Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120291725
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6120291725.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Amy Odalošovej a členiek senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej v právnej veci
žalobcu: Amirp, spol. s r. o., IČO: 31 605 435, so sídlom Tatranská 298, 017 01 Považská Bystrica, proti
žalovanému: S. V., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt G. G., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/26/2020-36

zo dňa 03. 06. 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/26/2020-36 zo dňa 03. 06. 2020 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie
zabezpečovaciehoopatreniadomáhavprospechžalobcuzriadiťzáložnéprávonapresnešpecifikovanej

nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1 vo vlastníctve žalovaného. Žalobca uviedol, že
so žalovaným ako živnostníkom pod obchodným menom S. V. - P.-E., F.: XX XXX XXX, s miestom
podnikania J.. Š. S. XX, XXX XX G. G., vedie spor o zaplatenie 18 242,46 € s príslušenstvom
v upomínacom konaní pod sp. zn. 10Up/758/2020, vyplývajúci z obchodného vzťahu, z dôvodu
neplatenianájomného.Sožalovanýmmuselukončiťnájomnývzťahpretožeabsolútneprestalplniťsvoje
záväzky, čo de facto spôsobilo zánik jeho živnosti a teda aj jeho príjmov, podľa žalobcu žalovaný iné

prevádzky nemá. Žalovaný vedie neusporiadaný život a vzhľadom na jeho vek (krátko pred odchodom
do starobného dôchodku) má pochybnosť, či si niekedy splní povinnosť mnohonásobne prevyšujúcu
minimálnu mzdu. Podľa žalobcu je hlavnou vážnou obavou fakt, že proti žalovanému sa vedie 27
exekučných konaní, z toho 5 začatých po 31. 03. 2017. Vzhľadom na uvedené je dôvodná obava o
uspokojenie pohľadávky žalobcu v neskoršej exekúcii. Žalovaný iný majetok nemá, žalobca nemá ako
inak relevantne zabezpečiť svoju pohľadávku a aj vzhľadom na súčasnú situáciu v spoločnosti ohľadom

ekonomických opatrení z dôvodu pandémie korona vírusu je daný dôvod na zabezpečenie pohľadávky
zriadením záložného práva na špecifikovanú nehnuteľnosť.

3. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta CSP,
§ 343 ods. 1, 3, § 344.

4. V súvislosti s návrhom žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie
konštatoval, že v zmysle § 343 ods. 1 CSP môže zriadiť záložné právo na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z dikcie ustanovenia § 343 ods. 1 CSP
vyplýva, že podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť splnené kumulatívne.
Teda žalobca musí osvedčiť existenciu peňažného nároku ako aj obavu, že prípadná budúca exekúcia
voči žalovanému by bola ohrozená, hrozba musí byť reálna a bezprostredná. Dôvodom pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia tak môžu byť iba skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bymohol byť reálne ohrozený. Existencia peňažného nároku žalobcu, teda dlhu žalovaného, nemôže byť
sama o sebe dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

5. V prejednávanej veci súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ako o návrhu podanom počas konania vo veci samej. Konanie, ktorého predmetom je
judikovanie pohľadávky žalobcu, zabezpečenia ktorej sa žalobca domáha návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, je vedené na súde pod sp. zn. 10Up/758/2020.

6. Na základe posúdenia žalobcom v návrhu uvedených skutkových tvrdení spolu s prílohami, okresný
súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia posúdil ako nedôvodný. Žalobca hodnoverne
nepreukázal dôvodnosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Predovšetkým žalobca neosvedčil
obavu, že exekúcia bude ohrozená v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, a to s poukazom na
skutočnosť, že nepreukázal žiadne skutkové okolnosti odôvodňujúce obavu, že žalovaný vykonáva,
alebo má v reálnom úmysle vykonávať úkony smerujúce k sťaženiu, resp. zmareniu výkonu budúceho

rozhodnutia. Obava z exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti
realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.
Taktiež postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. S poukazom na ustanovenie §
326 CSP je úlohou žalobcu súd presvedčiť o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v záujme
dosiahnutia predovšetkým jeho ochranného účelu. Súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho

opatrenia spravidla rozhoduje na základe obsahu návrhu. Skutkové okolnosti, ktoré žalobca popísal v
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vrátane príloh, neosvedčujú dôvodnosť nariadenia
požadovaného opatrenia. Žalobca nepreukázal a ani neosvedčil svoje tvrdenia o majetkovej, príjmovej
a finančnej situácii žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že žalovaný vykonáva (má v
reálnom úmysle vykonávať) úkony smerujúce k sťaženiu, resp. zmareniu výkonu budúceho rozhodnutia,

žalobca neosvedčil ani dôvodnú obavu, či reálnu hrozbu uvedených úkonov.

7.Okresnýsúduviedol,ženiejesplnenýanipredpokladprimeranostinavrhovanéhoopatreniavovzťahu
k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa má zabezpečovacie opatrenie nariadiť. Výška nejudikovanej
pohľadávky voči žalovanému je 18 242,46 € s príslušenstvom a majetková hodnota vo vlastníctve

žalovaného,ktorámáslúžiťnazabezpečeniepohľadávky,výrazneprevyšujevýškupohľadávkyžalobcu.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

9. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalobca v súlade s § 357 písm. d) CSP, v lehote v súlade s
§ 362 CSP. V odvolaní poukázal na to, že súd dostatočne nepreskúmal schopnosti a majetkové
pomery žalovaného splatiť svoj dlh, nepožiadal napríklad Mesto Banskú Bystricu, alebo ešte vhodnejšie
príslušnú mestskú políciu o vyjadrenie k osobe žalovaného a jeho spôsobu života, ktoré je už mnoho
rokov ovplyvnené ťažkou formou alkoholizmu. Žalovaný sa živnosti v prenajatých priestoroch riadne,

resp. v poslednej dobe vôbec nevenoval. Pokiaľ ide o primeranosť postihu možno vychádzať z analógia
legis, exekučný poriadok upravuje, že byt, v ktorom povinná osoba býva, nemožno postihnúť vykonaním
exekúcie predajom nehnuteľnosti vtedy, ak základná pohľadávka nedosahuje 2 000 €. Pohľadávka
žalobcu je vo výške 18 242,46 € bez príslušenstva. V byte, ktorý je predmetom tohto konania žalovaný
nie je prihlásený k pobytu. Žalobca nemá možnosť formálne preverovať majetkový stav žalovaného.

Množstvo exekučných konaní je dostatočným dôvodom na to, aby žalobca mal dôvodnú obavu, že bude
exekúcia zmarená, a to aj na stratu príjmu žalovaného pre neschopnosť viesť podnik, pre vážny stav
alkoholizmu. Žalobca má stále dôvodnú obavu vo vymoženie pohľadávky. Žalovaný sa sám vyjadril,
že sa stal v podstate nezamestnaným, údajne ho živý syn. Zmarenie vymoženia pohľadávky vidí aj v
prípadnom konkurze na majetok žalovaného. Vzhľadom na uvedené navrhol zriadiť záložné právo na

predmetnú nehnuteľnosť, a to v prospech žalobcu.

10. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s
§ 387 ods. 1CSP ako vecne správne.

11. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa
zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorýpredchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

13. V súdenej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení rozhodnutia súd venoval náležitú pozornosť zisteniu

všetkýchrozhodnýchskutočností,dostatočnezistilskutkovýstavamalspoľahlivéadostatočnépodklady
pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré návrh zamietol rozobral v odôvodnení rozhodnutia.

14. Odvolania žalobcu nepoukazujú na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

15. V súlade s § 329 ods. 2, za použitia § § 344 CSP pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je:
1. Návrh,
2. spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty,

3. zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať
peňažnú pohľadávku,
4. existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

17. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí spĺňať všeobecné náležitosti podania v

súlade s § 127 CSP, ako aj všeobecné náležitosti v súlade s § 132 CSP a popri tom osobitné náležitosti,
ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet (pohľadávku)
vo vzťahu, ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená.
S poukazom na ust. § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP musí navrhovateľ opísať skutočností, ktoré

osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana.

18. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky (presne
špecifikovanej), v návrhu by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné
identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný.

19. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol predovšetkým z dôvodu,
že žalobca nepreukázal žiadne skutkové okolnosti odôvodňujúce obavu, že žalovaný vykonáva, alebo
má v reálnom úmysle vykonávať úkony smerujúce k sťaženiu, resp. zmareniu výkonu budúceho
rozhodnutia, pričom uviedol, že obava z exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ

hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému
zmareniu budúcej exekúcie. Taktiež postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov.
S poukazom na ustanovenie § 326 CSP je úlohou žalobcu súd presvedčiť o potrebe nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia v záujme dosiahnutia predovšetkým jeho ochranného účelu, žalobca
neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená v zmysle ust. § 343 ods. 1 CSP, a to s poukazom

na skutočnosť, že žalobca neosvedčil žiadne skutkové okolnosti odôvodňujúce obavu, že žalovaný
vykonáva, alebo má v reálnom úmysle vykonávať úkony smerujúce k sťaženiu, resp. zmareniu výkonu
budúceho rozhodnutia.

20. Žalovaný nenamietal v odvolaní záver okresného súdu, že žalobca nepreukázal žiadne skutkové

okolnosti odôvodňujúce obavu, že žalovaný vykonáva, alebo má v reálnom úmysle vykonávať úkony
smerujúce k sťaženiu, resp. zmareniu výkonu budúceho rozhodnutia.

21. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že zabezpečovacie opatrenie je právnym inštitútom
účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov. Z procesného hľadiska je zásadným

determinantom obsah samotného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Náležitosti tohto
návrhu vymedzuje priamo § 326 CSP. Vo vzťahu k predpokladom nariadenia pritom zákon výslovne
vyžaduje, aby navrhovateľ v návrhu uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
jeho nariadenia. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Splnenie predpokladovna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd primárne vyhodnocuje na základe návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to z tvrdených rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa
odôvodňujú jeho nariadenie. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o

potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento
inštitút charakteristický. Súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, vyrovná sa len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú
z návrhu a z použiteľného spravidla hmotného práva. Nariadenie opatrenia teda predpokladá, aby sa
aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby bola osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená.

Navrhovateľ má v tomto prípade dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia, pokiaľ ide o skutočnosti
preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie opatrenia. Vo všeobecnosti platí, že je výlučne vecou
navrhovateľa, aby svoje tvrdenia podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o
prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu.

22. Správne súd prvej inštancie z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skúmal, či

je aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, či žalobca osvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Súd prvej inštancie správne na základe tvrdených okolností uvedených v návrhu na zabezpečovacie
opatrenie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil žiadne skutkové okolnosti odôvodňujúce obavu, že
žalovaný vykonáva, alebo má v reálnom úmysle vykonávať úkony smerujúce k sťaženiu, resp. zmareniu
výkonu budúceho rozhodnutia.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, námietky žalobcu v odvolaní nespôsobujú vecnú nesprávnosť
rozhodnutia. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva. Z hľadiska osvedčenia relevantných
skutočností navrhovateľ má súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej
úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Súd v tomto konaní správne vychádza len z

obsahu návrhu a predložených listinných dôkazov, preto námietka odvolateľa, že súd sám nepreskúmal
schopnosti a majetkové pomery žalovaného splatiť svoj dlh, nepožiadal napríklad Mesto Banskú
Bystricu, alebo mestskú políciu o vyjadrenie k osobe žalovaného a jeho spôsobu života je nedôvodná.
Rovnako odvolateľom namietaný záver súdu, že nejde o primeranosť navrhovaného opatrenia vo vzťahu
k pohľadávke a ostatné tvrdenia nespôsobujú vecnú nesprávnosť rozhodnutia, keďže nebola splnená

podmienka osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Samotná obava žalobcu o vymoženie
pohľadávky, nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
25. V súlade s § 329 ods. 3 CSP, za použitia § 344 CSP, ak dôjde k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh,

prekážku rozhodnutej veci.

26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh§ 428 CSP).