Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/2/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200004
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200004.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
Poláčkovej a členiek senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu:
Martin Laštiak, nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Q. XXX, XXX XX Q., podnikajúci ako podnikateľ fyzická
osoba pod obchodným menom: Martin Laštiak L+S, s miestom podnikania Rudinská 189, 023 31 Rudina,
IČO: 37 621 696, právne zastúpeného JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom v R. XXXXX,
Ul. S. XX/X, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo 102589032/2018 zo dňa 13.12.2018,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky so sídlom v
Banskej Bystrici Číslo: 102589032/2018 zo dňa 13.12.2018 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina Číslo:
102036480/2018 zo dňa 12.10.2018.

Žalobca m á voči žalovanému p r a v o na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán)
rozhodnutím číslo 102036480/2018 zo dňa 12.10.2018 (ďalej ako rozhodnutie správcu dane alebo
prvostupňové rozhodnutie alebo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) rozhodol o uložení
pokuty žalobcovi vo výške 6.727,10 € za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009
Z. z. - konkrétne za uvedenie v daňovom priznaní dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie 2011 nižšej dane, než ktorú uviesť mal. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia správny
orgán prvého stupňa poukázal na vykonanie daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2011, vykonanej u daňového subjektu: Martin Laštiak, IČO: 37 621 696, s miestom
podnikania Rudinská 189, 023 31 Rudina. O výsledku tejto daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol
číslo 9500402/5/220122/2013/Mikl zo dňa 17.01.2013. Tento protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k
zisteniam v protokole, bol daňovému subjektu - žalobcovi doručený dňa 21.01.2013. Daňový subjekt sa
k protokolu vyjadril vyjadrením, ktoré bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené dňa 08.02.2013.
Daňový úrad Žilina podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) -
ďalej ako Daňový poriadok, vydal Rozhodnutie číslo 100397433/2017 zo dňa 06.032017, ktorým vyrubil
rozdiel dane v sume 67.271,27 € na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011.
Označené rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane odvolací orgán - Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky rozhodnutím číslo 101051953/2017 zo dňa 24.05.2017 potvrdilo. Daňový úrad Žilina vykonal
daňovú kontrolu na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 27.06.2012, a preto správca dane
postupuje podľa § 155 Daňového poriadku v jeho znení účinnom do 31.12.2015. Správny orgán prvého
stupňa následne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na úpravu podľa § 165e ods. 2, § 154 ods.
1 písm. e), § 155 ods. 1 písm. f), bod 1, § 155 ods. 4, 6 Daňového poriadku v jeho znení platnom a

účinnom do 31.12.2015 a § 161 platného znenia Daňového poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia
správny orgán prvého stupňa vymedzil výpočet pokuty sadzbou 10% a pri zohľadnení sumy, o ktorú
správca dane zvýšil rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní:
67.271,27 €, v nadväznosti na čo vypočítaná pokuta predstavuje sume 6.727,10 €.

2. O odvolaní žalobcu podanom proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu číslo
10206480/2018 zo dňa 12.10.2018 o vyrubení pokuty žalobcovi v sume 6.727,10 € rozhodol žalovaný
rozhodnutím číslo 102589032/2018 zo dňa 13.12.2018 (ďalej napadnuté rozhodnutie alebo rozhodnutie
žalovaného) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na odvolacie
dôvody, podľa ktorých žalobca zdôraznil pokaz na skutočnosť, že na majetok dlžníka Z. F., nar.
XX.XX.XXXX, Q. XXX, XXX XX Q., podnikajúci pod obchodným menom Martin Laštiak L+S, s miestom
podnikania Rudinská 189, 023 31 Rudina, bol uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 29.05.2018 sp.
zn. 3OdK/118/2018 vyhlásený konkurz. Predmetné uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo v Obchodnom
vestníku č. 106/2018 uverejnené pod záznamom K038709. Žalobca ako odvolateľ poukázal na úpravu
§ 166b ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorej úpravy vyvodil,
že rozhodnutie č. 100397433/2017 zo dňa 06.03.2017 o vyrubení rozdielu dane vo výške 67.271,27
€ na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 nadobudlo právoplatnosť dňa
29.05.2017, a teda k porušeniu povinnosti daňového dlžníka úpadcu došlo ešte pred vyhlásením
konkurzu, a preto je pokuta, uložená odvolaním napadnutým rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa nevymáhateľná. Žalobca ako odvolateľ v odvolaní poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o
uložení pokuty malo byť doručené správcovi, pretože dňom vyhlásenia konkurzu v mene úpadcu, a
teda v mene daňového dlžníka koná správca, ktorým je obchodná spoločnosť LawService Recovery,
k.s. so sídlom Dolný Kubín, IČO: 47 817 003. Následne žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
opisuje zistený skutkových stav súvisiaci s rozhodnutím Daňového úradu Žilina o vyrubení rozdielu
dane v sume 67.271,27 €, rozhodnutím č. 100397433/2017 zo dňa 06.03.2017. Rozhodnutie o vyrubení
dane odvolací orgán po podaní odvolania žalobcu, rozhodnutím č. 101051953/2017 zo dňa 24.05.2017
potvrdil. Následne bolo rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu týkajúce sa vyrubeného rozdielu
dane predmetom prieskumu jeho zákonnosti pred Krajským súdom v Žiline konaní sp. zn. 30S/50/2017,
v ktorom bola správna žaloba zamietnutá a rozsudok sa stal právoplatným dňa 29.03.2018. Uvedené
založilo následný postup správcu dane, ktorý podľa § 155 ods. 1 písm. f), bod 1 Daňového poriadku, v
nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku uložil žalobcovi pokutu za správny delikt podľa § 154
ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, a to konkrétne za uvedenie nižšej dane, než aká mala byť v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2011 uvedená. Odvolateľ v správnom konaní teda nenamietal
nesprávnosť výpočtu uloženej pokuty, ale neopodstatnenosť jej uloženia z dôvodu jej nevymáhateľnosti
a nesprávne doručenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. V prvej námietke žalovaný v rozhodnutí
o odvolaní v rámci správneho konania skonštatoval, že k porušeniu povinnosti zo strany odvolateľa
došlo ešte pred vyhlásením konkurzu, a teda v nadväznosti na úpravu podľa § 166b ods. 1 písm. d)
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je táto námietka neopodstatnená. Zároveň v tejto časti žalovaný
poukázal na úpravu podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku a § 47 ods. 2 ZKR, pričom podľa tejto
úpravy skonštatoval, že správca dane bol povinný postupovať tak, ako mu to pre prípad uloženia pokuty
stanovuje Daňový poriadok. Pokiaľ ide o námietku nesprávnosti doručenia rozhodnutia o uložení pokuty,
spočívajúci v tvrdení odvolateľa, že rozhodnutie o uložení pokuty malo byť doručené správcovi a nie
jemu, ani táto nebola vyhodnotená ako opodstatnená. V tejto časti poukázal žalovaný na úpravu podľa §
159 Daňového poriadku a skonštatoval, že táto sa vzťahuje len na konanie podľa druhej časti ZKR a nie
na konanie podľa štvrtej časti ZKR. Konkurzný správca nie je účastníkom daňového konania a v zmysle
§ 59 ods. 3 Daňového poriadku na neho neprešli práva a povinnosti účastníka daňového konania, čo
znamená, že po vyhlásení konkurzu, i vo forme oddlženia, dlžník koná sám za seba. Prípadná daň,
úrok z omeškania sa vyrubuje a pokuta sa ukladá dlžníkovi, ktorému sa rozhodnutie zároveň doručuje.
Rozhodnutie žalovaného, podľa vyznačenej doložky právoplatnosti, na jeho písomnom vyhotovení v
pripojenom administratívnom spise, nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2018.

3. Žalobca podal včas správnu žalobu, ktorou navrhol po prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného
a jemu predchádzajúceho postupu, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a jemu
predchádzajúceho postupu, tak ako sú identifikované vyššie, ako rozhodnutie žalovaného zo dňa
13.12.2018 sp. zn. 102589032/2018, tak rozhodnutie Daňového úradu Žilina zo dňa 12.10.2018 sp. zn.
102036480/2018, v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie. Na
odôvodnenie správnej žaloby vymedzil žalobca nasledovné žalobné body:

· Žalobca poukázal na skutočnosť vyhlásenia konkurzu podľa Štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako ZKR) uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/118/2018,
ktoré bolo v Obchodnom vestníku č. 106/2018 uverejnené dňa 04.06.2018, v nadväznosti na čo účinky
vyhlásenia konkurzu nastali od 05.06.2018. Poukázal na znenie výroku uznesenia o vyhlásení konkurzu
II., ktorým boli všetci veritelia dlžníka vyzvaní, aby si podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 5, 6, 8 až 10 zákona č. 7/2005
Z. z. do 45 dní prihlásili pohľadávky s tým, že na neskôr doručené prihlášky pohľadávok sa prihliada,
avšak takýto veritelia nemajú hlasovacie práva. Rovnako žalobca v tomto žalobnom bode poukázal na
znenie výroku III. uznesenia o vyhlásení konkurzu, ktorým bol žalobca oddlžený, teda zbavený všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze.
· Žalobca citujúc úpravu podľa § 166e ods. 2 a § 166b ods. 1 písm. d) ZKR zdôraznil, že v rozsahu
zbavenia dlhov sú pohľadávky podľa tejto právnej úpravy nevymáhateľné a nevymáhateľnými sú i
zmluvné pokuty vo forme verejnoprávnych sankcií v peňažnej podobe, ak povinnosť, ktorá sankciu
zakladá bola porušená pred rozhodným dňom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Daňového
úradu
Žilina zo dňa 06.03.2017 č. 100397433/2017 o dovyrubení rozdielu dane vo výške 67.271,27 € na
dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011, ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa
29.05.2017. Z tejto skutočnosti odvodzuje žalobca tvrdenie, podľa ktorého k porušeniu povinnosti
žalobcu ako daňového dlžníka - úpadcu došlo ešte pred vyhlásením konkurzu, v nadväznosti na čo
podľa úpravy
§ 166b ods. 1 písm. d) ZKR je pokuta za správny delikt, v súvislosti s porušením povinnosti na dani z
príjmov za zdaňovacie obdobie 2011, spočívajúce v tom, že v daňovom priznaní za rok 2011 žalobca
ako daňový subjekt uviedol daň nižšiu ako mal v daňovom priznaní uviesť, podľa § 166b ods. 1 písm. d)
ZKR nevymáhateľná a nemôže ani byť predmetom daňového exekučného konania.

4. K správnej žalobe sa podaním zo dňa 13.02.2019 vyjadril žalovaný. Navrhol žalobu zamietnuť.
Poukázal na zistenia pri kontrole dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011, v
dôsledku výsledku ktorej bol vyrubený správcom dane rozdiel dane v sume 67.271,27 €. Rozhodnutie
Daňového úradu Žilina o vyrubení rozdielu dane bolo odvolacím orgánom v správnom konaní potvrdené
a odvolacie rozhodnutie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2017 a vykonateľnosť
dňa 14.06.2017. Rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu bolo následne predmetom prieskumu
Krajského súdu v Žiline v konaní sp. zn. 30S/50/2017, v ktorom bola správna žaloba zamietnutá a
rozsudok v tejto veci nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2018. Rozsudok Krajského súdu v Žiline č.
k. 30S/50/2017-40 zo dňa 23.01.2018 bol napadnutý kasačnou sťažnosťou, ktorá však bola Najvyšším
súdom SR pod sp. zn. 2Sžfk/30/2018 zo dňa 25.07.2018 odmietnutá. Správca dane - Daňový úrad Žilina
následne postupoval podľa § 155 ods.1 písm. f), bod 1 Daňového poriadku a za správny delikt podľa §
154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, spočívajúci v uvedení dane v daňovom priznaní k dani z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 v sume nižšej, než aká mala byť v daňovom priznaní
uvedená, uložil daňovému subjektu - žalobcovi pokutu. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo odvolacím
orgánom v správnom konaní potvrdené. Vo vzťahu k žalobným bodom uvedeným v správnej žalobe
zdôraznil, že pokutu správca dane uložil žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. f), bod 1 Daňového poriadku,
v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku po tom, čo Najvyšší súd SR odmietol uznesením
sp. zn. 2Sžfk/30/2018 zo dňa 25.07.2018 kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
č.k. 30S/50/2017-40 zo dňa 23.01.2018, ktorým zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o vyrubení rozdielu dane. Uznesenie
kasačného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.08.2018. Žalobné námietky žalobcu nepovažuje za
opodstatnené, pretože finančné orgány pri uložení predmetnej spornej pokuty postupovali podľa § 158
ods. 5 Daňového poriadku a § 47 ods. 2 ZKR. Správca dane - Daňový úrad Žilina v nadväznosti na túto
právnu úpravu bol povinný postupovať tak, ako mu to pre prípad uloženia pokuty stanovuje Daňový
poriadok.

5. Žalobca, ani žalovaný následné vyjadrenia vo veci neučinili a žiaden z nich ani nenavrhol nariadenie
pojednávania vo veci. V nadväznosti na to Krajský súd v Žiline prejednal a rozhodol vec bez nariadenia
pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v úprave § 107 ods. 1 písm. a) zákona
č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok - ďalej ako SSP) a contrario, v spojení s § 137 ods. 4 SSP.
Rozsudok vo veci bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 01.07.2020. Krajský súd v Žiline
preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a ich
vydaniu predchádzajúceho procesného postupu podľa § 194 ods. 1 a nasl. SPP v zmysle vymedzených
žalobných bodov, ako i na základe úpravy podľa § 195 písm. a) až e) SSP, pri zohľadnení skutočnosti, že

v prejednávanej veci išlo o správnu žalobu vo veci správneho trestania. Skonštatoval dôvodnosť správnej
žaloby, nakoľko napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a rovnako i rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 191 ods. 1 písm. c
SSP správny súd rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia žalovaného a podľa § 191 ods. 3 písm.
a SSP aj o zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

6. Podľa § 177 ods. 1 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP: Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 134 ods. 1 SSP: Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 195 písm. a) až e) SSP: Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

Podľa § 166 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako ZKR): Každý platobne
neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo
splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 166a ods. 1, písm. a) ZKR: Ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len "rozhodujúci deň").

Podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR: Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje
d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá
zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.

Podľa § 166e ods. 4 ZKR: Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky
dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala
nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania
pohľadávky.

Podľa § 167e ods. 1 ZKR: Ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v
ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje
za nevymáhateľnú (§ 166b).

Podľa § 199 a ods. 9 ZKR: Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia
alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej

súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú
v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich
zverejnení v Obchodnom vestníku.

Podľa § 155 ods. 1 písm. f), bod 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov - v znení platnom a účinnom k 27.12.2018, teda k momentu
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - ďalej len Daňový poriadok): Správca dane uloží pokutu f) vo
výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy po
1. o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom
priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania
daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).

Podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku: Správneho deliktu sa dopustí ten, kto po e) uvedie
v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v
daňovom priznaní uviesť.

Podľa § 165e ods. 2 Daňového poriadku: Podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa
pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o
určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o
daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k
doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015.

Podľa § 159 Daňového poriadku: V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe
daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do
zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných
predpisov, 1)ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady
a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb
podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1)vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto
daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.

Podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku: Po vyhlásení konkurzu, po povolení reštrukturalizácie alebo po
poskytnutí ochrany pred veriteľmi správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.

Podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov: Daňové priznanie ( § 32 a 41), prehľad
[ § 39 ods. 9 písm. a)] alebo hlásenie [ § 39 ods. 9 písm. b)] podáva daňovník správcovi dane. Prílohou
daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.
Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a
hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje
inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V
lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného
predpisu daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto
odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre
daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto
oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak
za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu
správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného
predpisu.

7. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal správny súd preukázanú skutočnosť
rozhodnutia Daňového úradu Žilina č. 100 397 433/2017 zo dňa 06.03.2017, ktorým tento správny orgán
prvého stupňa žalobcovi vyrubil ako daňovému subjektu: Martin Laštiak L+S, 023 31 Rudinská 189,
IČO: 37 621 696, DIČ: 1045935396 rozdiel dane v sume 67.271,27 Eur, na dani z príjmov fyzickej
osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2011. Na základe včas
podaného odvolania žalobcu ako daňového subjektu odvolací správny orgán - Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 101051953/2017 zo dňa 24.05.2017
rozhodlo o potvrdení prvostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu na dani z príjmov fyzickej osoby
v sume 67.721,27 Eur žalobcovi za zdaňovacie obdobie 2011. Rozsudkom sp.zn. 30S/50/2017 zo
dňa 23.01.2018 Krajský súd v Žiline, ako správny súd, zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa

tento domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101051953/2017 zo dňa 24.05.2017.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku Krajského súdu v Žiline vyplýva, že na základe daňovej kontroly
dane z príjmov fyzickej osoby realizovanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2011, o výsledku
ktorej daňovej kontroly bol vyhotovený protokol zo dňa 17.01.2013 bolo zistené, že žalobca vykázal
v daňovom priznaní príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa §
6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 431.970,84 Eur
a prislúchajúce výdavky vo výške 426.784,39 Eur za zdaňovacie obdobie 2011 bol vykázaný základ
dane vo výške 5.186,45 Eur. Po prieskume zákonnosti označeného rozhodnutia odvolacieho správneho
orgánu o vyrubení rozdielu dane z príjmu a tomuto rozhodnutiu predchádzajúceho postupu správny
súd v označenej veci sp. zn. 30S/50/2017 konštatoval, že opodstatneným spochybnením správcu
dane, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami boli pre žalobcu vykonané S. Z. - E. L. XX,
C., S. S., O. XXX/X, N. a C. E. - C., S. N. XXX, došlo k presunu dôkazného bremena zo správcu
dane na žalobcu. Súd sa stotožnil so závermi žalovaného, že žalobca neuniesol toto bremeno. Bez
bližšej špecifikácie stavebných prác na faktúrach a bez predloženia ďalších dôkazov, samotné faktúry a
príjmové a výdavkové pokladničné doklady nie sú dôkazom, že stavebné práce deklarované spornými
faktúrami boli reálne zo strany uvedených dodávateľov pre žalobcu vykonané. Rozsudok Krajského súdu
Žilina sp. zn. 30S/50/2017 zo dňa 23.01.2018 podľa doložky právoplatnosti, ktorá je súčasťou obsahu
pripojeného administratívneho spisu, nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2018. V kasačnej sťažnosti
podanej proti rozsudku Krajského súdu Žilina č. k. 30S/50/2017-40 zo dňa 23.01.2018 rozhodol Najvyšší
súd SR uznesením sp. zn. 2Sžfk/30/2018 zo dňa 25.07.2018 tak, že kasačnú sťažnosť odmietol.
Súčasťou pripojeného administratívneho spisu sú vyššie citované rozhodnutia Správcu dane - Daňového
úradu Žilina č. 102036480/2018 z 12.10.2018,písomné vyhotovenie odvolania žalobcu proti tomuto
prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktoré odvolanie je zo dňa 18.10.2018, predkladacia správa
prvostupňového správneho orgánu z 24.10.2018 a rozhodnutie žalovaného s vyznačenou doložkou
právoplatnosti dňom 27.12.2018.

8. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že pokuta ním uložená
za spáchanie správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, a to konkrétne
za uvedenie nižšej dane v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby ako dane, ktorú mal
žalobca ako daňovník v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2011 uviesť, a teda nesporná
skutočnosť porušenia verejnoprávnej povinnosti žalobcu, je sankciou, ktorá spĺňa definičné znaky
vecného vymedzenia verejnoprávnej peňažnej sankcie podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR. Pri závere,
či vo vzťahu k tejto pokute je možné konštatovať jej nevymáhateľnosť podľa § 166b ods. 1 písm.
d) ZKR, a tým dôvodnosť žalobných bodov vymedzených žalobcom v tejto správnej žalobe, bolo
potrebné vyhodnotiť i ďalšiu podmienku vyplývajúcu z citovanej právnej úpravy ZKR, a to naplnenie
podmienky porušenia povinnosti, za ktoré je táto pokuta uložená (ktoré porušenie povinnosti teda
zakladá právo túto pokutu uložiť) pred rozhodným dňom, ktorý rozhodný deň je zadefinovaný v úprave §
166a ods. 1 písm. a) ZKR (teda či k porušeniu uvedenej verejnoprávnej povinnosti, ktorá zakladá právo
pokutu uložiť, došlo pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá
ochrana pred veriteľmi). V pomeroch prejednávanej veci to znamená pri zohľadnení účinkov vyhlásenia
konkurzu žalobcu podľa Štvrtej časti ZKR od 05.06.2018 (uznesenie o vyhlásení konkurzu žalobcu bolo v
Obchodnom vestníku č. 106/2018 uverejnené dňa 04.06.2018 v nadväznosti na čo účinky tohto konkurzu
nastali v súlade s úpravou podľa § 199 ods. 9 ZKR od 05.06.2018). Pokiaľ by teda predmetná pokuta
mala byť nevymáhateľnou podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR, muselo by k porušeniu povinnosti zo
strany žalobcu ako daňového subjektu riadne vyplniť daňové priznanie dane z príjmov fyzickej osoby
za zdaňovacie obdobie 2011 dôjsť pred 01.06.2018 (prvý deň kalendárneho mesiaca, v ktorom bol
vyhlásený konkurz). Pri vyhodnotení tejto otázky zohľadnil správny súd právnu úpravu podľa § 49 ods.
1, 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov . Táto úprava normuje vznik povinnosti daňového
subjektu dane z príjmov fyzickej osoby podať daňové priznanie. Uvedená úprava predstavuje zákonnú
úpravu tejto verejnoprávnej povinnosti daňového subjektu takéhoto typu dane. Zároveň však správny
súd v pomeroch prejednávanej veci zohľadnil nespornú skutočnosť vyplývajúcu z obsahu pripojeného
administratívneho spisu a v ňom zahrnutom rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 30S/50/2017 zo dňa
23.01.2018, ktoré rozhodnutie správneho súdu je aktuálne právoplatné a podľa bodu 1. odôvodnenia
ktorého: Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 100397433/2017 zo dňa 06.03.2017 podľa§ 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. vo vzťahu k žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za
zdaňovacie obdobie 2011 v sume 67.271,27 Eur, ktorá sa odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že daňový subjekt (žalobca) vykázal v daňovom priznaní
príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona č. 595/2003

Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 431.970,84 Eur a prislúchajúce výdavky vo
výške 426.784,39 Eur. Za zdaňovacie obdobie 2011 bol vykázaný základ dane vo výške 5.186,45 Eur.
Daňový úrad vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 17.01.2013. Z citovanej časti odôvodnenia
rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/50/2017 jednoznačne vyplýva, že daňové priznanie, v
obsahu ktorého uviedol žalobca ako daňový subjekt za zdaňovacie obdobie 2011 k dani z príjmov fyzickej
osoby nižšiu daň, ako mal uviesť, bolo predmetom daňovej kontroly, o výsledku ktorej bol vyhotovený
protokol zo 17.01.2013. Z týchto skutkových časových súvislostí priamo vyplýva, že k samotnému
porušeniu verejnoprávnej povinnosti žalobcu riadne vyplniť daňové priznanie došlo pred „rozhodným
dňom“ v zmysle jeho definície podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR. Tým je naplnený aj druhý kvalifikačný
znak nevymáhateľnosti pohľadávky z titulu predmetnej pokuty podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR. V
nadväznosti na to, pokiaľ správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 12.10.2018 uložil žalobcovi
pokutu za správny delikt, tak ako je definovaný vo výroku tohto rozhodnutia v čase, keď už pôsobili účinky
vyhlásenia konkurzu žalobcu podľa Štvrtej časti ZKR (Štvrtá časť ZKR je v pomere špeciality k úprave
konkurzu podľa Druhej časti ZKR), a ktoré účinky konkurzu nastali dňom 05.06.2018, je nevyhnutné
ako dôvodné vyhodnotiť žalobné body vymedzené žalobcom v správnej žalobe a správnu žalobu ako
celok ako dôvodnú. Na základe tohto konštatovania správny súd rozhodol z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia o zrušení napadnutého rozhodnutia a pri zohľadnení návrhu žalobu na zrušenie aj
prvostupňového správneho rozhodnutia zrušil aj prvostupňové správne rozhodnutie, všetko podľa § 191
ods. 1 písm. c), odsek 3 písm. a) SSP. Vo všeobecnej rovine k dôvodu zrušenia správnych rozhodnutí
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, teda pre nesprávne právne posúdenie, správny súd uvádza, že právnym
posúdením veci ako takej sa rozumie činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym je
právne posúdenie veci v dôsledku omylu orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. Orgán verejnej správy vtedy podriaďuje zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec
nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. V pomeroch prejednávanej veci vzhliadol správny
súd nesprávnosť právneho posúdenia žalovaného v jeho rozhodnutí (a zároveň sa tento záver vzťahuje
na právne posúdenie učinené správnym orgánom prvého stupňa v jeho rozhodnutí) v nezohľadnení
účinkov vyhláseného konkurzu žalobcu podľa Štvrtej časti ZKR, na ktoré sa viaže zákonný dôsledok
podľa úpravy § 166e ods. 4 ZKR v spojení s § 166b ods. 1 písm. d) ZKR, a ktorý zákonný právny dôsledok
vyhlásenia konkurzu žalobcu s účinkami od 05.06.2018, mal byť v postupe správneho orgánu prvého
stupňa ako aj v postupe žalovaného zohľadnený s výsledkom neuloženia pokuty.

9. Pre úplnosť odôvodnenia tohto rozhodnutia správny súd podotýka, že skutočnosť rozhodnutia
správneho súdu vo veci sp. zn. 30S/50/2017 Krajského súdu Žilina a nasledujúce konanie o kasačnej
sťažnosti podanej žalobcom proti rozsudku v tejto veci a právoplatné rozhodnutie o tejto kasačnej
sťažnosti Najvyšším súdom, nemá na vyššie uvedené závery správneho súdu v prejednávanej veci
vplyv, a to ťažiskovo práve z dôvodu ustálenia momentu porušenia verejnoprávnej povinnosti žalobcu
ako daňového subjektu riadne vyplniť daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie
obdobie 2011 a deklaratórny charakter rozhodnutí správneho súdu a kasačného súdu vo veci sp. zn.
30S/50/2017.

10. Z dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
s odôvodnením, ako vyplýva z toho rozsudku nevzhliadol súd pri zohľadnení obsahu žalobcom
vymedzených bodov v správnej žalobe a skutočnosti, že táto žaloba je žalobou vo veci správneho
trestania podľa § 194 a nasl. SSP, dôvod pre skúmanie existencie vád trestania podľa úpravy § 195 písm.
a) až e) SSP. Podľa § 191 ods. 3 písm. a SSP správny súd na návrh žalobcu zrušil i rozhodnutie právneho
orgánu prvého stupňa, nakoľko i na toto rozhodnutie dopadajú v celom rozsahu závery správneho súdu
uvedené vyššie, odôvodňujúce zrušenie rozhodnutia žalovaného. Pre postup podľa § 191 ods. 4 SSP,
teda na vrátenie veci žalovanému prípadne správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, správny
súd v okolnostiach prejednávanej veci dôvod nevzhliadol.

11. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

12. Vzhľadom na vyhodnotenie nedôvodnosti správnej žaloby v celom rozsahu, ako vyplýva z vyššie
uvedeného rozhodnutia súdu, je účastníkom v tomto konaní úspešný žalobca. Súd žalobcovi podľa

§ 167 ods. 1 SSP priznal voči žalovanému úplnú náhradu trov konania, pričom výška náhrady trov
konania bude určená po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím - uznesením vyššieho
súdneho úradníka.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 11. 10. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.