Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618010193
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4618010193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.

Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému C.. S. G., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, 3 písmeno c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15.10.2018, č.k. 3T/13/2018-221, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 12. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovaného

C.. S. G., narodeného XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., M. J. XXXX/X,

podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku s poukazom na § 25 odsek 1 Trestného zákona

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany, podanej na Okresný súd Topoľčany
11.06.2018 pod č. Pv 662/17/4406-23 pre skutok v nej právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1, 3 písmeno c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že :

dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX hodine v P. na A. E. v zadnej časti podniku s názvom D. na
toalete fyzicky napadol poškodeného B. E., tak, že jedenkrát ho udrel silnou intenzitou päsťou do

oblasti ľavej dolnej čeľuste, v dôsledku čoho poškodený B. E. utrpel podľa znaleckého posudku MUDr.
Gustáva Škodáčeka zranenie - zlomeninu uhla sánky vľavo bez posunu úlomkov, ktorá bola spojená s
poškodením vetvy tvárového nervu s poškodením lôžka zubu v mieste zlomeniny (d38), ktoré zranenie
si podľa znalca vyžiadalo liečenie a PN v trvaní 7 týždňov, počas ktorých bol poškodený E. obmedzený v
obvyklom spôsobe života tak, že mal znehybnenú sánku okcipitomentálnou fundou, trpel silnou bolesťou
a nemožnosťou otvárať ústa, žuvať a primerane prijímať potravu po dobu 6 týždňov, kedy musel prijímať
rozmixovanú stravu, nevedel žuvať a odhryzávať jedlo, v dôsledku zlomeniny vzniklo poranenie nervu,

ktorý inervuje oblasť dolnej časti sánky vľavo, pričom toto poranenie spôsobuje poruchu citlivosti na koži
a je spojené s pocitom tŕpnutia v oblasti ľavej polovice sánky po dobu najmenej 2 mesiace,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodených - Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. so sídlom

Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, spoločnosť Hyza a.s. so sídlomOdbojárov 2279/37, Topoľčany, IČO: 31 562 540 a Sociálnu poisťovňu so sídlom Ul. 29. augusta 8,
Bratislava, IČO: 30 807 484 s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného C.. S. G.
za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že
dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX hodine v P. na E. ulici v podniku s názvom D. na toalete po
predchádzajúcom slovnom nedorozumení fyzicky napadol poškodeného B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., X. mája XX/XX tak, že ho udrel jedenkrát päsťou silnou intenzitou do oblasti ľavej dolnej čeľuste, v

dôsledkučohopoškodenýB.E.utrpelzranenie-zlomeninudolnejčeľuste- uhlasánkyvľavobezposunu
úlomkov s poškodením vetvy tvárového nervu s poruchou citlivosti na koži, pocitom tŕpnutia v dolnej
časti sánky najmenej 2 mesiace a poškodením lôžka zubu v mieste zlomeniny (d 38), ktoré zranenie
si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť v trvaní 40 dní, počas ktorých bol poškodený obmedzený
v obvyklom spôsobe života znehybnením sánky okcipitomentálnou fundou, bez zdrôtovania, silnou

bolesťou, nemožnosťou otvárať ústa, odhryzovať a žuvať jedlo, prijímať rozmixovanú stravu.
Za to mu uložil podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písmeno j/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcej okolnosti, postupom podľa § 38 odsek 2, 3
Trestného zákona, § 56 odsek 1, 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona, peňažný trest vo
výmere 600 eur pri konštatovaní podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona, že zaplatená suma peňažného

trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona mu ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Podľa§287odsek1Trestnéhoporiadkumuuložilpovinnosťnahradiťškodupoškodenýmspoločnostiam
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. v sume 72,55 eur a Hyza a.s. v sume 124,55 eur, súčasne podľa

§ 288 odsek 1 Trestného poriadku odkazujúc poškodenú Sociálnu poisťovňu s nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, napádajúc jeho výroky o vine, treste i povinnosti nahradiť škodu poškodeným
subjektom, ktorým taký nárok bol priznaný, podal odvolanie obžalovaný.

V písomne predloženej odvolacej argumentácii zotrval na doterajšej obhajobe spočívajúcej v tom, že
skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, spáchal v nutnej obrane, teda za okolnosti vylučujúcej protiprávnosť.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov prvostupňový súd správne v rámci odôvodnenia rozsudku ustálil
dokazovaním zistený skutkový stav tak, že predmetný incident bol vyprovokovaný poškodeným, ktorý
pod vplyvom alkoholu znečistil priestory toalety podniku, pričom to bol práve poškodený, ktorý sa zahnal

na jeho osobu päsťou, vzápätí po vyhnutí sa pokusu poškodeného o útok na telesnú integritu jeho osoby,
tohto udrel do tváre, čím došlo k predmetnému zraneniu poškodeného. Z vykonaného dokazovania
bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že to bol práve poškodený, kto bol v predmetnom incidente
útočníkom, pričom on sa len súčasne s útokom poškodeného bránil voči tomuto útoku, a to navyše
rovnakým spôsobom.

Nesúhlasí s názoru prvostupňového súdu, že len preto, že na poškodeného bol smerovaný úder veľmi
silnej intenzity do oblasti hlavy s následkom zlomeniny sánky, bola jeho obrana neprimeraná. Išlo totiž o
obranu päsťou na tvár voči útoku päsťou na tvár, t.j. spôsob obrany bol identický, šlo o postavenie oboch
osôb, kde na jednej strane bol on účastníkom skutku ako prevádzkar podniku v triezvom stave, povinný
dohliadať na poriadok v podniku a na druhej strane to bola značne opitá osoba poškodeného, ktorá

znečistila podlahu v podniku, bránila v otvorení dverí na toalete, odmietala po sebe upratať a vysmievala
sa zamestnancom podniku. Bol to práve poškodený, ktorý po tom, ako vyvolal strach, že má pri sebe
zbraň, bol voči jeho osobe agresívny a ako prvý nasmeroval úder päsťou na jeho tvár (svoje závery
ohľadne primeranosti obrany argumentačne podporil i poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie zo 04.06.2014, sp.zn. 1 Tdo V 22/2013).

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že útočníkom bol poškodený, a jeho (obžalovaného) obrana
bola uskutočnená bezprostredne po útoku poškodeného a to zásadne rovnakým spôsobom, ako bol
vedený útok poškodeného, preto túto obranu nemožno hodnotiť ako celkom zjavne neprimeranú len z
dôvodu následkov pre útočníka v podobe zlomeniny sánky, keď šlo o reflexnú bezprostrednú reakciu
jeho osoby v dôsledku zľaknutia sa útoku vedeného päsťou na jeho tvár.I keď nie je možné porovnávať vzájomnú intenzitu útoku poškodeného päsťou na tvár voči intenzite
jeho obrany, ustanovenie § 25 odsek 3 Trestného zákona aj v prípade zjavnej neprimeranosti obrany
v dôsledku zľaknutia vylučuje trestnú zodpovednosť obrancu. Vzhľadom na veľmi rýchly priebeh útoku

a obrany, ako i jeho zľaknutie sa nečakaného útoku poškodeného, nebolo objektívne možné vedome
ovládať intenzitu vedenia jeho obrany vo forme spätného úderu do sánky poškodeného, preto má za
to, že i keď následok v podobe zlomeniny sánky u poškodeného je závažnejšieho charakteru, táto
skutočnosť nemôže byť rozhodujúca pre určenie neprimeranosti jeho obrany.
Namieta tiež skutkovú vetu výroku o vine napadnutého rozsudku z dôvodu, že táto nezohľadňuje,

že poškodeného udrel až po tom, ako tento prvý zaútočil na neho a je konštruovaná spôsobom, že
on mal poškodeného fyzicky napadnúť, čo však odporuje vykonanému dokazovaniu i odôvodneniu
napadnutého rozsudku.
Výroky o treste a náhrade škody napáda len z dôvodu napadnutia výroku o vine, keďže uvedené výroky
majú svoj podklad práve v tomto výroku.
Z pohľadu výroku o treste, pokiaľ už súd I. stupňa dospel k záveru o jeho vine, mal mu priznať okrem

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona i poľahčujúce okolnosti podľa § 36
písmeno 1/ a i/ Trestného zákona. V prípade, ak by odvolací súd napriek všetkým vyššie uvedeným
skutočnostiam dospel k záveru o jeho vine, žiada, aby bolo prihliadnuté k uvedeným poľahčujúcim
okolnostiam, ku ktorým prvostupňový súd v rozpore s Trestným zákonom neprihliadol.
Na podklade uvedeného navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného

poriadku zrušil napadnutý rozsudok v ním napadnutej časti a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku
rozhodol sám tak, že ho podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku s odkazom na § 25 odsek 1
Trestného zákona spod obžaloby oslobodí, pretože skutok nie je v dôsledku nutnej obrany trestným
činom.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, obžalovaný zotrval na svojej už v písomnom
odvolaní formulovanej odvolacej argumentácii aj na v ňom formulovanom konečnom návrhu, zatiaľ čo
prokurátorka Krajskej prokuratúry Nitra, stotožňujúc sa s napadnutým rozsudkom, navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným- podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Neopomenul pritom skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním
nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel

k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Odvolací súd primárne konštatuje, že z pohľadu dôkazného stavu v danej veci je nesporné, že
obžalovaný fyzicky atakoval poškodeného jedným úderom päste do tvárovej oblasti hlavy a tým mu
spôsobil zranenie aj skutkovo ustálené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, teda pochybnosti

neexistujú v otázke objektívnej stránky súdeného prečinu tak pohľadu konania obžalovaného, ním
spôsobeného škodlivého následku (na zdraví poškodeného) ani príčinnej súvislosti medzi uvedeným
konaním a následkom (kauzálny nexus).

Obžalovaný sa počas celého konania konzistentne, nepopierajúc uvedené skutočnosti, bránil tým, že to

bol poškodený, kto v značenej miere opitosti, po tom ako znečistil toaletu daného podniku a bol vyzývaný
ním a svedkom J. E. na odstránenie znečistenia, vykročil smerom k obžalovanému a k jeho tvári vykonal
pohyb rukou v zmysle snahy zasiahnuť obžalovaného do tváre, v dôsledku čoho obžalovaný ustúpil a
súčasne reflexívne päšťou udrel poškodeného do tvárovej časti hlavy. Uvedenú obranu obžalovanému
potvrdil aj svedok E..

Naproti tomu však sám poškodený vo svojich svedeckých výpovediach od začiatku konania potvrdzoval
len skutočnosť znečistenia toalety aj fakt, že ho obžalovaný udrel päsťou do hlavy, avšak pre významnú
mieru jeho ovplyvnenia alkoholom uvádzal, že si na konkrétne okolnosti skutku nepamätá, teda nevylúčil
pri komplexnom posúdení jeho svedeckých výpovedí priebeh daného incidentu spôsobom uvádzaným

obžalovaným a svedkom E..Iné osoby sa na mieste skutku (priestory toalety) nenachádzali ani kamerový záznam či iný relevantný
dôkaz k okolnostiam skutku, okrem výpovedí obžalovaného, poškodeného a svedka E., v konaní
zabezpečený nebol.

Za tohto dôkazného stavu nemožno bez dôvodných pochybností dospieť k skutkovým záverom
uvedeným v obžalobe a následne formulovaným súdom I. stupňa v tzv. skutkovej vete napadnutého
rozsudku v tých skutkových okolnostiach, ktoré sú významné pre posúdenie trestnej zodpovednosti
obžalovaného z pohľadu splnenia alebo nesplnenia podmienok nutnej obrany ako okolnosti vylučujúcej

protiprávnosť.

V zmysle zásady hodnotenia dôkazov in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného)
vyplývajúcej zo zásady prezumpcie neviny za uvedeného dôkazného stavu, keď samotný priebeh
žalovaného skutku možno ustáliť len na podklade zhodných výpovedí obžalovaného a svedka E., keď
iný dôkaz produkovaný nebol a aktuálne ani neprichádza do úvahy, nemožno vylúčiť verziu priebehu

skutkové deja spôsobom popisovaným obžalovaný a svedkom E., pričom táto verzia, inými dôkazmi
nevyvrátená, zodpovedá konaniu predpokladanému v § 25 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorého
„čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto
zákonom, nie je trestným činom“.

Ani z ďalších, na tieto podmienky nutnej obrany nadväzujúcich, ustanovení § 25 odsek 2 až 4 Trestného
zákona, nemožno na podklade zistených skutočností ustáliť, že by obžalovaným a svedkom E.
popisované okolnosti relevantnej situácie vylučovali podmienky nutnej obrany v zmysle tzv. intenzívneho
alebo extenzívneho excesu z nutnej obrany, ku ktorým dochádza za predpokladu ak obrana je celkom
zjavne neprimeraná útoku (najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe

útočníka alebo k osobe obrancu) alebo ak nejde o odvracanie priamo hroziaceho alebo trvajúceho
útoku (teda ak ide o odvracanie útoku, ktorý už skončil alebo ktorý priamo nehrozí), pričom trestnú
zodpovednosť obrancu vylučuje aj prípad ak jeho obrana síce bola celkom zjavne neprimeraná útoku
za predpokladu, že konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu
alebo zľaknutia (úvahy o možnej tzv. putatívnej obrane v zmysle § 25 odsek 4 Trestného zákona sú v

danom prípade bezpredmetné).

V danom prípade preto nemožno vylúčiť, že útočníkom bol poškodený, ktorý sa pokúsil fyzicky päsťou
ruky napadnúť obžalovaného do oblasti hlavy a že obžalovaný na takýto útok bezprostredne reagoval
vlastným úderom (ide o reakciu na priamo hroziaci útok a preto nejde o extenzívny exces). Zranenie,

ktoré bolo poškodenému spôsobené aj v zmysle znaleckých záverov (MUDr. Jozefa Malého aj MUDr.
Gustáva Škodáčka) mohlo byť spôsobené len jedným úderom päsťou do tváre (útok na poškodeného
iným spôsobom a vo väčšom rozsahu preukázaný nebol). Pokiaľ mal obžalovaný odvracať útok
smerujúci päsťou ruky do oblasti jeho tváre obdobným spôsobom - úderom päsťou ruky do tváre
poškodeného, nejde taktiež o obranu celkom zjavne neprimeranú (intenzívny exces).

Pokiaľ ide o otázku tzv. intenzívneho excesu konštatovaného súdom I. stupňa, na podklade ktorého
záveru ustálil, že obžalovaný nenaplnil obranou podmienky nutnej obrany, odvolací súd pripomína, že
pre naplnenie zákonných podmienok nutnej obrany sa nevyžaduje, aby brániaci sa použil proti útoku
(či už priamo hroziacemu alebo trvajúcemu) rovnaké alebo miernejšie prostriedky než aké používa

alebo ktorými hrozí útočník, ani to, aby následky na záujme chránenom Trestným zákonom (v danom
prípade „zdravie iného“) spôsobené brániacim sa útočníkovi boli obdobné alebo miernejšie (na rozdiel
od krajnej núdze v zmysle § 24 Trestného zákona), ale naopak spravidla na úspešné odvrátenie útoku je
nevyhnutné použiť také prostriedky alebo intenzitu obrany, ktoré sú spôsobilé úspešne odvrátiť priamo
hroziaci alebo trvajúci útok, pričom brániaci sa ani nie je povinný uniknúť pred fyzickou hrozbou na jeho

zdravie, t.j. nie je povinný napr. utiecť a tým sa vyhnúť útoku, a to dokonca ani v situácii, keď takúto
možnosť má (z uvedeného pohľadu je nutná obrana právom brániť sa, v prípade fyzického útoku aj
fyzickým protiútokom, ak sú zachované jej zákonné podmienky).

Neobstojí preto argument, podľa ktorého obžalovaný nesplnil podmienky nutnej obrany z dôvodu tzv.

intenzívneho excesu len preto, že úder obžalovaného adresovaný poškodenému bol silnej intenzity
(v zmysle znaleckých lekárskych záverov) a vzhľadom na škodlivý následok, ktorým objektívne bolo
poškodenie zdravia poškodeného v intenzite ublíženia na zdraví.Ani s ďalšími argumentmi uvedenými k tejto otázke na strane 7 napadnutého rozsudku (ako je
ovplyvnenosť poškodeného alkoholom alebo fakt, že obžalovaný aktívne športuje) podporujúcimi záver
o zjavnej neprimeranosti obrany zo strany obžalovaného sa odvolací súd nestotožnil, majúc za to, že

ovplyvnenie poškodeného alkoholom ho nevylučuje z možnosti fyzického útoku na inú osobu a ani
prípadná fyzická prevaha obžalovaného nevylučuje z možnosti konania v nutnej obrane za situácie,
ktorá ako možná z vykonaného dokazovania vyplynula.

Vzhľadom na nemožnosť vylúčenia záveru o tom, že obžalovaný naplnil podmienky nutnej obrany

už v zmysle § 25 odsek 1 Trestného zákona, reakcia na úvahy odvolateľa vo vzťahu k podmienkam
upraveným v § 25 odsek 3 Trestného zákona je bezpredmetná.

Na podklade vyššie uvedených záverov odvolací súd napadnutý rozsudok z podnetu odvolania
obžalovaného zrušil v celom rozsahu preto, že súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými (vyššie
uvedenými) okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku),

čím súčasne porušil Trestný zákon v § 156 odsek 1, keď obžalovaného uznal za vinného z prečinu
ublíženia na zdraví podľa tohto zákonného ustanovenia (§ 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku),
a obžalovaného sám (v zmysle § 322 odsek 3 Trestného poriadku) z dôvodu podľa § 285 písmeno b/
Trestného poriadku s poukazom na § 25 odsek 1 Trestného zákona oslobodil spod obžaloby pre skutok
v nej uvedený, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom, ako dôsledok toho, že obžalovanému

nebolo dokázané, že nekonal v nutnej obrane, čím v dôsledku zásady in dubio pro reo je nevyhnutné
žalovaný skutok posudzovať z pohľadu viacerých do úvahy reálne prichádzajúcich verzií skutkového
deja tak, že v nutnej obrane konal (nedokázaná vina má hodnotu dokázanej neviny).

Všetkých poškodených napokon odvolací súd obligatórne, vzhľadom na oslobodzujúci výrok, odkázal s

ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces v zmysle § 288 odsek 3 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.