Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 19, 2020

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 6Csp/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6319200801
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2020:6319200801.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Brezne, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu M. Z., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/XXX., A. A., zast. Občianske združenie CSP Prievidza, IČO: 51 876 141, so sídlom 1.mája
388/8, Lehota pod Vtáčnikom, proti žalovanému Profi Credit Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233
516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o
určenie neplatnosti zmluvy a o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že zmluva č. XXXXXXXXXX. o revolvingovom úvere, uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným dňa 23.12.2011, je n e p l a t n á .

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Strany n e m a j ú na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa vo veci domáhal toho, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX., zo dňa 23.12.2011, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná, ďalej, aby
určil, že zmluva č. XXXXXXXXXX. zo dňa 23.12.2011, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je pre
množstvo neprijateľných podmienok neplatná a napokon určenia, že úver je bezúročný a bezpoplatkov

pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným
uzavrel úverovú zmluvu zo dňa 23.12.2001 pod uvedeným číslom, ktorá je však problematická
z eurokonformného hľadiska, okrem iného aj pre neprijateľné zmluvné podmienky. Išlo o typovú
formulárovú zmluvu, vopred pripravenú zo strany veriteľa, súčasťou ktorej bola aj dohoda o zrážkach zo
mzdy. Napriek spornosti veci požiadal veriteľ zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy,
pritom tu neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi uložilo povinnosť plniť. Výšku dlhu si
tak veriteľ sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žalobca ďalej uviedol,

že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a je preto v
predmetnej veci neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy,
ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, moc nad jeho
majetkom je tak koncentrovaná v rukách veriteľa, a to aj z neprijateľných zmluvných podmienok, príp.
na plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. V čase uzavretia zmluvy žalobca nedokázal
vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal takisto rozpoznať
nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Pritom v zmysle úpravy v Občianskom

zákonníku umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe mzdy aj na plnenie z nekalých zmluvných
podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým
súdom.2.Akožalobcaďalejuviedol,napožadovanomrozsudkumánaliehavýprávnyzáujem,keďdeklarovaním
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto
kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Hrubá nerovnováha

dohody o zrážkach zo mzdy je tu daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje
svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku, preto táto dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 153 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka.

3. Neprijateľnou podmienkou je podľa žalobcu táto dohoda aj z toho dôvodu, že žalovaný bude

oprávnený požadovať, aby zamestnávateľ žalobcovi vykonával mesačnú zrážku zo mzdy vo výške
dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v úverovej zmluve. Zamestnávateľ tak bude
povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená prijímať nielen do úplného vrátenia
celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale aj s úrokmi z oneskorenia sa, zmluvných pokút,
náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta s úverovej zmluvy, čo je
neprijateľné. Dohoda sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy žalobcu, ako i na iné príjmy, s ktorými sa

pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, čo je v rozpore so zákonom a ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Okrem toho takéto zrážky zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny a preto sú
akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany
povinného na neprimeranosti. Podstatnou skutočnosťou napokon je aj to, že ustanovenie úverovej
zmluvy s poukazom na úverové podmienky nie je možné považovať za dohodu o zrážkach zo mzdy,

ktoré bez osobitného dojednania sú neprijateľné.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v prvom rade namietol prípustnosť podanej žaloby, keď
podľa jeho názoru neboli obsahovo naplnené zákonné požiadavky v zmysle § 137 písm. c), d) C.s.p.
Žalobca sa nedomáha určenia práva v zmysle § 137 psím. c) a žaloba je neprípustná aj podľa písm. d)

uvedeného ustanovenia, keď žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby v čase jej vyhotovenia a podania
neupravoval. Žalovaný ďalej uviedol, že individuálna alebo neindividuálna povaha dohody o zrážkach
zo mzdy nemá v zmysle platnej právnej úpravy žiadnu spojitosť s tým, či dohoda o zrážkach je alebo
nie je platná. Inštitút zrážok zo mzdy pritom patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov a
slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania

dlhu ako pri uhrádzaní splátok vkladom v banke, platením prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a
pod. Na jeho použitie sa teda neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existenciou právnej skutočnosti,
napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok.
Preto tento inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný ako sa
to stalo napríklad pri zabezpečovanom prevode práva k nehnuteľnosti a nejedná sa ani o neprijateľnú

podmienku, pretože jednak dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná a samotná nemá
ako vytvárať nerovnosť v právach a povinnostiach. Ide o zákonný spôsobom zabezpečenia pohľadávky
v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Tvrdeniam žalobcu odporuje aj súčasná právna úprava, keď
dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., kde bolo určené, že záväzky z úverovej
spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným

právom. Ani z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie nevyplýva, že by takýto inštitút na
zabezpečenie pohľadávok v spotrebiteľskom práve bol nedovoleným. Má len byť zabezpečená možnosť
kontroly vnútroštátnym súdom, a zákonná úprava teda nemá byť znemožňujúca alebo sťažujúca
ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva dotknutá smernica. Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 23.12.2011 bola medzi stranami uzavretá úverová zmluva, nadpísaná ako Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere, a to pod č. XXXXXXXXXX. Poskytnutá čiastka
úverového limitu, resp. úveru mala byť 1 500,- Eur, splatnosť bola dohodnutá splátkami v počte 42

a každá z nich mala byť vo výške 80,37 Eur, splatná bola vždy do 19. teho dňa v mesiaci, celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania bola 3 375,54 Eur. Predpokladaná RPMN z
úveru bola 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 % pri priemernej RPMN 45,66 %. Poskytnutá
čiastka revolvingu následne mala byť 790,84 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník
zaplatiť1928,88Eur,pripredpokladanejRPMNpoposkytnutírevolvingu70,01%,ročnáúrokovásadzba

revolvingu 76,21 % ročne. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 23.12.2011 boli takisto
ako v osobitnej listine zrekapitulované jednotlivé údaje úveru, kde okrem hore uvedených ešte bola
uvedená odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby, vo
výške 215,75 Eur. Samotná dohoda o poskytnutí služby v priebehu konanie súdu predložená nebola,nebolo teda zrejmé o akú dohodu s konkrétnym obsahom a s akými plneniami malo ísť. Dňa 23.12.2011
bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníčka č. XXXXXXXXXX, s rovnakými
účastníkmi zmluvy ako to bolo pri uvedenej úverovej zmluve, na ktorú táto dohoda odkazovala, pričom v

tejtodohodebolodojednané,nazákladedohodyozamestnávateľdlžníkapovinnývykonávaťvprospech
spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich
na bankový účet pod určeným variabilným symbolom vo výške 80,37 Eur mesačne. Tieto zrážky majú
byť vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási,
že všetky pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov sú

splatené.

7. Spolu so žalobou bola súdu doložená aj listina zo dňa 27.02.2019, a to žiadosť o vykonanie zrážok
zo mzdy a z iných príjmov spoločnosti ANACO, s.r.o., Miletičová 1, Bratislava, IČO: 35 691 816, a to v
prospech veriteľa Profi Credit Slovakia, s.r.o., teda v prospech žalovaného, na ťarchu dlžníka žalobcu,
pričom z textu žiadosti je zrejmé, že táto spoločnosť koná v mene veriteľa na základe plnej moci, pričom

veriteľ sa oprávnene domáha uspokojenia nehradenej splatnej pohľadávky vo výške 2 393,06 Eur ku dňu
05.08.2017, vykonávaním zrážok zo mzdy alebo iných príjmov spoludlžníka na účet veriteľa vedený v
ČSOB banke, pričom v žiadosti bol uvedený účet a variabilný symbol na úhrady. V rovnaký deň ako tieto
dohody a zmluvy bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, medi rovnakými účastníkmi,
podľa vedomosti súdu však táto medzi nimi nebola aplikovaná a zo strany žalobcu či žalovaného nebola

podávaná žaloba na žiadny rozhodcovský súd v tejto veci.

8. Predmetná úverová zmluva, ako aj zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol posudzovaný v
zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko ide o úver ako o zmluvný typ tohto zákona,
ďalej zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,

keďže ide o spotrebiteľský úver a napokon v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže
ide o spotrebiteľsko-dodávateľský vzťah.

9. V prvom rade bolo možné konštatovať, že zmluva o úvere má okrem jednej (špecifikované nižšie)
všetky obsahové náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2020 Z.z. a formálne aj obsahovo

zodpovedá tomuto typu zmlúv, avšak boli tu ďalšie okolnosti, ktoré viedli súd k tomu, aby zmluvu
preskúmal z pohľadu jej súladu so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedených
údajov poskytnutého úveru vyplýva, že zo strany žalovaného bola využitá možnosť revolvingu, ktorý mu
bol poskytnutý v sume 1 500,- Eur ako úverový rámec, ako aj možnosť ďalšieho čerpania revolvingu vo
výške 902,92 Eur. Celková suma na základnú poskytnutú úverovú sumu, ktorú mal napokon žalobca

splátkami uhradiť bola 3 375,54 Eur, na revolving vo výške 215,75 Eur mal celkovú čiastku na zaplatenie
1 928,88 Eur. Problematickou z hľadiska súladu so zákonom však bola úroková sadzba 70,01 % ročne,
resp. RPMN, ktorá vyjadrovala cenu úveru vo výške 65,17 %. V čase uzavretia zmluvy bola výška
maximálnej odplaty zákonom stanovená nie presným matematickým výpočtom, ale slovne tak, že ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom dňa 23.12.2011).

10. Na základe uvedeného si súd zabezpečil z verejne prístupných údajov priemerné úrokové miery
úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny v roku 2011, ako aj súhrnné informácie o údajoch a
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za tretí štvrťrok 2011. Pre spotrebiteľské a ostatné
úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov boli priemerné hodnoty úrokových sadzieb za tretí štvrťrok roka
2011 v hodnote 11,05 % ročne. Hodnota priemernej RPMN za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery

do 1 500,- Eur vrátane, so zabezpečením so splatnosťou od 1 do 5 rokov bola 31,22 %. Z uvedeného
okreminéhovyplýva,žepriemernáhodnotaRPMNbolavsamotnejúverovejzmluveuvedenánesprávne
(v hodnote 45,66 %, čo však platilo pre rovnaké spotrebiteľské úvery do 1 500,- Eur so splatnosťou
do 5 rokov, avšak bez zabezpečenia). Ako vyplýva z uvedených zistených skutkových okolností tohto
úveru, zabezpečenie medzi stranami dojednané bolo, a to v podobe dohody o zrážkach zo mzdy. Tento

nesprávny údaj v úverovej zmluve by za iných okolnosti znamenal bezúročnosť a bezpoplatkovosť
predmetného úveru, v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2020 Z.z. Zároveň však bolo
možné konštatovať rozpor so zákonom, keď dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % ročne
podstatnou mierou prevyšovala priemerné hodnoty za predchádzajúce obdobie vo všeobecnosti zaposkytované úvery pri podobných úverových podmienkach (11,05 % ročne), resp. RPMN vo výške 65,17
% podstatnou mierou prevyšovala priemerné hodnoty RPMN za podobné úvery, ktoré v tom čase boli
zaznamenané v hodnote 31,22 %. Je teda zrejmé, že stanovená úroková sadzba poskytnutého úveru,

resp. celková odplata za úver prekročili prípustnú zákonnú mieru. Rozpor so zákonom v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka spôsobil neplatnosť zmluvy, pričom v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka
nebolo možné neplatnosť vztiahnuť len na časť zmluvy o úrokovej sadzbe, keďže na túto boli naviazané
aj ostatné obsahové špecifikácie zmluvy ohľadne výšky a počtu splátok, celkovej sumy, ktorú musí
dlžník zaplatiť, stanovených sankcii za omeškanie atď. Bolo možné uzavrieť, že neplatnosť zmluvného

dojednania o úrokoch poskytnutého úveru spôsobuje neplatnosť celej zmluvy.

11. Zároveň z toho však vyplýva, že ak súd dal za pravdu žalobcovi v tejto časti žaloby a určil predmetnú
úverovú zmluvu za neplatnú, nemohol zároveň vyhovieť druhej časti žaloby o určenie, že predmetný
úver je bezúročný a bezpoplatkový, keď pre takéto určenie by bolo podmienkou, že úver je inak platný,
resp. platne dojednaný. Z toho dôvodu v tejto časti súd žalobu zamietol.

12. V časti žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súd nemal inú možnosť než žalobu
zamietnuť, a to z dôvodu jej neprípustnosti v zmysle § 137 písm. d) C.s.p., keď pre posúdenie takejto
právnej skutočnosti, akým je aj dvojstranný právny úkon, dohoda o zrážkach zo mzdy, je potrebné, aby
osobitný zákon dožadovanie sa neplatnosti umožňoval výslovne. Táto podmienka bola splnená len pri

určení neplatnosti samotnej úverovej zmluvy, kde to zákon umožňuje výslovne v ust. § 11 ods. 4 zákona
č. 129/2020 Z.z.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď bol konštatovaný
len čiastočný úspech na oboch stranách, pričom žalobca sa v konaní domáhal troch rôznych určení vo

vzťahu k úverovej zmluve, resp. k dohode o zrážkach zo mzdy, z toho bol úspešný pri jednom určení,
v dvoch úspešný nebol. Súd však vzal do úvahy, že v spotrebiteľských vzťahoch nemožno vychádzať
len zo striktného matematického posúdenia úspechu a neúspechu, ale akceptovať, že žalobca sa ako
spotrebiteľ z opatrnosti domáha tak neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, ako aj určenia, že úver je
bezúročný a bezpoplatkov, pre prípad, že by súd nemohol vyhovieť žalobe v časti o neplatnosti tejto

zmluvy. Z toho dôvodu teda považoval úspech žalobcu a žalovaného za rovnocenný, preto vyslovil, že
strany nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§

355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. (Exekučný poriadok).