Rozsudok Judgement was issued on Friday, July 26, 2019

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 2Csp/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317206465
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2019:6317206465.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, v právnej veci žalobkyne J. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XX zast.
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Košice, Kuzmányho 29, IČO 47 234 466 proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598 o vydanie bezdôvodného
obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu X XXX,XX J. spolu s úrokom z omeškania vo výške

X,XX % ročne zo sumy X XXX,XX J. od XX. XX. XXXX do zaplatenia, to všetko v lehote X
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu XX,XX %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX. XX. XXXX uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXX,
na základe ktorej jej bola poskytnutá suma XX XXX,-Sk (XXX,XX J.). Túto sumu sa zaviazala splatiť

zvýšenúopoplatokXXXXX,-Sk(XXX,XXJ.),spolusumu XXXXX,-Sk(XXXX,XXJ.)vXXmesačných
splátkach. Zmluva neobsahovala zákonom stanovené náležitosti, a to konečnú splatnosť úveru, výšku,
počet a termíny splátok, ročnú úrokovú sadzbu ani RPMN, preto mal žalovaný nárok iba na vrátenie
poskytnutej istiny a nie na úroky ani na poplatky. Odplata za poskytnutý úver dosiahla úroveň viac ako
XXX %, čím niekoľkonásobne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobkyni
bolo od roku XXXX u zamestnávateľa prostredníctvom zrážok zo mzdy súhrnne zrazených X XXX,XX

J., z toho na účet žalovaného bolo poukázaných X XXX,XX J.. Žalovaný mal nárok iba na vrátenie sumy
XXX,XX J. a v sume X XXX,XX J. tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane. Napriek výzve
žalobkyne žalovaný dlžnú sumu nevrátil, preto sa žalobkyňa domáhala svojho nároku súdnou cestou
a žiadala vydanie bezdôvodného obohatenia X XXX,XX J. spolu s úrokom z omeškania vo výške X %
ročne od XX. XX. XXXX do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Ako dôkazy označila zmluvu o úvere č. XXXXXXX, potvrdenie o zrazenej sume od

zamestnávateľa T. a.s., pracovnú zmluvu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa neho žalobkyňa nebola pri uzatváraní zmluvy o
úvere spotrebiteľkou. Daný druh zmluvy nemal charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho
zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy o úvere
vyplýva, že žalobkyňa si predmetný úver brala za účelom výkonu podnikania, preto jej nie je možné

priznať postavenie spotrebiteľa. Namietal miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu. Uviedol, že každá
jedna úhrada bola vykonaná prostredníctvom exekučného konania, v ktorom sa nepripúšťa navrátenie
do predošlého stavu. Dňa XX. XX. XXXX bolo B. súdom H. súdnemu exekútorovi udelené poverenie,exekúcia nebola vyhlásená za neprípustnú a exekučné konanie pokračuje. O platnosti jednotlivých častí
zmluvy bolo rozhodnuté rozsudkom G. rozhodcovského súdu spoločnosti G. rozhodcovská a.s. sp.zn.
SR XXXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Z tohto dôvodu

existuje neodstrániteľná prekážka rozhodnutej veci. Žalovaný ako veriteľ uzavrel zmluvu s dlžníčkou pod
obchodným menom J. K. ako fyzickou osobou - podnikateľom označeným V. XX XXX XXX. V
zmluve žalobkyňa vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda
nie na svoju súkromnú potrebu. Toto jej prehlásenie je v zmluve vlastnoručne podpísané žalobkyňou.
Dôkazné bremeno preto zaťažuje žalobkyňu, aby preukazovala, že ide o spotrebiteľský vzťah. To, že

zmluva je formulárová samo osebe nevytvára predpoklad posudzovania zmluvy ako spotrebiteľskej.
Bola to práve žalobkyňa, kto inicioval uzavretie zmluvy v danej podobe tým, že dobrovoľne uviedla
údaje týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti. Vzájomný právny vzťah účastníkov je obchodnoprávnym,
preto uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je namieste.

4. Ako dôkaz označil zmluvu o úvere a rozhodcovský rozsudok.

5. Žalobkyňa uviedla, že zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, finančné prostriedky použila na
súkromné účty. Žalovaný dlhodobo a v mnohých obdobných prípadoch uzatvára so spotrebiteľmi takéto
zmluvy, pričom títo nemajú možnosť ovplyvniť obsah alebo zmierniť niektoré ustanovenia, nedodržiava
svojupovinnosťposkytovaťspotrebiteľoviinformácievdostatočnompredstihupredsamotnýmuzavretím

zmluvy o úvere resp. spotrebiteľa pri podpise zmluvy neinformuje o význame jednotlivých jej ustanovení
a o tom, aký dopad budú mať pre spotrebiteľa jednotlivé časti zmluvy, ktoré zástupca žalovaného sám
vyplní a následne bez poučenia predloží spotrebiteľovi na podpis. Žalobkyňa nemohla zmluvu a jej
znenie zmeniť ani upraviť, pretože bola vopred naformulovaná a bez možnosti pripomienkovania jej
bola predložená na podpis. H. praxou žalovaného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv je snaha

označiť dlžníka ako podnikateľský subjekt, a ak to nie je možné, účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel
použitia prostriedkov ako zamestnanie alebo povolanie, aby došlo k vylúčeniu aplikácie predpisov na
ochranu spotrebiteľa. V prípade dvojakého označenia dlžníka - rodným číslom, číslom OP,
trvalým bydliskom a zároveň aj V. súdy posúdili obdobné úverové vzťahy ako spotrebiteľské.
X. Uznesením Y. súdu v H. č.k. XXNcC/X/XXXX-XXX bolo rozhodnuté, že na prejednanie a rozhodnutie

sporu je miestne príslušný B. súd H. z dôvodu, že žalobkyňa je v zmluve označená aj rodným číslom,
a preto nemožno jednoznačne konštatovať, či pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Posúdenie jej postavenia pri poskytnutí úveru a jej prípadné vylúčenie
z právneho rámca občianskoprávnej ochrany ako spotrebiteľky bude predmetom dokazovania vo veci
samej, pretože dostupné informácie o uzavretí zmluvy charakter inej ako zmluvy o

spotrebiteľskom úvere nepreukazujú.

7. Vo veci bolo dňa XX. XX. XXXX rozhodnuté rozsudkom č.k. XCsp/XX/XXXX-XXX, ktorým súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy X XXX,XX J. spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX %
ročne zo sumy X XXX,XX J. od XX. XX. XXXX do zaplatenia, to všetko v lehote X dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu XX,XX % (výrok V..).

8. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I. a III. podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že existuje
prekážkarozsúdenejvecivzhľadomnarozsudokG.rozhodcovskéhosúduspoločnostiG.rozhodcovská,

a. s., H. sp. zn. SR XXXXX/XX, na základe ktorého bola v exekučnom konaní sp.zn. XEr XXX/XXXX
vymožená istina a príslušenstvo. Poukázal na uznesenie B. súdu H. sp. zn. XEr XXX/XXXX-XX zo
dňa XX. XX. XXXX, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne na zastavenie a odklad exekúcie, pretože
uzavretá zmluva je obchodnoprávnou. Žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným na základe
vyhlásenia, že peňažné prostriedky použije na výkon podnikania. Ani formulárová (adhézna) povaha

zmluvy nevytvára predpoklad, že je potrebné ju posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú. Súčasťou
bežnej podnikateľskej praxe je používanie formulárových, zväčša vopred pripravených zmlúv za účelom
zjednodušenia kontraktačného procesu. Uzatvorenie zmluvy v danej podobe iniciovala žalobkyňa tým,
že dobrovoľne uviedla údaje týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti, preto sa má zmluva posudzovať
podľa predpisov obchodného práva. Zároveň uviedol, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval všeobecne

záväzný právny predpis upravujúci maximálnu prípustnú výšku úrokov za poskytnutie peňažných
prostriedkov vo vzťahu k účelu poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania. Z týchto
dôvodov žiadal predmetný rozsudok zrušiť a vrátiť okresnému súdu na nové rozhodnutie.9. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodcovská doložka, na
základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, je neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca,
že rozhodcovský rozsudok je ničotným právnym aktom. Jeho núteným výkonom v exekučnom

konaní môže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, lebo dôjde k uspokojeniu pohľadávky oprávneného,
na ktorú z hmotnoprávneho hľadiska nemá nárok. Pri posudzovaní, či v sporovom súdnom konaní
predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky
alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní, ale aj v iných konaniach, napr. pri riešení otázky, či vydaný

rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res iudicatae.
Zotrvala na závere, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Zároveň uviedla, že zrejme nedošlo k uzavretiu
zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale k uzatvoreniu zmluvy o
pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. V prípade zmluvného vzťahu žalobkyne a žalovaného
ide o reálnu zmluvu, nie o zmluvu konsenzuálnu, pretože pri jej podpise došlo k odovzdaniu peňazí.
Nepriznaním postavenia spotrebiteľky žalobkyni by došlo k nerešpektovaniu účelu zákonov slúžiacich

na ochranu spotrebiteľov. Za bežnú prax žalovaného pri uzatváraní zmlúv žalobkyňa označila snahu
označiť dlžníka ako podnikateľský subjekt; ak to nebolo možné, účelovo zaškrtnúť políčko určujúce
účel použitia finančných prostriedkov na výkon zamestnania resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu
aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemôže mať vedomosť
o právnych následkoch, ktoré pre neho má podpísanie žalovaným predformulovaného vyhlásenia

týkajúceho sa údajného použitia finančných prostriedkov nachádzajúceho sa v časti, kde vyžadovaný
podpis spotrebiteľa evokuje jeho súhlas s výškou poskytnutého úveru a výškou jednotlivých splátok.
Aj účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov je potrebné skúmať z objektívneho hľadiska.
Žalobkyňa úver použila na súkromné účely a zamýšľala to už pri podpise zmluvy, čo uviedla aj na
pojednávaní XX. XX. XXXX. Úver neeviduje ani vo svojom účtovníctve vzťahujúcom sa k jej podnikaniu.

Zdôraznila potrebu vykladať obsah spotrebiteľských zmlúv v prípade pochybností spôsobom, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší.

XX. Krajský súd v H. H. uznesením č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že

okresný súd ku dňu vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku (XX. XX. XXXX) neoboznámil z
exekučného spisu uznesenie zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým bol návrh žalobkyne na zastavenie exekúcie
zamietnutýskonštatovaním,žeuzatvorenáúverovázmluvajeobchodnoprávna(tedaniespotrebiteľská)
anevysporiadalsastýmtorozhodnutímvovzťahukzáveromojejspotrebiteľskomcharaktere,kuktorým
sám dospel. V ďalšom konaní preto mal súd prvej inštancie v procese dokazovania oboznámiť uvedené

uznesenie aj rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ bolo podané odvolanie a v novom rozhodnutí sa
vysporiadať so závermi, ku ktorým prišiel súd konajúci v exekučnom konaní vedenom na základe
tej istej úverovej zmluvy, vysvetliť a podrobne zdôvodniť, či tieto akceptuje, alebo nie.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň XX. XX. XXXX, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa,

ktorú ospravedlnil jej právny zástupca ani žalovaný, ktorý sa ospravedlnil, preto súd vec prejednal a
rozhodol v ich neprítomnosti. Pri rozhodovaní súd vychádzal z výsluchu žalobkyne a listinných dokladov
nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojenom exekučnom spise, najmä zo zmluvy o úvere, výzvy na
vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu, potvrdenia spoločnosti T. a.s., potvrdenia - klientska
zóna, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na začatie rozhodcovského konania,

rozhodcovského rozsudku, uznesenia B. súdu H. č.k. XEr/XXX/XXXX-XX, uznesenia B. súdu H. č.k.
XEr/XXX/XXXX-XX a uznesenia Y. súdu v H. H. č.k. XCoE/XXX/XXXX-XXX.

12. Na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX žalobkyňa uviedla, že použila finančné prostriedky na jedlo
pre deti, pretože to bolo pred D. a nemali čo jesť, ich otec výživné neplatil. Aj tej pani, ktorá vypisovala

zmluvu to povedala, peniaze si nezobrala na podnikateľské účely. Časť z nich použila na splatenie
predchádzajúceho úveru, ktorý si zobrala u žalovaného a zvyšok na jedlo. Pri podpise zmluvy musela
zdokladovať príjem, preto predložila faktúru, ktorú vystavila za práce v lese v lete a tá pani údaje, ktoré ju
identifikujú ako živnostníčku odpísala z tej faktúry, ona nič nevypisovala. Nepamätala si, či podpisovala
aj nejaké ďalšie listiny a či sa na druhej strane zmluvy nachádzali všeobecné obchodné podmienky.

Dostalaibazmluvu,ktorúsúdudoložilaspolusožalobou.Včasepodpisuzmluvyužreálnenevykonávala
živnosť, pretože nebola práca, pracovala iba brigádnicky.13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú
úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu,
ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods.
2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

20. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.21. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

24. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalobkyňa so žalovaným dňa
XX.XX.XXXXuzavrelizmluvuoúvereč.XXXXXXX,nazákladektorejžalovanýposkytolžalobkynisumu
XX XXX,-Sk a žalobkyňa mala žalovanému vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok XX XXX,-Sk, spolu sumu

XX XXX,-Sk v XX mesačných splátkach po X XXX,-Sk počnúc dňom XX. XX. XXXX. V zmluve je
zaškrtnuté,žedlžník(žalobkyňa)prehlasuje,žefinančnéprostriedkysúposkytnuténavýkonpodnikania.
Žalobkyňa ako dlžníčka bola v zmluve označená v poradí najprv menom, priezviskom, trvalým pobytom,
rodným číslom, číslom OP a až následne pod týmito údajmi sú uvedené údaje - obchodné meno, miesto
podnikania, V. a číslo živnostenského registra.

25. Podľa potvrdenia spol. T. a.s. zo dňa XX. XX. XXXX boli žalobkyni za obdobie od X/XXXX
do XX/XXXX vykonané a odvedené zrážky v celkovej výške X XXX,XX J.. Podľa potvrdenia
- klientska zóna ohľadom zmluvy č. XXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX bola na uvedenú zmluvu
zaplatená suma X XXX,XX J..

26. Dňa XX. XX. XXXX bola B. súdu H. doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v prospech žalovaného ako oprávneného. Ako povinná v nej bola uvedená žalobkyňa. J. titulom bol
rozsudokG.rozhodcovskéhosúdusp.zn. SRXXXXX/XXzodňaXX.XX.XXXX.J.konaniesavediepod
sp. zn. XEr/XXX/XXXX. O. B. súdu H. č.k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX bolo rozhodnuté

o pokračovaní v exekúcii podľa § 243 ods. 1, X J. poriadku. O. č.k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX.
XXXX boli zamietnuté návrhy povinnej na odklad a zastavenie exekúcie, čo bolo stručne odôvodnené
tým, že zmluvu nemožno označiť za spotrebiteľskú, pretože ju oprávnený a povinná uzatvárali
v rámci podnikateľskej činnosti, povinná je identifikovaná okrem iného aj V. a peňažné prostriedky
jej boli poskytnuté na účely podnikania, čo potvrdila svojím podpisom. Právomoc rozhodcovského

súdu tak bola platne založená a rozhodcovský rozsudok má povahu exekučného titulu. Y. súd v H.
H. uznesením č.k. XCoE/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX potvrdil uznesenie okresného súdu.
Podľa odôvodnenia tohto uznesenia z obsahu predložených listín síce vyplýva, že v zmluve je povinná
označená ako fyzická osoba, ale aj ako živnostník údajmi, ktoré nie sú potrebné na identifikáciu fyzickej
osoby, ktorá zmluvu neuzatvára v rámci jej podnikania. Takéto označenie môže vzbudiť pochybnosti o

tom, v akom postavení zmluvná strana pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupovala, ale podľa krajského
súdu bola táto pochybnosť odstránená tým, že v písomnom vyhotovení zmluvy po označení zmluvnej
strany (dlžníčky) identifikačnými údajmi pre podnikateľa je ňou podpísané osobitné písomné vyhlásenie,
že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon podnikania.

27. Podľa návrhu na začatie rozhodcovského konania, ktorý bol rozhodcovskému súdu doručený dňa
XX. XX. XXXX spol. C. s.r.o. žiadala o vydanie rozhodcovského rozsudku voči J. K. z dôvodu, že
uzavreli úverovú zmluvu, povinnosti z ktorej si J. K. neplnila riadne a včas, nezaplatila riadne a včas
prvé X splátky, preto sa stal úver splatným dňa XX. XX. XXXX. D. a dlžníčka sa dohodli na zabezpečení
peňažného záväzku z tejto zmluvy formou zmenky, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum

úročenia zmenkovej sumy. D. predložil dlžníčke zmenku na zaplatenie dňa XX. XX. XXXX, o čom ju
písomne upovedomil. F. suma X XXX,XX J. pozostáva zo zmenkovej istiny X XXX,XX J., poplatku za
zasielanie upomienok XX,XX J. a zmluvnej pokuty XXX,-Eur. Dlžníčka dlžnú sumu nezaplatila, preto sa
domáhal vydania rozhodcovského rozsudku. Ako prílohy k návrhu na začatie rozhodcovského konania
mal doložiť zmluvu o úvere, pokus o zmier, prehľad práv, povinností a záväzkov zo zmluvy,

všeobecné podmienky poskytnutia úveru, návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do katastra
nehnuteľností, zmenku.XX. G. rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom G. rozhodcovská a.s. vydal dňa XX. XX. XXXX
rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR XXXXX/XX, ktorým zaviazal J. K. zaplatiť spol. C. s.r.o. sumu X
XXX,XX J. spolu so zmenkovým úrokom vo výške X,XX % denne zo sumy X XXX, XX J. od XX. XX.

XXXX do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške X % ročne zo sumy X XXX, XX J. od XX. XX. XXXX do
zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške XXX,XX J., to všetko v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku sa účastníci v zmysle rozhodcovskej
doložky dohodli, že "všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú

zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené pred G. rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou G. rozhodcovská a.s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu." M. súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to:
výpisomzobchodnéhoregistra,plnomocenstvomprávnehozástupcu,zmluvouoúvere,prehľadompráv,

povinností azáväzkov,výzvou-pokusomozmier,všeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru,
dohodou o vyplnení zmenky, zmenkou, návrhom na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti.
Tento rozsudok bol J. K. doručený dňa XX. XX. XXXX, nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX a
vykonateľnosť dňa XX. XX. XXXX.

29. Žalobkyňa súdu predložila výzvu zo dňa XX. XX. XXXX, adresovanú žalovanému, na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške X XXX,XX J. v lehote do XX. XX. XXXX.

30. Ako prvou sa súd zaoberal skutočnosťou, či je žalobkyni možné priznať postavenie spotrebiteľky
vzhľadom na námietku žalovaného, že v zmluve je žalobkyňa označená ako živnostníčka a finančné

prostriedky jej boli poskytnuté na výkon podnikania. V prípade pochybnosti o tom, či ide alebo nejde
o zmluvu spotrebiteľskú má dôkazné bremeno dodávateľ. Pochybnosti je potom potrebné odstrániť
spôsobom známym pre dôkazné konanie. Všeobecný údaj o poskytnutí finančných prostriedkov na
výkon podnikania neposkytuje odpoveď na otázku týkajúcu sa konkrétneho postavenia dlžníka a
aký konkrétny súvis s podnikaním (predmetom činnosti) dlžníka uzavretie zmluvy má.

Iba samotné zaškrtnutie bez bližšej špecifikácie spôsobu použitia úveru neumožňuje automaticky
vyvodiťzáveronespotrebiteľskomcharakterezmluvy.AjvovzťahochpodriadenýchrežimuObchodného
zákonníka sa musí prihliadať na predpisy na ochranu spotrebiteľa v prípade, ak v nich vystupuje fyzická
osoba s podnikateľským oprávnením, ktorá sa však v týchto vzťahoch ako podnikateľ nechová. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom

za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť a vo väčšine prípadov ide o formulárové zmluvy, čo platí
aj v tomto prípade. V týchto zmluvách nie je možné meniť ich obsah vzhľadom na ich formulárový,
vopred daný text. V zmluve je žalobkyňa označená najprv údajmi, ktoré ju identifikujú ako fyzickú osobu
a možno ich zistiť iba z občianskeho preukazu príp. iných listín poskytnutých žalobkyňou, ktoré však nie

sú voľne dostupné. Na rozdiel od toho údaje, ktoré ju identifikujú ako podnikateľku (a ktoré nasledujú
až za údajmi identifikujúcimi ju ako fyzickú osobu) je možné zistiť z osvedčenia o živnostenskom
oprávnení alebo z verejne dostupnej časti živnostenského registra. Zo samotného znenia zmluvy nie je
možné jednoznačne určiť, vzhľadom na dvojaké označenie dlžníčky, či žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako
spotrebiteľka alebo ako podnikateľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej

činnosti. Ako už súd uviedol, v prípade pochybností o tom, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah
je dôkazné bremeno na preukázanie danej skutočnosti na dodávateľovi a existujúce pochybnosti treba
odstrániť spôsobom, ktorý bezpečne a nevzbudzujúc pochybnosti preukáže nespotrebiteľský charakter
zmluvného vzťahu. Ak sa túto skutočnosť nepodarí preukázať, tak je potrebné postupovať podľa § 54
ods. 2 OZ a obsah spotrebiteľských zmlúv vykladať spôsobom, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Neobstojí tu preto ani odvolanie sa žalovaného na jeho dobrú vieru pri uzatváraní zmluvy. Súdu
je z jeho úradnej činnosti známe, že žalovaný opakovane pri uzatváraní zmlúv o úvere postupuje
tak, aby boli vylúčené normy spotrebiteľského práva vzhľadom na zvýšenú ochranu poskytovanú
spotrebiteľom. Na pojednávaní žalobkyňa vysvetlila proces podpisovania zmluvy a na aký
účel boli finančné prostriedky použité. Pracovníčke vypisujúcej zmluvu výslovne povedala, že potrebuje

peniaze pre deti a ona sama tieto údaje, ktoré je identifikujú ako živnostníčku pracovníčke neuviedla,
všetky boli odpísané z ňou predloženej faktúry preukazujúcou jej príjem. Žalobkyňa sama zmluvu
vôbec nevypisovala a nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že ona sama dobrovoľne poskytla údaje,
ktoré ju identifikujú ako živnostníčku. Tieto údaje odpísala zástupkyňa žalovaného z faktúry, ktorú jejdala žalobkyňa k dispozícii ako doklad preukazujúci jej príjem - túto skutočnosť žalovaný žiadnym
spôsobom nepoprel. Pri výklade zmluvy súd potom prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali uzavretie
zmluvy. Zmluva bola uzavretá na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý žalovaný v rámci

svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Za žalovaného uzavrel zmluvu zástupca, adhézna
forma zmluvy (vopred predtlačený formulár) nenasvedčuje tomu, že by uzatvorenie zmluvy sprevádzali
rokovania, či vyjednávanie o obsahu zmluvy, pričom najmä takéto okolnosti sú typickým konaním dvoch
podnikateľov pri uzatváraní vzájomných zmlúv a práve v tomto (podnikateľskom) prostredí sa viac ako
pri konaní iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov prejavuje pôsobenie individuálnej autonómie

subjektov súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody. Z obsahu zmluvy je nepochybné, že
žalovaný v danom právnom vzťahu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva
z verejne dostupných informácií v Obchodnom registri a súdu je známe aj z rozhodovacej činnosti,
že žalovaný vystupuje v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu opätovne. Svojím
konaním a postavením tak bez akýchkoľvek pochybností naplnil definíciu dodávateľa uvedenú v § 52
ods. 3 Občianskeho zákonníka a zmluvu uzavrel so žalobkyňou ako dlžníčkou. Žalovaný tvrdil, že dvojité

označenie je iba informatívne, slúži pre lepšiu identifikáciu dlžníka, údaje o dlžníkovi sú uvedené na
prvej strane zmluvy hneď pod údajmi označujúcimi veriteľa, kde sa uvádza obchodné meno, V., miesto
podnikania a v týchto údajoch nefiguruje žiadny údaj o mene, priezvisku, dátume narodenie dlžníka. Až
nižšie v predmetnej zmluve sú obsiahnuté doplňujúce údaje, ktoré slúžia výlučne na doplnenie informácií
pre veriteľa a nemožno o týchto údajoch tvrdiť, že sa jedná o výslovné označenie dlžníka (č.l. XXX). S

týmto tvrdením sa súd nestotožňuje. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa bola v zmluve označená
nielen údajmi charakterizujúcimi ju ako živnostníčku vykonávajúcu podnikateľskú činnosť na základe
živnostenského oprávnenia (obchodné meno, V., miesto podnikania, číslo živnostenského registra), ale
ajúdajmicharakterizujúcimijuakofyzickúosobu(meno,priezvisko, čísloobčianskehopreukazuarodné
číslo), pričom tieto údaje sú v zmluve uvedené na prvom mieste ešte pred údajmi charakterizujúcimi ju

ako podnikateľku. Pokiaľ by mala zmluvu uzavrieť ako živnostníčka, nie je súdu zrejmé, prečo sú údaje
týkajúce sa fyzickej osoby uvedené v zmluve prednostne. Ak by aj mali slúžiť na identifikáciu fyzickej
osoby napr. v prípade ukončenia jej podnikateľskej činnosti, tak to nie je dôvod na to, aby sa v zmluve
uvádzalodokoncarodnéčísloačísloobčianskehopreukazu,ktorévôbecniesúpotrebnénaidentifikáciu
osoby. Už aj samotné poradie údajov skôr nasvedčuje skutočnosti, že zmluva s ňou bola uzavretá

ako s fyzickou osobou a žalovaný (jeho zástupca pri vypisovaní údajov) v snahe vyhnúť sa použitiu
príslušných predpisov na ochranu spotrebiteľa tam doplnil aj údaje týkajúce sa podnikateľskej činnosti
žalobkyne. Čo sa týka podpisu, ktorým mala žalobkyňa osobitne vyhlásiť, že sú jej finančné prostriedky
poskytnuté na účel podnikania, tak tu sa súd stotožňuje s názorom žalobkyne, že umiestnenie tohto
podpisu môže navodiť zdanie, že dlžník súhlasí s údajmi, ktoré sú uvedené bezprostredne nad týmto

podpisom - teda suma poskytnutých finančných prostriedkov, poplatok a spôsob ich zaplatenia, pretože
vyhlásenie o účele použitia finančných prostriedkov nie je žiadnym spôsobom oddelené od zvyšného
textu zmluvy obsahujúceho údaje o poskytnutých finančných prostriedkoch a ich vrátení, tvorí s nim
jednoliaty celok. Aj vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne, že nemala v úmysle zmluvu uzatvoriť ako
živnostníčka a finančné prostriedky potrebovala na uspokojenie potrieb svojej rodiny, súd dospel k

záveru, že mala v zmluvnom vzťahu so žalovaným postavenie spotrebiteľky v zmysle § 52 ods. 4 OZ.
Súd opätovne poukazuje na to, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto prípade žalovaný),
pričom za takéto preukázanie nemožno považovať uvedenie prehlásenia dlžníka (navyše v predtlači
zmluvy a zaškrtnutý zástupcom žalovaného, nie žalobkyňou) o tom, že úver je poskytnutý na účely

podnikania, pretože toto neposkytuje odpoveď na otázku o aký predmet podnikania ide a
aký konkrétny súvis má predmet činnosti dlžníka s uzavretím danej zmluvy. Ak by boli finančné
prostriedky poskytnuté na účel podnikania, je potrebné to bližšie špecifikovať, či už priamo v zmluve,
alebo pri predbežných rokovaniach o uzavretí zmluvy. Pokiaľ to nie je preukázané platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší. Predtlač prehlásenia dlžníka o poskytnutí úveru na výkon podnikania

nemožno hodnotiť inak ako formálny pokus o vyňatie posudzovaného právneho vzťahu spod
ochranného režimu spotrebiteľského práva, keďže žalobkyňa nemala možnosť meniť obsah tejto zmluvy
a zasiahnuť do predtlačeného vyhlásenia o poskytnutí úveru na výkon podnikania (ktoré ani nie je
nejakým spôsobom oddelené od ostatného textu). Účel poskytnutia finančných prostriedkov nebol so
žalobkyňou individuálne dojednaný. Súdu je aj z rozhodovacej činnosti známe, že žalovaný vo viacerých

prípadoch napr. "odporučil" žiadateľovi o úver, ktorý vykonával činnosť ako živnostník poskytnutie úveru
na výkon podnikania, hoci v skutočnosti tieto finančné prostriedky mal v úmysle žiadateľ použiť na
súkromné účely alebo ak išlo o fyzickú osobu, tak jej "odporučil" poskytnutie úveru na účely zamestnania
alebo povolania, a tak dosiahol vyňatie právneho vzťahu spod pôsobnosti zákona o spotrebiteľskýchúveroch. V tomto prípade je tak namieste použiť všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve
použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v
neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať

v zmluve ustanovenie pripúšťajúce rôzny výklad a následne v zlej viere využiť mnohoznačnosti tohto
ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany (I. ÚS XXX/XX). V nadväznosti na vyššie uvedené
pochybnosti o postavení žalobkyne pri uzatváraní zmluvy so žalovaným súd dospel k záveru, že táto
mala postavenie spotrebiteľky, predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a žalobkyni bol
poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

31. Súd sa z týchto dôvodov nestotožnil ani s odôvodneniami uznesení exekučného súdu (okresného
a krajského) o obchodnoprávnom charaktere predmetnej zmluvy, ale dospel k záveru, že žalobkyňa
uzavrela zmluvu ako spotrebiteľka. Tieto skutočnosti vyplynuli z dokazovania v tomto súdnom konaní,
ktoré presiahlo dokazovanie vykonané v exekučnom konaní.

32. Žalovaný namietal aj existenciu prekážky rozhodnutej veci, keď o platnosti jednotlivých častí zmluvy
bolo rozhodnuté dňa XX. XX. XXXX rozsudkom G. rozhodcovského súdu spoločnosti G. rozhodcovská
a.s. sp.zn. G.9, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Ohľadne otázky res iudicatae A. súd SR
vo svojom rozhodnutí I. ÚS XX/XXXX okrem iného uviedol, že "právoplatný rozhodcovský rozsudok
na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie, nie však rozsudok založený na

neprijateľnej rozhodcovskej doložke." Aj vo viacerých rozhodnutiach súdov už bolo konštatované, že
pri posudzovaní účinkov predloženého rozhodcovského rozsudku môže súd pristúpiť k riešeniu otázky
platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní, ale aj v iných konaniach napr.
pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res
iudicatae (napr. XCdo/XX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX).

33. Súdu síce neboli v konaní doložené všeobecné obchodné podmienky, ale vychádzajúc z prednesov,
podaní strán sporu a odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, bola rozhodcovská doložka iba súčasťou
všeobecných obchodných podmienok a podľa nej sa mali všetky spory riešiť pred G. rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou G. rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskom súde. M. zmluva nebola uzavretá individuálne na samostatnom liste, ale mala iba
formu rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach. Spotrebiteľ pri
uzatváraní zmlúv vystupuje v pozícii slabšej zmluvnej strany, nemá žiadnu možnosť vyjednať si
rozhodcovskú doložku. Keďže rozhodcovská doložka patrí medzi jednu z hlavných náležitostí zmluvy
je potrebné, aby bola upravená buď samostatne alebo v rámci zmluvy tak, aby bolo zrejmé, že je

individuálne dojednaná, čo v tomto prípade splnené nebolo. Žalobkyňa dojednanie o rozhodcovskej
doložke pri uzatváraní zmluvy nemohla vôbec ovplyvniť, pretože táto bola súčasťou všeobecných
obchodných podmienok (zároveň nebolo ani preukázané, že jej tieto všeobecné obchodné podmienky
vôbec boli dané k dispozícii a bola s nimi oboznámená). Iba v prípade, ak by bola rozhodcovská doložka
pri uzatváraní zmluvy individuálne dojednaná, teda iba v prípade, ak by žalobkyňa mala danú možnosť

toto dojednanie pochopiť v celom rozsahu, ako aj ovplyvniť jeho znenie, bolo by možné konštatovať,
že rozhodcovská doložka je dojednaná platne a individuálne. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej podmienky je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny
jej obsahu. M. zmluva (doložka) uzavretá so spotrebiteľom musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán, kde bude preukázané, že spotrebiteľ ako slabšia strana bude informovaný o všetkých

skutočnostiach, možnostiach, ktoré z voľby vyplývajú a o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená
(napr. XMCdo X/XXXX). V tomto konkrétnom prípade sa táto skutočnosť nepreukázala.

34. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má účinky právoplatného rozsudku, čo však neplatí v prípade,
ak bol tento rozhodcovský rozsudok založený na neplatnej rozhodcovskej doložke. Na základe neplatnej

rozhodcovskej doložky vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, na ktorý súd nemôže
prihliadať (napr. XObdo/XX/XXXX). Právna teória takéto rozhodnutia označuje ako ničotné tzv. paakty,
z právneho hľadiska považované za neexistujúce. Podľa právnej teórie nulitný akt nikoho
nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval, v dôsledku čoho v prejednávanej veci nepredstavuje
rozhodcovský rozsudok, na ktorý žalovaný poukazuje, prekážku res iudicatae.

35. Aj keď žalovaný namietal, že rozhodcovský rozsudok už bol posúdený exekučným súdom, tu súd
poukazuje na skutočnosť, že v exekučnom konaní sa nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu ako v
sporovom konaní. Spravidla sa vychádza iba z doložených listín. V tomto konaní však bolo vykonanédokazovanie nad rozsah dokazovania vykonaného v exekučnom konaní napr. aj výsluchom žalobkyne,
ktorá presne popísala postup a priebeh uzavretia zmluvy a toto sa nezhoduje s tým, čo vyplýva iba z
listinných dokladov.

36. Žalovaný zároveň tvrdil, že všetky úhrady boli vykonané prostredníctvom exekučného konania, v
ktorom nie je možné navrátenie do pôvodného stavu (§ 61 Exekučného poriadku). K tomuto súd uvádza,
že predmetné ustanovenie upravujúce tzv. restitutio in integrum sa vzťahuje výlučne na exekučné
konanie a nie na iné sporové konania, teda navrátenie do pôvodného stavu je vylúčené iba

v exekučnom konaní, v ktorom došlo k vymoženiu, ale neznamená to, že by nemohli prebiehať súdne
spory, prostredníctvom ktorých by sa dala dosiahnuť náprava stavu vzniknutého v dôsledku exekučného
konania. Žalobkyňa sa nedomáha navrátenia exekúcie do pôvodného stavu, ale vydania bezdôvodného
obohatenia, ku ktorému došlo na strane žalovaného tým, že získal plnenie prevyšujúce jeho zákonný
nárok. Ak totiž boli v exekučnom konaní v dôsledku exekučného titulu (napr. nulitného rozhodcovského
rozsudku) vymožené nároky, neznamená to, že by tieto nároky boli aj hmotnoprávne opodstatnené a je

vylúčené domáhať sa ich vrátenia napr. ako bezdôvodného obohatenia. Núteným výkonom tzv. paaktu
v exekučnom konaní môže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, pretože takýmto výkonom dochádza k
uspokojeniu aj takej pohľadávky, na ktorú nemá oprávnený nárok.

37. Zmluvu, ktorú žalobkyňa a žalovaný uzavreli je vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti

potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách aj zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Je
zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania
a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľka, pretože pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd sa tiež priklonil k názoru, že v tomto prípade nejde o

úverovú zmluvu, ale o zmluvu o pôžičke, preto žalobkyňa svojím podpisom potvrdila, že jej boli vyplatené
finančné prostriedky v hotovosti pri podpise zmluvy. Ale aj v prípade, ak by bola zmluva uzavretá
podľa B. zákonníka, ide o záväzkovo-právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou a zmluvným
dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť Občianskeho zákonníka ani zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý
sa vzťahuje na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenú v tomto

zákone. Ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, ako aj všetky ostatné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy

obchodného práva. Súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax T. súdu SR (napr. XMcdo/XX/XXXX, XMcdo/
XX/XXXX), ktorý vyslovil, že § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použitú ustanovenia občianskeho
práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. T. súd SR v predmetných rozhodnutiach vyslovil, že aj

keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom XX. XX. XXXX, právny predpis, ktorého je
súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely, a preto sa ich účinnosťou vzťahuje aj
na právne vzťahy založené predo dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia.

38. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy uvádzal

náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zároveň v prípade vymenovaných
náležitostí ustanovoval, že ak chýbajú resp. sú uvedené nesprávne, považuje sa úver za poskytnutý
bez úroku a bez poplatkov.

39. Spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na

žiadaný a poskytovaný úver. Musí teda poznať všetky informácie uvedené D. samotnom texte zmluvy,
ktorý bol súdu doložený sa nenachádzajú informácie o úrokovej sadzbe, M., priemernej M., termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a termíne konečnej splatnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené sa
tak úver považuje za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov. Žalovaný tak mal nárok iba na vrátenie
finančných prostriedkov v tej istej výške, v akej ich poskytol.

40. Súd pritom prihliadal aj na rozhodovaciu činnosť G. dvora EÚ. Ak by aj zmluva nebola vyhotovená na
jednej listine, ktorá by obsahovala podpisy všetkých zmluvných strán, ale podstatné náležitosti zmluvy
by boli uvedené na ďalšej listine, tak túto listinu by sme mohli považovať za súčasť zmluvy len v tomprípade, ak by obsahovala podpisy všetkých zmluvných strán, aj keď žiadne ďalšie listinné doklady
neboli súdu doložené. Takéto posúdenie nie je v rozpore ani s rozsudkom G. dvora EÚ C-XX/XX, keď aj
tento pripustil, že členské štáty si môžu vo svojej vnútroštátnej úprave upraviť podmienky tak, že zmluva

o úvere musí byť vypracovaná písomne a podpísaná zmluvnými stranami a táto požiadavka sa vzťahuje
aj na všetky náležitosti zmluvy, ktoré sú uvedené v čl. XX ods. X G. J. parlamentu a M. XXXX/XX/ES.
Aj keď právo J. únie de iure neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov únie, táto je daná
zásadou zodpovednosti členského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva únie napríklad aj
tým, že vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou G. dvora EÚ.

41. Žalovaný vyplatil žalobkyni sumu XX XXX,-Sk (XXX,XX J.) a žalobkyňa mu celkovo zaplatila X
XXX,XX J.. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Rozdiel medzi vyplatenou a zaplatenou sumou
predstavuje X XXX,XX J., čo predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktorý mal
nárok iba na vrátenie skutočne požičanej sumy, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej
sumy, ktorého výšku žalovaný v priebehu súdneho konania nerozporoval.

42. Žalobkyňa sa okrem dlžnej istiny domáhala aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške X %
ročne. Do spisu bola doložená výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa XX. XX. XXXX
adresovaná žalovanému s lehotou na zaplatenie sumy X XXX,XX J. do XX. XX. XXXX.
Vzhľadom na to, že žalovaný žalobkyni uvedenú sumu v danej lehote nevyplatil súd ho zaviazal aj na

zaplatenie úroku z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX,XX J. od XX. XX. XXXX do
zaplatenia. M. B. súdu H. č.k. XCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX súd vo výroku II. zamietol
žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom žiadaného úroku z omeškania. Proti tomuto výroku nebolo podané
odvolanie, a tak v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX, preto súd opätovne o tejto
časti nerozhodoval.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a žalobkyni ako
strane v konaní v prevažnej miere úspešnej priznal nárok náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu XX,XX % (XX,XX % - X,XX %), keď vychádzal zo žalobkyňou uplatneného nároku
(istiny aj príslušenstva), ktoré bolo možné vyčísliť do dňa vydania tohto rozhodnutia (XX. XX. XXXX) a

priznaného nároku (X XXX,XX J. a úrok z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX,XX J. od
XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX). O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa §
262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok).