Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 27Cb/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203258
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1312203258.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: D.. T. Z.,

H. X, B., zastúpeného Advokátska kancelária Fiľo & Partners s. r. o., Štúrova 11, Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 47 237 031, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,
Limbová 2, Bratislava, IČO: 00 165 565, o zaplatenie 50 155,61 eura, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania
žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 26. 03. 2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 53 475,- eura, čo odôvodnil tým, že dňa 25. 07. 2007 podal žiadosť na Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Bratislave (ďalej len „ÚPSVaR“) o poskytnutie nenávratného finančného príspevku
na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý sa poskytuje zo
zdrojov štátneho rozpočtu SR a z Európskeho sociálneho fondu. Dňa 16. 06. 2007 si žalobca podal
na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva Bratislava žiadosť o posúdenie bytu na Ožvoldíkovej
ulici v Bratislave pre účely konania vedeného pred ÚPSVaR o priznaní chráneného pracoviska v

súvislosti s poskytnutím nenávratného finančného príspevku občanovi so zdravotným postihnutím v
zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Regionálny úrad verejného zdravotníctva
Bratislava svojim rozhodnutím č. RÚVZ/21-11119, 13055/2007 zo dňa 31. 08. 2007 schválil priestor a
vytvorenie chráneného pracoviska pre 1 osobu v tomto priestore pre administratívnu činnosť v časti
bytu na H. ulici do prevádzky, čo bolo jednou z podmienok pre poskytnutie nenávratného finančného
príspevkuodÚPSVaR.Dňa28.08.2007bolauzatvorenáDohodaoposkytnutínenávratnéhofinančného
príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti podľa ust. §

57 zákona č. 57/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a vyhlášky MPSVR č. 44/2004 Z.z. medzi žalobcom
a ÚPSVaR, v zmysle ktorej mal byť žalobcovi poskytnutý príspevok v celkovej výške 6 958,44 eura.
Na základe tejto dohody žalobca požiadal dňa 04. 10. 2007 o poukázanie finančnej čiastky, na čo však
ÚPSVaR oznámil, že finančný príspevok nebol doteraz poskytnutý, nakoľko bolo dodatočne zistené,
že žalobca nie je vlastníkom bytu, ale iba nájomcom a vlastník bytu, ktorým bol v tom čase Stavebné
bytové družstvo Bratislava IV nesúhlasil s využívaním bytu na iné účely ako na bývanie. Preto Úrad
verejného zdravotníctva SR po preskúmaní veci mimo odvolacieho konania dňa 09. 01. 2008 zrušil

rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, ktorým bolo schválené uvedenie
priestoru a súčasne vytvorenie chráneného pracoviska s odôvodnením, že správny orgán nezistil riadne
skutkový stav. Proti rozhodnutiu Úradu verejného zdravotníctva SR žalobca podal odvolanie, o ktorom
Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodnutím zo dňa 23. 05. 2008 rozhodlo tak, že toto odvolanie zamietloa napadnuté rozhodnutie ÚVZSR potvrdilo. Dňa 19. 09. 2008 prišlo k odstúpeniu od Dohody o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku, pričom ako dôvod odstúpenia bolo uvedené vážne porušenie
podmienok dohody tým, že Ministerstvo zdravotníctva SR zamietlo žalobcovo odvolanie a potvrdilo

rozhodnutie ÚVZSR, ktoré kladné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v plnom rozsahu
zrušil z dôvodu, že žalobca nepreukázal vlastníctvo k posudzovanému priestoru, resp. nebol predložený
súhlas vlastníka na jeho užívanie na iné ako bytové účely. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 13.
02. 2009 č.k. 4S/62/08-57 obe rozhodnutia orgánov verejnej správy vydané mimo dovolacieho konania
zrušil a vec vrátil na nové konanie. Úrad verejného zdravotníctva SR opätovne rozhodol dňa 24. 04. 2009

pod č. OLP/3516/2009 o zrušení rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č.
RÚVZ/21-111199, 13055/2007 zo dňa 31. 08. 2007, čo opätovne potvrdilo a odvolanie žalobcu zamietlo
Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodnutím č. 15520/2009-OP. Dňa 31. 05. 2010 bol voči rozhodnutiu
Ministerstva zdravotníctva SR podaný Generálnou prokuratúrou SR pod č. VI/1 Gd 491/09-12 protest,
ktorým bolo navrhnuté rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR ako nezákonné zrušiť a nahradiť
ho rozhodnutím zodpovedajúcemu zákonu, nakoľko účelom konania vedeného Regionálnym úradom

verejného zdravotníctva Bratislava bolo iba posúdiť časť bytu na Ožvoldíkovej ulici č. 1 v Bratislave
z hľadiska ochrany zdravia podľa zákona č. 126/2006 Z.z. Stavebné bytové družstvo Bratislava IV
nemohlo byť účastníkom tohto konania podľa ust. § 14 stavebného poriadku, lebo v ňom nešlo o
realizáciu jeho subjektívnych práv, ktoré by mu podľa verejnoprávneho predpisu prináležali, ďalej
súhlas tohto Stavebného bytového družstva nebol povinný, nakoľko žalobca byt užíval na základe

platnej nájomnej zmluvy od roku 1991 a pre vytvorenie chráneného pracoviska bol posudzovaný len
konkrétny priestor. Dňa 24. 10. 2008 sa žalobca stal vlastníkom predmetného bytového družstva, a
teda v čase rozhodovania orgánov verejnej správy v mimo odvolacom konaní nebol daný ani nimi
tvrdený dôvod na zrušenie nezákonného rozhodnutia. Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodnutím zo
dňa 22. 06. 2010 č. 06763/2010-OP zrušilo rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 25.

06. 2009 v spojení s rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 24. 04. 2009 a vec
vrátilo Úradu verejného zdravotníctva SR na ďalšie konania, čím sa s protestom prokurátora stotožnilo.
Úrad verejného zdravotníctva dňa 26. 07. 2007 rozhodnutím č. OLP/5310/2010 konanie začaté na
podnet Úradu verejného zdravotníctva SR vo veci preskúmavania rozhodnutia Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva Bratislava zo dňa 31. 08. 2007 mimo odvolacieho konania podľa ust. § 30

ods. 1 písm. h) správneho poriadku zastavil, čím ostalo rozhodnutie Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva č. RÚVZ/21-11119, 13055/2007 zo dňa 31. 08. 2007 právoplatné. Na základe toho mal
žalobca za to, že dôvod odstúpenia od Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nebol
daný, t.j. vôbec nemalo dôjsť k odstúpeniu od dohody zo strany ÚPSVaR, a teda žalobca mal nárok
na plnenie z predmetnej dohody v sume 6 985,44 eura. Právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, čo bolo splnené,
nakoľkorozhodnutímMinisterstvazdravotníctvazodňa22.06.2010č.06763/2010-OPbolorozhodnutie
Ministerstva zdravotníctva zo dňa 25. 06. 2009 v spojení s rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva
SR č. OLP/3516/2009 zo dňa 24. 04. 2009 zrušené a vec vrátená Úradu verejného zdravotníctva SR na
ďalšie konanie. Žalobca tvrdil, že mu vznikla nasledovná škoda:

- suma 6 958,44 eura, ktorá predstavuje sumu, ktorá mala byť poukázaná ÚPSVaR v zmysle dohody o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku;
- suma 39 910,- eura ako ušlý zisk, nakoľko pre neposkytnutie príspevku nemohol začať podnikať, a
tým pádom nedosiahol žiaden zisk, preto si vyčíslil ušlý zisk tak, že za rok 2007 predstavuje tento ušlý
zisk sumu 1 337,44 eura, za rok 2008 predstavuje sumu 8 676,36 eura, za rok 2009 predstavuje sumu

8 934,- eura, za rok 2010 predstavuje sumu 9 288,- eura, za rok 2011 predstavuje sumu 9 468,- eura a
za rok 2012 sumu 2 266,20 eura, čo dokopy predstavuje ušlý zisk v sume 39 910,- eura;
- suma 63,02 eura predstavujúca poplatky za vedenie účtu v banke mesačne, z toho 22,77 eura za účet
v OTP banke a 40,25 eura za účet č. XXXXXXX/XXXX;
- suma 1 598,71 eura za zriadenie telefonickej linky od spoločnosti Slovak Telekom, a.s.,

- suma 4 944,83 eura predstavuje pôžičku od spoločnosti GE Money vo výške 3 319,39 eura, pričom
celková cena úveru po zarátaní ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala sumu 4 944,383
eura;
celkom vo výške 53 475,- eura.

2. Žalovaný v konaní uviedol, že žalobca mal na uvedenie predmetných priestorov do prevádzky súhlas
príslušného orgánu verejného zdravotníctva, a to kladné rozhodnutie RÚVZBA zo dňa 31. 08. 2007,
čiže podľa tohto rozhodnutia mohol predmetné chránené pracovisko z hľadiska kompetencie orgánov
verejného zdravotníctva prevádzkovať. Rozhodnutie RVZSR zo dňa 12. 03. 2008, ktorým bolo vyššieuvedené rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušené, bolo napadnuté odvolaním zo dňa 31. 03.
2008 a o podanom odvolaní rozhodol príslušný orgán Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
rozhodnutím zo dňa 23. 05. 2008, ktoré nadobudlo dňa 04. 06. 2008 právoplatnosť. Žalobca teda mohol

v prevádzke chránenej dielne nerušene pokračovať na základe súhlasu RÚVZBA až do dňa 04. 06.
2008, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
zo dňa 12. 03. 2008. Dňa 13. 02. 2009 Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. 4S/62/08-57 zrušil
prvostupňové rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 12. 03. 2008, ako aj rozhodnutie
Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 23. 05. 2008. Po doručení tohto rozsudku mohol žalobca v

prevádzkovaní predmetnej chránenej dielne v súlade s rozhodnutím RÚVZBA pokračovať, a to až do
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 25. 06. 2009, t.j. do dňa
02. 07. 2009. Týmto rozhodnutím totiž v odvolacom konaní Ministerstvo zdravotníctva SR opätovne
potvrdilorozhodnutieÚVZSRzodňa24.04.2009.Vprevádzkechránenejdielnebolomožnépokračovať
opätovne, a to po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 22.
06. 2010. Žalobca bol odo dňa 24. 10. 2008 vlastníkom bytu, pričom keby túto skutočnosť konajúcim

správnym orgánom uviedol včas, nebol by ani daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia. Taktiež žalovaný
nemôže niesť zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla odstúpením od dohody medzi žalobcom a iným
právnym subjektom, pričom žalovaný popieral nielen právny nárok na náhradu škody, ale aj jeho výšku.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny odstúpil od dohody z dôvodov nezákonného rozhodnutia, ale
najmä z dôvodov podľa čl. 2 písm. a) bodu 6 predmetnej Dohody, nakoľko žalobca neviedol evidenciu

nákladov, výkonov a hospodárskych výsledkov v chránenej dielni a tieto raz ročne nepredkladal do 31.
03. príslušného kalendárneho roka a tiež z dôvodov podľa čl. 2 písm. a) bodu 8 predmetnej Dohody, že
neoznamoval Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny každú zmenu dohodnutých podmienok. Prostriedky
žalovaný negarantoval a ani nezabezpečoval a boli viazané na splnenie podmienok pre poskytnutie
nenávratného finančného príspevku. Podnikatelia majú nielen práva, ale aj povinnosti a podnikanie sa

spája vždy s určitým rizikom, čo žalobca vie a to znamená, že ak nevykazoval zisk podľa daňového
priznania z roku 2012, nemôže si uplatňovať ušlý zisk, keď žiaden nemal. Pokiaľ ide o sumu za zriadenie
účtov, môže si žalobca túto sumu zahrnúť do nákladov ako odpočítateľnú nákladovú položku. Neobstojí
ani výška škody za telefónnu linku a internet, ani pôžička od spoločnosti GE MONEY, pretože pokiaľ
žalobca nemal schválený finančný príspevok a tento nečerpal, bolo jeho súkromnou záležitosťou, či si

úver vzal, v akej výške a od akej firmy a netýka sa predmetu tohto konania. Žalobca má podľa výpisu
zo živnostenského registra viac ako 20 činností podnikania a nie je vyšpecifikované v akej výške a
prečo práve voči odporcovi si uplatňuje náhradu škody vo výške 53 475,- eura. Žalovaný ďalej namietol
premlčanie navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu škody, nakoľko od dňa odstúpenie ÚPSVaR
zo dňa 19. 09. 2008 žalobca vedel, kto zodpovedá za jeho prípadnú škodu, takže najneskôr bol jeho

nárok dňa 19. 09. 2011 premlčaný. Pôvodne žalobca žiadal o chránenú dielňu na Ožvoldíkovej ulici,
pričom neskôr si chcel žalobca kúpiť rodinný dom a tam zriadiť cestovnú kanceláriu, takže z jeho strany
asi nemalo ísť o účelové čerpanie štátnych finančných prostriedkov.

3. Žalobca v konaní aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej uviedol, že v správnom konaní

o schválení priestorov pre chránené pracovisko žalobcu žalovaný pochybil, čím vznikla žalobcovi
škoda. Tým, že má žalobca zdravotné postihnutie, má sťažené uplatnenie na trhu práce a rozhodnutím
žalovaného mu bola spôsobená škoda tým, že mu nebol priznaný nenávratný finančný príspevok
na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti z dôvodu, že Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny na základe rozhodnutia žalovaného o zrušení rozhodnutia, ktorým

sa vyhovelo uvedeniu priestorov do prevádzky. Podľa ust. § 55 ods. 1 poslednej vety zákona č.
5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska
prizná úrad na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia. Pri výkone posudkovej činnosti
orgány verejného zdravotníctva posudzujú predložené návrhy na uvedenie priestorov do prevádzky
z hľadiska ich dopadov na verejné zdravie, t.j. či ich realizáciou nemôže dôjsť k jeho negatívnemu

ovplyvňovaniu. Súhlas vlastníka predmetného bytu orgány verejného zdravotníctva nemôžu brať v
úvahu ani ho od žalobcu požadovať, pretože to nepatrí do ich pôsobnosti, čo znamená, že konali nad
mieru svojich oprávnení, ktorú im ustanovuje zákon. Zároveň žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol,
že preskúmavanie rozhodnutí v mimo odvolacom konaní je inštitút určený na nápravu nezákonných
rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou za súčasného rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých

práv účastníkov. Zrušenie takto preskúmaného rozhodnutia, ak vadné rozhodnutie nemalo byť vôbec
vydané a treba konanie zastaviť alebo vtedy, keď pre nevyhnutnosť vykonania ďalšieho dokazovania je
z hľadiska rýchlosti, hospodárnosti výhodnejšie, ak vo veci opätovne rozhodne orgán nižšieho stupňa.
Pri oboch prípadoch je správny orgán povinný dbať na ochranu dobromyseľne nadobudnutých páv, čov danom prípade aj vzhľadom na nové právne pomery orgány verejnej správy vôbec nerešpektovali. V
rozhodnutí zo dňa 22. 06. 2010 si žalovaný svoje pochybenie, nezákonný a nesprávny postup priznal,
avšak vo svojom vyjadrení k žalobe sa odvolával na to, že žalobca mohol v prevádzke pokračovať do

právoplatnosti rozhodnutia do dňa 04. 06. 2008, avšak Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny odstúpil od
dohody o nenávratnom finančnom príspevku dňa 19. 09. 2008, to znamená v čase kedy rozhodnutie
ÚVZSR zo dňa 12. 03. 2008 bolo právoplatné a predmetný priestor ako chránenú dielňu z dôvodu
nezákonného rozhodnutia odporcu užívať nemohol. Zároveň žalobca poukázal na fakt, že žalovaný mal
predmetný priestor posudzovať len z hľadiska jeho dopadu na verejné zdravie, pričom podľa zákona

č. 126/2006 Z.z. platnom do 31. 08. 2007 sa nevyžadovalo na povolenie prevádzky ako podmienky
súhlas vlastníka nehnuteľnosti, ale postačovala nájomná zmluva, ktorá preukazovala možnosť užívania
nehnuteľnosti. Žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti, pretože na základe jeho kladného posudku
podľa ust. § 55 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti sú priestory schválené ako chránená dielňa,
pričom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojom odstúpení jasne uviedol, že je to z dôvodu
rozhodnutia orgánu verejného zdravia. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zároveň podal podnet na

preskúmanie rozhodnutia o schválení priestorov z dôvodu, aby zistil či môže poskytnúť nenávratný
finančný príspevok. Žalobca nemohol viesť náklady chránenej dielne, pretože ju nemal schválenú,
nakoľko mu chýbalo kladné stanovisko od žalovaného pre prevádzkovanie chránenej dielne. V dôsledku
nezákonného rozhodnutia žalovaného si žalobca na začiatku podnikania nemohol uhradiť počiatočné
náklady, čím sa dostal do mínusových položiek. Zároveň nemohol financovať svoj podnikateľský zámer

kúpu nehnuteľnosti, ktorá by slúžila na poskytovanie služieb v oblasti cestovného ruchu. Žalobca
podstúpil viacero kurzov, ktoré sa týkali cestovného ruchu a podnikania. Nenávratný finančný príspevok
mal byť žalobcovi poskytnutý na úhradu nevyhnutných nákladov na začatie prevádzkovania alebo
vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti - služby cestovnej kancelárie, pričom na posudzovanie
priestorov z hľadiska dopadu na verejnú zdravie sú rovnaké pri administratívnej činnosti ako aj pri

službách cestovnej kancelárie.

4. Súd uznesením č.k. 27Cb/13/2012-283 zo dňa 20. 02. 2014 konanie, na základe žalobcovho
späťvzatia žaloby na pojednávaní dňa 19. 02. 2014, s ktorým žalovaný súhlasil, zastavil v časti istiny
vo výške 3 319,39 eura.

5.Súdvykonalvovecidokazovanievýsluchomprávnehozástupcužalobcuazamestnancompovereným
žalovaným,aďalejlistinnýmidôkazmi,ato:výpisomzoživnostenskéhoregistražalobcu,rozpisomúhrad
za internet, dohodou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 28. 08. 2007, odstúpením
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave od dohody o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku, rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č. RÚVZ/21-11119,
13055/2007 zo dňa 31. 08. 2007, rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
č. OLP/5310/2010 zo dňa 26. 07. 2010, rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
č. 06763/2010-OP zo dňa 22. 06. 2010, protestom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky VI/1
Gd 491/09-12 zo dňa 31. 05. 2010, odovzdávacím protokolom k Zmluve o pripojení, objednávkou

na poskytovanie služby UPC telefón, potvrdením o podaní daňového priznania z príjmov fyzickej
osoby za rok 2011, žiadosťou o potvrdenie úhrad za pevnú linku a internet, zmluvou o úvere od GE
Money, potvrdením OTP Banky o zriadení a zrušení účtu žalobcu, žiadosťou poškodenej o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., odpoveďou žalovaného na
žiadosť poškodenej o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.,

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 24. 07. 2012, žiadosťou Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v Bratislave zo dňa 16. 10. 2007, oznámením Stavebného bytového družstva zo dňa 22. 10. 2007
ozamietnutížiadostižalobcuodočasnúzmenuúčeluužívaniačastibytu,podnetomRegionálnehoúradu
verejnéhozdravotníctvaBratislavanapreskúmanierozhodnutiamimoodvolaciehokonania,oznámením
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky o začatí konania vo veci preskúmania rozhodnutia

RÚVZBA zo dňa 31. 08. 2007 mimo odvolacieho konania, zápisnicou z ústneho pojednávania zo dňa
24. 01. 2008, prezenčnou listinou zo dňa 24. 01. 2008, žiadosťou žalobcu o prerušenie konania zo dňa
28. 01. 2008, rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OP/582/2008 zo dňa
01. 02. 2008, rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OP/582/2008 zo dňa
12. 03. 2008, odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

č. OP/582/2008 zo dňa 12. 03. 2008, rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.
13326-1/2008-OP zo dňa 23. 05. 2008, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/62/08-57 zo
dňa 13. 02. 2009, rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/3516/2009
zo dňa 24. 04. 2009, odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskejrepubliky č. OLP/3516/2009 zo dňa 24. 04. 2009, rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republikyč.15520/2009-OPzodňa25.06.2009,rozhodnutímCentraprávnejpomocisp.zn.7N/2515/12
zo dňa 24. 08. 2012, finančným plánom žalobcu, podnikateľským zámerom žalobcu, výpisom z

Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007 až 2009, potvrdením o podaní daňového
priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 2011, predložením odvolania zo dňa 29. 05.
2010, odborným stanoviskom k vytvoreniu chráneného pracoviska pre vykonávanie účtovníctva a
administratívnych prác zo dňa 19. 02. 2009, záznamom z výkonu štátneho zdravotného dozoru zo dňa
17. 02. 2009, žiadosťou o posúdenie priestoru pre podnikanie zo dňa 30. 01. 2009, výpisom z LV č.

XXXX, lekárskou správou žalobcu, predložením odvolania zo dňa 15. 04. 2008, oznámením o zaslaní
rozhodnutia č. OLP/582/2008 zo dňa 12. 03. 2008, výzvou na doplnenie podkladov zo dňa 10. 08.
2007, žiadosťou žalobcu o vytvorenie chráneného pracoviska zo dňa 11. 07. 2007, rozhodnutím Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. 2004/Mly/1357/126 zo dňa 15. 10. 2004, rozhodnutím
Stavebného bytového družstva v obchode Bratislava IV č. 16424 zo dňa 18. 04. 1991, grafickým náčrtom
bytu, žiadosťou o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo dňa 11. 06. 2007, osvedčením

č. 17/2007, vstupným testom žalobcu zo dňa 20. 08. 2007, potvrdením zdravotnej poisťovne zo dňa
23. 07. 2007, čestným prehlásením zo dňa 23. 07. 2007, potvrdením Daňového úradu Bratislava IV
zo dňa 16. 07. 2007, potvrdením inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 12. 07. 2007, stanoviskom
Úradu Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 14. 08. 2007, potvrdením Stavebného bytového
družstva Bratislava IV zo dňa 07. 08. 2007, vyjadrením Obvodného úradu životného prostredia v

Malackách zo dňa 26. 07. 2007, osvedčením žalobcu zo dňa 18. 04. 2007, žiadosťou o poskytnutie
nenávratného finančného príspevku zo dňa 30. 07. 2007, žiadosťou o zabezpečenie prípravy na začatie
prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 30. 07. 2007, žiadosťou o úhradu platby č.
1/2007 zo dňa 03. 09. 2007, faktúrou č. 1/2007, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise,
a zistil stav veci, zistený vykonaním týchto dôkazov.

6.Okresnýsúddňa16.04.2014vyhlásilvovecirozsudokč.k.27Cb13/2012-288,ktorýmžalobužalobcu
zamietol s nasledovným odôvodnením:

7. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, upravené osobitným predpisom -

zákonom č. 514/2003 Z.z., možno uplatniť v zmysle ust. § 6 ods. 1 tohto zákona iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom, a preto súd na rozhodnutie o nároku žalobcu uplatnenom v tomto konaní, spočívajúcom
v náhrade škody nezákonným rozhodnutím skúmal podmienku existencie právoplatného rozhodnutia,
ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a existenciu podmienky vzniku škody v dôsledku

právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Existencia podmienky právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
8. Súd mal z vykonaného dokazovanie preukázané a považoval za nesporné, že:
Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava rozhodnutím č. RÚVZ/21-11119, 13055/2007 zo dňa

31. 08. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 09. 2007 vyhovel návrhu žalobcu a schválil byt č.
0433 na H. ul. č. X v Bratislave do prevádzky ako chránené pracovisko (ďalej len „rozhodnutie RÚVZ
BA zo dňa 31. 08. 2007“),
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky začal dňa 09. 01. 2008 v súlade s ust. § 18 ods. 1
Správneho poriadku konanie vo veci preskúmavania rozhodnutia RÚVZBA zo dňa 31. 08. 2007 mimo

odvolacieho konania, a to na základe podnetu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava
zo dňa 19. 10. 2007,
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. OP/582/2008 zo dňa 12. 03. 2008,
právoplatným dňa 04. 06. 2008 podľa ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku zrušil rozhodnutie RÚVZBA
zo dňa 31. 08. 2007 pre jeho nezákonnosť spočívajúcu v nerešpektovaní ust. § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1

Správneho poriadku (nebol zistený skutkový stav, že žalobca nie je vlastníkom bytu) a ust. § 3 ods. 2 a
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku (nebola daná možnosť vlastníkovi bytu - účastníkovi konania, aby sa
vyjadril) (ďalej len „rozhodnutie ÚVZ SR zo dňa 12. 03. 2008“),
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 13326-1/2008-OP zo dňa 23. 05. 2008,
právoplatnýmdňa04.06.2008odvolaniežalobcuprotirozhodnutiuÚVZSRzodňa12.03.2008zamietlo

a napadnuté rozhodnutie ÚVZ SR zo dňa 12. 03. 2008 potvrdilo (ďalej len „rozhodnutie MZ SR zo dňa
23. 05. 2008“),
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4S/62/2008-57 zo dňa 13. 02. 2009 rozhodnutie ÚVZ SR zo
dňa 12. 03. 2008 a rozhodnutie MZ SR zo dňa 23. 05. 2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Úraduverejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutím č. OLP/3516/2009 zo dňa 24. 04. 2009
rozhodnutie RÚVZ BA zo dňa 31. 08. 2007 opätovne zrušil (ďalej len „rozhodnutie ÚVZ SR zo dňa 24.
04. 2009“),

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 15520/2009-OP zo dňa 25. 06. 2009
odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie ÚVZ SR zo dňa 24. 04. 2009 potvrdilo (ďalej len „rozhodnutie
MZ SR zo dňa 25. 06. 2009“), a
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky navrhla rozhodnutie MZ SR zo dňa 25. 06. 2009 a
rozhodnutie ÚVZ SR zo dňa 24. 04. 2009 ako nezákonné zrušiť (ďalej len „protest prokurátora“).

9. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 06763/2010-OP zo dňa 22. 06. 2010
protestu prokurátora vyhovelo a obe rozhodnutia zrušilo a vec vrátilo Úradu verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky uviedlo, že Úrad verejného zdravotníctva, ktorý v mimo odvolacom konaní
rozhodnutím ÚVZ SR zo dňa 24. 04. 2009 zrušil rozhodnutie RÚVZ BA zo dňa 31. 08. 2007 porušil ust.

§ 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 126/2006 Z.z. s prihliadnutím na ust. § 55 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z.,
ako aj ust. § 3 ods. 1, 14 ods. 1, 46 a 65 ods. 1a 2 Správneho poriadku a vzhľadom na to bolo potrebné
rozhodnutie MZ SR zo dňa 25. 06. 2009 ako nezákonné podľa ust. § 69 ods. 1 Správneho poriadku
zrušiť. Týmto rozhodnutím došlo aj k zrušeniu rozhodnutiu ÚVZ SR zo dňa 24. 04. 2009 a vec sa mu bola
vrátená na ďalší postup, aby v mimo odvolacom konaní opätovne o podnete Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny zo dňa 16. 10. 2007 na preskúmanie rozhodnutia RÚVZ BA zo dňa 31. 08. 2007 mimo
odvolacieho konania v súlade so zákonom rozhodol.

10. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. OLP/5310/2010 zo dňa 26. 07.
2010, právoplatným dňa 30. 07. 2010, mimo odvolacie konanie začaté Úradom verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky dňa 09. 01. 2008 o preskúmaní rozhodnutia RÚVZ BA zo dňa 31. 08. 2007 zastavil
z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie o preskúmavaní rozhodnutia RÚVZBA, čím rozhodnutie RÚVZ
BA zo dňa 31. 08. 2007 ostalo právoplatné.

11. Z vyššie uvedených skutočností vyplývalo, že bola daná prvá skúmaná podmienka, a to existencia

právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť, nakoľko Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky rozhodnutím č. 06763/2010-OP zo dňa 22. 06. 2010 rozhodnutie MZ SR zo dňa
25. 06. 2009 ako nezákonné zrušilo. Hoci súd na kópii rozhodnutia MZ SR zo dňa 25. 06. 2009 nemal
právoplatnosť vyznačenú, nakoľko však išlo o rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, proti ktorému
sa v zmysle ust. § 59 ods. 4 Správneho poriadku nemožno odvolať, mal súd za to, rozhodnutie MZ SR

zo dňa 25. 06. 2009 je právoplatné, a preto je toho názoru, že bola splnená prvá podmienka uplatnenia
nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., pretože rozhodnutie MZ
SR zo dňa 25. 06. 2009, o ktorého právoplatnosti súd nemal pochybnosti, bolo príslušným orgánom ako
nezákonné zrušené.

Námietka premlčania nároku na náhradu z titulu nezákonného rozhodnutia
12. Nakoľko mal súd preukázanú existenciu právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené pre
nezákonnosť, zaoberal sa žalovaného námietkou premlčania nároku na náhradu škody z titulu takéhoto
nezákonného rozhodnutia, pričom v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platí, že právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky a premlčacia lehota plynie odo dňa doručenia, resp. oznámenia

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie a zároveň platí, že v zmysle
ust. § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. premlčacia lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku až do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

13. V tomto prípade premlčacia lehota začala plynúť dňom doručenia rozhodnutia Ministerstva

zdravotníctva zo dňa 22. 06. 2010, ktorým bolo rozhodnutie MZ SR zo dňa 25. 06. 2009 zrušené,
pričom dňa 16. 09. 2011 bolo plynutie premlčacej lehoty prerušené z dôvodu žiadosti o predbežné
prerokovanie návrhu. Hoci súd nemal preukázané kedy presne došlo k doručeniu, resp. k oznámeniu
rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva zo dňa 22. 06. 2010 a ani koľko trvalo predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, možno konštatovať, že premlčacia lehota pri práve na náhradu škody titulom

nezákonného rozhodnutia MZ SR zo dňa 25. 06. 2009 by neuplynula skôr ako dňa 22. 06. 2013. Keďže si
žalobca toto právo uplatnil návrhom na začatie konania dňa 26. 03. 2012 mal súd za to, že k premlčaniu
práva žalobcu na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia MZ SR zo dňa 25. 06. 2009 nedošlo.Existencia podmienky vzniku škody v dôsledku právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť
14. Súd mal preukázané a považoval za nesporné, že žalobca a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

v Bratislave (ďalej len „ÚPSVaR“) uzatvorili dňa 23. 08. 2007 v zmysle s ust. § 57 ods. 9 a 10 zákona
č. 5/2007 Z.z. dohodu č. 17/§57/2007II II o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie
prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len „dohoda“). Táto dohoda
predstavovala zmluvný vzťah žalobcu a ÚPSVaR, na základe ktorého mal žalobcovi vzniknúť nárok na
nenávratný finančný príspevok v celkovej sume 6 958,44 eura a nárok na preplácanie nákladov do výšky

90 % spojených s výkonom podnikateľskej činnosti pozitívne vymedzených v čl. III. bodu 3 dohody a
negatívne vymedzený v čl. III. bodu 4 dohody. Predmetné nároky žalobcu boli však viazané na splnenie
niekoľkýchpodmienok,resp.povinnostížalobcuuvedenýchvčl.IIpísm.a)dohody.Vprípadenesplnenia
si týchto povinností mal ÚPSVaR v zmysle čl. V. bodu 3 dohody právo odstúpiť od zmluvy. Nakoľko zo
stranyžalobcudošlokzávažnýmporušeniampovinnostívyplývajúcichzčl.IIpísm.a)dohody(porušenie
čl. II písm. a) bodu 3, 6 a 8 dohody), ÚPSVaR dňa 19. 09. 2008 odstúpil od tejto dohody, čím platnosť a

účinnosť dohody zanikla, čo malo za následok nevyplatenie nenávratného príspevku v sume 6 958,44
eura a nepreplatenie nákladov súvisiacich s podnikaním žalobcu.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalobca voči žalovanému uplatnil náhradu škody z titulu
nezákonného rozhodnutia žalovaného (rozhodnutia MZ SR zo dňa 25. 06. 2009) sumu 6 958,44

predstavujúcu nevyplatený nenávratný príspevok, sumu 1 661,71 eura predstavujúcu náklady za
zriadenie a vedenie telefónnej linky, internetu a vedenie bankového účtu pre potreby podnikateľskej
činnosti, sumu 39 910,- eura predstavujúcu ušlý zisk, ktorý žalobca mohol dosiahnuť, ale pre
nevyplatenie nenávratného finančného príspevku nedosiahol, nakoľko mu tým bolo zamedzené
podnikanie a sumy 1 625,44 predstavujúcej náklady za pôžičku od spoločnosti GE Money.

16. Súd bol toho názoru, že za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nevyplatením nenávratného príspevku a
nepreplatením nákladov za výkon podnikateľskej činnosti nezodpovedá žalovaný a táto škoda nevznikla
v príčinnej súvislosti nezákonného rozhodnutia žalovaného, nakoľko povinnosť vyplatiť predmetné
príspevky vznikla ÚPSVaR v zmysle samostatného záväzkového vzťahu, ktorým bola dohoda o

poskytnutí finančného nenávratného príspevku a k nevyplateniu predmetných príspevkov došlo z
dôvodu odstúpenia ÚPSVaR ako zmluvnej strany od tejto dohody z dôvodov, že žalobca závažne porušil
zmluvné podmienky dohody a preto nemožno konštatovať, že nevyplatenie predmetných príspevkov
bolo v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím žalovaného, nakoľko nárok na predmetné
príspevky vyplýval zo samostatného zmluvné vzťahu navrhovateľa a ÚPSVaR a nebol viazaný na

rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 06. 2009, ktoré bolo ako nezákonné zrušené. Hoci jedným z dôvodov
odstúpenia bolo aj zrušenie rozhodnutia RÚVZ BA zo dňa 31. 08. 2007 mimo odvolacieho konania a toto
rozhodnutie predstavovalo jednu z podmienok, ktoré musel žalobca v zmysle dohody splniť, aby dostal
príspevky a v priebehu tohto mimo odvolacieho konania došlo aj k vydaniu nezákonného rozhodnutia
žalovaného, nemožno konštatovať, že by v prípade nevydania takéhoto nezákonného rozhodnutia

nedošlo k odstúpeniu, nakoľko boli dané ďalšie dve porušenia zmluvných podmienok žalobcom.

17. Nakoľko sa ďalšia škoda uplatnená žalobcom odvíjala od skutočnosti, že ÚPSVaR nevyplatil
žalobcovi príspevky, čoho dôsledkom bolo znemožnené podnikanie žalobcu a nedosiahnutie
predpokladaného zisku z podnikania a následná potreba brať si pôžičku, mal súd za to, že ani

medzi touto žalobcom uplatnenou škodou a nezákonným rozhodnutím žalovaného neexistuje príčinná
súvislosť (tzv. kauzálny nexus).

18. Na základe vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru, že nebola daná príčinná súvislosť
medzi rozhodnutím žalovaného zo dňa 25. 06. 2009, ktoré bolo ako nezákonné zrušené a škodou, ktorú

si žalobca uplatnil, nakoľko žalobcom uplatnená škoda nevznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
žalovaného zo dňa 25. 06. 2009, ale v dôsledku odstúpenia ÚPSVaR od predmetnej Dohody a z toho
vyplývajúceho nevyplatenia nárokov žalobcu v zmysle tejto Dohody, čo malo za následok aj žalobcovu
eventuálnu škodu v podobe ušlého zisku pre zamedzenie jeho podnikateľských aktivít, a preto možno
konštatovať, že v tomto prípade žalovaný nebol pasívne legitimovaným subjektom na náhradu žalobcom

uplatnenej škody, pretože táto nevznikla v dôsledku jeho nezákonného rozhodnutia.

19. Odvolací súd použil pri svojom rozhodnutí nasledovné zákonné ustanovenia:Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických
a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

20. Podľa ust. § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov
alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

21. Podľa ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké

postavenie.

22. Podľa ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu
vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a
ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

23. Podľa ust. § 43 Občianskeho zákonníka Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných
vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

24. Podľa ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

25. Podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

26. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

27. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

28. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

29. Podľa ust. § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa
spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

30. Podľa ust. § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

31. Podľa ust. § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone
neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná
zmluva neurčuje inak.

32. Podľa ust. § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) tento zákon upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

33. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona výkon verejnej moci je
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

34. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. orgán verejnej moci je štátny orgán štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

35. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.36. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto

ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

37. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

38. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

39. Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

40. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

41. Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je

poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

42. Podľa ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný

orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

43. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

44. Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie

zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

45.Podľaust.§19ods.1zákonač.514/2003Z.z.právonanáhraduškodysapremlčízatrirokyododňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.46.Podľaust.§19ods.2zákonač.514/2003Z.z.najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesať
rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená
škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

47. Podľa ust. § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

48.Podľaust.§1ods.1zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok)(ďalejlen„Správny
poriadok“) tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány
rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

49. Podľa ust. § 1 ods. 2 Správneho poriadku správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej

samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon
zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb v oblasti verejnej správy.

50. Podľa ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi

a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

51. Podľa ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a

dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

52. Podľa ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2011 rozhodnutie správnych
orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v
rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

53. Podľa ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

54. Podľa ust. § 18 ods. 1 Správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo
na podnet správneho orgánu.

55. Podľa ust. § 18 ods. 2 Správneho poriadku konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania
došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho

orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

56. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

57. Podľa ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich
doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

58. Podľa ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania

možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie.59. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

60. Podľa ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

61. Podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení

alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

62. Podľa ust. § 59 ods. 4 Správneho poriadku proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa
nemožno ďalej odvolať.

63. Podľa ust. § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo

iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu,
ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci
na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

64. Podľa ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku pprávny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho

zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom
alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva
nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

65. Podľa ust. § 65 ods. 3 Správneho poriadku pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z

právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť
rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné
rozhodnutie vychádzalo.

66.Podľaust.§3ods.1písm.c)zákonač.126/2006Z.z.overejnomzdravotníctveaozmeneadoplnení

niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 08. 2007 orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom regionálne úrady verejného zdravotníctva.

67. Podľa ust. § 6 ods. 5 písm. l) zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 08. 2007 Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojej

pôsobnosti vydáva záväzné stanoviská a rozhodnutia podľa tohto zákona.

68. Podľa ust. § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 08. 2007 ak tento zákon neustanovuje inak, úrad
verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva vydáva rozhodnutie o návrhoch

na uvedenie priestorov do prevádzky a o návrhoch na zmeny v ich prevádzkovaní v prípadoch, ak
činnosť,ktorásamávstavbáchvykonávať,budepodliehaťvýkonuštátnehozdravotnéhodozoruvrátane
návrhov na schválenie prevádzkových poriadkov a ich zmien v prípadoch ustanovených týmto zákonom.

69. Podľa ust. § 42 ods. 1 zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení

niektorýchzákonovvzneníúčinnomdo31.08.2007orgányverejnéhozdravotníctvavkonaníoprávach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa
všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

70. Podľa ust. § 55 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom do 30. 04. 2008 chránená dielňa a chránené pracovisko sú
pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50%
občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie
na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím podľa
§ 9 ods. 1 písm. a) zaškoľujú a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon

prispôsobené zdravotné mu stavu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na
účely splnenia podmienky podľa prvej vety sa postupuje podľa § 63 ods. 2. Za zriadenie chráneného
pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická osoba alebo
fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa§ 9 ods. 1 písm. a). Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným
postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska prizná
úrad na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia.

71. Podľa ust. § 55 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 30. 04. 2008 chránená dielňa a chránené pracovisko sú
určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods.
1 písm. a), ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. V

chránenejdielnialebonachránenompracoviskumôžupracovaťajobčania,ktorýmsaposkytujezískanie
odborných zručností, a zamestnanci, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať
doterajšie zamestnanie, ak pre nich zamestnávateľ nemá iné vhodné zamestnanie.

72. Podľa ust. § 55 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 30. 04. 2008 právnická osoba alebo fyzická osoba je

povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska.

73. Podľa ust. § 57 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 30. 04. 2008 občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods.

1 písm. a), ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni
alebonachránenompracovisku,poskytujesapríspevoknaúhradunákladovsúvisiacichsosamostatnou
zárobkovou činnosťou a na úhradu preukázaných dodatočných nákladov (ďalej len "príspevok"), ak o
tento príspevok požiada písomne. Súčasťou žiadosti o poskytovanie príspevku je podnikateľský zámer
a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

74. Podľa ust. § 57 ods. 9 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 30. 04. 2008 úrad uzatvorí s občanom so zdravotným
postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú
činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, dohodu o poskytnutí príspevku. Dohoda o

poskytnutí príspevku obsahuje najmä druh samostatnej zárobkovej činnosti, výšku príspevku a spôsob
poskytovania príspevku, dátum zriadenia chráneného pracoviska a dátum začatia prevádzkovania alebo
vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, obdobie prevádzkovania pracovného miesta, spôsob a
lehotu preukazovania použitia poskytnutého príspevku na úhradu preukázaných dodatočných nákladov,
spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok, záväzok

občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať
samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, že oznámi úradu
každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní.

75. Podľa ust. § 57 ods. 10 zákona č. 5/2004 Z.z. podmienkou uzatvorenia dohody o poskytnutí

príspevku podľa odseku 9 je absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania
samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorú uchádzačovi
o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), zabezpečí úrad.

76. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý

odvolanie odôvodnil tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v ust. § 221 os. 1 O.s.p. konkrétne:
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p.),
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav;
b) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
V odvolaní uviedol, že napriek tomu, že Okresný súd Bratislava III na pojednávaní dňa 19. 02. 2014
avizoval vykonávanie záverečných rečí na „poslednom“ pojednávaní, následne na pojednávaní dňa 16.
04. 2014 nevyzval účastníkov, tak ako je povinný to urobiť v zmysle ust. § 118 ods. 4 O.s.p., aby zhrnuli

svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci a napriek tomu vyhlásil uznesením
dokazovanie za skončené a bezprostredne po tom vyhlásil rozsudok, čím závažným spôsobom porušil
právožalobcuakoúčastníkakonaniavyjadriťsakvykonanémudokazovaniu.Odvolalsaajnauznesenie
NS SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2Cdo/154/2009 a mal za to, že Okresný súd Bratislava III vprvostupňovomkonaníporušilustanoveniaO.s.p.,vdôsledkučohocelékonaniepredsúdomtrpívadami
konania, a to ako vadami uvedenými v ust. § 221 najmä písm. f) O.s.p., tak aj inými vadami, ktoré majú
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

77. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie uznesením
č.k. 8Cob/150/2014-359 dňa 04. 08. 2016 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s
odôvodnením, že z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 16. 04. 2014 nie je zrejmé, či stranám
bola daná možnosť v zmysle ust. § 118 ods. 4 O.s.p. Jedná sa o možnosť, ktorú účastníkom poskytoval

Občiansky súdny poriadok a v zmysle novej právnej úpravy poskytuje aj Civilný sporový poriadok, ktorú
strany nemusia využiť. Z obsahu zápisnice však nie je zrejmé, či súd prvej inštancie postupoval v súlade
so zákonom a zvolil správny procesný postup a po poučení v zmysle citovaného ustanovenia zákona
im takúto možnosť poskytol. Na pojednávaní boli prítomní žalobca, jeho právny zástupca a zástupca
žalovaného, pričom v zápisnici nie je žiadna zmienka o tom, či využívajú možnosť zhrnúť svoje návrhy a
vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci alebo uvedené procesné práva nevyužívajú. Nakoľko

žalobca ako jeden z odvolacích dôvodov uviedol, že konajúci súd na pojednávaní konanom dňa 16.
04. 2014 nevyzval strany tak, ako bol povinný urobiť v zmysle ust. § 118 ods. 4 O.s.p., aby zhrnuli
svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci a napriek tomu vyhlásil uznesením
dokazovanie za skončené a bezprostredne po tom vyhlásil rozsudok, odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom porušil jej právo na tzv. záverečné reči

alebo záverečného návrhu. V uvedenom ustanovení bola upravená špeciálna poučovacia povinnosť
súdu, ktorú predseda senátu, ktorý vedie pojednávanie a rozhoduje vo veci musí rešpektovať. Odvolací
súd bol toho názoru, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní konanom dňa 16. 04. 2014
nepostupoval v súlade s ust. § 118 ods. 4 O.s.p. a neumožnil prítomným stranám a ich zástupcom,
aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právne stránke veci a bez poskytnutia tejto

možnosti vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok, porušil ich procesné práva,
t.j.nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcoviajžalovanému,abyuskutočňovaliimpatriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

78. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v tomto svojom zrušujúcom uznesení vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie, kde bude jeho úlohou postupovať v súlade s ust. § 182 C.s.p., nariadiť
pojednávanie a pred jeho skončením vyzvať strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu
a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nebude považovať za potrebné vykonať ďalšie
dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené a vo veci rozhodne.

79.Podľaust.§391ods.2zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokakbolorozhodnutiezrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

80. Podľa ust. § 391 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ak odvolací súd zruší

rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v
odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

81. Súd prvej inštancie je v zmysle ust. § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku pri zrušení jeho
rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu a zároveň v zmysle ust. § 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku je súd prvej inštancie pri zrušení
jeho rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie rešpektovať okrem právneho
názoru odvolacieho súdu aj týmto odvolacím súdom uvedený ďalší postup súdu prvej inštancie.

82. Nakoľko odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí súdu prvej inštancie výslovne určil ďalší

postup, ktorým malo byť nariadiť pojednávanie a pred jeho skončením vyzvať strany, aby zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a ak po vyjadrení strán súd nebude
považovať za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené a vo veci
rozhodne.

83. Súd prvej inštancie preto v zmysle určeného ďalšieho svojho postupu odvolacím súdom vytýčil
vo veci pojednávanie na deň 23. 11. 2016, na ktorom vyzval prítomné strany, aby zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci v zmysle ust. § 182 Civilného sporového
poriadku. Nakoľko právny zástupca žalobcu navrhol vo veci vypočuť ako svedkov P.. L. A. a T. F., súdprvej inštancie sa aj napriek pokynu odvolacieho súdu vyššie uvedeného rozhodol uvedené svedkyne
vypočuť.

84. Svedkyňa P.. L. A. k veci uviedla, že riešili sporové veci všetkých oddelení. Zo stretnutia sa robil
záznam, kde sa prešla právna úprava a na stretnutí bol aj urobený nejaký záver. Nepracovala na odbore
služieb zamestnanosti, ani to nespadalo do jej predmetu práce, jej úlohou bolo v sporných situáciách
komplexne uviesť právnu úpravu s hľadaním možností riešenia. V rozhodnom čase bol riaditeľom
ÚPSVaR D.. V. X.. Po nahliadnutia do odstúpenia zo dňa 19. 09. 2008 konštatovala, že sa to týkalo

odboru služieb zamestnanosti, ktoré malo na starosti konkrétne oddelenie s vedúcim a referentom, ktorí
dané veci riešili. A až keď bol záujemca nespokojný s riešením, prechádzalo to na právne oddelenie,
pričom každý prípad je špecifický. Keď oddelenie služieb zamestnanosti v minulosti doručilo odstúpenie,
doručením sa toto odstúpenie stávalo platným, pričom v súčasnosti je režim iný. Právne oddelenie
spolupracovalo s oddelením služieb zamestnanosti pri analýze ohľadom komunikácie so súdmi alebo
inými ministerstvami. Nakoľko ohľadom predloženého odstúpenia ide o závažnú písomnosť, podpisoval

ho riaditeľ celého úradu po predložení od vedúceho odboru služieb zamestnanosti.
Stávalo sa, že bola uzavretá dohoda so stanovaním dátumu otvorenia prevádzky, pričom oneskorenie
aj o jeden deň mohlo znamenať porušenie podmienok dohody. V zázname zo dňa 28. 07. 2008 sa
navrhovalo uzavretie dodatku, s čím žalobca nesúhlasil. V danom zázname sa konštatuje, že vo veci
boli vydané tri rozhodnutia. Svedkyňa konštatovala, že v danom zázname bol stanovený dátum ďalšieho

stretnutia dňa 17. 09. 2008, nakoľko sa žalobcovi ponúkli alternatívne riešenia a on si mal rozmyslieť,
ktoré si zvolí.

85. Svedkyňa T. F. k veci uviedla, že žalobca ju požiadal, aby s ním išla na úrad práce, pretože tam boli
nejaké problémy. V miestnosti bola pani A. aj s jednou svojou kolegyňou, ktoré sa rozprávali so žalobcom

o tom, že jej úrad ponúkne 160 000,- Sk, že na toľko má žalobca v tom čase nárok. Žalobca nesúhlasil
a tvrdil, že má nárok na cca 209 000,- Sk a že dohoda, ktorú uzavreli, je stále platná. Žalobca odovzdal
list, ktorým reagoval na pripomienky úradu práce a žiadal o jeho zaevidovanie do záznamu. Potom tam
vypisovali nejaké tlačivá a pani A. do nich tiež niečo dopisovala. Pani Komanická ešte povedala, že ak
si zoberie tých 160 000,- Sk nemusí dokladovať, na čo ich použil. To, že dohoda je stále platná a nebola

zrušená, na uvedenom stretnutí povedal žalobca.

86. Právny zástupca žalobcu v ďalšom konaní súdu prvej inštancie predložil:
- list žalobcu riaditeľovi ÚPSVaR zo dňa 27. 07. 2008, z ktorého vyplývalo, že žalobca v ňom uvádzal
odkedy vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, že si plní daňové povinnosti, splnil čl. II bod A/ bod 3 k

stanovenému termínu a podal návrh na preskúmanie zákonnosti nesúhlasného rozhodnutia na Krajský
súd v Bratislave, a
- list žalobcu svedkyni A. zo dňa 28. 07. 2008, z ktorého vyplývalo, že ním žalobca predložil fotokópie
niektorých materiálov.

87. Právny zástupca žalobcu v ďalšom konaní súdu prvej inštancie k veci ešte uviedol, že rozhodnutím
Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 22. 06. 2010 č. 06763/2010-OP bola jasne preukázaná existencia
nezákonného rozhodnutia, teda rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 25. 06. 2009 č.
15520/2009-OP v spojení s rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/3516/2009 zo dňa
24. 04. 2009. Je tu zrejmá príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Závažné

porušenie podľa článku II. písm. A bod/3 je priamo spôsobené nezákonným rozhodnutím, keďže
predmetné ustanovenie znie: „Predložiť úradu PSVR právoplatný kladný posudok orgánu na ochranu
zdravia v zmysle zákona NR SR č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najneskôr do 25. 09. 2007.“ Žalobca túto povinnosť
splnil, avšak toto rozhodnutie bolo nezákonne zrušené predmetným nezákonným rozhodnutím. Keďže

voči predmetnému nezákonnému rozhodnutiu neexistoval riadny opravný poriadok, vyhodnotil ÚPSVaR
uvedenú povinnosť ako nesplnenú. Keďže podľa vtedajšieho pohľadu ÚPSVaR neexistovala možnosť
nápravy - teda zrušenia nezákonného rozhodnutia, došlo k odstúpeniu od predmetnej dohody. Ostatné
dva dôvody boli už len formálne vytknuté. Porušenie podmienok dohody zakotvených v článku II
písm. A/bod 6 dohody je už zo svojej podstaty nezmyselné a neexistentné a je úplne zrejmé, že

sa jedná o nesprávne vytknutie, resp. čisto o formálny znak, keďže toto ustanovenie znie: „Viesť
osobnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárnosti výsledku chránenej dielne alebo chráneného
pracoviska. Raz ročne, vždy najneskôr do 31. Marca nasledujúceho roka predložiť úradu PSVR
„Výkaz o hospodárení“ chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a hodnovernú kópiu daňovéhopriznania.“ Keďže je zrejmé, že nezákonným rozhodnutím bolo chránené pracovisko zrušené, resp. v
jeho dôsledku neexistovalo, nemohol žalobca vykonávať akúkoľvek činnosť v chránenom pracovisku,
nakoľko neexistovalo, a teda nemohol ani viesť výkaz o hospodárení chráneného pracoviska, keďže toto

neexistovalo a to len v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Porušenie podmienok dohody zakotvených
v článku II psím. A/ bod 8 dohody znie: „Písomne oznámiť úradu PSVR v lehote do 30 kalendárnych dní
každú zmenu dohodnutých podmienok.“ K žiadnej zmene dohodnutých podmienok nedošlo. O existencii
nezákonného rozhodnutia bol ÚPSVaR riadne oboznámený, nakoľko práve aj z jeho iniciatívy došlo k
vydaniu tohto nezákonného rozhodnutia, a vo všetkých krokoch bol dávaný „na vedomie“. Opäť sa teda

jedná jednoznačne len o formálne vytknutie neexistujúceho porušenia, ktoré opäť priamo nadväzuje
na existenciu nezákonného rozhodnutia. Podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
chcel žalobca žiadať nielen o príspevok na zriadenie chránenej dielne, ale aj o príspevok občanovi zo
zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý
sa poskytuje vo výške 100% z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce. Všetky tieto príspevky, resp.
nároky sú okrem iného viazané na existenciu chránenej dielne. Škoda, ktorú žalobca vyčíslil, vznikla

v dôsledku nezákonného rozhodnutia pre odstúpenie ÚPSVaR od dohody o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,
keďže nemohol byť už poskytnutý nenávratný príspevok alebo preplatené vynaložené náklady a bez
tohto príspevku nemohlo byť rozbehnuté podnikanie tak, ako bolo plánované, a teda nemohol byť
dosiahnutý predpokladaný zisk. ÚPSVaR odstúpilo od Dohody o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zjavne a
jedine vzhľadom na nezákonné rozhodnutie. V prípade, ak by neexistovalo nezákonné rozhodnutie,
možno predpokladať, že by nedošlo k odstúpeniu ÚPSVaR od Dohody o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,
a teda by bol poskytnutý nevratný finančný príspevok a bolo by rozbehnuté podnikanie a dosiahnutý

predpokladaný minimálny zisk. Práve vyššie uvedeným nezákonným rozhodnutím bolo zamedzené
riadnemu vzniku a existencii chránenej dielne, vzhľadom na čo bola jednoznačne žalobcovi spôsobená
škoda, nakoľko sa jeho majetok nerozrástol o to, o čo bolo vzhľadom na obvyklý chod vecí možné
spoľahlivo predpokladať, že by sa bol rozrástol, teda ide o ušlý zisk. Je zrejmé, že jediné reálne
porušenie predmetnej dohody zo strany žalobcu bolo práve nesplnenie povinnosti predložiť právoplatný

kladný posudok orgánu na ochranu zdravia, a toto porušenie bolo priamo spôsobené nezákonným
rozhodnutím. Ostatné údajné dve porušenia dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti žalobcom reálnym
porušením neboli, na čo poukázal aj žalobca vo svojom vyjadrení sa k odstúpeniu ÚPSVaR, na čo bolo
žalobcovi ústne vysvetlené, že sa jedná len o formálne vytknutia, že tieto dve porušenia sa dajú odstrániť

dodatočným doručením predmetných písomností, čo je aj bežnou praxou, avšak toto je zbytočné,
keďže porušenie podľa čl. II písm. A/bod 3 (práve spôsobené priamo nezákonným rozhodnutím) je
neodstrániteľné. Je teda zrejmé, že príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody
žalobcovi je priama a zrejmá. Z uvedeného je zrejmé, že nebyť nezákonného rozhodnutia, k uvedenému
odstúpeniu ÚPSVaR by nikdy nedošlo.

88. Právny zástupca žalobcu titulom svojho záverečného návrhu v zmysle ust. § 182 Civilného
sporového poriadku uviedol, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 22. 06. 2010
č. 06763/2010-OP bola jasne preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia, teda rozhodnutia
Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 25. 06. 2009 č. 15520/2009-OP v spojení s rozhodnutím

Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/3516/2009 zo dňa 24. 04. 2009. Žalobcovi vznikla škoda
minimálne tak, ako táto bola vyčíslená v žalobe v znení neskoršej úpravy (čiastočného späťvzatia).
Bola jasne preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.
Je zrejmé a jasné, že priamo nezákonným rozhodnutím nevznikla chránená dielňa, čo priamo
spôsobilo jednak nemožnosť podnikania ako chránená dielňa, jednak odstúpenie ÚPSVaR od Dohody

o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania
samostatnej zárobkovej činnosti a jednak znemožnilo podanie žiadosti o príspevok občanovi so
zdravotným postihnutím. Prvý dôvod odstúpenia priamo súvisí s nezákonným rozhodnutím alebo
bol priamo spôsobený nezákonným rozhodnutím. Ostatné dva pomyslené dôvody sú len formálneho
charakteru a je z predloženej argumentácie zjavné, že sú vzhľadom na celú situáciu nezmyslené.

Ak by sa aj pripustila ich oprávnenosť, bolo a je obvyklé, že by sa tieto doklady doložili následne,
čiže nemožno tieto dva pomyselné dôvodu považovať za reálne dôvody odstúpenia ÚPSVaR od
Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania
samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti chcel žalobcažiadať nielen o príspevok na zriadenie chránenej dielne, ale aj o príspevok občanovi zo zdravotným
postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý sa poskytuje
vo výške 100% z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce. Všetky tieto príspevky, resp. nároky sú

okrem iného viazané na existenciu chránenej dielne. Práve vyššie uvedeným nezákonným rozhodnutím
bolo zamedzené riadnemu vzniku a existencii chránenej dielne, vzhľadom na čo bola jednoznačne
žalobcovi spôsobená škoda, nakoľko sa jeho majetok nerozrástol o to, o čo bolo vzhľadom na obvyklý
chod vecí možné spoľahlivo predpokladať, že by sa bol rozrástol, jedná sa teda jednoznačne na strane
žalobcu o to, čo mu ako poškodenému ušlo, teda o ušlý zisk. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal,

aby súd potvrdil v plnom rozsahu nárok žalobcu tak, ako je uvedený v žalobe. Pre prípad, že by sa
súd nestotožnil so žalobcom vyčíslenou výškou ušlého zisku, teda náhrady škody žiadal, aby súd
pri stanovení výšky náhrady škody vzal do úvahy minimálne výšku príspevkov, ktoré by bol žalobca
vzhľadom na obvyklý chod veci dostal, keby neexistovali vyššie uvedené nezákonné rozhodnutia v
zmysle vtedy platného znenia zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (najmä § 55 a násl.).

89. Žalovaný titulom svojho záverečného návrhu v zmysle ust. § 182 Civilného sporového poriadku
uviedol, že príčinná súvislosť medzi údajnou škodou žalobcu a rozhodnutím žalovaného neexistuje.
Žalobca uzavrel Dohodu s ÚPSVaR o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorá bola
písomná s jasne stanovenými povinnosťami, ktoré žalobca nesplnil, čo nie je problémom žalovaného,
ale žalobcu. Žalovaný má na základe listinných dôkazov predložených žalobcom vzhľadom na svedecké

výpovede svedkov za to, že uvedené listinné dôkazy nie sú spôsobilé spochybniť fakt, že odstúpenie od
Dohody prišlo z troch príčin v odstúpení označených ako vážne porušenie podmienok Dohody. Žalovaný
nemôže niesť zodpovednosť za údajnú škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi odstúpením od Dohody zo
strany ÚPSVaR. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

90. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 15. 03. 2017 ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie
dôkazy, súd podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej
vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 10. 04. 2017.

91.SúdprvejinštancievyhodnotilvýpovedesvedkýňA.aF.akoneosvedčujúcežiadneztvrdenížalobcu,
nakoľko svedkyňa Komanická nemala v pracovnej náplni vypracovanie a doručovanie odstúpenia
od predmetnej Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania
alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 19. 09. 2008, pričom na stretnutí so
žalobcom zo dňa 28. 07. 2008 bola prítomná, ale iba ako konzultant, pričom neuviedla žiadne

nové skutočnosti ohľadom uvedeného odstúpenia od predmetnej Dohody o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo
dňa19.09.2008,prípadnestretnutiasožalobcomzodňa28.07.2008nežtie,ktorésúpísomneuvedené
v samotnom odstúpení od predmetnej Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na
začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 19. 09. 2008 a

v zázname zo stretnutia so žalobcom zo dňa 28. 07. 2008. Svedkyňa F. sa ako známa žalobcu
síce zúčastnila stretnutia žalobcu s pracovníčkami ÚPSVaR zo dňa 28. 07. 2008, avšak ani ona
neuviedla žiadne nové skutočnosti ohľadom uvedeného stretnutia než tie, ktoré sú písomne uvedené
v samotnom zázname zo stretnutia zo dňa 28. 07. 2008, navyše uviedla, že názor, že predmetná
dohoda o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania

samostatnej zárobkovej činnosti je stále platná a nebola zrušená, na uvedenom stretnutí prezentoval
žalobca, nie prítomné pracovníčky ÚPSVaR (teda svedkyňa Komanická a ešte jedna jej kolegyňa).

92. Súd prvej inštancie vyhodnotil právnym zástupcom žalobcu predložený list žalobcu riaditeľovi
ÚPSVaR zo dňa 27. 07. 2008 a list žalobcu svedkyni A. zo dňa 28. 07. 2008 ako neosvedčujúce žiadne

z tvrdení žalobcu, nakoľko oba tieto listy obsahujú iba oznámenie žalobcu o skutočnostiach, ktoré neboli
v konaní sporné a ktoré neriešia priamo predmet sporu.

93. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania a po záverečných vyjadreniach právneho zástupcu
žalobcu a žalovaného nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, pričom súd prvej inštancie

rozhodol vo veci meritórne rovnako ako už rozhodol vo svojom zrušenom rozsudku č.k. 27Cb
13/2012-288 zo dňa 16. 04. 2014 a z rovnakých dôvodov, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich častiach
tohto rozsudku (teda že nebola daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím žalovaného zo dňa 25.
06. 2009, ktoré bolo ako nezákonné zrušené a škodou, ktorú si žalobca uplatnil, nakoľko žalobcomuplatnená škoda nevznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. 06. 2009, ale
v dôsledku odstúpenia ÚPSVaR od predmetnej Dohody a z toho vyplývajúceho nevyplatenia nárokov
žalobcu v zmysle tejto Dohody, čo malo za následok aj žalobcovu eventuálnu škodu v podobe ušlého

zisku pre zamedzenie jeho podnikateľských aktivít, a preto možno konštatovať, že v tomto prípade
žalovaný nebol pasívne legitimovaným subjektom na náhradu žalobcom uplatnenej škody, pretože táto
nevznikla v dôsledku jeho nezákonného rozhodnutia), nakoľko v ďalšom konaní súdu prvej inštancie
neboli vykonané také nové dôkazy, ktoré by zvrátili, prípadne zmenili uvedené odôvodnenie meritórneho
rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom toto rozhodnutie nezmenili ani vyjadrenia právneho zástupcu

žalobcu či záverečné vyjadrenia strán sporu, ktorými strany iba zhrnuli ich doterajšie vyjadrenia, ale
neobsahovali žiadne nové skutkové tvrdenia, ktorými by sa súd prvej inštancie musel zaoberať.

94. Vzhľadom vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nemal inú možnosť ako žalobu žalobcu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a ako už bolo rozhodnuté v rozsudku č.k. 27Cb 13/2012-288 zo dňa 16. 04. 2014, najmä keď

dôvodom zrušenia tohto rozsudku súdu prvej inštancie bolo „postupovať v súlade s ust. § 182 C.s.p.,
nariadiť pojednávanie a pred jeho skončením vyzvať strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k
dokazovaniu a k právnej stránke veci a ak po vyjadrení strán súd prvej inštancie nebude považovať za
potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlásiť dokazovanie za skončené a vo veci rozhodnúť“,
čo súd prvej inštancie, ako bolo vyššie uvedené, vykonal, dokonca doplnil dokazovanie v zmysle

návrhov strany žalobcu, ktoré však nepreukázali žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie
neposudzoval pri príprave rozhodnutia, uvedeného v jeho rozsudku č.k. 27Cb 13/2012-288 zo dňa 16.
04. 2014.

95. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

96. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

97. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

98. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a

trovy konania priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.