Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310206476
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8310206476.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore v spore žalobcov: 1/ T.. B. W., V. 1, C., 2/ Q. A.,
rod. W., V. 1, C., 3/ B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q.. XXX, M., D., I J R., 4/ M. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytomXXXX-XXA..K.,N.Y.XXXXX,F.,5/K.W.,nar.XX.XX.XXXX,bytomXXX-XXXXQ.Y.NYXXXXX,
F., 6/ K. W., nar. XX.XX.XXXX, X K. P., M., G. S. XXXXX, 7/ L. L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXXX
W. E. V. A. A., Q. XXXXX, 8/ E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXXX W. St. W. W. CA XXXXX, F.,
9/ G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. E. Q., N. C., XXXX, M., Z., Q., zastúpených JUDr. Miroslavom
Katunským, advokátom, Floriánska 16, 040 01 Košice proti, žalovanému: A. P., L. A., Z.., U. Z. G. E.,

Y. XXX, Z. G. E., zastúpeného Q. kancelária HMG LEGAL, s.r.o., Červeňova 14, 811 03 Bratislava, o
určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Humenné, č.k. 12C/80/2010-789 z 05.11.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie, v poradí druhým,

žalovaným odvolaním napadnutým rozsudkom I. výrokom určil, že do dedičstva po neb. I. W., zomr. dňa
XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. patria v spoluvlastníckom podiele X/X-ina k celku pozemky v kat. úz.
G. C., zapísané na LV č. XXX ako parc. č. R. XXX/X - lesné pozemky vo výmere XXX XX XX m2, parc.
č. R. XXX/XX - lesné pozemky vo výmere XX XX XX m2, parc. č. R. XXX/XX - lesné pozemky o výmere
XX XX m2, parc. č. R. XXX/XX - lesné pozemky vo výmere XXX XX XX m2, parc. č. R. XXX/XX - lesné
pozemky o výmere XX XX m2, parc. č. R. XXX/XX - lesné pozemky vo výmere X XX XX m2, parc. č. R.
XXX/XX - lesné pozemky vo výmere XX XX XX m2, parc. č. R. XXX/XX - lesné pozemky vo výmere XX

XX XX m2, parc. č. R. XXX -lesné pozemky vo výmere XX XX m2, parc. č. R. XXX/X - trvalé trávnaté
porasty vo výmere X XX m2, parc. č. R. XXX/X - trvalé trávnaté porasty vo výmere X XX m2, parc. č.
R. XXX/X - trvalé trávnaté porasty vo výmere X XX m2, parc. č. N. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty vo
výmere XX XX m2, všetko tak, ako to je znázornené na geometrickom pláne č. XXC/XX/XXXX-X/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX vypracovaného znalcom - geodetom T.. M. M. a II. súvisiacim výrokom o trovách
konania rozhodol tak, že ich plnou náhradou zaviazal žalovaného.

2. Urobil tak potom, ako jeho rovnako vyhovujúci rozsudok č.k. 12C/80/2010-567 z 21.01.2016 bol na
odvolanie žalovaného uznesením odvolacieho súdu č.k. 19Co/175/2016 - 640 z 20.06.2017 zrušený
a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vyslovil, že naliehavý
právny záujem na požadovanom určení zo strany žalobcov je daný, ak je ako vlastník nehnuteľnostív katastri nateraz zapísaný žalovaný ako i to, že uplatnenie vlastníckeho práva určovacou žalobou za
súčasnej existencie reštitučného zákonodarstva nie je vylúčené. Od uvedených záverov niet rozumného
dôvodu odchýliť sa ani teraz. Úlohou súdu prvej inštancie tak po vrátení veci bolo znova sa zaoberať,

či, ak áno, potom aký titul nadobudnutia vlastníctva svedčil právnemu predchodcovi žalobcov, za
súčasného ustálenia masy majetku, ako i zaoberať sa s otázkou možnej straty tohto vlastníctva z
dôvodov uvádzaných žalovaným (Záborový zákon z roku 1919, resp. arizácia majetku na základe
vládneho nariadenia č. 189/1941Sl.z.)

3. Svoje rozhodnutie v podstate postavil na závere, že právny predchodca žalobcov - I. W. bol jedným
z dvoch členov verejnej (obchodnej) spoločnosti K. V. P. a W., ktorá bola založená dňa XX.XX.XXXX,
pričom táto spoločnosť kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX, čd XXXX/XX nadobudla podiel vo výške X/
X na nehnuteľnostiach zapísaných v pkv č. XXX, k.ú. C. od predávajúceho M. C., kde X/X na týchto
nehnuteľnostiach nadobudol R. N.. V spore nebolo preukázané, aby táto spoločnosť zanikla smrťou
druhého z jej členov - I. P., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Naopak mal za to, že táto spoločnosť

zanikla zo zákona ku dňu 01.01.1951, kedy nadobudol účinnosť stredný Občiansky zákonníka - z.č.
141/1950Zb. a preto zánikom tejto spoločnosti zo zákona nemohlo zaniknúť vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam a tieto budú predmetom dedičského konania po spoločníkoch tejto spoločnosti a
to rovnakým dielom, čo znamená X/X. Znaleckým dokazovaním mal ustálenú masu nehnuteľností z
predmetu sporu, pričom žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, lebo v

katastri je nateraz ako vlastník zapísaný žalovaný a uplatneniu ich nároku určovacou žalobou nebráni
ani to, že si svoje nároky neuplatnili podľa reštitučných predpisov. Vlastníctvu právneho predchodcu
žalobcov nezabránil ani Záborový zákon z roku 1919. Pozemky z predmetu sporu pochádzajú už zo
spomínanej pkvč.XXX,k.ú.C.ačasťznichbolapredmetomreštitučnýchnárokov,čímvlastnežalovaný
potvrdil nadobudnutie ich vlastníctva spoločnosťou K. V. P. a W.. O trovách konania rozhodol podľa

zásady úspechu. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 68 a § 98 Obchodného
zákona z roku 1875, § 137 psím. c/ CSP, výrok o trovách konania podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

4. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalovaný poukazujúc na odvolacie dôvody
uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, iná vada

konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie veci). Odvolateľ na prvom mieste poukazuje na to, že žalobcovia v súvislosti s nadobúdacím
titulom vlastníctva k nehnuteľnostiam z predmetu sporu ich právnym predchodcom neuniesli dôkazné
bremeno ani bremeno tvrdenia, lebo nadobúdacím titulom nemôže byť kúpna zmluva z 28.02.1934,
pretože na jej základe nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosti spoločnosť, ktorej jedným z členom

bol aj právny predchodca žalobcov a táto spoločnosť mala právnu subjektivitu, v dôsledku čoho nie
možné stotožňovať jej majetok s majetkom jej spoločníka. Ďalej odvolateľ upriamuje pozornosť na
potrebu ustálenia okamihu zániku spoločnosti, čo v konaní ustálené nebolo, lebo uvedené má kľúčový
význam pre určenie, či sporené nehnuteľnosti sú súčasťou vyrovnávacieho podielu, či podielu na
likvidačnom zostatku spoločnosti. V tejto súvislosti odvolateľ poukazuje na to, že žalobcovia v spore

vyrovnávací podiel, či podiel na likvidačnom zostatku ako nadobúdací titul ich právneho predchodcu
netvrdili a ak tak urobili v záverečnej reči, bez ďalšieho dokazovania nemožno mať za to, že nadobúdací
titul ich právneho predchodcu bol preukázaný. Uvedené tvrdenia je potrebné považovať za zmenu
žaloby, ktorú súd pripustiť nemôže. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal námietkou odvolateľa o
zahrnutí nehnuteľností do procesu arizácie, čo by malo za následok stratu vlastníctva ich právneho

predchodcu, ktoré však odvolateľ a priori popiera. Tu žalobcovia nepreukázali, aby bolo postupované
podľa reštitučného zákona č. 128/1946Zb. Ďalej odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka, že neoboznámil
relevantné ustanovenia Uhorského Obchodného zákona týkajúce sa verejných spoločností, ako i to, že
pripustil zmenu žaloby len na základe návrhu právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/, bez súhlasu ostatných
žalobcov, hoc v spore ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, v neposlednom rade i to, že výrok

rozsudku je nevykonateľný, lebo v geometrickom pláne nie je vôbec znázornená parcela č. XXXX/X.
Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Súčasne uplatnil trovy konania.

5. Žalobcovia vo vyjadrení ku odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
uplatnilitrovykonania.O.č.XXXX/Xjeriadneevidovanávkatastri apretonevidiaproblémvzápisetohto

rozsudku do katastra. Zmenu žaloby robil právny zástupca elektronicky, žalobca 1/ je splnomocnencom
ostatných žalobcov a preto nemá logiku, aby žalobca 1/ spresňoval petit cez právneho zástupcu a ostatní
žalobcovia by s tým nesúhlasili. Navyše žalobca 1/ nedisponuje zaručeným elektronickým podpisom.
Žalobcovia ďalej spochybňujú vlastníctvo žalovaného, ktorý je v katastri zapísaný na základe § 14 z.č.180/1995Z.z.stým,žeprávoplatnýmrozhodnutímpozemkovéhoúraduboloichprávnemupredchodcovi
priznané vlastníctvo aj ku všetkým pozemkom zapísaným v pkv. č. XXX (rozhodlo sa o celku) a
oni nemôžu niesť zodpovednosť za nesprávnu úradnú evidenciu, z ktorej vychádzal pozemkový úrad

(položky XX -XXX mal za zaniklé).

6. Strany v následnej kontra argumentácii zotrvali na svojich postojoch.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, s nariadením odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu v zmysle
ustanovenia § 384 ods. 1, ods. 4 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné priznať
úspech.

8. Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a/ rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už
raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b/ odvolací súd
koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

9. V rámci odvolacieho konania odvolací súd v súlade s § 390 CSP a najmä právom na spravodlivý
proces zaručeným článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je
implikované právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a nasl., vo veci nariadil odvolacie
pojednávanie za účelom zopakovania dokazovania v potrebnom rozsahu z dôvodu, že súd prvej
inštancie i napriek vyslovenému právnemu názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, sa týmto

plne neriadil.

10. Odvolacieho pojednávania s včasným a riadnym predvolaním sa nezúčastnil žalobca 1/, ktorý svoju
neúčasť písomne ospravedlnil (čl. XXX), o odročenie nežiadal. Preto odvolací súd vec prejednal a
rozhodol v jeho neprítomnosti za účasti právnych zástupcov strán sporu.

11. Bolo zistené, že žalobca 6/ zomrel dňa 25.08.2015 a jeho právnou nástupkyňou je jeho manželka
K. W., nar. XX.XX.XXXX, X K. P., M., G. S. XXXXX (čl. XXX-XXX), s ktorou následne odvolací súd
pokračoval v konaní uznesením vyhláseným na odvolacom pojednávaní dňa 22.09.2020, ktoré nebolo
potrebné ani vyhotovovať a ani doručovať (§ 235 ods. 1, 2 CSP).

12. Právni zástupcovia strán sporu v podstate zotrvali na svojej argumentácii pred súdom prvej inštancie
ako i z odvolacieho konania.

13. Nesporným v tomto smere je, že dňa 11.02.1919 bola založená verejná (obchodná) spoločnosť K.

V. P. a W., ktorej jedným zo spoločníkov bol právny predchodca žalobcov - I. W. a druhým I. P. (čl. X,X).

14. Právnu úpravu verejných (obchodných) spoločností na A. v tom čase obsahoval Obchodný
zákon - zákonný článok XXXVII. z roku 1875 (ktorý platil až do konca roku 1950, kedy bol zrušený ust.
§ 568 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb.).

15. Podľa § 64 Obchodného zákona verejná obchodná spoločnosť, vzniká, keď dve alebo viac
osôb obchodný závod pod spoločnou firmou s neobmedzenou a solidárnou zodpovednosťou
provozujú. K platnosti spoločenskej zmluvy nie je treba ani vystavenie listiny, ani inej formality
( pozri č. 1606/1903 ).

16. Verejná (obchodná) spoločnosť, vytvorená podľa § 64 a nasl. mohla nadobúdať práva, záväzky,
vlastníctvo k nehnuteľnostiam a mohla viesť spory ako účastník konania (viď § 63 Obchodného zákona).
Z toho nepochybne vyplýva, že bola subjektom práva a nositeľom hmotnoprávnej i procesnoprávnej
subjektivity. Okrem verejnej (obchodnej) spoločnosti, zriadenej podľa § 64 a nasl. Obch. zák., v ust.

§ 62 bola obsiahnutá úprava aj príležitostných (obchodných) združení na realizáciu "jedného alebo
viac obchodov na spoločný zisk alebo stratu", ktorým zákon explicitne neposkytoval status
verejných (obchodných) spoločností podľa § 64 Obch. zák., keď v ust. § 63 vylučoval vo
vzťahu k nim použitie ustanovení, vzťahujúcich sa na verejné (obchodné) spoločnosti. Rozdiel medzinimi spočíval nielen v ich posudzovaní ako subjektov práva (príležitostné "obchodné" združenie
nemalo postavenie subjektu práva, či už z hmotnoprávneho alebo procesného hľadiska), ale aj v tom,
že pokiaľ "majetok člena príležitostného združenia daný k účelom spolčenia" zostal vždy vlastníctvom

člena(porovnaj rozhodnutieK.č.G.17/1914), potomvnesenýmajetok členomspoločnostiprivytvorení
spoločnosti podľa § 64 a nasl. Obch. zák. prešiel vždy do vlastníctva spoločnosti ako takej (porovnaj
ust. § 69 Obch. zák.). To isté platilo aj vo vzťahu k majetku nadobudnutého spoločnosťou v
priebehu jej trvania. Členovi spoločnosti patril vždy iba majetkový podiel v peniazoch "na obchodoch"
spoločnosti alebo na veciach v jej vlastníctve (porovnaj ust. § 84, § 85, § 95, § 98 a nasl.) vo forme

zisku. Majetok verejnej (obchodnej) spoločnosti nebol totožný so súkromným majetkom jednotlivých
spoločníkov (ku tomu pozri NS SR, sp. zn. 1Cdo/87/2009 z 31.03.2010).

17. Nesporným taktiež je, že táto verejná (obchodná) spoločnosť v čase jej trvania, kúpnou zmluvou z
XX.XX.XXXX, čd XXXX/XX nadobudla podiel vo výške X/X na nehnuteľnostiach zapísaných v pkv č.
XXX, k.ú. C. od predávajúceho M. C., kde X/X na týchto nehnuteľnostiach nadobudol R. N. (čl. XXX-

XXX, XX-XX).

18. V § 98 je upravený zánik spoločnosti a vystúpenie jednotlivých členov. Uvedené je, že verejná
obchodná spoločnosť zaniká: 1. keď spoločnosť upadla v konkurz, 2. keď zomrel niektorý jej
člen, jestliže nebolo zmluvne vymenené, aby spoločnosť s dedičmi zomrelého člena ďalej trvala

a ďalšie spôsoby zániku (body 3.-8.).

19. Zákon upravoval zánik spoločnosti v prípade jej upadnutia v konkurz a smrti jej člena. Smrť
spoločníka spôsobovala jej zánik iba v prípade ak spoločníci nedohodli niečo iné. Mohli tak urobiť v
čase založenia spoločnosti, ale aj v priebehu jej existencie. Právna úprava to nevylučovala. Obchodný

zákon nemal osobitné ustanovenia pre formu zmluvy, preto platila všeobecná súkromnoprávna
zásada, že zmluvu možno uzavrieť akoukoľvek formou, teda písomne, ústne i konkludentne. To platilo
i pre zmenu spoločenskej zmluvy ohľadom jej existencie po úmrtí člena spoločnosti (ku tomu pozri NS
SR, sp. zn. 1Cdo/87/2009 z 31.03.2010).

20. V danom prípade I. P. zomrel dňa XX.XX.XXXX (čl. 10). Jeho smrťou však verejná (obchodná)
spoločnosť nemohla zaniknúť, ak tá, aj po jeho smrti vystupovala ako samostatný subjekt práva (napr.
kúpno - predajná zmluva z XX.XX.XXXX - čl. XXX, resp. zápis v pkv č. XX, k.ú. M. Z., pod bodom K -
čl. XXX-XXX), ak nebol preukázaný ani zápis v registri firiem o jej zániku, čo by malo účinky voči tretím
osobám, napr. druhým účastníkom spomínanej kúpno - predajnej zmluvy, resp. štátu v prípade arizácie.

21. Nehnuteľnosti vedené v pkv č. XXX, k.ú. C. tak naďalej ostali majetkom verejnej (obchodnej)
spoločnosti a tento majetok, ako už bolo vyššie spomenuté nebol totožný s majetkom jej spoločníkov.

22. Ako vyplýva z potvrdenia Z. pozemkového úradu z XX.XX.XXXX, tento majetok sa nestal majetkom

A. štátu podľa § 150 vládneho nariadenia č. XXX/XXXX Sl.z. zo dňa 9. septembra XXXX o právnom
postavení J. (čl. 432). Príslušný daňový úrad si ešte v roku 1943 uplatňoval daňové pohľadávky z tohto
majetku, čo vyplýva z jeho oznámenia z 10. novembra 1943 (čl. 433). Záznamy uvedené pod K a K v
pkv. č. XXX, k.ú. C. navyše nesúviseli s vládnym nariadením č. XXX/XXXXSl.z. o právnom postavení J.
(čl. 17-37). O arizácii tohto majetku tak potom nemožno hovoriť.

23. Samotný právny predchodca žalobcov - I. W. zomrel dňa XX.XX.XXXX (čl. 7). Pokiaľ by
verejná (obchodná) spoločnosť mala zaniknúť jeho smrťou, predmetom dedičského konania by bol
konkrétnyspoluvlastníckypodielvnehnuteľnostiachpatriacichtejtospoločnosti.Žalobcoviavšakvspore
nepreukázali, aby verejná (obchodná) spoločnosť zanikla smrťou ich právneho predchodcu, na základe

čoho by bolo možné uzavrieť, že nehnuteľnosti vedené v pkv. č. XXX, k.ú. C. majú byť predmetom
dedičského konania po právnom predchodcovi žalobcov. V zhora naznačenom smere tak možno
uzavrieť, že žalobcovia nepreukázali rozhodné skutočnosti, na základe ktorých by bolo bezpochyby
ustálené, že verejná (obchodná) spoločnosť zanikla smrťou jedného z jej spoločníkov, ktoré zistenie
bolo rozhodujúcim pre určenie okamihu prechodu majetku tejto spoločnosti na právneho predchodcu

žalobcov.

24. V prípade, ak by došlo k zániku tejto spoločnosti až účinnosťou stredného Občianskeho zákonníka
- z.č. 141/1950Z.b., t.j. ku dňu 01.01.1951, majetkové vysporiadanie takto zaniknutej spoločnosti by sariadilo ustanoveniami o likvidácii spoločnosti podľa § 108 a násl. Obchodného zákona s poukazom na §
563 ods. 2 stredného Občianskeho zákonníka. Členovia spoločnosti sa mohli síce dohodnúť, že svoje
majetkové podiely môžu požadovať i bez predchádzajúcej likvidácie. Ak takejto dohody nebolo, mohli

uskutočniť nároky na uspokojenie len podľa výsledku likvidácie a teda až po jej skončení (K. č. XXX/
XXXX). Majetkový stav spoločnosti, ktorý sa zisťoval podľa stavu v dobe likvidácie (K. č. XXX/XXXX),
žalobcovia rovnako nepreukázali.

25. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a právnych argumentov dospel odvolací súd

k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v I. vyhovujúcom určovacom výroku je vecne
nesprávny a je ho potrebné postupom podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu zamietnuť.

26. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strany (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného
súdu SR, sp. zn. II. ÚS 251/04, sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací

súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

27. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.
2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu
trov konania proti neúspešným žalobcom v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).