Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/78/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010134
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3820010134.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. septembra
2020 prejednal odvolanie obžalovaného

L. W.,

nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom M. D., G. č. XXX/XX,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/26/2020 zo dňa 17.06.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 280 ods.
2 Tr. por. sa trestná vec obžalovaného L. W. pre skutok, ktorého sa dopustil tak, že dňa 23.11.2019 do

14.15 h v katastrálnom území obce M. D., okres U., pod vodnou nádržou M. D. v časti nazývanej „Jama“,
číslo revíru 3-5470-1, ktorý je pridelený Ministerstvom pôdohospodárstva SR do obhospodarovania
Mestskej organizácie SRZ v Prievidzi so sídlom v U., Q. ulica č. 5, porušil ustanovenie § 12 ods. X
zákona č. 216/2018 Z.z. o rybárstve tým, že neoprávnene lovil a privlastnil si ryby v rybárskom revíri
a takto neoprávnene ulovil 2 ks jalca hlavatého (lat. Squalius cephalus), nakoľko mu dňa 16.11.2019

platnosť povolenia zanikla a spôsobil tak Mestskej organizácii Slovenského rybárskeho zväzu v Prievidzi
škodu vo výške 10,- Eur, ktorý obžaloba Okresnej prokuratúry Prievidza sp. zn. 4Pv 486/19/3307 zo dňa
09.03.2020 právne kvalifikovala ako prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák., postupuje Okresnému
úradu Prievidza, Odboru všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako priestupku, pretože konanie
obžalovaného by mohlo byť posúdené ako priestupok podľa § 39 ods. 1 písm. c) Zák. č. 216/2018 Zb.
o rybárstve v znení neskorších predpisov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný L. W. uznaný vinným z prečinu pytliactva podľa § 310
ods. 1 Tr. zák., pretože dňa 23.11.2019 do 14.15 h v katastrálnom území obce Nitrianske Rudno, okres
U., pod vodnou nádržou Nitrianske D. v časti nazývanej „Jama“ číslo revíru 3-5470-1, ktorý je pridelený
Ministerstvom pôdohospodárstva SR do obhospodarovania Mestskej organizácie SRZ v Prievidzi so
sídlom v U., Q. ulica č. 5, porušil ustanovenie § 12 ods. X zákona č. 216/2018 o rybárstve tým, že
neoprávnene lovil a privlastnil si ryby v rybárskom revíri a takto neoprávnene ulovil 2 ks Jalca hlavatého

lat.(Squaliusvcephalus),nakoľkomudňa16.11.2019platnosťpovoleniazaniklaaspôsobiltakMestskej
organizácii Slovenského rybárskeho zväzu v Prievidzi škodu vo výške 10,- Eur.

Bol za to odsúdený podľa §§ 310 ods. 1 a 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3
mesiace, výkon ktorého mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a) a 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 13 mesiacov. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený aj trest

prepadnutia veci, a to 1 ks udica, ktorá sa nachádza v úschove na Okresného súdu Prievidza pod por.č. 4/20 zo dňa 11.03.2020. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. bolo rozhodnuté o tom, že vlastníkom prepadnutej
veci sa stáva štát.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie smerujúce do všetkých výrokov
rozsudku. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že má výhrady voči uloženému trestu, pretože
tento je vyšší ako trest, ktorý mu bol uložený súdom prvého stupňa v trestnom rozkaze, a nepozná
dôvody, ktoré k tomu súd prvého stupňa viedli. Zopakoval, že sa riadne zapísal do papierov, zapísal do
nich riadne aj svoje úlovky a jeho úmyslom nebolo konať protizákonne. Je názoru, že sa dopustil len

priestupku, nie prečinu pytliactva.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na
podklade podaného odvolania na neverejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317
ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na

prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto svojho postupu v uvedených zákonných medziach dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto

smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali dovolanie podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd sa stotožnil aj so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa, ktorý tieto urobil po
vyhodnotení dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Možno prisvedčiť jeho názoru, že

skutok sa stal. Rovnako je správny aj jeho záver, že povolenie na rybolov skončilo obžalovanému ešte
skôr, ako bol dňa 23.11.2019 prichytený pri love rýb rybárskou strážou, čím porušil ustanovenie § 12
ods. 1 Zák. č. 216/2018 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa však odvolací súd vidí v tom, že tento sa dôsledne

nevenoval posúdeniu konania obžalovaného z pohľadu naplnenia všetkých zákonných znakov
stíhaného prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák.

Medzi zákonné znaky každého prečinu totiž nepatria len znaky uvedené v osobitnej časti Trestného
zákona,alepatrímedzineajznakzávažnostivzmysle§10ods.2Tr.zák.(tzv.materiálnykorektív).Preto

je súd povinný vždy skúmať, či nie sú splnené podmienky aj pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia.
Záver o tom, či pri prečine bol naplnený aj materiálny korektív, je záverom právnym. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku však takéto skúmanie, resp. úvaha súdu prvého stupňa v naznačenom smere
nevyplýva.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Závažnosť prečinu teda určujú spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol

spáchaný (najmä poľahčujúce a priťažujúce okolnosti), ako aj miera zavinenia a pohnútka páchateľa.
Ide o taxatívny výpočet skutočností, ktoré ovplyvňujú závažnosť prečinu.

Kritériá podľa účinného Trestného zákona, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov, sa netýkajú
subjektu trestného činu, čím sa zvýrazňuje rovnosť všetkých pred zákonom. Takisto objekt trestného

činu daný priamo zákonom je v podstate rovnaký pre všetky konkrétne prečiny v jednotlivých skutkových
podstatách.

Na druhej strane kritériá týkajúce sa konania a následku (objektívna stránka) a miery zavinenia, príp.
pohnútky (subjektívna stránka) sú premenlivé. Pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne

rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá
pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor
iných.Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný len „formálne“ naplnil znaky stíhaného prečinu, avšak
závažnosť jeho konania bola nepatrná. Odvolací súd tento svoj právny názor odvíja od toho, že
obžalovaný svojím konaním spôsobil škodu v nepatrnej výške 10,- Eur. Odhliadnuc od zániku platnosti

jeho povolenia na rybolov inak splnil všetky svoje ostatné zákonné povinnosti v zmysle § 12 ods. 1
písm. e), ods. 4 a § 14 ods. 1 až ods. 6, ods. 8 a ods. 9 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia
SR č. 381/2018 Z.z., ktorou sa vykonáva Zák. č. 216/2018 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, najmä podľa odsekov 1, 7 a
9 § 14 tejto vyhlášky.

Obžalovaný sa zapísal do záznamu o dochádzke k vode a úlovkoch (ktorý je súčasťou povolenia na
rybolov) čitateľne, bez možnosti vymazania, s uvedením dátumu lovu a čísla rybárskeho revíru, v ktorom
lov vykonával. Zapísal do neho tým istým spôsobom aj ryby, ktoré si privlastnil, a to ich druh, počet kusov,
dĺžku a hmotnosť. Ním ulovené ryby mali tiež ustanovené lovné miery (dlhšiu ako 25 cm).

S poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. v prospech obžalovaného svedčí nielen vyššie
konštatovaný nepatrný následok činu, ale aj okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, miera zavinenia či
jeho pohnútka.

Odvolací súd však nemohol prehliadnuť, že konanie obžalovaného bolo protiprávne, avšak len

intenzitou, ktorá by mohla naplniť znaky priestupku. Tu odvolací súd vyslovuje právny názor, že v prípade
naplnenia formálnych znakov prečinu, kde k uznaniu viny v trestnom konaní nedôjde len v dôsledku
uplatneniamateriálnehokorektívupodľa§10ods.2Tr.zák.,spravidlavždypôjdeospáchaniepriestupku
ako nižšej formy protiprávneho konania.

Podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona priestupku na úseku rybárstva sa dopustí ten, kto nemá počas lovu
rýb pri sebe doklady podľa § 12 ods. 1 až 9 alebo ich pri kontrole odmietne predložiť.

Konanie obžalovaného by z pohľadu zániku platnosti jeho povolenia na rybolov preto mohlo byť
posúdené ako priestupok podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona, a na prejednanie tohto priestupku je

príslušný Okresný úrad Prievidza, Odbor všeobecnej vnútornej správy (§§ 37 písm. h) a 39 ods. 2, ods.
3 zákona).

Krajský súd záverom dodáva, že zákon nepožaduje, aby bolo zistené a konštatované, že obžalobný
skutok je skutočne priestupkom (prípadne služobným alebo disciplinárnym previnením), pretože

postúpenie veci sa viaže iba na odôvodnený predpoklad, že môže byť príslušným orgánom takto
posúdený.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.