Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010227
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5815010227.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.
Evy Kyselovej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. marca
2020 sťažnosť odsúdeného G. P. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/69/2015 zo
dňa 29.11.2019, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/69/2015 zo dňa

29.11.2019 z r u š u j e a okresnému súdu u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Senát Okresného súdu Námestovo uznesením, č.k. 4T/69/2015-173 z 29.11.2019 podľa § 419 ods.
1 Tr. por., § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený G. P., nar. X.X.XXXX v V., trvale bytom V., L.
XXX/XX, sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/69/2015 zo dňa 29.10.2015, právoplatným

dňa 29.10.2015, neosvedčil a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa
§ 419 ods. 4 Tr. por., § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil s poukazom na nasledovné:

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/69/2015 zo dňa 29.10.2015, právoplatným dňa
29.10.2015, bol G. P. uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods.
3 Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov. G. P. bola súčasne podľa § 51
ods. 4 písm. c) Tr. zák. uložená povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť poškodenej spoločnosti AG PLAY,
s.r.o. škodu vo výške 46.837,96 Eur. Odsúdený počas skúšobnej doby uhradil len časť škody v sume

3.500,- Eur. Dokazovaním vykonaným na verejnom zasadnutí mal súd preukázané, že odsúdený aj
napriek tomu, že mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, túto šancu nevyužil a podmienečné
odsúdenie porušil tým, že počas skúšobnej dobe nesplnil uloženú povinnosť. Odsúdený aj napriek tomu,
že nemal žiaden zdravotný problém, ktorý by mu bránil pracovať, zarábal si len v zamestnaniach, v
ktorýchpoberalibaminimálnypríjem.Vzhľadomnauvedenéjeuodsúdenéhoplnenamiestevysloviť,že
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa neosvedčil a nariadiť mu výkon trestu odňatia slobody,

ktorého výkon mu bol pôvodne podmienečne odložený.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zahlásil
sťažnosť odsúdený G. P.. Podanú sťažnosť odsúdený zdôvodnil prostredníctvom zvolenej obhajkyne
písomným podaním zo dňa 5.2.2020, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 7.2.2020.

Odsúdený primárne namieta, že o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
nebolo rozhodnuté v zákonom určenej jednoročnej lehote po uplynutí skúšobnej doby, a to bez zavineniaodsúdeného.Vzhľadomnauvedenésúdužnemoholrozhodnúťojehoneosvedčenísavskúšobnejdobe
a nariadiť mu výkon trestu odňatia slobody. Zo spisového materiálu vyplýva, že súd prvý termín verejné
zasadnutia vytýčil ešte počas plynutia skúšobnej doby. Odsúdený sa na určený termín nedostavil,

nakoľkovtomčasebolpráceneschopný,dobaliečeniabolaobjektívnepodľalekárskychsprávukončená
až vo februári 2019. Obhajoba o uvedenom upovedomila súd prípisom zo dňa 22.2.2019 a zároveň,
vzhľadom na iné už naplánované pracovné povinnosti obhajcu, žiadala o vytýčenie termínu verejného
zasadnutia po 9.4.2019. Termín verejného zasadnutia bol vytýčený na deň 18.4.2019, pričom súd
akceptoval ospravedlnenie obhajcu a nový termín určil na deň 30.4.2019, ktorý však bol zo strany súdu

krátkoucestoutelefonickyzrušený.Ďalšítermínbolvytýčenýnadeň27.6.2019,pričomtentobolzrušený
pre objektívne dôvody na strane zákonného sudcu. Nový termín verejného zasadnutia bol dňa 28.6.2019
potom súdom určený až na deň 8.10.2019. Súd opäť akceptoval žiadosť obhajcu o zmenu termínu,
z dôvodu kolízie s rozsiahlou väzobnou trestnou vecou. Termín ďalšieho verejného zasadnutia bol
stanovený na deň 19.11.2019, tento bol zrušený pre ospravedlnenie člena senátu a bol vytýčený termín
na deň 29.11.2019. Vzhľadom na uvedený prehľad má obhajoba za to, že zo strany odsúdeného nedošlo

v rámci zákonnej lehoty na rozhodnutie o osvedčení, či neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia k takému konaniu, ktoré by mohlo byť charakterizované ako úmyselné
vyhýbanie sa súdnemu konaniu. Odsúdený bol štyri mesiace po ukončení skúšobnej doby v zlom
zdravotnom stave (ktorý si nezapríčinil úmyselne, či sebapoškodzovaním), ktorý mu bránil osobne sa
zúčastniť úkonu, o čom súdu predložil lekárske správy, ktoré boli súdom akceptované. Súd akceptoval

aj ospravedlnenie obhajcu v dvoch prípadoch, pričom, vzhľadom na postup súdu, je zrejmé, že dôvody
uvádzané obhajcom boli opodstatnené. V troch prípadoch došlo k odročeniu naplánovaného verejného
zasadnutia zo strany súdu, pričom v jednom prípade išlo, na základe objektívnych dôvodov na strane
zákonného sudcu, o odročenie až na dobu 3,5 mesiaca. Súd sa pritom v odôvodnení rozhodnutia
vôbec nezaoberal tým, že o neosvedčení sa odsúdeného rozhodol až po uplynutí jednoročnej lehoty

od skončenia skúšobnej doby a vo veci rozhodoval tak, ako by táto jednoročná lehota ešte uplynutá
nebola. Súd mal v tomto prípade správne postupovať podľa § 50 ods. 5 Tr. zák. (tzv. fikcia osvedčenia
sa priamo zo zákona).
Ak by však sťažnostný súd neakceptoval túto argumentáciu v prospech aplikácie ustanovenia § 50 ods.
5 Tr. zák., odsúdený na zdôvodnenie podanej sťažnosti ďalej poukazuje na nasledovné:

Odôvodnenie uznesenia nezodpovedá zákonu a z tohto dôvodu je nepreskúmateľné. Z odôvodnenia
uznesenia nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou odsúdeného, a prečo nevyhovel návrhu
obhajoby na vykonanie ďalšieho dôkazu.
Ohľadne úhrady časti spôsobenej škody vo výške 3.500,- Eur za obdobie od 15.10.2015 do 28.12.2016
odsúdený poukazuje na skutočnosť, že v tomto období (do 30.9.2016) bol evidovaný ako

živnostník, a hoci jeho príjmy boli takmer nulové (čo dokumentuje v prílohe), postupne splácal škodu
zo zvyšku poskytnutého úveru, ako aj zo svojich úspor. V tejto súvislosti tiež poukazuje na skutočnosť, že
poškodenému mal spôsobiť celkovo škodu vo výške 62.000,- Eur, a to za fiktívne a nie reálne poberanie
tržieb, ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu. Do vyhlásenia rozsudku odsúdený uhradil škodu
cca vo výške 15.000,- Eur, pričom prostriedky na úhradu čerpal z úveru, ktorý si bol, vzhľadom na svoje

majetkové pomery, nútený zobrať. Samozrejme úver vo výške 20.000,- Eur bolo nutné aj každý mesiac
splácať, čo odsúdený sám alebo za pomoci rodinných príslušníkov aj doposiaľ robí.
Od3.10.2016do1.4.2018odsúdenýpracovalakomanažérvspoločnostiR.B.D.DEVELOPMENT,s.r.o.,
Prešov. Pracovné povinnosti si riadne plnil a ukončenie pracovného pomeru bolo zapríčinené výlučne
organizačnou zmenou - zrušením pracovného miesta ( v tejto súvislosti poukazuje na pracovný posudok

zo dňa 14.7.2018 ). Je pravdou, že mesačný príjem odsúdeného v tomto období bol cca 240,- Eur a zo
svojej mzdy si nemohol plniť povinnosť uloženú mu súdom.
Od 1.4.2018 až do skončenia skúšobnej doby, t.j. do 29.10.2018, bol odsúdený vedený na úrade práce
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, bez priznanej finančnej podpory.
Odsúdený zdôvodnil, prečo sa nezamestnal mimo miesta svojho bydliska (rodinné problémy

so 74-ročnou matkou) a prečo svoj dlh neuhrádzal v minulosti ani v minimálnych čiastkach do 50,- Eur.
Odsúdený to síce v rámci svojej výpovede na verejnom zasadnutí neuviedol, avšak poškodený sa sám
vyjadril, že prijíma, vzhľadom na výšku dlhu, iba vyššie čiastky cca 1.000,- Eur až 5.000,- Eur s tým, že
pri splatení aspoň polovice dlžnej sumy je ochotný s odsúdeným uzavrieť splátkový kalendár, ktorý by
presiahol obdobie určenej skúšobnej doby (informáciu získal odsúdený od svedka H. J.).

Je nesporné, že z pravidelného príjmu odsúdený nebol schopný uhrádzať dlžnú čiastku, avšak reálne
existovali dva momenty, ktoré poskytli odsúdenému reálnu nádej, že dlžnú sumu sa mu rozhodne podarí
do skončenia skúšobnej doby uhradiť.Dňa 8.12.2015 bola na Okresnom súde Žilina podaná žaloba, ktorou sa odsúdený domáhal voči Allianz
- Slovenská poisťovňa a.s. finančného plnenia vo výške 32.902,59 Eur s prísl. (neskôr upravených
na 32.535,- Eur). Išlo o úhradu z titulu poistnej udalosti - krádeže jeho osobného motorového vozidla

(poukazujenanávrhnavydanieplatobnéhorozkazuzodňa8.12.2015,vyjadrenieačiastočnéspäťvzatie
žaloby zo dňa 2.5.2018). Právny zástupca odsúdeného bol presvedčený o celkovom úspechu v spore
a v tomto smere odsúdeného aj počas konania ubezpečoval. Odsúdený nepredpokladal, že konanie
nebude v priebehu troch rokov ukončené. Rozhodnutie vo veci bolo totiž vyhlásené až dňa 7.8.2018,
pričom do dňa verejného zasadnutia odsúdený nebol právnym zástupcom informovaný, či došlo alebo

nedošlo k právoplatnému ukončeniu sporu.
Začiatkom roku 2018 odsúdený sprostredkoval predaj pozemku, za čo mal prisľúbenú finančnú odmenu
vo výške 15.000,- Eur. Z viny jedného z účastníkov kúpnej zmluvy však doposiaľ nebol samotný predaj
nehnuteľnosti (čo bolo podmienkou vyplatenia finančnej odmeny pre odsúdeného) zrealizovaný. O tejto
skutočnosti a jej príčinách mal vypovedať svedok navrhovaný obhajobou H. J..
Obhajoba je toho názoru, že súd nedostatočným spôsobom vyhodnotil konanie a správanie sa

odsúdeného počas plynutia skúšobnej doby. Odsúdený do konca roka 2016 uhradil čiastočne škodu vo
výške 3.500,- Eur, pričom škodu uhrádzal napriek tomu, že objektívne ako živnostník nemal dostatočný
príjem. Od 3.10.2016 do 1.4.2018 riadne pracoval. Hoci jeho príjem bol nízky a sám vedel, že žiadnym
spôsobom nemôže škodu z neho splácať, bol si vedomý, že škodu uhradí z finančných záväzkov, ktoré
mali voči nemu iné subjekty. Ak k úhrade záväzku v celkovej výške 47.535,- Eur do ukončenia skúšobnej

dobynedošlo,odsúdenýnemôženatomniesťodsúdenýžiadnuobjektívnuzodpovednosťnemôženiesť.
Je tiež na uváženie, ako súd mohol odsúdenému uložiť povinnosť uhradiť za tri roky škodu vo
výške 46.837,96 Eur, čo ročne predstavovalo výšku 15.613,- Eur. Žiadny priemerný občan Slovenskej
republiky, čo aj s priemerným zárobkom, nie je schopný ročne ušetriť 15.000,- Eur a popri tom ešte ako
tak existovať. Je pravdou, že odsúdený prijal návrh dohody s prokurátorom (veď kto dohodu neprijme),

avšak súd má nielen právo, ale aj povinnosť skúmať nielen zákonnosť, ale aj reálnosť jednotlivých
výrokov.
Odsúdený bol presvedčený, že získa dostatok finančných prostriedkov, aby škodu mohol v skúšobnej
dobe v plnom rozsahu uhradiť a urobil pre to všetko, čo mohol. Ako prvé sa reálne spoliehal na súdnu
žalobu a ako druhé, malo mu byť do skončenia skúšobnej doby vyplatených 15.000,- Eur, čo mal potvrdiť

aj svedok H. J..
O doplnenie dokazovania o výsluch svedka H. J.a obhajoba požiadala písomne dňa 22.2.2019
(poukazuje na oznámenie zo dňa 22.2.2019). Zo spisového materiálu je zrejmé, že súd H. J. predvolával
ako svedka na verejné zasadnutie, ktoré bolo napokon odročené. Napriek tomu, na verejné zasadnutie
konané dňa 29.11.2019 už svedok predvolaný nebol a návrh obhajoby na jeho osobný výsluch bol

zamietnutý.
Napriek popisovaným skutočnostiam, súd sa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia nevysporiadal
tak s obhajobou odsúdeného, ako aj s predloženými listinnými dôkazmi a tiež s návrhom obhajoby na
doplnenie dokazovania výsluchom svedka a iba stručne konštatoval, že odsúdený si nesplnil určenú
povinnosť(pretožepracovalibazaminimálnypríjem),apretojenamiesterozhodnúťojehoneosvedčení

sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Odsúdený žiada, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie.

K zdôvodneniu sťažnosti odsúdený pripojil potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo dňa

11.1.2017.

Prokurátor sa k odsúdeným podanej sťažnosti písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť

a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na
chyby,ktorésťažnosťouvytýkanéneboliaktorébymohlispôsobiťnesprávnosťsťažnosťounapadnutého
rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného G. P. bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
oprávneným subjektom a je dôvodná, a to aj z dôvodov uvedených odsúdeným v sťažnosti.

Oboznámením sa s napadnutým uznesením, ako aj obsahom celého na vec sa vzťahujúceho spisového
materiálu a tiež so sťažnostnými námietkami odsúdeného krajský súd zistil nasledovné:Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/69/2015
zo dňa 29.10.2015, právoplatným dňa 29.10.2015, bol G. P., nar. X.X.XXXX, uznaný vinným zo zločinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo

výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Podľa §
287 ods. 1 Tr. por. je obvinený G. P. povinný nahradiť poškodenému AG PLAY, s.r.o., Bratislava, škodu
vo výške 46.837,96 Eur. Obvinenému bola podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. uložená aj povinnosť
v skúšobnej dobe nahradiť poškodenému AG PLAY, s.r.o., Bratislava, škodu vo výške 46.837,96 Eur.
Citovaný rozsudok bol výsledkom senátneho rozhodovania.

Napadnuté uznesenie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému pôvodne podmienečne odložený,
bolo vyhlásené na verejnom zasadnutí dňa 29.11.2019. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí (ako aj zo
zvukovej nahrávky predmetného verejného zasadnutia z elektronického súdneho spisu) bolo zistené,
že verejné zasadnutie sa konalo pred senátom v zložení predsedníčka senátu Mgr. Vanda Mikulášová

a členovia senátu Oľga Chromeková a Mgr. Danka Jančová. Aj keď sa verejné zasadnutie konalo pred
senátom zloženým z vyššie menovaných členov, napadnuté uznesenie nebolo výsledkom senátneho
rozhodovania, ale jedná sa len o rozhodnutie predsedníčky senátu (uvedené vyplýva nielen zo zápisnice
overejnomzasadnutí,zozvukovéhozáznamupredmetnéhoverejnéhozasadnutia,alerovnakouvedené
možno nepochybne vyvodiť aj z toho, že k zápisnici o verejnom zasadnutí nie je pripojená zápisnica o

hlasovaní senátu a zároveň v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia sa v jeho záhlaví uvádza,
že okresný súd rozhodol predsedníčkou senátu Mgr. Vandou Mikulášovou). V zmysle § 50 ods. 4 Tr.
zák. o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
rozhoduje súd (teda ak je konanie vedené pred senátom, rozhoduje senát, nie predseda senátu; ak
by mal rozhodovať len predseda senátu, uvedené by muselo byť výslovne uvedené v zákone, že vo

veci rozhodne predseda senátu). Ak teda konanie prebieha pred senátom, podľa § 50 ods. 4 Tr. zák.
o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe a o nariadení výkonu trestu odňatia
slobody musí rozhodovať senát a nie predseda senátu. Tak z odôvodnenia napadnutého uznesenia,
ako aj zo samotnej zápisnice o verejnom zasadnutí pritom nie je zrejmé, z akého dôvodu v prípade
napadnutého meritórneho rozhodnutia rozhodovala len predsedníčka senátu a nie senát.

Z obsahu spisového materiálu sa ďalej zisťuje, že odsúdený G. P. v konaní o jeho osvedčení, resp.
neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia navrhol vykonať dôkaz, a to výsluch
svedka H. J.. O tomto dôkaznom návrhu odsúdeného bolo rozhodované na verejnom zasadnutí dňa
29.11.2019. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí je zrejmé, že o tomto dôkaznom návrhu bolo rozhodnuté
predsedníčkou senátu postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. tak, že predsedníčka senátu tento dôkazný

návrh odmietla. Aj v súvislosti s rozhodovaním o dôkaznom návrhu odsúdeného na výsluch svedka H.
J. došlo k vážnemu pochybeniu v procese rozhodovania o tomto dôkaznom návrhu. Zo znenia § 272
ods. 3 Tr. por. vyplýva, že o odmietnutí dôkazného návrhu pri splnení zákonných podmienok uvedených
v tomto zákonnom ustanovení rozhoduje súd (ak sa jedná o senátne rozhodovanie, o dôkaznom návrhu
musí rozhodnúť senát; v prípade, ak by sa malo jednať o rozhodnutie predsedu senátu, uvedené by

muselo byť výslovne uvedené v zákone). Teda ak konanie prebieha pred senátom, o dôkaznom návrhu
prináleží rozhodovať senátu a nie predsedovi senátu, ako k tomu nesprávne došlo v konaní pred súdom
prvého stupňa.

V súvislosti s rozhodovaním o dôkaznom návrhu odsúdeného na výsluch svedka H. J.a je nutné súdu

prvého stupňa tiež vytknúť, že tak v zápisnici o verejnom zasadnutí, ako ani v odôvodnení uznesenia
nie sú uvedené dôvody, pre ktoré bol dôkazný návrh odsúdeného odmietnutý. Uvedené potom v tejto
časti spôsobuje nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia o odmietnutí dôkazného návrhu. Ak súd návrh
procesnej strany na vykonanie dôkazu odmietne, je nutné aj takéto rozhodnutie súdu, ktoré predchádza
meritórnemu rozhodnutiu vo veci, zdôvodniť. Rozhodnutie o dôkaznom návrhu procesnej strany má

nepochybne relevantný význam pre konečné rozhodnutie vo veci.

Súdu prvého stupňa je tiež totožne so sťažnostnými dôvodmi nutné vytknúť nedôsledný postup pri
odôvodňovaní napadnutého uznesenia podľa § 176 ods. 2 Tr. por. V danom prípade súd prvého
stupňa rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a

nariadení výkonu trestu odňatia slobody založil na tom, že odsúdený porušil povinnosť uloženú mu
rozsudkom súdu v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu. V tejto súvislosti súd prvého stupňa iba
veľmi stručne na strane 2 odôvodnenia napadnutého uznesenia skonštatoval, že odsúdený aj napriek
tomu, že nemá žiaden zdravotný problém, ktorý by mu bránil v pracovných možnostiach, si zaráballen v zamestnaniach, v ktorých poberal len minimálny príjem. Z obsahu spisového materiálu, ako aj
priebehu verejného zasadnutia, na záver ktorého bolo napadnuté uznesenie vyhlásené, je zrejmé, že
odsúdenýnasvojuobhajobuuvádzalviaceréskutočnosti,zdôvoduktorýchpodľajehonázoruobjektívne

nemohol v skúšobnej dobe spôsobenú škodu nahradiť tak, ako mu to bolo uložené rozsudkom súdu.
Na preukázanie svojich tvrdení súčasne doložil listinné dôkazy. Súd prvého stupňa na tieto obhajobné
tvrdenia odsúdeného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nereagoval, čo je v
rozpore s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por. a bráni náležitému prieskumu napadnutého uznesenia
krajským súdom. V tejto súvislosti krajský súd upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa na ustanovenie

§ 176 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého, v odôvodnení uznesenia treba, ak to prichádza podľa povahy
veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové
zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané
skutočnosti. Ohľadne uvedeného krajský súd tiež poznamenáva, že nedôsledné a nedostatočné
odôvodnenie akéhokoľvek rozhodnutia súdu predstavuje porušenie práva obvineného na obhajobu v

širšom zmysle. Obvinený má právo poznať argumentáciu súdu, ktorou odôvodňuje svoje rozhodnutie.
Uvedené je dôležité nielen pri rozhodovaní obvineného ohľadne podania opravného prostriedku proti
rozhodnutiu, ale súčasne aj pre možnosť obvineného v rámci podania opravného prostriedku náležite
reagovať na argumentáciu súdu v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa § 50 ods. 5 Tr. zák., ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa
odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Z obsahu spisu je nepochybné, že odsúdenému G. P. 3-ročná skúšobná doba podmienečného
odsúdenia plynula od 30.10.2015 do 30.10.2018. Súd prvého stupňa o neosvedčení sa odsúdeného v

skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody rozhodol na
verejnom zasadnutí dňa 29.11.2019, t.j. po uplynutí jednoročnej lehoty od skončenia skúšobnej doby.
Aj napriek uvedenému v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje akákoľvek argumentácia súdu
prvého stupňa odôvodňujúca takýto postup. Aj ohľadne tejto skutočnosti je rozhodnutie súdu prvého
stupňa pre krajský súd nepreskúmateľné. Vzhľadom k tomu, že už v čase vyhlásenia napadnutého

uznesenia súdom prvého stupňa uplynula jednoročná lehota od skončenia skúšobnej doby, je nutné,
aby sa súd prvého stupňa v rámci ďalšieho postupu dôsledne vysporiadal aj s ustanovením § 50 ods.
5 Tr. zák.

Záverom krajský súd teda konštatuje, že podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania,

ktorémupredchádzalo,nadriadenýmsúdombolozistenétaképochybeniepriaplikáciiprocesnéhopráva
súdom prvého stupňa, pre ktoré musel z dôvodu podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol, pretože zistené
pochybenie mohlo mať vplyv na správnosť a zákonnosť výroku napadnutého uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.