Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Pavel Rohárik
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/16/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107201763
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6107201763.15
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcov 1/ W..
Š. Y., L.. XX. V. XXXX, a 2/ W.. I. Y., O.. T.R., L.. X. K. XXXX, M. J. XXX XX D. I., J. XX, 3/ W.. D. T.,
L.. XX. M. XXXX, a 4/ S. T., O.. T., M. J. XXX XX, E. P., P. B., Jeseň 189, zastúpených JUDr. Petrom
Dlhopolčekom, advokátom, 974 01 Banská Bystrica, Horná 51, proti žalovanému Geis SK, s.r.o., 960 01
Zvolen, Trňanská 6, IČO: 31 324 428, zastúpenému Advokátskou kanceláriou GABE-BB, s.r.o., 974 05
Banská Bystrica, Prof. Sáru 44, IČO: 36 855 936, o zaplatenie sumy 20 137,95 Eur s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 10 068,98 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 3/ a 4/ sumu 10 068,98 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Žalobcovia m a j ú p r á v o na plnú náhradu trov konania od žalovaného.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolací súd zrušil uznesením č. k. 13Co/560/2015 - 230 zo dňa 24. októbra 2017 rozsudok
prvostupňovéhosúduč.k.10C/16/2007-204zodňa12.mája2015,ktorýmuložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 10 068,98 Eur a žalobcom 3/ a 4/ sumu 10 068,98 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd o.i. konštatoval nesprávny procesný
postup, ktorým súd znemožnil žalovanému uskutočňovať jeho procesné práva tak, že bolo porušené
právo na spravodlivý proces, čo nemožno napraviť odvolacím súdom, lebo v čase rozhodnutia, keď sa
súd riadil O.s.p., mal podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou vykonať tak, že listinu na pojednávaní
prečíta alebo oboznámi jej obsah, čo sa podľa zápisnice nestalo, a preto súd v odôvodnení rozsudku
hodnotil dôkazy, ktoré neboli riadne vykonané. Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok bez toho,
aby pristúpil k preskúmavaniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.
2. Žalobcovia zotrvali bez návrhu ďalšieho dokazovania na žalobe i svojich vyjadreniach. Žiadajú uložiť
žalovanému zaplatiť im ako podielovým spoluvlastníkom prenajatého skladu ich podiel na nájomnom
za obdobie od 1. novembra 2005 do 31. decembra 2006 vypočítaný na základe ceny nájmu v sume
65 000,-Sk mesačne dohodnutej v zmluve o nájme a prenájme nebytových priestorov uzatvorenej W..
W. T. a právnym predchodcom žalovaného dňa 15.októbra 1999. Tvrdia, že súdy v konaní Okresného
súdu Banská Bystrica sp.zn. 20C/38/2002 potvrdili spoluvlastníctvo prenajatej nehnuteľnosti na základe
zmluvy o združení podnikateľov uzatvorenej dňa 18.decembra 1997 s W.. T. za účelom hospodárenia
s týmto skladom. Preto W.. T. uzatvoril nájomnú zmluvu v mene združenia. Podiel na nájomnom
im spočiatku vyplácal, a až po jeho vystúpení zo združenia dňa 17. septembra 2001 začal sporo spoluvlastníctvo nehnuteľnosti. Právoplatným rozhodnutím súdu a zápisom spoluvlastníctva na list
vlastníctva č. XXXX došlo k prechodu nájmu skladu v zmysle § 680 ods. 2 O.z., čo nájomcovi v
októbri 2005 pri osobnej návšteve W.. C. G. predložením listu vlastníctva i písomne prostredníctvom
svojho právneho zástupcu oznámili, a preto bolo jeho povinnosťou platiť im nájomné v rozsahu
zodpovedajúcom ich podielom. V reakcii na argumentáciu právneho zástupcu žalovaného právny
zástupca žalobcov odmietol názor, že určiť vlastnícke právo možno len ku dňu rozhodnutia a nie
do minulosti s tým, že ak by rozhodnutie o určení vlastníctva malo konštitutívny charakter, nebol by
potrebný naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Poukazujúc
na odôvodnenie rozsudku v konaní sp.zn. 20C/38/2002 konštatoval, že podielovými spoluvlastníkmi
prenajatej nehnuteľnosti sa žalobcovia stali už v deň, v ktorom bolo na W.. T. zavkladované vlastnícke
právo na základe ním uzatvorenej kúpnej zmluvy a účelom ich určovacej žaloby bolo len odstránenie
stavu právnej neistoty. Odmietol aj tvrdenie o neplatnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej s nájomcom
len W.. T., jeho bezdôvodnom obohatení a pasívnej vecnej legitimácii. Tu argumentoval Čl. 1 zmluvy
o združení podnikateľov uzatvorenej s W.. W. T. dňa 18. decembra 1997, podľa ktorého je účelom
združenia spoločné vykonávanie podnikateľskej činnosti na využívanie predmetu nájmu, i dodatkom č. 1
k zmluve o združení zo dňa 2. apríla 2000, z ktorého je zrejmý súhlas žalobcov s uzatvorením nájomnej
zmluvy W.. T. a žalovaným. Žalobcovia odmietli i názor žalovaného, že zložením do notárskej úschovy
zanikol jeho dlh voči nim.
3. Žalovaný žiada žalobu zamietnuť. Nad rámec už vykonaného dokazovania po zrušení veci odvolacím
súdom odkázal na svoje písomné vyjadrenia, judikatúru, na ktorú poukázal v doterajšom priebehu
konania, a za účelom preukázania skutočnosti, že žalovaný uhradil na účet W.. T. nájomné za mesiace
november 2005 - február 2006 navrhol, aby súd vyžiadal od OTP Banka Slovensko, a.s. informáciu,
či na účet W.. W. T. boli pripísané tieto platby, prípadne vyžiadal kompletné výpisy z účtu W.. W. T..
Žalovaný argumentuje, že nájomnú zmluvu uzatvoril s W.. T. a po zmene vlastníctva na podielové
mu spoluvlastníci neoznámil ako sa dohodli o hospodárení so spoločnou vecou. Vznik podielového
spoluvlastníctva mu žalobcovia preukázali až listom zo dňa 14. februára 2006, ktorý prevzal dňa 15.
februára 2006. Preto v mesiacoch november 2005 - február 2006 hradil nájomné W.. T. a od marca 2006
ukladal do notárskej úschovy, čím jeho dlh zanikol. Vyslovil názor, že si tu konkurujú § 139 ods. 2 O.z. a §
680 ods. 2 O.z. a určením podielového spoluvlastníctva žalobcovia automaticky nevstúpili do nájomnej
zmluvy uzatvorenej s W.. T.. Žalovaný odmieta i existenciu právneho dôvodu plnenia nájomného za
obdobie od 1. novembra 2005 do 31. decembra 2006, lebo v konaní sp.zn. 20C/38/2002 súdy viackrát
rozhodli rôzne, jednotlivé právoplatné rozhodnutia nemožno hodnotiť oddelene, a až „posledné“ je
relevantným pre toto súdne konanie. Tvrdí, že existencia právneho vzťahu alebo práva nemôže byť
určená za dobu minulú, preto za obdobie november 2005 - december 2006 neexistuje právny titul na
úhradu nájomného žalobcom, ktorí v tom čase neboli spoluvlastníkmi prenajatého skladu. Pre prípad,
že by sa súd nestotožnil s týmto názorom, žalovaný tvrdí, že nie je pasívne vecne legitimovaný na
úhradunájomnéhožalobcom,leboakbolivčaseuzavretianájomnejzmluvypodielovýmispoluvlastníkmi
prenajatej nehnuteľnosti, potom je nájomná zmluva uzatvorená len s W.. T. neplatná. Za tohto stavu by
došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov a tým, kto sa bezdôvodne obohatil a bol by povinný
obohatenie vydať, by bol W.. T..
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/ a 3/, vypočutím právnych zástupcov strán a
oboznámenímsasichpísomnýmipodaniami,výsluchomsvedkaW..C.G.,oboznámenímsasobsahom
spisu sp.zn. 20C/38/2002, výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, korešpondenciou právnych zástupcov
strán (výzvami na úhradu nájomného zo dňa 14.februára 2006 a 28. februára 2006, odpoveďou zo
dňa 18. februára 2006), zmluvou o nájme a prenájme nebytových priestorov uzavretou podľa Zákona
č. 116/90 Zb. zo dňa 15. októbra 1999 a dodatkom č. 5 k zmluve zo dňa 20. júna 2005, zmluvou o
združení podnikateľov zo dňa 18. decembra 1997 a dodatkom č. 1 zo dňa 2. apríla 2000, oznámením
W.. W. T. zo dňa 17. septembra 2001, výpismi z bankových účtov o úhradách, zápisnicami o notárskej
úschove, výpismi z obchodného registra, správou OTP Banka Slovensko, a.s., a na tomto základe zistil
nasledovné:
5. Zmluvou o združení podnikateľov uzatvorenou dňa 18. decembra 1997 W.. W. T., W.. Š. Y. S. W..
D. T. je dokázaná dohoda o združení podľa § 829 a nasl. O.z. za účelom spoločného vykonávania
podnikateľskej činnosti na využívanie nehnuteľnosti - skladovej haly v Banskej Bystrici, postavenej v
katastrálnom území O. na pozemku parc.č. KN XXXX/X (Čl.1). V Čl. 3 obsahuje zmluva dohodu o tom, žemajetokzískanýspoločnoučinnosťousastávaspoluvlastníctvomvpomere1/3 nakaždéhoúčastníka.V
Čl.6 zmluvy sa strany dohodli, že zo záväzkov voči tretím osobám sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Podľa dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 2. apríla 2000 predstavuje príjem z ďalšieho prenájmu sumu 65
000,-Sk mesačne.
Písomným oznámením dňa 17. septembra 2001 W.. T. zo združenia vystúpil.
6. Zo zmluvy o nájme a prenájme nebytových priestorov uzavretej dňa 15. októbra 1999 W.. T. a právnym
predchodcom žalovaného (TEN Expres Slovakia, spol. s.r.o.) súd konštatuje prenájom skladovej haly
na dobu od 1. januára 2000 do 31. decembra 2010 s dohodnutou cenou nájmu v sume 780 000,-Sk
ročne, v mesačných 65 000,-Sk splátkach.
Podľa dodatku č. 5 zmluvy o nájme zo dňa 20. júna 2005 predstavovala ročná cena nájmu pre rok 2005
sumu 1 102 098,-Sk, mesačná splátka sumu 91 842,-Sk.
7. Z výpisov z bankového účtu a zápisníc o notárskej úschove vyplýva (a žalobcovia nespochybňujú),
že nájomné za mesiace november 2005 - február 2006 uhradil žalovaný na účet W.. T., nájomné za
nasledujúce mesiace roku 2006 zložil do notárskej úschovy.
8. Niet sporu o tom, že aktuálny žalovaný je právnym nástupcom nájomcu podľa zmluvy o nájme
skladového priestoru.
9. Žalobcovia 1/ a 3/ ako účastníci konania uviedli, že uzavreli s W.. T. zmluvu o združení a poverili ho
prenájmom skladu. W.. T. im spočiatku vyplácal ich podiel na nájomnom. Neskôr vystúpil zo združenia
a prestal ich vyplácať, čo ich motivovalo k podaniu návrhu na určenie spoluvlastníctva v konaní sp.zn.
20C/38/2002. Tvrdili, že dňa 28. októbra 2005 osobne navštívili zástupcu nájomcu W.. C. G. a upozornili
ho na to, že po zmene vlastníctva má žalovaný uhrádzať nájomné aj im.
10. Svedok W.. C. G., bývalý ekonomický riaditeľ TEN Expres Slovakia, spol. s r.o., vypovedal, že sklad
mala spoločnosť prenajatý podľa jeho názoru od W.. T.Ô.. Na návštevu žalobcov sa nepamätal, hoci
ju nevylúčil.
11. Zo spisu sp.zn. 20C/38/2002 súd konštatuje, že po viacerých rozhodnutiach súdov všetkých stupňov
bolo rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20C/38/02-129 zo dňa 22. apríla 2004 (ktorý sa v
spojenísrozsudkomKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.15Co/248/2012-426zodňa9.januára2013a
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6Cdo 122/2013-514 zo dňa 29. októbra 2014 stal
právoplatnýmdňa14.februára2013)určené,žežalobcovia1/-4/súv1/3(každýmanželskýpárvrežime
BSM) podielovými spoluvlastníkmi skladu, za prenájom ktorého v období november 2005 - december
2006 žiadajú žalobcovia nájomné v tomto konaní. V odôvodneniach rozhodnutí súdy konštatovali, že
úmyslomvšetkýchúčastníkovzdruženiapodnikateľovboloskladkúpiť, využívaťformouprenájmutretím
osobám a zisk si deliť podľa dohodnutých podielov.
12. Súd konštatuje, že ku dňu 1. novembra 2005 (začiatok obdobia, za ktoré žiadajú žalobcovia
nájomné) bol v konaní sp.zn. 20C/38/2002 ostatným rozhodnutím rozsudok súdu prvého stupňa o určení
spoluvlastníctva č.k. 20C/38/02-129 zo dňa 22. apríla 2004, ktorý bol právoplatný v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/273/2004-169 zo dňa 12. mája 2005, dňom 20. júna 2005.
Nazákladetohoboladňa21.októbra2005vykonanázmenazápisuvlastníctvaskladunalistevlastníctva
č. XXXX, na ktorom boli okrem W.. T. zapísaní ako spoluvlastníci aj žalobcovia. Tento právny stav bol
(dočasne) zvrátený až rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Cdo 201/2005-203 zo
dňa 28. februára 2007, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/237/2004-169
zo dňa 12. mája 2005 zrušený.
13. Listom zo dňa 14. februára 2006 adresovaným W.. G. právny zástupca žalobcov vyzval zástupcu
nájomcu na plnenie pomernej časti nájomného od 20. júna 2005. Z textu listu je zrejmé, že strany už
predtým o tejto veci komunikovali.
Listom zo dňa 18. februára 2006 oznámila právna zástupkyňa žalovaného právnemu zástupcovi
žalobcov, že pre absenciu preukázania dohody podielových spoluvlastníkov prenajatého skladu bude
nájomca ukladať nájomné do notárskej úschovy.
Listom zo dňa 28. februára 2006 zástupcovi žalovaného zopakoval právny zástupca žalobcov žiadosť
a zdôraznil povinnosť nájomcu uhrádzať nájomné spoluvlastníkom.14. OTP Banka Slovensko, a.s. písomným oznámením zo dňa 21. decembra 2017 súd informovala, že
v zmysle Zákona o bankách je archivačná doba 10 rokov, a pretože táto už uplynula, banka nedisponuje
informáciami o účte W.. W. T., ktoré navrhoval zistiť žalovaný.
15. Podľa § 671 ods. 1 O.z. je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy.
Podľa § 834 O.z. sa majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti stáva spoluvlastníctvom všetkých
účastníkov.
Podľa § 139 ods. 2 O.z. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa § 680 ods. 2 O.z., ak dôjde k zmene vlastníctva prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho
postavenia prenajímateľa.
Podľa prvej vety § 568 O.z. ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný
alebo je v omeškaní, alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa
nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úschovy.
16. Na základe vykonaného dokazovania považuje súd žalobu žalobcov za dôvodnú, a preto jej v plnom
rozsahu vyhovel. Podľa názoru súdu je nesporné, že v období od 1. novembra 2005 do 31. decembra
2006, za ktoré žiadajú žalobcovia nájomné, boli na základe súdnych rozhodnutí v konaní sp.zn.
20C/38/2002 žalobcovia 1/ - 4/ a W.. T. spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - skladu prenajatého právnemu
predchodcovi žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že o tom nevedel, neobstojí. Uvedený právny stav
bol od 21. októbra 2005 známy z verejnej listiny - listu vlastníctva č. XXXX. Vychádzajúc z výsluchu
žalobcov 1/ a 3/ a svedka W.. G. (ktorý si na návštevu nepamätal, ale nevylúčil ju) súd uveril tvrdeniu
žalobcov 1/ a 3/, že dňa 28. októbra 2005 osobne navštívili zástupcu nájomcu W.. G. a upozornili ho na
nutnosť hradiť im pomernú časť nájomného. Uplatnenie nájomného žalobcami u nájomcu je dokázané
i korešpondenciou právnych zástupcov strán. Obrana žalovaného, že ho mali noví spoluvlastníci
oboznámiť s dohodu o hospodárení so spoluvlastníctvom je podľa názoru súdu irelevantná. Znenie §
680 ods.2 O.z. jednoznačne určuje prechod práv prenajímateľa, žalovaným uvedený § 139 ods.2 O.z.
sa aplikuje v prípade nezhody spoluvlastníkov o nakladaní so spoločnou vecou (ktorá je vnútornou
vecou spoluvlastníkov a v tomto prípade preukázaná ani nebola - nezhoda o existencii spoluvlastníctva
nie je nezhodou o nakladaní s ním). Preto má súd za to, že v rozhodnom období bolo povinnosťou
žalovaného platiť nájomné v pomerných častiach spoluvlastníkom nehnuteľnosti a nebol dôvod v
mesiacoch november 2005 - február 2006 hradiť nájomné len jednému z nich (W.. T.), ani v ďalších
mesiacoch ukladať nájomné do notárskej úschovy (ani jedna z hypotéz § 568 O.z. tu splnená nebola).
Argumentácia žalovaného, že vlastníctvo nemožno určiť do minulosti je nielen zásadne nesprávna, ale
v tomto prípade i nemiestna, lebo žalobcovia v konaní žiadajú nájomné len za obdobie, v ktorom bolo
ich spoluvlastníctvo súdom právoplatne určené, a v ktorom boli ako spoluvlastníci na liste vlastníctva
zapísaný (napokon aj po skončení konania sp.zn. 20C/38/2002 zostal základným rozhodnutím rozsudok
súdu prvého stupňa zo dňa 22.apríla 2004). Neobstojí ani argumentácia žalovaného neplatnosťou
zmluvy o nájme, lebo zo zmluvy o združení (Čl.6) uzatvorenej žalobcami a W.. T. vyplýva, že nájomnú
zmluvu uzavrel v mene všetkých členov združenia. Preto je nájomná zmluva platná a bezdôvodné
obohatenie W.. T. na úkor žalobcov vylúčené.
17. Numerický výpočet žalobcami požadovaného nájomného je zrejmý zo zmluvy o nájme a v konaní
stranami spochybnený ani nebol. Preto súd žalobcom priznal na nich pripadajúci podiel na nájomnom
v uplatnenej sume po prepočte na aktuálnu menu.
18. Pretože žalobcovia boli v konaní plne úspešní, priznal im súd v zmysle § 255 CSP plnú náhradu
trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 CSP).Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia, písomne prostredníctvom
podpísaného súdu. Musí v ňom byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo ním sleduje,
proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu ho napáda, prečo ho považuje za nesprávny, čoho sa
domáha a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v takom počte rovnopisov s prílohami, aby
sa jeden mohol založiť do súdneho spisu a každý ďalší subjekt dostal jeden, inak súd vyhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.