Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15T/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010557
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2117010557.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava senátom v zložení JUDr. Dušan Szabó, predseda senátu a JUDr. Silvia Lipovská

a Mária Kramárová, prísediaci, v trestnej veci proti obž. J. X., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona
a iné, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 30. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: J. X., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom P. W., L. č. XXX/X, okr. L., t.č. v ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že

dňa 25.09.2016 v čase asi o 01.00 hod. v meste Trnava na ulici Na hlinách, pri protihlukovej stene, v
blízkosti predajne Tesco expres, pristúpil k K. K., pričom počas rozhovoru s ním vytiahol otvárací nôž
s čepeľou dĺžky asi 10 cm s vyrezaným trojuholníkom s troma kruhmi na čepeli, ktorý držal vo voľne

spustenej pravej ruke, pričom po chvíli sa ho spýtal, že či chce, aby ho dobil, odrezal mu hlavu, alebo
dopichal ho s nožom, a následne k nemu pristúpil, chytil ho ľavou rukou za pravý rukáv bundy, pričom
mal čepeľ noža obrátenú smerom ku K. K. vo výške jeho hrudníka vo vzdialenosti asi 0,5 metra a povedal
mu, aby ho neklamal ohľadne I. L., následne ho pustil po chvíli schoval nôž a znova mu opakoval, aby ho
neklamal a že pôjde s ním, na čo znova k nemu pristúpil a chytil ho pravou rukou na ľavé plece a povedal
mu: "Poď lebo ti dám pravý hák" a udrel ho päsťou do ľavého ramena, v dôsledku čoho poškodený
spadol na zem, kde ho ešte minimálne 2-krát kopol do ramena a znova vytiahol nôž a povedal mu, aby
sa postavil, lebo mu odreže hlavu, a aby nekričal, načo sa K. K. zdvihol zo zeme a následne išli spolu

smerom k prechodnému bydlisku K. K.a na ulici G. č. 5, O., pričom počas cesty sa ho obvinený na
schodisku na U. ulici v Trnave za ďalších vyhrážok s nožom v ruke spýtal, čo má v šedej plátennej taške
a následne mu prehľadal obsah tašky, z ktorého si obvinený zobral mobilný telefón zn. SONY Xperia
120, IMEI:XXXXXXXXXXXXXXX a slúchadlá na telefonovanie neznámej farby a typu patriace K. K., a
po príchode do bytového domu na ulici G. č. 5, O., ho K. K. z obavy o svoj život a zdravie vpustil do
rodinného domu, v ktorom býva a kde má prenajatú svoju izbu, kde mu obvinený svojvoľne vošiel do
izby a túto mu prehľadal a prezrel, pričom v čase približne o 02.00 hod. dňa 25.09.2016 z bytu odišiel na

neznáme miesto, čím svojim konaním nespôsobil K. K. žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadali ošetrenie
a spôsobil mu celkovú škodu vo výške 28,- Eur,

teda- iného násilím, hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
- proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal

závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

čím spáchal

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
a) Trestného zákona,
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
a) Trestného zákona,

za to
sa odsudzuje:

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods.
1 a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona „per analogiam“ súd obžalovanému ukladá súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 16T/79/2018 zo dňa 11.03.2019, právoplatným dňa
22.10.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/39/2019 zo dňa 22.10.2019 ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci - otvárací
nôž s čepeľou dĺžky asi 10 cm s vyrezaným trojuholníkom s troma kruhmi na čepeli a zlomenou špičkou
s čierno žltou rúčkou.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného K. K.a, nar. 2X.XX.XXXX v Hradci Králové,
Česká republika, trvale bytom O., P. cesta 633/13 s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 28.03.2017 na Okresný súd Trnava na obžalovaného
J. X. obžalobu č. 1 Pv 613/16/2207-55 na skutkovom a právnom základe uvedenom v predmetnej
obžalobe.

Po prednesení obžaloby prokurátorom poškodený K. K. uviedol, že žiada o náhradu škody vo výške 35,-
Eur, a to 10,- Eur za slúchadlá, ktoré mu neboli vrátené a 25,- Eur za bundu. (čl. 225)

Obžalovaný J. X. po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil po porade s obhajkyňou vyhlásenie,
že zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu sa cíti byť nevinný. (čl. 226) a následne na hlavnom

pojednávaní vypovedal, že v rozhodnom čase mal problémy so svojou priateľkou I. L. a hľadal díleradrog, ktorého poznal len pod prezývkou „L.“ a ktorý mal jeho priateľke ponúkať drogy. V ten deň bol
obžalovaný spolu s G. na Hlinách, kde stretli poškodeného, ktorému G. hovoril L. a tak sa obžalovaný
poškodeného opýtal, či je L. z Hlín. Poškodený potvrdil, že má prezývku „L.“, avšak poprel, že by

priateľke obžalovaného ponúkal drogy a uviedol obžalovanému, že si s priateľkou obžalovaného len
telefonoval. Obžalovaný ďalej uviedol, že „dostal nervy“ a poškodeného udrel do ramena, tento spadol
na zem, kde ho obžalovaný ešte 2x kopol, počas čoho stáli G. s S. asi 50 metrov od miesta konfliktu.
G. následne obžalovanému pomohol postaviť zo zeme poškodeného, ktorému obžalovaný povedal, že
jeho priateľka je 2 dni nezvestná a poslednou osobou, ktorá jej mala ponúkať drogy je práve poškodený.

Poškodenýobžalovanémupovedal,ženeviekdejejehopriateľkaažesamôžeísťknemupresvedčiť,že
u neho nie je. Po ceste k poškodenému sa obžalovaný poškodeného pýtal, kedy naposledy telefonoval
s priateľkou obžalovaného a či poškodený môže obžalovanému ukázať konverzáciu s jeho priateľkou,
čo aj poškodený urobil a obžalovaný v telefóne poškodeného našiel správy, v ktorých poškodený
ponúkal priateľke obžalovaného drogy. Obžalovaný uviedol, že telefón mu poškodený odovzdal do ruky
dobrovoľne, pričom poškodený pri sebe nemal žiadne slúchadlá a v ďalšej časti svojej výpovede uviedol,

že mu poškodený podal svoju tašku, z ktorej si obžalovaný zobral telefón poškodeného. Následne prišli
pred dom poškodeného, kde bol aj majiteľ domu p. J., ktorému obžalovaný vysvetlil prečo prišiel a p.
J. súhlasil s tým, aby sa obžalovaný pozrel do izby, v ktorej býva poškodený a súčasne p. J. navrhol,
aby sa obžalovaný vrátil na druhý deň doobeda a pokiaľ sa priateľka obžalovaného neukáže, pôjdu to
nahlásiť polícii. Obžalovaný s takýmto návrhom súhlasil a poškodenému povedal, že ak sa jeho priateľka

nenájde, tak polícii ukáže SMS správy, ktoré poškodený posielal jeho priateľke. Obžalovaný zdôraznil,
že pokiaľ by chcel niekoho prepadnúť, predsa by nešiel k takej osobe domov a neuviedol by svoje meno
a meno svojej priateľky. Obžalovaný si telefón poškodeného ponechal u seba z dôvodu, aby mohol
SMS správy ukázať nielen polícii, ale aj matke jeho priateľky, aby táto uverila, že jej dcéra berie drogy.
Obžalovaný sa mal do domu p. J.a vrátiť na druhý deň doobeda o 10.00 hod., avšak poškodený z

domu odišiel už o 08.00 hod. a vymyslel si na obžalovaného, že ho obžalovaný prepadol. Akonáhle sa
obžalovaný dozvedel, že ho hľadajú policajti, sám sa polícii prihlásil a odovzdal im telefón poškodeného.
Obžalovaný ďalej uviedol, že v čase incidentu s poškodeným mal pri sebe dva mobilné telefóny, jeden
v hodnote 500,- Eur a druhý v hodnote 400,- Eur, pričom mobil poškodeného mal hodnotu tak 2,- Eur, a
teda kvôli telefónu by poškodeného neprepadol. Obžalovaný priznal, že v čase incidentu s poškodeným

mal pri sebe vreckový nožík, ktorý sa ale použiť nedal, lebo mal zlomenú čepeľ a tento nôž mal v ruke
počas incidentu s poškodeným, avšak s nožom sa len hral, čo je jeho zlozvyk, pričom čepeľ z nožíka
ani nevyšla, preto mu nie je jasné, ako poškodený a svedok S. mohli na čepeli vidieť nejaké guličky či
trojuholník. Obžalovaný priznal, že počas rozhovoru s poškodeným zvyšoval hlas a poškodenému aj
vulgárne nadával, avšak tomuto sa žiadnym spôsobom nevyhrážal. (čl. 226-229)

Poškodený K. K. vypovedal, že v ten deň bol vonku s Y. S. a presúvali sa od veľkého Tesca k malému
Tescu, pričom ako čakal na kamaráta k nemu pristúpil obžalovaný spolu s G. a spýtali sa ho, či je „L. z
Kopánky“stým,žepoškodenýmaldržaťpoddrogamiusebadomapriateľkuobžalovaného.Obžalovaný
sa poškodeného spýtal, či pozná jeho priateľku I. L., čo poškodený potvrdil s tým, že ju videl celkom

asi 3x rok dozadu a zoznámila ho s ňou jeho sesternica I. X.. Následne sa obžalovaný poškodenému
vyhrážal s nožom, naznačoval, že ide poškodeného bodnúť a uvádzal, že poškodeného dopichá, že
mu odreže hlavu a nech neklame. Obžalovaný sa s nožom v pravej ruke priblížil k poškodenému, tohto
držal ľavou rukou za plece cez bundu a pokračoval zvýšeným hlasom vo vyhrážkach s tým, aby ho
poškodený neklamal a následne poškodeného udrel do pravého ramena, pričom pred úderom schoval

nôž. Poškodený spadol na zem, kde ho obžalovaný ešte 2x kopol a tiež sa mu vyhrážal, aby nekričal
lebo dostane dobrú bitku a že ho môže dopichať. Následne poškodeného obžalovaný spolu s G. zdvihli
zo zeme, počas čoho mu roztrhli bundu a poškodeného žiadali, aby nezvyšoval hlas a poškodený ich z
obavyozdravieaživotzaviedolksebedomov.PočascestykpoškodenémuposchodochnaSaleziánsku
ulicu obžalovaný znova vytiahol nôž a vyrážal sa poškodenému, že ho dopichá a že mu odreže hlavu

a poškodeného žiadal, aby mu ukázal svoju tašku a všetko čo v nej má, čo poškodený z obavy o život
urobil a obžalovanému podal svoju tašku. Obžalovaný z tašky poškodeného zobral telefón a slúchadlá.
Následne prišli k domu, kde poškodený otvoril bránku a aj vchodové dvere. Vnútri poškodeného G.
istým spôsobom kontroloval a obžalovaný sa rozhliadol po izbe poškodeného. Následne sa zobudil
spolubývajúci T., ktorý sa prišiel pozrieť čo sa deje a ktorý na požiadanie poškodeného zavolal p. J.a,

aby prišiel dole. Asi po minúte prišiel dole p. J., ktorý sa spýtal, čo sa deje. Na druhý deň poškodený
J.ovi vysvetlil čo sa stalo a J. povedal, aby si poškodený išiel pýtať telefón od I. alebo jej matky, čo aj
poškodený urobil, ale postaršia pani, ktorá mu otvorila mu povedala, že o telefóne nič nevie. Poškodený
preto išiel k svojej starej matke, kde bola aj matka poškodeného a jeho sesternica I. X., ktorým povedal,čo sa stalo, pričom sesternica poškodeného podľa popisu obžalovaného poškodenému povedala meno
obžalovaného, na čo poškodený išiel urobiť oznámenie na políciu. Poškodený opísal nôž obžalovaného
ako otvárací nôž, na začiatku vrúbkovaný dĺžky asi 10-12 cm a pod vrúbkami mal vyrezaný znak

trojuholníka a väčších a menších kruhov. Poškodený poprel, že by niekedy I. L. ponúkal drogy a uviedol,
že to bola práve I. L., ktorá sa od neho drogy snažila získať a pokiaľ I. L. ponúkol drogy cez aplikáciu
Facebook, išlo z jeho strany o žart a sarkazmus. Poškodený priznal, že v danom čase bol užívateľom
pervitínu. Poškodený ďalej vypovedal, že obžalovaný z jeho telefónu kontaktoval jeho bratranca W. P.
s tým, aby poškodenému oznámil, že keď ho stretne, tak ho „dá dole“, čo poškodenému povedal jeho

bratranec a aj mu ukázal na jeho telefóne prijatý hovor s tým, že číslo bolo poškodeného. Poškodený
poprel, že by sa s obžalovaným dohodol tak, že sa obžalovaný k nemu na druhý deň vráti, ako to
vypovedal obžalovaný. (čl. 230-236)

Svedok Q. J. vypovedal, že poškodenému na požiadanie matky poškodeného poskytol dočasné
ubytovanie a ku skutku uviedol, že si spomína, ako ho spolubývajúci obžalovaného zavolal, aby prišiel

domu s tým, že s poškodeným je zle, čo bolo okolo 01.00 hod. alebo 02.00 hod. po polnoci. Svedok
videl poškodeného, ktorý bol vyplašený a uvádzal, že ho niekto naháňa a že mu chce ublížiť. V tom
čase už dolu nikto nebol a preto svedok vyšiel na ulicu, kde videl dvoch pánov, ktorých sa opýtal čo
sa stalo. Svedok pánov zavolal do predsiene, kde mu obžalovaný uviedol, že poškodený mal ponúkať
niekomu niečo cez SMS a že obžalovaný túto osobu - ženu alebo dievča nemôže nájsť. Obe osoby, teda

obžalovaný a druhá osoba neboli agresívni, alebo boli nahnevaní na poškodeného, ktorý mal poslať
nejakú správu ich známej, ktorá sa odvtedy neozvala, evidentne mali o túto osobu strach, avšak svedok
sinepamätal,žebyobžalovanývjehoprítomnostiuvádzal,žeaksatáosobanenájde,žetopôjdeohlásiť
na políciu. Svedok nebol svedkom toho, že by sa osoby poškodenému vyhrážali, že sa poškodenému
vyhrážali nožom mu povedal len poškodený, ale poškodený z nich mal evidentne strach, celý sa triasol a

svedok poškodeného v takom strašnom stave nikdy predtým nevidel. Poškodený na druhý deň svedkovi
povedal, že mu zobrali telefón a poškodili bundu. Svedok rovnako ako poškodený poprel dohodu o tom,
že by sa tam mal obžalovaný na druhý deň vrátiť. (čl. 236-239)

Svedok W. P. sa ku skutku vyjadriť nevedel a o poškodenom uviedol, že sa s ním prestal stýkať

potom, ako poškodený začal brať drogy. Svedok potvrdil, že mu z rovnakého telefónneho čísla volali
aj poškodený a aj obžalovaný, pričom skutočnosť, že malo ísť o obžalovaného svedkovi uviedol
poškodený, a to až následne. (čl. 252) Keďže svedok si žiadne podrobnosti nepamätal, na návrh
prokurátora na odstránenie rozporov bola prečítaná zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania zo
dňa 16.12.2016, kde svedok potvrdil, že mu z telefónneho čísla poškodeného volala neznáma osoba,

ktorá mu uviedla, že vytočila náhodne vybrané číslo a hľadal poškodeného. V rozhovore táto osoba
svedkovi povedala, aby poškodenému odkázal, že mu odreže hlavu a že si ho nájde, pričom z hlasu
bolo cítiť, že táto osoba je nahnevaná. Volajúca osoba ďalej svedkovi povedala, že poškodeného hľadá
kvôli nejakej žene, ktorej mal poškodený niečo ponúkať a svedkovi uviedla, že má telefón poškodeného.
(čl. 120-121)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka T. P. zo dňa 29.09.2016, ktorá bola prečítaná so súhlasom strán
vyplynulo, že je spolubývajúcim poškodeného v rodinnom dome na adrese G. č. X v Trnave, ktorého
vlastníkom je Q. J.. Q. J. býva hore v dome a na prízemí v samostatných izbách poškodený a svedok.
Ku skutku svedok uviedol, že dňa 2X.09.2016 asi o 02.00 hod. počul búchanie na dvere, preto otvoril a

pred dverami stál poškodený, ktorý bol zjavne v zlom psychickom ako aj fyzickom stave, celý sa triasol
a bol celý spotený, avšak svedok na ňom zranenia nevidel a poškodený mal čisté oblečenie. Spolu s
poškodeným stál vo dverách ďalší muž, bol to Róm vo veku 4X až X0 rokov, s krátkymi čiernymi vlasmi,
vysoký asi 170 cm, s váhou asi 70 kg a tento muž poškodeného podopieral, nakoľko poškodený nevládal
sám stáť a následne mu pomohol posadiť sa v predsieni na gauč. Svedok následne telefonoval p. J.ovi,

ktorému uviedol, že poškodený prišiel v zlom stave a aby to išiel riešiť. J. asi za X minút prišiel dole
a rozprával sa s poškodeným a neznámym mužom, avšak svedok obsah rozhovoru nepočul. Svedok
nepočul žiaden buchot a ani žiadnu hádku a neskôr zachytil časť rozhovoru medzi poškodeným a J.om,
ktorému poškodený hovoril niečo o nejakom noži a o tom, že ho chce niekto zabiť. Ráno okolo 08.00
hod. J. svedkovi povedal, že poškodený išiel na políciu. Počas dňa J. svedkovi povedal, že poškodeného

niekto naháňal kvôli nejakej SMS správe a kvôli nejakému dievčaťu, ktoré sa stratilo. (čl. 83-86)

SvedokY.G.vypovedal,žejesobžalovanýmkamarátapoškodenéhopoznápodprezývkou„L.“.Svedok
potvrdil, že spolu s obžalovaným stretli poškodeného pri tzv. malom Tescu, kde bol poškodený s p. S.,ktorého svedok videl po prvýkrát od strednej školy. Svedok mal vedomosť, že nejaký L. robí problémy
priateľke obžalovaného a preto s S. odišiel nabok, aby si to obžalovaný s poškodeným vysvetlili sami,
pričom svedok bol s S. za rohom a nič nevideli. Následne S. s niekým odišiel na aute a svedok išiel

s obžalovaným a poškodeným domov k poškodenému, pričom poškodený sa správal ako nepríčetný,
avšak svedok neevidoval počas tejto cesty k poškodenému medzi poškodeným a obžalovaným žiaden
konflikt. Obžalovaný mal na poškodeného veľké nervy a kričal na neho, možno dal poškodenému aj dve
facky, avšak žiadnym spôsobom mu neublížil. Počas tejto cesty poškodený obžalovanému hovoril, že
on jeho priateľke drogy nedával. Svedok potvrdil, že obžalovaný mal v tom čase pri sebe nôž, ktorý

obžalovaný stále vyťahuje, keď je nervózny a hrá sa s ním tak, že ho otvára a zatvára. Svedok dovnútra
do domu poškodeného nešiel, stál na ulici, pričom následne prišiel majiteľ domu, s ktorým vošli do domu,
sedeli a rozprávali sa, pričom majiteľ domu povedal, že by reagoval rovnako, ak by išlo o jeho priateľku.
Následne svedok s obžalovaným odišli domov ku svedkovi, kde obžalovaný našiel vo svojom vrecku
telefón poškodeného. Pokiaľ ide o telefón poškodeného, tento mal poškodenému vypadnúť ešte pri
Tescu, kde sa mal poškodený vyzliekať a obžalovaný si ho dal do svojho vrecka, avšak nebol tam nijaký

úmysel, pričom svedok videl telefón po prvýkrát až na polícii pri výsluchu. Svedok uviedol, že obžalovaný
od poškodeného telefón nežiadal, chcel len, aby mu poškodený v jeho telefóne ukázal komunikáciu s I.
L., čo poškodený aj urobil. Svedok ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že poškodený dával priateľke
obžalovaného I. L. drogy, čo vie z videí, ktoré I. L. posielala obžalovanému cez aplikáciu Messenger,
pričom na týchto bolo vidieť poškodeného a I. L., ako niečo šňupali. (čl. 2XX-260)

Na návrh prokurátora na odstránenie rozporov bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka Y.a G.a
zo dňa 29.09.2016, kde svedok popisoval priebeh skutku tak, že keď s obžalovaným večer stretli
poškodeného, poškodený bol s nejakým mužom, ktorého svedok pozná len z videnia a nepozná jeho
meno. Obžalovaný počul, ako svedok poškodeného oslovil prezývkou „L.“. Svedok od obžalovaného

vedel, že nejaký L. mal priateľke obžalovaného I. ponúkať nejaké drogy. Svedok sa s druhou osobou
z miesta vzdialili na vzdialenosť asi X0 metrov a počas toho sa obžalovaný s poškodeným rozprávali.
Následne svedok s obžalovaným a poškodeným išli domov k poškodenému a tá druhá osoba sa od nich
oddelila. Svedok potvrdil, že k poškodenému išli z ulice Na hlinách po schodoch na ulicu Saleziánsku,
pričom obžalovaný sa po ceste poškodeného pýtal, či nevie, kde je jeho priateľka, na čo poškodený

uviedol, že nevie. Obžalovaný sa poškodeného opýtal, či jeho priateľka nie je u poškodeného, na čo
poškodený reagoval tak, aby sa tam išli pozrieť. Svedok z nahrávok, ktoré obžalovaný svedkovi a
poškodenému púšťal počas cesty k poškodenému vie, že poškodený priateľke obžalovaného ponúkal
nejaké drogy, čo svedok započul z týchto nahrávok. Poškodený išiel so svedkom a obžalovaným
dobrovoľne, nikto ho k tomu nenútil. Stretnutie s p. J.om svedok popísal v prípravnom konaní zhodne

ako na hlavnom pojednávaní s tým, že J. svedkovi a obžalovanému povedal, aby prišli na druhý deň,
keď bude s poškodeným reč. Obžalovaný sa poškodenému nijako nevyhrážal a ani poškodeného
nenapadol. Obžalovaný na poškodeného nevytiahol nôž, avšak svedok vie, že obžalovaný sa stále v
ruke pohráva s nožom. Svedok správanie poškodeného opísal tak, že sa správal ako nepríčetný a
na schodoch po ceste na Saleziánsku sa poškodený začal vyzliekať a odhadzovať svoje veci. Svedok

ďalej uviedol, že poškodený podal obžalovanému svoju tašku a povedal mu, že v nej má telefón,
ktorý si obžalovaný z tašky vybral a pozrel si správy posielané cez aplikáciu Messenger, pričom počas
prezerania obžalovaný povedal „pozri, ten buzerant I. ponúkal drogy“. Obžalovaný poškodenému tašku
s mobilom nezobral násilím. (čl. 11X-119) Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že pravdivá je jeho
výpoveď z prípravného konania, pretože vypovedal v čase, keď si to ešte pamätal a na otázku súdu k

nahrávkam uviedol, že pred vypočutím si nahrávok ako poškodený ponúkal I. L. drogy videl aj videá,
kde poškodený I. L. ponúkal drogy.

Svedkyňa T. K.ová vypovedala, že je matkou poškodeného a o skutku sa dozvedela až od poškodeného
na druhý deň, keď sa stretli u matky svedkyne, teda starej matky poškodeného. Svedkyňa uviedla,

že poškodený opisoval útok obžalovaného, ktorý ho mal bezdôvodne napadnúť kvôli priateľke
obžalovaného, mal sa mu vyhrážať, zobrať mu mobil a držať nôž pod krkom, pričom poškodený sa mal
od strachu pomočiť a vyjadrila sa tak, že opis obžalovaného poškodeným zodpovedá obžalovanému. V
čase, kedy sa svedkyňa stretla s poškodeným v prítomnosti jej matky p. P. X., bola na mieste prítomná
aj neter svedkyne I. X.. (čl. 282-284)

Na návrh prokurátora bola na odstránenie rozporov prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedkyne
T. K.ovej z prípravného konania zo dňa 14.10.2016, v ktorej sa svedkyňa vyjadrovala k okolnostiam
vyhrážania sa obžalovaného poškodenému ako aj k prezývke obžalovaného, kde svedkyňa vypovedala,že osoba, ktorá poškodeného napadla bola Róm a poškodenému sa vyhrážala, že mu odreže hlavu.
Poškodený nespomenul ani bitku ani fyzické násilie. I. X. bola pri tom, ako poškodený opisoval svoje
napadnutie a asi začula prezývku „Dungo“ alebo „Dunga“, pričom uviedla, že vie o koho sa jedná. (čl.

107-108)

Svedok Y. S. vypovedal, že keď išiel s poškodeným, stretli dvoch mužov, pričom poškodený mal nejaký
slovný konflikt, avšak svedok následne z miesta odišiel na parkovisku k Lidlu, kde ho čakal kamarát a
na bližšie podrobnosti si nepamätá. Svedok si nepamätal, či mal poškodený konflikt len s jedným alebo

s oboma mužmi, nevedel, čo bolo predmetom konfliktu a ani ako konflikt prebiehal. (čl. 40X-406)

Na návrh prokurátora bola na odstránenie rozporov prečítaná zápisnica o výsluchu svedka Y.a S.a z
prípravného konania zo dňa 23.12.2016, kde svedok vypovedal, že poškodený má prezývku „L.“ a je
jeho kamarát, pričom niekedy v septembri roka 2016 v sobotu večer svedok s poškodeným odišiel z
domu poškodeného v Trnave na Rovnej č. X v meste pri malom Tescu Na hlinách stretli dvoch mužov,

z ktorých jedného poznal z videnia zo školy, avšak nevie ako sa volá. Druhého muža predtým nevidel,
určite to však bol Róm, vysoký asi 170 cm, váha asi 60 kg s riedkymi čiernymi vlasmi, vek asi 40 rokov.
Keď sa všetci štyria stretli, ten Róm sa poškodeného spýtal, či je L. a či bol s nejakou I. pred troma
dňami a či s ňou poškodený niečo má a či nevie, kde je I.. Svedok sa neskôr dozvedel, že išlo o I. L.,
priateľku toho Róma a že jeho meno je J. X.. Poškodený potom obžalovanému povedal, že I. síce pozná,

ale nikdy s ňou nebol. Vtedy obžalovaný vytiahol svoj telefón a pustil poškodenému úsek nejakého
rozhovoru, pričom obžalovaný mal v rukách nôž, s ktorým sa pohrával. Dĺžka čepele noža bola asi 10-12
cm. Obžalovaný stupňoval svoju agresivitu a stále kričal na poškodeného, či bol s I., pričom poškodený
stále opakoval, že s ňou nebol. Následne obžalovaný poškodeného pritlačil o nejaké auto a držal mu nôž
pod krkom a poškodenému povedal niečo v tom zmysle, že ho pichne do krku. V tom čase bol svedok

od poškodeného a obžalovaného asi 4 m, ale do konfliktu sa nezapájal, lebo nevedel o čo ide a tiež
preto, aby ani jemu obžalovaný neublížil. Druhá osoba, ktorá bola s obžalovaným skôr poškodeného
upokojoval aby sa nebál, že všetko bude v poriadku. Následne obžalovaný začal poškodeného biť,
najskôr poškodeného udrel fackou alebo päsťou, poškodený si rukami chránil tvár a zošuchol sa z
kufra auta, pričom obžalovaný mu dal ešte jeden úder, svedok však nevie kam. Celý incident medzi

poškodeným a obžalovaným trval krátko, pričom svedok sa následne otočil a išiel smerom k malému
Tescu, kde ho v aute čakal jeho kamarát Tomáš S.. Keď bol poškodený na zemi, tak poškodenému ten
druhý muž povedal, aby vstal a aby išiel s nimi a že sa mu nič nestane a poškodenému pomohol vstať
zo zeme. Keď svedok odchádzal s S.m v aute, videl ako obžalovaný s druhým mužom a poškodeným
išli akoby smerom ku autu, v ktorom ho čakal S.. Svedok viac nevidel, ale poškodený mu na druhý

deň povedal, že ďalšiu bitku dostal na schodoch ako s vychádza od sídliska smerom k ulici Rovnej.
Poškodený svedkovi povedal, že mu obžalovaný zobral telefón a aj cigarety. (čl. 89-91)

Svedok rozpory vysvetlil tým, že v čase jeho výpovede v prípravnom konaní bral drogy a preto vypovedal
ako veci videl vtedy a na hlavnom pojednávaní vypovedá tak, ako veci vidí teraz a nespomína si na nič z

toho, čo mu bolo prečítané. Svedkovi Y.ovi S.ovi bol tiež predložený vecný dôkaz - zaistený nôž, pričom
svedok uviedol, že ten nôž nikdy nevidel. (čl. 406)

Svedok Y. U. vypovedal, že nebol svedkom skutku, poškodeného pozná len z videnia, vie, že má
prezývku „L.“ a ten svedkovi povedal len toľko, že mu mal dať niekto facky. Svedok potvrdil, že mu volal

nejaký neznámy hlas, ale podrobnosti si nepamätal. Svedok sa s poškodeným následne stretol asi tri
dni potom, ako mu volal neznámy hlas. (čl. 406-407)

Na návrh prokurátora bola na odstránenie rozporov prečítaná zápisnica o výsluchu svedka Y.a U.a
z prípravného konania zo dňa 19.12.2016, kde svedok vypovedal, že poškodeného poznal len pod

prezývkou „L.“ a až od policajtov sa dozvedel ako sa poškodený volá. Svedkovi niekedy v nedeľu na jeho
pevnú linku volal niekto z telefónneho čísla začínajúceho číslom 0940 a mužský hlas svedkovi povedal,
aby L.vi povedal, že si príde po neho a po jeho život a že keď príde do Trnavy, že L.vi odreže hlavu a
ďalej niečo v tom zmysle, že včerajšok bol len bitka a že dnes si príde po poškodeného. Po tom neznáma
osoba hovor ukončila. V ten deň svedok stretol poškodeného, ktorý mu povedal, že ho zo soboty na

nedeľu mal niekto prepadnúť, že táto osoba ho mala prinútiť ísť k nemu domov s nožom na krku a tiež
že mu zobrala tašku a mobilný telefón. Počas rozhovoru s poškodeným svedok poškodenému odovzdal
odkaz od neznámeho volajúceho, na čo poškodený reagoval tým, že tá osoba mala zrejme kontakty zjeho telefónu a volala viacerým osobám. (čl. 94-9X) Svedok potvrdil, že v prípravnom konaní vypovedal
pravdu.

Svedkyňa I. L. vypovedala, že obžalovaný je jej bývalý priateľ a zostali v kamarátskom vzťahu.
Poškodený bol susedom svedkyne a túto aj s jej kamarátkou pozýval k nemu domov, pričom svedkyňa
bola 1x doma u poškodeného a potvrdila, že poškodený jej 1x ponúkol nejaké drogy. Svedkyňa sa o
incidente dozvedela na druhý deň od poškodeného, ktorý jej povedal, že bol napadnutý obžalovaným,
avšak svedkyňa na poškodenom nevidela žiadne známky incidentu. Poškodený svedkyni nehovoril

podrobnosti o napadnutí. O tom, že by mal obžalovaný poškodenému pri konflikte zobrať nejakú vec
sa svedkyňa dozvedela až na polícii, pričom obžalovaný mal poškodenému zobrať mobilný telefón z
dôvodu, že chcel ukázať SMS správy jej matke zrejme z dôvodu, aby jej matka dohovorila, aby nebrala
drogy. V deň incidentu svedkyňa nebola s obžalovaným, ale potvrdila, že ju obžalovaný hľadal a ona
sa mu vyhýbala pravdepodobne preto, že boli spolu pohádaní. Svedkyňa potvrdila, že sa obžalovaný
dozvedel o tom, že jej poškodený ponúkal drogy, avšak nevedela uviesť, či to obžalovanému oznámila

ona alebo poškodený a potvrdila tiež, že obžalovanému vadilo, že brala drogy a nechcel, aby sa
stretávala s poškodeným. Svedkyňa potvrdila, že v danom čase brala drogy. (čl. 407-408)

Na hlavnom pojednávaní dňa 30.01.2020 obžalovaný oznámil súdu zmenu svojho postoja ku skutku,
ktorý je mu kladený za vinu a po poučení podľa § 2X7, § 38 a §§ 41 a 42 Trestného zákona urobil

vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd prijal a zároveň rozhodol
tak, že ďalšie dokazovanie sa vykoná len vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody.

Z rozsudku Okresného súdu Piešťany sp.zn. 16T/79/2018 zo dňa 11.03.2019 vyplynulo, že obžalovaný
J. X. spolu s ďalším obžalovaným (Y. W.) boli uznaní vinnými zo spáchania pokračovacieho prečinu

krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona v časti dokonaného a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona
spáchaného dňa 12.12.2017, za čo bol obžalovanému J.ovi X.ovi podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona
a § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) mesiacov so zaradením obžalovaného do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia. (čl. 480-491)

Z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/39/2019 zo dňa 22.10.2019 vyplynulo, že odvolací
súd odvolanie obžalovaného J.a X.a proti rozsudku Okresného súdu Piešťany sp.zn. 16T/79/2018 zo
dňa 11.03.2019 podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. (čl. 473-479)

Z uznesenia Okresného súdu Piešťany sp.zn. 16T/79/2018 zo na 13.11.2019 vyplynulo, že Okresný
súd Piešťany obžalovanému do trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudku Okresného
súdu Piešťany sp.zn. 16T/79/2018 zo dňa 11.03.2019 započítal doby výkonu väzby od 12.12.2017 do
12.02.2018 a od 11.06.2018 do 11.04.2019. (čl. 492)

Z uznesenia Okresného súdu Piešťany sp.zn. 16T/79/2018 zo na 1X.01.2020 vyplynulo, že Okresný
súd Piešťany podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť obžalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Piešťany sp.zn. 16T/79/2018 zo na 13.11.2019. (čl. X06-X07)

Z uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn. 0Tp/91/2016 zo dňa 30.09.2016 vyplynulo, že obžalovaný
bol v prejednávanej trestnej veci vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
s tým, že väzba začala plynúť od 28.09.2016 od 11.30 hod.. (čl. 3X-38)

ZuzneseniaKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.XTpo/102/2016zodňa24.11.2016vyplynulo,žesťažnostný

súd obžalovaného podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku prepustil z výkonu väzby s tým, že bude ihneď
dodaný do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Trnava sp.zn. 0T/188/2016 zo dňa 26.08.2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn.
0T/188/2016 zo dňa 11.11.2016. (čl. 46-47)

Zo Zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky a pripojenej fotodokumentácie vyplynulo, že obžalovaný
na základe výzvy podľa § 104 Trestného poriadku vydal mobilný telefón Sony Xperia I20 so SIM kartou
s tel. číslom XXXX XXX XXX a pamäťovou kartou 2GB s tým, že uviedol, že tieto veci mu dobrovoľne
dal „L.“, ktorého meno nepozná, pretože obžalovaný chcel vidieť jeho správy s I. L.. Obžalovaný privydaní vecí uviedol, že o slúchadlách nič nevie. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že pri prehliadke
obžalovaného boli nájdené ďalšie dva telefóny, a to mobilný telefón HTC a mobilný telefón LG. Z
pripojenej fotodokumentácie vyplýva, že u obžalovaného bol nájdený aj otvárací nôž, v čepeli ktorého

je vyrezaný trojuholník a tri kruhy s rôznym priemerom. (čl. 142-143, 144-146)

Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave zo dňa 17.01.2017 a zápisnice o vrátení veci zo dňa
31.01.2017 vyplynulo, že poškodenému boli vrátené mobilný telefón Sony Xperia I20 so SIM kartou s
tel. číslom XXXX XXX XXX. (čl. 147-148)

Z odborného vyjadrenia k výške škody vyplynulo, že hodnota mobilného telefónu poškodeného bola v
čase spáchania skutku 1X,- Eur, hodnota tašky X,- Eur, slúchadlá boli ocenené na 3,- Eurá a pamäťová
karta 2Gb na X,- Eur. (čl. 149)

Z odpisu registra trestov obžalovaného zo dňa 29.01.2020 vyplynulo, že tento bol doposiaľ 19x súdne

trestaný za rôznu trestnú činnosť a boli mu ukladané podmienečné i nepodmienečné tresty odňatia
slobody, ďalej že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku bol vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (trestná vec Okresného súdu Bratislava II, sp.zn.
1T/78/2008, trestná vec Okresného súdu Trnava, sp.zn. 24T/4X/201X) ako i to, že prejednávaný skutok
je v súbehu s trestným činom, ktorý bol prejednávaný Okresným súdom Piešťany v konaní sp.zn.

16T/79/2018, a teda v prípade uznania viny obžalovaného je tomuto potrebné ukladať súhrnný trest.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol pred spáchaním
prejednávanéhoskutkupriestupkovopostihnutývtrochprípadoch,ato2xzapriestupkynaúsekucestnej
premávky a 1x za priestupok proti majetku. (čl. 167)

Zo Zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody zo dňa 28.09.2016 vyplynulo, že osobná sloboda
obžalovaného bola obmedzená dňa 28.09.2016 o 11.30 hod. a pri prehliadke obžalovaného vykonanej
podľa § 99 ods. 4 a § 102 ods. 4 Trestného poriadku bol u neho nájdený otvárací nôž s čierno-bielou
rúčkou v tele čepele s trojuholníkom a troma krúžkami so zlomenou špičkou, ktorý mu bol odňatý z

bezpečnostných dôvodov. (čl. 23)

Súd na hlavnom pojednávaní stranám predložil vecný dôkaz - otvárací nôž s čepeľou dĺžky asi 10 cm
s vyrezaným trojuholníkom s troma kruhmi na čepeli a zlomenou špičkou s čierno žltou rúčkou, pričom
tento bol plne funkčný, dal sa otvárať i zatvárať a v otvorenom stave (teda po otvorení čepele) mal

funkčnú poistku proti nechcenému zatvoreniu čepele. Tento vecný dôkaz je zhodný s fotodokumentáciou
na čl. 14X a zodpovedá popisu noža zo Zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody.

Odôvodnenie výroku o vine

Vykonaným dokazovaním bolo bez dôvodných pochybností preukázané spáchanie skutku tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku. Obžalovaný napokon spáchanie skutku v princípe ani nepopieral,
avšak jeho priebeh popisoval inak resp. sa jeho priebeh snažil zľahčiť. Skutočnosť, že sa obžalovaný

s poškodeným dostali do konfliktu v Trnave na ul. Na hlinách, pri protihlukovej stene v blízkosti
predajne Tesco expres potvrdili tak obžalovaný ako i poškodený a tiež svedkovia G. a S.. Obžalovaný
priznal napadnutie poškodeného, avšak poprel, že by motívom jeho konania bola lúpež a vydieranie
poškodeného. Vierohodnosť výpovede obžalovaného o reálnom priebehu konfliktu s poškodeným je
však spochybnená nielen výpoveďou poškodeného, ale aj svedkov S.a, J.a, P. a tiež svedkov P. a U.a.

SvedokG.nahlavnompojednávanívypovedal,ženevideločomsaobžalovanýspoškodenýmprimalom
Tescu rozprávali, pretože stál s S. za rohom a pokiaľ ide o cestu k poškodenému domov, že na tejto
nedošlo k žiadnemu konfliktu. Túto výpoveď však súd hodnotí ako nevierohodnú, pretože G.a na mieste
videl svedok S., ktorý tiež vypovedal o tom, ako G. poškodeného počas konfliktu medzi poškodeným a

obžalovaným G. upokojoval a tiež to, ako G. pomáhal poškodenému vstať zo zeme, čo by nebolo možné,
ak by G. s S.m skutočne stáli za rohom a nič nevideli. G. ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že až
ponávrateknemudomovvtenvečerobžalovanývosvojomvrecunašieltelefónpoškodeného,ktorýmal
poškodenému vypadnúť ešte pri malom Tescu pri tom, ako sa poškodený vyzliekal a obžalovaný si homal dať do svojho vrecka bez nejakého postranného úmyslu, avšak obžalovaný na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že telefón mu do ruky odovzdal dobrovoľne sám poškodený a na inom mieste vypovedal,
že si tento telefón sám vybral z tašky poškodeného, ktorú mu poškodený podal dobrovoľne. Z týchto

dôvodov súd nepovažuje výpoveď svedka G.a na hlavnom pojednávaní za vierohodnú a za vierohodnú
nepovažuje ani jeho výpoveď z prípravného konania z dôvodov, pre ktoré za vierohodnú pokiaľ ide o
priebeh skutku nemohol považovať ani výpoveď obžalovaného. Tak ako obžalovaný sa totiž aj svedok
G. snažil situáciu zľahčovať a navodiť dojem, že poškodený telefón obžalovanému odovzdal dobrovoľne
a tiež že poškodený s nimi domov išiel tiež dobrovoľne.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka S.a, súd za vierohodnú považuje jeho výpoveď z prípravného konania,
pretože táto korešponduje s výpoveďou poškodeného v jej podstatných okolnostiach. Vysvetlenie tohto
svedka na hlavnom pojednávaní, že v rozhodnom čase bral drogy a preto vypovedal tak ako vypovedal
jeho výpoveď z prípravného konanie nespochybňuje, pretože tento svedok v zhode s poškodeným
popisoval dôvod, pre ktorý obžalovaný poškodeného napadol, ako obžalovaný poškodenému vyhrážal

nožom s tým, že ho pichne do krku, agresivitu obžalovaného i fyzické napadnutie poškodeného
obžalovaným, pád poškodeného na zem a tiež aj to, ako poškodenému pomohol vstať zo zeme svedok
G..

Svedkovia P. a J. zhodne popisovali stav poškodeného po incidente s obžalovaným tak, že tento

bol v zlom psychickom ako i fyzickom stave, celý sa triasol a bol spotený a svedok J., u ktorého
poškodený býval dokonca uviedol, že v takom stave poškodeného nikdy predtým nevidel. Pokiaľ by
verzia obžalovaného o priebehu skutku mala byť pravdivá, potom by poškodený nemal mať dôvod sa
obžalovaného báť a ani byť z neho vystrašený.

Svedkovia P. a U. navyše vypovedali, že ich neznámy hlas z telefónneho čísla poškodeného kontaktoval,
kde im uviedol, že poškodenému odreže hlavu, že si poškodeného nájde, že si príde po neho a jeho
život a že keď príde do Trnavy, že L.vi - teda poškodenému odreže hlavu a že včerajšok bola len bitka a
dnes si príde po poškodeného. Takéto vyjadrenia obžalovaného na adresu poškodeného sú v súlade s
popisom incidentu poškodeným. Pokiaľ by mala byť pravda čo uvádzal obžalovaný, že sa poškodenému

nevyhrážal, nemal by dôvod sa poškodenému vyhrážať ani prostredníctvom osôb, ktorým volal. Navyše
volania sa uskutočnili po spáchaní skutku, kedy s telefónom aj so SIM kartou poškodeného disponoval
obžalovaný, takže je možné vylúčiť možnosť, že by týmto svedkom telefonovala iná osoba.

T. K.ová tiež potvrdila výpoveď poškodeného, ktorý jej o útoku obžalovaného povedal na druhý deň

a tejto svedkyni poškodený útok v zásadných okolnostiach popísal v zhode s tým, ako vypovedal na
hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný tiež nehovoril pravdu, keď súdu tvrdil, že nôž, ktorý mal pri sebe bol nepoužiteľný, čo
vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní, kedy bol zaistený nôž predsedom senátu predložený

stranám a bolo názorne predvedené, že je plne funkčný a zlomenú má len nepatrnú časť špičky jeho
čepele. Poškodený navyše presne popísal nôž obžalovaného aj s vyrezaným trojuholníkom a kruhmi
v jeho čepeli, čo by nebolo možné, ak by malo byť pravdivé vyjadrenie obžalovaného, že sa nožom
poškodenému nevyhrážal a čepeľ z noža ani nevyšla.

Súd preto priebeh skutku ustálil v zhode s výpoveďou poškodeného a obžalovaného uznal vinným zo
spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný proti poškodenému použil hrozbu bezprostredného
násilia zmocniť sa jeho mobilného telefónu, a to so zbraňou - nožom a súčasne vinným zo spáchania
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a)

Trestného zákona, pretože poškodeného násilím, hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby
ho poškodený zaviedol k sebe domov, a to za použitia zbrane - noža.

Úmysel obžalovaného konať spôsobom akým konal súd vyhodnotil ako úmysel priamy, pretože v konaní
obžalovaného bola prítomná tak vedomostná ako i vôľová zložka jeho konania.

Odôvodnenie výroku o trestePáchateľ zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona sa potrestá trestom odňatia slobody na 7
až 12 rokov a páchateľ zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona trestom odňatia slobody

na 4 až 10 rokov. Súd obžalovanému musel ukladať trest odňatia slobody, a to v súlade s ustanovením
druhej vety § 34 ods. 6 Trestného zákona, pretože horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
v danom prípade prevyšuje päť rokov, a to u oboch zločinov.

V prípade obžalovaného ide navyše o zbiehajúcu sa trestnú činnosť s trestnou činnosťou, zo spáchania

ktorej bol obžalovaný uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 16T/79/2018 zo dňa
11.03.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/39/2019 zo dňa 22.10.2019, a
preto súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody. Vychádzajúc z ustanovení o zásadách
na ukladanie úhrnného trestu súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody podľa § 188 ods. 2
Trestného zákona, ktorý je najprísnejšie trestným činom zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti. Hornú
hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody súd navyše zvýšil podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona z

12 na 16 rokov, a teda súd mal obžalovanému ukladať trest v sadzbe od 7 do 16 rokov pri vyrovnanom
pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pretože obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu v
zásade priznal a tento aj oľutoval a tiež bol už za trestný čin v minulosti odsúdený, čo vyplynulo z odpisu
registra trestov.

Súd však nemohol nezohľadňovať motív konania obžalovaného, kedy tento konal s cieľom nájsť svoju
vtedajšiu priateľku, pričom v tomto smere výpoveď obžalovaného potvrdzuje aj poškodený, svedkovia
S., J. a tiež svedkyňa I. L., ktorá bola tou osobou, ktorú obžalovaný u poškodeného hľadal. Svedkyňa I.
L. naviac potvrdila, že v danom čase užívala drogy a tiež aj to, že drogy jej v jednom prípade ponúkol
aj poškodený.

Konanie obžalovaného je tak pochopiteľné, avšak neospravedlniteľné, pretože na to, aby našiel svoju
priateľku a chránil ju pred užívaním drog si vybral spôsob, ktorý nie je zákonom dovolený a svojim
konaním spáchal trestné činy, z ktorých bol uznaný vinným týmto rozsudkom. Toto bol preto aj dôvod,
pre ktorý súd vyhlásenie obžalovaného prijal, hoci podstatná časť dokazovania bola už na hlavnom

pojednávaní vykonaná a aj bez jeho vyhlásenia o vine by ho súd uznal vinným zo spáchania žalovaného
skutku.

Na tomto mieste súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4To/10/2017 zo dňa
16. februára 2017, podľa ktorého (okrem iného) „Pokiaľ ide o vyhlásenie o vine v zmysle § 2X7 Tr. por.,

tak aplikácia tohto inštitútu prichádza obligatórne do úvahy ešte pred začatím dokazovania na hlavnom
pojednávaní. Uvedené vyplýva nielen zo systematického zaradenia tohto inštitútu pred samotné doka-
zovanie, ale aj z toho, že jeho podstatou je zistenie, či medzi obžalovaným a prokurátorom je v kona-
ní pred súdom spor ohľadne otázky viny. Ak medzi týmito dominantnými stranami konania pred súdom
žiadny spor ohľadne viny nie je, pretože obžalovaný sa cíti byť vinným zo skutku, či skutkov uvede-

ných v obžalobe, potom nie je nutné ani vykonať dokazovanie ohľadne tejto otázky a súd môže zame-
rať pozornosť na výrok o treste, výrok o ochrannom opatrení, či náhrade škody. Vzhľadom k uvedené-
mu je povinnosťou súdu umožniť urobiť obžalovanému vyhlásenie ihneď potom ako prokurátor predne-
sie obžalobu, t. j. ešte pred začatím dokazovania na hlavnom pojednávaní. Vyhlásenie viny zo strany
obžalovaného v zmysle § 2X7 ods. X Tr. por. nie je vylúčené ani v priebehu dokazovania na hlavnom po-

jednávaní. Táto skutočnosť vyplýva zo znenia ustanovenia § 2X7 ods. X Tr. por. („ak obžalovaný na hlav-
nom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku...“). Podľa citovaného ustanovenia obžalova-
ný môže vyhlásiť vinu na hlavnom pojednávaní, t. j. počas celého konania hlavného pojednávania, te-
da aj počas dokazovania. V takomto prípade však už nepôjde o obligatórny postup súdu podľa tohto us-
tanovenia, nakoľko súd musí dať možnosť obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení len pred začatím

dokazovania po prednesení obžaloby, avšak už nie aj počas vedenia dokazovania. Pokiaľ teda obža-
lovaný až počas vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní vyhlási, že chce zmeniť svoje pr-
votné vyhlásenie na vyhlásenie viny, môže, ale aj nemusí mu to súd umožniť. V zásade však neexistuje
relevantný dôvod, ktorý by súdu mal bránil pristúpiť k takejto zmene vyhlásenia obžalovaného, preto-
že dôkazné bremeno ohľadne otázky viny ťaží v konaní pred súdom iba prokurátora a pokiaľ obžalo-

vaný počas dokazovania na hlavnom pojednávaní v podstate uvedie, že chce uznať svoju vinu, dáva
tým najavo, že prokurátor toto dôkazné bremeno uniesol a nie je nevyhnutné pokračovať vo vykoná-
vaní dokazovania.“Súd preto v prejednávanom prípade vyhlásenie obžalovaného prijal a „per analogiam“ aplikoval
ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona vychádzajúc zo stanoviska trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj XX/2016, na zjednotenie v

otázke možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného
zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 2X7 ods. 1 písm. b/ alebo písm.
c/ Trestného poriadku uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR
č. X/2017, podľa ktorého (okrem iného):

„Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu
nadrámeczákona.Vinýchsmerochjeprípustná,akvprospechpáchateľaodstraňujemedzeruvzákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť
trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu,

možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 2X7 ods. 1
písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako
obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona (2) Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa
d) v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona (4) V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona je skutočnosť, že
obžalovaný sa v zásade priznával k spáchaniu skutku, ale jeho spáchanie odôvodňoval z jeho pohľadu
správnym dôvodom chrániť a nájsť svoju priateľku, ktorej niekto iný ponúka drogy. Z daných okolností je
preto súd toho názoru, že v prejednávanom prípade na naplnenie účelu trestu v prípade obžalovaného
postačí aj trest kratšieho trvania, a preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody znížený o jednu

tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem)
mesiacov. (7 rokov = 84 mesiacov, 84 : 3 = 28, 84 - 28 = X6, X6 mesiacov = 4 roky a 8 mesiacov)

Takto uložený trest odňatia slobody je podľa názoru súdu trestom zákonným a spravodlivým, ktorý je
spôsobilý plniť tak individuálnu ako i generálnu prevenciu, pričom zohľadňuje aj spôsob spáchania činu

a jeho následok, zavinenie, pohnútku obžalovaného, jeho osobu a jeho pomery.

Súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Keďže súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody, bolo jeho povinnosťou zrušiť výrok o
treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 16T/79/2018 zo
dňa 11.03.2019 právoplatným dňa 22.10.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn.
6To/39/2019 zo dňa 22.10.2019 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Pokiaľ ide o trest prepadnutia veci, súd obžalovanému uložil trest prepadnutia jeho noža, ktorý
obžalovaný použil na spáchanie trestných činov.

Odôvodnenie výroku o náhrade škodyDôvodom, pre ktorý súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces je
skutočnosť, že poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že žiada o náhradu škody vo výške 3X,- Eur,

a to 10,- Eur za slúchadlá, ktoré mu neboli vrátené a 2X,- Eur za bundu. Z vykonaného dokazovania však
nevyplynulo, že by obžalovaný mal poškodenému zobrať spolu s telefónom aj slúchadlá. Obžalovaný
vypovedal, že poškodený pri sebe žiadne slúchadlá nemal a pravdivosti jeho vyjadrenia nasvedčuje i to,
že pri osobnej prehliadke u neho bol nájdený telefón poškodeného spolu so SIM kartou a pamäťovou
kartou 2GB a dokonca aj nôž, ktorým ohrozoval poškodeného, avšak zo Zápisnice o vykonaní osobnej

prehliadky obžalovaného vyplýva, že obžalovaný u seba žiadne slúchadlá nemal. Súdu sa javí byť
nepravdepodobné, že pokiaľ by obžalovaný poškodenému spolu s telefónom vzal aj slúchadlá, že by
tieto v čase obmedzenia jeho osobnej slobody nemal pri sebe o to viac, že mal pri sebe aj nôž, ktorý
použil pri spáchaní skutku. Za daných okolností preto súd nemal hodnoverne preukázané, že v čase
spáchania skutku poškodený skutočne nejaké slúchadlá mal pri sebe a navyše aj svedkovia S. a U.,
ktorým poškodený o jeho napadnutí obžalovaným následne povedal uviedli, že im poškodený povedal,

že mu obžalovaný zobral telefón, avšak poškodený svedkom nehovoril o slúchadlách.

Čo sa týka bundy, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bunda poškodeného mala byť
roztrhnutá, hoci to poškodený na hlavnom pojednávaní uvádzal a navyše aj svedok T. P. vypovedal, že
keď sa poškodený v noci vrátil domov, bol síce v zlom psychickom stave, avšak mal čisté oblečenie a

žiadne poškodenie bundy poškodeného nepopisoval. Poškodenie bundy poškodeného obžalovaným a
svedkom G., ku ktorému malo dôjsť pri tom, ako poškodeného títo zdvíhali zo zeme nebolo v prípravnom
konaní žiadnym spôsobom verifikované, nebola vyhotovená fotodokumentácia bundy poškodeného a
poškodený v tomto smere ani nenavrhol na hlavnom pojednávaní vykonať žiadne dokazovanie. Súd má
tak dôvodné pochybnosti o poškodení bundy poškodeného.

Keďže podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody a na také
rozhodnutie by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a
predĺžilo by ho, súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.