Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/42/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119012553

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martin Floriš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119012553.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom, PhD. na hlavnom pojednávaní v
Trnave, dňa 04. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

J. W., nar. XX.XX.XXXX v O.,
trvalé bydlisko: Z. XXX/XX S.,

sa uznáva za vinného, že

ako konateľ spoločnosti J. U. s.r.o., so sídlom Z. XX, S., N.: XX XXX XXX (toho času T. SK, s.r.o.) v
S. podstatnú časť príjmov spoločnosti J. U. s.r.o. poskytol ako finančnú pôžičku sebe ako spoločníkovi
spoločnosti v období od 22.1.2016 do 19.7.2016 v celkovej výške 159.500 Eur, ktoré nevrátil a použil pre
vlastnú potrebu, čím spôsobil približne koncom júla 2016 úpadok spoločnosti J. U. s.r.o., ktorá nebola
schopná plniť splatné peňažné pohľadávky svojich veriteľov, a to spoločnosti W., s.r.o., so sídlom B.
XXX, N.: XX XXX XXX výške 10.913,20 Eur, G. U., N.: XX XXX XXX vo výške 9.116,44 Eur, spoločnosti
T.-K., s.r.o, so sídlom J. XX, P., IČO: XX XXX XXX vo výške 67.370,40 Eur a tým zmaril uspokojenie
svojich veriteľov a následne zmluvou zo dňa 24.11.2016 previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti

J. U. s.r.o. na tretiu osobu, ktorá reálne nevykonávala podnikateľskú činnosť, čím týmto konaním im
spôsobil škodu v celkovej výške 87.400,04 Eur

teda

obvinený: J. W.

spôsobil úpadok právnickej osoby a vo väčšom rozsahu zmaril uspokojenie jej veriteľa tým, že väčšiu

časť príjmu z podnikania právnickej osoby použil na vlastnú osobnú spotrebu a spôsobil značnú škodu,

čím spáchali

prečin zavineného úpadku podľa § 228 odsek 1 písmeno d, odsek 3 Trestného zákona

a za sa odsudzuje:Podľa § 228 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) a l) Trestného zákona, nezistiac
okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 38 ods.2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody
vo výmere slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 2 ( dva ) roky.

Podľa § 61 odsek 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti na dobu 5 /
päť/ rokov spočívajúci v zákaze výkonu funkcie štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, člena
dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby,
vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení:
X) Roman U., nar.: XX.XX.XXXX, bytom J. C. XXX,
X) KASE, s.r.o., so sídlom XXX XX B. XXX, N.: XX XXX XXX,
X) MONTANO-FRUIT, s.r.o., so sídlom J. XX, XXX XX P., IČO: XX XXX 259,

odkazujú s nárokmi na náhradu škody na civilné sporové konanie.

o d ô v o d n e n i e :

L. § 172 ods. 2 Trestného poriadku tento rozsudok neobsahuje odôvodnenie, nakoľko prokurátor a
obžalovaný sa po vyhlásení tohto rozsudku vzdali práva podať odvolanie a obžalovaný zároveň vyhlásil,
že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného

poriadku.

Výrok o náhrade škody

Z dôvodu vhodnosti však súd skúmal, či ustanovenie § 172 ods. 2 Trestného poriadku bráni súdu

odôvodniť výrok o náhrade škody, resp. výrok, ktorým boli poškodení odkázaní k náhrade škody na
civilné sporové konanie, pričom dospel k záveru, že zákon pripúšťa odôvodnenie aj v prípade ak sa
obžalovaný a OP vzdali práva na podanie odvolania s tým, že ide o právo súdu vydať rozhodnutie bez
odôvodnenia a nie jeho povinnosť. Vzhľadom na špecifický charakter preto súd považoval za potrebné
odôvodniť výrok o náhrade škode v predmetnej veci.

Súd konštatuje, že nárok poškodených na náhradu škody bol uplatnený riadne a včas, pričom tento
vyplýval aj z predloženého spisového materiálu. Obhajca obžalovaného namietal nárok uplatnený
poškodeným W., s.r.o. z dôvodu duplicity jeho uplatnenia, nakoľko tento bol uplatnený voči spoločnosti
J. U. s.r.o. a aj aktuálne je súdne vymáhaný voči jej právnemu nástupcovi.
Konajúci súd však vzhliadol na skutočnosť (v čase spáchania skutku došlo k zmene rozhodnej právnej

úpravy, keďže skutok bol spáchaný viacerými čiastkovými útokmi, z nich väčšina bola spáchané pre
účinnosťou zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení
niektorých zákonov), pričom konanie voči právnickej osobe resp. jej právnemu nástupcovi môže byť
vedené len na podklade obžaloby OP, pričom súd nezistil takýto postup resp. ani vedenie trestného
stíhania OČTK (keďže sa na potenciálnu trestnú činnosť vzťahuje len časť trestného deja - t.j. tá, ktorá

bola spáchaná po 01.07.2016, nie je vylúčené, že vo vzťahu k časti trestnej činnosti nedošlo k naplneniu
skutkovej podstaty trestného činu- pričom je predčasné hovoriť o naplnení skutkovej podstaty trestného
činu, avšak do úvahy prichádzajú viaceré skutkové podstaty, predovšetkým legalizácia príjmu z trestnej
činnosti podľa § 233 Trestného zákona).
Okrem uvedeného súd zohľadnil aj fakt, že škodu mal spôsobiť obžalovaný ako konateľ spoločnosti a

plnenie v rozpore so zákonom poskytol svojej osobe (zároveň aj ako spoločníkovi). V zmysle § 135a
ods. 1, 2 a 5 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám

by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkonesvojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä

sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že
a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,
b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet
veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov

1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť
vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti
vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.
Z uvedeného je teda nevyhnutné vyabstrahovať, konateľ zásadne neručí priamo veriteľom spoločnosti
celým svojím majetkom, týmto ručí obchodná spoločnosť a v prípade, ak konateľ porušil svoju
povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, tento ručí do výšky, akú súd určí v civilnom sporovom

konaní. Zjednodušene povedané, pre vznik a priznanie veriteľom práva uspokojiť sa priamo z majetku
obžalovaného,jenevyhnutýmpredpokladomuplatniťnároknanáhraduškodyvočiprávnemunástupcovi
spoločnosti COMETAR, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 46 716
645 a až následne v prípade nemajetnosti resp. nemožnosti uhradiť pohľadávky voči právnemu
nástupcovi, je možné uplatniť nárok na náhradu škody aj voči konateľovi resp. konateľom. Na prípadný

poukaz, že spoločnosť KASE, s.r.o. aktuálne v exekučnom konaní uplatňuje vzniknutý nárok zrejme
bez doterajšieho uspokojenia pohľadávky, je potrebné procesne reagovať na poukaz na § 71 ods.
2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti,
podá bez zbytočného odkladu návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom za porušenie povinnosti nesie
likvidátorrovnakoajcivilnoprávnupovinnosťnáhradytaktovzniknutejškody,opäťzasplneniazákonných

predpokladov, pričom súd rozhodne nemôže spoločnosť považovať za nemajetnú, keďže aj pri
prevádzke spoločnosti s nulovým (nie záporným) účtovným majetkom dochádza k vzniku ďalších
pohľadávok, preto ak by spoločnosť mala tzv. nulový majetok, po krátkom čase by jej záväzky prevážili
nad majetkom a došlo by k jej predĺženiu alebo platobnej neschopnosti, na čo likvidátor ex lege musí
reagovať podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a keďže súd musí vychádzať z prezumpcie riadneho

postupu likvidátora, nie je možné prezumovať nemajetnosť právneho nástupcu.
Vzniknutý stav má aj inú rovinu, keďže bolo nepochybne preukázané, aká bola výška pôžičky
neoprávnene poskytnutej obžalovaným v mene spoločnosti jeho osobe a aká bola výška spôsobenej
škody poškodeným, avšak nebola presne ustálená tá časť škody, za ktorú obžalovaný zodpovedá. Ak
teda poškodený odčerpal zo spoločnosti finančné prostriedky vo výške 159.500 Eur a spôsobil tým

zmarenia uspokojenia pohľadávok veriteľov vo výške 87.400,04 Eur, je škodou spôsobenou veriteľom
čiastka 87.400,04 Eur, pričom ale za jej celú výšku nemusí nevyhnutne zodpovedať obžalovaný
(pre úplnosť modelová situácia ak obžalovaný odčerpal zo spoločnosti cca 160-tisíc Eur, uplatneným
veriteľom dlžila spoločnosť 87.400,04 Eur, pričom ale spoločnosť mohla mať viac veriteľov, ktorý sa k
trestnému konaniu nepripojili, napríklad vo výške 200.000,- Eur, potom síce obžalovaný spôsobil škodu

minimálnevovýškeuplatnenejvtrestnomkonaní[defactovovyššejvýmere],alenemožnospoľahliurčiť,
vo vzťahu ku ktorej osobe). Tieto skutočnosti síce mohli vyplynúť z obsahu vyšetrovacieho spisu, avšak
nevyplynuli z vykonaného dokazovania (navyše síce vyplynuli z predložených znaleckých posudkov,
ktoré súd mohol vykonať v zmysle § 2 ods. 11 Trestného poriadku, ale nie z ich záverov, preto by bolo
nevyhnutné doplniť znalecké dokazovanie, čo presahuje potrebu daného trestného konania a súd nemá

kompetenciu vyvodiť účtovný záver z príslušnej predloženej účtovnej dokumentácie ).
K vyššie uvedenému súd taktiež dodáva, že záver, či ručenie obžalovaného nevzniklo aj titulom ručenia
v zmysle § 67 ods. 2 a 3 Trestného poriadku, t. j. na podklade vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné
zdroje (kde je iný zodpovednostný rozsah), možno opäť vyhodnotiť len na podklade kvalifikovaného
návrhu navrhovateľa v civilnom sporovom konaní.

Uvedené skutočnosti musia byť podľa názoru súdu predmetom súdneho dokazovania a to v rozsahu,
ktorý presahuje potreby trestného konania a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné

podať na Okresný súd Trnava.Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.