Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225369
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8115225369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XX, X., právne zastúpená JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom, Mlynská 28, 040 01 Košice, proti
žalovanému: E. S.. N. P. O., N. XX, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, právne zastúpený Mgr. Daliborom
Tverďákom, advokátom, Krmanova 1, 040 01 Košice, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 17C/403/2015-269 z 04.03.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a vo výroku IV. o trovách konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne:

„I. Konanie o zaplatenie 21.809 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške

1.003 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.003 eur od 01.10.2015 do
zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.398 eur od 01.10.2015 do 12.04.2016
a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých

výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom základ pre
výpočet náhrady trov konania tvorí suma 4.401 eur.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1-3, § 146 ods. 1,
ods. 2 CSP, § 415, § 442 ods. 1, ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., § 3 nar. vlády SR č. 87/1995Z.z.,
§ 4 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 11 ods. 6 písm. a/, b/, § 11 ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001Z.z.,
§ 2 ods. 1, ods. 2, § 3 ods. 1-3, § 4 ods. 1-3, § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 7 ods. 1, ods. 4, ods. 6, § 9

ods. 1, ods. 3, ods. 5 písm. b/, § 10 ods. 1, ods. 4, ods. 5 zák. č. 437/2004Z.z., § 1 opatreniami MZ SR
z 14.05.2014 a z 13.05.2015, výrok o trovách konania ustanoveniami čl. 3 ods. 1, ods. 2, čl. 4 ods. 2
základných princípov a § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala na žalovanom zaplatenia náhrady
bolestného 4.589 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 26.06.2015 do zaplatenia a náhrady
sťaženia spoločenského uplatnenia 22.137 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 27.09.2015

do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

4. Žalobkyňa pri dopravnej nehode dňa 08.01.2014 utrpela kompresívne zlomeniny tiel 2., 6., 10. a 11.
hrudného stavca, zlomeninu pravej holennej kosti, podvrtnutie krčnej chrbtice, prietrž medzistavcovej
platničky medzi 5. až 6. krčným a hrudným stavcom, pomliaždenie ľavého predkolenia, pomliaždenie

brušnej steny a prednej steny hrudníka, s dobou liečenia a práceneschopnosťou od 08.01.2014.
Poškodenie zdravia žalobkyne spôsobil Z. H., pričom trestné stíhanie proti nemu bolo podmienečne
zastavené uznesením X. prokuratúry S. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XPv XX/XX/XXXX-XX.
Prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Uvedené skutočnosti medzi
stranami neboli sporné.

X. Z.. A. K. a Z.. A. C. v lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia hodnotili
bolestné u žalobkyne takto: položka č. XX - pomliaždenie hrudnej steny XX bodov, položka č. XX. -
pomliaždenie brušnej steny XX bodov, položka č. XXX - podvrtnutie krčnej chrbtice XX bodov, položka
č. XXXa - kompresívna zlomenina tela stavca R. XXX. bodov + zvýšenie o XXX,X bodov na XXX,X.

bodov z dôvodu komplikácií počas liečenia - alergická reakcia na aH.. Položka č. XXXa. - poranenie
medzistavcovej platničky R. pri súčasnej zlomenine Th6 na XX. bodov, položka č. XXXb. - poranenie
medzistavcovej platničky C5/C6 na XX bodov, položka č. XXXe - pomliaždenie predkolenia vľavo XX
bodov a položka č. XXXb - zlomenina píšťaly úplná bez posunu úlomkov XXX bodov, celkový počet
bodov XXX,X. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené takto: položka č. XXXb - ľahké

obmedzeniehybnostiThchrbticespríznakmikoreňovéhodráždeniaXXXbodov+zvýšenieoXXXbodov
na XXX bodov, vzhľadom k veku a možnosti uplatniť sa v spoločnosti a v živote, strata zamestnania,
strata socio-ekonomického postavenia ako mala pred úrazom, položka č. XXXa - ľahké obmedzenie
pohyblivosti pravého kolenného kĺbu XXX bodov + zvýšenie o XXX bodov na XXX. bodov, položka č..
- stredné ťažké obmedzenie pohyblivosti pravého členka XXX bodov + zvýšenie o XXX bodov na XXX

bodov a položka č. XXX - chronické opuchy v oblasti členka a nohy vpravo XXX. bodov + zvýšenie o
XXX . bodov na XXX bodov, celkový počet bodov X.XXX.

6. Znalecká organizácia forensic.sk v znaleckom posudku č. XX/XXXX predloženým v spore žalovaným,
vypracovanom dňa 22.3.2016 (nie 22.03.2015 tak ako je uvedené v závere znaleckého posudku,

ide o pisársku chybu, lebo dátum vyžiadania znaleckého posudku bol 17.06.2015 a je preto logické,
že znalecký posudok nemohol byť vypracovaný už 22.03.2015, kedy navyše ešte žalobkyňa ani
len nepožiadala o nárok na náhradu škody + zo znaleckého posudku na str. 2 jasne vyplýva,
že bol vypracovaný k 22.03.2016) uviedla, že žalobkyňa má po úrazoch sťaženie spoločenského
uplatnenia v uvedenom rozsahu: obmedzenie hybnosti C-Th chrbtice ľahkého stupňa bez radikulárneho

dráždenia, nález na kolene je podmienený vrodenými zmenami na patelle (jabĺčku) a nie traumatickými,
obmedzenie hybnosti v oblasti členka nezistili, predkolenie je bez známok chronických opuchov,
posttraumatická stresová porucha. Podľa znaleckej organizácie sťaženie spoločenského uplatnenia
predstavuje položky XXXa . - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahkého stupňa v počte
bodov XXX. + zvýšenie o 32 %, t.j. XXX bodov, pričom bol zohľadnený vek a rozsah obmedzenia

sťaženia spoločenského uplatnenia a položka č. XXX - posttraumatická stresová porucha v počte
bodov XXX. + zvýšenie o 10 %, t.j. XXX. bodov. Celkový počet bodov pri sťažení spoločenského
uplatnenia tak predstavuje XXX. bodov. Podľa záveru znaleckej organizácie, podľa zdravotných
záznamov z traumatologického hľadiska, liečba bola ukončená k 09.09.2014, pričom predpoklad
ustálenia celkového stavu je do 1 roka, teda trvalé telesné následky bolo možné stanoviť 09.09.2015.

Podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk v znaleckom posudku vypracovanom Z..
A. K. je bodované ľahké obmedzenie hybnosti chrbtice s príznakmi koreňového dráždenia. Obmedzenie
hybnosti chrbtice hodnotili oni ako ľahký stupeň, ale žiadne koreňové príznaky nezistili vyšetrením
a ani takéto nie sú uvedené v posledných neurologických vyšetreniach. Samotná p. Z. X. takéto
príznaky taktiež neuvádzala. V ďalšom bode posudku je hodnotené sťaženie obmedzenia pohyblivosti

pravého kolenného kĺbu a pravého členka, čo pri osobnom vyšetrení nezistili, navyše v zdravotnej
dokumentácii sa priame poranenie kolena ani členka neuvádza. Z vlastného vyšetrenia, ani zo
zdravotnej dokumentácie a ani z utrpených poranení nevyplýva, žeby p. Z. X. mala opuchy alebo iné
chronické posttraumatické zmeny krvného zásobenia v oblasti predkolenia pravej nohy, ani v zdravotnejdokumentácii z liečby a ani z posledného obdobia takéto záznamy nemá. Teda body, ktoré sú uvádzané
a hodnotené v znaleckom posudku Z.. A. K. sa nezakladajú na objektívnej skutočnosti a tak nemôžu byť
akceptované. Návrh sťaženia spoločenského uplatnenia za duševné poruchy doteraz vykonaný nebol,

avšak je z odborného hľadiska opodstatnený.

7. Z vyjadrenia Z.. A. K. zo dňa 22.09.2016 vyplýva, že zákon č. 437/2004 Z.z. umožňuje lekárovi zvýšiť
bodové ohodnotenie až o polovicu bodov aj pre komplikácie, ktoré sa vyskytnú počas liečby. V zákone
však nie sú uvedené typy komplikácií. Za komplikáciu považujeme možnú, no neočakávanú udalosť,

ktorá sa vyskytne počas liečebného procesu. Mal za to, že aj alergická reakcia na analgetika u pacienta
s negatívnou alergickou anamnézou je takouto udalosťou. U pacientky sa prejavila ako kožný, svrbivý
výsev. Komplikáciu riešili medikamentózne, injekciou antihistaminika.

8. Znalecká organizácia forensic.sk v odbornom vyjadrení č. X/XXXX uviedla, že zvýšenie položky
XXXa o 50 % uplatnené v lekárskom posudku o bolestnom Z.. A. K. zo dňa 04.05.2015 nepovažujú

za odôvodnené, pretože alergická reakcia na analgetikum H. nepredstavuje komplikáciu v liečbe, ani
bolestivejší spôsob liečby.

9. Zo záverov znaleckého posudku znalca Z.. T. K., S.. č. XX/XXXX, ktorý bol v prejednávanej veci
ustanovený súdom vyplýva, že počas hospitalizácie na oddelení úrazovej chirurgie po dopravnej nehode

v trvaní od 08.01.2014 do 31.01.2014 bola u žalobkyni novozistená alergická reakcia na liek tíšiaci
bolesť - H., preto bol nasadený iný liek na tíšenie bolesti S.. Túto novozistenú alergickú reakciu nemožno
dávať do žiadnej príčinnej súvislosti so spôsobenými zraneniami pri dopravnej nehode. Uvedená
alergická reakcia nemala žiaden vplyv na spôsobené zranenia a vývoj doliečovania zranení, pretože
každá alergická reakcia je neprimeraná obranná reakcia imunitného systému organizmu na rozličné

látky, nie na úrazom spôsobené zmeny organizmu. Takúto reakciu organizmu nemožno považovať
za komplikáciu liečby pri utrpených zraneniach a preto zvýšenie bolestného nemožno z hľadiska
znaleckého dokazovania odborne akceptovať. Podľa znalca nemožno akceptovať hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, ktorý vypracovali Z.. A. K. a Z.. A. C. dňa 04.05.2015
z týchto dôvodov: obmedzenie pohyblivosti krčno-hrudnej chrbtice je ľahkého stupňa bez nervových

príznakov koreňového dráždenia. To uviedol aj Z.. A. K. v náleze zo dňa 09.09.2014: hybnosť v
L. zlepšená, predklon a záklon dostatočný - ľahké obmedzenie hybnosti. Podľa diagnóz uvedených
v zdravotnej dokumentácii u žalobkyni bola po úraze zaznamenaná zlomenina tela píšťaly vpravo
bez posunutia úlomkov, pomliaždenia na predných stranách oboch predkolení v strednej tretine s
podkožnými hematómami na ploche asi 7 x 4 cm bez záznamu o pomliaždení pravého kolena a členka.

Takétozranenianikdynemôžuviesťkvznikužiadnychtrvalýchnásledkov,dôkazomtohosúajobjektívne
zaznamenané závery znaleckej organizácie forensic.sk, že nález na pravom kolene je podmienený
vrodenými zmenami na jabĺčku a nie úrazovými a obmedzenie hybnosti v oblasti pravého členka nebolo
zistené. Sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku z 04.05.2015 je nesprávne. Ide o
nezdôvodnené zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa znalca sťaženie spoločenského

uplatnenia u žalobkyne je ľahkého stupňa v zmysle obmedzenia hybnosti krčno-hrudnej chrbtice. Takéto
obmedzenie mohlo mať za určitých okolností vplyv na možnosti žalobkyne uplatniť sa v živote a
spoločnosti vzhľadom na jej vek. Z pohľadu znalca možno súhlasiť so zvýšením maximálne o 32 %, tak
ako ju stanovila znalecká organizácia forensic.sk. Taktiež podľa znalca Z.. K. k ustáleniu zdravotného
stavu žalobkyne z hľadiska možnosti hodnotenia bolestného došlo dňa 09.09.2014 pri kontrolnom

traumatologickom vyšetrení Z.. A. K.. Týmto dňom bolo možné z hľadiska možnosti hodnoteniach
bolestného toto vykonať. K ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska možnosti hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia došlo dňa 13.1.2015, čo je viac ako rok od úrazu a týmto dňom bolo
možné z hľadiska možnosti hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia toto vykonať. Podľa znalca
Z.. K. bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia možno stanoviť takto: položka XXXa

- poúrazové obmedzenie krčno-hrudnej chrbtice ľahkého stupňa XXX bodov. Sťaženie spoločenského
uplatnenia možno zvýšiť o 32 %, t.j. XX,X bodov, pretože uvedené obmedzenie mohlo mať určitý vplyv
na možnosti žalobkyne uplatniť sa v živote a spoločnosti vzhľadom na jej vek. Spolu v bodoch po zvýšení
XXX,X bodov.

10. Podľa znaleckého posudku znalca Z.. S. F. č. X/XXXX, ktorý v spore predložila žalobkyňa položka
č. XXXa predstavuje kompresívnu zlomeninu tiel stavcov so znížením prednej časti tela stavca najviac
o jednu tretinu, čo je hodnotené počtom bodov XXX. V dôsledku alergickej reakcie na liek došlo aj
k zvýrazneniu bolesti (väčšej intenzity a dlhšieho časového obdobia) oproti stavu, ak by alergickáreakcia nebola vôbec prítomná. Z tohto pohľadu si preto stav vyžadoval aj bolestivejší spôsob liečenia.
K problematike “komplikácie“ znalec uviedol, že podanie B. (H.) zhoršilo zdravotný stav poškodenej,
lebo došlo k alergickej reakcii s prejavmi na koži. Komplikácia je všeobecne chorobný stav (alebo

udalosť), ktorý sa objaví počas ochorenia, ale nie je esenciálnou súčasťou tohto ochorenia, aj keď
z tohto ochorenia môže vychádzať alebo môže mať nezávisle príčiny. Vedľajšie a nežiaduce účinky
lieku môžeme hodnotiť tiež ako komplikáciu. Podávanie analgetík súviselo so základnými úrazovými
diagnózami, čím boli predmetné zlomeniny. Zlomeniny boli v priamej príčinnej súvislosti s úrazom.
Podávanie analgetika však bolo v priamej príčinnej súvislosti s úrazom, čo sa považuje za bolestivejší

spôsob liečby a podanie lieku bolo hlavnou a jedinou príčinou vzniku reakcie na liek. Z vyššie uvedeného
je preto možné navýšenie tejto položky, lebo poškodenie na zdraví si vyžadovalo aj bolestivejší spôsob
liečenia a pri liečení nastali komplikácie.

11. Podľa znalca Z.. F. posúdenie hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia Z.. A. K. a Z..
C. pri položke XXXb - ľahké obmedzenie hybnosti Th chrbtice s príznakmi koreňového dráždenia -

XXX bodov nie je uvedené správne. Na základe zhodnotenia objektívnych traumatologických nálezov
zrealizovaných do termínu 04.05.2015 išlo o obmedzenie pohyblivosti ľahkého stupňa bez príznakov
koreňového dráždenia. V nálezoch nie sú uvedené subjektívne a hlavne objektívne koreňové príznaky.
Preto táto položka mala byť hodnotená ako XXXa - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahké. T.
Z.. F. taktiež neakceptoval položku XXXa - ľahké obmedzenie pohyblivosti pravého kolenného kĺbu z

dôvodu, že pri traumatologickom vyšetrení dňa 29.04.2014 je uvedené, že hybnosť v pravom kolene
a členku je dobrá a dňa 13.01.2015 je uvedené, že hybnosť v pravom kolene, členku dobrá, v členku
stredne obmedzená. Z toho vyplýva, že hybnosť v pravom kolene bola dobrá, v posledných lekárskych
správach nie je uvedené obmedzenie v dynamike kolenného kĺbu, čím nie sú splnené kritéria ani
pre ľahké obmedzenie pohyblivosti pravého kolenného kĺbu. Z tohto pohľadu túto položku nemôže

akceptovať. Vo vzťahu k položke č. XXXb - stredne ťažké obmedzenie pohyblivosti pravého členka,
znalecZ..F.uviedol,žepritraumatologickomvyšetrenídňa29.04.2014jeuvedené,žehybnosťvpravom
kolene a členku je dobrá a dňa 13.01.2015 je uvedené, že hybnosť v pravom kolene, členku dobrá,
v členku stredne obmedzená. Tu je rozpor v hodnotení pohyblivosti, kde je najprv uvedená hybnosť
dobrá, následne stredne obmedzená. Vzhľadom na tento rozpor sa k danému rozsahu poruchy hybnosti

jednoznačne nevie vyjadriť. Pokiaľ bola hybnosť dobrá, položka by nemala byť akceptovaná. Pokiaľ
hybnosť bola stredne obmedzená, potom by položka mohla byť akceptovaná. V lekárskych správach sú
uvedené len všeobecné pojmy hybnosti, nie sú uvedené konkrétne hodnoty obmedzenia. Vo vzťahu k
položke č. 427 - chronické opuchy v oblasti členka a nohy vpravo, znalec Z.. F. uviedol, že pri vyšetrení
18.02.2014 a následne aj 09.09.2014 pretrvávali poruchy členka a nohy. Pri traumatologickom vyšetrení

dňa 13.01.2015 čo predkladatelia lekárskeho posudku považovali za čas ustálenia zdravotného stavu,
však túto okolnosť už neuvádzajú. Preto sa znalec priklonil k názoru, že táto položka by nemala byť
akceptovaná. Navýšenie všetkých položiek na dvojnásobok v čase vypracovania lekárskeho posudku
sťaženia spoločenského uplatnenia bolo podľa znalca neadekvátne. Podľa znalca posudok č. XX/
XXXX, ktorý vypracovala znalecká organizácia forensic.sk, je hodnotenie z titulu somatických ťažkostí

správne s tým, že z bodového ohodnotenia mali byť jednoznačne vylúčené položky XXXa a XXX. S.
XXXb, ak má byť hodnotená k dátumu vypracovania znaleckého posudku, sa nedá akceptovať, lebo
pri vyšetrení 13.10.2015 nebolo zistené obmedzenie pohybu v členku. Sporná je však akceptácia ku
dňu ustálenia zdravotného stavu 13.01.2015, lebo pri traumatologickom vyšetrení dňa 13.01.2015 je
uvedené: hybnosť v pravom kolene členku dobrá, členku stredne obmedzená. Z tohto nejasného

záveru dedukuje, že pokiaľ bola pohyblivosť členku dobrá, tak položka nemá byť uznaná. V prípade
stredného obmedzenia pohyblivosti členku tak táto položka XXXb by mohla byť akceptovaná. Čo
sa týka znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval Z.. K., položky č. XXXa, XXXb, XXX
znalec vylúčil a uznal jedine položku XXXa. Podobne s vylúčením položiek XXXa, XXX môže plne
súhlasiť, názor na položku XXXb vyjadril vyššie. Znalec hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia

na základe vyšetrení, ktoré boli zrealizované na základe ustálenia zdravotného stavu a nie vlastného
vyšetrenia. Znalec Z.. F. hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne položkou XXXa -
poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej a hrudnej chrbtice ľahšieho stupňa, počet bodov XXX +
zvýšenie o XX %, spolu XXX,X bodov. Vzhľadom na bodové rozpätie (XXX-XXX bodov), ktoré táto
položka predstavuje, odporúča bodové hodnotenie maximálneho rozsahu s prihliadnutím na okolnosť,

že obmedzenie sa týka značného rozsahu (krčnej a hrudnej chrbtice) pri zlomeninách viacerých stavcov
a u poškodenej nemožno jednoznačne očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu a trvanie
následkov. Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia odporúča primerane navýšiť o XX
% vzhľadom na obmedzenie poškodenej uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mala vo veku, vktorom utrpela poškodenie na zdraví. Následky je možné zmierniť prevenciou, dlhodobou rehabilitačnou
a opakovanou kúpeľnou liečbou. Z medicínskeho hľadiska ako trvalý následok po úraze ostane
žalobkyni obmedzenie pohyblivosti chrbticovej osi v dolnej krčnej oblasti v mieste krčného - hrudného

prechodu, ako aj značnej časti hrudnej chrbtice. Je to spôsobené zmenenou geometriou chrbtice, čoho
dôsledkom je rozvoj spondylartrotických zmien kĺbov spájajúcich medzi sebou stavce. Z tohto dôvodu
je potom obmedzenie statiky a dynamiky daného úseku, čo sa v klinickom obraze prejavuje lokálnou
bolestivosťou, statickými bolesťami (postoj, sedenie) a hlavne obmedzením dynamiky (chôdza, beh)
váhonostné zaťaženie (nosenie bremien), obmedzí a zhorší statickú a dynamickú funkciu chrbtice. Preto

všetky činnosti bežného života jedinca v osobnostnom a spoločenskom živote súvisiace so statickou a
dynamickou funkciou chrbtice sú obmedzené. Poškodená bude odkázaná na celoživotnú preventívnu
rehabilitačnú liečbu. Poúrazové zmeny v oblasti hrudnej chrbtice môžeme hodnotiť v súčasnosti ako
trvalý stav. Nedá sa však jednoznačnej vylúčiť v budúcnosti možnosť progresie týchto ťažkostí, čo
však bude súvisieť s rozvojom hlavne degeneratívnych zmien v závislosti od procesu opotrebovania
(zaťažovania a starnutie chrbtice). Prejaví sa to zvýraznením bolesti a zhoršením staticko-dynamickej

funkcie chrbtice. Poškodenie zdravia pre bežný život žalobkyne sa prejaví v tom, že po úraze vo svojom
veku žalobkyňa už nenachádza, vzhľadom na svoje zdravotné ťažkosti, pracovné uplatnenie vo svojom
odbore. Jej spoločenský život je obmedzený v návštevách koncertov, divadelných predstavení, plesov,
spoločenských posedení, cestovaní na väčšie vzdialenosti. Pre bolesti v chrbte nedokáže dlhšie sedieť
a napríklad aj tancovať. Obmedzenia v oblasti športu spočívajú v tom, že pred úrazom pravidelne v zime

lyžovala, čo teraz po úraze sa už neodváži postaviť na lyže. V lete preferovala turistickú cyklistiku, čo
teraz na dlhšie vzdialenosti už nedokáže pre bolesti chrbta. Obmedzila tiež turistiku do hôr, návštevy
hradov a zámkov, hlavne pre chôdzu na nerovnom teréne. Pred úrazom pravidelne sa premiestňovala
mopedom, čo teraz už nedokáže pre slabú nohu, nevie kľukou moped naštartovať.

12. Z odborného vyjadrenia znaleckej organizácie forensic.sk č. XXX/XXXX vyplýva, že znalecká
organizácia trvá na záveroch svojho znaleckého posudku č. XX/XXXX, ako aj na odbornom vyjadrení
č. X/XXXX. Znalecká organizácia analyzovala závery znaleckého posudku Z.. S. F. č. X/XXXX, pričom
uvádza, že v rámci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia bola ako znaleckou organizáciou,
tak aj Z.. F. použitá položka XXXa týkajúca sa obmedzenia hybnosti chrbtice poškodenej. Rozdiel v

bodovom hodnotení danej položky spadá pod individuálnu variabilitu hodnotenia pri zákonne určenom
bodovom intervale.

13. Žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia 10.949 eur späť
a navrhla konanie v tejto časti zastaviť. Dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby podľa žalobkyne

bolo plnenie žalovaného dňa 12.04.2016 na základe znaleckého posudku forensic.sk vo výške 10.949
eur. Ďalším podaním zo dňa 09.09.2019 vzala žalobkyňa žalobu o zaplatenie bolestného 675 eur a
sťaženia spoločenského uplatnenia 10.185 eur späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Žalobkyňa
vychádzalazoznaleckéhoposudkuZ..F.,ktorýuviedol,žezdravotnýstavžalobkynezhľadiskamožnosti
hodnotenia bol ustálený dňa 09.09.2014, preto bolestné prestavuje 3.914 eur (vychádzal z hodnoty

bodu 16,48 eura) a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo znaleckými posudkami (forensic.sk + Z.. F.)
ohodnotené celkovo na 696,5 bodov x 17,16 eura =11.952 eur - poskytnuté plnenie 10.949 eur. Sťaženie
spoločenského uplatnenia tak predstavuje 1.003 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v vyslovil súhlas
s čiastočným späťvzatím žaloby, súd konanie o zaplatenie sumy 21.809 eur (sťaženie spoločenského
uplatnenia 10.949 eur + bolestné 675 eur + sťaženie spoločenského uplatnenia 10.185 eur) zastavil.

14. Predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal nárok žalobkyne na zaplatenie bolestného
3.914 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 26.06.2015 do zaplatenia,
sťaženie spoločenského uplatnenia 1.003 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 27.09.2015 do
zaplatenia a úrokom z omeškania kapitalizovaným žalobkyňou vo výške 212,08 eura (5,05 % ročný úrok

z omeškania zo sumy 10.949 eur od 27.09.2015 do 12.04.2016).

15. V konaní zostal sporný nárok žalobkyne
- na náhradu bolestného vo výške 3.914 eur predstavujúci 50% zvýšenie položky č. XXXa - kompresívna
zlomenina tela stavcov (1 z 475 bodov = 237,5 bodov x 16,48 eura) z dôvodu alergickej reakcie na

analgetikum,
- na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.003 eur predstavujúci rozdiel medzi
hodnotením položky č. XXXa - poúrazové obmedzenie krčno - hrudnej chrbtice ľahkého stupňa
znaleckou organizáciou forensic.sk, ktorá ohodnotila túto položku počtom bodov XXX a na základektorého žalovaný plnil žalobkyni a znalcom Z.. F., ktorý ohodnotil položku č. XXXa na XXX,X bodov.
Bodový rozdiel medzi týmito posudkami tak predstavuje XX,X bodov x XX,XX eura = 1.003 eur.
- na úroky z omeškania zo sťaženia spoločenského uplatnenia.

16. Náhrada za bolesť. Spornou od počiatku bolo 50 % - né zvýšenie bodového hodnotenia pri položke
č. XXXa - kompresívna zlomenina tela stavca z dôvodu komplikácie počas liečenia, ktoré spočívalo v
alergickejreakciinaanalgetiká,keďžalobkynibolpodanýH.,ktorývyvolalalergickúreakciuužalobkyne.

17. V danom prípade súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca Z.. K., ktorý bol ustanovený
súdom a podľa ktorého novozistenú alergickú reakciu u žalobkyne nemožno dávať do žiadnej príčinnej
súvislosti so spôsobenými zraneniami pri dopravnej nehode. Uvedená alergická reakcia nemala
žiaden vplyv na spôsobené zranenia a vývoj doliečovania zranení, pretože každá alergická reakcia
je neprimeraná obranná reakcia imunitného systému organizmu na rozličné látky, nie na úrazom
spôsobené zmeny organizmu. Takúto reakciu organizmu nemožno považovať za komplikáciu liečby

pri utrpených zraneniach a preto zvýšenie bolestného nemožno z hľadiska znaleckého dokazovania
odborne akceptovať. Obdobne aj podľa odborného vyjadrenia znaleckej organizácie forensic.sk
zvýšenie položky XXXa o XX % uplatnené v lekárskom posudku o bolestnom Z.. K. nepovažuje
za odôvodnené, pretože alergická reakcia na analgetikum H. nepredstavuje komplikáciu v liečbe, ani
bolestivejší spôsob liečby.

18. Podľa § 9 ods. 5 písm. b) zákona č. 437/2004 Z.z., bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o
polovicu, ak poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali
komplikácie. Podľa názoru súdu aj v prípade zvýšenia bodového hodnotenia bolesti musí existovať
priamapríčinnásúvislosť(kauzálnynexus)medzikonanímškodcu,zaktorévdanomprípadezodpovedá

žalovaný a vzniknutou škodou, resp. bolestivejším spôsobom liečenia resp. komplikáciami. Príčinná
súvislosť (kauzálny nexus) ako jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu vyžaduje,
aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda,
aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody, vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale

vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie),
bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný
pre všetky právne systémy krajín Európskej únie), t.j. či by škodlivý následok nastal bez konania
škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie adekvátnej príčinnej
súvislosti je príčinná súvislosť daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí

a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
11Co/323/2015). Podľa názoru súdu žalovaný nenesie zodpovednosť za alergickú reakciu žalobkyne
na podané analgetiká, pretože tu neexistuje príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a vznikom
komplikácií vyvolaných podaním lieku H., čo bola reakcia organizmu žalobkyne na daný liek. Námietka
žalobkyne, že znalec Z.. K. žalobkyňu osobne nevyšetroval, nie je právne významná, pretože keďže

chýba priama príčinná súvislosť s dopravou nehodou, ani osobné vyšetrenie by nemohlo viesť k inému
záveru. Zároveň súd poukázal na to, že rovnako ani znalecká organizácia forensic.sk, ktorá je znaleckou
organizáciou ustanovovanou v obzvlášť komplikovaných prípadoch, sa vyjadrila, že takéto zvýšenie nie
jedôvodné.Zuvedenýchdôvodovsúdzamietolžalobuvčastibolestného3.914eurspríslušnýmúrokom
z omeškania.

19. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil,
že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia tak ako ho vykonal Z.. K. v lekárskom
posudku nebolo správne pokiaľ ide o položku č. XXXb - poúrazové obmedzenie krčno - hrudnej
chrbtice ľahkého stupňa s koreňovým dráždením. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva,

že správne u žalobkyne sa jedná o poúrazové obmedzenie krčno - hrudnej chrbtice ľahkého stupňa,
ale bez príznakov koreňového dráždenia. Uvedený záver vyplýva tak zo znaleckého posudku znaleckej
organizácie forensic.sk, ktorá ohodnotila túto položku počtom bodov XXX + XX % zvýšenie spolu na
XXX bodov ako aj zo znaleckého posudku znalca Z.. K., ktorý ohodnotil túto položku na XXX bodov
a zvýšil ju o XX % na XXX,X bodov. Rovnako aj podľa znaleckého posudku znalca Z.. F. sa jedná u

žalobkyne o poúrazové obmedzenie krčno - hrudnej chrbtice ľahkého stupňa, ktoré ohodnotil počtom
bodov XXX, ktoré zvýšil o XX % na XXX,X bodov. Pri uvedenej položke je možné rozpätie bodov od
XXX do XXX bodov.20. Pri rozhodovaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia súd vychádzal zo znaleckého
posudku znalca Z.. F., ktorý odporúčal bodové hodnotenie maximálneho rozsahu (tak ako aj Z.. K.)
s prihliadnutím na okolnosť, že obmedzenie sa týka značného rozsahu krčnej a hrudnej chrbtice

pri zlomeninách viacerých stavcov a u poškodenej nemožno jednoznačne očakávať priaznivý vývoj
vzhľadom na intenzitu a trvanie následkov. Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
odporúčal znalec Z.. F. primerane navýšiť o XX % vzhľadom na obmedzenie poškodenej uplatniť sa
v živote a v spoločnosti, ktorú mala vo veku, v ktorom utrpela poškodenie na zdraví. Podľa znalca
z medicínskeho hľadiska ako trvalý následok po úraze ostane žalobkyni obmedzenie pohyblivosti

chrbticovej osi v dolnej krčnej oblasti v mieste krčného - hrudného prechodu, ako aj značnej časti hrudnej
chrbtice. Zdravotné ťažkosti sa u žalobkyne prejavujú lokálnou bolestivosťou, statickými bolesťami v
postoji, pri sedení a hlavne obmedzením dynamiky (chôdza, beh). Žalobkyňa je obmedzená pri nosení
bremien. Všetky činnosti bežného života jedinca v osobnostnom a spoločenskom živote súvisiace
so statickou a dynamickou funkciou chrbtice sú u žalobkyne obmedzené. Poúrazové zmeny v oblasti
hrudnej chrbtice zhodnotil znalec v súčasnosti ako trvalý stav s tým, že nedá sa však jednoznačne

vylúčiť v budúcnosti možnosť progresie týchto ťažkostí. Prejaví sa to zvýraznením bolesti a zhoršením
staticko-dynamickej funkcie chrbtice. Poškodenie zdravia pre bežný život žalobkyne sa prejavuje v tom,
že po úraze vo svojom veku žalobkyňa nenachádza uplatnenie. Jej spoločenský život je obmedzený v
návštevách koncertov, divadelných predstavení, plesov, spoločenských posedení, cestovaní na väčšie
vzdialenosti. Pre bolesti v chrbte nedokáže dlhšie sedieť a napríklad aj tancovať. Obmedzenia v oblasti

športu spočívajú v tom, že pred úrazom pravidelne v zime lyžovala, čo teraz po úraze sa už neodváži
postaviť na lyže. V lete preferovala turistickú cyklistiku, čo teraz na dlhšie vzdialenosti už nedokáže
pre bolesti chrbta. Obmedzila tiež turistiku do hôr, návštevy hradov a zámkov, hlavne pre chôdzu na
nerovnom teréne. Podľa názoru súdu takto popísané následky poranení značne obmedzujú žalobkyňu
v jej bežnom živote a preto je dôvodné priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo

výške XXX,X bodov na základe znaleckého posudku znalca Z.. F.. Zároveň súd poukázal aj na odborné
vyjadrenie znaleckej organizácie forensic.sk č. XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že rozdiel v bodovom
hodnotení danej položky spadá pod individuálnu variabilitu hodnotenia pri zákonne určenom bodovom
intervale. Znalecká organizácia tak neoznačila uvedené bodové hodnotenie za vecne nesprávne.

21.Zuvedenýchdôvodovsúdpriznalžalobkyninároknanáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatnenia
vo výške 1.003 eur. Táto suma predstavuje rozdiel medzi sťažením spoločenského uplatnenia na
podklade znaleckého posudku znalca Z.. F., ktorý ohodnotil uvedenú položku počtom bodov XXX,X,
čo predstavuje 4.401 eura a už priznanou náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe
znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk, ktorá ohodnotila túto položku počtom bodov XXX

a na základe ktorého žalovaný plnil žalobkyni sumu 3.398 eur. Bodový rozdiel medzi týmito posudkami
tak predstavuje XX,X bodov x 17,16 eura = 1.003 eur. Výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia za jeden bod na rok 2015 nebola sporná.

22. Úroky z omeškania. Žalobkyňa si zároveň uplatnila úroky z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy

1.003 eur od 27.09.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania kapitalizované žalobkyňou vo výške 212,08
eura (5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 10.949 eur od 27.09.2015 do 12.04.2016).

23. V danom prípade pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, z obsahu spisu
nevyplýva, aby žalovaný do troch mesiacov odo dňa oznámenia žalobkyne o škodovej udalosti, skončil

prešetrovanie a oznámil jej rozsah poistného plnenia alebo aby jej poskytol písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť plnenie. Žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody uplatnila u
žalovaného listom zo dňa 12.06.2015, ktorý bol doručený žalovanému dňa 15.06.2015. V prípade
náhrady za bolesť žalobca ukončil šetrenie dňa 24.06.2015 a oznámením zo dňa 25.06.2015 ju
informoval o poskytnutom plnení a zároveň zdôvodnil nepriznanie zvýšenia bolestného pri položke č.

107a. Pokiaľ však ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobca nepreukázal, aby
žalobkyňu preukázateľne informoval o odmietnutí poskytnúť plnenie a o dôvodoch takéhoto odmietnutia.
Skutočnosť, že žalobca požiadal znaleckú organizáciu forensic.sk o vypracovanie znaleckého posudku
ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva až z jeho vyjadrenia k žalobe zo dňa 11.11.2015.
V danom prípade správny postup žalovaného v prípade, ak mal pochybnosti o správnosti lekárskeho

posudku Z.. K. bol ten, že mal do troch mesiacov odo dňa oznámenia žalobkyne o škodovej udalosti
poskytnúť jej písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť plnenie. Z obsahu spisu pritom
vyplýva, že žalovaný požiadal znaleckú organizáciu forensic.sk o vypracovanie znaleckého posudku na
hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne už dňa 17.06.2015 (teda dva dni po tom akomu bola doručená žiadosť žalobkyne o poistné plnenie), avšak preukázateľným spôsobom žalobkyňu
neinformoval v lehote do troch mesiacov od doručenia žiadosti o tom, že má pochybnosti o správnosti
lekárskeho posudku a že teda požiadal o vypracovanie znaleckého posudku. Znalecký posudok bol

vypracovaný až dňa 22.03.2016. Následne žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 31.03.2016
plnil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10.949 eur (XXX bodov x 17,16 eura).
Uvedená suma bola žalobkyni poukázaná dňa 12.04.2016, čo žalovaný nerozporoval.

24. Na základe uvedeného mal súd za to, že nárok žalobkyne na úroky z omeškania z priznanej náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia je dôvodný, avšak iba čiastočne. Žalobkyňa doručila žiadosť
o poistné plnenie žalovanému dňa 15.06.2015, teda v lehote do 15.09.2015 mal žalovaný oznámiť
výsledokprešetrenia,resp.oznámiťjejdôvodyodmietnutiaplniť. Ktejtolehotejepotrebnéprirátaťlehotu
15 dní v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., preto žalovaný mal za nesplnenia podmienky § 11
ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. plniť najneskôr do 30.09.2015. Od 01.10.2015 je žalovaný v omeškaní
s plnením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

25. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017, na ktorý poukázal žalovaný,
súd uviedol, že sa nejednalo o totožnú právnu vec, keďže v prípade riešenom Najvyšším súdom SR
poisťovateľ si splnil povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. a listom z 2. augusta 2013
(č. l. 76 spisu) poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné

plnenie. Ďalej Najvyšší súd SR uviedol, že „správnosť záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení,
z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie je pritom irelevantný, nakoľko v zmysle citovaného
ustanovenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo
v prejednávanom prípade žalovaná ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnila. To, že žalovaná
neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom,

že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa
dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do omeškania. Dovolací súd vzhľadom k vyššie
uvedenému dospel k záveru, že žalovaná si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zákona č.
381/2001 Z. z. splnila, nebola preto povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania.“ Z
uvedeného jasne vyplýva, že sa nejedná o totožné právne veci a práve citovaný rozsudok argumentum

a contrario podporuje vyššie uvedený názor, že v prípade nesplnenia povinnosti poisťovateľa oznámiť
poškodenému dôvod odmietnutia plnenia, má následok uvedený v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001
Z.z. Poisťovateľ je tak postihnutý sankciou za svoju nečinnosť oznámiť poškodenému prečo odmieta
poskytnúť poistné plnenie. Uvedené ustanovenie má aj tzv. preventívnu funkciu, aby motivovalo
poisťovateľov k včasnému riešeniu poistných udalostí a tiež funkciu satisfakčnú, kedy sa poškodenému

dostáva istej „odmeny“ za nečinnosť poisťovateľa.

26. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobkyni tiež úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z
priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.003 eur a to od 01.10.2015 až do
zaplatenia. Zároveň súd priznal úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.398 eur (položka

č. 304a ohodnotená na XXX bodov x 17,16 eura), ktorú žalovaný plnil na základe znaleckého posudku
znaleckej organizácie forensic.sk a ktorá bola žalobkyni vyplatená dňa 12.04.2016, teda priznal úroky z
omeškania zo sumy 3.398 eur od 01.10.2015 do 12.04.2016. Podľa názoru súdu sa žalovaný nedostal
do omeškania so zvyškom poskytnutého plnenia - náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa položky č. XXX - posttraumatická stresová porucha, lebo až na základe lekárskeho posudku

znaleckej organizácie forensic.sk bola táto položka ohodnotená a žalovaný dobrovoľne plnil. Žalovaný
sa nemohol dostať do omeškania s plnením tejto položky, ak nebola žalobkyňou ani len uplatnená.
Priznanie úrokov z omeškania aj za predmetné dobrovoľné plnenie položky č. XXX v rozsahu XXX bodov
x 17,16 eura = 7.551 eur by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti. Podľa názoru súdu sa žalovaný
mohol dostať do omeškania iba s plnením, ktoré u neho žalobkyňa riadne uplatnila. Keďže v lekárskom

posudku Z.. K., ktorý bol prílohou uplatnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, nie je
uvedená posttraumatická stresová porucha, resp. obdobná položka týkajúca sa duševného zdravia
žalobkyne, žalovaný sa nedostal do omeškania s plnením sumy 7.751 eura, lebo plnil v lehote do 15
dní od vystavenia znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk. V prevyšujúcej časti preto súd
zamietol nárok žalobkyne na úroky z omeškania ako nedôvodný.

27. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške napriek tomu, že jej nepriznal ňou
požadovanú sumu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a v prevyšujúcej časti žalobu ako
nedôvodnú zamietol, resp. konanie zastavil. V danom prípade výška nároku závisela od úvahy súdu.Úvaha súdu sa týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného
plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku, ten bol daný. Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta
sa pritom vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia vo výške 1.003 eur (obdobne tiež rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 20/2017 zo dňa 05.05.2017) vrátane sumy, o ktorú vzala
žalobkyňažalobuspäťpotomakožalovanýplnilvžalobeuplatnenýnárok,t.j.vzastavenejčastitýkajúcej
sa položky č. XXXa vo výške 3.398 eur. V tejto časti o zaplatenie sumy 3.398 eur zastavenie konania
zavinil žalovaný, lebo po podaní žaloby plnil žalobkyňou uplatnený nárok. Ide o zavinenie na strane
žalovaného, preto žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania aj pokiaľ ide o sumu 3.398 eur. Spolu

tak bola žalobkyňa úspešná v časti o zaplatenie sumy 4.401 eur, preto táto suma bude podkladom pre
výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta a z nej sa bude vypočítavať náhrada trov konania.

28. K zastaveniu konania vo zvyšnej časti, t.j. o zaplatenie sumy 7.551 eur (pol. č. XXX - posttraumatická
stresová porucha ohodnotená na XXX b x 17,16 eura, t.j. sťaženie spoločenského uplatnenia na základe
znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk týkajúca sa duševnej poruchy žalobkyne) došlo

na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne po tom ako žalovaný dňa 12.04.2016 plnil sumu
10 949 eur (XXX b x 17,16 eura). Tu bolo potrebné zdôrazniť, že predmetom sporu nebolo sťaženie
spoločenského uplatnenia vychádzajúce a majúce svoj základ v posttraumatickej stresovej poruche
žalobkyne. To bolo prvýkrát hodnotené až v znaleckom posudku znaleckej organizácie forensic.sk č.
XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a nebolo žalobkyňou v žalobe uplatnené. V danom prípade žalovaný

dobrovoľne plnil na základe uvedeného znaleckého posudku, ktorý zhŕňal aj posttraumatickú stresovú
poruchu. Táto položka preto nevstupuje do výpočtu náhrady trov konania. V konaní nebolo preukázané,
aby ostatné položky tak ako boli žalobkyňou v žalobe uplatnené týkajúce sa sťaženia spoločenského
uplatnenia, boli opodstatnené (okrem položky č. XXXa, resp. XXXb). Pri položke č. XXXa aj pri položke
č. XXXb ide vždy o poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahkého stupňa s tým rozdielom, že pri

položkeXXXbideoľahkéobmedzeniehybnostichrbticespríznakmikoreňovéhodráždeniaapripoložke
č. XXXa o ľahké obmedzenie hybnosti chrbtice bez koreňového dráždenia. Preto nemožno vyhodnotiť,
že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia titulom poúrazového obmedzenia hybnosti chrbtice
ľahkého stupňa, nebola vôbec uplatnená tak ako je to pri položke č. XXX - posttraumatická stresová
porucha. Práve na základe vykonaného dokazovania sa preukázalo, že u žalobkyne ide o poúrazové

obmedzenie hybnosti chrbtice ľahkého stupňa bez koreňového dráždenia a nepoužije sa teda položka č.
XXXb tak ako je uvedená v lekárskom posudku, ale položka č. XXXa. Posttraumatickú stresovú poruchu
však žalobkyňa v žalobe neuplatnila, a preto ani nebola predmetom sporu.

29. Pokiaľ teda žalovaný plnil dobrovoľne niečo, čo nebolo ani predmetom sporu, uvedené mu

nemožno pripočítať na ťarchu pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Opačný záver by viedol
k zjavne nespravodlivému rozhodnutiu, kedy žalovaný plniac dobrovoľne na základe znaleckého
posudku forensic.sk by bol postihnutý povinnosťou znášať trovy konania, ktoré nezavinil, keďže
neplnil žalobkyňou uplatnený nárok, ale plnil na základe znaleckého posudku náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia za položku, ktorá nebola predmetom sporu. Žalobkyňa dôvodnosť svojho

ostatného nároku - pri ostatných položkách nepreukázala a preto jej nemožno ani priznať náhradu trov
konania za nedôvodne podanú žalobu.

30. Okrem toho, žalobkyňa vzala žalobu o zaplatenie bolestného vo výške 675 eur a sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 10.185 eur späť bez toho, aby žalovaný plnil ňou požadovaný nárok,

preto ani v tejto časti nemá nárok na náhradu trov konania.

31. Základom pre výpočet náhrady trov konania predstavuje suma 1.003 eur, ktorú súd žalobkyni priznal
a suma 3.398 eur, v ktorej došlo k zastaveniu konania na základe zavinenia žalovaného, ktorý túto sumu
plnil po podaní žaloby, teda spolu 4.401 eur. Vo zvyšnej časti nebol preukázaný nárok žalobkyne, preto

jej nemožno priznať náhradu trov konania z nedôvodne uplatneného nároku. Súčasne neboli zistené
dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

32. Tento rozsudok včas podaným odvolaním, čo do zamietavého III. výroku a čo do výroku IV. o
trovách konania (čo plynie z obsahu odvolania) napadla žalobkyňa poukazujúc na odvolacie dôvody

uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP (nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie veci). Odvolateľka mala za to, že záver, že liečba alergickej reakcie (hodnotenie zvýšenia
bolestného u pol. 107a) nepredstavuje žiadnu komplikáciu ani bolestivý spôsob liečby, nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, tu súdu prvej inštancie vytýkajúc, že svoje rozhodnutie oprel o záveryznaleckej organizácie forensic.sk a o znalecký posudok znalca Z.. K., ktorí ku takémuto záveru došli
bez osobného vyšetrenia poškodenej, kde znalec Z.. K. sa k otázke bolestivejšiemu spôsobu liečby
ani nevyjadril, pričom znalec Z.. F., ako i posudzujúci lekár Z.. K. ku uvedenému (hodnotenie položky

XXXa) podali jednoznačne stanovisko. Záver súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi dopravnou nehodou a vznikom komplikácii vyvolaných podaním H., je podľa názoru odvolateľky
s poukazom na závery znalca Z.. F., nesprávnym právnym posúdením. Súd prvej inštancie k právu na
náhradu škody titulom bolestného tak dospel podľa odvolateľky k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil. Odvolateľka ďalej vyslovila presvedčenie, že jej prináležia aj úroky z

omeškania, lebo povinnosťou poisťovateľa nie je len začať prešetrenie poistnej udalosti, skončiť ho v
zákonom stanovenej lehote a oznámiť výsledky šetrenia poškodenému, ale povinnosťou poisťovateľa
je predovšetkým poškodenému jeho oprávnené preukázané nároky reálne aj plniť, a ak si poisťovateľ
nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému riadne a včas, dostáva sa do omeškania bez
ohľadu na to, či zašle, alebo nezašle oznámenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a/, b/ z.č. 381/2001Z.z.
Ďalej odvolateľka mala za to, že výška náhrady bolestného a K. má vychádzať z celkového počtu

bodov, ktorými sú bolesť a K. ohodnotené v lekárskom (znaleckom) posudku a nie z jednotlivých bodov
tvoriacich obsah lekárskeho (znaleckého) posudku. Odvolateľka nakoniec namietala nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie, ak ten (i) pri rozhodovaní o otázke kapitalizovaných úrokov
z omeškania ku K. nevychádzal z celkové bodového hodnotenia K. v znaleckom posudku znaleckej
organizácie forensic.sk, (ii) prijal záver, že predmetom žaloby nie je bodové ohodnotenie K. vo výške

bodov XXX, keď žalobou bolo uplatnené právo na náhradu škody titulom K. za XXXX bodov, ako i
to, že jej vzniklo právo na úroky z omeškania len z plnenia za pol. XXXa (3.398,- €), a nie z plnenia
poskytnutého žalovaným vo výške 10.949,-€ a (iii) rozhodol, že hodnotenie položky XXX z titulu K.
nevstupuje do výpočtu náhrady trov konania, ako i to, že základom pre ich výpočet je iba suma 4.401,-€
za položku XXXa. Navrhla rozsudok v nej napadnutej časti zmeniť a vyhovieť aj ostatnej časti žalobnej

žiadosti.

33. Žalovaný vo svojom vyjadrení odvolanie žalobkyne voči I. zastavujúcemu výroku považoval za
nedôvodné, pričom žalobkyňa podaným odvolaním žiada priznať duplicitne plnenia, ktoré jej boli súdom
prvej inštancie priznané a žalovaným uhradené. K K. podotkol, že súd prvej inštancie za položku XXXa

priznal maximálny počet bodov podľa znaleckého posudku Z.. F., ktorý do konania predložila žalobkyňa,
hoc ďalšie dva znalecké posudky túto položku hodnotili nižším počtom bodov. K bolestnému uviedol, že
neexistuje príčinná súvislosť medzi alergickou reakciou žalobkyne na H. a dopravnou nehodou, pričom
znalecké posudky znaleckej organizácie forensic.sk a Z.. K. vyhodnotili navýšenie položky XXXa za
bolestivejší spôsob liečby ako nedôvodné. Žalovaný zastáva názor, že žalobkyňa nárok na úroky z

omeškania nemá s tým, že pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné vychádzať zo zásady úspechu.
Navrhol teda rozsudok v napadnutej časti potvrdiť a uplatnil trovy odvolacieho konania.

34. Strany následne zotrvali na svojej odvolacej argumentácii.

35. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez
potrebyzopakovaťalebodoplniťdokazovanie(§383,§384CSP),postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok v
napadnutej časti je vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

36. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.37. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce
doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu
iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v

odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné
považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,
že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

38.Odvolacísúdvzmysleustanovení§379a§380CSPviazanýrozsahomadôvodmiodvolaniasaplne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna,

presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalobkyňa uvádzala v odvolaní, vyriešil už súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

39. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie
je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na

iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby
takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 CSP oprávnenie
odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej
moci.

40. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie stranami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k

správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada

dodať už len nasledovné.

41. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané
procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd
v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz

hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale
nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí
súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

42. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazovjednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, pričom súd má povinnosť dbať na tom, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V
posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne
zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie postačujúco a presvedčivo
odôvodnil. Okolnosti namietané žalobkyňou v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu,
ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

43. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade,

ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli,
alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje

hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm.
f/ CSP je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého
možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

44. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP o nesprávnom právnom posúdení veci
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto
námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody,
pre ktoré žalobu vo zvyšku zamietol a prečo o trovách konania rozhodol tak, ako rozhodol. Napokon

polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru pre odlišné skutkové
závery vyvodzované žalobkyňou, pričom žalobkyňou namietaná nesprávnosť vytvorenia skutkového
základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti
rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

45. Odvolací súd v prejednávanej veci potom dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané
žalobkyňou nie sú naplnené.

46. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.
ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalobkyne

zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

47. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v III. zamietavom výroku ako vecne správny potvrdil, keď tento

správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania výrokom IV. Aj v tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na správne, úplné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov
konania.48. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 Základných princípov CSP. Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba
uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku.

V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť
žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za
predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že
do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná

otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“
odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci
preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného
nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od
úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva iba z
prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku. Bolo by preto v súdenom spore v rozpore so

zásadouspravodlivosti,kebyodvolacísúdpriznal„opticky“vodvolacomkonaníúspešnémužalovanému
náhradutrovkonaniavovzťahuk„opticky“vodvolacomkonaníneúspešnejžalobkyni,doprávktorejbolo
bezpochyby zasiahnuté, pričom tá odvolaním neúspešne spochybňovala výšku súdom prvej inštancie
jej priznanej ujmy, ktorá je v tomto smere až sekundárna a nič na tom nemôže zmeniť ani fakt, že
žalobkyňa nepochodila so svojím odvolaním ani v časti nepriznaného príslušenstva. Preto odvolací súd

vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

49. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).