Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/96/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118367972
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118367972.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom
Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so
sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 42 072 905 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zastúpenému
JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928
422, o zaplatenie 281,06 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Martin, č.k. 15C/7/2019-170 zo dňa 04. 05. 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., v ktorom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 281,06 eur
do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku a vo výroku III., ktorým žalobcovi priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %,
p o t v r d z u j e .

Vo výroku II., odvolaním nenapadnutom, p o n e c h á v a rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 4 ods. 1, 2 písm. b/, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a § 442 ods. 1, § 524 ods. 1 OZ zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
281,06 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.), žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 22. 02. 2018 do zaplatenia zamietol (II.) a žalobcovi priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III.). Vychádzal z toho, že medzi stranami
bolo nesporné, že 19. 12. 2017 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej bolo motorovým

vozidlom poistenca žalovaného poškodené motorové vozidlo poškodeného J. Y., v dôsledku čoho
došlo k uzavretiu zmluvy o nájme z 08. 02. 2018 medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným
ako nájomcom, na základe ktorej si prenajal osobný automobil od 08. 01. 2019 počas nevyhnutného
času opravy s dohodnutým nájomným 64,80 eur denne vrátane DPH, pričom motorové vozidlo bolo
poškodeným užívané od 08. 01. 2018 do 17. 01. 2018, t. j. 10 dní, za ktorý čas mu prenajímateľ
vyfakturoval faktúrou nájomné vo výške 648,- eur. K likvidácii predmetnej poistnej udalosti žalovaným
došlo tak ako vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo 06. 02. 2018, v ktorom žalovaný ustálil poistné

plnenie vo výške 366,94 eur. Z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla mu bolo priznaných
uplatnených10dní,alebolapriznanásadzbazanájom42,-eursDPHdennenazákladeporovnateľných
ponúk autopožičovní v regióne s ohľadom na kategóriu zapožičaného motorového vozidla. Zároveň
žalovaný vykonal aj zníženie o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred a popripočítaní najazdených kilometrov a paušálne zníženie 0,01 eur za 1 km. Ďalej mal preukázané, že
došlo k právnemu nástupníctvu žalobcu vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, a to na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky zo 17. 01. 2018 uzavretej medzi postupcom, t. j. poškodeným a postupníkom, t.

j. žalobcom. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky postúpil postupca na postupníka pohľadávku vo
výške 648,- eur, ktorú mal voči žalovanému z titulu škody spôsobenej vozidlom poisteným žalovaným
z titulu nároku voči žalovanému podľa § 4 z. č. 381/2001 Z. z., keďže išlo o nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá
vznikla na vozidle postupcu. Súčasne mal preukázané, že zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie

od pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky bola vo výške 648,- eur, ktorá
zodpovedala fakturovanej sume s tým, že strany sa dohodli, že ich vzájomné pohľadávky sa podpisom
zmluvy započítavajú a žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet, z čoho
mal preukázané, že poškodený uhradil nájom za náhradné motorové vozidlo žalobcovi v plnej výške, a
to vo forme započítania. Táto skutočnosť týkajúca sa postúpenia pohľadávky vyplynula aj z oznámenia
o postúpení pohľadávky postupcu vo vzťahu k žalovanému. V čase postúpenia pohľadávky postupcu,

teda poškodeného išlo o existujúcu pohľadávku a žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného,
čím je daná aj jeho aktívna legitimácia v konaní. Mal preukázanú nutnosť a účelnosť vynaložených
nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného
vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, keďže poškodený, teda
právny predchodca žalobcu z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne

si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a
to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodeného. Škodu
spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, ktoré by inak
vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné
ju považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť. Za neoprávnené považoval zníženie

a opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a paušálne zníženie , pretože išlo o ničím
nepodloženú úvahu žalovaného, ktorá nemá reálny základ, ani právny rámec oprávnenosti a jedná sa o
účelové krátenie preukazované iba tvrdením žalovaného. Za neoprávnené považoval aj krátenie sadzby
za nájom, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, naopak z listinného dôkazu žalobcu
vyplynulo, že sadzba dohodnutá žalobcom je oprávnená a dôvodná v súlade s prehľadom maximálnych

akceptovateľných sadzieb náhradných vozidiel. Vzhľadom na uvedené vyhovel žalobe žalobcu, ktorou
sadomáhalzaplateniarozdielumedzizaplatenýmnájomnýmasumouvyplatenoužalovaným.Vovzťahu
k úroku z omeškania mal za to, že žalovaný ako poisťovňa splnil povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona
č. 381/2001 tým, že poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť
poistnéplnenie,ktoréodnejajžalobcanárokoval,apretonebolapovinnámuuhradiťúrokyzomeškania.

Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody
žalobcovi podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona. Nárok žalobcu na úrok z omeškania sa viaže k splneniu
(nesplneniu) povinnosti poisťovne poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmieta poskytnúť
poistné plnenie. Žalovaný si uvedenú povinnosť riadne splnil, keď žalobcovi oznámil prečo, z akých

dôvodov a v akom rozsahu mu krátil poistné plnenie, preto žalobu v časti o priznanie príslušenstva
pohľadávky zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a strane priznal náhradu
trov konania podľa jej úspechu vo veci, keďže podľa § 252 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Žalobcovi bola prisúdená istina vo výške 281,06 eur a neboli priznané úroky z omeškania

vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku (04. 05. 2020) vo výške 30,91 eur, čo spolu predstavuje 311,97
eur. Vychádzajúc z uvedeného a z toho, ktorá strana mala aký úspech vo veci (žalobca čo do priznanej
istiny; žalovaný čo do úrokov z omeškania) úspech žalobcu je v percentuálnom vyjadrení 90 %, úspech
žalovaného 10 % a čistý úspech žalobcu je 80 % (90 % - 10 %).

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote čo do výroku I., II. odvolanie žalovaný
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, nezákonné
a navyše aj arbitrárne, z dôvodu čoho bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, keďže
súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne

posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie. Nedostatočným a nesprávnym
spôsobom sa vysporiadal s tým, že žalobca nebol v spore aktívne vecne legitimovaný, pretože
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval
v neuhradenej faktúre za nájom vozidla. Z uvedeného vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt,ktorý bol dlžníkom žalobcu, pričom podľa ust. § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, z čoho vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval
dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom podľa ust. § 39 OZ platne uzatvoriť zmluvu o postúpení

pohľadávky a uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z
poškodeného na žalobcu. K úhrade faktúry pritom nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu
realizovaného v predloženej zmluve o postúpení, pretože z nej vyplýva, že v prejave vôle jej účastníkov
najskôr smeroval k cedovaniu neexistujúcej pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných
pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred

jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla
vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca
mienilpoužiťnazapočítanie.Ďalejmalzato,žeprvoinštančnýsúdpriznalžalobcoviúrokyzomeškaniav
rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie NS SR 3Cdo 145/2017), pretože povinnosť zaplatiť úroky z
omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by
sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným

rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z
omeškania v ust. § 11 ods. 8 z. č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti
vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ citovaného zákona, účelom ktorej je ochrana poškodeného,
aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť v lehote 3
mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť, majúc jeho rozhodnutie za vecne správne, zákonné a dostatočne odôvodnené,
keďže súd mal jeho aktívnu vecnú legitimáciu preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávky.
Postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má

poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Je nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalovaného,
že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje
voči poškodenému ako dlžníkovi. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky, je zrejmé aj z
toho, že čiastočné plnenie poukázal na jeho účet ako postupníka. Uvedené potvrdzuje oznámenie o
poistnom plnení, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaný svojím konaním sám potvrdil jeho aktívnu

vecnú legitimáciu v rámci likvidácie poistnej udalosti, pretože nemal najmenšiu pochybnosť o postúpení
pohľadávky a nároku poškodeného na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného
vozidla, ktoré sú považované za skutočnú škodu, teda nemajetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné
vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu vo vzťahu k namietanej absolútnej neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky. Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky,

skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej
faktúry nespôsobuje rozpor s ust. § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla. Uvedené zastrešuje predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v
zmysle ktorej došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu
nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému zostáva zachovaný,

zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Poškodený má podľa
zákona č. 381/2001 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od
žalovaného a nie od žalobcu. Dlžníkom je práve žalovaný a nie poškodený. V čase uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Ide o odplatné postúpenie
pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému započítaniu práve nároku na úhradu fakturovaného

nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu
škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Za nepodložené a účelové považoval tvrdenie, že prejav
vôle účastníkov smeroval najskôr k cedovaniu pohľadávky a až následne k k započítaniu vzájomných
pohľadávok žalobcu a poškodeného. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený
v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za

odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.
Zmluva tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti jej strán. V rámci
zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním
fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky.
Žalobca tak na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku,

ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné

dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je
potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane

druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský
súd dopĺňa, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že na strane poškodeného sa jedná o škodu fiktívnu,
keďže nebolo preukázané zaplatenie vystavenej faktúry, pretože zo zmluvy o postúpení pohľadávky

vyplýva, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu a poškodeného) a to nároku
na náhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku žalobcu na úhradu nájomného
za náhradné vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh
zaplatil,keďžeúčinkyzapočítaniasúrovnakéakovprípadeplnenia.Vychádzajúczuvedenéhopostupca
- poškodený na základe zmluvy so žalobcom ako postupníkom na neho platne v súlade s ust. § 524 OZ

previedol jeho nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla,
čím bola v konaní preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Pasívna legitimácia žalovaného
je daná, nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodenému bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, ktorú skutočnosť žalovaný
ani nenamietal. Nedôvodnosť odvolacej námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu vyplýva aj zo samotného správania a konania žalovaného, ktorý ním akceptoval aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu, keďže mu uhradil časť požadovaného poistného plnenia spočívajúceho v
náhrade nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré po dobu opravy poistnou udalosťou
poškodeného vozidla slúžilo poškodenému, ku ktorému užívaniu došlo v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou.

8. Vychádzajúc z uvedeného vo vzťahu k žalovaným namietanej arbitrárnosti rozhodnutia krajský
súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. §
220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a

vysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, keďže v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotný
fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnil, neznamená, že
jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na túto časť rozhodnutia kladené. Na základe
uvedeného námietka žalovaného ohľadom nesprávneho, nezákonného, nedostatočne odôvodneného,

arbitrárneho rozhodnutia nie je dôvodná.
Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a

práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že dvojinštančnosti v súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok,
a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie.

9. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcov, či už
v prvoinštančnom alebo v odvolacom konaní odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako plne úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania taktiež v plnom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).