Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 18, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/586/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115232614
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4115232614.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcov v 1. rade: T. Y., C. č. XXX,

v 2. rade: H. N., bytom V. XXXX/XX, Z. T. a v 3. rade: V. T., bytom C. XX, zastúpené JUDr. Ružena
Gráffová, advokátka so sídlom Topoľčianky, Hlavná 118 proti žalovanému: U. Y., bytom C. č. XXX, v
zastúpení Mgr. Jana Hoksová, advokátka so sídlom Volkovce, J. Kalinčiaka 13, v konaní o zdržanie sa
zásahov do práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

I./ Súd ukladá žalovanému U. Y., nar. XX.X.XXXX povinnosť strpieť vecné bremeno spočívajúce v práve
voľného priechodu vozma i peši viaznúca sa na nehnuteľnosť parc. XXX zapísanú v LV č.XXXX a parc.
č. XX zapísanú na LV č. XXXX v prospech vlastníkov parcely č. XX, XX, XX zapísané na LV č. XXX a

parc. č. XX zapísaná v LV č.XXXX kat. územie C., katastrálne územie C., okres Z. T. .

II./ Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III./ Žalobkyniam sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť
žalovaný .

IV./ O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobcovia sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhali po úprave petitu, aby súd uložil
žalovanému povinnosť trpieť vecné bremeno prislúcha mu služobnosť voľného priechodu vozma i peši
viaznuca sa na nehnuteľnosť parc. č. XX a parc. č. XX LV č. XXXX, XXXX v prospech vlastníkov parc.
č. XX,XX, XX,XX,LV č. XXX a XXXX kat. územie C. a ich rodinných príslušníkov a návštevy.
Žalobkyne svoj nárok odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností kat. úz. C.,
zapísané v LV č. XXX registra ,, C“ ako p.č. XX, záhrady o výmere XXXmX, p. č. XX, záhrady o výmere
XXmX, p.č. XX zast.pl. a nádvoria s domom č.s. XXX o výmere XX mX a v LV č. XXXX registra „C“ ako

parc.č. XX zast.pl. a nádvoria o výmere XXX m2.
Žalovaný je výlučným vlastníkom v celosti nehnuteľností kat.úz. C., zapísané v LV. č. XXXX ako p.č.XX
zast.pl. a nádvoria s domom č. s. XXX o výmere XXX mX a v LV č. XXXX registra „C“ ako parc. č. XX
záhrady o výmere XXX mX a p. č. XX zast.pl. a nádvoria o výmere XXX m2.
J. č.s. XXX a XXX sú postavené za sebou, najskôr dom č.s. XXX na p.č. XX a za ním dom č.s. XXX a
sú postavené za sebou, najskôr dom č.s.XXX na p.č. XX a za ním dom č.s.XXX na p. č. XX.
V LV č. XXX je v časti C zapísané vecné bremeno, ktorému prislúchal služobnosť voľného priechodu

vozma i peši v prospech vlastníkov p.r. XX a XX, zriadené v roku XXXX a LV č. XXXX a LV č. XXXX
v časti C je zriadené vecné bremeno , ktorému prislúchal služobnosť voľného priechodu vozma i peši,
viaznuce sa na nehnuteľnosť pare.č.XX v prospech vlastníkov nehnuteľnosti p. č. XX.XX.XX,XX.Ďalej vo svojej žalobe uviedli, že žalovaný svojím konaním a hrubými urážkami zamedzuje žalobkyniam
užívať právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorému prislúcha služobnosť priechodu vozmo i peši
viaznuce sa na nehnuteľnosť parc.č. XX a parc.č. XX v prospech vlastníkov nehnuteľností parc.č.

XX,XX,XX,XX, zapísané v LV č. XXXX registra „C“ a v LV č. XXXX registra „C“ kat. úz. C..
Z. v 1. rade má adresu bydliska v dome č.XXX v dome parc. č. XX a v tomto dome aj zdržuje. Kúrenie v
dome č.XXX je plynové a klasické na drevo a toto je potrebné doviezť cez parc. č. XX a XX a na hranici
parc. č. XXX, kde je postavená spoločnú brána a kde si z vnútornej strany naukladal materiálu, ktorý
bráni prejazdu.

X./ H. dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyne v žalobe označili výpis z LV č. XXXX, XXXX,
XXXm XXXX, informatívnu kópiu z mapy obce C., 4 kusy fotografií z vnútornej strany dvora .

3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4./ Právna zástupkyňa žalobkýň na pojednávaní uviedla, že podľa fotografií ktoré boli priložené k žalobe
je evidentné, že žalovaný bránil vstupu na pozemok k rodinnému domu žalobkýň v prípade potreby
dovezenia dreva, prevozu nábytku, nakoľko od brány k rodinnému domu žalobkýň je asi 100 metrov,
žalobkyne boli nútené prevážať všetko, čo potrebovali do domu károu, prípadne nosiť ručne.

Žalovaný zabránil vstupu tým, že tam boli kamene uprostred brány, bol tam zriadený kútik, takže sa
brána nedala otvoriť a nedalo sa vstúpiť cez pozemok žalovaného na pozemok žalobkýň, hoci na liste
vlastníctva XXXX a XXXX vecné bremeno je zapísané ako služobnosť voľného priechodu vozma i peši
viaznuca sa na nehnuteľnosť parc. č. XX a parc. č. XX v prospech vlastníkov nehnuteľnosti parcely č.
XX, XX, XX, XX ešte z roku 1928.

Toto vecné bremeno nebolo prerušené, ani zrušené nijakým spôsobom, nebolo prevedené do listu
vlastníctva až následne, keď sa žalobkyne domáhali zapísať toto vecné bremeno na katastrálnom úrade,
ktorým vyhovel, žalovaný sa odvolal, ale toto rozhodnutie bolo potvrdené Okresným úradom B. s tým,
že toto vecné bremeno tam zostalo,
Právna zástupkyňa ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že nie je pravdou, že nebolo preukázané bránenie

vstupu žalobkyniam ako v roku XXXX, XXXX, naposledy v roku 2016, čo bolo doložené aj fotografiami.
Keďže žaloba bola podaná v roku 3.11.2015 v júni a do tejto doby uplynuli 3 roky, je možné, že
momentálne žalovaný nebráni prechodu žalobkyni v 1. rade ale aby sa predišlo do budúcnosti k tomu,
aby sa tak stalo, z tohto dôvodu navrhli o zmenu petitu o, ktorej súd rozhodol na pojednávaní konanom
dňa 22.11.2018, ide zmenu petitu pripustil .

Právna zástupkyňa žalobkýň vo svojej záverečnej reči uviedla, že žalobkyniam bolo bránené vo výkone
ich práva, ktorému prislúcha si služobnosť voľného priechodu vozma i peši a bolo to dostatočne
preukázanépísomnýmidokumentmiafotografiami,takistoajprávnouzástupkyňoužalovaného.Obrana
žalovaného, že žalobkyne nevlastnia motorové vozidlo, a že žalobkyňa býva v nehnuteľnosti, len v lete
a že už žalovaný teraz v prítomnosti nerobí žiadne prekážky predsa nie je účinná obrana na to, aby

žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že v prítomnosti k bráneniu nedochádza. Keďže bránené bolo vlastne
až do vytýčenia pojednávania v júli 2017 je možnosť, že v budúcnosti bude opäť bránené v prejazde,
čo nepriamo potvrdila aj zástupkyňa žalovaného.
Z dôvodu aby nedochádzalo v budúcnosti k tomu, že sa žalobkyne budú domáhať znovu svojho práva
súdnou cestou, k tomu, aby sa mohli dostať k svojím nehnuteľnostiam navrhuje rozhodnúť, že žalovaný

má povinnosť strpieť vecné bremeno, ktoré mu prislúcha služobnosť voľného priechodu vozmo i peši,
viaznuca sa na nehnuteľnosť parc. č.XXX%v prospech vlastníkov nehnuteľnosti parc. č. XX, XX. XX, XX
a tiež žiada rozhodnúť o náhrade trov v rozsahu 100% v prospech žalobkýň.

5./ Žalobkyňa v 3. rade na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa v 1. rade je ich mama, ktorá nehnuteľnosť
stále obýva a žalobkyňa v 2. rade ako aj ona sú dcéry žalobkyne v 1.rade .
S matkou ani jedna z nich nebýva, ale žalobkyňa v 2 rade tam chodí, užíva záhradu, sadí tam a
navštevuje často matku ako aj rodinný dom.Zásah pociťujú tým spôsobom, že žalovaný začal prerábať svoj dvor, jedná sa o spojený rodinný dom,
kde predná časť patrí žalovanému a zadná časť domu patrí im a v tej zadnej časti býva ich matka. K
nehnuteľnosti sa vedia dostať len tým spôsobom, že musia prejsť cez spoločný dvor, v ktorom im bolo

bránené a to tým spôsobom, že tam boli dané rôzne prekážky, prekážky im boli dané z vonkajšej ale aj
z vnútornej strany, prekážky boli dávané nielen v dobe, kedy sa prerábal dom, ale aj potom.
Žalovaný nehnuteľnosť prerábal zhruba rok od roku 2013 do roku 2014, vtedy museli strpieť blato, štrk a
rôzne iné prekážky, takže sa nemohli dostať autom k ich nehnuteľnosti a od tejto doby sa tam autom už
nedostali vôbec. Do roku 2013 vecné bremeno nebolo porušované, žalovaný si vstup do nehnuteľnosti

vydláždil a odvtedy im zabránil vstupu na nehnuteľnosť.
Túto nehnuteľnosť spoločne všetci aj s rodinou žalovaného užívali 60 rokov, k nezhodám došlo potom,
manželka žalovaného je konfliktná osoba, rátala koľko osôb môže ísť dovnútra, hovorila, že tam vysype
ihly, klince.
A keď bola búrka, nakoľko na ich pozemku sa nachádzajú zvody, majú odvodnený celý dom aj pozemok,
pričom manželka žalovaného mala predstavu, že tá voda tečie na jej pozemok, tak prišla na ich pozemok

a na ich pozemku robila jarky a potom dažďová voda tiekla k spodnému susedovi.
Nákladné auto, resp. ťažké auto na tejto nehnuteľnosti nebolo od roku 1996, odkedy bola zavedená
plynofikácia obce. Dovtedy autá s drevom chodili nielen na ich pozemok, ale aj na ich pozemok,
lebo aj oni kúrili dovtedy drevom. Z ich strany im nikdy nebolo bránené vstupu do ich záhrady, mali
neobmedzený vstup do záhrady kedykoľvek v dennej aj nočnej dobe hocikedy.

K porušeniu vecného bremena naposledy došlo na jeseň 2016 pri dovezení dreva a potom sa o to vôbec
nepokúšali. A podľa toho aký je zdravotný stav ich matky, tak niekoľko mesiacov obýva nehnuteľnosť
a niekoľko mesiacov je u mňa doma.

6./ Žalobkyňa v 2. rade, ktorá je sestrou žalobkyne v 3. rade a dcérou žalobkyne v 1. rade na pojednávaní
uviedla, že sa pridržiava výpovedi žalobkyni v 3. rade.
Ďalej uviedla, že žalobu si podali z dôvodu, že manželka žalovaného neuznáva slovo vozmo i pešmo,
z čoho pre ňu nevyplýva, že je to prejazd motorovým vozidlom.
Do nehnuteľnosti sa dalo vstúpiť autom do roku 2013, dokiaľ sa nezačalo s rekonštrukciou dvora, nie

domu. Manželka žalovaného sa vyjadrila, že do dvora sa pôjde autom len cez jej mŕtvolu, alebo že
sa kúpi kilo ihiel a vysype sa celý dvor, aby sa nám zničili pneumatiky. Od roku 2013 vôbec nevstúpili
motorovým vozidlom na predmetný pozemok. Všetko sa nosí ručne, snažili sa s nimi dohodnúť, mama
chcela prispieť na rekonštrukciu toho dvora, upozorňovali sme ich aj aby sa spevňovali koľaje, aby sa
mohlo autom prejsť, aby sa im nepoškodila dlažba. Bola im ponúknutá zo strany ich matky finančná

pomoc, ktorú odmietli, ani sa s ňou o tom nebavili.
V posudku je uvedené, že z ich domu im zatekal dvor, tak sa snažili dohodnúť so susedom a odvodnili
svoje náklady celý dvor aj ich aj susedov, no a potom tam vznikli ďalšie problémy, snažili sa urobiť
všetko tak, aby všetko bolo v poriadku, aby nevznikali zvady.
Ďalej uviedla, že v súčasnej dobe je matka doma, prešla po svojich nohách, treba jej doniesť drevo a

chceli by robiť rekonštrukciu domu, ale čakajú na výsledok súdu, aby sa tam mohol nejaký stavebný
materiál zaniesť.

7./ Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že s predmetnou žalobou nesúhlasia a žiadajú, aby súd

žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
Čo sa týka prvej výrokovej časti žaloby, kde sa žalobkyne dovolávajú nahradenia termínu vozom i pešmo
za voľný prechod a prejazd cez pozemok alebo resp. pozemky vo vlastníctve žalovaného dávam do
pozornosti, že už v roku 1928 keď táto resp. toto vecné bremeno malo byť zapísané do príslušnej
pozemoknižnej vložky č. X v kat. úz. C., toto nebolo evidované ako ťarcha vecného bremena v časti C

ale bolo to evidované len ako poznámka, čiže nemalo to charakter oficiálneho vecného bremena.
To, že sa to dostalo následne do listu vlastníctva ako ťarcha v časti C na požiadavku žalobkýň, žalovaný
namietal, pretože uvedenú nehnuteľnosť nenadobudol s príslušnými ťarchami do svojho výlučného
vlastníctva, ale len s vedomým, že je tam poznámka, že tie susedské vzťahy sú evidované tak, ako sú
a je tam zaužívaný akýsi stav.

Ďalej uviedla, že podotýka, že ani žalobkyňa v 1. rade nie je vlastníčkou motorového vozidla a ani
žalobkyne v 2. a v 3. rade nie sú vlastníčkami motorového vozidla, čo potvrdili aj v rámci priestupkového
konania.Predmetnej žaloby sa dovolávajú len z toho dôvodu, že sa ich rodinným príslušníkom v súčasnej dobe
zabránilo neobmedzene využívať dvor žalovaného neustálymi prejazdami cez jeho pozemok, pričom
tieto osoby ani neboli oprávnené v zmysle danej ťarchy týmto spôsobom pozemok využívať.

Keďže žalobkyňa v 2. rade nevyužíva motorové vozidlo ani žalobkyňa v 3. rade a rovnako teda ani ich
matka, zo strany žalovaného nedochádza k naplneniu konania ako sa to snažia popísať. Žalovaný
dal upraviť dvor pretože neustále tento bol podmočovaný a voda vsakovala aj k ich nehnuteľnosti, čo
spôsobovalo vlhnutie stien, pričom v čase prerábky dokonca navrhli žalobkyniam aby si spoločne zviedli
odtokovú vodu, keď to ešte bolo možné zvodmi tak, aby nedochádzalo k vlhnutiu stien a poškodzovaniu

ich majetku, čo žalobkyne odmietli.
Čosatýkapredloženejfotodokumentácieaskládokkameňa,stavebnéhomateriáluapodobnepodotýka,
že ide o fotografie minimálne 4 - 5 rokov staré, nakoľko tento materiál bol zložený len na nevyhnutnú
dobu v čase vykonávania rekonštrukcie a svedčí práve o tom, že ani samotný žalovaný z dôvodu
ochrany svojho majetku nevyužíval vstup na svoj vlastný pozemok ťažkými mechanizmami, materiál
skladal tesne za bránou a ručne prenášal tak ako už uviedli aj samotné žalobkyne. Čiže nejde o

robenie schválností, ako sa to snažia naznačiť žalobkyne, že len im je zabraňované k využitiu daného
pozemku trebárs vstupom ťažkým mechanizmom a naloženým drevom, ale aj samotní žalovaný svoj
pozemok daným spôsobom nevyužíval, ani nevyužíva a tak, ako žalobkyne aj on prenáša tieto materiály
od vstupnej brány.
Keďže so žalobkyňami nebola možná žiadna dohoda a to ani v rámci prerokovania na obecnom úrade,

ani v rámci priestupkového konania, žalovaný si dal vypracovať statický posudok k rodinnému domu,
ktorý je jeho vlastníctvom, z ktorého aj predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že dom je porušený
prasklinami v základoch a sú zvlhnuté múry, pričom zo záverov statického posudku v podstate vyplýva,
že nehnuteľnosť nemá byť zaťažovaná zvýšenými otrasmi, ťažkými mechanizmami, ktoré tieto praskliny
spôsobujú. Zo strany žalovaného nejde o žiadne robenie schválností, ale len o ochranu svojho majetku

a to konkrétne rodinného domu, ktorý obýva, pretože práve neustálym zaťažovaním dvora prechodmi
a prejazdmi motorovými vozidlami narúšali statiku uvedeného pozemku. Keďže sa jedná o svahovitý
terén, zaťažovanie môže spôsobovať zosuv pôdy a poškodzovanie.
Prevoz dreva od brány či už fúrikmi alebo nejakými ľahkými káričkami nepovažuje za robenie
schválností, pretože aj on takto využíva svoj pozemok a nezaťažuje ho.

Právna zástupkyňa navrhla ako dôkaz vyžiadať spis Okresného úradu Z. T., priestupkový odbor OÚ-
NR-C kde obdobne ako podanou žalobou, následne žalobkyne podali podnet na rovnaké konanie
žalovaného, aby sa zdržal zásahov a že sa dopúšťa konania proti občianskemu spolunažívaniu, pričom
skutkové okolnosti na ktoré poukazovali boli rovnako zdôvodňované ako v samotnej žalobe, pričom
podnet na toto konanie bol podaný neskôr ako bola podaná žaloba a toto konanie voči žalovanému

bolo zastavené, že sa nepreukázalo, čiže nebola naplnená žiadna skutková podstata priestupku.

8./ Právna zástupkyňa žalobkýň uviedla, že žalobkyniam ide v podstate o to, aby mohli normálnym
spôsobom využívať vecné bremeno, ktoré je zapísané na listoch vlastníctva, hlavne preto aby mohli

preukázať starostovi obce, prípadne sanitkárom a iným osobám, ktoré by prišli na návštevu , prípadne
doviezli nejaký materiál alebo niektorú zo žalobkýň, ale aj samotnému žalovanému, že toto oprávnenie
majú a že žalovaný je povinný strpieť toto vecné bremeno a vzhľadom na tieto skutočnosti žiadala, aby
súd pripustil zmenu petitu.
Právna zástupkyňa žalovaného k zmene petitu uviedla, že predmetný petit považuje za predmetný a

žiada ho v plnom rozsahu zamietnuť, nakoľko táto povinnosť tak ako je uplatnená žalovanému vyplýva
z prvej časti priamo z ťarchy C zapísanej na LV č. XXXX a 2149 a uviedla, že súd nie je oprávnený
obmedziť práva vlastníkov nad rámec vecného bremena tak, ako požadujú žalobkyne, že by sa toto
vecné bremeno malo vzťahovať aj na rodinných príslušníkov a návštevy a v tomto smere považuje
zmenu petitu sa nedôvodnú a nezákonnú.

9./ Súd na pojednávaní konanom dňa 22.11.2018 pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení :
Súd ukladá žalovanému Stanislavovi Y., nar. XX.X.XXXX povinnosť strpieť vecné bremeno: prislúcha
mu služobnosť voľného priechodu vozma i peši viaznúca sa na nehnuteľnosť parc. XXX zapísanú v

LV XXXX a parc. č. XX zapísanú na LV XXXX v prospech vlastníkov parcely č. XX, XX, XX zapísané
na LV č. XXX a parc. U. zapísaná v LV XXXX kat. územie C., katastrálne územie C., okres Z. T. a ich
rodinných príslušníkov a návštevy.10./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise predložených stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým

a právnym záverom.

11./ Z rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte Okresného úradu Z. T. , W. odbor, č. X XXX/
XXXX - XX, zo dňa 26.01.2015 ( č.l.40) bolo zistené , že na liste vlastníctva č.XXXX vykonáva zápis

vecného bremena v prospech vlastníkov nehnuteľnosti parc. č. XX,XX, XX, XX ( LV XXX, XXXX) v
pôvodnom znení: prislúcha mu služobnosť voľného priechodu vozma i peši viaznuca sa na nehnuteľnosť
parc. č. XX v prospech vlastníkov nehnuteľnosti parc. č. XX, XX, XX, XX ( čísl. XXXX z roku XXXX,
pozemkovoknižná vložka č. XXX ) .
Na liste vlastníctva č. XXXX vykonáva zápis vecného bremena v prospech vlastníkom nehnuteľnosti
parc. č. XX,XX,XX,XX ( LV XXX, XXXX ) v pôvodnom znení : prislúcha mu služobnosť voľného priechodu

vozma i peši viaznuca sa na nehnuteľnosť parc. XX v prospech vlastníkov nehnuteľnosti parc. XX, XX,
XX, XX ( čísl. XXXX z roku XXXX, pozemkovoknižná vložka č. XXX ) .
Na liste vlastníctva č. XXX vykonáva zápis vecného bremena v prospech vlastníkom nehnuteľnosti parc.
č. XX,XX ( LV XXXX ) v pôvodnom znení : prislúcha mu služobnosť voľného priechodu vozma i peši
viaznuca sa na nehnuteľnosť parc. XX v prospech vlastníkov nehnuteľnosti parc. XX, XX v ( čísl. XXXX

z roku XXXX, pozemkovoknižná vložka č. XXX ) .
Podľa vyjadrenia žalobkýň mali možnosť voľného vstupu na pozemok do roku 2013, kedy im v tom
nebolo žiadnym spôsobom bránené, zmeny nastali , resp. vecné bremeno za začalo porušovať v čase,
kedy žalovaný vykonával rekonštrukciu svoje nehnuteľnosti a dláždiť dvor, pričom táto činnosť mu podľa
vyjadrenia žalobkýň trvala najmenej 1 rok, z vnútornej strany si naukladali stavebný materiál , pričom

to počas tohto obdobia strpeli.
Ďalej podľa zhodného vyjadrenia žalobkýň na pojednávaní sa k svojej nehnuteľnosti, ktorú majú v
podielovom vlastníctve všetky 3 sa vedia dostať len peši, pričom musia prejsť cez spoločný dvor, pričom
v tomto prechode je im bránené, boli tam naskladané rôzne prekážky , ktoré boli umiestnené nielen z
vonkajšej ale aj z vnútornej strany, keď dostanú drevo nevedia si ho umiestniť k svojej nehnuteľnosti ,

drevo odnášajú ručne spred bráničky až do svojej nehnuteľností, oni žalovanému nebránia vstupu na
svoju nehnuteľnosť prechodom cez ich nehnuteľnosť , respektíve prejsť cez ich nehnuteľnosť aby sa
dostať k svojej nehnuteľnosti, takisto zo strany manželky žalovaného bolo žalobkyniam povedané, že,
keď vstúpia dovnútra kúpi kilo ihiel a rozsype ich.
Žalobkyne nemohli do predmetnej nehnuteľnosti doniesť ani nábytok, nákupy prípadne materiál za

účelom konštrukcie danej nehnuteľnosti, v týchto úkonoch im bolo bránené zo strany žalovaného, ktorý
zákaz prechoducezichpozemokodôvodňoval,respektíveopieralonimivypracovanýznaleckýposudok
ohľadom porušenia a vzniku trhlín na obvodovom nosnom soklovom múre.
V predmetnom odbornom vyjadrení vypracovaným N.. Y. Z. označený ako diagnostika statický posudok
porušeného rodinného domu bolo uvedené , že k trhlinám na obvodovom nosnom múre sokla

predchádzalo najprv prudké narušenie - otrasy následkom ťažkotonážnymi mechanizmami, kedy došlo
ku kritickému narušeniu väzby medzi podložím a základovými nosnými konštrukciami prekladaného
lomového kameniva( bod Ad 1predmetného odborného vyjadrenia).

12./ Podľa § 151n ods. 1, Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe.

13./Podľa§151nods.2,Občianskehozákonníka,vecnébremenáspojenésvlastníctvomnehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

14./ Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

15./ V danej veci po vykonaní dokazovania ako aj po oboznámení sa s predmetným spisom bolo
nesporné, že na základe Rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte Okresného úradu W. ,
KatastrálnyXXX/XXXXXXX.XX.XXXX - XX, zo dňa 26.01.2015 ( č.l.40), došlo k zapísaniu vecného
bremena do listov vlastníctva číslo XXXX a XXXX, pričom vecné bremeno bolo zapísané ešte v

pozemkovoknižnej vložke č.XXX katastrálne územie C. a to v prospech vlastníkov nehnuteľností parc .
č. XX,XX,XX,XX .
Do listu vlastníctva číslo XXX pre kat územie C. nebol prevzatý zápis vecného bremena zapísaného
ešte v pozemkovoknižnej vložke číslo X v prospech vlastníkov nehnuteľností parc. XX,XX ( LV č. XXXX)
v znení : prislúcha mu služobnosť voľného priechodu vozma i peši viaznuca sa na nehnuteľnosti parc.
č. XX,XX ( č. XXXX z roku XXXX).

Táto skutočnosť, nebola žiadnou zo strán sporu rozporovaná.
Sporná bola skutočnosť, či zo strany žalovaného a akým spôsobom dochádza k obmedzeniu vecného
bremena v neprospech žalobkýň.

16./ Žalobkyne v konaní tvrdili , že si uplatňujú len svoje nároky vyplývajúce z vecného bremena, pričom
svoj nárok preukázali výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXX , informatívnou kópiou z mapy .
Ďalej tvrdili, že zo strany žalovaného je im bránené voľnému prechodu vozma i peši k svojej
nehnuteľnosti, ktorú majú žalobkyne v podielovom spoluvlastníctve, pričom k svojej nehnuteľnosti sa
môžu dostať len prechodom cez nehnuteľnosť patriacu žalovanému , ktorý im k voľnému prechodu bráni

a to od roku XXXX , kedy žalovaný vykonal rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti a to vyložením ju zámkovou
dlažbou.
Už počas rekonštrukcie nehnuteľnosti sa nevedeli dostať k svojej nehnuteľnosti čo strpeli, a následne po
vykonaní rekonštrukcie teda položením dlažby sa už nehnuteľnosť nedala využíva v zmysle zriadeného
vecného bremena, nebolo im umožnené autom doviezť drevo na kúrenie, drevo museli prenášať a nosiť

ručne takisto aj zariadenie do nehnuteľnosti, ktoré zakúpili matke. Žalovaný im k voľnému prechodu
vozma vytváral prekážky a to ponechaním stavebného materiálu za vstupom cez bráničku, prípadne
umiestnením detskej šmýkaľky za bránou, pričom žalobkyne tieto svoje tvrdenia riadne preukázali aj
listinnými dôkazmi a to vyhotovenými fotografiami.
Skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k obmedzenie vecného bremena žalobkyniam a to

vstupu a prechodu motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť potvrdila v konaní aj právna zástupkyňa
žalovaného, ktorá na obranu žalovaného argumentovala odborným vyjadrením vypracovaným N.. Y.
Z., pričom po oboznámení sa s vyjadrením súd zistil, že predmetné vyjadrenie bolo vypracované na
základe požiadavky žalovaného a jeho manželky a úlohou vypracovania odborného vyjadrenia bolo
do maximálnej miery vyšpecifikovať jednotlivé poruchy a nedostatky jestvujúcej dokončenej stavbe

rodinného domu, s návrhom ich eliminovania a odstránenia.
V predmetnom odbornom vyjadrení sa uvádza, že existujúce trhliny na jestvujúcom dokončenom
obvodovom murive rodinného domu nastali z nasledovných dôvodov a to hlavne otrasmi základového
podložia a následne aj nosných konštrukcií, použitím málo kvalitného alebo nevhodného stavebného
materiálu pre základové nosné konštrukcie, podcenenie predvýrobnej prípravy.

Čo sa týka otrasov, v odbornom vyjadrení bolo uvedené, že otrasy spôsobené ťažkou dopravou po
spoločnom dvore sa prenášajú zeminou - podložím podzákladia, k otrasom spôsobené ťažkou dopravou
po spoločnom dvore prispievajú nie v malej miere aj otrasy pouličnou ťažkotonážnou dopravou po S.
ulici.
Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že v súčasnej dobe sú už odstránené všetky prekážky, pričom

fotografie založené do spisu už v súčasnej dobe nie sú aktuálne, sú staré minimálne 4 - 5 rokov.
Právna zástupkyňa žalovaného ďalej argumentovala aj tým, že na základe predmetného vyjadrenia
ani žalovaný nevstupuje na dvor svojim motorovým vozidlom z dôvodu, aby nedošlo k znehodnoteniu
nehnuteľnosti.
To, že dochádza medzi stranami sporu k nezhodám ohľadom užívania vecného bremena, svedčí aj

skutočnosť, že vzniknuté nezhody bolo aj predmetom riešenia na Obecnom úrade.
Vecné bremená sa vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď za účelom
prospešnejšieho využívania nehnuteľnosti, alebo konkrétneho vlastníka, alebo v prospech určitej
konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Vecné bremeno predstavuje vždy záťaž pre konkrétnunehnuteľnosť alebo jeho vlastníka. Takýmto spôsobom je v prospech niekoho iného obmedzený vlastník
určitej nehnuteľnosti nielen vzhľadom na svoju osobu (napr. na základe vecného bremena strpieť, aby
sused čerpal vodu zo studne, ktorá sa nachádza na jeho pozemku), ale takto je vo svojich právach

obmedzený každý budúci vlastník tejto nehnuteľnosti.
Vecné bremená predstavujú obmedzenie vlastníckych práv vlastníka nehnuteľnosti, a to tak, že je
povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. To však neznamená, že by bol vlastník
zbavený všetkých subjektívnych práv uvedených v § 123 OZ . Vecné bremeno vlastníka iba obmedzuje
v užívaní a požívaní veci, ale nezbavuje ho možnosti disponovať (nakladať) s predmetom vlastníctva

(previesť nehnuteľnosť na niekoho iného), zaťažiť nehnuteľnosť iným vecným právom ani možnosti
zmeniť účel užívania nehnuteľností. Tento názor zastáva i judikatúra.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu (napr. právo prechodu) môžu prípadne využívať aj iné osoby
ako osoba, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené, teda najmä osoby, ktoré k oprávnenému
prichádzajú na návštevu. Pravda, u týchto osôb nejde o právo prechodu titulom vecného bremena, ale
toto ich právo treba odvodiť od práva oprávneného, v prospech ktorého bolo vecné bremeno zriadené

(R XX/XXXX, s. XXX ods. X a X a s. XXX ods. X).
Žalobkyne ako oprávnené z vecného bremena sa majú právo domáhať právnymi prostriedkami riadneho
( nerušeného ) výkonu práva zodpovedajúceho dojednanému vecnému bremenu tak, aby im povinný
z vecného bremena umožnil konkrétny výkon práv, resp. aby sa zdržal rušenia výkonu ich práva
odstránením prekážky brániacej im v riadnom výkone práva a prípadných následkov tým vzniknutých.

Žalovanému ako povinnému z vecného bremena vyplýva povinnosť strpieť výkon práv z neho
vyplývajúcich, ako aj povinnosť zdržať sa takéhoto konania, ktorým by oprávnených vo výkone ich práv
rušil, obmedzoval alebo by im v realizácii inak bránil.
Osoba, ktorej vec je zaťažená vecným bremenom, sa môže brániť proti takému výkonu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorý spôsobuje škody na zaťaženej veci alebo aj inej jej

veci, alebo síce škody zatiaľ nespôsobuje, avšak vyvoláva nebezpečenstvo poškodenia (teda je
pravdepodobné, že k nemu dôjde), a to aj tak, že urobí opatrenia, ktoré znemožnia škodlivý spôsob
výkonu práva, nebude však brániť oprávnenému v jeho riadnom výkone; pritom musí ísť o významné
ohrozenie, bránenie výkonu práva z dôvodu možnosti menej závažného poškodenia nie je prípustné
(pozri tiež § 3 ods. 1 OZ). V takom prípade nejde o obmedzenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3

OZ, ale o obranu proti jeho neprípustnému výkonu (Ro NS ČR zo 6. 1. 2006, sp. zn. 22 Cdo 2647/2004).

17./ S poukazom na vykonané dokazovanie ako aj výsluch strán sporu bolo preukázane, že žaloba bola
podaná dôvodne, nakoľko žalobkyniam je bránené vo výkone ich práva vyplývajúceho z existujúceho

vecného bremena a to vstupu a prechodu motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť.
O tom, že toto právo bolo porušované bolo preukázané jednak predloženými listinnými dôkazmi ako
aj výpoveďami strán sporu.
To, že je žalobkyniam bránené vo výkone ich práva vyplývajúceho z existujúceho vecného bremena,
súd poukazuje na výpoveď právnej zástupkyne žalovaného, ktorá túto skutočnosť potvrdila vo svoje

výpovedi keď uviedla, že žalovaný si dal upraviť dvor a vychádzajúc z odborného vyjadrenia neumožňuje
žalobkyniamvstupuaprechodumotorovýmvozidlomceznehnuteľnosť,ktorépodľasúduniezaväzujúce
pre strany sporu a hlavne nemôže zabrániť žalobkyniam vo výkone zriadeného vecného bremena,
ktorému prislúcha služobnosť voľného priechodu vozma i peši a teda hlavne vstupu a prechodu
motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť.

Treba prisvedčiť žalobkyniam v tom, že na základe práva priechodu vozma i peši a teda hlavne vstupu a
prechodu motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť, im patrí toto právo vykonávať bežným spôsobom, teda
umožňuje im prístup na ich nehnuteľnosti osobným motorovým vozidlom, pešo a žalovaný je povinný
prejazd cez jeho pozemok žalobkyňami osobnými motorovými vozidlami strpieť, resp. im ho umožniť a
nebrániť im v ňom.

Súd poukazuje na skutočnosť, že ako vyplýva z obsahu spisu, existuje právoplatne zriadené vecné
bremeno v prospech žalobkýň , ktoré sú z tohto vecného bremena oprávnenými a súčasne sú teda aj
oprávnenými na výkon práv, ktoré z vecného bremena vyplývajú. Status oprávnených majú žalobkyne
až do zániku alebo zrušenia vecného bremena, čo musí žalovaný rešpektovať.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť strpieť

vecné bremeno spočívajúce v práve voľného priechodu vozma i peši viaznúca sa na nehnuteľnosť parc.
XXX zapísanú v LV XXXX a parc. č. XX zapísanú na LV XXXX v prospech vlastníkov parcely č. XX,
XX, XX zapísané na LV č. XXX a parc. č. XX zapísaná v LV XXXX kat. územie C., katastrálne územie
C., okres Z. T. .Žalobkyne sa domáhali, aby sa žalovaný zdržal konania, ktorým by rodinným príslušníkom žalobkýň
a návštevám uložil povinnosť strpieť vecné bremeno a to vstupu a prechodu motorovým vozidlom cez
nehnuteľnosť, tieto osoby však nie sú oprávnenými osobami z práva vecného bremena, ale majú iba

odvodené právo od žalobcov právo prechádzania pešo alebo motorovým vozidlom cez tento pozemok
a preto žalobu v tejto časti ako nadbytočnú zamietol.

18./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19./ Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyne boli v konaní úspešné, súd im priznal plnú náhradu trov konania.

20./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie.