Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 24, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217215836
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217215836.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: SWAN, a.s., Landererova 12, Bratislava,
IČO: 47 258 314, zastúpená splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
proti žalovanej: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o zaplatenie 225,30 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 31. júla 2019, č.k.
17Csp/157/2017-135, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 108,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 29,63 eur od 18.06.2015
do zaplatenia, zo sumy 24,90 eur od 20.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 17,99 eur od 16.07.2015 do
zaplatenia, zo sumy 17,99 eur od 17.08.2015 do zaplatenia a zo sumy 17,99 eur od 16.09.2015 do
zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol
(výrok II.) a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Z
odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 225,30 eur s

príslušenstvom a trov konania, z dôvodu, že so žalovanou uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných
služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb. Žalovaná sa
zaviazala za poskytnuté elektronické komunikačné služby platiť cenu v zmysle dojednaných podmienok
v objednávke služieb SWAN Multimedia zo dňa 27.05.2015, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy
ako príloha. Žalovaná neuhradila cenu za poskytnuté služby spolu vo výške 108,50 eur, vyúčtovanú
5 faktúrami a tiež zmluvnú pokutu vo výške 45 eur uplatnenú za porušenie zmluvnej povinnosti vrátiť
po skončení zmluvy poskytnuté zariadenie podľa bodu 6.3 zmluvy a článku 10.3 VOP vyúčtovanou

faktúrou splatnou dňa 04.02.2016 a doplatok zľavy z mesačného poplatku a z aktivačného poplatku
spolu vo výške 71,80 eur. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta
druhá CSP. Žalobca bol výzvou z 01.07.2019 vyzvaný na vyjadrenie sa k sporným právnym otázkam,
ktoré súd špecifikoval vo výzve. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 290 CSP, § 488
a § 494, § 51 OZ, § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
podľa § 52 ods. 1, § 544 ods. 1, § 39, § 40, § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z.. Dospel k záveru, že žalobcom vyúčtované elektronické komunikačné služby žalobca

riadne dodal, žalovaná ich prijala, nezaplatila za ne, súd preto v celom rozsahu mal nárok žalobcu na
zaplatenie ceny týchto služieb stanovenej zmluvou vrátane jej súčastí za dôvodný, preto žalobe v časti
o zaplatenie sumy 108,50 eur vrátane nároku na úroky z omeškania z tejto sumy vyhovel. Vo zvyšnej
časti uplatneného nároku, t.j. nároku na zmluvnú pokutu za nevrátenie zariadenia vo výške 45 eur anároku na doúčtovanie mesačných poplatkov a aktivačného poplatku vo výške 71,80 eur nevyhovel.
Podľa názoru súdu je z umiestnenia oboch dojednaní v bodoch 6.2 a 6.3 zmluvy ako aj z ich obdobného
obsahu a účelu, keď obe tieto dojednania sankcionujú spotrebiteľa pre porušenie jeho povinnosti

zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti fixnými peňažnými sumami, zrejmé, že aj nárok na
doplatenie mesačných poplatkov a aktivačného poplatku vo výške poskytnutej zľavy z nich má povahu
zmluvnej pokuty. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s predmetnými
zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné
dojednania obsiahnuté v predmetnej zmluve preto nemožno považovať za individuálne dojednané.

Žalovaná nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť ani obsah vopred dodávateľom navrhnutého a v
predloženej zmluve fixne formulovaného dojednania o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok
odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute.
Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté bolo na
žalobcovi, ktorý toto nepreukázal. Preto bolo dôvodné predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za
individuálne dojednanú. V samotnej dohode o zmluvnej pokute musí byť určená aj povinnosť, ktorú

zmluvná pokuta zabezpečuje. V danom prípade zmluva o poskytovaní verejných služieb odkazuje na
všeobecné podmienky, pričom práve tieto obsahujú v bodoch 12.5, 4.1 písm. o), resp. v článku 10 bod
10.2ustanoveniaourčenítýchpovinností,ktorýchnedodržaniezmluvnápokutasankcionuje.Predmetné
všeobecné podmienky neboli spotrebiteľom podpísané, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa
s nimi žalovaná pri podpise zmluvy podrobne oboznámila a súhlasila s ustanoveniami o povinnostiach,

ktorých dodržanie zabezpečuje zmluvná pokuta. Všeobecné podmienky sú napísané veľmi malým
a hustým písmom, dojednania o povinnostiach zabezpečovaných zmluvnou pokutou nie sú žiadnym
spôsobom zvýraznené. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení
takúto časť textu obsahujúcu podstatné dojednanie o zmluvnej pokute. Súd mal za to, že dohoda
o zmluvnej pokute čiastočne obsiahnutá v bodoch 12.5 a 4.1 písm. o) a v článku 10 žalovanou

nepodpísaných všeobecných podmienok, nebola platne písomne dojednaná v súlade s ust. § 544 ods.
2 OZ. Nebol tak splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme podľa §
40 ods. 3 OZ, nesplnenie ktorej má za následok neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 40
ods. 1 OZ, preto súd žalobcovi nárok na zaplatenie súm 45 a eur a 71,40 eur nemohol priznať a žalobu
v tejto časti zamietol. Ďalej poukázal na článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a § 53 ods. 1, 4 písm. k) a 5 OZ. Súd sa ďalej zaoberal
zmluvnou pokutou a dospel k záveru, že žalobca žiada od spotrebiteľov pri dobe užívania zariadenia do
12mesiacov(vdanomprípadezmluvaskončilav7.mesiaci)zaplatiťzmluvnúpokutuvždyvnezmenenej
výške 100% zo základu, bez ohľadu na to, aký čas zostáva účastníkovi pri porušení podmienok do
konca doby viazanosti (zmluvná pokuta je 100% zo základu tak pri dobe užívania zariadenia 1-6

mesiacov, ako aj pri dobe užívania zariadenia 7-12 mesiacov). Môže tu nastať prípad, kedy k porušeniu
zmluvných podmienok zo strany účastníka môže dôjsť v poslednom mesiaci 12-mesačnej doby, pričom
žalobca si voči nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške rovnako, ako voči účastníkovi, ktorý porušil
zmluvné podmienky po jednom mesiaci od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky za akých žalobca
dojednáva zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, nerešpektujú skutočnosť, aká miera porušenia

povinnosti účastníka zmluvného vzťahu tu nastala, čo nepochybne poškodzuje spotrebiteľa. Takéto
zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje zjavnú nerovnováhu vo vzájomných právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože vyžaduje od neho, aby zaplatil
neprimerane prísnu sankciu bez ohľadu na rozsah porušenia jeho povinnosti. V tomto smere sa súdna
prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity uvedeného

porušenia je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie kedy a za
akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinnosti spotrebiteľa. Predmetná zmluva pri
dobeužívaniazariadeniado12mesiacovvšakneobsahuježiadneodstupňovaniezmluvnejpokutypodľa
rozsahu a intenzity porušenia povinnosti účastníka práve počas tejto doby. Uvedené primerane platí aj
na povinnosť žalovaného doplatiť zľavu z aktivačného poplatku bez ohľadu na reálnu dobu poskytovania

a odoberania služieb. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že pre prípad porušenia zmluvných povinností
žalobcu ako dodávateľa a poskytovateľa služieb, nie je v zmluve o poskytovaní verejných služieb vôbec
dojednaný prípadný nárok žalovanej ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom. Zmluvná
pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností
a tak i z tohto dôvodu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. A tak súd dospel k záveru, že dojednania o zmluvnej pokute dojednané v
rámci zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.5.2015 by boli z hľadiska ich obsahu neplatné
v zmysle § 53 ods. 1, 4 písm. k) a ods. 5 OZ pokiaľ by bola zachovaná ich povinná písomná forma.
Z neplatnej zmluvnej podmienky by potom žalobcovi nevzniklo právo na plnenie. V danej veci bolaprvotným dôvodom zamietnutia žaloby v časti nepriznaného nároku absencia povinnej písomnej formy
celých dojednaní o zmluvnej pokute, čo spôsobuje ich absolútnu neplatnosť, preto nebol daný dôvod
na prípadný postup podľa § § 298 ods. 1, 2 CSP t.j. vyslovovať ex offo vo výroku rozsudku neplatnosť

dotknutej zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, pričom žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania, pretože pomer úspechu aj neúspechu bol v konaní takmer rovnaký.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie a to proti výrokom II., III. teda zamietajúcej časti a

súvisiacomvýrokuonárokunanáhradutrovkonania,podalvzákonomurčenejlehoteodvolaniežalobca.
Namietal nesprávny procesný postup súdu, keď rozhodol bez nariadenia pojednávania. Poukázal na
ust. § 297 písm. b) CSP s tým, že zastáva názor, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu,
a podľa názoru súdu sú tieto tvrdenia preukázané, tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd
podľa § 297 písm. b) CSP žalobe vyhovie. Avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, resp.
súd nemal určité skutočnosti za preukázané, nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle

§ 297 písm. b) CSP. Je zrejmé, že súd nie je povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania,
avšak zároveň treba rešpektovať zákonné ustanovenia a nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu
zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie
zo strany oboch strán sporu. V danom konaní súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie
veci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor

na doplnenie dôkazov, na základe čoho odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože tento
nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní akejkoľvek rozhodujúcej skutočnosti zo strany súdu, ako
skutočnosti spornej. Čo sa týka zamietnutia žaloby v časti zmluvnej pokuty a doúčtovania mesačných
poplatkov a aktivačného poplatku, uviedol, že žalovaná sa zaviazala využívať objednané služby po
dobu 24 mesiacov, v dôsledku čoho jej žalobca poskytol zľavu z ceny za poskytované služby a zľavu

z aktivačného poplatku. Štandardná cena služieb bola vo výške 20,99 eur mesačne a žalovanej bola
v dôsledku dojednania viazanosti poskytnutá služba v zľavnenej cene vo výške 17,99 eur, aktivačný
poplatok predstavoval sumu 60 eur a žalovanej bola poskytnutá na aktivačnom poplatku zľava vo výške
60 eur. Pre prípad porušenia záväzku žalovanej využívať služby po dobu 24 mesiacov, si zmluvné strany
zároveň v zmluve dojednali vznik nároku žalobcu na doplatenie poskytnutej zľavy z ceny za mesiace,

počas ktorých žalovaná využívala služby žalobcu za zvýhodnenú cenu, hoci nedodržala viazanosť.
Žalobca si uplatňoval od žalovanej aj sumu vo výške 45 eur titulom zmluvnej pokuty, nakoľko žalovaná
anivdodatočnejlehoteanapriekvýzvenevrátilažalobcovizariadenieCisco EPC3010spríslušenstvom.
Žalovaná užívala zariadenie cca 6 mesiacov, preto je s ohľadom na ust. článku 6 bod 6.3 zmluvy povinná
nahradiť žalobcovi 100% hodnoty zariadenia v zmysle cenníka, čo je 45 eur. odvolateľ poukázal na

článok 4 bod 4.1 písm. o) VOP, článok 6 bod 6.3. Žalovaná napriek viacerým upomienkam neuhradila
splatné záväzky vyplývajúce zo zmluvy ani do 45 dní po och platnosti, v dôsledku čoho bol žalobca
nútený listom zo dňa 16.12.2015 od zmluvy odstúpiť. Žalobca zastáva názor, že uplatnený nárok vo
výške 71,80 eur a 45 eur bol uplatnený dôvodne, keď na strane žalovanej došlo k porušeniu povinnosti,
na ktorú sa zaviazala. Žalobca sa nestotožňuje ani s právnym názorom súdu, podľa ktorého zmluvná

pokuta nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokuta nebola dojednaná len vo VOP, ako to uviedol súd,
ale priamo v zmluve, v dôsledku čoho je podľa názoru žalobcu nutné prijať právny záver, že uvedená
podmienka bola medzi stranami sporu dojednaná individuálne. Takáto zmluvná pokuta predstavuje
len vrátenie poskytnutej zľavy zo strany spotrebiteľa. v prípade, ak spotrebiteľ poruší podmienky, pre

ktoré mu bola zľava poskytnutá. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti a preto je absurdné
považovať takéto ustanovenie zmluvy za ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok
vo výrokoch II., III. zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania aj odvolacieho alebo
alternatívne rozsudok v týchto častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej

veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide
o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože odvolací súd v
celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 2
CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne

argumenty, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

6. Predmetom odvolacieho konania bolo v danom prípade posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu, že dohodu o zmluvnej pokute
posúdil ako absolútne neplatnú pre nedodržanie písomnej formy a zároveň aj ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku.

7. Odvolateľ argumentoval tým, že v zmluvnom vzťahu medzi stranami bola platne dojednaná zmluvná
pokuta pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka.

8. Odvolací súd považuje predmetnú zmluvnú pokutu za dojednanú neplatne a neúčinne na základe
správnejargumentáciesúduprvejinštancie,ktorýskonštatoval,žedohoduúčastníkovozmluvnejpokute
ťažko možno akceptovať ako súčasť všeobecných podmienok či tarify, resp. cenníka. Podľa zákonných
ustanovení § 544 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu.
Už len z tohto vyplýva, že zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne

dojednanáatovzákonompredpísanejpísomnejforme.Pretojejobsiahnutievovšeobecnýchzmluvných
podmienkach, v cenníku či tarifnom výmere nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti.
Dojednanie o zmluvnej pokute, ako to vyplýva z obsahu obchodných podmienok, je zapracované medzi
menej podstatné a menej významné obchodné podmienky, čo môže vyvolať u spotrebiteľa dojem,
že aj táto je tak nedôležitá, takýto dojem vyvoláva aj veľkosť, resp. drobnosť písma, ktorým sú tieto

podmienky písané. Okrem toho obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to,
čo v nich bude alebo nebude a v akej forme a podobe, určuje výlučne len žalobca ako dodávateľ,
ktorý tieto podmienky formuluje. Spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom ani meniť nemôže, nemá
možnosť výberu a voľby podmienok. Obchodné podmienky, súčasťou ktorých majú byť aj dojednania
o zmluvných pokutách, nie sú podpísané žalobcom ani žalovanou, pričom zák. ust. § 544 Obč. zák.

vyžaduje na platnosť zmluvy o zmluvnej pokute písomnú formu. Jej nedodržanie je s poukazom na
ust. § 40 ods. 1 Obč. zák. dôvodom jej absolútnej neplatnosti. Na dôvod absolútnej neplatnosti pritom
musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, aj keď sa toho nikto nedovolá. Na uvedenom závere nič
nemení ani tá skutočnosť, že zmluvné pokuty boli dojednané čiastočne priamo v zmluve a čiastočne v
obchodných podmienkach, keď pre záver o dodržaní písomnej formy a teda platné dojednanie zmluvnej

pokuty je nevyhnutné, aby celé znenie dohody o zmluvnej pokute bolo obsiahnuté priamo v zmluve, ktorá
je podpísaná oboma zmluvnými stranami. Ak je čo i len časť dohody o zmluvnej pokute obsiahnutá v
obchodných podmienkach, ako tomu bolo i v prejednávanom spore, je potrebné konštatovať neplatnosť
takéhoto dojednania práve pre nedodržanie písomnej formy. Odvolateľ nedôvodne namietal, že súd
prvej inštancie konštatoval dojednanie zmluvnej pokuty len v obchodných podmienkach, keď súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne konštatoval, že zmluvné pokuty boli dojednané
čiastočne priamo v zmluve a čiastočne v obchodných podmienkach a jasne vysvetlil z toho vyplývajúci
záver, ktorý považuje za vecne správny aj odvolací súd.

9. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v náleze Ústavného

súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ktorý poukázal na to, že samotným východiskom spotrebiteľskej
ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to aj so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva,a to formou obmedzení autonómie vôle [por. nález Ústavního soudu zo dňa 15.06.2009, sp. zn.
I.ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)]. V spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom
postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. A preto

okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovností prostriedkov možno od dodávateľa tiež očakávať
(prípadne i vyžadovať), že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej rovine poctivo.
Pokiaľ nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v
poctivosť jeho správania, a takémuto nepoctivému správaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.
V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak

ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a
logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť
vo výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem
nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných
podmienok. Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel
napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy

prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby
do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i
napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno

priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu
(podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných
podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, ktorú spotrebiteľ podpisuje).

10. Je tiež nesporné, že zmluva o pripojení uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou,

preto je súd oprávnený a povinný zaoberať sa aj otázkou, či zmluva (ne)obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky v zmysle § 52 a nasledujúcich OZ upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej
pokute súd prvej inštancie správne posúdil z hľadiska 53 ods. 1 OZ, t.j. či (ne)obsahuje ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Na to, aby súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje dojednanie, ktoré je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou (a preto je neplatné) nestačí uviesť len to, že dohoda nebola individuálne
dojednaná, preto je neplatná, ale súd musí zároveň uviesť, v čom spočíva značná nerovnováha v
právach a povinnostiach zmluvných strán v preskúmavanom dojednaní.

11. V zmysle § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení medzi

sporovými stranami 02.06.2015) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré
ustanoveniauvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúzaneprijateľnépodmienky.Medzinenovelou
OZ, zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za
neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj

záväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciuspojenúsnesplnenímtohtozáväzku.Podľa
ods. 5 cit. § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

12. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.
a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

13. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

14. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok

sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

15. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

16. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých

podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

17.Podľaprílohytejtosmernicebod1.písm.e)medzipodmienkyuvedenévčl.3ods.3okreminýchpatrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

18. V súlade s vyššie uvedeným bolo potrebné skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej
zmluve (ne)bola individuálne dojednaná.

19. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku

bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy
a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybrané telekomunikačné
zariadenie, účastnícky program a služby, výšku zmluvnej pokuty v závislosti od ceny telekomunikačného
zariadenia. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými

ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania
obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i
čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal
žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne
formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať

a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno
preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle cit. § 53 ods.
3 OZ (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní
individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3
OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

20. Argumentácia, že každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a ich
dodatkov, resp. iných dokumentov, keďže má možnosť výberu služieb žalobcu, v prvom rade sa
môže rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom, ďalej má možnosť nastaviť výšku
mesačnéhopaušálu,zvoliťsitelekomunikačnézariadeniezaakciovúcenualebonieacelýprocesvzniku

zmluvných vzťahov, medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobcom je založený na slobodnej voľbe daného
účastníka, neznamená v zmysle vyššie uvedeného, že ide o individuálne dojednania a názor žalobcu o
tom, že dohoda o zmluvnej pokute bola individuálne dojednaná, nebol správny.

21. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v

podobe dojednaní o zmluvnej pokute neboli individuálne dojednané, preto podliehajú súdnej kontrole s
poukazom na § 53 ods. 1 OZ, t.j. bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či dohoda o zmluvnej
pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).22. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v

dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu
za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.

23. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že viacerí poskytovatelia elektronických služieb prispôsobili
dojednania o zmluvnej pokute rozhodovacej praxi súdov. V minulosti súdy hodnotili dohody o zmluvnej
pokute ako neprijateľné zmluvné podmienky práve pre ich neprimeranosť hlavne z toho dôvodu, že boli
dohodnuté paušálnou sumou, t.j. vyžadovali od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v
stabilnej výške bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti
alebo bezprostredne pred jej skončením. Vychádzalo sa z predpokladu, že vzhľadom na kúpnu cenu

za mobilný telefón, či iné zariadenie musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená
spotrebiteľompostupnevcenáchposkytnutýchslužiebsprihliadnutímnato,žežalobcajepodnikateľom,
ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu
na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci
viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom

v priebehu celej doby viazanosti bolo hodnotené ako neprimerané. Zároveň však bolo považované za
neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa
zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nebolo závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho bol potom
spotrebiteľpovinnýuhradiťvysokúzmluvnúpokututeoretickyivprípade,akbymaldodávateľovidlžiťiba
1cent,tedaajztohtohľadiskabolodojednanieozmluvnejpokutepovažovanézaneprimerané.Zmluvná

pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a
uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý
poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť
peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty
a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (§ 53 ods. 4

písm. k) OZ). Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä
vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná
zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku
nesplnenia povinnosti.

24. Súd prvej inštancie preto správne poukázal na to, že žalobca žiada od spotrebiteľov pri dobe
užívania zariadenia do 12 mesiacov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej výške 100 % zo
základu bez ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“ pri porušení podmienok do konca tejto doby
(zmluvná pokuta je 100 % zo základu tak pri dobe užívania zariadenia 1-6 mesiacov, ako aj pri dobe
užívania zariadenia 7-12 mesiacov). Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných podmienok

zo strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci 12-mesačnej doby, pričom žalobca si voči nemu
uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi“, ktorý porušil zmluvné podmienky
po jednom mesiaci od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dojednáva zmluvnú
pokutu v štandardných zmluvách, nerešpektujú skutočnosť, aká miera porušenia povinnosti účastníka
zmluvného vzťahu tu nastala, čo nepochybne poškodzuje spotrebiteľa. Predmetné zmluvné dojednanie

o zmluvnej pokute pri dobe užívania zariadenia do 12 mesiacov preto aj podľa odvolacieho súdu
spôsobuje zjavnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, pretože vyžaduje od neho, aby zaplatil neprimerane prísnu sankciu bez ohľadu na rozsah
porušenia jeho povinností. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie
zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity uvedeného porušenia je v rámci spotrebiteľských vzťahov

dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k
neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). Predmetná zmluva pri
dobeužívaniazariadeniado12mesiacovvšakneobsahuježiadneodstupňovaniezmluvnejpokutypodľa
rozsahu a intenzity porušenia povinností účastníka práve počas tejto doby. Uvedené primerane platí aj
na povinnosť žalovaného doplatiť zľavu z aktivačného poplatku bez ohľadu na reálnu dobu poskytovania

a odoberania služieb.

25. Neplatnosť má za následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v § 545a
Obč. zák., keďže ust. § 53 ods. 5 má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť predustanovením § 545a. Okrem toho by však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú
výšky odporovala aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu
cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri

rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. januára 2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484,
485 a 487/13, Caxabank).

26. K odvolacej námietke nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva,
že súd prvej inštancie nepostupoval v danej veci procesne nesprávnym spôsobom, keď žalobcu vyzval,

aby sa vyjadril, či trvá na žalobe v časti sumy 71,80 + 45 eur, v ktorej časti sa predmetná žaloba súdu
v zmysle predbežného právneho posúdenia javí ako zjavne nedôvodná a to z dôvodu už vyslovenej
neplatnosti príslušných dojednaní o zmluvných pokutách v predmetnom zmluvnom type pripravenom
žalobcom vrátane doúčtovania mesačných poplatkov a aktivačného poplatku vo výške poskytnutej zľavy
z nich podľa § 40 ods. 1 a 3 v spojení s § 544 ods. 2 OZ resp. § 53 OZ a to vo viacerých rozhodnutiach
súdu prvej inštancie, napr. sp.zn. 15Csp/213/2016, 15Csp/216/2016. Na predmetnú výzvu, ktorá bola

žalobcovi doručená, žalobca aj písomne reagoval, takže žalobcovi bolo súdom poskytnuté predbežné
právne posúdenie danej veci. Z toho dôvodu nemožno mať za to, že mu bola odňatá možnosť konať,
nakoľko súd prvej inštancie mu poskytol predbežné právne posúdenie veci, rozhodnutie tak nemohlo
byť pre žalobcu prekvapivé, keďže už v tomto predbežnom právnom posúdení súd uviedol, že sa mu
javí v zamietnutej časti žaloba ako zjavne nedôvodná.

27. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, ako aj v súvisiacom výroku
III. o náhrade trov konania, z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, o výške ktorej v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní

pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa
obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Ak si strana náhradu trov konania
neuplatňuje, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17
základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

29. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).