Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 4, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 4Er/2168/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6907217194
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6907217194.2

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r. o. so
sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zast. JUDr. Róbertom Gombalom,
advokátom s miestom podnikania P. Rádayho č. 14/A, Lučenec proti povinnému P. W., S.. XX. X. XXXX,
N. M. R. V. XXX, štátny občan Slovenskej republiky o vymoženie sumy 82,98 eura s príslušenstvom
vedenej súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom, Exekútorský úrad Lučenec, Jiráskova 12 pod

sp. zn. EX 10355/08 takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

O trovách exekúcie r o z h o d n e po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený návrhom doručeným dňa 27. 11. 2007 požiadal o vymoženie sumy 82,98 eura s

príslušenstvom na základe zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
3. 2. 1998, č. k. XZm/XXX/XX. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie.

Oprávnený, plniac si tým povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení
účinnom od 23. 12. 2015, návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním datovaným dňa 13. 1. 2016.
Uviedol, že oprávnený preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o

postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Vlastný vzťah s povinným vyplýva zo
zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a. s. s prideleným identifikačným
číslom IČO: 31 631 053. Oprávnený tvrdil, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného so spoločnosťou TRANSINVEST, a. s. sa jednalo o
obchodnoprávny vzťah - uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že vec bola na príslušnom krajskom
súde prejednávaná ako obchodnoprávna. V čase základného súdneho konania ani neplatila právna

úprava, ktorá by ukladala súdom posudzovať právny vzťah ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy.
Opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto prípade do úvahy.
Ako dôkaz, z ktorého vyplývajú vyššie opísané skutočnosti, oprávnený označil súdny spis zo sporového
konania vedeného pred Krajským súdom v Banskej Bystrici. Iné dôkazy oprávnený nevie predložiť
vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť TRANSINVEST, a. s. medzitým zanikla a oprávnený až do 22.
12. 2015 nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným. Od oprávneného nemožno vyžadovať

doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekúcie, pretože k zastaveniu
exekúcie by došlo aplikovaním neprípustnej retroaktivity.

Podľa § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto
zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie

náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods.
4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že
sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015 exekúciu súd zastaví,
ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.“

Podľa § 2 ods. 1 písm. a), zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 1. 7. 2007 na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupovala výrobky alebo používala

službyprepriamuosobnúspotrebufyzickýchosôb,najmäpresebaaprepríslušníkovsvojejdomácnosti.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ,
ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,

Exekučným titulom je v danom prípade zmenkový platobný rozkaz súdu, preto možno konštatovať,
že v sporovom konaní si právny predchodca oprávneného uplatňoval nárok zo zmenky. Vzhľadom na
túto skutočnosť exekučnému súdu v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla povinnosť
rozhodnúť o tom, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zákon takýto postup exekučného súdu predpisuje bez ohľadu

na charakter exekučného titulu a bez ohľadu na to, kedy došlo k vydaniu exekučného titulu, resp. k
vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa vymáhaný nárok zakladá. Z tohto pohľadu je teda bez právneho
významu, že k založeniu právneho vzťahu povinného a právneho predchodcu oprávneného došlo zjavne
pred implementovaním spotrebiteľského práva do domáceho právneho poriadku (zmenka pripojená k
návrhu bola vystavená dňa 5. 1. 1997). Právna úprava tzv. typových zmlúv podľa § 23a zák. č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa nadobudla účinnosť dňa 1. 1. 2000. V súvislosti so vstupom Slovenskej
republiky do Európskej únie došlo k implementácii smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zavedením právnej úpravy spotrebiteľských
zmlúv s účinnosťou od 1. 4. 2004. Nemožno však prehliadať, že svojím vznikom a povahou išlo o vzťah
obdobný vzťahom na základe spotrebiteľských zmlúv. Oprávnený tvrdí, že právny vzťah vzniknutý medzi

jeho právnym predchodcom TRANSINVEST, a. s. a povinným bol obchodno-právneho charakteru, čo
vyvodzoval z toho, že príslušný krajský súd vec prejednal ako obchodnú. S týmto jeho hodnotením
sa nemožno stotožniť. V sporovom konaní bol nárok právneho predchodcu oprávneného uplatnený na
základe zmenky vystavenej povinným. Príslušnosť krajského súdu na konanie v prvom stupni v sporoch
z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek vyplývala z ustanovenia § 9 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona

č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 31. 12. 2001, pričom z citovaného ustanovenia výslovne vyplýva,
že príslušnosť je daná „bez zreteľa na to, že nejde o obchodné veci podľa písmena a) alebo b)“. Z
pripojeného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XZm/XXX/XX súd zistil, že spoločnosť
TRANSINVEST, a. s. svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu odôvodnila len existenciou
zmenky vystavenej povinným. Z návrhu na začatie konania nie je zistiteľné, aká bola hospodárska

kauza vystavenej zmenky, t. j. aký právny vzťah existoval medzi spoločnosťou TRANSINVEST, a. s. a
povinným. Z označenia povinného v návrhu na začatie konania nemožno vyvodiť, že by išlo v jeho osobe
o podnikateľa - identifikovaný bol výlučne menom a priezviskom, rodným číslom a adresou zhodujúcou
sa s miestom jeho trvalého pobytu. V konaní nebolo preukázané, že povinný do záväzkového vzťahunevstupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. ako fyzická osoba, ktorá nakupovala výrobky alebo používala
služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb. Súdu je skutočnosťou známou z jeho úradnej

činnosti, že spoločnosť TRANSINVEST a. s. v obdobných exekučných veciach vystupovala pravidelne,
preto je nepochybné, že zmluvu uzatvárala ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti. O inom
postavení účastníkov v konaní nebol predložený žiaden dôkaz.

Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o

vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Účelom
právnych noriem na ochranu spotrebiteľa je vyvážiť slabšie postavenie spotrebiteľa tak, aby práva a
povinnosti zmluvných strán zodpovedali spravodlivému usporiadaniu tohto vzťahu. Tento cieľ právna
úpravadosahujeajzacenuzásahudozmluvnejautonómiezmluvnýchstrán,keďžebeztakéhotozásahu
by zákonom sledovaný legitímny záujem nebolo možné dosiahnuť. Ústavný súd Českej republiky v

tejto súvislosti vyslovil záver, s ktorým sa exekučný súd stotožňuje: „Ústavní soud ve své předchozí
judikatuře dovodil autonomii vůle z čl. 2 odst. 3 Listiny základních práv a svobod, podle něhož každý
může činit, co není zákonem zakázáno, a nikdo nesmí být nucen činit, co zákon neukládá. Ústavní soud
v tomto ustanovení spatřuje jak strukturální princip, tak subjektivní právo jednotlivce, které je omezitelné
k prosazení jiného práva či veřejného zájmu na základě zákona, přičemž takové omezení musí být

přiměřené sledovanému cíli, jehož má být dosaženo (srov. např. nález I. ÚS 167/04, Sbírka nálezů a
usnesení Ústavního soudu, svazek 33, nález č. 70). Je tedy nepochybné, že současná kogentní úprava
spotřebitelských smluv tyto ústavní podmínky omezení autonomie vůle kontrahentů splňuje.
Ústavní soud je přesvědčen, že takových podmínek je třeba cestou výkladu jednoduchého práva
dosáhnout i v případě "de facto" spotřebitelských vztahů vzniklých před nabytím účinnosti výše

zmíněného zákona č. 367/2000 Sb., neboť materiálně nahlíženo pozice kontrahenta uzavírajícího
smlouvu před nabytím účinnosti tohoto zákona se nikterak nelišila od spotřebitele uzavírajícího smlouvu
již v režimu spotřebitelských smluv. Za účelem vyrovnání shora popsané faktické nerovnosti mezi
stranami těchto vztahů je třeba hledat takový výklad jednoduchého práva, který na jednu stranu zajistí
dosažení tohoto cíle, na stranu druhou omezí autonomii vůle proporcionálně.“ (Nález sp. zn. II. ÚS 3/06,

dostupný na webovej stránke tohoto súdu).

Na právny vzťah právneho predchodcu oprávneného a povinného možno v súčasnosti nahliadať ako na
„de facto“ spotrebiteľský vzťah. V zmysle vyššie uvedeného súd má za to, že ustanovenie § 243f ods.
1 až 6 Exekučného poriadku je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré síce v čase ich vzniku

neboli vzťahmi zo spotrebiteľskej zmluvy stricto sensu, ale išlo o fakticky obdobné vzťahy vzniknuté
pred zavedením právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Zákonodarca uložil oprávnenému povinnosť
doplniť návrh na vykonanie exekúcie bez ohľadu na čas vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa právny
nárok zakladal. Predmetná právna úprava bola zavedená po tom, ako sa v masovom meradle rozmohlo
vymáhanie nárokov zo zmeniek vystavených spotrebiteľmi, pričom v sporovom konaní často dochádzalo

k obchádzaniu predpisov na ochranu spotrebiteľa poukazovaním na abstraktný charakter zmenky.
Pokiaľ ochrana má byť poskytnutá fyzickým osobám, voči ktorým boli uplatnené nároky zo zmenky, niet
racionálneho dôvodu, aby z okruhu týchto osôb boli vylúčení spotrebitelia len z toho dôvodu, že v čase
vzniku ich právneho vzťahu ešte nedošlo k plnému sformovaniu spotrebiteľského práva.

Ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej
ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Povinnosť tvrdenia a nadväzne
aj dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným zaťažuje
oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom

indosamentov (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). V dôsledku neunesenia dôkazného bremena o
vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa (dodávateľa) k povinnému súd si nemohol vytvoriť záver o tom,
či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže nebolo preukázané, že
sporové konanie nebolo zaťažené uvedenými vadami a nedošlo tým k vyvráteniu právnej domnienky

podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, súd mal za to, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia, keďže v súčasnosti nemá k
dispozícii vyčíslenie trov exekúcie.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniacestoutunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).