Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/560/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107201763
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6107201763.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Kvietka a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, ako členiek senátu, v právnej veci
žalobcov: 1/ W.. E. Y., nar. XX. XX. XXXX, a 2/ W.. I. Y., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom D. I., J. XX, 3/
W.. D. T., nar. XX. XX. XXXX, 4/ S. T., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom P. B., I. XXX, žalobcovia 1/ až 4/
zastúpení JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Bystrica,

Horná 51, proti žalovanému: Geis SK, s. r. o., so sídlom Zvolen, Trňanská 6, IČO: 31 324 428, zastúpený
Advokátska kancelária GABE - BB, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Prof. Sáru 3873/44, IČO: 36
855 936, o zaplatenie sumy 20 137,95 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/16/2007-204 zo dňa 12. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 10
068,98 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalobcom sumu 3/ a 4/ sumu 10 068,98 € v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne súd
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia žiadali uložiť žalovanému

povinnosť zaplatiť im ako podielovým spoluvlastníkom prenajatého skladu ich podiel na nájomnom za
obdobie od 1. novembra 2005 do 31. decembra 2006 vypočítaný na základe ceny nájmu v sume 65 000,-
Sk mesačne dohodnutej v zmluve o nájme a prenájme nebytových priestorov uzatvorenej Ing. Igorom
Konôpkom a právnym predchodcom žalovaného dňa 15.októbra 1999. Tvrdili, že rozhodnutiami súdov v
konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 20C/38/2002 bolo potvrdené spoluvlastníctvo prenajatej
nehnuteľnosti na základe zmluvy o združení podnikateľov uzatvorenej dňa 18.decembra 1997 s W.. T.

za účelom hospodárenia s týmto skladom. Preto W.. T. uzatvoril nájomnú zmluvu v mene združenia.
Podiel na nájomnom im spočiatku vyplácal, a až po jeho vystúpení zo združenia dňa 17. septembra
2001 začal spor o spoluvlastníctvo nehnuteľnosti. Argumentovali, že právoplatným rozhodnutím súdu
a zápisom spoluvlastníctva na list vlastníctva č. XXXX došlo k prechodu nájmu skladu v zmysle § 680
ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo nájomcovi v októbri 2005 pri osobnej návšteve W.. C. G. predložením
listu vlastníctva i písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámili, a preto bolo jeho

povinnosťou platiť im nájomné v rozsahu zodpovedajúcom ich podielom.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Argumentoval, že nájomnú zmluvu uzatvoril s W.. T. a po
zmene vlastníctva na podielové mu spoluvlastníci neoznámil ako sa dohodli o hospodárení so spoločnou
vecou. Žalobcovia mu vznik podielového spoluvlastníctva preukázali až listom zo dňa 14. februára
2006, ktorý prevzal dňa 15. februára 2006. Preto v mesiacoch november 2005 - február 2006 hradil

nájomné W.. T. a od marca 2006 ukladal do notárskej úschovy, čím jeho dlh zanikol. Vyslovil názor,
že si tu konkurujú § 139 ods. 2 O.z. a § 680 ods. 2 O.z., a že určením podielového spoluvlastníctvažalobcovia automaticky nevstúpili do nájomnej zmluvy uzatvorenej s Ing. T.. Žalovaný odmietol i
existenciu právneho dôvodu plnenia nájomného za obdobie od 1. novembra 2005 do 31. decembra
2006 s tým, že v konaní sp.zn. 20C/38/2002 bolo viackrát rôzne rozhodnuté, jednotlivé právoplatné

rozhodnutia vo veci nemožno hodnotiť oddelene, a až posledné je relevantným pre toto súdne konanie.
Tvrdil, že existencia právneho vzťahu alebo práva nemôže byť určená za dobu minulú, preto za obdobie
november 2005 - december 2006 neexistuje právny titul na úhradu nájomného žalobcom, ktorí v tom
čase neboli spoluvlastníkmi prenajatého skladu.

4. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľov 1/ a 3/, vypočutím právnych zástupcov účastníkov a oboznámením sa s ich písomnými
podaniami,výsluchomsvedkaW..C.G.,oboznámenímsasobsahomspisusp.zn.20C/38/2002,výpismi
z listu vlastníctva č. XXXX, korešpondenciou právnych zástupcov účastníkov (výzvami na úhradu
nájomnéhozodňa14.februára2006a28.februára2006,odpoveďouzodňa18.februára2006),zmluvou
o nájme a prenájme nebytových priestorov uzavretou podľa Zákona č. 116/90 Zb. v znení neskorších

predpisov zo dňa 15. októbra 1999 a dodatkom č. 5 k zmluve zo dňa 20. júna 2005, zmluvou o združení
podnikateľov zo dňa 18. decembra 1997 a dodatkom č. 1 zo dňa 2. apríla 2000, oznámením W.. W. T.
zo dňa 17. septembra 2001, výpismi z bankových účtov o úhradách, zápisnicami o notárskej úschove,
výpismi z obchodného registra.

5. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia citoval § 671 ods. 1, § 834, §139 ods. 2, §680 ods. 2
a 568 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania považoval návrh navrhovateľov
za dôvodný, a preto mu v plnom rozsahu vyhovel.

6. Okresný súd mal za nesporné, že v období od 1. novembra 2005 do 31. decembra 2006, za ktoré

nájomné žiadajú, boli na základe súdnych rozhodnutí v konaní sp.zn. 20C/38/2002 žalobcovia 1/ - 4/ a
W.. T. spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - skladu prenajatého právnemu predchodcovi žalovaného. Uvedený
právny stav bol od 21. októbra 2005 známy z verejnej listiny - listu vlastníctva č. XXXX. Vychádzajúc z
výsluchu žalobcov 1/ a 3/ a svedka Ing. G. (ktorý si na návštevu nepamätal, ale nevylúčil ju) súd uveril
tvrdeniužalobcov1/a3/,žedňa28.októbra2005osobnenavštívilizástupcunájomcuW..G.a upozornili

ho na nutnosť hradiť im pomernú časť nájomného. Uplatnenie nájomného žalobcami u nájomcu mal
súd za dokázané i korešpondenciou právnych zástupcov účastníkov. Numerický výpočet žalobcami
požadovanéhonájomnéhomalsúdza zrejmýzozmluvyonájmeavkonaníúčastníkmispochybnenýani
nebol. Preto súd prvej inštancie žalobcom priznal na nich pripadajúci podiel na nájomnom v uplatnenej
sume po prepočte na aktuálnu menu.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, alternatívne, aby zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie tak, že návrh žalobcov v celom

rozsahu zamietne. Žalovaný si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že podľa jeho názoru je prvý a druhý výrok odvolaním
napadnutého rozsudku v rozpore s hmotným právom a z uvedeného dôvodu by mal byť žalobný návrh
v celom rozsahu zamietnutý. Z petitu uvedených výrokov vyplýva, že ide o spoločnú pohľadávku podľa

§ 512 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ako nedeliteľné plnenie, bez určenia výšky podielu na
takomto deliteľnom plnení. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sú manželia, taktiež
aj žalobcovia 3/ a 4/ sú manželia. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že v prípade, ak žalobcovia 1/ a
2/ žiadali, aby im bolo priznané akékoľvek plnenie, tak uvedené malo byť v žalobnom petite formulované
ako solidárna pohľadávka voči odporcovi, t. j. ako povinnosť zaplatiť pohľadávku spoločne a nerozdielne

(§ 513 OZ). Uvedené tiež platí aj pre žalobcov 3/ a 4/. Žalovaný má za to, že žalobný návrh žalobcov by
mal byť zamietnutý a to z dôvodu rozporu žalobného petitu s hmotným právom.

9.Žalovanývpodanomodvolanítiežvytýka,žezozápisnicezpojednávaniazodňa21.04.2015vyplýva,
že pred vyhlásením dokazovania za skončené, bolo vykonané dokazovanie v rozsahu „oboznamuje sa

obsah spisu, predložené listinné dôkazy“. Ohľadom dokazovania sa v zápisnici uvádza výlučne iba to,
že „sa oboznamuje obsah spisu“. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 21. 04. 2015 nevyplýva, ktoré
konkrétne dôkazy boli vykonané, a to najmä s ohľadom na pripojený spis Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 20C/38/2002, tak ako sa konštatuje v odvolaním napadnutom rozsudku. Žalovaný má zato, že závery v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nemajú oporu v dokazovaní
vykonanom v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a z uvedeného dôvodu je daný
dôvod na zrušenie odvolania napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu.

10. Žalovaný v podanom odvolaní tiež poukázal na zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení
odvolaním napadnutého rozsudku, keď sídlo žalovaného je už na adrese Trňanská 6, Zvolen a právny
zástupca žalovaného je Advokátska kancelária GABE - BB, s. r. o.

11. Žalovaný v podanom odvolaní tiež namietal, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia
je arbitrárne a nepreskúmateľné. Okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami
žalovaného a na námietky nedostal žalovaný v rozhodnutí žiadnu odpoveď. Žalovaný má teda za to, že
rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy.

12. Žalobcovia k podanému odvolaniu v písomnom vyjadrení uviedli, že navrhujú, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

13. Žalobcovia uviedli k odvolacej námietke, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s otázkou účinkov

určovacej žaloby, t. j. či došlo k určeniu spoluvlastníctva v prospech žalobcov ku dňu podpisu nájomnej
zmluvy alebo ku dňu právoplatnosti posledného rozhodnutia, resp. či si konajúci súd sám prejudiciálne
určil vlastníctvo k sporným veciam, konštatovali, že žalovaný prejednávanej problematike celkom
zjavne neporozumel. Určovacou žalobou sa má určiť, t. j. vysloviť, či tu existuje určité právo alebo
právny vzťah, avšak určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) OSP sa nemôže domáhať, aby súd svojim

rozhodnutím založil existenciu nového doteraz neexistujúceho práva či právneho vzťahu. Z toho vyplýva,
že právoplatné súdne rozhodnutie o takejto určovacej žalobe nie je rozhodnutím konštitutívnym, a teda
nemôže zakladať existenciu nových práv a povinností. Naopak, je len deklaratórne rozhodnutie, ktoré
len deklaruje existenciu určitého práva, či právneho vzťahu vzniknutého v minulosti.

14. Podľa žalobcov sa okresný súd v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s otázkou kedy
spoluvlastníctvo žalobcom k predmetu nájmu vzniklo, pričom zaujal názor, že ho nadobudli ex lege, a to
dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva titulom kúpnej zmluvy v prospech W.. W. T.. Žalobcovia tiež
vo vyjadrení uviedli, že okresný súd správne konštatuje, že v zmluve o združení žalobcovia poverili W..
W. T., aby uzatvoril nájomnú zmluvu v mene všetkých členov združenia, a teda W.. W. T. bol oprávnený

uzatvoriť zmluvu aj v mene ostatných členov združenia, čo samo o sebe vylučuje neplatnosť nájomnej
zmluvy z dôvodu neexistencie súhlasu všetkých, či aspoň väčšiny spoluvlastníkov s uzatvorením takejto
zmluvy. Pokiaľ žalovaný zastáva názor, že v zmysle nájomnej zmluvy bol povinný platiť výlučne Ing.
W. T. a na jeho účet, takýto názor podľa žalobcov nie je možné akceptovať, potom, ako sa na základe
právoplatných súdnych rozhodnutí stalo zrejmým, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi predmetu nájmu, a

že došlo v zmysle § 680 ods. 2 OZ k prechodu práv prenajímateľa a žalovaný bol o týchto skutočnostiach
oboznámený. Pokiaľ by bol akceptovaný názor žalovaného, že vždy a za každých okolností má platiť
len tej osobe, ktorá je uvedená v nájomnej zmluve ako prenajímateľ, tak by sa úplne poprel zmysel a
účel ust. § 680 ods. 2 OZ.

15. Žalobcovia vo vyjadrení tiež uviedli, že nový právny stav bol od 21. 10. 2005 známy z verejnej listiny
- listu vlastníctva č. XXXX a súčasne súd prvého stupňa uviedol, že z výsluchu žalobcov 1/ a 3/ a svedka
W.. G. súd uveril tvrdeniu žalobcov 1/ a 3/, že dňa 28. 10. 2005 osobne navštívili zástupcu nájomcu
W.. G. a upozornili ho na nutnosť hradiť im pomernú časť nájomného. Z uvedeného jasne vyplýva, že
najneskôr odo dňa 28. 10. 2005 žalovaný vedel, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi predmetu nájmu a že

im má platiť pomernú časť nájomného.

16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe podaného odvolania žalovaného preskúmal
vec podľa § 370, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

podľa § 391 ods. 1 CSP.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie žalovaného vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho
súdneho poriadku dňa 22. 05. 2015, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporovýporiadok (ďalej len CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 ods. 1 platí, že ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o popretí skutkových tvrdení
protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Odvolací súd preskúmal
vecnazákladepodanéhoodvolaniažalovaného,ktoréhopráveúčinkynastalipredodňomplatnostiCSP,
pričom aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

19. Preskúmaním veci odvolací súd zistil zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia a to existenciu vady
konania, ktorá sa prejavila v nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil žalovanému, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, a tento nedostatok nemožno napraviť pred odvolacím súdom [§ 389 ods. 1 písm. b) CSP].

20. V čase rozhodnutia vo veci sa súd riadil Občianskym súdnym poriadkom. Podľa § 129 ods. 1 OSP,
dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť
prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

21. Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu (samosudca) na pojednávaní (pokiaľ ho nariadi)
listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah (§ 129 ods. 1 OSP, resp. § 204 CSP). Oznámenie
obsahu listiny sa uskutočňuje v prípade, ak by obsiahlosť údajov zachytených v listine vyžadovala
neprimerane dlhý čas na vykonanie dôkazov pri čítaní listiny, resp. ak to vo vzťahu k dokazovaným
skutočnostiam postačuje. Spôsob vykonania dôkazu listinou musí vyplývať zo zápisnice o pojednávaní.

22.Vpreskúmavanomprípadevspisejezaloženýcelýradlistinnýchdôkazov.Akopríkladmožnouviesť,
výpis z listu vlastníctva č. M.korešpondenciu právnych zástupcov účastníkov konania, zmluva o nájme,
dodatok k zmluve o nájme, zmluva o združení podnikateľov, rozhodnutia a rozsudky súdu týkajúce sa
vecisp.zn.20C/38/2012.Napojednávaníkonanomdňa26.06.2007bolvsúladescitovaným§129ods.

1 OSP (§ 204 CSP) vykonaný dôkaz listinou a to zmluvou o nájme a prenájme nebytových priestorov
uzavretou W.. W. T. a TEN Expres Slovakia, s. r. o., dňa 15. 10. 1999, najmä čl. V. (č. l. 37 a nasl.
spisu). Na poslednom pojednávaní pred súdom prvého stupňa, ktoré sa uskutočnilo dňa 21. 04. 2015
(č. l. 192 spisu), bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Prvostupňový súd v zápisnici o pojednávaní
uviedol„oboznamujesaobsahspisu,predloženélistinnédôkazy“,bezbližšejkonkretizácie.Zozápisnice

o pojednávaní zo dňa 21. 04. 2015, na ktorom bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, nie je
zrejmé, a vôbec nie je v nej zaznamenané, aké konkrétne dôkazy súd vykonal. Ohľadom dokazovania
sa v zápisnici uvádza výlučne iba to, že „oboznamuje sa obsah spisu, predložené listinné dôkazy“.
Takéto súhrnné „oboznámenie sa s obsahom spisu“ nezodpovedá zákonným požiadavkám kladeným
na vykonanie dôkazu listinou. Potom podľa názoru odvolacieho súdu nemožno mať dokazovanie súdom

prvého stupňa za vykonané, pretože žiadne dokazovanie súdom prvého stupňa fakticky vykonané
nebolo (obdobný záver vyplýva z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad
rozhodnutie sp. zn. 3Cdo 169/201, 2Cdo 102/2009, 4Cdo 102/2008 a iné), napriek tomu, že v
odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s
obsahom spisu sp. zn. 20C/38/2002, výpismi z listu vlastníctva č. 2948, korešpondenciou právnych

zástupcov účastníkov (výzvami na úhradu nájomného zo dňa 14.februára 2006 a 28. februára 2006,
odpoveďou zo dňa 18. februára 2006), zmluvou o nájme a prenájme nebytových priestorov uzavretou
podľa Zákona č. 116/90 Zb. v znení neskorších predpisov zo dňa 15. októbra 1999 a dodatkom č. 5 k
zmluve zo dňa 20. júna 2005, zmluvou o združení podnikateľov zo dňa 18. decembra 1997 a dodatkom
č. 1 zo dňa 2. apríla 2000, oznámením W.. W. T. zo dňa 17. septembra 2001, výpismi z bankových účtov

o úhradách, zápisnicami o notárskej úschove, výpismi z obchodného registra. Preto pokiaľ okresný súd
v odôvodení svojho rozhodnutia hodnotil dôkazy, ktoré neboli v konaní riadne vykonané zaťažil konanie
vadou spočívajúcou v procesnom postupe.23. Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade došlo k nesprávnemu
procesnému postupu, ktorým súd znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

24. Vzhľadom na výskyt vyššie uvedenej vady, odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok [§ 389
ods. 1 písm. b) CSP] bez toho, aby pristúpil k preskúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

25. Odvolací súd však nemohol neprihliadnuť na novú skutočnosť, ktorou je nový procesný poriadok
CSP, pričom je potrebné zohľadniť princíp okamžitej použiteľnosti novej procesnej úpravy na všetky
konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších predpisov, ktorým je princíp okamžitej
aplikability. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladný a bezproblémový procesný režim súdnych
konaní.Toznamená,žebudevecoustránsporuakúaktivituvtomtokonanívyvinú,ktorédôkazynavrhnú

vykonať (§ 185 ods. 1, 2 CSP) a z ktorých nakoniec pri rozhodovaní bude súd vychádzať. Vzhľadom
na tieto skutočnosti odvolací súd nemôže súdu prvej inštancie prikázať, ktoré konkrétne dôkazy má
vykonať, pričom však musel prihliadnuť na porušenie práva v neprospech žalovaného v čase platnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Z hľadiska právneho posúdenia je nepochybné, že súd bude musieť
po procesne správnom vykonanom dokazovaní opätovne posúdiť nárok žalobcov.

26. Doplnenie, resp. opakovanie dokazovania v prejednávanej veci zo strany odvolacieho súdu nie je
účelné, ak v danej veci okresný súd doposiaľ takmer žiadne dokazovanie nevykonal. Odvolaciemu súdu
tak neostávalo iné, ako napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konania a nové rozhodnutie.
Súd prvej inštancie svoje nové rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle § 220 ods. 2 CSP. V odôvodení

svojho rozhodnutia neopomenie vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán sporu, pričom bude reagovať aj na argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní.

27. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o
veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.

28. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).