Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119238321
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6119238321.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: K.. F. I.Š., nar. XX.

XX. XXXX, bytom Q. XX/A, XXX XX F. - W. Y., občan SR, právne zast.: JUDr. Ján Havlát, advokát so
sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 53 051 5133, proti žalovaným: I) R.. C. G., nar. XX.
XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX A., občan SR, a II) Ulianko & partners, s. r. o., IČO: 36 856 517
so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 15.000,-- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I/ Konanie sa v časti o zaplatenie istiny 3.000,-- € s prísl. z a s t a v u j e .

II/ Žalovaní I/ a II/ sp o v i n n í zaplatiť žalobcovi:

-istinu vo výške 12.000,-- €,
-paušálny úrok z omeškania vo výške 2.000,-- €,
-zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy vo výške 23.000,-- € od 01. 07. 2018 do 06. 08. 2018,
-zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy vo výške 20.000,-- € od 07. 08. 2018 do 15. 09. 2018,
-zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy vo výške 12.000,-- € od 16. 09. 2018 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 23.000,-- € od 01. 07. 2018 do 06. 08. 2018,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 20.000,-- € od 07. 08. 2018 do 15. 09. 2018,

-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 12.000,-- € od 16. 09. 2018 do zaplatenia,
to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného.

III/ Žalovaní I/ a II/ sú p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3
(troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania, pričom
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na upomínacom súde Okresný súd Banská Bystrica žalobu, ktorou sa domáhal, aby

súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 15.000,-- €, úrok z omeškania a zmluvnú pokutu. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 28. 11. 2017 uzavrel žalobca so žalovaným I/ ako dlžníkom a žalovaným II/ ako
ručiteľom Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému I/ peňažnú pôžičku vo výške
23.000,-- €. Bol dojednaný paušálny úrok 2.000,-- € za celú dobu jej trvania. Žalovaný I/ sa zaviazal vrátiť
žalobcovi celú pôžičku spolu s paušálnym úrokom do 30. 06. 2018. Pre prípad omeškania žalovaného I/
s vrátením dlhu v článku 3 bod 9 zmluvy bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,1 % z dlžnej sumy
za každý deň omeškania. Po uplynutí lehoty na vrátenie pôžičky bola žalobcovi vrátená suma 8.000,--

€ dňa 15. 09. 2018, avšak zvyšná suma 15.000,-- € a úrok 2.000,-- € neboli vrátené. Výzvou zo dňa 20.
11. 2018 vyzval žalobca žalovaného I/ na úhradu pohľadávky a výzvu zaslal na vedomie aj žalovanému
II/. Žalovaní dlh neuhradili.2. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 32Up/211/2019 zo dňa 22. 03. 2019
žalobe žalobcu vyhovel. Platobný rozkaz spolu so žalobou bol doručený žalovanému I/ do vlastných rúk
dňa 08. 04. 2019 a žalovanému II/ dňa 26. 03. 2019. Žalovaní I/ a II/ podali voči platobnému rozkazu včas

odpor s odôvodnením, ktorý u oboch bol v podstate totožný, s poukazom na to, že žalobca v podanej
žalobe nezohľadnil platby vykonané v jeho prospech a to dňa 06. 08. 2018, kedy žalovaný vykonal
vklad v hodnote 3.000,-- € na účet žalobcu. Táto čiastková úhrada má vplyv aj na výpočet príslušenstva
uplatneného žalobcom. Ďalej žalovaní poukázali na znenie článku 3 bod 9 zmluvy, v zmysle ktorých
zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu na zabezpečenie istiny pôžičky, nie na zabezpečenie úroku a

žalobca si nesprávne uplatňuje zmluvnú pokutu aj zo sumy úroku pôžičky, s čím žalovaní nesúhlasili.
Okrem toho žalovaní uviedli, že voči žalobe majú aj ďalšie konkrétne a podstatné výhrady, ktoré uvedú
na pojednávaní, prípadne v duplike alebo k prípadnej replike žalobcu.

3. Na výzvu súdu žalobca navrhol pokračovanie v konaní, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu a
vec bola dňom 19. 11. 2019 postúpená tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na pokračovanie

v konaní. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že po prešetrení veci vo svojom návrhu
nezohľadnil úhradu žalovaného I/ zo dňa 06. 08. 2018 vo výške 3.000,-- € a z tohto dôvodu berie žalobca
v tejto časti svoj návrh späť. Poukázal na to, že žalovaní nepopreli uzavretie Zmluvy o pôžičke zo dňa
28. 11. 2017 a svojimi čiastkovými plneniami potvrdzujú nárok žalobcu. Žalobca teda zotrval na tom, aby
súd zaviazal žalovaných na úhradu istiny 12.000,-- €, paušálneho úroku 2.000,-- € a vyčíslenej zmluvnej

pokuty z istiny postupne znižovanej platbami žalovaných ako aj úroku z omeškania z istiny postupne
znižovanej platbami žalovaných. Ďalej žalobca poukázal na to, že v pôvodnom návrhu si uplatňoval
zmluvnú pokutu len do 06. 02. 2019, teda do dňa vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu z
dôvodu, že predtlačený elektronický formulár neobsahoval uvedenie možnosti zmluvnej pokuty až do
zaplatenia. Preto žiada priznať zmluvnú pokutu aj úrok z omeškania až do zaplatenia dlhu. Vyjadrenie

žalobcu spolu s uznesením súdu zo dňa 20. 11. 2019, v ktorom boli žalovaní vyzvaní na vyjadrenie, bolo
doručené do vlastných rúk žalovanému I/ a žalovanému II/ dňa 10. 12. 2019. Žalovaní I/ a II/ sa písomne
viac nevyjadrili. Písomným podaním doručené súdu dňa 21. 01. 2020 upravil žalobca žalobný návrh v
tom smere, že pôvodne žiadal zaviazať žalovaných I/ a II/ plniť žalobcovi spoločne a nerozdielne, pričom
navrhol, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi dlh tak, že plnením jedného zo žalovaných

zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Písomné podanie žalobcu bolo doručené
do vlastných rúk žalovaným I/ a II/ dňa 27. 01. 2020.

4. Na pojednávaní dňa 28. 01. 2020 súd pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle písomného návrhu
žalobcu, doručenú súdu elektronicky dňa 21. 01. 2020. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie

oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

5. Na pojednávaní žalovaní I/ a II/ namietli podanú žalobu s poukazom na to, že fyzicky od žalobcu nikdy
ako žalovaný I/, tak ani žalovaný II/ neprevzali žiadne finančné prostriedky. Poukázali na to, že Zmluva o
pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka predstavuje reálny kontrakt a bez preukázania reálneho

plnenia nemôže dôjsť ku kontraktu. Podľa zmluvy malo dôjsť k plneniu v hotovosti vo výške 23.000,-- €,
čo je v rozpore s ustanovením § 4 ods.2 zákona č. 394/2012 Zb. o obmedzení platieb v hotovosti. Na
ozrejmenie vzniku Zmluvy o pôžičke žalovaný I/ uviedol, že medzi ním a osobou K.. V.Á. bola zmluva
o spolupráci, rovnako aj medzi ich spoločnosťami. Bol to K.. V., ktorý navrhol do ich zmluvného vzťahu
vniesť osobu žalobcu, ktorý bol žalovanému predstavený ako jeho rodinný priateľ. Medzi žalovaným I/ a

K..V.vrámcispoločnýchinvestičnýchzámerovdošlokposkytnutiupôžičkyodK..V.žalovanémuI/stým,
že túto pôžičku mal žalovaný vrátiť formou poskytovania služieb, avšak predtým než došlo k splatnosti
vrátenia tejto pôžičky, K.. V. požadoval vrátenie tejto čiastky ešte pred splatnosťou, pretože potreboval
finančné prostriedky. Žalovanému I/ navrhol riešenie, kedy sa žalovaný I/ zaviaže žalobcovi na vrátenie
financií s tým, že žalobca poskytne potrebné finančné prostriedky. To znamená, že k reálnemu plneniu

malo dôjsť medzi žalobcom a K.. V.. Žalovaný I/ sa vyjadril, že nevie o tom, že by k reálnemu plneniu
došlo, ani v akej výške. Je pravdou, že s týmto postupom súhlasil vzhľadom na dobré vzťahy s K.. V..
Napokon investičný projekt nevyšiel a K.. V. zostal dlžníkom žalovaného I/. Bolo dojednané, že K.. V.
prevezme na seba pôžičku od žalobcu a so žalovanými sa vysporiada on. O tom prebiehali intenzívne
rokovania za účelom predídenia tomuto sporu. Na dôkaz žalobca predložil listinné doklady o vzájomnej

spolupráci s K.. V. a navrhol jeho výsluch ako svedka. Je pravdou, že po kontakte s K.. V. žalovaný
uhradil časť pôžičky na č. účtu, ktorý mu oznámil K.. V., prípadne mu K.. V. oznámil, že na tomto dlhu
niečo uhradil aj on sám.6. Žalobca poukázal na postavenie žalovaného I/ ako advokáta, ktorý pripravoval a podpisoval
napadnutú Zmluvu o pôžičke a teda je nelogické, aby ju teraz sám spochybňoval. Čo sa týka jeho
vzťahov s K.. V., tieto nemajú priamy súvis s prejednávanou vecou a trval na podanej žalobe.

7. Sudkyňa konštatovala, že zo strany žalovaných došlo k porušeniu koncentračnej zásady. Žalovaným
bola doručená žaloba spolu s platobným rozkazom, v ktorom im bola uložená povinnosť v prípade
nesúhlasu s platobným rozkazom, podať odpor s vecným odôvodnením. Následne po podaní odporu a
vyjadrení žalobcu bolo žalovaným I/ a II/ uložené uznesením tunajšieho súdu vyjadriť sa k písomnému

vyjadreniu žalobcu spolu s poučením, že ak žalovaný neuvedie ďalšie skutočnosti a neoznačí dôkazy
na svoju obranu v súdom stanovenej lehote, na neskôr predložené a označené skutočnosti súd nemusí
prihliadnuť (§ 167 ods.4 C. s. p.). Súd konštatuje, že žalovaní I/, II/ až na vytýčenom pojednávaní
predniesli nové skutočnosti týkajúce sa okolnosti uzavretia pôžičky, ktorá je predmetom tohto sporu a
až na pojednávaní predložili a navrhli dôkazy na svoju obranu. Žalovaní I/ a II/ neuviedli žiadne také
skutočnosti, ktoré by im bránili uplatniť svoju obranu včas. Preto súd aj s poukazom na dodržanie zásady

hospodárnosti konania podľa čl. 8 C. s. p. a na nesplnenie povinnosti včasnej obrany žalovaných I/ a II/ s
poukazom na čl. 10 C. s. p., konštatoval, že súd na skutočnosti a dôkazy prednesené až na pojednávaní
zo strany žalovaných I/ a II/ prihliadať nebude a považuje za nesporné uzavretie Zmluvy o pôžičke a
plnenie v zmysle doposiaľ uvedených skutkových okolností, ktoré nepovažoval za sporné.

8. Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 11. 2017 žalobca ako veriteľ, žalovaný I/ ako dlžník a žalovaný II/
ako ručiteľ uzavreli zmluvu o pôžičke. Veriteľ požičal dlžníkovi sumu 23.000,-- €, ktorú odovzdal dlžníkovi
v celosti a v hotovosti, pričom dlžník túto skutočnosť svojim podpisom na zmluve potvrdzuje. Pôžička
sa poskytuje úročne v paušálnej sume na 2.000,-- € za celé obdobie jej trvania. Dlžník sa zaviazal
vrátiť veriteľovi celú pôžičku spolu s paušálnym úrokom 2.000,-- € najneskôr do 30. 06. 2018. V zmysle

článku 2, žalovaný II/ ako ručiteľ prevzal ručiteľský záväzok, t. j. povinnosť uhradiť veriteľovi akýkoľvek
záväzok dlžníka vyplývajúci z tejto zmluvy, ak ho dlžník neuhradí v dojednanej dobe splatnosti. Ručiteľ
za zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy vrátane príslušenstva (istina, úrok, zmluvná pokuta)
ručí celým svojim majetkom. V zmysle článku 3 bod 9 bolo dojednané, že ak bude dlžník v omeškaní so
zaplatením pôžičky alebo jej časti, je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej

sumy za každý deň omeškania. Zmluva bola vlastnoručne podpísaná všetkými zmluvnými stranami a
žalovaný II/ ako ručiteľ pripojil aj pečiatku spoločnosti.

9.Výzvouzodňa20.11.2018boližalovaníI/aII/právnymzástupcomžalobcuvyzvanínaúhradudlhuvo
výške 17.000,-- € z pôžičky. Bolo poukázané, že 15. 09. 2018, t. j. po uplynutí lehoty na vrátenie pôžičky

bola žalobcovi vrátená suma 8.000,-- €. Nevrátením pôžičky v lehote splatnosti sa žalovaní dostali do
omeškania vo vzťahu k žalobcovi a tento si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu 0,1 % denne z dlžnej
sumy, ktorá ku dňu vyhotovenia výzvy činila 2.649,-- €. Spolu si žalobca uplatňoval vrátenie pôžičky
17.000,-- €, paušálneho úroku 2.000,-- €, zmluvnej pokuty 2.649,-- €. Žalovaní boli vyzvaní na úhradu
dlhu do 10-tich dní od doručenia výzvy. Podľa kópie doručeniek bola žalovanému I/ a žalovanému II/

výzva doručená dňa 22. 11. 2018.

10. Podľa kópie vkladového lístka bolo uhradené vkladateľom žalovaným I/ na účet žalobcu čiastka
3.000,-- € dňa 06. 08. 2018 za účelom vrátenia časti pôžičky.

11. Vzhľadom na závery súdu o porušení koncentračnej zásady, súd zamietol ďalšie dôkazné návrhy
žalovaných na výsluch žalobcu, svedka K.. V., ako aj na oboznámenie listinných dokladov predložených
žalobcom na pojednávaní.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

12.1. Podľa § 658 OZ ods.1, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

12.2. Podľa § 544 ods.1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Podľa ods.2, zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.12.3. Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,

ak ju neuspokojí dlžník.

12.4. Podľa § 548 ods.1 OZ, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplní dlžník, hoci ho na to veriteľ
písomne vyzval.

12.5. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Podľa ods.2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania, poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12.6. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12.7. Výška úrokov sadzby Európskej centrálnej banky za obdobie od 16. 03. 2016 je 0 %.

13. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd konanie v časti o zaplatenie 3.000,-- € s
príslušenstvom zastavil, pričom postoj žalovaných súd nezisťoval. Keďže k čiastočnému späťvzatiu
žaloby došlo pred prvým pojednávaním, ich prípadný nesúhlas by bol bez právneho významu. Súd tak
postupoval podľa § 144, § 145 a § 146 C. s. p.

14. Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobažalobcubolapodanádôvodne.
Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 12.000,-- € spolu s príslušenstvom
a zmluvnou pokutou titulom pôžičky. Žalobca preukázal, že so žalovaným I/ ako dlžníkom a žalovaným
II/ ako ručiteľom na základe písomnej zmluvy uzavrel pôžičku, v zmysle ktorej poskytol žalovanému I/
ako dlžníkovi finančnú sumu vo výške 23.000,-- €. Túto skutkovú okolnosť súd považoval za nespornú

s tým, že na popretie tejto skutkovej okolnosti žalovanými I/ a II/ oneskorene neprihliadal z dôvodov
uvedených vyššie. Podľa zmluvy sa žalovaný I/ zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnutú sumu 23.000,-- €
spolu s dojednaným pevným úrokom 2.000,-- € do 30. 06. 2018. Súd považoval za nesporné, že v lehote
splatnosti žalovaný I/, ani žalovaný II/ ako ručiteľ dlh neuhradili. Ďalej bolo preukázané, že žalovaný
I/ uhradil žalobcovi dňa 06. 08. 2018 čiastku 3.000,-- €, dňa 15. 09. 2018 čiastku 8.000,-- €, čo spolu

činí 11.000,-- €. Žalobca tieto platby započítal na istine, žalovaný dlh tak činí 12.000,-- € (23.000,-- € -
11.000,-- €). Iné úhrady žalovaní nepreukázali. Preto súd nárok žalobcu na vrátenie istiny považoval za
preukázaný a dôvodný. Rovnako súd považoval za dôvodný nárok žalobcu aj na ďalšie príslušenstvo
a to úrok vo výške 2.000,-- €, ktorý bol písomne dojednaný v Zmluve o pôžičke. Súd zo strany žalobcu
považoval za preukázané, že vyzýval žalovaného I/, aj žalovaného II/ ako ručiteľa na splnenie dlhu.

Keďže žalovaný I/ ani žalovaný II/ dlh v lehote splatnosti neuhradili, dostali sa do omeškania s plnením
peňažného dlhu, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok aj na príslušný úrok z omeškania. Tento si
žalobca uplatnil z istiny, s ktorou boli žalovaní I/ a II/ v omeškaní, postupne znižovanou jednotlivými
splátkami, za príslušné obdobie pri zohľadnení týchto splátok. Súd preto priznal žalobcovi aj nárok na
úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca si napokon uplatnil

nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná písomne v Zmluve o pôžičke, pre prípad
nesplnenia dlhu dlžníkom včas. Zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy,
preto súd zaviazal žalovaných I/ a II/ v súlade so zmluvným dojednaním uhradiť žalobcovi aj dojednanú
sankciu, t. j. zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca uplatnil výlučne z istiny za čas omeškania dlžníka s
plnením svojho záväzku. Aj v tejto časti po preskúmaní súd konštatuje, že nárok žalobcu je dôvodný

a preukázaný. Súd preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaných I/ a II/ na
úhradu dlhu s tým, že plnením dlhu jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť
druhéhožalovaného,čozodpovedáichpostaveniužalovanéhoI/akodlžníkažalovanéhoII/akoručiteľa.
Žalovaní sú povinní dlh uhradiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.).

14. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., t. j. podľa pomeru úspechu.
Žalobca bol v konaní so svojou žalobou plne úspešný, preto súd zaviazal žalovaných I/ a II/ povinnosťou
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom (§ 262 ods.2 C. s. p.). Trovy zastavenej časti konaniasúd posudzoval podľa § 256 ods.1 C. s. p., t. j. podľa procesného zavinenia na zastavení konania. V
zásade platí, že žalobca svojim dispozitívnym úkonom zaviní zastavenie konania. V tomto prípade súd
zavinenie žalovaných I/ a II/ nezistil, preto by im patrila náhrada trov zastavenej časti konania. Žalovaní

I/ a II/ si však trovy tohto konania neuplatnili, preto súd o trovách zastavenej časti konania osobitným
výrokom nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.