Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 16C/33/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8704114597
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8704114597.31

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci navrhovateľky v 1. rade:
L. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, Q., navrhovateľky v 2. rade: X. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Na H. XXXX/XX, Q. - W., navrhovateľa v 3. rade: F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H.
XXXX/XX, Q. - W., navrhovateľa v 4. rade: E.. V. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, Q., všetci
právne zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 95, Poprad,
IČO: 44 250 029, proti odporkyni: X. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Ú.-J. XXXX/XX, Q., právne zast.
Advokátska kancelária JUDr. SIDOR, s.r.o., so sídlom Zdravotnícka 4373/6, Poprad, IČO: 36 866 156,
v konaní o určenie vlastníckeho práva s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že do dedičstva po nebohom F. J. a nebohej L. J. rod. Š. patria nehnuteľnosti - pozemky
parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku: N. N. Q. a parc. č. XXXX/X o výmere X XXX m2 druh
pozemku: N. N. Q. obidva zapísané na LV č. XXXX vedené Okresným úradom Q., katastrálny odbor
nachádzajúce sa v k. ú. W., obec Q., okres Q..

V časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali určiť, že odporkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľností žalobu z
a m i e t a.

O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným 3.5.2004 navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že do dedičstva po neb. F. J., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX a L. J., nar. XX.X.XXXX a zomrelej XX.X.XXXX patrí nehnuteľnosť
na parc. č. XXXX o výmere XXXX m2 - druh pozemku trvalý trávnatý porast zapísaná na LV č. XXXX
k. ú. W., obec Q. a zároveň, aby súd odporkyňu zaviazal nahradiť trovy súdneho konania. V návrhu
uviedla, že je dedičkou zo zákona v 1.skupine v zmysle § 473 OZ po neb. otcovi F. J. a neb. matke
L. J.. Navrhovateľka mala dodatočne zistiť, že do dedičstva po neb. neboli pojaté nehnuteľnosti v k.ú.
W. - obec Q. zapísané na LV č. XXXX parc. č. XXXX o výmere XXXXmX - trvalé trávnaté porasty.
Tieto nehnuteľnosti mali získať predkovia navrhovateľky na základe výmeru vydaného Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb. SNR o vlastníctve
pôdy z XX.XX.XXXX. Navrhovateľka neskôr zistila, že uvedené nehnuteľnosti si na základe notárskej
zápisnice o vydržaní neoprávnene prisvojila odporkyňa. Vlastnícke právo na základe vydržania sa
nadobúda priamo zo zákona uplynutím zákonom stanovenej doby ak sú splnené všetky zákonom
požadované predpoklady. Odporkyňa nikdy neužívala tieto nehnuteľnosti a nebola u nej splnená ani
jedna podmienka vydržania a voči odporkyni prebieha trestné stíhanie súvisiace s vydržaním pozemkov.
Navrhovateľka má za to, že do svojej smrti boli vlastníci predmetných nehnuteľností jej predchodcovia
F. a L. J. a má naliehavý právny záujem na tom, aby bolo určené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,

pretože iným spôsobom nie je možné sa domôcť určenia vlastníckeho práva a v prípade, že žalobe bude
vyhovené stane sa vlastníčkou uvedených nehnuteľností.

Dňa 28.1.2005 doručil právny zástupca odporkyne písomné vyjadrenie k návrhu, v ktorom uvádzal, že
tvrdenia v návrhu sú nepravdivé, resp. že navrhovateľka ich ničím nepreukázala. Pokiaľ sa odvolávala
na výmer o vlastníctve pôdy z 27.12.1948 tak navrhovateľka má súd zavádzať, pretože zatajila dôležitú
skutočnosť a to, že právni predchodcovia navrhovateľky sa zriekli nehnuteľností, ktoré im boli pridelené
vyššie uvedeným výmerom o čom súdu predložili dôkaz a to vyúčtovanie s odišlými prídelcami ONV
- odbor pôdohospodárstva v Q. č. pôd.-8/1962-JK zo dňa 2.11.1962. Z uvedeného vyplýva, že právni
predchodcovia navrhovateľky neboli vlastníkmi sporného pozemku a preto sporný pozemok nemôže
patriť do dedičstva po nich. Právni predchodcovia výmer o vlastníctve pôdy nepredložili na zápis do
príslušnej evidencie nehnuteľnosti a o tejto skutočnosti, že došlo k prídelu sa navrhovateľka dozvedela
až v priebehu trestného konania. Ak by aj odporkyňa nespĺňala podmienky vydržania, tak s poukazom na
zrieknutie sa prídelu právnymi predchodcami navrhovateľky by sporný pozemok bol vo vlastníctve štátu,
pretože išlo o pozemky konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. Odporkyňa z uvedeného
dôvodu preto namieta aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľky a žiada, aby súd návrh zamietol a priznal
jej náhradu trov konania.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že sa domáhajú určenia, že nehnuteľnosti, ktoré
uvádzajú v petite patria do dedičstva po neb. právnych predchodcov navrhovateľky, aktívnu legitimáciu
navrhovateľky preukazujú aj priloženým dedičským rozhodnutím a výmerom preukazujú vlastnícke
právo J. k pozemkom a naliehavý právny záujem odôvodňujú tým, že odporkyňa je na LV v časti B
zapísaná ako vlastník a jedine takouto žalobou je možné domôcť sa zmeny v katastri nehnuteľnosti.
Listinu, ktorú predložili a to výmer, preukazuje, že F. J. s manželkou boli vlastníkmi pôdy o celkovej
výmere X ha XX árov a XX m2. Nehnuteľnosti sú bližšie označené v priloženom výkaze k výmeru.
Navrhovateľka má za to, že až do svojej smrti boli jej rodičia vlastníkmi týchto nehnuteľností. Odporkyňa
získala žalovaný pozemok do vlastníctva a to vydržaním, pričom však namieta navrhovateľka, že neboli
splnené podmienky pre vydržanie a to ani doba ani dobromyseľnosť držby. Poukázal, že prebieha
trestné konanie na OS v Q., kedy je na odporkyňu podaná obžaloba. Pokiaľ ide o rozhodnutie bývalého
ONV, ktoré vo vyjadrení spomínal právny zástupca odporkyne, nie je preukázané, k akej pôde sa toto
rozhodnutie vzťahuje, teda či k tej čo je predmetom sporu. JRD nikdy nebolo vlastníkom pôdy, malo
len užívacie právo, vlastnícke právo na JRD nikdy neprešlo. Toto rozhodnutie nemožno považovať za
zrieknutie sa vlastníckeho práva zo strany J., pretože nie je popísaná konkrétna nehnuteľnosť a tieto
úkony neboli dobrovoľne robené zo strany J., pôda bola včlenená do JRD. Táto listina nehovorí o tom,
aby sa právni predchodcovia navrhovateľky vzdali prídelu. Na tejto listine je len podpis zrejme L. J.,
chýba tam podpis F. J.. Výmer vlastníctva pôdy považujú za platný, spĺňajúci všetky náležitosti a ako
taký bol akceptovaný aj Pozemkovým úradom a Katastrálnym úradom.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že rodičia pozemky, ktoré im boli pridelené výmerom obrábali,
starali sa o pôdu, pracovali na nich aj oni ako deti a to až do doby, kým boli pozemky včlenené do honov
JRD bez náhrady. Zobrali vtedy aj pozemky, ktoré kupovali rodičia, keď sa v r. 1943 presťahovali zo W. do
Q. - W.. Predložila na pojednávaní aj list od Slovenského pozemkového fondu, ktorý riešil nezrovnalosti v
súvislosti so zapisovaním výmerov o vlastníctve pôdy do katastra nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o odporkyňu,
uviedla, že nevie akým spôsobom sa k pozemku dostala, ale určite ich nikdy neužívala. Spočiatku bola
odporkyňa ochotná sa dohodnúť, ale neskôr na dohodu už pristúpiť nechcela.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľky a má za to, že
správcom tohto majetku bol Slovenský pozemkový fond a pokiaľ by Obvodný pozemkový úrad Poprad
v čase, keď rozhodoval, vedel o existencii rozhodnutia ONV z 2.11.1962, nebol by podľa nich takéto
rozhodnutie vydal. Zároveň navrhol, aby bolo zistené, či neexistuje zoznam prídelcov pre katastrálne
územie Poprad - Veľká, ktorí sa prídelu vzdali. Právni predchodcovia navrhovateľky sa zriekli prídelu, čím
došlo k zániku vlastníckeho práva. Bez ohľadu na výsledok trestného konania vo vzťahu k odporkyni,
navrhovateľka nemá aktívnu legitimáciu a pozemky, ktoré odporkyňa vydržala v čase, keď bola spísaná
notárska zápisnica, bola vedené podľa nich na Slovenskom pozemkovom fonde a nie na právnych
predchodcoch žalobkyne. Návrh žiadal zamietnuť.

Uznesením z 20.10.2009 súd pripustil zmenu žalobného petitu súvisiacu so zmenou označenia
parcelného čísla pozemku.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 22.2.2010 tak, že návrh zamietol a navrhovateľku zaviazal na
náhradu trov konania pre odporkyňu. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie navrhovateľkou, o ktorom
rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, kedy uviedol, že záver súdu prvého stupňa bez ohľadu na všetky ďalšie zistenia a dôkazy
nachádzajúce sa v spise o tom, že výmer neurčoval prídelovú cenu a neobsahoval odtlačok pečiatky z
dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu je predčasný a nesprávny. Súd má vyhodnotiť, či odtlačok
pečiatky na výmere nepredstavuje len formálny prípadne technický nedostatok, ktorý s ohľadom na vec
samú nemá vplyv. Všeobecný súd sa má pri skúmaní platnosti správneho aktu zaoberať len tým, či nejde
o akt nulitný (ničotný), tak taký nedostatok ako odtlačok pečiatky nulitnosť aktu nevyvoláva. O nulitný
akt by išlo vtedy, ak by bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie. Zároveň sa súd má zaoberať
tým, či nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva aj iným spôsobom - vydržaním na základe vstupu do držby
právnym predchodcom navrhovateľky, na vydržaciu lehotu, ktorú nemá vplyv ani odovzdanie pozemkov
do užívania JRD. Zároveň súd má jasným spôsobom vykonať dokazovanie, či prídelcovia uhradili alebo
neuhradili prídelovú cenu alebo či sa nachádzali v zozname tých, ktorí prídelovú cenu neuhradili.

Zo spisu Obvodného pozemkového úradu Poprad č. PP XX/XXXX súd mal preukázané, že F. J. a L. M. si
dňa XX.X.XXXX uplatnili nárok na vrátenie vlastníctva v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z. k pozemkom v kat.
ú. Q. - W., ktorých pôvodným vlastníkom bol F. J. a manželka L. rodená W.. Rozhodnutím Obvodného
pozemkového úradu Q. č. j. XXXX/XXX/XX-dr.Ne z 28.7.2005 bolo rozhodnuté o poskytnutí náhrady za
pozemky uvedené v rozhodnutí, pričom správny orgán nerozhodol o mpč. XXXX a mpč. XXXX kat. ú. W.
ako uvádzali, zrejme z dôvodu, že po vyžiadaní identifikácie zo Správy katastra Poprad dňa 13.1.2004
bolo zistené, že u mpč. XXXX je evidované pod PVZ č. XXX/XX Osvedčenie o vydržaní S - C v prospech
X. H., rod. N., ktoré v čase vydávania rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Q. bolo napadnuté
na súde. Správny orgán v tejto veci už nekonal a prenechal uvedenú vec na rozhodnutie súdu s tým, či
uvedené vyhlásenie Osvedčením o vydržaní je v súlade so zákonom (viď č.l. 232 odpoveď Obvodného
pozemkového úradu Poprad na žiadosť súdu).

Podaním doručeným súdu dňa 7.12.2012 právny zástupca navrhovateľky sa k veci vyjadril a zároveň
uviedol, že z opatrnosti dopĺňa petit žaloby aj o negatívne vymedzený určovací petit a žiadal súd o
pripustenie rozšírenia žaloby.

Súd uznesením z 15.7.2013 pripustil zmenu petitu v znení:
„Súd určuje, že odporkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľností - pozemky parc. č. XXXX/X o výmere XX
m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty a parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku trvalé
trávnaté porasty, oba zapísaná na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Q., nachádzajúce sa v k.
ú. W., obec Q., okres Q..
Súd určuje, že do dedičstva po nebohom F. J. a nebohej L. J. patria nehnuteľnosti- pozemky parc. č.
XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty a parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX
m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, oba zapísaná na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra
Q., nachádzajúce sa v k. ú. W., obec Q., okres Poprad.“
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.8.2013.

Právny zástupca navrhovateľky podaním doručeným súdu 30.10.2014 žiadal súd, aby povolil vstup
ďalších účastníkov do konania na strane navrhovateľov a zároveň preukázal právne nástupníctvo a
doručil súhlas so vstupom do konania ďalších navrhovaných účastníkov na strane navrhovateľov.
Súd uznesením nepripustil do konania vstup ďalších účastníkov na strane navrhovateľov, kedy
o odvolaní voči tomuto uzneseniu rozhodoval krajský súd, ktorý svojím uznesením zo 14.5.2015
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že pripustil vstup ďalších účastníkov do konania na
strane navrhovateľov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.6.2015. Okruh účastníkov na strane
navrhovateľov bol riadne zistený a preukázaný (viď č.l. 338 až 346 spisu). Pristúpenie ďalších účastníkov
na strane navrhovateľov nie je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keď predmetom žaloby je aj
určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľoch F. a L. J.. Ide o konanie, v ktorom hovoríme o
podmienke tzv. uzavretého okruhu účastníkov (účastníkmi konania musia byť všetci právni nástupcovia).

Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že nesúhlasí s názorom odporkyne, že nemajú aktívnu
legitimáciu a trval na tom, že sa môžu domáhať určenia vlastníckeho práva k pozemkom voči odporkyni,
pretože právni predchodcovia navrhovateľov nadobudli v súlade s vtedy platnou právnou úpravou

spornú nehnuteľnosťou do vlastníctva na základe výmeru zo dňa 27.12.1948 vydaného Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Zb. o vlastníctve
pôdy. Nebyť svojvoľného a násilného odňatia pôdy, neboli by sa nikdy pôvodne súkromné pozemky, po
páde totality dostali do vlastníctva Slovenskej republiky, či v jej zastúpení Slovenského pozemkového
fondu a nebolo by potrebné tieto pozemky reštituovať. Navrhovatelia majú za to, že žalobou o určenie
vlastníckeho práva je možné domôcť sa vlastníctva k pozemkom, ktoré by inak mali byť predmetom
reštitúcie v prípade, ak tieto pozemky získala v rozpore so zákonom iná osoba ako SR. Reštitučné
konanie má prednosť pred konaním o určenie vlastníckeho práva len ak je osobou vyznačenou na LV
povinná osoba štát, obec, štátom alebo obcou založené alebo zriadené právnické osoby a právnické
osoby zriadené zákonom, ktoré hospodária s majetkom štátu alebo obce prípadne ho spravujú.
Domáhať sa v reštitučnom konaní vydania pozemku voči inej osobe nie je možné. Podľa ich názoru
o uvedenom svedčí aj doterajší postup reštitučného orgánu, ktorý čaká na výsledok tohto súdneho
konania. Reštitučný orgán nemá oprávnenie vydať pozemky, ktoré sú vo vlastníctve inej osoby a
túto otázku ponecháva na súd. Navrhovatelia nemajú nijakú možnosť ovplyvniť Slovenskú republiku v
zastúpení SPF, aby podali žalobu na ochranu svojich práv a v konečnom dôsledku aj práv navrhovateľov.

Navrhovateľka v 1. rade sa písomným podaním doručeným súdu 3.2.2014 vyjadrila, že odporkyňa
uzavrela Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve so Železnicami SR o odpredaní XXX m2 z parcely č. XXXX/
X a č. XXXX/X, ktorá je predmetom sporu o určenie vlastníckeho práva a podľa nej sa tak dopustila
ďalšieho podvodu, pretože ak odporkyňa pozemky predá, celú situáciu to viac skomplikuje. Zároveň
uviedla k zaplateniu zvyšnej sumy 4.038,- Sk, o ktorej zaplatenie požiadal v roku 1954 jej rodičov bývalý
ONV odbor poľnohospodárstva, že táto suma bola uhradená. V tej dobe všetci bratia boli zárobkovo činní
a nebol dôvod platbu odkladať. Nenachádzajú sa však u nich žiadne záznamy, ktoré by túto skutočnosť
potvrdili. V rokoch 1954 až 1956 ešte rodičia na pôde hospodárili a až v roku 1957 dali rodičia pôdu
do nájmu družstvu.

Právny zástupca odporkyne sa v písomnom podaní z 25.4.2014 vyjadril k rozšíreniu návrhu, pričom
uviedol, že ďalej namietajú aktívnu legitimáciu navrhovateľov, pretože ak tvrdia, že vlastníkom sporných
pozemkov je SR - Slovenský pozemkový fond, tak iba vlastník je legitimovaný domáhať sa vlastníctva
k nim a v tomto prípade prichádza do úvahy len kladná určovacia žaloba. Pokiaľ ide o petit, že
sporné pozemky patria do dedičstva po právnych predchodcoch navrhovateľov, poukázal na to, že
navrhovateľka v 1. rade si uplatnila reštitučné nároky aj k sporným pozemkom, a teda nemôže mať
naliehavý právny záujem ani na určení, že sporné pozemky patria do dedičstva, keď v reštitučnom
konaní sa nehnuteľnosť môže vydať priamo dedičom pôvodného vlastníka. O jej nároku s konečnou
platnosťou rozhodne Pozemkový úrad. Odporkyňa však súčasne zotrváva na tvrdeniach, že právni
predchodcovia navrhovateľov sa svojho prídelu vzdali a pridelený majetok sa stal opätovne vlastníctvom
štátu. Sporné pozemky ani nevyužívali, o tieto sa nezaujímali a až v roku 2004 bol uplatnený reštitučný
nárok. Tvrdí, že opak v tomto konaní preukázaný nebol. Zároveň uviedol, s poukazom na skutočnosti
a tvrdenia navrhovateľky v 1. rade, že ak vlastníkom sporného pozemku je Slovenská republika, nie
je dôvodný ani nárok, aby súd určil, že navrhovatelia sú vlastníkmi sporného pozemku, keďže bol
preukázateľne uplatnený reštitučný nárok, tak v tejto veci neprichádza do úvahy, aby sa navrhovateľka v
1. rade domáhala určenia vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov. Preto nemôže byť dôvodný
návrh na určenie, že sporný pozemok patrí do dedičstva, keď vlastníkom sporného pozemku je SR.
Podmienkou takéhoto určenia by bolo, že právni predchodcovia navrhovateľky v 1. rade boli v čase smrti
vlastníkmi sporného pozemku. Podľa odporkyne tomu tak nie je, pretože vlastnícke právo bolo odňaté
pôvodným vlastníkom a vlastníkom sa stal štát.
Právny zástupca navrhovateľov v záverečnej reči poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove,
kde sa vyjadroval k skúmaniu samotného výmeru, jeho náležitostiam a k argumentácii odporkyne, podľa
ktorej mal na strane navrhovateľa vystupovať štát uviedol, že nepochybne aj tento subjekt sa mohol
domáhať vlastníckeho práva, avšak tento nekonal, hoci bol účastníkom trestného konania. Príslušný
štátny orgán, ktorý riešil reštitučné konanie toto prerušil z dôvodu konania na všeobecnom súde.
Nepochybne je preukázané, že odporkyňa získala pozemok podvodom, teda právne ho nezískala, hoci
jej svedčí zápis v evidencii katastra nehnuteľností. Navrhovatelia sa môžu domôcť ochrany tak, že súd
určí, že odporkyňa nie je vlastníčkou a následne Správa katastra po doručení rozsudku obnoví pôvodný
vlastnícky zápis, čím sa vytvoria podmienky pre vydanie veci v rámci reštitučného konania. Druhou
možnosťou je určenie vlastníckeho práva nezávisle na reštitučnom konaní, ak tu existujú podmienky pre
určenie vlastníckeho práva alebo dedičského práva z hľadiska hmotnoprávneho. V tomto prípade by
sporné nehnuteľnosti boli predmetom dedičského konania a na základe dedičskej dohody alebo iného

titulu zapísané do katastra. Má za to, že v danom prípade nie je len právo na strane navrhovateľov, ale
aj spravodlivosť. Pokiaľ by súd žalobu zamietol, navrhovatelia by sa k svojmu pozemku nikdy nemohli
dostať a odporkyňa, ktorá ho získala podvodom, by zostala zapísaná ako vlastníčka.

V záverečnej reči právny zástupca odporkyne žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že vykonaným
dokazovaním nebol preukázaný ani jeden z nárokov navrhovateľov. Ak sporný pozemok bol v správe
Slovenského pozemkového fondu, tak navrhovatelia nemajú vecnú legitimáciu domáhať sa vlastníckeho
práva k tomuto pozemku a ani toho, že patrí do dedičstva po pôvodných prídelcoch. Sami navrhovatelia
v reštitučnom konaní tvrdia, že okrem iných aj sporný pozemok bol prídelcom odňatý bez právneho
dôvodu. To preukazujú aj listinné dôkazy o tom, že pridelená pôda im bola zabratá do JRD. Za tejto
situácie majú navrhovatelia nárok na poskytnutie náhrady v reštitučnom konaní, pričom Pozemkový
úrad musí akceptovať evidovaný vlastnícky vzťah k pozemku, a preto prichádza do úvahy poskytnutie
náhrady za sporný pozemok. Ak by súd žalobe vyhovel, tak by zasiahol do právomoci správneho
orgánu rozhodovať o reštitučnom nároku navrhovateľky v 1. rade a súčasne by suploval nečinnosť SR
- Slovenského pozemkového fondu. Odporkyňa považuje za vylúčené, aby z rovnakého reštitučného
dôvodu odňatia veci štátom, rozhodoval Pozemkový úrad len o niektorých pozemkoch a o iných súd.

Z vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to prihláškou o prídel z 30.4.1948,
výzvou na zaplatenie preddavku prídelovej ceny zo 17.11.1948, výmerom o vlastníctve pôdy z
27.12.1948, výkazom výmer pre prídelcu F. J. s manželkou, rozhodnutím štátneho notárstva v Poprade
D 1286/91, osvedčením o dedičstve po neb. L. J. a po neb. F. J. 16D/21/2004, Dnot 96/2004 a 17D
14/2004, Dnot 100/2004 z 22.6.2004, notárskou zápisnicou N 47/1998, Nz 47/1998 z 20.3.1998, čestným
prehlásením F. H., listom Slovenského pozemkového fondu z 23.1.2004, Trestným rozkazom OS Poprad
č. k. 2T XX/XX-XXX, rozsudkom OS Poprad 2T XX/XX-XXX, výzvou na doplatenie prídelovej ceny
z 27.9.1962, vyúčtovaním s odišlými prídelcami J. J. s manželkou z 2.11.1962, potvrdením MsNV
v Poprade z 23.10.1962, LV č. XXXX, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Poprade z
28.7.2005, PKV č. XX, identifikáciou parciel z 23.10.1998, odpoveďou SPF zo 17.10.2006, výňatkom z
konečného prídelového plánu v k. ú. Veľká, odpoveďou Štátneho archívu v Levoči pobočka Q. ohľadom
zaplatenia prídelovej ceny z 8.3.2012, nahliadnutím do spisu Obvodného pozemkového úradu Q. PP
XX/XXXX, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Poprad z 28.7.2005, odpoveďou Obvodného
pozemkového úradu Poprad zo 14.5.2012, Dohodou medzi Slovenským pozemkovým fondom a L. M. a
X. J. z X.X.XXXX, Zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam medzi Slovenským
pozemkovým fondom a L. M. a X. J. z r. XXXX, na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový
stav:

Predchodcovia navrhovateľov F. J. a L. J. požiadali dňa 30.4.1948 o prídel pôdy v k. ú. Q. - W.. Dňa
17.11.1948 pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Kežmarku pod č. XXXXX/XXXX vyzvala J. F.
s manželkou na zaplatenie preddavku prídelovej ceny v sume 2.000,- Kčs. Dňa 27.12.1948 bol vydaný
výmer Povereníctvom pôdohospodárstva pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946
Zb. n SNR o vlastníctve pôdy pre F. J. s manželkou v k. ú. obec W., okres Q.. Nehnuteľnosti boli
špecifikované vo výkaze nehnuteľností skonfiškovaných a pridelených pre prídelcu F. J. s manželkou.
ONV-poľnohospodársky odbor v Poprade dňa 6.9.1954 vyzýva právnych predchodcov navrhovateľov
na zaplatenie prídelovej ceny za pridelenie nehnuteľnosti 4.038,- Kčs. Súd po nahliadnutí do konečného
prídelového plánu pre k. ú. Veľká mal preukázané, že predchodcovia navrhovateľov boli zahrnutí v
konečnom prídelovom pláne ako prídelcovia k pozemkom v tomto pláne uvedení a medzi inými aj k
pozemku parcely č. XXXX lúky o výmere XXXXmX.

Dňa 23.10.1962 bolo vydané potvrdenie na žiadosť L. J., v texte ktorého sa uvádza, že MsNV v Poprade
organizačný odbor potvrdzuje, že J. F. sa konfiškovanej pôdy vzdal v prospech socialistického sektoru
v roku 1957. Pôdy sa mal vzdať po dobu 6 rokov a ďalej je uvedené, že v záujme JRD je žiaduce,
aby prípadné zrieknutie sa prídelu prídelcom bolo zo strany ONV zobrané na vedomie. Z 2.11.1962 je
dokument, ktorý vydal ONV - odbor pôdohospodárstva v Q. s názvom vyúčtovanie s odišlými prídelcami
F. J. a manželka, kde sa uvádza, že podľa konečného prídelového plánu pre k. ú. W. obdŕžali prídelcovia
v rámci pozemkovej reformy prídel poľnohospodárskych nehnuteľností, a to role vo výmere 3.78.90 ha
za prídelovú cenu 5.688,- Kčs. Podľa potvrdenia MNV z 23.10.1962 uvedené pozemky boli včlenené do
honov JRD a neboli poskytnuté náhradné pozemky a je žiaduce, aby zrieknutie sa prídelu bolo zobrané
na vedomie. Rozhodnutie o vyúčtovaní malo byť vydané podľa ust. § 23 ods. 2 nar. č. 104/45 Zb. n.
SNR, podľa ktorého sa mala zrušiť vydaná listina o vlastníctve a odpísať prídelová cena.

Dňa 20.3.1998 bola spísaná notárska zápisnica č. N 47/1998, Nz 47/1998, osvedčenie vyhlásenia o
vydržaní X. H., t. j. odporkyňou v tomto konaní, kde medzi inými predmetom vydržania mala byť aj
parcela č. XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere XXXXmX. Z listu vlastníctva č. XXXX bolo preukázané,
že odporkyňa je vedená v časti B ako vlastník okrem iného pozemku parc. č. XXXX o výmere XXXX
m2 trvalé trávnaté porasty, kedy následne došlo k odčleneniu na dve parc. č. a to XXXX/X o výmere XX
mX a XXXX/X o výmere XXXXmX.

Rozsudkom OS Poprad sp. zn. 2T/86/2004-666 bola odporkyňa X. H. uznaná vinnou, že dňa 20.3.1998
na notárskom úrade úmyselne uviedla nepravdivé údaje do notárskej zápisnice o tom, že je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti z titulu prevodu realizovaného jej právnymi predchodcami pred viac ako
desiatimi rokmi, ktorí tieto mali dobromyseľne užívať ako vlastné a tak si na základe vyhlásenia o
vydržaní mala osvedčiť vlastníctvo k 15 pozemkom ležiacim v k. ú. W. a k 8 pozemkom v k. ú.
Spišská Sobota. Medzi inými aj k pozemku parc. č. 2729 o výmere 2316 m2 a bol jej uložený za
trestný čin podvodu trest uvedený v predmetnom rozsudku. V súvislosti s nárokmi na náhradu škody
bola aj navrhovateľka v 1. rade v tomto konaní Anna Bernáthová odkázaná na konanie vo veciach
občianskoprávnych.
Dňa 28.7.2005 bolo vydané rozhodnutie pre navrhovateľku v 1. rade a spol. Obvodného pozemkového
úradu v Poprade súvisiace s priznaním práva na náhradu v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z..

Naliehavý právny záujem na určení, že odporkyňa nie je vlastníkom pozemkov odôvodňovali
navrhovatelia poukazom na § 80 písm. c) O.s.p. ako aj tým, že pokiaľ by sa súd prvého stupňa
stotožnil s argumentáciou odporkyne, že navrhovatelia sa nemôžu voči odporkyni domáhať vlastníckeho
práva nakoľko ak nie je vlastníkom odporkyňa, vlastníkom je štát, postačí na ochranu vlastníckeho
práva navrhovateľov aj negatívne vymedzený určovací petit. Navrhovatelia si uvedomujú, že v zásade
má prednosť pozitívne vymedzený určovací petit pred negatívnym, avšak zákon počíta s takýmto
špecifickými prípadmi a v danom prípade sú názoru, že ak by súd dospel k záveru, že navrhovatelia
nemôžu byť vlastníkom pozemkov nakoľko na nadobudnutie vlastníckeho práva potrebujú reštitučné
rozhodnutie, v danom prípade by súd pozitívne vymedzený určovací petit zamietol, nakoľko pre úspech
v konaní o určenie vlastníckeho práva nestačí preukázať, že odporkyňa nie je vlastníkom, ale súčasne
je potrebné preukázať vlastnícke právo navrhovateľov. Negatívne vymedzený petit však súd zamietnuť
nemôže za predpokladu, že dospeje k záveru, že odporkyňa bola zapísaná na LV v rozpore so zákonom.
Samotná skutočnosť, že odporkyňa nadobudla pozemky trestným činom ako aj doteraz vykonané
dokazovanie, preukazuje dôvodnosť určenia, že odporkyňa nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. V
tejto súvislosti súd konštatuje, že sa nestotožnil s touto argumentáciou navrhovateľov a má za to, že v
danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na určení, že odporkyňa nie je vlastníčkou sporného
pozemku. Súd preto v tejto časti petitu žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva (§ 80 písm. c/
O.s.p) v danom prípade na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva neb. právnych predchodcov
navrhovateľov, treba vychádzať zo skutočnosti, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve,
ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

Námietka odporkyne súvisiaca s tým, že sa navrhovatelia domáhajú svojich práv aj na základe
reštitučných zákonov podľa názoru súdu táto okolnosť sama o sebe nevylučuje možnosť domáhať sa
svojich práv aj v občianskom súdnom konaní, a to najmä s poukazom na aktuálny evidovaný stav v
katastri nehnuteľností, kde je odporkyňa evidovaná ako vlastníčka nehnuteľností.

Podľa predpisov o konfiškácii štát nadobudol vlastníctvo k poľnohospodárskemu majetku zo zákona.
Nariadením predsedníctva SNR č. 4/1945 Sb. n. SNR, ktoré nadobudlo účinnosť 1.3.1945 sa s
okamžitou platnosťou a bez náhrady skonfiškoval na účely pozemkovej reformy pôdohospodársky
majetok na území Slovenska, ktorý bol vo vlastníctva osôb nemeckej národnosti, niektorých osôb
maďarskej národnosti ako aj zradcov ako aj nepriateľov slovenského národa akejkoľvek národnosti (§ 1
nariadenia). Tento právny predpis bol zrušený nariadením SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR, ktoré nanovo
vymedzilo, či upresnilo okruh osôb, ktorých majetok sa konfiškoval. Úkony, rozhodnutia a opatrenia
urobené podľa zrušeného predpisu však zostali v platnosti. Nový predpis nadobudol spätnú účinnosť
k 1.3.1945.

Po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy (ďalej len PPPR) vydávalo podľa
nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR a nariadenia vlády č. 104/1946 Sb. n. SNR výmery o vlastníctve
pôdy. Bývalé okresné národné výbory vydávali podľa zák. č. 142/1947 Sb. a zákona č. 46/1948 Sb.
prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli a
aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými
listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľnosti. Aby boli vkladuschopné, museli
byť a musia byť tieto listiny právne perfektné.
Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal zo znenia § 6 ods. 2 v spojení s § 12 nariadenia vlády SNR
č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia vlády SNR č. 64/1946 Sb. n. SNR ako aj ustanovenia § 1
ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR a dospel k záveru, že výmer o vlastníctve pôdy je verejnou
listinou dokazujúcou vlastníctvo prídelcu k pridelenej nehnuteľnosti a je aj v súčasnosti zápisu schopnými
listinami o vlastníctve. Výmer o vlastníctve pôdy č. 16874/48 z 27.12.1948 bolo možné v súčasnej dobe
preskúmať len v tom smere či ho vydal orgán na to kompetentný, či spĺňa všetky formálne náležitosti,
či je dostatočne určitý a jasný a či jeho obsah v zásade možno vyvodiť z konkrétneho predpisu. Samú
pravdivosť výmeru v súlade s vtedy platnými a účinnými hmotnoprávnymi predpismi čo sa týka výmery
pridelenej pôdy už v súčasnosti nie je možné preskúmavať.

Pre prideľovanie skonfiškovaného majetku platilo okrem iného nariadenie SNR č. 104/1946 Sb. n. SNR o
vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy. Výmer bol verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu
k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti. Na jeho základe príslušné pozemkovoknižné súdu urobili
záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1
ods. 2). Zápis v pozemkovej knihe mal len deklaratórny význam. Povereníctvo pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy mohlo výmery vydávať aj pred zaplatením prídelovej ceny. Výmery o vlastníctve
pôdy boli perfektné vtedy, ak boli opatrené pečiatkou a podpisom povereníka alebo aspoň podpisom
povereníka. Z dôvodu prehľadu o prídelcoch bol zostavovaný register prídelcov, ktorý sám o sebe však
nezakladal vlastníctvo k nehnuteľnosti. V konkrétnom prípade je výmer z 27.12.1948 opatrený podpisom
povereníka, prídelová cena nie je určená, avšak súd sa k tejto skutočnosti vyjadril vyššie, kedy PPPR
mohlo vydávať výmery aj pred zaplatením prídelovej ceny a jej určením. Súd ani účastníci konania
nedisponujú zoznamom prídelcov pre príslušné katastrálne územie, ktorí nezaplatili prídelovú cenu.
Takýto listinný dôkaz nebolo možné doložiť ani zo štátneho archívu. Nemožno konštatovať, že právni
predchodcovia navrhovateľov boli evidovaní medzi prídelcami, ktorí nezaplatili prídelovú cenu. V tejto
súvislosti sa podarilo zadovážiť len konečný prídelový plán (viď č. l. 119 spisu), z ktorého vyplýva, že J.
boli medzi tými, ktorým bol pre príslušné katastrálne územie pridelený majetok. K tejto okolnosti mal súd
čiastočne zabezpečené listinné dôkazy, a to prihlášku na č.l. 9, z ktorej vyplýva, že pokiaľ ide o prídelovú
cenu, prídelca túto žiadal zaplatiť v splátkach z dôvodu, že mal ešte štyri nezaopatrené deti, pričom prvú
splátku mienil zaplatiť ihneď a z listu ONV - finančný odbor v Poprade zo dňa 27.9.1962 vyplynulo, že sa
mala zaplatiť prídelová cena 5.688,- Sk, pričom bola zaplatená suma 942,- Sk, pretože prídelová cena
nebola určená v čase vydávania výmeru z technických príčin. Samotná navrhovateľka v 1. rade uviedla,
že rodičia hospodárili na pozemkoch až do roku 1957, kedy boli včlenené do honov JRD a pokiaľ im bolo
doručené rozhodnutie o zaplatení zostatku prídelovej ceny, táto podľa jej tvrdení určite bola zaplatená,
keďže v tej dobe všetci bratia boli zárobkovo činní. Dôkaz o tejto úhrade však nemá k dispozícii.

Vo vzťahu k námietke odporkyne ohľadom zrieknutia sa prídelu právnymi predchodcami navrhovateľov
súd konštatuje, že z výslovného znenia zákonného ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945
Sb. n. SNR vyplývalo, že rozhodovanie o odňatí prideleného majetku patrilo PPPR. Zákonom č. 98/1950
Sb. bol zrušený národný pozemkový fond pri Ministerstve pôdohospodárstva a fondov pozemkových
reforiem a to zlúčením ich imania. Tento zákon splnomocnil Ministerstvo pôdohospodárstva a výživy
po dohode s Ministerstvom vnútra vyhláškou vydať v príslušnom úradnom liste bližšie predpisy v
súvislosti so zrušením Národného pozemkového fondu, v súvislosti s prechodom jeho pôsobnosti na
Ministerstvo pôdohospodárstva a na národné výbory. Vyhláškou 507/1950 U. v. boli vydané bližšie
predpisy o prechode pôsobnosti Národného pozemkového fondu na Ministerstvo pôdohospodárstva a
národné výbory a o prechode obdobnej pôsobnosti povereníctva pôdohospodárstva na národné výbory.
Z ustanovenia § 2 ods. 3 cit. vyhlášky vyplývalo, že na Krajské národné výbory prešlo vybavovanie
opatrení potrebných na riadne hospodárenie, kontrola tohto hospodárenia, vyúčtovanie národných
správ, dispozícia a evidencia presunu inventáru a to aj podľa ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia vlády

č. 104/1945 Sb. n. SNR. V zmysle ust. § 3 ods. 3 vyhlášky 507/1950 U. v. na ONV prešlo vykonávanie
vyúčtovaní s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením prídelcov. Toto ustanovenie treba
chápať tak, že na národné výbory prešla právomoc vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad
hospodárením prídelcov v zmysle § 23 ods. 1 nariadenia vlády, čo znamená len právo národného výboru
vyjadriť sa k rozhodovaciemu procesu o odňatí prideleného majetku. Právomoc zrušiť tieto listiny t.j.
výmery s dôsledkom odňatia vlastníckeho práva na bývalé národné výbory podľa príslušných predpisov
nikdy neprešla a preto aj rozhodnutie bývalého ONV v Poprade z 2.11.1962 treba považovať za nulitný
akt, lebo tento orgán rozhodol nad rámec svojich kompetencií, keď v tomto rozhodnutí uviedol, že podľa
ustanovení § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/45 Sb. n. SNR ruší vydané listiny o vlastníctve a odpisuje
sa prídelová cena, keďže k zrušeniu výmeru nedošlo zákonným spôsobom. K odňatiu prídelu bolo
možné pristúpiť len z dôvodov uvedených v § 23 ods. 2 vyššie citovaného nariadenia, ktoré však v
danom prípade nenastali a iný spôsob odňatia pridelenej pôdy právne predpisy učinené v tomto období
neumožňovali. Navyše v zmysle tohto právneho predpisu sa štát nemohol stať vlastníkom, nemohol
byť prídelcom, keď pôda mohla byť pridelená iba osobám v tomto nariadení špecifikovanom. Bývalé
ONV považovali za naplnenie tohto ustanovenia aj prípad, ak pridelené pozemky boli v neskoršom
období užívané družstvami alebo štátnymi majetkami (viď. čl. 113-114 spisu zrieknutie sa v prospech
JRD), keďže prídelca práve z tohto dôvodu na prídele nemohol hospodáriť a napriek nedostatku svojej
právomoci vydávali rozhodnutia o zrušení prídelov, možno povedať, že uvedené rozhodnutia o zrušení
prídelov, ktoré boli vydané nad rámec právomoci Okresných národných výborov nemohli vyvolať právne
účinky, ktoré chceli vyvolať a v skutočnosti takýmito rozhodnutiami nedošlo k zrušeniu výmerov, či
prídelových listín.

Vzdanie sa prídelu pôdy (pozemkov) možno podľa konkrétnej situácie posudzovať ako prejav vôle
smerujúci:
a) k zániku vlastníctva opustením veci (derelikcia), prípadne
b) k prevodu vlastníckeho práva na štát darovaním (darovacou zmluvou).
Vlastníkom opusteného majetku sa stáva štát. K opusteniu veci dochádza z vôle vlastníka, je to
jednostranný právny úkon vlastníka, ktorý sa týmto spôsobom vzdáva svojho vlastníckeho práva. Právny
úkon je však absolútne neplatný (okrem iných dôvodov) ak sa neurobil slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 Obč. zák.). Ak z prejavu vôle prídelcu, ktorým „sa vzdal prídelu“ vyplýva, že
jeho úmyslom bolo darovať nehnuteľnosti štátu a ak štát ponuku daru prijal, vlastníctvo nadobudol štát
titulom platnej darovacej zmluvy. Ak nedošlo k platnej darovacej zmluve, vlastníctvo prídelcu zostalo
zachované. Darovanie je dvojstranný právny úkon, a teda na darovanie je potrebné, aby obdarovaný
ponuku prijal. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. vyžadoval na platnosť darovacej zmluvy týkajúcej
sa nehnuteľností písomnú formu s tým, že tento právny úkon pôsobil, teda platil od podpisu strán.
Podpisy nemuseli byť na tej istej listine. Podľa vládneho nariadenia č. 30/1954 Zb. o daroch v prospech
štátu a o usporadúvaní zbierok národnými výbormi o prijatí darov v prospech štátu rozhodovali výkonné
orgány ONV, v obvode ktorých sa ponúkané pozemky alebo prevažná časť nachádzali. Prijatím ponuky
daru (pri splnení ďalších zákonných podmienok) došlo k uzavretiu darovacej zmluvy a k nadobudnutia
vlastníctva štátom. V danom prípade súd však dospel k tomu, že zo strany právnych predchodcov
navrhovateľov nedošlo k vzdaniu sa pridelenej pôdy žiadnym z prejavov vôle tak ako súd vyššie uvádzal.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že vzdanie sa vlastníctva ani darovanie pridelených nehnuteľností
v prospech štátu nie je bežnou vecou pri nakladaní so spoločným majetkom. Ak tieto úkony neurobili
súhlasne obaja manželia, ide o relatívne neplatný právny úkon a ak úkon nebol urobený slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne, je aj absolútne neplatný.

Krajský súd v Prešove v odôvodnení uznesenia uvádzal, že prvostupňový súd sa nezaoberal tým,
či nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva aj iným spôsobom - vydržaním. Súd k tomu udáva, že podľa
obyčajového práva platného na území Slovenská do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez
zapísania do pozemkovej knihy nadobudol ten, kto ju mal po dobu 32 rokov ako svoju pokojne (nerušene)
v držbe. Proti štátu sa vyžadovala vydržacia doba 100 rokov a proti cirkvi 40 rokov. Vlastnícke právo
nemohol nadobudnúť ten, kto nebol pri začiatku držby dobromyseľný, a teda vedel, že nehnuteľnosť
neužíva ako svoju vlastnú, resp. vedel, že ju nadobudol neoprávnene. Ak vydržacia doba neuplynulo do
31.12.1950, platilo, že skončila uplynutím pôvodnej lehoty, resp. 1.1.1961 (§ 566 Obč. zák. č. 141/1950
Zb.). Otázkou vydržania sa súd podrobne nezaoberal z toho dôvodu, že výmer PPPR z 27.11.1948
možno na základe vyššie uvedených skutočností považovať za platnú listinu, na základe ktorej prešlo
vlastnícke právo spornej nehnuteľnosti na právnych predchodcov navrhovateľov. Súd preto vyhovel

návrhu v časti, pokiaľ sa navrhovatelia domáhali, že do dedičstva po neb. F. J. a neb. L. J. patria
nehnuteľnosti - pozemky tak, ako sú určené v petite tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Z uvedeného vyplýva, že súd o trovách konania rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku
na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.