Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, August 19, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219203498
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2219203498.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Terézia Mecelová, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, proti žalovanej: Y. H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX S. G., o zaplatenie
2.561,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.
k. 14Csp/82/2019-78 zo dňa 17. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie žaloby sa v časti o zaplatenie istiny 350 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 70 eur od 24.7.2019 do 14.8.2019, zo sumy 140 eur od 15.8.2019 do 3.10.2019, zo sumy 70 eur

od 4.10.2019 do 16.10.2019 a zo sumy 70 eur od 17.10.2019 do zaplatenia p r i p ú š ť a a rozsudok
súdu prvej inštancie sa v tejto časti ruší a konanie sa v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie (vo veci samej i v časti náhrady trov konania) p
o t v r d z u j e .

III. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej nepriznal právo na

náhradu trov konania. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5,
9, 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 9 ods. 1, 2 písm. k), § 2 písm. g),
h), § 11 ods. 1 písm. b) a d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vecne odôvodnil tým,
že ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov,
ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s

rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší
úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však nesprávne uvedený údaj o RPMN v úverovej zmluve,
spotrebiteľovi neumožňuje porovnať túto výšku RPMN s obdobnými úvermi, poskytovanými inými, či už
bankovými alebo nebankovými subjektmi.

2. Zmluva neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) za bodkočiarkou z. č. 129/2010 Z.
z., všetky predpoklady, použité na výpočet tejto RPMN. Spôsob výpočtu RPMN je uvedený v prílohe

č. 2 citovaného zákona, pričom podkladom pre výpočet RPMN je číslo posledného čerpania, výška
čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom
každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, výška splátky alebo
platby poplatkov a interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania adátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Súd má za to, že ide o jeden z najdôležitejších údajov
pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto
je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia

uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca
jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky
predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve
tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a aj preto je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom

úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o
úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery“.

3. Neuvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov,
spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. spočívajúci v tom, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo
na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru,
prípadne iné sankcie.

4. Súd pripomenul, že žalobca tiež nepreukázal riadne splnenie povinnosti posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom mal vziať do
úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem
spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

5. Súd ho dňa 22.10.2019 (č. l. 51) v tomto zmysle vyzval a pripomenul mu túto povinnosť zisťovať
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Na to žalobca reagoval svojím podaním zo dňa
28.11.2019(č.l.63),avšakneuviedolakýmspôsobomtútoschopnosťspotrebiteľazisťoval,aničizistené
a zhromaždené informácie by bol odbornou starostlivosťou aj vyhodnocoval ešte pred poskytnutým

úveru.

6. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu aj
v prejednávanej veci, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a
podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, teda

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby
nepochybne preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal a že si splnil povinnosti plynúce pre neho
z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne

podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa (alebo u poberateľa starobného dôchodku potvrdenie
sociálnej poisťovne o priznaní, resp. zvýšení, alebo aj znížení starobného dôchodku). Nepochybne
kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované
údaje o životnom a existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými,
a to nie iba tvrdenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 33Cdo/2178/2018).

8. Pri uzatváraní zmluvy bol vyplnený údaj o žalovanej, že je zamestnaná s čistým príjmom 551 eur,
pričom výdavky mala uvedené vo výške 100 eur (na splátky úverov) a 100 eur (na bežné režijné
náklady).Avšakžalobcanepreukázalakýmspôsobomoverovaltútoskutočnosť,resp.akopostupovalpri

posudzovaníbonityžalovanej.Žalobcanemalpreukázanúžiadnukonkrétnuvýškujejmesačnéhopríjmu
za primerané obdobie pred poskytnutím úveru, a nijakým spôsobom nezisťoval jej výdavky. V zmluve
je spomenutá len kópia výplatnej pásky, ani to z akého obdobia. Žalobca nepreukázal, že by využil
zákonom predpokladanú možnosť žiadať od svojho klienta (žalovanej) ako spotrebiteľa údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca si tak nemohol utvoriť reálny

obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej platobnej schopnosti.

9. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal akým spôsobom posudzoval schopnosť splácať úver
žalovaným, nezisťoval jeho výdavky, prípadne záväzky aj voči iným úverovým veriteľom, ani rodinnýstav žalovanej, a uvedené nevyhodnotil v pomere k jej príjmom prihladiac na úverové zaťaženie, má
sa za to, že hrubo porušil svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj z
uvedeného sa úver tiež považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. Súd zistil, že žalovaná čerpala pôžičku v sume 5000 eur, pričom na splátkach uhradila za obdobie
od 18.07.2014 do 23.07.2019 celkom sumu vo výške 5.410,70 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako
aj na vyššie uvedené žaloba nie je dôvodná ani v časti neuhradenej úverovej istiny, nakoľko tú žalovaná
preplatila. Preto súd žalobu v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 písm. b) a § 11 ods. 2 zákona o

spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zamietol. Ak
nebolopriznanéprávovžalovanejvýške,nevznikolžalobcovianinároknazaplatenieúrokuzomeškania
z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania.

11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP). Žalovaná mala v konaní úspech, pretože súd žalobu zamietol v celosti. Mala by tak

nárok na náhradu trov konania. V konaní si však žiadne trovy neuplatnila a ani z predmetného spisu jej
žiadne trovy konania nevyplývajú. Preto jej náhrada trov konania priznaná nebola.
.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z
dôvodu, že právny názor súdu I. inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov

z dôvodu neuvedenia všetkých predpokladov na výpočet RPMN nie je správny. Z rozhodnutia súdu
I. inštancie nie je možné zistiť, ktoré konkrétne parametre pre výpočet RPMN v zmluve chýbajú a
pre absenciu ktorých parametrov má byť úver postihnutý prísnou sankciou bezúročnosti. Napadnuté
rozhodnutie súdu I. inštancie je v tomto smere neurčité a celkom nepreskúmateľné. Nezodpovedá
požiadavke riadneho presvedčivého súdneho rozhodnutia podľa ust. § 220 ods. 2 CSP.

13. RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako
ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. RPMN je v zmluve vypočítaná na základe
zákonného vzorca uvedeného v prílohe č. 2 z. č. 129/2010 Z. z. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov v zmluve boli použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

ktoré predstavujú len zmluvne dojednaný úrok. Výška úroku, ako aj výška celkových nákladov spojených
s úverom, výška úverovej splátky, frekvencia splátok, počet splátok, výška úveru. Všetky tieto parametre
vstupujúce do celkového výpočtu RPMN sú v zmluve riadne uvedené v jej základných náležitostiach.
RPMN je v zmluve uvedená správne, čo preukazuje predloženým výpočtom RPMN na základe
internetovej kalkulačky zverejnenej na stránke R. z uvedeného dôvodu nie je daný zákonný dôvod pre

určenie bezúročnosti úveru absenciou naplnenia zákonného ust. v § 9 ods. 2 písm. j) z. č. 129/2010 Z. z.

14. Rovnako neobstojí právny názor súdu I. inštancie o hrubom porušení povinnosti jeho právneho
predchodcu preverovať bonitu žalovanej pred poskytnutím úveru v zmysle ust. § 7 ods. 1 z. č. 129/2010
Z. z. Právny názor súdu I. inštancie, že jeho právny predchodca neposudzoval bonitu žalovanej je naviac

vrozporesobsahomspisu.Zčl.IIzmluvyoúverejednoznačnevyplýva,žeichprávnypredchodcariadne
preveril schopnosť splácania úveru žalovanou zistením jej finančnej situácie z údajov poskytnutých
žalovanou pred uzavretím úveru a to preverením výšky príjmu z predložených výplatných pások
žalovanou a preverením výšky jej mesačných výdavkov. Výška mesačnej splátky úveru pri porovnaní
mesačných príjmov a výdavkov zodpovedala podmienkam primeranosti. Jeho právny predchodca na

výzvu súdu ohľadom preverovania bonity žalovanej reagoval v písomnom podaní zo dňa 27.11.2019, na
ktoré odkazuje. Správnosť údajov uvedených v čl. II zmluvy o úvere žalovaná potvrdila vlastnoručným
podpisom zmluvy, tieto skutočnosti počas sporu nerozporovala, preto sa považujú v zmysle ust. § 151
ods. 1 CSP za nesporné. Týmto má za to, že bolo preukázané preverovanie bonity žalovanej jeho
právnym predchodcom pred poskytnutím úveru, preto súd I. inštancie nesprávne aplikoval ust. § 11 ods.

2 z. č. 129/2010 Z. z.

15. Z dôvodu plnenia v sume 350,00 eur formou nasledovných splátok:
- platba v sume 70,00 eur zo dňa 23.7.2019,
- platba v sume 140,00 eur zo dňa 14.8.2019,

- platba v sume 70,00 eur zo dňa 3.10.2019,
- platba v sume 70,00 eur zo dňa 16.10.2019,
týmto berie žalobu späť v časti o zaplatenie 350,00 eur s prísl. a navrhuje odvolaciemu súdu konanie
v tejto časti zastaviť.16. Vo zvyšku na žalobe trvá naďalej, týmto upravuje petit žaloby a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
súdu I. inštancie zmenil v súlade s petitom tohto odvolania a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu

2211,04 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p. a. zo sumy 2561,04 eur od 30.1.2017 do 23.7.2019,
úrok z omeškania vo výške 5,00 % p. a. zo sumy 2491,04 eur od 24.7.2019 do 14.8.2019, úrok z
omeškania vo výške 5,00 % p. a. zo sumy 2351,04 eur od 15.8.2019 do 3.10.2019, úrok z omeškania vo
výške 5,00 % p. a. zo sumy 2281,04 eur od 4.10.2019 do 16.10.2019, úrok z omeškania vo výške 5,00 %
p. a. zo sumy 2211,04 eur od 17.10.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že úver poskytnutý žalovanej považuje za bezúročný

a bez poplatku z dôvodu nedostatkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahovala náležitosť v
zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (aj keď je nutné uviesť, že táto náležitosť
je uvedená pod písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskomúvere)atiežzdôvodu,žesiprávnypredchodcažalobcunesplnilpovinnosťvzmysleust.

§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., a to nekonal s odbornou starostlivosťou, pokiaľ ide o bonitu spotrebiteľa.

19. Žalobca sa v odvolaní vyjadril tak, že podľa jeho názoru úverová zmluva zo dňa 24.06.2014, od ktorej
žalobca odvodzuje svoje právo na zaplatenie pohľadávky obsahuje všetky náležitosti podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy

o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

22. V danej veci bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorená úverová
zmluva dňa 24.06.2014, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5.000 eur. Úver
sa žalovaná zaviazala zaplatiť v mesačných anuitných splátkach v počte 60 po 149,62 eur pri

dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 29,3 %, RPMN 29,3 %. Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý
je nevyhnutné na prejednávanú vec aplikovať vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala
prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany
záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ stanovuje
podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, zmluva

musí obsahovať aj všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo
základného gramatického výkladu § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ je zrejmé, že požiadavka na to, aby v
zmluve o spotrebiteľskom úvere boli ako náležitosť uvedené všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov nebola splnená. Uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov majú byť v zmluve identifikovateľné jasne a určito, pričom podľa názoru

odvolacieho súdu bolo tomu tak preto, aby v prípade sporu bolo možné prepočítať (skontrolovať) ako
žalobca k výške RPMN dospel. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
síce obsahovala výšku RPMN, ale určite neobsahovala predpoklady pre výpočet RPMN, to je tie údaje,ktoré by si mohol žalovaný doplniť do vzorca v prípade prepočítania RPMN. Uvedený nedostatok zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spôsobuje, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

23. Ďalším pochybením právneho predchodcu žalobcu bola tá skutočnosť, že nedostatočne skúmal
bonitu žalovanej. Jeho povinnosťou bolo posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom sa berie do úvahy najmä doba, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výška spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Už
súd prvej inštancie uviedol, že v samotnej zmluve je síce uvedené, že žalovaná je zamestnaná s čistým

príjmom 551 eur, pričom výdavky mala uvedené vo výške 100 eur (na splátky úverov) a 100 eur (na
bežné režijné náklady). Avšak žalobca nepreukázal akým spôsobom overoval túto skutočnosť, resp.
ako postupoval pri posudzovaní bonity žalovanej. Žalobca nemal preukázanú žiadnu konkrétnu výšku
jej mesačného príjmu za primerané obdobie pred poskytnutím úveru, a nijakým spôsobom nezisťoval
jej výdavky. V zmluve je spomenutá len kópia výplatnej pásky, ani to z akého obdobia.

24. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu

spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

25. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27.03.2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi
Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia
neposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonityspotrebiteľa

a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Vzhľadom na
dôležitosť tohto cieľa, ktorým je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným
uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej
neschopnosti, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny

dvorrozhodol,žeakbysasankciazánikunárokunaúrokyoslabilaaleboúplneznefunkčnila,nevyhnutne
by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit
Lyonnais,C-565/12, body 52 a 53).

26. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,

t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ
„s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné
vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich
príjmov a výdavkov, ale od žalobcu ako veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a
vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a

výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti
spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna.
Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr.
možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a

pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzkyriadnesplácať.ZtextuZoSÚvyplýva,žeinformácieprerozhodnutiedodávateľaotom,čizmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava

z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobraz
o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,

keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domácirozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

27. Z vykonaného dokazovania je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca
v konaní nepreukázal akým spôsobom jeho právny predchodca posudzoval schopnosť splácať úver
žalovanou, nezisťoval jej výdavky, prípadne záväzky aj voči iným úverovým veriteľom, ani rodinný stav
žalovanej, a uvedené nevyhodnotil v pomere k jej príjmom prihladiac na úverové zaťaženie, má sa za to,
že hrubo porušil svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj z uvedeného

sa úver tiež považuje za bezúročný a bez poplatkov.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom ku skutočnosti, že zmluva
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a právny predchodca žalobcu si nesplnil povinnosť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je potrebné úver považovať za bezúročný a bez

poplatkov v súlade s citovaným § 11 ods. 2 písm. b) ZoSÚ a § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.

29. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak je žaloba vzatá späť
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd
rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.

30. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny 350 eur s príslušenstvom späť v

lehote, kedy rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť, odvolací súd späťvzatie žaloby
žalobcom pripustil a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Z obsahu spisu
nevyplýva, že by žalovaná so späťvzatím žaloby nesúhlasila.

31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v zamietajúcej časti o zaplatenie istiny vo výške 350 eur s príslušenstvom s poukazom na
§ 370 ods. 1, 2 a 3 CSP zrušil a konanie v tejto časti zastavil a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

32. V prípade, ak konanie bolo zastavené (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby), súd prihliadne na to,

či a kto zavinil, že k zastaveniu došlo. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie
podľa hmotného práva. Preto, ak vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, z
procesného hľadiska zásadne platí, že konanie bolo zastavené v dôsledku zavinenia žalobcu, ktorý je
preto povinný nahradiť trovy konania protistrane.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade pokiaľ ide zastavenie konania, žalobca zobral žalobu
v časti istiny 350 eur s príslušenstvom späť z dôvodu úhrad zo strany žalovanej, a možno uviesť, že
žalovaná v tejto časti zavinila zastavenie konania (žalobca bol úspešný v rozsahu 14 % (350 eur z istiny
2.561,04 eur), avšak v konečnom dôsledku v prevažnej miere bola úspešná žalovaná, preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil i v časti náhrady trov konania.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP,
keď v odvolacom konaní fakticky úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu
rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov

konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu
spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden
procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana,

ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne
neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný
prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo
iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods.2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu
a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní,

ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP
zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen

nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

35. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).