Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. január 2007

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/27/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3805212528
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2007:3805212528.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľky MUDr. H.

V. nar. XX.X.XXXX, bytom P., U. č.X/XX,. zast. JUDr. Ľ. R., advokátom so sídlom N. O. XX,. L. M. proti
odporcovi R. S. nar.XX.XX.XXXX,. bytom H., U.. D. č.XXX/XX. o zaplatenie 5.385.000,-Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 5.385.000,-Sk s 13 % úrokom z omeškania od
22.1.2003 do zaplatenia, do troch dní.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke zmluvnú pokutu vo výške 2 % zo sumy 5.385.000,-Sk
mesačne od 22.1.2003 až do zaplatenia.

Návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu
o vydanie platobného rozkazu, ktorým jej súd prisúdi istinu v sume 5.385.000,-Sk s úrokom z omeškania
vo výške 18 % od 22.1.2003 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 2 % zo sumy 5.385.000,- Sk mesačne od
22.1.2003 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľke trovy konania. Návrh na vydanie platobného rozkazu
odôvodnila tým, že s odporcom uzavreli dňa 15.11.2002 Zmluvu o pôžičke na sumu 5.385.000,-Sk.
Odporca svoj dlh uznal, čo do dôvodu aj výšky, čo potvrdil v písomnom vyhotovení Uznanie dlhu zo

dňa 15.12.2002, v ktorom sa zaviazal dlh uhradiť do 21.1.2003. Odporca sa tiež zaviazal, že v prípade
omeškania s plnením peňažného dlhu zaplatí navrhovateľke aj úrok z omeškania vo výške 18 % ročne
a zmluvnú pokutu 2 % za každý mesiac z neuhradenej pôžičky.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka - manžela navrhovateľky

Ľ. V., oboznámil sa s listinnými dôkazmi - dohodou o splátkach peňažného dlhu č.l. 4, návrhom na
vydanie predbežného opatrenia č.l. 10-11, výpisom z katastra č.l. 12, 23-24, 25, zápisom do katastra
č.l.26, rozhodnutím č.l. 27, uznesením OS Prievidza č.l. 28-31, listinou v obálke č.l. 39, listom K. R. PZ
SR P. B. č.l. 45 a zistil tento skutkový stav :

Navrhovateľka a odporca uzavreli dňa 15.12.2002 Dohodu o splátkach peňažného dlhu, podľa ktorej
odporcaakodlžníkuznalsvojdlhvočinavrhovateľkeakoveriteľkevovýške5.385.000,-Sk,čododôvodu

aj výšky, ktorý vznikol dňa 15.11.2002 poskytnutím peňažnej pôžičky, ktorú odporca doposiaľ neuhradil.
Zaviazal sa dlh uhradiť navrhovateľke do 21.1.2003 a v prípade nezaplatenia tohto dlhu sa účastníci
dohodli, že si navrhovateľka bude uplatňovať úrok z omeškania vo výške 18 % ročne z dlžnej sumy a
zmluvnú pokutu vo výške 2 % z nesplatenej sumy za každý mesiac omeškania. V Dohode ... je peromdopísaná suma a dátum vzniku vrátenia pôžičky. Navrhovateľka odôvodnila nárok ustanovením § 558,
§ 516 a § 544 Občianskeho zákona.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že s odporcom sa poznala len z videnia, ktorý bol v jej ambulancii
2 až 3-krát. Poznal sa s ním jej manžel Ľ. V., ktorý s ním uzatváral poistné zmluvy. Peňažnú pôžičku
odporcovi neodovzdala, túto mu odovzdal jej manžel, lebo peniaze potreboval. Tieto mu odovzdal pred
činžiakom, kde bývajú. Išlo o jej peniaze z dedičstva po otcovi, ktoré odovzdal odporcovi manžel.
Peniaze odovzdal s jej súhlasom. Nevedela uviesť o akú sumu išlo. Pri odovzdaní peňazí prítomná

nebola a neexistuje ani žiadny písomný doklad o ich odovzdaní odporcovi, lebo ho považovali s
manželom za seriózneho človeka. O tejto pôžičke sa nerozprávali. Odporca mal peniaze vrátiť do
jedného až dvoch mesiacov. Keď odporca peniaze do dohodnutej doby nevracal, jej manžel zabezpečil
vrátenie peňazí Dohodou o splátkach peňažného dlhu (uznanie dlhu), ktorú podpísala, výšku peňažnej
pôžičky a dátum vzniku splatnosti perom dopísal jej manžel. Odporcu nevyzývala na zaplatenie dlhu,
vyzýval ho viackrát manžel a neskôr právny zástupca.

Odporca žiadal návrh zamietnúť.
Uviedol, že s navrhovateľkou sa nikdy nestretol a nepožičala mu 5.385.000,- Sk. Vedel, že je manželka
Ľ. V., ktorý je riaditeľom spoločnosti H. vo V. L., s ktorým sa stretával, lebo s ním uzatváral poistné
zmluvy. K žalovanej sume uviedol, že manžel navrhovateľky mu odovzdal 2 x po 1.000.000,- Sk, ktoré

munepožičal,alepeniazeboliurčenénaobchod,resp.naichzhodnoteniedoakcií,ktorémalzabezpečiť
jeho bratranec J. S., ktorému peniaze aj odovzdal. Manžel navrhovateľky mu odovzdal peniaze
bez svedkov v spoločnosti H., ale doklad o prevzatí peňazí vyhotovený nebol. Dohodu o splátkach
peňažného dlhu podpísal, túto si riadne neprečítal a prebehol ju len očami. Dohoda bola vyhotovená
strojom a ručne v nej neboli napísané žiadne údaje. Tvrdil, že vyššie uvedenú Dohodu podpísal pod

nátlakom manžela navrhovateľky v jeho kancelárii a z obavy ju podpísal. V priebehu konania namietal
výpoveď manžela navrhovateľky ako svedka, ktorý si nepamätal presne sumu, ktorú mu odovzdal a trval
na tom, že sumu 2.000.000,- Sk mu odovzdal manžel navrhovateľky Ľ. V., ale nešlo o pôžičku, išlo o
peniaze určené na obchod, resp. ich zhodnotenie. Navrhol vypočuť ako svedka jeho bratranca J. S.,
ktorému odovzdal sumu 2.000.000,- Sk na ich zhodnotenie.

Na skutkové tvrdenia účastníkov súd vypočul svedka - manžela navrhovateľky Ľ. V..

Z výsluchu svedka súd zistil, že Dohodu o splátkach peňažného dlhu skoncipoval svedok. Do tejto
Dohody dopísal osobitne perom meno svojej manželky - navrhovateľky, lebo peniaze, ktoré odovzdal

odporcovi v sume 3.600.000,- Sk, resp. 3.700.000,- Sk (presne si nepamätal) v zariadení vo V. L., kde
je riaditeľom. Peniaze pochádzali z jej dedičstva. Perom dopísal tiež sumu, ktorú mu odovzdal odporca.
Išlo o Dohodu, ktorú používal aj pri iných prípadoch, do ktorých dopisoval perom meno a iné podstatné
skutočnosti. Peniaze odovzdal odporcovi bez prítomnosti svedkov a bez vyhotovenia písomného
dokladu o odovzdaní peňažnej sumy. Svedok si presne nepamätal, či išlo o sumu 3.600.000,- Sk

alebo 3.700.000,- Sk. Odporca si peniaze prepočítal. Tieto mu boli odovzdané v 1.000,- Sk a 5.000,-
Sk bankovkách. Išlo o peniaze určené na zhodnotenie, ktoré mal zabezpečiť bratranec odporcu J.
S.. Svedok sa po odovzdaní peňazí odporcovi nezaujímal, či ich odporca odovzdal bratrancovi. K
odovzdaniupeňazí odporcovidošlovmesiacioktóbri2002amalibyťzhodnotené aodovzdanésvedkovi
v decembri 2002. Podľa prepočtu svedka a odporcu odovzdaná suma 3.600.000,- Sk, resp. 3.700.000,-

Sk mala byť zhodnotená na sumu 5.385.000,- Sk, ktorú potom svedok uviedol do Dohody .... Odporca
túto sumu nenamietal, Dohodu si prečítal a podpísal. Svedok sa nepamätal, či Dohoda v čase, keď ju
podpisoval odporca bola podpísaná už navrhovateľkou. Okrem tejto sumy svedok odovzdal odporcovi
v minulosti 2 x po 1.000.000,- Sk, ktoré mu zhodnotené 2 x po 1.200.000,- Sk odovzdal. Preto mu
dôveroval a pri odovzdaní peňazí nebol vyhotovený žiadny písomný doklad.

Podľa § 558 Občianskeho zákona, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trvá. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Svoju zabezpečovaciu funkciu plní tým, že
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Uznanie dlhu je jednostranným právnym
úkonom dlžníka adresovaný veriteľovi. Okrem náležitosti všeobecných predpísaných pre právne úkony
(§ 34 a nasl.) je pre platnosť potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedeniedôvodov dlhu a jeho výška. Aj bez použitia výrazu „uznanie dlhu“ je splnená požiadavka náležitosti
uznávacieho prejavu ak z okolností prípadu je nepochybné, že išlo o uznávací prejav. Pokiaľ ide o
uznanie práva, čo do dôvodu, nemusí byť tento dôvod vždy v listine obsahujúcej uznanie práva výslovne

uvedené, ale musí byť jednoznačne vyvratiteľná z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní dlhu
vyslovenýodkaz.Rovnakoajuznaniepráva,čodojehovýškymusíbyťvyjadrenétak,abytátovýškabola
objektívne určiteľná. Určitosť písomného prejavu by nemal vzbudzovať pochybnosti o jeho obsahu, ani u
tretíchosôb.Použitiezákonnýchvýkladovýchpravidielsmerujevždyktomu,abyobsahprávnehoúkonu,
ktorý účastník urobí bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, keď bol úkon urobený.

Uznaním dlhu dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu; toto uznanie dlhu môže byť
dlžníkom vydané aj po uzavretí zmluvy o pôžičke. Jeho existencia uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v
tom, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej výške, na akú vyznieva uznanie dlhu prechádza z veriteľa
na dlžníka. Uzavretím dlhu sa zakladá vyvratiteľná domnienka (predpokladá sa), že dlh v čase uznania
trval. Na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj
dlh, určený čo do dôvodu aj výšky. Domnienka existencie dlhu založená uznaním dlhu je vyvratiteľná. To

znamená, že aj dlžník, ktorý uznal dlh môže namietať, že dlh nevznikol, v čase jeho uznania už netrval.
Táto námietka bude mať úspech len vtedy, ak bude preukázaná.

Podľa § 544 odst. 1 Občianskeho zákona, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 odst.2 cit. zákona, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta je jeden zo zabezpečovacích prostriedkov upravených v § 544 a § 545 Občianskeho
zákona. Je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť v prípade, že nesplní svoju
zmluvnú povinnosť. Zmluvnou pokutou je možné zabezpečiť akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo
zákonnú) povinnosť, či už sa týka peňažného plnenia alebo iného plnenia. Určenie výšky zmluvnej
pokuty, resp. spôsob akým bude určená je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto

dojednania. Na rozdiel od zmluvnej pokuty, ktorá je samostatným nárokom a strany si ju môžu dohodnúť,
jeúrokzomeškaniaako príslušenstvopohľadávky(§121odst.3OZ),majetkovousankciou stanovenou
zákonom (§ 517 odst.2 OZ), keď veriteľovi priamo zo zákona vzniká nárok v prípade omeškania dlžníka
s plnením peňažného plnenia na zaplatenie úroku z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím
predpisom - nar. vlády č. 87/1995 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že dlžník je povinný v prípade omeškania

s plnením peňažného záväzku zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu a vedľa toho aj úrok z
omeškania v zmysle § 517 odst. 2 Občianskeho zákona.

Súd si najskôr vyriešil otázku aktívnej legitimácie navrhovateľky, nakoľko peniaze odovzdané jej
manželom odporcovi získala za trvania manželstva, ale tieto peniaze pochádzali z dedičstva po jej

otcovi, ktoré nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (navrhovateľky a jej manžela),
ale do jej výlučného vlastníctva (§ 143 odst.1 Občianskeho zákona), s ktorou mohla disponovať
navrhovateľka. Okrem navrhovateľky mohol disponovať s jej peniazmi zástupca, ktorý konal v jej
mene, pričom účinky z tohto vznikajú priamo zastúpenému (§ 22 odst.1 Občianskeho zákona). V
prejednávanej veci za navrhovateľku konal jej manžel, ktorého splnomocnila, aby odovzdal peňažnú

sumu patriacu do jej vlastníctva odporcovi, čo vyplynulo z výpovede navrhovateľky, ale aj zo stavu
v čase odovzdania peňažnej sumy. Preto navrhovateľka správne podala žalobný návrh na zaplatenie
žalovanej sumy, hoci ju odporcovi neodovzdala. Týmto bola aktívne legitimovaná na podanie návrhu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manžel navrhovateľky Ľ. V. odovzdal odporcovi ku koncu
roku 2002 peňažnú sumu na jej zhodnotenie, čo mal zabezpečiť jeho bratranec J. S.. Návratnosť

tejto zhodnotenej sumy mala byť vrátená manželovi navrhovateľky do jedného mesiaca. Podobný
obchod odporca už menovanému zabezpečil, preto písomný doklad o odovzdaní a prevzatí peňažnej
sumy medzi odporcom a manželom navrhovateľky vyhotovený nebol. V konaní bola sporná suma,
ktorú manžel navrhovateľky odporcovi odovzdal, ktorý tvrdil, že odovzdal 3.600.000,- Sk , resp.
3.700.000,- Sk a odporca tvrdil, že išlo o sumu 2.000.000,- Sk (2 x po 1.000.000,-Sk). Ani navrhovateľka

presne nevedela, akú sumu jej manžel odovzdal odporcovi. Keď odporca zhodnotenú sumu neodovzdal
manželovinavrhovateľky,vyhotovilDohoduosplátkachpeňažnéhodlhu(uznaniedlhu)nazabezpečenie
dlhu odporcu. V konaní nebolo sporné, že odporca podpísal túto Dohodu ..., ale namietal jej obsah,
lebo si ju riadne neprečítal a namietal výšku peňažnej sumy, ktorú mal vrátiť navrhovateľke, ktoráv Dohode ... uvedená pri podpise nebola. Ak by bolo pravdivé tvrdenie odporcu, že si Dohodu ...
riadne neprečítal, je potom nelogické, že ju po podpísaní namietal, resp. jej obsah, ktorý nepoznal
a mal ju podpísať pod nátlakom. Pritom peňažná suma 5.385.000,- Sk, deň vzniku dlhu a dátum

vrátenia boli dopísané perom až následne. Ako mohol potom podpísať listinu pod nátlakom, keď
nepoznal jej obsah. Súd preto neuveril tvrdeniam odporcu, že Dohodu podpísal pod nátlakom, keď ani
nepoznal jej obsah. V čase uznania dlhu, t.j. 15.12.2002 dlh existoval, lebo odporca zhodnotené peniaze
manželovi navrhovateľky neodovzdal. Išlo o sumu odovzdanú manželom navrhovateľky navýšenú
o jej zhodnotenie, t.j. 5.385.000,- Sk. Súd považuje Dohodu o splátkach peňažného dlhu za platný

právny úkon obsahujúci všetky podstatné náležitosti, predovšetkým vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh
5.385.000,- Sk, ktorý vznikol nevrátením zhodnotenej peňažnej sumy manželovi navrhovateľky. Hoci
peňažná suma uvedená v Dohode ... nie je suma, ktorú odovzdal manžel navrhovateľky odporcovi,
odporca sa túto sumu zaviazal odovzdať navrhovateľke, lebo išlo o sumu, ktorá mala byť zhodnotená
v obchode, ktorý realizoval bratranec odporcu J. S.. Preto je nepodstatné, že obchod mal realizovať J.
S., pretože v právnom vzťahu s navrhovateľkou bol odporca, ktorý sa zaviazal tieto zhodnotené peniaze

navrhovateľke vrátiť, nie J. S., ktorý mal peniaze zhodnotiť. Z týchto dôvodov potom súd menovaného
ako svedka nevypočul. V konaní bolo podstatné, akú sumu sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľke,
nie akú mu manžel navrhovateľky odovzdal. Súd za situácie, kedy odporca podpísal vyššie uvedenú
Dohodu ... , keď táto bola nielen podpísaná odporcom, ale musel poznať jej obsah, inak by netvrdil, že
ju podpísal pod nátlakom, čo odporca v konaní nepreukázal. Ak by aj podpísal Dohodu ... pod nátlakom,

mohol vec oznámiť na OO PZ SR v P.. Na základe vyššie uvedených skutočností, pri vyhodnotení
všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo
v priebehu konania najavo, súd je toho právneho názoru, že návrh je dôvodný, preto mu vyhovel.

Súd považuje za podstatné uviesť, že K. R. PZ SR, Ú. J. A. K. P., detašované pracovisko P. B. vedie

trestné stíhanie za trestný čin podvodu podľa § 250 odst.1,5 Trestného zákona, preto nebolo možné
pripojiť spis ČVS: KPP-21/OEK-TN-2004 ku spisu sp. zn. 11C 27/2006, ale len tento zapožičať k
preštudovaniu. Z obsahu spisu okrem iného vyplýva, že J. S. si zapožičal od odporcu najmenej sumu
39.000.000,- Sk a odporcovi poskytol finančné prostriedky aj manžel navrhovateľky Ľ. V., bolo to viac
ako 2.000.000,-Sk, o čom bola spísaná Zmluva o pôžičke. V spise sú uvedené výpovede J. S., odporcu

a manžela navrhovateľky Ľ. V., z ktorých vyplýva, že odporca od Ľ. V. peniaze opakovane prevzal.

Súd priznal navrhovateľke aj úrok z omeškania podľa nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorý predstavuje 2-
násobok diskontnej sadzby určenej N. B. S. (v danej veci 13 % ročne od 22.1. 2003, kedy sa dostal
do omeškania s plnením peňažného dlhu. Pokiaľ žiadala navrhovateľka viac, súd v prevyšujúcej časti

návrh zamietol.

Súd priznal navrhovateľke aj dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 2 % z nezaplatenej sumy za každý
mesiac, ktorú si účastníci dohodli pre nezaplatenie zhodnotenej sumy do termínu splatnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Prievidzi
na Krajský súd do Trenčína, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobit-
ného predpisu