Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoCsp/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318204933
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318204933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: JUDr. Bibiána

Ťažiarová a JUDr. Terézia Mecelová, v právnej veci žalobcu: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX,
zastúpený: V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, proti žalovanému: s Autoleasing SK, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 46 806 491, zastúpený: Nosko & Partners, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Podjavorinskej 2, IČO: 36 860 107, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.087,80 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č. k. 17C/23/2018-440 zo dňa 24.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o v t r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku žalobu zamietol a druhým
odsekom výroku priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11
ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 5,
7, 10, § 43 Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné ust. § 151 ods. 1, § 255 ods. 1, 2, §

262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že žalovaný si splnil všetky svoje predzmluvné i zmluvné povinnosti, pričom
podpis zmluvy o úvere bolo výlučné rozhodnutie žalobcu - bolo na ňom kedy a či vôbec zmluvu o
úvere či inú zmluvnú dokumentáciu podpíše. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky jej náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom
trvalom nosiči, čo je v tomto prípade preukázateľne splnené. Súdny dvor síce dodáva, že vnútroštátne
právo môže zaviesť požiadavku, aby sa podpis nachádzal pri každej jednej náležitosti zmluvy, no

žiadna taká vnútroštátna požiadavka v právnom poriadku SR neexistuje. Pokiaľ žalobca uvádza, že
zmluva o úvere (ako celok, či len niektorá z jej súčastí) je pre neho neprehľadná, nezrozumiteľná,
trpiaca vadami, k danému tvrdeniu súd uvádza, že žalobca sám pred vyše 5 rokmi považoval celú
zmluvnú dokumentáciu pre neho za jasnú, zrozumiteľnú, podpísal ju a zmluvný vzťah ňou založený
roky akceptoval, zmena nastala až v roku 2018, v ktorom podal žalobu na súd. V tejto súvislosti súd
poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 01.04.2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014, v zmysle ktorého
súd nesmie vychádzať z vlastnej predstavy o určitosti (tu obdobne čitateľnosti, jasnosti, zrozumiteľnosti,

vadnosti atď.) zmluvy, ale musí pri posudzovaní zmluvy vychádzať zo všetkých relevantných zákonných
kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, ďalej okolností, ktoré
predchádzali uzavretiu zmluvy a aj z následného správania účastníkov zmluvy. Zo správania žalobcu
(podpis zmluvy, akceptácia zmluvného vzťahu niekoľko rokov) nevyplýva, že by bola zmluva (ako celokči v jej jednotlivých ustanoveniach) pre neho akokoľvek rozporuplná. Súd poukazuje aj na aktuálnu
rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, a to v podobe rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa
28. 2. 2017, sp. zn. 6Co/148/2016-235 (ďalej len ,,Rozsudok KS NR“), ktorý predstavuje právoplatný

výsledok prejednania obdobného právneho sporu s rovnakými právnymi otázkami (zmluva tvorená
viacerými listinami, limity ochrany spotrebiteľa, náležitosti tohto typu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
atď.), ktorý bezo zvyšku, zodpovedajúc dôležité otázky sporu, podporuje vyššie uvedenú argumentáciu.

3. Celkovo doposiaľ žalobca v tomto prípade čerpal úverové prostriedky v sume 3.753,- eur a vykonal

úhrady splátok v sume 5.470,08 eura (č. l. 101 - 131, 360, 361, 365, 368, 369, 370, 371 spisu),
rozdiel medzi čerpaním a splatením úveru predstavuje sumu 1.717,08 eura, pričom naďalej žalovaný
eviduje dlh z danej zmluvy voči žalobcovi. Zákonná požiadavka uvádzať tzv. rozpis splátok v zmluve o
spotrebiteľskom úvere neexistuje a neexistovala. Žalobcom zvolený príliš formalistický výklad príslušnej
právnej normy neobstojí - je v rozpore s autentickým, logickým a systematickým výkladom zákona,
nevyplýva z neho povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere osobitne informáciu o tom, aká

suma z každej splátky úveru sa započítava na istinu, úroky a poplatky. Informáciu o postupnej amortizácii
svojho dlhu (vrátane tzv. rozpisu splátok) spotrebiteľ zistí z tzv. amortizačnej tabuľky, na ktorú má voči
veriteľovi bezplatný nárok kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu. Uvedenému záveru nasvedčujú
aj súdne rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré postupujú v súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu
SR, ktorý jednoznačne a nepochybne už ustálil, že v zmluve postačuje uviesť splátku jednou sumou,

ktorá ponúka jednoznačnú odpoveď pre spotrebiteľa, v akej výške má mesačne uhrádzať svoj dlh. Na
podporu tejto argumentácie súd poukazuje na právne závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 04.10.2017 sp. zn. 17Co/344/2017-143; ako aj Rozsudok SD EÚ vo veci Home Credit.

4. V ďalšom žalobca argumentoval, že ÚZ neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, údaj o RPMN a

neprijateľnú podmienku o zabezpečovacom prevode práva, nakoľko táto nemohla byť platne dojednáva
s poukazom na § 53 ods. 7 OZ. Termín konečnej splatnosti úveru jednoznačne a nepochybne vyplýva
zo splátkového kalendára (č. l. 28 spisu) a dodatku č. 1 k ÚZ (č. l. 16 spisu), tento údaj je tu uvedený
konkrétnym dátumom a spotrebiteľ si ho nemusí žiadnym spôsobom vypočítať. Ako splátkový kalendár,
tak aj dodatok č. 1 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Argumentáciu ohľadne údaju o RPMN žalobca

oprel len o konštatovanie, že si ho vypočítal na internete cez kalkulačku na výpočet RPMN. Neuviedol,
prečo je tento údaj nesprávny, ktorý údaj bol zadaný nesprávne a v dôsledku toho bola celá RPMN
vypočítaná zle. V tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože kalkulačka (súd ani nevie na
ktorej webovej stránke ju žalobca vyhľadal) nie je relevantným dôkazom o výpočte RPMN. Základná
rovnica na výpočet RPMN je uvedená v prílohe č. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Žalobca neuniesol bremeno

tvrdenia ohľadne nesprávnosti údaju o RPMN, nakoľko neuviedol skutkové tvrdenia potrebné k prijatiu
akéhokoľvek záveru (zdôvodnenie, že kalkulačka na webovej stránke vypočítala iný údaj o RPMN
nemôže v kontradiktórnom konaní obstáť). K neprijateľnosti podmienky o zabezpečovacom prevode
práva súd poukazuje na to, že v čase uzatvorenia ÚZ neplatil zákaz zriadenia zabezpečovacieho
prevodu práva (iba k nehnuteľnostiam), až s účinnosťou od 13.06.2014 sa tento zákaz rozšíril na všetky

veci (hnuteľné aj nehnuteľné). Zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho zmenil znenie § 53 ods. 7 OZ tak, že vypustil slová „k nehnuteľnosti“, a teda
zrušil obmedzenie zákazu dojednávať zabezpečovací prevod na nehnuteľnosti. Uvedené znamená,
že s účinnosťou od 13. júna 2014 nie je možné zabezpečiť splnenie záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu akéhokoľvek práva (či už vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti,alebohnuteľnejveci,právakobchodnémupodielu,právakochrannejznámkeakďalším).
To však neplatí pre zmluvy uzatvorené pred týmto dátumom. Keďže zmluva bola uzatvorená platne a
obsahovala všetky zákonné náležitosti, súd nemohol vyhovieť žalobe a vyhlásiť zmluvu za bezúročnú
a bezpoplatkovú. V dôsledku toho potom nemohol žalovaného ani zaviazať na vrátenie bezdôvodného

obohatenia, keďže k nemu nedošlo, naopak, žalobca doposiaľ nesplatil celý úver tak, ako sa na to
zaviazal zmluvou. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje
tzv. zásada úspechu, t. j. strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca ako neúspešná strana

sporu je preto povinný nahradiť trovy konania žalovanému. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa odvolateľa súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

právanaspravodlivýproces,namietajúcnedostatočnéodôvodnenieaodklonodsúdnejpraxe.Odvolateľ
namieta, prečo vlastníkom auta nie je žalobca i napriek tomu, že Autocentrum AAA Auto a. s sa samo
zaviazalo k prepisu auta Citröen Berlingo H Diesel 1,6 HDI 16V Multispace, prvý krát vo VOP pri predaji
vozidla 01.05.2014 a druhý krát v samotnom daňovom doklade - faktúre. Fakturovaná suma bola už
dávno nielen zaplatená ale dokonca i preplatená. Žalovaný vo svojom vyjadrení podotkol, že nárok na

vrátenie BO je už premlčaný, čo samozrejme nie je pravda, pretože tak ako všetky potrebné dôkazy
boli riadne a včas preukázané, tak i na tento jasný dôkaz v podobe posúdenia zmluvy na MS SR bol
riadne a včas doručený. Odvolateľ poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-449/13, medzi CA Consumer
Finance SA proti Ingrid Bakkausovej, ktorý sa týka aplikácie smernice [2008/48], konkrétne otázky
predzmluvných povinností veriteľa a otázky overenia úverovej bonity spotrebiteľa. Súdny dvor rozhodol
tak,žeustanoveniasmerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.apríla2008ozmluvácho

spotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/EHSsamajúvykladaťvtomzmysle,že:jednak
bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v
článkoch 598 smernice 2008/48 zaťažuje spotrebiteľa, a jednak bránia skutočnosti, aby sa súd z dôvodu
štandardného ustanovenia musel domnievať, že spotrebiteľ uznal úplné a správne vykonanie veriteľom
jeho predzmluvných povinností, pričom toto ustanovenie má za následok aj prenesenie dôkazného

bremena o vykonaní uvedených povinností, ktoré môže narušiť účinnosť práv priznaných smernicou
2008/48. Článok 8 ods. 1 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že jednak nebráni, aby bolo
ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnené len na základe ním predložených informácií za
predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené
dôkazy, a jednak neukladá veriteľovi povinnosť systematicky overovať pravosť informácií poskytnutých

spotrebiteľom. Článok 5 ods. 6 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni, aby veriteľ
poskytol spotrebiteľovi primerané vysvetlenia pred ohodnotením jeho finančnej situácie a potrieb, pričom
sa ale môže ukázať, že ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa povedie k ich nevyhnutným zmenám,
ktoré musia byt' spotrebiteľovi poskytnuté s dostatočným časovým predstihom pred podpisom zmluvy
o úvere bez potreby vypracovania konkrétneho dokumentu. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd aj
napriek dodaniu listinných dôkazov (úverová zmluva, výpisy resp. vklady na účet v prospech žalovaného
spolu s prehľadnou tabuľkou, ktorá obsahovala hodnoty sumy a času od prvého vkladu t.j.19.06.2014
do posledného vkladu 20.02.2018) nesprávne odpísal dátum splatnosti a taktiež nesprávne spočítal
vklady vložené v prospech žalovaného, ktoré boli navyše v poradí od prvého vkladu tj.19.06.2014 do

poslednéhovkladu20.02.2018anesprávnezapísalcelkovúsumusplátok,atovhodnote5.470,08eur.Z
toho dôvodu ani hodnota v rozdiele sumy čerpanej a splatenej nie je správna, hodnota súdu predstavuje
sumu 1.717,08 eur BO, kde chýba platba z 12.09.2016 v sume 130,24 eur a platba zo dňa 20.02.2018
v sume 120,24 eur.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa odvolateľa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Súd nesprávne posúdil úverovú zmluvu z hľadiska jej obligatórnych náležitosti, namietajúc presné
určenie účastníkov zmluvy- podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
jedná sa konkrétne o identifikačné číslo predajcu, teda dátum narodenia a rodné číslo- ktoré je spolu s
menom jedinečné a zaručuje úplnú identifikáciu osoby v tomto prípade sa jedná o identifikačné údaje M.

X.. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva musí obsahovať
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru. Konkrétne sa jedná o celkovú fakturovanú
čiastku, ktorá po sčítaní položiek osobného automobilu v sume 3.927,- eur + Poistky Carlife Garance
v sume 572,- eur + prípravy vozidla v sume 191,- eur + balíček povinnej výbavy v sume 48,- eur +
čierne koberce v sume 15,- eur (po centovom vyrovnaní v sume - 0,40 eur) je 4.753,- eur, čo je aj

správny údaj na samotnej faktúre. Lenže pod touto fakturovanou sumou na druhej strane faktúry je
napísaná veta: V celkovej čiastke 4.753,- eur je už zahrnutá zľava vo výške 572,- eur. V tom prípade
z celkovej fakturovanej sumy, mala byť odčítaná suma 572,- eur a potom by cena mala byť v sume
4.181,- eur. V takomto prípade by aj cena poskytnutého úveru mala byť o 572,- eur menšia, teda 3.181,-
eur. Takže v konečnom dôsledku je nesprávna cena úveru a z toho logicky plynie aj hodnota RPMN,

ktorá je absolútne nesprávna. Pri sume pôžičky 3.181 eur je suma, ktorá bude splatená 8.657,28 eur,
ročná úroková miera je 18,16 % p.a., RPMN je 50,26 %. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalovanýsi splnil všetky svoje predzmluvné i zmluvné povinnosti, čo z hľadiska žalobcu je absolútna nepravda.
Ak by si žalovaný splnil všetky svoje predzmluvné a zmluvné povinnosti, tak by boli v zmluve všetky
potrebné obligatórne náležitosti, VOP by boli žalobcovi vysvetlené a na dôkaz toho podpísané žalobcom

- spotrebiteľom, existoval by aj dôkaz o tom, že žalobca mal možnosť a dostatok času pri výbere
poskytovateľa pôžičky a na dôkaz toho by mu boli na trvalom médiu ponúknuté možnosti, ktoré by
na znak seriózneho jednania žalobcom boli aj podpísané, vedel by, že ak bude vada na aute, tak si
môže uplatniť poistku, ktorú mal evidentne zaplatenú. V tom prípade použitý Rozsudok Súdneho dvora
(tretia komora) z 9. novembra 2016 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okresný

súd Dunajská Streda - Slovensko) - Home Credit Slovakia a.s./Klára Bíróová (Vec C-42/15) žalovaným,
nemôže byt v tomto prípade aplikovaný na tento spor, pretože v prejudiciálnej otázke ohľadne dôsledku
neuvedenia povinných informácií, článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni
tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o
úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže

spochybniťmožnosťspotrebiteľaposúdiťrozsahsvojhozáväzku.Akeďženastalatakátookolnosť,ktorej
neuvedenie mohlo spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a to v momente,
keď žalobcovi neboli uvedené pravdivé informácie ohľadne samotnej ceny, vid. vyššie, ohľadne prepisu
predmetného auta na žalobcu, vid. vyššie a ohľadne poistky Carlife, konkrétne turbodúchadlo bolo 3 x
menené a to v dôsledku neoriginálneho dielu. Odvolateľ poukázal znovu na rozsudok Súdneho dvora

z 18. decembra 2014 vo veci CA Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkausovej, body 7, 9, 19, 24,
26 až 28 týkajúce sa aplikácie smernice 2008/48 a otázky informačných povinností dodávateľa pred
uzavretím zmluvy. Realita je taká, že žalobca má auto v dohodnutej cene 4.753,- eur, ktoré ani nie je
jeho, zaplatil doteraz 6.720,56 eur, na trovách už teraz má zaplatiť cca 1.200,- eur žalovanému 2, hrozí
mu zaplatiť aj ďalšie trovy, pričom ak nechce prísť o auto, musí doplatiť cca 4.000,- eur, celkovo približne

14.000,- eur, čo je pre žalobcu neakceptovateľné už len z toho dôvodu, že všetky potrebné dokumenty
a všetky dôkazy na určenie zmluvy o bezúročnosti a bezpoplatkovosti boli riadne a včas na príslušný
súd odovzdané. Súd vyčítavo poukazuje na to, že žalobca mal poznať právne normy, mal dostatok času
na preštudovanie zmluvy a príloh a vlastne si za problémy spôsobené jeho nevedomosťou môže on
sám. Nie je možné a ani reálne, aby každý jeden občan poznal všetky druhy prác a zároveň všetky

právne normy.

7. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca poukázal na to, že zmluva je tak nešťastne napísaná,
s tak veľkým počtom absentujúcich náležitostí, čo potvrdilo nielen MSSR, ale aj ďalšie dve právnické
osoby nezávisle od seba nehovoriac o rozsudkoch okresného ale i krajského súdu. Žalovaný sa

neustále opakuje a tvrdí, že žaloba, vyjadrenia ale i odôvodnenie je nekonzistentné, chaotické bez
dôkazov, no na druhej strane žalovanému prekáža, že žalobca skopíroval priamo súvisiacu časť so
záverom jedného Rozsudku, ktorý presne vystihuje konanie resp. nekonanie s odbornou starostlivosťou,
neakceptovanie odbornej starostlivosti s veľkým počtom neprijateľných podmienok, i absentujúcimi
náležitosťami v zmysle Smernice parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, citujúc články10, 22,

23. Povinnosťou žalovaného je dodržiavať zákonom stanovené normy, žalobcovou povinnosťou je
splatiť požadovanú čiastku spolu s odmenou žalovanému v stanovenom čase, teda za predpokladu,
že žalovaný si splnil všetky zákonom stanovené normy v zmysle nielen Smernice parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.04.2008 Čl.10, ale i vnútroštátnych noriem zákonov 129/2010 a 250/2007. Ak si ich
nesplnil, tak povinnosťou žalobcu bolo podať na súd žalobu. Nie z dôvodu, aby sa vyhol zaplateniu,

ale aby súd urobil také opatrenia, aby zamedzil nezákonnému konaniu žalovanému a navždy odstránil
nedostatky v zmluvách, ktoré nespĺňajú štandardy spotrebiteľskej zmluvy v zmysle hore uvedených
smerníc a zákonov.

8. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa vyjadril písomne prostredníctvom právneho

zástupcu, navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalobcu považuje za
nekonzistentné, neurčité, nejasné. Odvolateľ konkrétne neodôvodnil odvolací dôvod, podľa ktorého súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Prípadné nesprávne skutkové zistenia
nemali vplyv na rozhodnutie vo veci, žalobcom namietané chyby sú len chyby v písaní a počítaní.

Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktorý
namietal, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca konkrétne namietal, že v zmluve absentuje údaj
- výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a termín konečnej splatnosti. Podľažalovaného zmluva tieto údaje obsahuje, poukazujúc aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/15 a následnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Cdo/146/2018, 3Cdo/56/2018,
4Cdo/211/2017, 4Cdo/187/2017). Zmluva obsahuje údaj o RPMN, ktorá bola stanovená v správnej

výške zohľadňujúc dobu trvania zmluvy, celkovú výšku úveru, výšku a počet splátok. Zmluva o úvere
tiež obsahuje identifikačné údaje dlžníka, klienta (žalobcu), veriteľa (žalovaného), ako aj predávajúceho
(pôvodne žalovaný 2). Adresu predajcu možno okrem zmluvy nájsť aj v Žiadosti o úver zo dňa
11.05.2014,akoajvŠtandardnýcheurópskychinformáciáchospotrebiteľskomúverezodňa11.05.2014.
Žalobca si predajcu vybral sám na základe vlastného uváženia, žalovaný iba financuje kúpu vozidla,

preto nemožno pochybovať, že žalobca vie, kde by si mohol uplatniť prípadnú reklamáciu či sťažnosť.
Predmetné ustanovenie sa v súčasnom znení ZoSÚ nenachádza, zákonom č. 279/2017 Z.z. došlo
k vypusteniu tohto ustanovenia, ako reakcia na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keď
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods. 1
Smernice 2008/48/ES. Nakoľko náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ bola náležitosťou
nad rámec Smernice, predmetné ustanovenie bolo zo znenia vypustené. Žalobca nepreukázal, že by

zmluva obsahovala neprijateľné podmienky.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich podaní pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie ma zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný

skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je nedôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1 CSP .

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery

súduprvejinštancievoveci,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislosti
s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazomnaust. §387ods.2CSPodvolacísúdkonštatujesprávnosťjehodôvodovaužibaodkazuje
na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť

a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania bolo tu
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol ako v celom rozsahu

nedôvodnú, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

12. Z obsahu spisu a z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako
kupujúci a spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., IČO: 35 858 699 so sídlom Bratislava,
Panónska cesta 39, ako predávajúci, uzatvorili dňa 11.05.2014 kúpnu zmluvu (č. l. 41 spisu),

predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla Citröen Berlingo II Diesel l,6 HDI 16V Multispace, číslo
karosérie: VF7GJ9HWC93489S09 za kúpnu cenu 3.927,- eur. Kúpna cena bola zaplatená vo výške
1.000,- eur v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť o výške 2.927,- eur bude predávajúcemu
zaplatenáprostredníctvomúverunazákladeúverovejzmluvyuzatvorenejmedzižalobcomažalovaným.
Spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. vystavila žalobcovi faktúru č. FVBA1130_140671 na

celkovú sumu 4.753,- eur, ktorá pozostáva z ceny vozidla 3.927,- eur, poistenie carlife garance 572,- eur,
prípr. vozidla 191,- eur, balíček povinnej výbavy 48,- eur, čierne koberce do auta 15,40 eura. Vo faktúre
je zároveň uvedené, že do úplného zaplatenia fakturovanej čiastky je predmet zmluvného vzťahu vo
vlastníctve spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s.13. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 11.05.2014 úverovú zmluvu č. UDTA14/61001359 (č. l. 29 spisu),
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpnej ceny motorového vozidla (a to na

základe žiadosti žalobcu podpísanej dňa 11.05.2014). V žiadosti o úver žalobca žiadal o poskytnutie
úveru vo výške 3.753,- eur (čomu zodpovedá celková kúpna cena po odpočítaní zaplatenej hotovosti
1.000,- eur). Na základe ÚZ žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 3.753,- eur za nasledovných
podmienok: 72 mesačných splátok po 120,24 eura, celková čiastka splatná spotrebiteľom 8.657,28 eura
(72x120,24eura),priemernáRPMN23,66%,RPMN38,39%,úrok15,5%p.a.,splatnosť 1.splátky

1 mesiac po prevzatí vozidla - t. j. 11.06.2014 (vozidlo bolo prevzaté dňa 11.05.2014), splatnosť ďalších
splátok vždy do 16. dňa v mesiaci, splatnosť poslednej splátky (konečná splatnosť úveru) 11.05.2020.
Neoddeliteľnou súčasťou ÚZ bol splátkový kalendár (č. l. 26 spisu), ktorý stanovil presnú splatnosť
jednotlivých splátok a výšku splátky. V rozpise splátok (č. l. 23 spisu) je uvedené rozloženie splátky na
istinu a úrok, spolu aj s dátumom splatnosti po podpise dodatku č. 1 k ÚZ. Dňa 01.12.2014 uzatvorili
strany sporu dodatok č. 1 k ÚZ (č. l. 16 spisu), predmetom ktorého bola zmena splatnosti splátok zo 16.

dňa v mesiaci na 25. deň v mesiaci počnúc dňom 25.12.2014, v dôsledku toho sa konečná splatnosť
úveru posunula z 11.05.2020 na 25.05.2020. Dodatok je neoddeliteľnou súčasťou ÚZ.

14. Z takto zisteného skutkového stavu je teda jednoznačne preukázané, že žalobca uzatvoril dve
samostatné zmluvy, a to jednak kúpnu zmluvu so spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s.,

predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla Citröen Berlingo II Diesel l,6 HDI 16V Multispace, a
tiež úverovú zmluvu so žalovaným, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpnej
ceny motorového vozidla.

15.Vzhľadomnaskutkovévymedzeniežaloby,akoajvzhľadomnaoznačeniestránsporu,keďnastrane

žalovaného vystupuje len veriteľ z úverovej zmluvy, je predmetom prieskumu len predmetná úverová
zmluva a nie kúpna zmluva, napriek tomu, že medzi nimi existuje priama súvislosť. Táto skutočnosť je
rozhodujúca najmä z toho hľadiska, že odvolateľ vo svojom odvolaní namieta skutočnosti týkajúce sa
kúpnej zmluvy, keď namieta prečo vlastníkom auta nie je žalobca i napriek tomu, že Autocentrum AAA
Auto a. s sa samo zaviazalo k prepisu auta Citröen Berlingo H Diesel 1,6 HDI 16V Multispace, prvý

krát vo VOP pri predaji vozidla 01.05.2014 a druhý krát v samotnom daňovom doklade - faktúre, pričom
fakturovaná suma bola už dávno nielen zaplatená ale dokonca i preplatená. Táto odvolacia námietka je
vo vzťahu k žalovanému úplne bezpredmetná, nakoľko sa ho nijako netýka, pretože sa týka zmluvného
vzťahu žalobcu a predávajúceho z kúpnej zmluvy.

16. Rovnako to platí aj pre námietku žalobcu, pokiaľ ide o celkovú fakturovanú čiastku, ktorá po sčítaní
položiek osobného automobilu v sume 3.927,- eur + Poistky Carlife Garance v sume 572,- eur + prípravy
vozidla v sume 191,- eur + balíček povinnej výbavy v sume 48,- eur + čierne koberce v sume 15,- eur (po
centovom vyrovnaní v sume - 0,40 eur) je 4.753,- eur, čo je aj správny údaj na samotnej faktúre, pričom
však v celkovej čiastke 4.753,- eur je už zahrnutá zľava vo výške 572,- eur, v tom prípade z celkovej

fakturovanej sumy mala byť podľa odvolateľa odčítaná suma 572,- eur a potom by cena mala byť v
sume 4.181,- eur a v takomto prípade by aj cena poskytnutého úveru mala byť o 572,- eur menšia, teda
3.181,- eur. Aj v tomto prípade je podľa odvolacieho súdu rozhodujúce rozlíšiť dohodu o kúpnej cene,
ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy žalobcu a predávajúceho a na to nadväzujúcu dohodu o výške
poskytnutého úveru, ktorá bola predmetom úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný

nemal žiaden vplyv na dohodu o kúpnej cene, t.j. čo všetko bude do kúpnej ceny zahrnuté, aká bude
výška poskytnutej zľavy, predmetom dohody medzi žalobcom a žalovaným bola len výška poskytnutého
úveru. Preto žalobca nemôže voči žalovanému účinne namietať prípadnú nesprávnosť určenia kúpnej
ceny. Z úverovej zmluvy je jednoznačné, na akej sume úveru sa žalobca a žalovaný dohodli a rovnako
nebolo medzi stranami sporné, v akej výške bol úver aj poskytnutý. Neobstojí preto ani námietka žalobcu

vo vzťahu k nesprávnosti uvedenia údaju o RPMN, keď odvolateľ túto nesprávnosť odvodzoval práve
od nesprávnosti uvedenia kúpnej ceny. Pre výpočet RPMN bolo rozhodujúce, v akej výške a za akých
podmienok bol úver dohodnutý a poskytnutý, táto výška úveru bola nesporná.

17. Žalobca teda nedôvodne vo vzťahu k žalovanému namieta, že neboli uvedené pravdivé informácie

ohľadne samotnej ceny, ohľadne prepisu predmetného auta na žalobcu, ako aj ohľadne poistky Carlife,
konkrétne turbodúchadlo bolo 3 x menené a to v dôsledku neoriginálneho dielu, nakoľko všetky tieto
skutočnosti boli predmetom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a predávajúcim z kúpnej zmluvy a neboli
predmetom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným z úverovej zmluvy.18. K celkovej otázke uzavretia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je podľa odvolacieho
súdu nevyhnutné podotknúť možnosť zvážiť zo strany žalobcu neuzavretie zmluvného vzťahu, ako

aj zváženie žalobcu, aby listiny bez ich prečítania, resp. bez dostatočného porozumenia ich obsahu
nepodpísal.Pokiaľžalobcaakospotrebiteľnepostupovalaspoňsminimálnouostražitosťou,niejemožné
poskytovať mu súdnu ochranu ním požadovaným spôsobom, keďže ani ochrana spotrebiteľa nemôže
byť bez akýchkoľvek mantinelov. Odvolací súd uvádza, že výška kúpnej ceny motorového vozidla, ako
aj výška zaplatenej časti kúpnej ceny motorového vozidla žalobcom v hotovosti nepochybne vyplýva

z kúpnej zmluvy, výška poskytnutého úveru zaobstaranie motorového vozidla nepochybne vyplýva z
úverovej zmluvy. Rovnako je nepochybné, že žalobcovi bola odovzdaná zároveň aj faktúra, ktorou bola
fakturovaná výška kúpnej ceny motorového vozidla s prihliadnutím na už zaplatenú čiastku kúpnej ceny
úhradou v hotovosti žalobcom, ako aj doplnkové služby špecifikované vo faktúre tak, ako to podrobne
v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza aj súd prvej inštancie. Aj pri minimálnej ostražitosti zo strany
žalobcu ako spotrebiteľa v prípade, že žalobca nesúhlasil s výškou poskytnutého úveru, uvedeného

v úverovej zmluve, resp. nesúhlasil alebo nemal záujem o poskytnutie doplnkových služieb, bolo na
rozhodnutí žalobcu, či pristúpi k uzavretiu takejto úverovej zmluvy. Zároveň je potrebné konštatovať
možnosť odstúpenia žalobcu v postavení spotrebiteľa od úverovej zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14
kalendárnych dní odo dňa uzavretia úverovej zmluvy, pričom aj zo štandardných európskych informácií
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.05.2014 vyplýva, že žalobca bol o práve na odstúpenie od zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v lehote 14 dní pred podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere poučený. Zároveň
aj v týchto informáciách je jednoznačne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru.

19. Žalobca tiež nedôvodne poukazuje na vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého nárok na vrátenie
bezdôvodného obohatenia je už premlčaný, nakoľko dôvodom zamietnutia žaloby nebolo premlčanie

práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

20. Odvolateľ poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-449/13, medzi CA Consumer Finance SA
proti Ingrid Bakkausovej, ktorý sa týka aplikácie smernice [2008/48], konkrétne otázky predzmluvných
povinností veriteľa a otázky overenia úverovej bonity spotrebiteľa. V prvom rade je potrebné konštatovať,

že žalobca túto skutkovú a právnu argumentáciu uplatnil až v odvolacom konaní, keď v konaní pred
súdom prvej inštancie jasne vymedzil iné dôvody, pre ktoré považuje poskytnutý úver za bezúročný
a bez poplatkov. Žalobca v podanej žalobe a ani v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal, že
žalovaný si dostatočne neoveril jeho bonitu, ani nenamietal, že by si žalovaný nesplnil predzmluvné
informačné povinnosti, preto ani nebol dôvod, aby tieto otázky boli predmetom dokazovania pred súdom

prvej inštancie.

21. Odvolací súd preto vo vzťahu k tejto novej argumentácii žalobcu poukazuje na ust. § 366 CSP,
podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sú splnené podmienky

taxatívne uvedené pod písm. a) až d), t.j. týkajú sa procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by vo vzťahu k jeho
novej skutkovej a právnej argumentácii bol daný dôvod prípustnosti tzv. novoty v odvolacom konaní v

zmysle § 366 CSP. Preto odvolací súd na tieto žalobcom uvedené nové tvrdenia nemohol prihliadnuť
a nemohol ich považovať ani za prípustné novoty v odvolacom konaní. Odvolací súd z týchto dôvodov
pri rozhodovaní o veci vychádzal zo skutkového stavu zisteného v konaní pred súdom prvej inštancie.
Naviac vo vzťahu k predzmluvným povinnostiam žalovaného ako veriteľa je dôvodné poukázať na
listinný dôkaz, ktorý bol predložený v konaní pred súdom prvej inštancie zo strany žalovaného, a to

listinu zo dňa 11.05.2014 označenú ako Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere,
ktoré obsahovali všetky rozhodujúce údaje, na základe ktorých mal žalobca ako spotrebiteľ možnosť
kvalifikovane sa rozhodnúť, či vstúpi do zmluvného vzťahu s poskytovateľom úveru.

22. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne odpísal dátum splatnosti a taktiež nesprávne spočítal
vklady vložené v prospech žalovaného, nesprávne zapísal celkovú sumu splátok, a to v hodnote
5.470,08 eur. Z toho dôvodu ani hodnota v rozdiele sumy čerpanej a splatenej nie je správna, hodnota
súdu predstavuje sumu 1.717,08 eur BO, kde chýba platba z 12.09.2016 v sume 130,24 eur a platbazo dňa 20.02.2018 v sume 120,24 eur. Vzhľadom na vecne správny záver súdu prvej inštancie, podľa
ktorého nebol preukázaný žiaden dôvod, pre ktorý by bolo potrebné považovať predmetný úver za
bezúročný a bez poplatkov, a teda že by z tohto dôvodu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné

obohatenie, nebolo ani dôvodné zaoberať sa jeho výškou.

23. Odvolací súd zhodne s argumentáciou žalovaného konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil a vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktorý namietal, že poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch. Žalobca konkrétne namietal, že v zmluve absentuje údaj - výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a termín konečnej splatnosti. Podľa odvolacieho súdu, zhodne s názorom
prvoinštančného súdu, zmluva tieto údaje obsahuje, poukazujúc aj na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ vo veci C-42/15 a následnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Cdo/146/2018,
3Cdo/56/2018, 4Cdo/211/2017, 4Cdo/187/2017). Zmluva obsahuje údaj o RPMN, ktorá bola stanovená
v správnej výške zohľadňujúc dobu trvania zmluvy, celkovú výšku úveru, výšku a počet splátok. Zmluva

o úvere tiež obsahuje identifikačné údaje dlžníka, klienta (žalobcu), veriteľa (žalovaného), ako aj
predávajúceho (pôvodne žalovaný 2). Adresu predajcu možno okrem zmluvy nájsť aj v Žiadosti o úver
zo dňa 11.05.2014, ako aj v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere zo dňa
11.05.2014. Žalovaný v tejto súvislosti dôvodne poukázal na to, že žalobca si predajcu vybral sám na
základe vlastného uváženia, žalovaný iba financoval kúpu vozidla poskytnutím úveru, preto nemožno

pochybovať, že žalobca vie, kde by si mohol uplatniť prípadnú reklamáciu či sťažnosť. Predmetné
ustanovenie sa v súčasnom znení ZoSÚ nenachádza, zákonom č. 279/2017 Z.z. došlo k vypusteniu
tohto ustanovenia, ako reakcia na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keď zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods. 1 Smernice
2008/48/ES. Nakoľko náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ bola náležitosťou nad

rámec Smernice, predmetné ustanovenie bolo zo znenia vypustené.

24. Odvolateľ namietal tiež nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa ustanovenia § 220
ods. 2 CSP.

25. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
26. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a

rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

27. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, v odôvodnení
rozsudku sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré

majú logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd
potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formuloval vlastnými slovami s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania
skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo je v odôvodnení preskúmavanéhorozsudku obsiahnuté. Preskúmavaný rozsudok tak napĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti.
Napadnuté rozhodnutie obsahuje presvedčivé hodnotenie dôkazov, je v ňom jasným spôsobom
uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Z celkového kontextu

odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva absencia presvedčivého a výstižného vysvetlenia
dôvodov rozhodnutia, tak ako to nedôvodne namieta odvolateľ. Súd prvej inštancie sa dostatočne
zaoberal podstatnou časťou argumentácie oboch sporových strán.

28. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní

žalobcu, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS

252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

29. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

30. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v celom
rozsahu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými
tvrdeniami odvolateľa, rozsudok vo veci samej podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP vrátane správneho závislého
výroku o náhrade trov konania (nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou), potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu,
nakoľko v konaní neboli tvrdené a ani preukazované žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktorébyvzmysle§257Civilnéhosporovéhoporiadkuodôvodňovaliúspešnémužalovanémuvýnimočne

náhradu trov konania nepriznať. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením
podľa § 262 ods. 2 CSP.

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).