Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111216108
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2111216108.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu v 1. rade: J. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X. č. X, I. D., zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, proti
žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 05 Bratislava sp. zn. SR 03262/11 zo dňa
06.06.2011.

II. Súd určuje, že rozhodcovská zmluva uzavretá ako súčasť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
13.07.2010 uzavretá medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným je neprijateľná zmluvná podmienka.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 eur,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

IV. Žalobca v 1. rade má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v 1. rade (spolu so žalobkyňou v 2. rade A. M.) sa žalobou zo dňa 11.07.2011, doručenou

súdu dňa 13.07.2011, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovskéhosúduspoločnostiSlovenskározhodcovskáa.s.,sosídlomKarloveskérameno8,84105
Bratislava sp. zn. SR 03262/11 zo dňa 06.06.2011, určí, že rozhodcovská zmluva uzavretá ako súčasť
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.07.2010 uzavretá medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným je
neprijateľná zmluvná podmienka a žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 500 a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.7.2010 žalobcovia vzhľadom na finančnú tieseň uzatvorili
so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej im žalovaný poskytol úver, každému z nich
vo výške 500 eur. Žalobcovia nepripravovali spolu so žalovaným zmluvu po jednotlivých článkoch,
zmluva už bola žalovaným vopred naformulovaná a žalobcovia vôbec nemohli ovplyvniť jej obsah.
Žalobcovia súčasne predpokladali a spoliehali sa na to, že žalovaný bude postupovať predovšetkým
s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný postupoval voči žalobcom bez
odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Ich spotrebiteľské práva porušil najmä tým,

že použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobcovia napadli viaceré neprijateľné
zmluvné podmienky žalobou dňa 8.4.2011 pod sp. zn. 21C/17/2011. Medzi týmito neprijateľnými
zmluvnými podmienkami bola aj tzv. "rozhodcovská zmluva" - rozhodcovská doložka. Žalobca 1 je
invalidný dôchodca, žalobkyňa 2 bola starobná dôchodkyňa a boli vo finančnej tiesni a boli prinútenípožičať si na uspokojovanie každodenných potrieb. Žalobcovia sú jednoznačne spotrebiteľmi podľa
Občianskeho zákonníka a dopadá na nich v celom rozsahu spotrebiteľská ochrana. Ani v jednej zo
zmlúv o úvere nebol uvedený údaj o RPMN, úverové zmluvy č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX zo dňa

13.7.2010 sú bezúročné a bez poplatkov. Žalobcovia sú presvedčení, že žalovaný nekonal s odbornou
starostlivosťou, nepreveril si ich bonitu a zakrúžkovaním políčka účelu úveru na "povolanie" sa snažil
vyhnúť tomu, aby na žalobcov nedopadali normy na ochranu spotrebiteľa. Tzv. "rozhodcovská zmluva",
resp. rozhodcovská doložka, bráni uplatniť vec na štátnom súde, ak dodávateľ skôr podá žalobu na
rozhodcovskomsúdeatýmnútispotrebiteľariešiťvtomtoprípadevecibavrozhodcovskomkonaní(§53

ods.4písm.r)OZ).Žalobcoviasútakvystavenírozhodcovskémusúdu,ktorýjeprenichnetransparentný
a tým, že ho má predtlačený žalovaný v tzv. "rozhodcovskej zmluve", tak vyvoláva pochybnosti o
objektívnosti. Taktiež miesto je nevýhodnejšie, pretože podľa § 87 písm. f) Občianskeho zákonníka
by žalobcovia mohli využiť súd v mieste svojho bydliska. Vnútorné procesné pravidlá žalobcom nič
nehovoria, nikto s nimi žalobcov neoboznámil a nikdy ich ani nevideli. Napriek snahe žalovaného, ktorej
cieľom je budiť dojem, že ide o rozhodcovskú zmluvu možno konštatovať, že z jeho strany ide len o

technické oddelenie listín (zmluvy o úvere a tzv. "rozhodcovskej zmluvy"). Žalobcovia nemali reálnu a
skutočnú možnosť ovplyvniť obsah ani rokovať o tzv. rozhodcovskej zmluve v žiadnom prípade nejde o
individuálne dojednanie zmluvnej podmienky. Zjavne ide len o snahu žalovaného navodiť dojem, že ide
o individuálne dojednanie v snahe zmiasť súd. Tento právny úkon v žiadnom prípade nemožno hodnotiť
ako riadne vyjednanú rozhodcovskú zmluvu z uvedených dôvodov. Nie sú splnené podmienky § 53

ods. 2 a preto ide o štandardnú zmluvnú podmienku. Žalobcom bol doručený rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., spis. zn. SR 03262/11 zo dňa
6.6.2011 a rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s., spis. zn. SR 03534/11 zo dňa 6.6.2011. V poučení rozhodcovského rozsudku ich súd poučil, že
môžu podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd. Keďže vôbec nevedeli,

čo to pre nich znamená, keď rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok a mysleli si, že ich
niekto ukrátil na ich právach tým, že ich vôbec nepredvolal na ústne pojednávanie na súd, hneď
sa obrátili so žiadosťou o pomoc na občianske združenie zaoberajúce sa ochranou spotrebiteľa. Až
zástupcovia združenia im vysvetlili, aký je rozdiel medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom,
čo pre nich znamená, že bol vydaný rozhodcovský rozsudok a taktiež ich poučili o ich právach.

Žalobcovia nemali žiadnu možnosť si rozhodcovskú doložku vyjednať. Žalovaný im predložil hotovú
listinu, ktorú iba formálne nazval "rozhodcovská zmluva", nič im nevysvetlil, nič sa ich nepýtal, museli
len podpísať túto tzv. "rozhodcovskú zmluvu", inak by úver nedostali. Z tohto dôvodu mohli zmluvu ako
celok iba odmietnuť alebo zmluvu prijať vrátane rozhodcovskej doložky (tzv. "rozhodcovskej zmluvy"). O
nijakej "rozhodcovskej zmluve" nerokovali, nič nevyjednávali. Doložka nebola dojednaná až po vzniku

sporu, ale práve naopak, už pri vzniku právneho vzťahu. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky už iba
podčiarkuje skutočnosť, že sám dodávateľ vybral rozhodcovský súd, ktorý mal riešiť všetky spory so
spotrebiteľom.Vzmluvebolpredformulovanýrozhodcovskýsúd,ktorýmalvprípadepotrebyrozhodovať
o podanej žalobe. Spotrebiteľ má pritom vždy oprávnený záujem na tom, aby príslušným súdom bol súd
v mieste jeho bydliska. Hlavným dôvodom podania žaloby sú uvedené tzv. "rozhodcovské zmluvy", resp.

rozhodcovské doložky, na základe ktorých boli vydané rozhodcovský rozsudok spis. zn. SR 03262/11
zo dňa 6.6.2011 proti žalobcovi 1 a rozhodcovský rozsudok spis. zn. SR 03534/11 zo dňa 6.6.2011
proti žalobkyni 2. Žalobcovia považujú rozhodcovskú doložku, ako aj rozhodcovské rozsudky za od
počiatku neplatné (žalobný dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v spojení
s § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) OZ). Rozhodcovská doložka je od počiatku neplatná najmä preto, že

znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu zo zmluvy o úvere štátnym súdom. V
prípade žalobcov došlo presne k tejto situácii, nakoľko žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd a
tým došlo k naplneniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a žalobcom bola odňatá možnosť obrátiť
sa na štátny súd. Ďalším dôvodom neplatnosti doložky je tá skutočnosť, že žalobcovia nijako nemohli
ovplyvniť jej znenie. Tzv. "rozhodcovská zmluva" im bola predložená na podpis spolu so zmluvou o úvere

a navyše aj s bianko zmenkou a museli všetky listiny podpísať súčasne bez bližšieho vysvetlenia, aké
to pre nich môže mať následky. Ďalším dôvodom neprijateľnosti rozhodcovskej doložky je, že žalovaný
sám vybral rozhodcovský súd, ktorý má riešiť ich spory, žalobcovia sa dôvodne domnievajú, že žalovaný
má s rozhodcovským súdom exkluzívnu zmluvu a preto postup súdu voči žalobcom - spotrebiteľom
ani nemôže byť nestranný (a ani nebol). S týmto dôvodom súvisí aj ďalší dôvod neprijateľnosti a

to je miesto rozhodcovského súdu, a teda miesto konania. Napriek tomu, že žalovaný vedel, že
žalobcovia nie sú z okolia I., nemajú možnosť sa tam dopraviť, vybral v ich "prospech" rozhodcovský
súd, ktorého sídlo je v I.. Spotrebiteľ má pritom vždy oprávnený záujem na tom, aby príslušným
súdom bol súd v mieste jeho bydliska Už len tým samým im bola odňatá možnosť konať pred súdom,nakoľko miesto súdu nespĺňa pre spotrebiteľa požiadavku predvídateľnosti a hlavne dostupnosti. Už
len z týchto uvedených dôvodov je rozhodcovská doložka neplatná, nakoľko je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Teda aj rozhodcovský rozsudok je od počiatku neplatný. Žalobcovia žiadajú, aby súd vo

výroku určil aj neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a to z dôvodu, že dodávatelia často argumentujú,
že doložka je samostatná a aj v prípade vyhlásenia neplatnosti zmluvy podľa nich nezdieľa osud
neplatnosti úverovej zmluvy. Pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa (žalobný dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní). Nepríslušný rozhodcovský súd vôbec neposkytol ochranu spotrebiteľským

právam, pričom žalobcom nie je známe, prečo by rozhodcovský súd nemal rešpektovať európske
právo a vnútroštátne zákony. "Súdny" proces pred rozhodcovským súdom bol podľa ich názoru len
odobrením a kopírovaním žalobného návrhu a nemá nič spoločné s objektívnym rozhodnutím, nespĺňal
pravidlá spravodlivého súdneho procesu a dokonca žalobcovia majú podozrenie, že rozhodcovský súd
je v určitom spriaznenom vzťahu so žalovaným, pre ktorého vydáva rozsudky. Rozhodcovský súd sa
vôbec nezaoberal primeranosťou zmluvných podmienok, aj neprimerané zmluvné pokuty vyhlásil za

primerané. Rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal zisťovaním, z čoho sa skutočne suma, ktorú od
nich žalovaný požaduje zaplatiť skladá, či už v nej nie sú započítané neprijateľné úroky z omeškania a
zmluvné pokuty. Zmluva v štandardných ustanoveniach obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy, dohodu
o vyplnení zmeniek, zmluvnú pokutu vo výške 312 € za porušenie ktorejkoľvek zmluvnej povinnosti,
zmenkový úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, prednostné používanie ustanovení

Obchodného zákonníka a pod. Ide len o príkladný výpočet porušovania zákonných ustanovení,
ktorých sa dopustil žalovaný a neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré obsahuje zmluva a ktoré
neprípustným spôsobom zasahujú do spotrebiteľských práv žalobcov, pričom rozhodcovský súd ani
jednu z nich nevyhlásil za neprijateľnú a dokonca bez akejkoľvek pochybnosti priznal žalovanému právo
na plnenie z nich. Rozhodcovský súd zaviazal žalobcov platiť žalovanému úroky z omeškania vo výške

0,25 % denne, čo je v rozpore s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanoveniaObčianskehozákonníka.Rozhodnutiejenepreskúmateľnéokreminéhoajpreto,žecelková
suma, ktorú rozhodcovský súd uložil žalobcom zaplatiť, je neprehľadná a vôbec nevedia, čo v sebe
obsahuje. Tento nedostatok činí rozsudok aj materiálne nevykonateľný. Rozhodcovský rozsudok je
ničotným právnym úkonom rozhodcovského súdu, keďže bol vydaný na základe hrubo nemorálnej -

neprijateľnej rozhodcovskej doložky, a teda nemôže obstáť a tvoriť nový kvalifikovaný záväzok medzi
stranami.Ztohtodôvodusavovecisamejdomáhajúzrušeniarozhodcovského rozsudkuatosodkazom
na § 87 písm. f) OSP § 40 ods.1 písm. c) a písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Keďže žalovaný dosiahol exekučný titul, ktorý je v rozpore so zákonom a právna úprava rozhodcovského
konania spotrebiteľom ochranu v tomto štádiu neposkytuje vôbec, sú vystavení permanentnému stresu

z toho, že každým dňom môže voči nim začať exekúcia na základe tohto ničotného úkonu, ktorá bude
pre nich s poukazom na § 61 Exekučného poriadku nezvratná. Žalobca v 1. rade ako dôkazy označil a
predložil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.07.2010, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
(VPPÚ), zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.07.2010, žalobu podaná dňa 8.4.2012 v konaní
sp. zn. 21C/17/2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 19CoE//99/2010 zo dňa 15.02.2010,

6CoE/64/2010 zo dňa 31.03.2011, uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 21er/1196/2009-18 zo dňa
13.05.2010, Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp.
zn. SR 03262/11 zo dňa 06.06.2011, Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 03534/11 zo dňa 06.06.2011, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 13.07.2010.

3. Žalobcovia v doplnenej žalobe uviedli, že k výške finančného zadosťučinenia dospeli tak, že v tejto
výške bola istina úveru, ktorý si od žalovaného obaja žalobcovia zobrali (každý po 500 eur). Takže
ide o sumu, ktorá v podstate spustila celý proces útrap, ktorými si museli prejsť. Súdu je istotne z
rozhodovacej praxe známe, že uvedená spoločnosť používa nekalé obchodné praktiky, jej zmluvy
obsahujúveľkémnožstvoneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokaaksaspotrebiteľčolenkrátkoomešká,

ihneď nastupujú všetky neprimerané a úžerné sankcie, čiže výsledkom je to, že keď si človek zoberie
úver vo výške 500 eur, tak žalovaný je schopný (na základe ním nastavených zmluvných podmienok)
požadovať od spotrebiteľa aj vyše 2000 eur (ako je tomu aj v ich prípade). Jediné príjmy žalobcov sú
invalidný a starobný dôchodok. Čo s človekom urobí, keď mu príde list - výzva na zaplatenie, vyhrážky
exekúciou, predajom domu a pod. a pýtajú od každého vyše 2000 eur. Kdeže by na to žalobcovia

zobrali? Prišli by o strechu nad hlavou, o jediné ich obydlie. Takéto útrapy si museli žalobcovia vytrpieť.
Jediná záchrana bola, že sa skontaktovali so združením na ochranu spotrebiteľa a toto im pomáha.
Záver o tom, či navrhovaná výška finančného zadosťučinenia každému zo žalobcov je primeraná je
treba si urobiť v kontexte útrap a strachu o strechu nad hlavou, ktoré si museli obaja vytrpieť. Mama(žalobkyňa 2) má vyše XX rokov a nikdy za celý svoj život takéto nemorálne správanie zo strany nikoho
ešte nezažila. Výsledkom praktík zo strany žalovaného je, že žalobcovia celé noci nemôžu spať a trápia
sa aj počas dňa, ako to celé dopadne. Žalobcovia nevedia, či vôbec nejaká suma dokáže tieto útrapy

vynahradiť, ale v prípade priznania súdom to bude pre žalobcov len náplasť na rany, ktoré sú veľmi
hlboké. Žalobcovia ako dôkazy predložili a označili výpis z obchodného registra žalovaného.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovia v žalobe uviedli, že podali skoršiu žalobu
dňa 08.04.2011, nakoľko ide o konanie identických účastníkov konania, ktorého predmetom je o.i.

tiež riešenie (ne) prijateľnosti identických rozhodcovských zmlúv, žalovaný je toho názoru, že v tejto
časti konanie trpí vadou v podobe prekážky skôr začatého konania a žiada jeho zastavenie v časti
petitu bodoch III. a IV. žaloby. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni 2
doručený dňa 10.06.2011, žaloba v danej veci bola podaná dňa 13.07.2011. Žalobu podala žalobkyňa
2 oneskorene, a teda je ju potrebné zamietnuť, o čo žalovaný týmto žiada. K aplikácii smernice Rady
č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len "Smernica") žalovaný

uviedol, že smernica v zásade nemá priamy účinok na území členského štátu, je záväzná len pre
členské štáty, a nie aj pre jednotlivcov. Priamy účinok je prípustný len vo výnimočných prípadoch,
a to vo vertikálnej podobe, t.j. vo vzťahu jednotlivec vs. štát, za predpokladu, že v dotknutej časti
je oprávnenie priznané smernicou vymedzené dostatočne jasne a určito a nie je už potreba jej
vnútroštátneho prevzatia. V horizontálnej podobe (t.j. jednotlivec vs. jednotlivec) je však priamy účinok

smernice kategoricky vylúčený. V spore medzi osobami súkromného práva sa nie je možné domáhať
ustanovení smernice. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi účastníkmi konania
je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať
sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už
len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcov, aby spory so žalovaným riešili

výlučne v rozhodcovskom konaní. V danom prípade majú žalobcovia kedykoľvek právo sa slobodne
rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatnia svoje právo. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v
čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po
jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi
uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže

stať v budúcnosti. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy
k jej porušeniu, t.j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ' (ten naviac už zmluvu
splnil tým, že peňažné prostriedky dlžníkovi poskytol), ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o
právnu ochranu na príslušný orgán. Týmto nie je dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Ten má
predsa možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho

(napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní (tak, ako sa to deje
napr. v predmetnej právnej veci). Možnosť dlžníka "predbehnúť" žalovaného a podať skôr ako žalovaný
žalobu na všeobecný súd pritom vôbec nie je iluzórna a hypotetická, ale sa v praxi skutočne deje.
Prijatie žalobcovej argumentácie by znamenalo pre žalovaného len jediné, a to úplné znemožnenie
využitia rozhodcovského konania pre žalovaného (a teda aj každého dodávateľa). Pritom je zrejmé,

že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel
zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. V predmetnej právnej veci riešil
spor arbitrážou (rozhodcovským konaním) žalovaný, a nie žalobca. V danom prípade má rozhodcovské
konanie plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní (zákon č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov), ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Argumentácia žalobcu o

nearbitrabilite spotrebiteľských sporov (ak je žalobca vôbec spotrebiteľom) je nesprávna a nepodložená.
Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov.
Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva
jednoznačne z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon
č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2

písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 Z.z.), ktoré jednoznačne umožňujú
mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia
aktuálne účinnej smernice č. 20058/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1). V predmetnej
právnej veci sa účastníci konania nedohodli na ústnej forme rozhodcovského konania. Žalobcovia teda
nemuselinikamcestovaťabolioprávnenízúčastňovaťsarozhodcovskéhokonaniapísomne,čoimveľmi

ľahko umožňuje zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní. Napriek tejto skutočnosti (ako to už vyplýva z
napadnutého rozhodcovského rozsudku) boli žalobcovia v rozhodcovskom konaní napriek poučeniu zo
strany rozhodcovského súdu úplne pasívni. Ak by aj rozhodcovské konanie nebolo písomné, žalovaný
poukazuje na to, že žalobcovia bývajú v obci vzdialenej od I. cca. 60 km, teda nemožno hovoriť otom, že by tým ich prístup k súdu bol znemožnený. Okrem toho, v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1
OSP úkony, ktoré by rozhodcovský súd mohol urobiť len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými
trovami alebo ktoré v jeho obvode nemožno urobiť, urobí na dožiadanie iný súd. Ak by bol teda v

rozhodcovskom konaní potrebný výsluch žalobcov alebo vykonanie iného dôkazu, nič nestojí v ceste
rozhodcovskému súdu pre využitie citovaného ustanovenia OSP. Ako to už uvádzajú sami žalobcovia,
v danom prípade nebola uzavretá rozhodcovská doložka, ale rozhodcovská zmluva, ergo samostatný
dokument zachytený na samostatnej listine. Žalobcovia teda nemôžu tvrdiť, že by o rozhodcovskom
konaní nevedeli, lebo dohoda o jeho použití bola "skrytá" vo všeobecných obchodných podmienkach.

Na základe uvedeného je žalovaný toho názoru, že nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovských
rozsudkovvzmysle§40ods.1písm.c)Zákonaorozhodcovskomkonaní.Žalobcamipredloženézmluvy
nie sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvami, nakoľko žalobcovia vstúpili
do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použijú
na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalobcovia už len podľa vlastných tvrdení
a zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle (a v tomto smere nepreukázali nič iné) vstúpil do zmluvných

vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania. Žalobcovia v zmluve o
úvere výslovne prehlásili a svoje vyhlásenie potvrdili osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon povolania. V zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
žalobcovia vyhlásili, že sa oboznámili a súhlasia s obsahom zmluvy (vrátane VPPÚ) a že nemajú k
nej žiadne výhrady a zaväzujú sa ju dodržiavať. Žalobcovia tiež prehlásili, že informácie, ktoré poskytli

žalovanému pred uzavretím zmluvy, sú pravdivé. Žalobcovia tiež vyhlásili, že zmluvu uzatvorili slobodne,
vážne, zrozumiteľne a nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojím
podpisom. Žalobcovia vyhlásili, že akékoľvek jeho tvrdenie v budúcnosti o tom, že neboli oboznámení
s podmienkami zmluvy, bude na ich ťarchu a nebude považované za právne relevantné. Uvedené
skutočnosti predložil a preukázal súdu sami žalobcovia. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý,

a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Žalovaný v danom
prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásenia žalobcov, že ide o úver poskytnutý na výkon
povolania. Žalobcovia toto svoje vyhlásenie potvrdili svojím osobitným podpisom v zmluve, pričom je
potrebné zdôrazniť, že zmluva o úvere umožňuje aj iný obsah vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru
na účel zamestnania, podnikania alebo iného účelu. Je potrebné tiež zdôrazniť, že žalobcovia podľa

zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpili do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných
prostriedkov na výkon povolania (a tento účel v zmluve vyznačili) a toto vyhlásenie potvrdili svojím
podpisom. Žalovaný toto jeho vyhlásenie akceptoval. Táto skutočnosť je pritom jasne preukázaná
zmluvou o úvere. Žalovaný pri poskytovaní peňažných prostriedkov vychádza čo do účelu z vyhlásenia
jednotlivých klientov. Oblasť predmetu podnikania žalovaného je charakterizovaná ako rýchle "pôžičky",

kde nie je žiaden čas na preukazovanie pravdivosti zmluvných vyhlásení klientov. Ak by tieto vyhlásenia
napokon boli nepravdivé, má žalovaný k dispozícii viacero právnych inštitútov na ochranu svojich práv a
oprávnených záujmov. V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou
do právneho vzťahu so žalobcami vstupoval. Argumentácia žalovaného v tomto smere je napokon v
plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa, na ktorú

zjavne "zabudli" poukázať žalobcovia. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru
druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto
osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Analogicky, ak žalobcovia v zmluve o úvere
uviedli a aj podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu ich povolania, treba chrániť
dobrú vieru žalovaného, a žalobcom nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Nakoľko žalobcovia

nemienili použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie sú spotrebiteľmi. Naviac, vzájomný
právny vzťah účastníkov konania je obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany
spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Žalobcovia nedostatočne nekonkretizujú ignorovanie predpisov
určených na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ uvádza dohodu o zrážkach zo mzdy, ide pre danú vec po
úplne irelevantné tvrdenie. Pokiaľ ide o voľbu Obchodného zákonníka, ide jednak o zmenkový spor a

jednak zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 4 písm. d) Obchodného zákonníka o absolútny obchod.
Žalovaný v rozhodcovskom konaní naviac nežaloval uplatnenie žiadnej zmluvnej pokuty, čo úplne jasne
vyplýva z rozhodcovských rozsudkov. Z rozhodcovských rozsudkov pritom tiež jasne vyplýva skladba
žalovanej sumy. Žalovaná suma je zmenkovou sumou a nejde o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy.
Zmenkovýsporniejesporomspotrebiteľským.Rozhodcovskýsúdsanapriektomudôslednevysporiadal

s námietkou neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ako aj s právnym postavením žalobcov ako údajných
spotrebitel'ov a v tejto súvislosti použil jednak národnú judikatúru, ako aj judikatúru ESD. Čo sa týka
úroku, ide o zmenkový úrok, a nie o úrok z omeškania podliehajúci ustanoveniam nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. Naviac, úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy denne nie je neprípustný.V prípade výšky úroku z omeškania ide o v čase uzavretie zmlúv o obvyklú výšku. Podľa ustálenej
súdnej judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úrokov z omeškania nie je možné vychádzať len z
ich číselnej výšky (a prípadného porovnania so zákonnou výškou), ale je potrebné aj zistiť, zhodnotiť

a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu. Hodnotenie úroku z omeškania vo výške 0.25% za každý
deň omeškania bolo aj predmetom viacerých konaní pred Najvyšším súdom SR, pričom v každom z
týchto konani Najvyšší súd SR posúdil takéto zmluvné dojednanie ako platné. Zmluvná pokuta (úrok z
omeškania per analogiam) vo výške 0,25% z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná účelu,
ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a to včasným plnením. Žalovaný nevidí žiaden dôvod

na zrušenie rozhodcovských rozsudkov. Rozhodcovský súd sa zaoberal predmetnou vecou podrobne,
vyporiadalsaajsustanoveniamiospotrebiteľskompráveaaplikovalvovecijudikatúrunárodnýchsúdov,
ako aj ESD. Žalovaný ako dôkazy označil a predložil žalobu v konaní sp. zn. 21C/17/2011, doručenku
(žiadal vyžiadať zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu), späťvzatie návrhu zo dňa 22.03.2012, zmluvu
o úvere zo dňa 13.07.2010.

5.Žalobcav1.radevovyjadreníkvyjadreniužalovanéhouviedol,ževžiadnomprípadenemožnohovoriť
o litispendencii, keďže ide o rozdielne nároky. Žalovaný si pletie litispendenciu s postupným uplatnením
súvisiacich nárokov, ktoré predpokladá aj samotný zákon o rozhodcovskom konaní. Uplatneniu oboch
nárokov súčasne nič nebráni, práve naopak, spotrebitelia sa dožadujú ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami tak v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ako aj v konaní o

ochranu práv spotrebiteľa. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že v oboch konaniach namietajú
neprijateľnosť identických rozhodcovských zmlúv, práve naopak, v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku sa žalobcovia domáhajú jeho zrušenia titulom neprijateľnej rozhodcovskej doložky, zatiaľ čo v
konaní o ochranu práv spotrebiteľa sa domáhajú bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov poskytnutých
žalovaným a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Už len z tohto je zrejmé, že nie je vôbec daná

totožnosť nárokov a teda neexistuje nijaká prekážka litispendencie a rovnako je zrejmé, že súčasné
uplatnenie oboch nárokov sa v žiadnom prípade nevylučuje a už vôbec nebráni tomu, aby súd obe
veci súčasne pojednával. Pokiaľ ide o nečinnosť žalobcov rozhodcovskom konaní, oni nevedeli sami
bojovať za svoje práva. Sú na invalidnom a starobnom dôchodku a neboli veľmi znalí práva. Pomoc
im poskytlo až združenie na ochranu spotrebiteľov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo by rozhodcovské

konanie nemalo byť buď vôbec aplikované na spotrebiteľské veci, resp. by malo byť upravené procesne
tak, aby boli chránené nielen záujmy silnejšieho v zmluvnom vzťahu (teda dodávateľa), ale aj toho
slabšieho - spotrebiteľa. Všetky európske normy na ochranu spotrebiteľa k tomu smerujú. Žalobcovia
sú presvedčení, že dodržali 30 dňovú lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Žalovaný si z citovaných rozsudkov vyberá iba to, čo sa mu hodí, pričom však vôbec nereflektuje

judikovaný záver v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ. Jeho zlomyseľnosť je o to väčšia, že aj v
konaní C 76/10 Korčkovská v. Pohotovosť Súdny dvor EÚ jasne vyslovil, že spotrebiteľovi náleží ex
offo súdna ochrana proti každej nekalej zmluvnej podmienke, ktorá je čo len potenciálne spôsobilá
ohroziť práva spotrebiteľa. Judikatúra Súdneho dvora EÚ počnúc rozhodnutím Asturcom, rozhodnutiami
Oceáno Gruppo Editoriál a Mostaza Claro jasne potvrdzuje ex offo ochranu spotrebiteľa, pričom sa

vychádzazmyšlienky,žejenezanedbateľnériziko,žespotrebiteľnepoukáženanekalúpovahuzmluvnej
podmienky. Z uvedeného jasne vyplýva, že Súdny dvor EÚ považuje ochranu spotrebiteľa ex offo
za jednu z hodnôt, na ktorej stojí myšlienka jednotného vnútorného komunitárneho trhu EÚ. Až do
skontaktovania sa so združením na ochranu spotrebiteľa žalobcovia v skutočnosti nevedeli, ako hájiť
v rozhodcovskom konaní svoje práva. Napriek tomu, keď za pomoci tohto združenia podali žalobnú

odpoveď, nič im to nepomohlo a rozhodcovský súd aj tak rozhodol len v prospech žalovaného, pričom
vôbec nezohľadnil argumenty žalobcov. Ani sa len neunúval písomne akokoľvek reagovať na ich
žalobné odpovede. Je to teda skutočne o pasivite spotrebiteľa, alebo o "továrni" na exekučné tituly?
Podľažalobcovjetokonanielennaúčelypotriebžalovaného,pretoženechpodádruhástranaakékoľvek
podanie,ničtonasituáciinemeníaústnekonaniejezrejmevylúčené.Takžeoobjektivitetakéhoto"súdu"

majú vážne pochybnosti. Rozhodcovská doložka v znení v zmluve je vo svojej podstatne výlučnou.
Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, jej nekalosť vyplýva zo skutočnosti, že ide o zmluvnú podmienku,
ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a podľa ktorej síce spotrebiteľ má možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začne rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Jeho "možnost"

vybrať si je teda skutočne len iluzórna a v doterajšej praxi z poznatkov združenia nepoznajú ani jeden
prípad. Nekalosť rozhodcovskej doložky osobitne spočíva v tom, že zakladá faktickú nerovnováhu
v prácach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s generálnou klauzulou. Je
zodpovednosťou žalovaného, aby bola rozhodcovská doložka naformulovaná tak, aby nepoškodzovalapráva spotrebiteľa. Naproti tomu doložky žalovaného spotrebiteľov hrubo poškodzujú. Hoci je rokovací
poriadok rozhodcovského súdu prístupný na internete, žalobcovia internet nemajú a teda nič to nemení
na tom, že s ním neboli oboznámení. Hoci žalovaný tvrdí, že sa a na písomnom konaní dohodli,

žalobcovia si nie sú ani si neboli vedomí takejto dohody. Oni týmto veciam vôbec nerozumeli. Jediné,
čoho sa zľakli bolo, že súd (rozhodcovský) je pre nich nedostupný - pri ich biednych dôchodkov (jedinom
ich príjme) je aj vzdialenosť 60 km od domu veľká. Žalobcovia do Bratislavy vôbec nechodievajú, sú
radi, keď z ich príjmov vyžijú z mesiaca na mesiac a keď uhradia všetky nevyhnutné životné náklady
(t.j. energie, stravu a základné ošatenie). Auto nemajú a ani na MHD nemajú. Preto je pre nich súd v

Bratislave nedostupný a odradzujúci, keďže štátny súd si môžu zvoliť podľa ich bydliska. Na to, aby bola
riadne a účinne uzavretá rozhodcovská zmluva nepostačuje len samotné technické oddelenie listiny
od zmluvy. So žalobcami nik nedojednával rozhodcovskú zmluvu, nemali ani potuchy, čo podpisujú.
Bolo im iba povedané "tu to podpíšte". Nikto ich neupovedomil, nepoučil, nemali žiadnu možnosť
sa vyjadriť, čokoľvek vyjednávať, nič. Len im boli podstrčené listiny na podpis, medzi inými aj tzv.
rozhodcovská zmluva. Ale nemôže byť ani reči o tom, že by došlo k aktu uzatvárania tejto rozhodcovskej

zmluvy. Ide preto o štandardne predformulovanú listinu, ktorá nebola dosiahnutá procesom uzatvárania
zmluvy podľa § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka a to je pre jej právne posúdenie rozhodujúce.
K tvrdeniu žalovaného, že žalobcovia vyhlásili, že poskytnuté peňažné prostriedky použijú na výkon
povolania, žalobcovia uviedli, že to bol obchodný zástupca žalovaného, ktorý vyznačil v zmluvách
žalobcov ako účel úveru "na povolanie". V prípade žalobcov ide jednoznačne o spotrebiteľský vzťah a

teda aj spotrebiteľskú zmluvu, pretože oni nie sú v postavení podnikateľa, ani nemajú (ani jeden z nich)
žiadnezamestnanie,nevykonávajúžiadnepovolanie,takžezlogikyvecinemajúakomaťinépostavenie,
ako postavenie spotrebiteľa. Jedinou jednou otázkou obchodného zástupcu bolo možné overiť si, že
nie sú žiadni podnikatelia, ani zamestnanci, ani nevykonávajú povolanie. Za nedodržanie odbornej
starostlivosti z jeho strany nech nesie zodpovednosť a príslušné konzekvencie samotný žalovaný. V

origináloch zmlúv žalobcov nie je uvedený žiaden účel, takže je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že oni
takéto niečo sami prehlásili. Z toho úplne jasne vyplýva, že obchodní zástupcovia žalovaného úplne
zámernenevyznačujúnič,oničomnikohonepoučujúanásledne,bezprítomnostidruhejzmluvnejstrany,
svojvoľne vyznačujú účel, aký sa im hodí. A samozrejme ide o účel, ktorý zabezpečuje žalovanému
obchádzanie noriem na ochranu spotrebiteľov. Jediný jeho cieľ je, aby zmluva bola uzatvorená ako

nespotrebiteľská. Preto odkazujú súd aj na SOI, kde je vedené šetrenie proti žalovanému okrem iného aj
pre nekalé obchodné praktiky, ktoré používa voči spotrebiteľom tým, že jeho obchodní zástupcovia buď
nazmluvesospotrebiteľminevyznačiažiadenúčel(čojeajprípadžalobcov)anásledne,dodatočne,bez
prítomnosti spotrebiteľa vyznačia účel vhodný na obídenie spotrebiteľského práva, alebo pod rôznymi
zámienkami vyznačia obdobný účel, hoci spotrebitelia deklarujú svoj úmysel použiť finančné prostriedky

na spotrebu. Žalobcovia poukázali na rozhodnutia SOI SKl0303/99/2011 v spojení s rozhodnutím č.
P/0557/01/2010, zo dňa 27. 4. 2011 a SKl0068/99/2011 v spojení s rozhodnutím Č. P/0273/01/2010, zo
dňa 18. 5. 2011, ktorými boli spoločnosti uložené pokuty za krížikovanie účelu "povolanie" starobným
dôchodcom umiestneným v domovoch dôchodcov. Súd by si mal v každom prípade overiť skutočný
účel, na ktorý si spotrebiteľ finančné prostriedky požičal, čo je možné jedine riadnym dokazovaním (či už

ústnym dokazovaním, alebo minimálne vo forme písomných vyjadrení spotrebiteľov). Žalovaný uviedol,
že oblasť jeho predmetu podnikania je charakterizovaná ako "rýchle pôžičky", kde nie je žiaden čas
na preukazovanie pravdivosti zmluvných vyhlásení klientov. Toto jeho vyjadrenie sa dá považovať v
podstate za priznanie, že žalovaný pri poskytovaní pôžičiek/úverov nedodržuje ani základné povinnosti
odbornej starostlivosti dodávateľa finančných služieb a skúmania bonity spotrebiteľov, čo je v podstate

na jeho ťarchu a v rozpore s relevantnou právnou úpravou. Zo zmlúv žalobcov jasne vyplýva, že tam
žiaden účel vyznačený nie je. Ten bol vyznačený až následne, bez vedomia žalobcov a nie za ich
prítomnosti. Okrem toho žalovaný bol povinný v rámci odbornej starostlivosti poskytovateľa úverov zistiť
sistatusžalobcov,čovprípadeinvalidnéhodôchodcuadôchodkyninastarobnomdôchodkuniejevôbec
problém. Žalobcovia v žalobe uvádzali príkladmý výpočet porušovania zákonných ustanovení zo strany

žalovaného (dohoda o zrážkach zo mzdy, dohoda o vyplnení zmeniek, zmluvná pokuta vo výške 312
€ za porušenie ktorejkoľvek zmluvnej povinnosti, zmenkový úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne
z dlžnej sumy, prednostné používanie ustanovení Obchodného zákonníka a pod.). Žalovaný uvádza,
že zmenkový úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy považuje za prípustný, pretože
bolo medzi nimi dohodnuté prednostné používanie ustanovení Obchodného zákonníka a teda zmenkový

úrok v tejto výške je prípustný. Tu ide znova o ďalší názorný príklad toho, ako veľmi žalovanému
záleží na tom, aby ich vzťah nebol posúdený ako spotrebiteľský, čo by malo za následok možnosť
zo strany žalovaného uplatňovať si takmer akékoľvek plnenia (zmenkový úrok z omeškania vo výške
0,25 % denne). Takýto úrok z omeškania by v prípade spotrebiteľského vzťahu bol v rozpore sozákonom, čoho si je žalovaný vedomý, preto sa snaží vzťah ich vykresľovať ako nespotrebiteľský.
Žalovanýuvádza,žezrozhodcovskéhorozsudkujasnevyplývaskladbažalovanejsumy.Podľažalobcov
je ale nepreskúmateľný okrem iného aj preto, že celková suma, ktorú im rozhodcovský súd uložil

zaplatiť je neprehľadná a žalobcovia vôbec nevedia, čo v sebe obsahuje. Uvádza sa v ňom len suma,
ktorú majú uhradiť (1123,01 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne - podľa nich
zakázaným a zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1123,01 eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 315,12 eur). Nevedia ale vôbec, ako sa rozhodcovský súd mohol prepracovať k
sume 1123,01 eur, pričom už preplatili istinu a vzhľadom na neuvedenie RPMN v ich zmluvách je úver

bezúročný a bez poplatkov, takže na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalobcovia
nerozumejú ani argumentom žalovaného, že rozhodcovský súd sa dôsledne vysporiadal s námietkou
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ako aj s právnym postavením žalobcov ako údajných spotrebiteľov
a v tejto súvislosti použil jednak národnú judikatúru, ako aj judikatúru ESO. O ničom takomto nie je v
rozhodcovskom rozsudku ani zmienky. Ide o "štandardný" rozhodcovský rozsudok, ktorý doslova chrlí
uvedený Stály rozhodcovský súd. Podľa informácií združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS ich takto

vydáva desiatky denne. Takže o nejakej odbornej starostlivosti a zaoberaní sa prípadmi ad hoc nemôže
byť ani reči. Ide len o rýchly systém, ako dosiahnuť čo najviac plnení (v rozpore so zákonom) pre
žalovaného. Žalovaný tiež uviedol, že okrem iného suma, na ktorú znie rozhodcovský rozsudok nemôže
na nás pôsobiť likvidačne. Nuž takéto vyjadrenie môže napísať len subjekt, ktorý nechápe existenčné
problémy bežných ľudí, nieto ešte žalobcov - obaja dôchodcovia s jediným príjmom - dôchodkom. Pre

ľudí, ako žalobcovia aj najmenšie navýšenie výdavkov nielen môže, ale aj pôsobí likvidačne. Aj toto
konštatovanie poukazuje na "serióznosť" podnikania a odbornú starostlivosť žalovaného.

6. Žalobca v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 24.06.2019 uviedol, že žalobca 1 spolu so svojou
toho času už zosnulou matkou, žili v dôsledku praktík používaných žalovaným v neustálom strachu - v

dôsledku zasielania výziev na zaplatenie neúmerne vysokých súm, vyhrážok exekúciou, predajom domu
apod.Žalovanýzároveňvymáhalodžalobcu1neprimeranevysoképlnenia(odôvodnenéneprijateľnými
zmluvnými podmienkami v predmetných zmluvách). Najťažšie žalobca znášal neustále obavy o stratu
obydlia, čo sa prejavilo i na zdravotnom stave žalobcu a toho času jeho zosnulej matky (ktorá mala
v uvedenom období vyše 80 rokov). Výsledkom praktík zo strany žalovaného bol život v neustálom

strachu, nespavosť, psychické vypätie, zhoršenie zdravotného stavu. Jediné príjmy žalobcu 1 a jeho
matky boli toho času invalidný a starobný dôchodok. V kontexte útrap a strachu o strechu nad hlavou,
ktoré si žalobca 1 spolu so svojou toho času už zosnulou matkou, museli obaja vytrpieť je žalobca 1
toho názoru, že výšku vymáhaného finančného zadosťučinenia nemožno požadovať za neprimeranú.
Výšku požadovaného finančného zadosťučinenia žalobca 1 odvodil od výšky poskytnutého úveru, ktorý

si od žalovaného požičal. Takže ide o sumu, ktorá v podstate spustila celý proces útrap, ktorými si musel
žalobca 1 s jeho matkou prejsť.

7. Pôvodná žalobkyňa v 2. rade A. M. dňa XX.XX.XXXX zomrela, jej právnymi nástupcami sa stali D. D.
a K. D. ako žalobkyne v 2. a 3. rade, ktoré žalobu zobrali späť a súd uznesením č.k. 27C/28/2012-279

zo dňa 22.12.2016 konanie v časti o žalobe žalobkyne v 2. a 3. rade zastavil.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 13.07.2010, VPPÚ, zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.07.2010, žalobou
podanou dňa 8.4.2012 v konaní sp. zn. 21C/17/2011, spisom Tunajšieho súdu sp. zn. 21C/17/2011,

uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 19CoE//99/2010 zo dňa 15.02.2010, 6CoE/64/2010 zo dňa
31.03.2011,uznesenímOkresnéhosúduZvolenč.k.21Er/1196/2009-18zodňa13.05.2010,Rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 03262/11 zo dňa
06.06.2011,RozsudkomStálehorozhodcovskéhosúduspoločnostiSlovenskározhodcovskáa.s.sp.zn.
SR 03534/11 zo dňa 06.06.2011, Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 13.07.2010, výpisom z obchodného

registra žalovaného, spisom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
sp. zn. SR 03262/11, späťvzatím návrhu zo dňa 22.03.2012, s obsahom celého spisového materiálu,
keď pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového
poriadku a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Právny zástupca žalobcu v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalobca v 1.rade na podanej žalobe
trvá v celom rozsahu voči svojej osobe. Žaloba je dôvodná, podstatné skutočnosti sú v nej dostatočne
popísané a preukázané. Žalobca v 1. rade si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.10. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.7.2010 vyplýva, že žalovaný ako veriteľ je oprávnený
poskytnúť žalobcovi v 1. rade ako dlžníkovi úver v sume 500 eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484 eur, t.j. celkovo zaplatí čiastku 984 eur v 12

mesačných splátkach po 82 eur počnúc dňom 04.08.2010. Dlžník vlastnoručným podpisom potvrdzuje
prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve, dátum prevzatia peňažnej hotovosti je 13.04.2010.

11. Z bodu 13. VPPÚ vyplýva, že žalovaný na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere vystavil dve
zmenky, v ktorých nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.

12.Zrozhodcovskejzmluvyzodňa13.07.2010vyplýva,ževšetkyspory,ktorévzniknúzozmluvyoúvere
č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 13.07.2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako
aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a)
pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom

súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (OSP).

13. Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 05 Bratislava sp. zn. SR 03262/11 vyplýva, že žalovaný dňa 17.03.2011
podal návrh na začatie rozhodcovského konania Stálemu rozhodcovskému súdu. Návrh s prílohami
spolu s výzvou na žalobnú odpoveď boli žalobcovi 1 doručené dňa 28.03.2011, dňa 11.04.2011 bola
Stálemu rozhodcovskému súdu doručená žalobná odpoveď žalobcu 1. Rozsudkom sp. zn. SR 03262/11

zo dňa 06.06.2011 rozhodol súd tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.123,01
eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.123,01 eur od 18.01.2011 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.123,01 eur od 02.03.2011 do zaplatenia a
nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 315,12 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Rozsudok bol žalobcovi 1 doručený dňa 13.06.2011. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že

rozhodcovský súd mal za to, že žalovaný vystavil dňa 13.7.2010 listinu označenú ako Zmenku, v ktorej
bol uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25
% denne údaj o vystaviteľovi Zmenky, miesto splatnosti a ďalšie skutočnosti, pričom v čase vystavenia
absentoval údaj o zmenkovej sume a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Rozhodcovský súd mal
za preukázané, že žalobca doplnil chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia

zmenkovej sumy. Rozhodcovský súd mal za to, že po doplnení v zmenke absentujúcich údajov ide o
vlastnú zmenku žalovaného, "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia",
vyplnenú žalobcom dňa 25.2.2011. Rozhodcovský súd skúmal, či predložená Zmenka je vyplnená v
súlade s Dohodou o vyplnení zmenky. Rozhodcovský súd túto dohodu pokladá za dostatočne určitú a
zrozumiteľnú, čo sa týka spôsobu doplnenia neúplnej zmenky o údaje zmenkovej sumy a údaj zročnosti.

Z Dohody o vyplnení zmenky jednoznačným spôsobom vyplýva vôľa dlžníka a veriteľa z kauzálneho
právneho vzťahu, doplniť do neúplnej zmenky sumu, ktorá má pozostávať zo sumy všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum zročnosti
bude dátum, kedy sa stal splatným kauzálny právny vzťah (Zmluva o úvere). Doplnením neúplnej
zmenky o absentujúce údaje sa stáva zmenka perfektnou. Rozhodcovský súd mal za to, že Zmluvu

o úvere, teda hlavný kauzálny právny vzťah nie je možné posudzovať podľa ustanovení zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Aplikácii uvedeného právneho predpisu na zistený skutkový
stav bráni skutočnosť, že hlavný kauzálny právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný pri
uzatváraní Zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje
záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Bez existencie spotrebiteľa nemôže

existovať ani spotrebiteľský vzťah a je pritom irelevantné, či vo forme spotrebiteľského úveru alebo iného
spotrebiteľského právneho vzťahu.

14. Z výpisu z obchodného registra SR vyplýva, že žalovaný má medzi predmetmi činnosti aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

15. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 21C/17/2011 vyplýva, že žalobcovia 1 a 2 sa žalobou zo
dňa 07.04.2011, doručenou súdu dňa 8.4.2012, zmenenou podaním zo dňa 28.06.2011, doručeným
súdu dňa 30.06.2011 domáhajú voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že: I. zmluvnépodmienky v listine označenej ako „rozhodcovská zmluva" uvedené v čl. I., II., III bod 1, ktoré dojednáva
žalovaný so spotrebiteľmi, alebo podmienky s rovnakým významom sú neprijateľné, II. zmluvné
podmienky vo VPPÚ, ktoré dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi: 1 Zmluvné strany sa dohodli v zmysle

§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom. 2. Dohoda o vyplnení zmeniek. 3. Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných
povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 eur (9.399,31SKK), ktorá je určená na úhradu
všetkýchnákladovvynaloženýchveriteľomvsúvislostisvykonanímúkonovsmerujúcichkzabezpečeniu
dlhu dlžníka alebo podmienky s rovnakým významom sú neprijateľné, III. úver na základe zmluvy o

úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.07.2011 a zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.07.2010 je
bezúročný a bez poplatkov, IV. uloží žalovanému zaplatiť žalobcom primerané finančné zadosťučinenie
každému vo výške 1.000 eur, V. prizná žalobcom právo zverejniť výrok rozsudku v denníku s celoštátnou
pôsobnosťou s umiestnením v denníku a vo forme podľa výberu žalobcov na základy žalovaného, na
ktorý účel je žalovaný povinný zaplatiť žalobcom preddavok vo výške 700 eur, VI. uloží žalovanému
povinnosť vydať žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade bezdôvodné obohatenie každému vo výške

239 eur.

16. Podľa § 159 Civilného sporového poriadku začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore
prebiehalonasúdeinékonanie.Aknasúdeprebiehaotomistomsporeinékonanie,súdzastavíkonanie,
ktoré sa začalo neskôr.

17. Podľa § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len "procesné podmienky").(1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví (2).

18. Žalovaný v konaní namietal, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/17/2011, ktoré
začalo skôr, je predmetom okrem iného tiež riešenie (ne)prijateľnosti identických rozhodcovských zmlúv,
preto konanie v tejto časti trpí vadou v podobe prekážky už skôr začatého konania. Zo spisu sp. zn.
21C/17/2011 súd zistil, že žalobcovia sa v petite I. žaloby domáhajú určenia, že zmluvné podmienky v

listine označenej ako „rozhodcovská zmluva" uvedené v čl. I., II., III bod 1, ktoré dojednáva žalovaný so
spotrebiteľmi, alebo podmienky s rovnakým významom sú neprijateľné. Takto formulovaný bod I. petitu
žaloby trpí vadami, nakoľko je nejasný a neurčitý, keď nie je z neho zrejmé články ktorej rozhodcovskej
zmluvy (kto a kedy ju uzatvoril) má súd určiť za neprijateľné zmluvné podmienky. V konaní sp. zn.
27C/28/2012 sa žalobca okrem iného domáha aj určenia, že rozhodcovská zmluva uzavretá ako súčasť

zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.07.2010 uzavretá medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným
je neprijateľná zmluvná podmienka, z čoho vyplýva, že predmet tohto sporu je iný ako predmet sporu
v konaní sp. zn. 21C/17/2011, preto neboli splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle § 159
Civilného sporového poriadku.

19. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

20. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

21. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou (1). Ak súd
určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej

podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou (2).22. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSRK"), rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom

2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK") (v znení
účinnom do 31.12.2014), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom

vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

24. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

25. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 veta prvá ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak

je neplatná.

26. Podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak: c) jeden z
účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, j) pri rozhodovaní boli

porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

27. Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 ZoRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

28. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1,2 zákona ZoRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa
§ 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom

vo vzájomnej žalobe (1). Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku
1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom
rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú
inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8 (2).

29. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ"), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

30. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky

možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

31. Podľa 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

32. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (1). Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvnéustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(3). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (5).

33. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia
rozhodcovskej zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

34. Podľa § 53a ods. 1 a 2 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (1). Ak
sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť
povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti (2).

35. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

36. Podľa § 2 písm. a), b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

38. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, f) dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku
a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú

sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský

úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 , r)
a y) a § 10 ods. 1 .

40. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobca v 1. rade ako
dlžník uzavreli dňa 13.07.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ
poskytol žalobcovi v 1. rade ako dlžníkovi úver vo výške 500 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484 eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 984 eur v 12
mesačných splátkach po 82 eur počnúc dňom 04.08.2010. Prevzatie peňažnej hotovosti potvrdil dlžník

vlastnoručným podpisom na zmluve dňa 13.07.2010. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX predloženej
žalobcom v 1. rade (č.l. 39 a 105) nie je označené, na aký účel sú poskytnuté finančné prostriedky. V
zmluve o úvere č. XXXXXXXXX predloženej žalovaným (č.l. 174) a v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX
nachádzajúcej sa v spise Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
sp. zn. SR 03262/11 (č.l. 316) je krížikom označené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon povolania. V zmysle bodu 13. VPPÚ žalovaný na zabezpečenie záväzku

zo zmluvy o úvere vystavil dve zmenky, v ktorých nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Strany ďalej dňa 13.07.2010 uzavreli rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej
všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 13.07.2010, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o

jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (OSP). Žalovaný

podal dňa 17.03.2011 na Stálom rozhodcovskom súde návrh na začatie rozhodcovského konania.
Návrh s prílohami spolu s výzvou na žalobnú odpoveď boli žalobcovi 1 doručené dňa 28.03.2011, dňa
11.04.2011 bola Stálemu rozhodcovskému súdu doručená žalobná odpoveď žalobcu 1. Rozsudkom sp.
zn. SR 03262/11 zo dňa 06.06.2011 rozhodol súd tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 1.123,01 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.123,01 eur od

18.01.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.123,01 eur od 02.03.2011
do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 315,12 eur, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok bol žalobcovi 1 doručený dňa 13.06.2011. Rozhodcovský súd
rozsudokodôvodnilokreminéhotým,že rozhodcovskýsúdmalzato,žežalovanývystavildňa13.7.2010
listinu označenú ako Zmenku, v ktorej bol uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu

spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne údaj o vystaviteľovi Zmenky, miesto splatnosti
a ďalšie skutočnosti, pričom v čase vystavenia absentoval údaj o zmenkovej sume a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Rozhodcovský súd mal za preukázané, že žalobca doplnil chýbajúce údaje,
a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Rozhodcovský súd mal za to, že po
doplnení v zmenke absentujúcich údajov ide o vlastnú zmenku žalovaného, "bez protestu" a "na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", vyplnenú žalobcom dňa 25.2.2011. Rozhodcovský súd skúmal,
či predložená Zmenka je vyplnená v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky. Rozhodcovský súd túto
dohodu pokladá za dostatočne určitú a zrozumiteľnú, čo sa týka spôsobu doplnenia neúplnej zmenky o
údaje zmenkovej sumy a údaj zročnosti. Z Dohody o vyplnení zmenky jednoznačným spôsobom vyplýva
vôľa dlžníka a veriteľa z kauzálneho právneho vzťahu, doplniť do neúplnej zmenky sumu, ktorá má

pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky a dátum zročnosti bude dátum, kedy sa stal splatným kauzálny právny vzťah (Zmluva
o úvere). Doplnením neúplnej zmenky o absentujúce údaje sa stáva zmenka perfektnou. Rozhodcovský
súd mal za to, že Zmluvu o úvere, teda hlavný kauzálny právny vzťah nie je možné posudzovať
podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Aplikácii uvedeného právneho

predpisu na zistený skutkový stav bráni skutočnosť, že hlavný kauzálny právny vzťah nie je vzťahom
spotrebiteľským. Žalovaný pri uzatváraní Zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky
si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Bez
existencie spotrebiteľa nemôže existovať ani spotrebiteľský vzťah a je pritom irelevantné, či vo forme
spotrebiteľského úveru alebo iného spotrebiteľského právneho vzťahu. Podľa výpisu z obchodného

registra SR má žalovaný medzi predmetmi činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

41. S účinnosťou od 01.01.2015 bol prijatý zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Zákon č. 335/2014 Z.z. aj predchádzajúci č. 244/2002 Z.z. (ZoRK) predstavujú z podstatnejčasti procesnoprávne predpisy, pričom platí zásada uplatňovaná v procesnom práve, podľa ktorej
na procesné úkony v súdnom konaní sa zásadne aplikuje procesné právo platné a účinné v čase
uskutočnenia procesného úkonu, pokiaľ prechodné ustanovenia neurčujú inak. Naplnenie taxatívne

vymedzených dôvodov podmienok žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku súd preto posudzoval
podľa ustanovení účinných v čase podania žaloby. Existencia splnenia zákonných podmienok pre
vyhlásenie rozhodcovského rozsudku sa vyhodnocuje podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho
vyhlásenia.

42. V zmysle § 41 ods. 1 ZoRK súd skúmal včasnosť podania žaloby, nakoľko lehota 30 odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, v ktorej
možno podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, je prekluzívnou lehotou. Z doručenky súd
zistil, že žalobca v 1. rade prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 13.06.2011 a žaloba bola doručená súdu
dňa 13.07.2011. Teda prekluzívna lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku je
v danom prípade zachovaná.

43. Žalobca v 1. rade označil ako dôvody zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku porušenie
ustanovení § 40 ods. 1 písm. c) a j) ZoRK. Súd teda skúmal či sú splnené vyššie uvedené zákonné
dôvodynazáklade,ktorýchsažalobca1vtomtokonanídomáhazrušeniapredmetnéhorozhodcovského
rozsudku.

44. V konaní bolo sporné, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a že žalobca v 1. rade pri jej
uzatváraní vystupoval ako spotrebiteľ.

45. Podľa výpisu z obchodného registra SR má žalovaný medzi predmetmi činnosti aj poskytovanie

úverov z vlastných zdrojov pričom v konaní bolo nesporné, že žalovaný poskytol žalobcovi 1 úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a teda vystupoval ako dodávateľ.

46. Žalovaný v konaní namietal, že predmetná zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou a žalobca nie je
spotrebiteľ z dôvodu, že v zmluve o úvere vyhlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon

povolania.

47. Žalobca v 1. rade v konaní tvrdil, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a on pri jej
uzatváraní vystupoval ako spotrebiteľ. Žalobca v 1. rade v zmluve o úvere neoznačil krížikom, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, pričom vo vyhotovení zmluvy, ktorým disponuje

on, nie je uvedený žiadny účel. Toto podľa tvrdenia žalobcu 1 svojvoľne vyznačil v zmluve obchodný
zástupca žalovaného bez prítomnosti druhej zmluvnej strany. Žalobca ďalej tvrdil, že v čase uzavretia
zmluvyoúverebol invalidnýmdôchodcom,nebolzamestnanýaninepodnikal,žilvspoločnejdomácnosti
so žalobkyňou v 2. rade, ktorá bola starobnou dôchodkyňou a finančné prostriedky potrebovali na
súkromnú spotrebu. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere nezisťoval s odbornou starostlivosťou

schopnosť žalobcov splácať úver.

48. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX predloženej žalobcom v 1. rade (č.l. 39 a 105) mal súd
preukázané, že v zmluve nie je označené, na aký účel sú poskytnuté finančné prostriedky (zmluva
obsahuje len 4 políčka - 1. na výkon zamestnania, 2. na výkon povolania, 3. na výkon podnikania

alebo 4. na iný účel), v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX predloženej žalovaným (č.l. 174) a v zmluve
o úvere č. XXXXXXXXX nachádzajúcej sa v spise rozhodcovského súdu je krížikom označené, že
dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, z čoho súd vyvodil záver,
že v rovnopise zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorý zostal v dispozícii žalovaného, bol sporný údaj
dopísaný neskôr bez prítomnosti žalobcov, ktorí ako invalidný a starobný dôchodca neboli zamestnaní,

ani nevykonávali žiadne povolanie ani nepodnikali. Žalobcovia logicky nemali žiadny dôvod nepravdivo
označil účel poskytnutia úveru ako výkon povolania, keď ako spotrebiteľom by im bola poskytovaná
zvýšená miera ochrany, naopak, jediný logický dôvod takého kroku bol zo strany žalovaného a to, aby si
nemusel splniť povinnosť podľa § 7 ZoSÚ a posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, uviesť do zmluvy o úvere všetky náležitosti podľa § 9 ZoSÚ a vyhnúť

sa dôsledkom porušenia povinností podľa § 11 ZoSÚ. Navyše žalobkyňa v 2. rade v čase uzavretia
zmluvy o úvere okrem toho, že bola starobnou dôchodkyňou, mala 79 rokov, preto súd neuveril tvrdeniu
žalovaného, že zmluvy boli uzavreté na výkon povolania.49. Zo zmluvy o úvere č. č. XXXXXXXXX súd ďalej zistil, že zmluva o úvere bola žalovaným vyhotovená
ako zmluva formulárová, text zmluvy bol predtlačený, dlžník len doplnil svoje údaje, pričom nemohol
ovplyvniť obsah zmluvy. V písomnom vyhotovení zmluvy o úvere absentovala možnosť, ktorá by

spotrebiteľovi umožnila vyslovene uviesť požiadavku, aby mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver.
Absencia tejto možnosti poukazuje na snahu veriteľa neposkytnúť spotrebiteľské úvery a priori. Krajský
súd v Prešove rozhodnutím zo dňa 26.05.2011, sp. zn. 6Co/84/2011 vyslovil, že konanie, ktorým sa
presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru
vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru účel,

ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/29 ES z 11.05.2005 o nekalých obchodných
praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú
praktikuazároveňmôženapĺňaťatribútyagresívnejobchodnejpraktiky,čoznamená,žeaksapodstatne
zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje
za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej nebolo
jeho povinnosťou zisťovať, na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky následne skutočne použité.

Zmätočné formulovanie zmluvných podmienok, týkajúcich sa účelu poskytnutého úveru naznačovalo
zjavnú účelovosť, kedy úmyslom žalovaného bolo vymaniť zmluvný vzťah z režimu spotrebiteľských
vzťahov, kedy by žalobcovi ako slabšej strane prislúchala zvýšená miera ochrany.

50. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by bol žalobcovi v 1. rade, ktorý je označený identifikačnými

znakmi typickými pre spotrebiteľa - meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo a číslo OP, bez identifikácie
povolania; skutočne poskytnutý úver na výkon povolania, žalobcu v 1. rade je potrebné považovať za
spotrebiteľa, nakoľko medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy o úvere právny vzťah, ktorý je od
svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a
nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z. - ZoSÚ), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je
tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere
vystupovalakoveriteľspoukazomnapredmetpodnikaniaažalobcav1.radevystupovalakospotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti
(§52ods.4OZ)aúverbolposkytnutýnainýúčelakonavýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania

(§ 2 písm. a) ZoSÚ).

51. Žalobca v 1. rade popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že táto je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

52.Zrozhodcovskejzmluvyazmluvyoúveremalsúdpreukázané,žetietobolipodpísanévrovnakýdeň,
t.j. 13.07.2010. Hoci obidve zmluvy sú na samostatných tlačivách, je nesporné, že rozhodcovská zmluva
bola uzatváraná súčasne so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX. Zmluva o úvere aj rozhodcovská zmluva
sú tzv. formulárovými zmluvami, ktorých formu ani obsah nemohol žalobca 1 ovplyvniť. Rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, t.j. v danom

prípade predpismi účinnými ku 13.07.2010. Súd má za to, že rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalobcu v 1. rade ako spotrebiteľa, a preto
je jej povahu potrebné považovať za neprijateľnú, a teda neplatnú (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dojednaná, bola vopred pripravená žalovaným, ktorý sám vybral rozhodcovský súd, ktorý

bude riešiť spory so spotrebiteľom. Do rozhodcovskej zmluvy bolo možné dopísať len meno, priezvisko,
bydlisko, rodné číslo spotrebiteľa a číslo a dátum uzavretia úverovej zmluvy, všetky ostatné zmluvné
dojednania vrátane rozhodcovského súdu boli pripravené vopred. Žalovaným vybratý rozhodcovský súd
sa navyše nenachádza v blízkosti miesta bydliska žalobcu ako spotrebiteľa, ale vo vzdialenej I., kde má
sídlo žalovaný, čo je v neprospech spotrebiteľa. Žalobca v 1. rade musel rozhodcovskú zmluvu ako

celok len prijať a podrobiť sa týmto podmienkam alebo celú zmluvu odmietnuť. V tom prípade by však
podľa tvrdenia žalobcu 1 žalovaný neuzavrel so žalobcom 1 ani zmluvu o úvere.

53. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným
vyjednaním a nie nanútením rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie

je potrebné zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie
rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania
(rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským
konaním a občianskym súdnym konaním na všeobecnom súde), sa zneužíva k záverom o individuálnomvyjednaní zo strany spotrebiteľov. Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo
spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade veriteľ, teda žalovaný. Pokiaľ aj bola dojednaná možnosť
účastníkovzmluvyobrátiťsasosvojímnárokomnavšeobecnýsúd,možnosťvoľbyprespotrebiteľajelen

iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť
aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Na základe uvedených skutočností
je nevyhnutné považovať rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú (rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 5Co/275/2018 zo dňa 13.12.2018).

54. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s § 298 CSP vo výroku II. určil, že rozhodcovská zmluva
uzavretá ako súčasť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.07.2010 uzavretá medzi žalobcom v 1.
rade a žalovaným je neprijateľná zmluvná podmienka.

55. Žalobca v 1. rade ďalej žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok i z dôvodu, že pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

56. Z predloženého rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 03262/11 zo dňa 06.06.2011 vyplýva, že rozhodcovský súd mal za to, že
žalovaný vystavil dňa 13.7.2010 listinu označenú ako Zmenku, v ktorej bol uvedený bezpodmienečný
sľub zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne údaj o vystaviteľovi

Zmenky, miesto splatnosti a ďalšie skutočnosti, pričom v čase vystavenia absentoval údaj o zmenkovej
sume a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Rozhodcovský súd mal za preukázané, že
žalobca doplnil chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Rozhodcovský súd mal za to, že po doplnení v zmenke absentujúcich údajov ide o vlastnú zmenku
žalovaného, "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", vyplnenú žalobcom

dňa 25.2.2011. Rozhodcovský súd skúmal, či predložená Zmenka je vyplnená v súlade s Dohodou o
vyplnení zmenky. Rozhodcovský súd túto dohodu pokladá za dostatočne určitú a zrozumiteľnú, čo sa
týkaspôsobudoplnenianeúplnejzmenkyoúdajezmenkovejsumyaúdajzročnosti.ZDohodyovyplnení
zmenky jednoznačným spôsobom vyplýva vôľa dlžníka a veriteľa z kauzálneho právneho vzťahu, doplniť
do neúplnej zmenky sumu, ktorá má pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči

dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum zročnosti bude dátum, kedy sa stal
splatným kauzálny právny vzťah (Zmluva o úvere). Doplnením neúplnej zmenky o absentujúce údaje
sa stáva zmenka perfektnou. Rozhodcovský súd mal za to, že Zmluvu o úvere, teda hlavný kauzálny
právny vzťah nie je možné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Aplikácii uvedeného právneho predpisu na zistený skutkový stav bráni skutočnosť, že hlavný

kauzálny právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný pri uzatváraní Zmluvy o úvere vyhlásil,
že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom
vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Bez existencie spotrebiteľa nemôže existovať ani spotrebiteľský vzťah a
je pritom irelevantné, či vo forme spotrebiteľského úveru alebo iného spotrebiteľského právneho vzťahu.

57. Súd má však za to, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené listinné dôkazy
a nesprávne aplikoval všeobecne záväzné právne predpisy, rozhodol v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto malo vplyv na výsledok
sporu, a zároveň rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

58. Ako už bolo vyššie konštatované, žalobca v 1. rade a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá
má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe
uzatvorenej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi 1 spotrebiteľský úver a žalobca 1 sa zaviazala vrátiť
poskytnuté poskytnutú sumu zvýšenú o príslušný poplatok. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti

ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ.

59. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva
neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 ZoSÚ náležitosti vyžadované pod písm.: a)
druh spotrebiteľského úveru, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a
podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré
upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovejsadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie
o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 ). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

64. V časti žaloby o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia mal súd za to, že žaloba je
dôvodná.Nakoľkosúddospelkzáveru,žezmluvaospotrebiteľskomúverejebezúročnáabezpoplatkov,
rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a zároveň zrušil rozhodcovský

rozsudok, je možné konštatovať, že žalobca v 1. rade úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva na
súde. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5) požaduje, aby si spotrebiteľ na súde
úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej osobitnými predpismi, ktorá podmienka
bola splnená.

65. Žalobca v 1. rade v konaní tvrdil, že spolu so svojou toho času už zosnulou matkou (žalobkyňou v
2. rade), žili v dôsledku zasielania výziev žalovaným na zaplatenie neúmerne vysokých súm, vyhrážok
exekúciou, predajom domu a iných praktík používaných žalovaným v neustálom strachu a obavách o
stratu obydlia, čo sa prejavilo i na zdravotnom stave žalobcu 1 a jeho matky, ktorá v tom čase mala vyšeXX rokov. Výsledkom praktík žalovaného bol život žalobcu 1 v neustálom strachu, nespavosť, psychické
vypätie, zhoršenie zdravotného stavu. Jediné príjmy žalobcu 1 a jeho matky boli invalidný a starobný
dôchodok. Výšku požadovaného finančného zadosťučinenia žalobca 1 odvodil od výšky poskytnutého

úveru, ktorý si od žalovaného požičal, keďže táto suma v podstate spustila celý proces útrap, ktorými
si musel žalobca 1 s jeho matkou prejsť.

66. Primerané finančné zadosťučinenie má plniť funkciu satisfakčnú, ako aj sankčnú tak, aby dostatočne
odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi (viď napr.

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19Co/169/2016 zo dňa 11.04.2017).

67. Zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo spôsobilé privodiť
spotrebiteľovi ujmu, a to ujmu na zdraví v dôsledku života v neustálom strachu, nespavosti, psychickom
vypätí, obavách o stratu obydlia. Aj keď nebol preukázaný konkrétny následok zodpovedajúci napr.
škode na zdraví, nebráni to uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko žalovaný bol svojim
konaním spôsobilý zasiahnuť jednak do majetkovej sféry práv žalobcu v 1. rade, čo by bolo spôsobilé
privodiť mu ujmu na uspokojovaní jeho životných potrieb v prípade ďalšieho plnenia na základe neplatnej
zmluvy. Zároveň bol preukázaný nátlak vyvíjaný na žalobcu v 1. rade, ktorý v ňom odôvodnene mohol
vyvolať stres a obavy zo straty obydlia. Súd s poukazom na vyššie uvedené ako primerané finančné

zadosťučinenie priznal žalobcovi v 1. rade vo výroku III. sumu 500 eur, ktorá výška zodpovedá
výške poskytnutého úveru a ktorá suma v podstate spustila celý proces útrap žalobcu 1. Uvedenú
sumu považuje súd za primeranú jednak z pohľadu sankcie pre žalovaného (ktorá však na neho v
žiadnom prípade nemôže pôsobiť likvidačne), ako aj z pohľadu satisfakcie pre žalobcu v 1. rade.
Súd poukazuje na skutočnosť, že určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia nie je dané

žiadnym konkrétnym postupom ako napríklad určenie výšky škody na zdraví, závisí od úvahy súdu, akú
sumu považuje v tom-ktorom prípade za primeranú s ohľadom na všetky okolnosti. Súd s prihliadnutím
na trvanie nátlaku na žalobcu v 1. rade a jeho matku, zhoršenie ich zdravotného stavu a na výšku
poskytnutej sumy, teda s prihliadnutím na všetky tieto okolnosti, považuje sumu 500 eur za primeranú.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

70. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

71. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu
a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v

plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.