Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 4, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010315
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419010315.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci

obžalovaného Ing. N. H. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona
a iné, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv/37/14/4404 z
16.05.2019, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 04.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný X.. N. H., R.. XX.XX.XXXX C. R. U., T. D. R. U., I.. H.. C. XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 09.01.2019 v čase o 02.15 h, v meste Nové Zámky, na Ulici S. H. Vajanského č. 21 súc pod vplyvom
alkoholu na druhom poschodí bytového domu búchal do dverí bytu, užívaného poškodenou O. J., R..
XX.XX.XXXX, T. D. R. U., I.. H.. C. Č.. XX a po ich otvorení poškodeným N. C., R.. XX.XX.XXXX,
T. D. R. U., I.. H.. C. Č. XX, v uvedenom čase sa v byte tiež nachádzajúcim, vyvolal slovnú hádku
a následne potom, čo poškodený dvere zavrel, kopnutím do oblasti zámku vchodových dverí zámok
na nich poškodil, tlačil do vchodových dverí bytu v snahe zabrániť ich zatvoreniu, pričom do bytu

poškodenej kopal na chodbe vysypané smeti, na výzvu poškodeného N. C., aby od tohto svojho konania
upustil, nereagoval a súčasne obom poškodeným nadával česť a dôstojnosť znevažujúcimi výrazmi
a opakovane sa im vyhrážal, že ich zabije, pričom v dôsledku obavy o svoj život poškodení konanie
obžalovaného telefonicky oznámili na tiesňovú linku polície číslo 158,

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
- dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona v znení zákona č. 321/2018

Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“) v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona za zistenia

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnostipodľa § 37 písmeno h) Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 14 (štrnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 16.05.2019 pod sp.zn. 1Pv/37/19/4404

obžalobu na obvineného X.. N. H. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného
zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno d) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 09.01.2019, v čase o 02.15 h, v meste Nové Zámky, na Ulici S.H. Vajanského č. 21, sa pokúšal
dostať do bytu, ktorý užíva na základe nájomnej zmluvy, poškodená O. J., R. XX.XX.XXXX, a to takým
spôsobom, že pod vplyvom alkoholu (0,98 mg/l alkoholu v dychu), najprv vysypal smeti pred vchodové
dvere bytu poškodenej, niekoľkokrát do nich kopol a keď sa poškodil zámok na dverách a tieto sa
pootvorili, vložil jednu nohu medzi dvere a prah dverí a tlačením dverí sa snažil vojsť do bytu, v čom mu

však zabránil druh poškodenej N. C., R. XX.XX.XXXX, T. D. R. U., I..H.. C. Č. XX, pričom pri tomto konaní
obvinený X.. N. H. poškodenej a jej druhovi, nadával česť a dôstojnosť znevažujúcimi výrazmi a taktiež
sa im vyhrážal zabitím ako aj tým, že ich oboch postrieľa zbraňou, ktorú má vo svojom aute, pričom v
dôsledku obavy o svoj život konanie obvineného telefonicky oznámili na tiesňovú linku polície číslo 158,

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo žalovaného skutku a súd následne
vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: O. J., N. C., S. R., znaleckým dokazovaním,
prehratím zvukových záznamov a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný vypovedal, že v uvedenom čase sa vracal domov, na druhom poschodí počul hádku

susedov, pričom si myslel, že sa hádajú N. J. O. N. C.. Prišiel domov, prezliekol sa do pyžama, ale keďže
stále počul tú hádku, prezliekol sa späť do teplákov s tým, že po ceste vysype smeti, ktoré jeho manželka
nechala pred dverami. Išiel dole po schodoch, na druhom poschodí sa mu sáčok zachytil o zábradlie a
smeti sa mu vysypali. Nohou prikopával smeti k elektrickej stupačke, čo urobilo hluk, nakoľko v smetiach
bol aj rozbitý pohár. Vtom otvoril dvere sused C. a začal mu nadávať, obžalovaný mal voči nemu výčitku

kvôli petarde z 01.01.2019 a tak mu to vytkol, prebehla medzi nimi hádka, pričom dvere vtedy boli
otvorené. C.Ö. ale dvere zabuchol, dvere sa ho dotkli, keďže tam odkopával smeti a tak sa začali o
tie dvere preťahovať, nemal ale úmysel vojsť do bytu poškodených. Obžalovaný počul, ako poškodená
volá na políciu, obžalovaný ju ale žiadal, aby sa porozprávali. Keďže jeho prosby neboli akceptované,
kopol do dverí a odišiel do svojho bytu. Z bytu videl, že prišla polícia, zišiel dole a zostal prekvapený,

keď musel ísť s nimi. Tiež vypovedal, že nikomu sa nevyhrážal zabitím, ani strelnou zbraňou, potvrdil,
že sa navzájom urážali. Obžalovaný následne opisoval okolnosti vykonávania úkonov s ním po jeho
zadržaní na polícii ako aj to, že od jeho manželky žiadali 3.000,- Eur za to, že bude vybavené jeho
prepustenie z väzby.
Obžalovaný následne na otázky odpovedal, že s poškodenými v minulosti nemal žiadny konflikt, naopak,

poškodenej sa zastal, keď jej hrozilo deložovanie z bytu a preto bol prekvapený, že na neho zavolala
políciu kvôli susedskej hádke, aj keď pripustil, že takáto hádka po polnoci nie je v poriadku. Tiež tvrdil,
že k bytu poškodených nešiel preto, aby vytýkal ten delobuch, keď sa dvere otvorili, bol k nim otočený
chrbtom a delobuch vytkol až potom, ako mu poškodený začal nadávať. Uviedol, že v ten večer vypil
3 pivá a 5 alebo 6 becheroviek. V čase skutku bol držiteľom strelnej zbrane, nemal ju ale pri sebe,

táto bola v kufri jeho auta, ktoré bolo zaparkované pred vchodom, pričom náboje z nej boli vybraté.
Obžalovaný tiež vypovedal, že zišiel iba po druhé poschodie a potom následne išiel domov pre lopatku
a sáčik. Tiež vypovedal, že do dverí poškodených kopol iba raz, keď poškodený C. nereagoval na jeho
prosby, aby sa porozprávali. Nevedel posúdiť, akej intenzity bolo to kopnutie, toto smeroval do tej časti
dverí, kde je zámok, takže keď sa poškodenému podarilo ich privrieť, mohlo dôjsť k poškodeniu jazýčka,

ale skôr si myslí, že boli poškodené už predtým. Obžalovaný pripustil, že k pretláčaniu dverí v tomzmysle, že chcel pokračovať v rozhovore, tam bolo. Obžalovaný svoj stav po požití alkoholu opisoval
tak, že bol opitý a určite tým bola ovplyvnená koordinácia jeho pohybov. Obžalovaný poprel, že by dával
nohy a ruky medzi dvere a zárubňu poškodených. Podľa vyjadrenia obžalovaného poškodená vedela,

že je držiteľom zbrane, pretože to vedel každý, ale nevedel povedať, či poškodená v čase incidentu
vedela, kde konkrétne má v tom momente zbraň. Obžalovaný dĺžku celého incidentu odhadol na 7 minút.
Pripustil,žesamohlostať,žekeďužbolnaodchodenaschodochapočul,akomupoškodenýC.nadáva,
tak sa vrátil a aj on mu nadával. Obžalovaný tvrdil, že poškodená volala políciu až na záver, až neskôr
sa dozvedel, že políciu volali trikrát. Tiež poprel, že by zámerne vypol poškodeným elektrinu, pričom sa

mohlo stať, že keď kopaním zhŕňal smeti, mohol sa istič presunúť do inej polohy. Podľa obžalovaného,
pokiaľ poškodení opakovane uvádzali, že počuli slová v zmysle vyhrážok zabitím, nehovorili pravdu.
Súd prečítal časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, kedy rozdielne so svojou výpoveďou
na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie, či počas incidentu dával ruky a nohy do priestoru medzi
dvere a zárubňu.
Obžalovaný tento rozpor vysvetľoval tak, že teraz to už vie, pretože sa s poškodenými o tom rozprával

a oni mu povedali, že to tak nebolo.

Poškodená O. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s partnerom spali, keď počula nejaký buchot
na chodbe a následne obžalovaný zabúchal na ich dvere. Jej priateľ sa išiel pozrieť, kto to je, otvoril
dvere a bol tam obžalovaný, ktorý začal jej priateľovi nahlas rozprávať ohľadne petardy na Silvestra.

Priateľ poškodenej mu hovoril, že to sa teraz nerieši a zavrel dvere. Nato obžalovaný začal kopať
do ich dverí, potom jej priateľ držal dvere z vnútra, pretože obžalovaný do nich zvonka tlačil, počas
toho im obžalovaný nadával, použil vulgárne výrazy, pričom priateľovi tiež pomáhala. Potom zavolala
políciu, ale incident pokračoval, pričom i ona obžalovanému kričala nadávky, čo zrejme ešte viac v ňom
vzbudilo agresivitu a potom aj jej priateľ dvakrát volal políciu. Poškodená nevedela posúdiť intenzitu

kopania do dverí obžalovaným, pretože behala po byte, ale bolo to počuť, pričom obžalovaný v dôsledku
kopania poškodil zámok dverí. Poškodená usúdila, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu. Agresivita
obžalovaného sa podľa nej prejavovala v nadávkach, ale keď jej povedal „pička“, tak jej to prišlo až
smiešne. Podľa jej vyjadrenia políciu volali preto, že sa obžalovaného nevedeli zbaviť a tiež ju nahneval,
pretože ju zobudil a mala ísť do práce a nechceli s ním prísť do priameho fyzického konfliktu. Na otázku,

či sa im obžalovaný vyhrážal, odpovedala, že nevie presne povedať, aké slová odzneli, niečo v zmysle
„nakopem vás, rozbijem vám papuľu“.

Prokurátor navrhol prečítať všetky zápisnice o výsluchu poškodenej z prípravného konania, vrátane tej
z 09.01.2019, ktorá bola zrealizovaná pred vznesením obvinenia, čo obhajoba namietala. Súd však tejto

námietke obhajoby nevyhovel, nakoľko mal za to, že aj výpoveď svedkyne z 09.01.2019 bola vykonaná
zákonným spôsobom po začatí trestného stíhania, fakt, že bola vykonaná pred vznesením obvinenia
ju nerobí nulitnou, a to osobitne práve preto, že svedkyňa aj vo svojich následných výpovediach, aj
vykonaných po vznesení obvinenia v tejto veci, na túto svoju prvotnú výpoveď v úvode odkazovala s
tým, že na jej obsahu trvá.

Svedkyňa vo výpovedi dňa 09.01.2019 vypovedala, že v čase okolo 02.15. hod. počula buchot na
schodisku, o chvíľu niekto zabúchal na dvere ich bytu, jej priateľ N. C. pozeral cez kukátko, ale nevidel,
kto to je a preto otvoril dvere a zistil, že je to obžalovaný, ktorý je ich susedom. Obžalovaný začal na
jej priateľa kričať ohľadne petardy, ktorú mal jej priateľ hodiť na Silvestra pod jeho auto, načo jej priateľ
reagoval tak, že sa to dá riešiť aj inou cestou a nie v tomto čase. Obžalovaný sa rozčúlil a začal im

obom vulgárne nadávať, vykrikoval, že si to s nimi vyrovná, že ich zabije, aj keď svedkyňa sa vyjadrila,
že ho dobre pozná a teraz vie, že by to neurobil, ale vtedy bola rozrušená a naplašila sa. Videla, že
obžalovaný sa rukou drží rámu dverí a nohou kopal smeti smerom do ich bytu, pričom v kuse nadával a
aj ona mu opätovala vulgarizmy. Jej priateľ sa snažil zatvoriť dvere bytu, čo sa mu aj podarilo, videla, ako
obžalovaný tlačil rukou dvere smerom dovnútra, ale do bytu sa nedostal. Ona išla do izby po telefón, aby

zavolala políciu a obžalovaný im vypol elektrinu v byte. Už vtedy poškodená uvádzala, že ráno síce mala
iné pocity, ale teraz už nepociťuje, že by obžalovaný svoje vyhrážky naplnil a jeho správanie pripísala
jeho stavu ovplyvnenom alkoholom. Svedkyňa vtedy potvrdila, že obžalovaný sa im vyhrážal zabitím.
Následne bola svedkyňa dňa 10.01.2019 v čase o 11.10. hod. opätovne vypočutá, pričom v úvode svojej
výpovede výslovne prehlásila, že sa svojej predchádzajúcej výpovede z tohto dňa pridržiava a túto

doplňuje. V tejto výpovedi svedkyňa rovnako vypovedala, že obžalovaný ihneď po otvorení dverí ich
bytu jej priateľom začal rozoberať petardu zo Silvestra, a keď mu jej priateľ povedal, že táto záležitosť
sa má riešiť inokedy a privrel dvere, obžalovaný začal byť agresívny, nadával im, dvere sa otvorili, ale
poškodená nevedela uviesť, akým spôsobom sa otvorili. Poškodená privolala políciu, potom tiež kričalana obžalovaného, obžalovaný im nadával späť, kopal smeti do ich bytu, a zrazu sa im vyplo svetlo v
byte. Poškodená vtedy tiež výslovne uviedla, že obžalovaný sa im vyhrážal zabitím a vykrikoval jej, že
k nej prídu odpočítať vodu a kúrenie, nakoľko v minulosti odoberala vodu na čierno. Vypovedala vtedy

aj to, že vyhrážky zabitím zo strany obžalovaného odzneli a tieto boli rozpoznateľné aj napriek tomu,
že obžalovaný bol veľmi opitý a jeho rečová artikulácia bola veľmi zlá, a to v slovách „zabijem ťa“ alebo
„zabijem Vás“ alebo „zajebem“, následne už uvádzala na otázku, či sa im obžalovaný vyhrážal zabitím,
uvádzala, že to nevie presne uviesť a v trestnom oznámení to uviedla, pretože bola vo veľkom šoku a
strese a v prvom momente sa jej to zdalo a asi to aj tak počula, ale je možné, že to prepočula. Vypovedala

vtedy, že nevidela, či sa obžalovaný snažil vojsť do ich bytu, ale podľa jej názoru sa o to snažil, pretože
búchal a tlačil na dvere a poškodil zámok na dverách. V tom čase mala dôvodnú obavu z vyhrážok
obžalovaného, v čase výsluchu ju už nemá.
Vo svojej výpovedi zo dňa 10.01.2019 v čase o 22.50. hod. (po vznesení obvinenia a aj v prítomnosti
obhajcu obžalovaného) svedkyňa v jej úvode opätovne vyhlásila, že sa pridržiava svojej výpovede zo
dňa 09.01.2019 s tým, že túto doplní. Aj vtedy vypovedala, že obžalovaný hneď potom, ako jej partner

otvoril dvere, začal s tým, že sledoval kamerový záznam a poškodený C. mu hodil pod auto petardu na
Silvestra.Priateľpoškodenejhoposielalpreč,zavreldvereavtedyzačalobžalovanývykrikovaťnadávky,
kopať do dverí, ktoré nevie ako sa otvorili, ale jej priateľ na dvere tlačil z druhej strany, obžalovaný
vykrikoval, že si to vyrovná s poškodeným a jeho synom a vtedy začala aj poškodená na obžalovaného
slovne útočiť. Obžalovaný asi tlačil na dvere a kopal na ne a vykrikoval a preto zavolala políciu, ktorej

povedala, že sused sa im dobíja do bytu. Obžalovaný im medzitým vypol elektrinu v byte, naďalej tlačil
na dvere a kopal smeti do bytu, aj jej priateľ volal políciu, pretože dlho nechodili. Obžalovaný naďalej
slovne na nich útočil, celý incident trval asi 15 minút, pričom čase, keď poškodený druhýkrát volal políciu,
obžalovaný podľa nej asi povedal, že ich zabije, ale svedkyňa to nevedela povedať s istotou, kedy to
bolo. Svedkyňa následne odpovedala na otázky, že obžalovaný sa im vyhrážal slovami zabijem, zbijem,

znelo to tak. Pokiaľ v trestnom oznámení uvádzala vyhrážky zabitím zo strany obžalovaného, tvrdila, že
bola vo veľkom šoku a strese a v prvom momente sa jej zdalo, že obžalovaný tvrdí, že ich zabije, avšak
mal veľmi vypité a jeho rečová artikulácia bola zhoršená.
Poškodená bola v prípravnom konaní naposledy vypočutá dňa 13.02.2019, kedy potvrdila, že
obžalovaný im zabezpečil nové dvere a zámok na jeho náklady a vyjadrila vôľu stiahnuť trestné

oznámenie, pretože nechce, aby bol trestne stíhaný. Tvrdila, že celú vec neúmyselne nafúkla a políciu
volala preto, aby ich obžalovaný už viac neotravoval a nemysleli si, že to môže mať až takéto následky.
Vypovedala, že obžalovaný sa s jej druhom iba pretláčali a hádali ako malé deti a obžalovaný sa im
nevyhrážal, iba im nadával. Obžalovaného opísala ako dobrého človeka.
Svedkyňa zistené rozpory vysvetľovala tak, že nikdy neklamala, ale vypočúvali ju štyria policajti a každý

kladie otázky inak, bola v šoku, nevedela sa vyjadriť, či obžalovaný použil vyhrážky zabitím, zbitím
alebo iné.

Svedkyňa ďalej na otázku obhajcu zopakovala, že nevie, aké konkrétne slová v zmysle vyhrážok
obžalovaný použil. Vyjadrila sa tiež, obžalovaný možno chcel vniknúť do ich bytu, ale sa mu v tom

zabránilo. Tvrdila, že kopanie do dverí nevidela, ale to počula, nohu obžalovaného medzi prahom a
dvermi nevidela, videla iba jeho ruku na zárubni. Potvrdila, že s obžalovaným nikdy nemali konflikt,
tento sa im ospravedlnil, obžalovaný jej ukázal trestný rozkaz. Tiež vypovedala, že predtým, ako
zaregistrovala buchot na chodbe, sa s partnerom nehádali, nezaregistrovala ani inú hádku v paneláku.
Podľa vyjadrenia svedkyne, po otvorení dverí sa jej partner opýtal, čo sa deje a obžalovaný hneď začal

riešiť tú petardu. Vedela, že obžalovaný je držiteľom zbrane, ale nevedela, kde ju obžalovaný v tom
momente má, nevedela uviesť, či obžalovaný počas incidentu zbraň spomenul, ale ona v telefonáte na
políciu povedala, že obžalovaný má pištoľ, ale nevie, prečo to spomenula.

Poškodený N. C. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi viedol, že

si pre odstup času už na detaily nepamätá, ale obžalovaný v noci zazvonil, svedok mu otvoril a začali
sa hádať kvôli petarde, obžalovaný vlastne prišiel s tým, že svedok mu mal na Silvestra hodiť pod auto
petardu. Obžalovaný bol podľa svedka opitý, svedok držal dvere, pretože obžalovaný bol taký opitý, že
pokiaľ by dvere nedržal, tak by padol dovnútra. Podľa vyjadrenia svedka sa obžalovaný nesnažil k nim
vojsť, poškodená tam pobehovala, zazmätkovala a zavolala políciu, pričom ani nevie, čo všetko tam

natrepali, ale chceli sa obžalovaného striasť. Svedok tvrdil, že obžalovaný sa neprejavoval agresívne,
bol taký opitý, že pokiaľ by svedok chcel, tak ho sotí a obžalovaný spadne zo schodov, potvrdil však, že
tam vykrikovali. Podľa svedka sa im obžalovaný nevyhrážal. Tvrdil, že políciu volal aj on, a to preto, že
sa chceli obžalovaného striasť a pokiaľ polícii nič poviete, tak ani neprídu. Na otázku, prečo jednoduchonezatvorili dvere, keď sa chceli obžalovaného striasť, svedok odpovedal, že ho to vtedy nenapadlo, resp.
myslí, že ich aj zatvoril, ale potom ich znovu otvoril. Svedok tvrdil, že došlo k poškodeniu jazýčka na
dverách vplyvom toho, ako sa na ne obžalovaný opieral, pričom dvere boli aj tak v dezolátnom stave.

Svedok tvrdil, že nevie o tom, že či je obžalovaný držiteľom zbrane, nevie, či zbraň obžalovaný počas
incidentu spomenul. Uvádzal, že počul, ako sa obžalovaný počas incidentu vzdialil, ale potom sa s
veľkým rachotom vrátil aj so smeťami, ktoré tam v sáčku nechal.

Prokurátor navrhol prečítať všetky zápisnice o výsluchu tohto svedka z prípravného konania, pričom

obhajoba namietala tento postup vo vzťahu k zápisnici o výsluchu svedka z 10.01.2019, ktorá bola
zrealizovaná pred vznesením obvinenia. Súd tejto námietke obhajoby nevyhovel z rovnakého dôvodu,
z akého nevyhovel zhodnej námietke obhajoby vo vzťahu k návrhu prokurátora na čítanie všetkých
zápisníc o výsluchu svedkyne O. J. z prípravného konania. Súd je totiž toho názoru, že aj zápisnica
o výsluchu svedka N. C. z 10.01.2019 o 09.30. hod. bola vykonaná zákonným spôsobom po začatí
trestnéhostíhaniaaibazdôvodu,žebolavykonanápredvznesenímobvinenia,tútonemožnopovažovať

za nulitnú, neexistujúcu ani nepoužiteľnú ďalšom priebehu trestného konania, a to tiež v konaní pred
súdom zvlášť preto, že svedok sa aj pri svojom ďalšom výsluchu dňa 10.01.2019 (po vznesení obvinenia
a dokonca v prítomnosti obhajcu obžalovaného) vyjadril, že sa tejto svojej prvotnej výpovede pridržiava,
a teda neuviedol, že táto nezodpovedá skutočnému priebehu udalostí, alebo, že by v nej nevypovedal
pravdivo. Preto súd prečítal všetky zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania.

Poškodený N. C. vo svojej výpovedi dňa 10.01.2019 o 09.30. hod. ako svedok vypovedal, že v čase asi
02.30. hod. ho zobudila priateľka, u ktorej v byte spal, že počula buchot na chodbe v paneláku a následne
buchot na ich dverách. Išiel sa preto pozrieť, kto je na chodbe , ale pretože ten človek bol vysoký, nevidel
ho, otvoril preto dvere a videl, že je to obžalovaný, ktorý mal vypité a stál chrbtom k ich dverám a ako

otvoril, skoro spadol dnu. Posotil ho smerom von, pričom tento hneď, ako otvoril dvere, začal vytýkať
hodenie petardy pod jeho auto na Silvestra, na čo svedok reagoval tak, že to nie je pravda a posielal
obžalovanéhodomovstým,abyprišiel,keďvytriezvie.Poškodenýzavreldvere,obžalovanývypolhlavný
istič na chodbe a v byte poškodených zostala tma. Poškodený začal cez dvere obžalovanému nadávať
a potom počul tupý úder do dverí s tým, že pravdepodobne to bolo kopnutie a počul, ako sa rozbil

jazýček na dverách a dvere sa otvorili, pričom poškodený nohou bránil otvoreniu dverí a obžalovaný im
kopal smeti do bytu. Obžalovaný im potom začal vulgárne nadávať, začal vykrikovať, že ich zbije alebo
zabije, keďže mu bolo zle rozumieť a celou váhou sa opieral o ich dvere, medzitým nadával a kopal
smeti do bytu. Políciu volala jeho priateľka a potom aj on sám, pričom povedal, že sa im obžalovaný
vyhráža. Obžalovaný stále kopal do dverí, vrieskal a zrazu zostalo ticho a svedok prestal cítiť tlak na

dvere, preto odhodil smeti a potom počul dupot na chodbe paneláku s tým, že obžalovaný sa vracal,
zase začal kopať do dverí, vykrikoval a nezrozumiteľne nadával a preto poškodený znovu volal políciu.
Keď obžalovaný odišiel, poškodený zapol ističe a nájdenými kľúčmi zamkol dvere. Podľa poškodeného
obžalovaný vykrikoval slová , že ich dobije, zbije, zabije, prizabije, ale počul to nezrozumiteľne a na
chodbe sa to ozývalo. Poškodený tvrdil, že tieto vyhrážky bral s rezervou a nebál sa o ich životy.

Poškodený bol vypočutý následne dňa 10.01.2019 o 21.50. hod, aj v prítomnosti obhajcu obžalovaného,
pričom sa v úvode svojej výpovede vyjadril tak, že sa svojej výpovede z toho istého dňa pridržiava a
uviedol, že nechce, aby bol obžalovaný trestne stíhaný. Aj v úvode tejto svojej výpovede uviedol, že
obžalovaný počas incidentu vykrikoval nezrozumiteľné slová ako zabijem ťa, prizabijem ťa, avšak mu
nebolo dobre rozumieť, nakoľko sa to v paneláku ozývalo. Následne na otázky už modifikoval tieto svoje

vyjadrenia s tým, že si na presné slová obžalovaného nepamätá a jeho slová bral s rezervou, pretože
ho poznal, uvádzal už slová dobije, zbije, zabije. Tvrdil, že obžalovaný sa nesnažil vojsť do bytu a tvrdil,
že obavu o svoj a priateľkin život nemal.
Následne vo svojej výpovedi dňa 13.02.2019 uvádzal, že obžalovaný dal dvere a zámok opraviť na
jeho náklady. Tvrdil, že políciu volal preto, aby sa obžalovaného striasli, obžalovaný sa im nevyhrážal a

svedok prejavil vôľu stiahnuť trestné oznámenie, aby obžalovaný nebol stíhaný.

Svedok sa k zisteným rozporom vyjadril tak, že je názoru, že vypovedal na hlavnom pojednávaní tak
isto, vynechal iba vypnutie ističa obžalovaným. Tvrdil tiež, na polícii vypovedal pravdu, nevymyslel si to
a aj na polícii vysvetľoval tie slová ohľadne zabitia.

Svedok S. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nebol priamym svedkom incidentu, ale keďže býva
na treťom poschodí nad bytom poškodenej, tak sa v noci zobudil na to, že na chodbe je nejaký krik
a buchot, počul niekoľkokrát buchnutie do dverí a tiež aj viaceré hlasy, pričom bolo zrejmé, že ide ohádku, ale nevedel identifikovať, kto sa háda. Zobudila sa jeho manželka a tá mu povedala, že videla
z okna dve policajné autá. Na druhý deň ho vonku pred domom pristavili poškodení, pýtali sa ho, či v
noci niečo počul a povedali mu, že sa s obžalovaným veľmi pohádali a že idú na políciu vypovedať.

Svedok uviedol, že sú v paneláku na hádky zvyknutí, pretože poškodená sa v minulosti ešte so svojim
manželom zvykla hádať.

Zo zápisnice o trestnom oznámení súd zistil, že poškodená toto podala dňa 09.01.2019 o 05.00. hod. na
OO PZ Nové Zámky, pričom v tomto opisovala jednoznačne nielen fakt, že sa im obžalovaný opakovane

vyhrážal zabitím, ale dokonca povedal i to, že si pôjde dole po pištoľ.

Z listinných dôkazov pritom vyplýva, že dňa 09.01.2019 bola strelná zbraň - revolver zn. Zbrojovka Brno
typu ZHR 241, kalibru 22 long rifle č. XXXXXXXXXX, ktorej bol obžalovaný legálnym držiteľom, u neho
zaistená podľa Zákona č. 190/2003 Z. z. s tým, že sa táto v čase zaistenia nachádzala v osobnom
motorovom vozidle zn. AUDI A6 EČ: NZ XXX GI, používanom obžalovaným a nachádzajúcom sa v tom

čase pred bytovým domom v Nových Zámkoch na ulici S. H. C. č. XX.

Zo zvukových záznamov z tiesňovej linky 158 súd zistil, že poškodení dňa 09.01.2019 políciu
kontaktovali celkom trikrát, a to v čase o 02.42. hod., o 02.51. hod. a 02.55.hod.
Prvýkrát políciu volala poškodená O. J., ktorá v telefonáte výslovne uviedla, že obžalovaný im chce

rozbiť dvere, pričom v pozadí telefonátu počuť komunikáciu obžalovaného s poškodeným C., pričom
obžalovaný žiada opakovane poškodeného o rozhovor a poškodený tohto opakovane posiela preč.
Následne políciu volal poškodený C., dožaduje sa urýchleného príchodu hliadky s tým, že obžalovaný
sa im vyhráža zabitím a v pozadí tiež počuť poškodenú, ktorá kričí, že obžalovaný sa im vyhráža zabitím
a má pri sebe zbraň.

Tretí krát políciu urguje opätovne poškodený s tým, že už nevládze držať dvere.
Súd po prehratí zvukových záznamov považuje za potrebné upriamiť pozornosť nielen na ich obsah,
ale aj na zachytené správanie sa poškodených, z ktorých vyjadrení, hlasového prejavu a sprievodných
zvukov vyplýva, že títo v čase kontaktu polície mali veľký strach, správanie sa obžalovaného pociťovali
ako zjavne ich ohrozujúce, z ktorého dôvodu súrili príchod polície a rozhodne tieto ich jednoznačne

spontánne prejavy nezodpovedali ich vyjadreniam na hlavnom pojednávaní, že z obžalovaného nemali
žiadnu obavu, alebo dokonca im jeho slová boli smiešne.

Súd z prečítaných znaleckých posudkov znalca MUDr. Vincenta Štefáka z odvetia psychiatrie zistil,
že obžalovaný v čase činu trpel kombinovanou opojenosťou a úzkostnou poruchou v liečbe, ktorá

mala vplyv na jeho ovládacie schopnosti v zmysle ich zníženia na polovicu, schopnosť rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť bola u obžalovaného zachovaná. Znalec nezistil u
obžalovaného žiadnu závislosť ani potrebu nariadiť mu žiadnu formu ochranného liečenia.

Zo zápisu o dychovej skúške, vykonanej u obžalovaného dňa 09.01.2019 o 03.54. hod., súd zistil, že

bola u neho dychu nametaná hodnota alkoholu 0,98 mg/l.

Ovplyvnenie obžalovaného alkoholom bolo potvrdené aj laboratórnym skúmaním odobratého mu
biologického materiálu, ktorým bolo tiež potvrdené aj ovplyvnenie obžalovaného liekmi.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na zápisnicu o ohliadke miesta činu, fotodokumentáciu, vrátane
fotografii poškodeného zámkového mechanizmu dverí poškodenej, nájomnú zmluvu, dokumentujúcu
užívateľský vzťah poškodenej k predmetnému bytu, potvrdenie o náhrade škody a ďalšie listiny.

Vykonaním vyššie opísaných dôkazov a po ich vyhodnotení jednotlivo ako aj v ich vzájomných

súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti, ktoré umožňujú pozorovať jednotlivé
vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené otázky, súd dospel k záveru, že obžaloba bola na
obžalovaného podaná dôvodne. Obžalovaný síce priznal verbálny konflikt s poškodenými, ako aj to,
že sa s poškodeným C. pretláčal o vchodové dvere do ich bytu, avšak tvrdil, že tak robil preto, aby
poškodený pokračoval v rozhovore s ním a popieral súčasne, že by sa poškodeným akýmkoľvek

spôsobom, a teda aj zabitím, vyhrážal.

Túto obranu obžalovaného mal súd v plnom rozsahu vyvrátenú ostatnými vykonanými dôkazmi, a to
predovšetkým výpoveďami poškodených, zápisnicou o trestnom oznámení, zvukovým záznamom ztelefonických oznámení poškodených na linku 158, zápisnicou o ohliadke miesta činu, ktoré dôkazy
navzájom korešpondovali. Z výpovedí poškodených vyplynul aj rozdielny spôsob vzniku celého konfliktu
medzi nimi a obžalovaným. Títo zhodne nielen v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní totiž

rozdielne od obžalovaného vypovedali, že žiadna hádka, ktorá mala upútať pozornosť obžalovaného a
dokonca viesť k jeho rozhodnutiu sa prezliecť z pyžama (keďže ju mal počul až do svojho bytu) a zisťovať
jej situáciu, medzi nimi v rozhodnú noc neprebiehala (a nepočula ani inú hádku v bytovom dome), čo v
konečnomdôsledkuvyplývaajzvýpovedesvedkaR.(bývajúcehobezprostrednenadbytompoškodenej
J.), ktorý sa v noci zobudil až na hádku, prebiehajúcu na chodbe. Z výpovedí poškodených ďalej pre

súd presvedčivo vyplynulo, že obžalovaný, súc v stave silno ovplyvnenom požitým alkoholom, bol od
začiatku komunikácie s ním konfliktný, keďže v podstate bezprostredne po otvorení dverí poškodeným
C. začal riešiť udalosť, týkajúcu sa hodenia petardy pod jeho auto zo silvestrovskej noci. Poškodení
odmietli v týchto nočných hodinách s obžalovaným a v takom jeho stave rozoberať tento problém a
zavreli dvere do bytu, čo v obžalovanom vzbudilo hnev, keďže tento chcel v komunikácii pokračovať,
začal poškodeným nadávať a kopol do dverí bytu, čím poškodil mechanizmus zámku. Následne tlačil

na dvere do bytu poškodených, ktoré z druhej strany držal poškodený C., a pokračoval v nadávkach
poškodeným, kopal dnu do bytu vysypané smeti a súčasne sa im vyhrážajúc zabitím. Táto situácia viedla
k rozhodnutiu poškodených privolať políciu, ktorú v priebehu incidentu, ktorý aj podľa času jednotlivých
volaní poškodených, trval minimálne 13 minút.

Skutočnosť, že obžalovaný počas incidentu voči poškodeným opakovane použil vyhrážky zabitím,
pre súd vyplynula nielen z prvotných výpovedí poškodených z prípravného konania (a ktoré z už
vyššie uvedených dôvodov ako zákonné na hlavnom pojednávaní súd prečítal), ale aj z neskorších
výpovedí poškodených v prípravnom konaní, zrealizovaných po vznesení obvinenia v prejednávanej
veci. Poškodení totiž v úvodoch týchto svojich výpovedí v rámci spontánneho opisu priebehu skutku

vyhrážky zabitím, vyslovené obžalovaným, uvádzali, až následne v rámci kladených otázok sa snažili
tieto svoje predchádzajúce vyjadrenia korigovať (avšak ich nepopierajúc) a vysvetľovať ako možno zle
pochopené alebo nimi zle počuté, a to zjavne motivovaní snahou neuškodiť obžalovanému, s ktorým
v minulosti nemali žiadne konflikty a ich vzájomný vzťah zhodne hodnotili ako dobrý a s ktorým (ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania) aj neskôr tento vzájomný konflikt rozoberali a prejavili záujem

zaujať vo veci postoj naklonený obžalovanému. Z tejto motivácie poškodených došlo podľa názoru
súdu k ešte väčšej snahe bagatelizovať ich konflikt s obžalovaným vo výpovediach poškodených na
hlavnom pojednávaní, kedy dokonca popierali akúkoľvek obavu z obžalovaného v rozhodnom čase,
poškodená J.Á. hovorila dokonca o tom, že v istom momente nadávky a vyhrážky obžalovaného vnímala
ako smiešne a poškodený C. sa snažil súd presvedčiť, že obžalovaný sa vôbec neprejavoval agresívne

a prezentoval sa ako schopný obžalovaného v jeho správaní zastaviť, ak by to bol chcel.

Tentozmenenýpostojpoškodenýchvšaknekorešpondujesozápisnicouotrestnomoznámení,podanom
poškodenou J. ( a ktoré oznámenie je podľa § 119 odsek 2 Trestného poriadku dôkazom), v ktorom
jednoznačne uviedla nielen to, že obžalovaný sa im počas incidentu opakovane vyhrážal zabitím, ale

dokonca i to, že obžalovaný povedal, že si pôjde dole po zbraň, ktorá v konečnom dôsledku aj bola
bezprostredne po skutku obžalovanému zaistená v ním používanom osobnom motorovom vozidle,
nachádzajúcom sa pred bytovým domom a o ktorej informácii o umiestnení zbrane obžalovaného
v danom čase poškodená nemohla mať vedomosť z iného zdroja ako práve z tohto vyjadrenia
obžalovaného.

V neposlednom rade, a to predovšetkým, súd poukazuje na zvukový záznam z telefonických oznámení
poškodených na linku 158, v ktorých opakovane žiadali urýchlený príchod hliadky polície, pričom
uvádzali aj vyhrážky zabitím zo strany obžalovaného, v ktorom je zachytené aj vyjadrenie poškodenej
o tom, že obžalovaný má strelnú zbraň (čo opäť len korešponduje z jej vyjadrením do zápisnice

o trestnom oznámení) a z ktorých osobitne a nepochybne vyplýva zjavný, a podľa názoru súdu aj
odôvodnený, strach poškodených zo správania sa obžalovaného a rozhodne nepotvrdzuje neskoršie
snahy poškodených tento konflikt prezentovať ako banálnu susedskú hádku v nadväznosti na stav
obžalovaného po požití alkoholu. Obžalovaný sa pritom tohto konania dopustil v stave značne
ovplyvnenom alkoholom a v kombinácii s ním užitými liekmi, ktorý stav podľa znaleckého posudku

dokonca ovplyvnil ovládacie schopnosti obžalovaného v smere jeho zníženia až na polovicu. Uvedený
záver znaleckého posudku tak nepodporuje obranu obžalovaného, prezentujúceho svoje správanie
v podstate ako plne ním vôľou korigované, ale naopak, korešponduje s opisom jeho správania
poškodenými.Na základe takto vykonaného a vyhodnoteného dokazovania súd ustálil skutkový stav veci tak, ako je
uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd však na rozdiel od obžaloby nemal z vykonaného dokazovania preukázaný úmysel obžalovaného
vniknúť do bytu poškodenej. Obžalovaný v priebehu celého incidentu, takýto úmysel neprezentoval
žiadnymi slovnými vyjadreniami a poškodený rovnako takýto úmysel nerozpoznali, v tejto súvislosti aj
vo svojich výpovediach v prípravnom konaní uvádzali iba svoje domnienky. Tak, ako je vyššie uvedené,

obžalovaný kopnutím do dverí bytu poškodenej tieto poškodil a následne medzi ním a poškodeným
C. došlo k ich pretláčaniu, obžalovaný však vysvetľoval a toto vysvetlenie je podporené aj zvukovým
záznamom z jedného z hovorov poškodených na linku 158, že takto konal v snahe pokračovať v
komunikácii s poškodeným C., ktorú poškodený odmietal a snažil sa preto dvere zatvoriť. Z tohto dôvodu
súd skutok nekvalifikoval ako pokus prečinu porušovania domovej slobody podľa § 14 odsek 1 k § 194
odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona tak, ako ho posudzovala obžaloba.

Keďže však k súdom ustálenému verbálnemu a fyzickému útoku obžalovaného na poškodených
(verbálne vyhrážky zabitím, vulgárne nadávky a fyzický útok proti veci poškodených - poškodenie dverí
a následný, nielen prechodný, tlak na dvere bytu, ktoré musel poškodený podopierať a ktoré prejavy
obžalovaného mohli byť a aj objektívne boli postrehnuté i inými obyvateľmi bytového domu) došlo na

mieste verejnosti prístupnom (ktorým je aj spoločná chodba bytové domu ako miesto prístupné širšiemu
okruhu individuálne neurčených ľudí (a to nielen všetkým osobám bývajúcim v bytovom dome, ale aj
ich návštevám a iným osobám do bytového domu vstupujúcich z titulu ich zamestnania a pod., a to aj
z hľadiska prístupnosti chápanej ako možnosť vidieť a počuť prejavy obvineného takto vymedzenému
okruhu osôb), súd skutok posúdil aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného

zákona.

Súd tak dospel k záveru, že obžalovaný uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky formálne
znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona tak z

hľadiska subjektu, subjektívnej stránky, objektu i objektívnej stránky, pretože úmyselne (§ 15 písmeno a)
Trestného zákona) zasiahol do záujmov, chránených Trestným zákonom, ktorými je záujem na ochrane
jednotlivcov pred niektorými nebezpečnými vyhrážkami a tiež záujem na ochrane riadneho občianskeho
spolunažívania tak, že sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
a dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Súd

nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym
konaním obžalovaného a následkami jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane
druhej. Zákonné znaky predmetných prečinov naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej, pretože jeho
závažnosť rozhodne nie je nepatrná (§ 10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určená
predovšetkým spôsobom vykonania činu (intenzitou ním voči integrite poškodených použitého násilia a

charakteru ním vyslovených vyhrážok) a jeho následky (vo sfére poškodenia majetku poškodených a
občianskeho spolunažívania), okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (bezdôvodný fyzický a verbálny
útok obžalovaného na poškodených), mieru zavinenia obžalovaného a jeho pohnútku. Súd skutok
kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania, nakoľko dospel k záveru, že
neskorší Trestný zákon nie je pre obžalovaného priaznivejší (predovšetkým z hľadiska podmienok pre

neskoršie rozhodovanie o osvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia).

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento je konateľom obchodnej spoločnosti,
ktorejzamestnancamijehodnotenýmimoriadnekladne.Obžalovanýježenatý,otcommaloletýchdetí,je
dlhodobo liečený na psychiatrii pre ochorenie (úzkostnú poruchu), vyžadujúce si pravidelnú medikáciu.

Obžalovaný má v evidencii priestupkov evidované nielen záznamy pre spáchanie priestupkov na úseku
cestnej dopravy, ale aj za spáchanie priestupku na úseku zbraní a streliva z 09.01.2019 (vzdialenie sa
od svojej strelnej zbrane, ktorú mal uzamknutú vo svojom vozidle, na vzdialenosť, kde nemal možnosť
svoju zbraň vidieť) a tiež aj za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
odsek 1 písmeno d) Zákona o priestupkoch v roku 2013. Na obžalovaného sa síce hľadí, akoby nebol

súdne trestaný, avšak uvedenou fikciou nezanikla skutočnosť, že obžalovaný v minulosti spáchal prečin
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
odsek 1 Trestného zákona, z ktorého spáchania bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súduNové Zámky vo veci sp. zn. 2T/96/2008 na podmienečný trest, pričom aj tohto skutku sa obžalovaný
dopustil v stave ovplyvnenom alkoholom.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd zistil u
obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona (dobrovoľne nahradil
spôsobenú škodu) a tiež aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal

viac trestných činov). Súd obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona,
pričomnajprísnejšietrestnýmzozbiehajúcichsatrestnýchčinovjeprečinpodľa§364odsek1Trestného
zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 0 až 3 roky. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného
zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej poľahčujúcej a priťažujúcej
okolnosti a pri ich rovnováhe uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby
vo výmere 10 mesiacov. Súd súčasne, zistiac podmienky podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného

zákona (vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v
ktorom žije a na okolnosti prípadu možno dôvodne očakávať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu obžalovaného nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody ich okolností), výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 14 mesiacov.

Súd je toho názoru, že u obžalovaného splní účel trestu trest uvedeného druhu a výmery, keďže
tento súčasne reflektuje predchádzajúce aj súčasne dobré vzájomné vzťahy medzi obžalovaným a
poškodenými, pričom spáchanie skutku v prejednávanej veci je zjavne excesom v poslednej dobe
obžalovaným vedenom riadnom živote a tento možno pričítať nezvládnutiu jeho správania v stave
značne ovplyvnenom alkoholom. Pri určení dĺžky skúšobnej doby podmienečného odsúdenia súd vzal

do úvahy aj počas takmer už jedného roka voči nemu uplatňovaný zákaz požívania alkoholu ako jedno
z opatrení na nahradenie väzby u neho s tým, že aj doterajšie jeho dodržiavanie bude na obžalovaného
aj v budúcnosti dostatočne pôsobiť v záujme eliminácie takýchto zlyhaní v jeho správaní, ku ktorým u
neho dochádza po požití alkoholu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).