Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Monika Jakubová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/82/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219203498
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2219203498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Všeobecná

úverovábanka,a.s.,sosídlomMlynskénivy1,82990Bratislava,IČO:31320155,právnezastúpeného:
AdvokátskakanceláriaGallo,s.r.o.,sosídlomJilemnického30,03601Martin,IČO:36715352,konajúc
JUDr. Michalom Gallom, proti žalovanej: Y. H. U., T.. XX. XX. XXXX, H. Y. XXXX/XX, XXX XX S. G., o
zaplatenie 2.561,04 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2019 sa právny predchodca žalobcu domáhal
rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 2.561,04 eur s

príslušenstvom z titulu nesplateného úveru. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym prechodnom
žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 24.06.2014 uzatvorená Zmluva o pôžičke č.
XXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 5000 eur. Žalovaná
mala úver splácať 60 mesačnými splátkami v sume 149,62 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky
vo výške 8.977,20 eur. Do dnešného dňa uhradila žalovaná sumu 5.340,70 eur. Vzhľadom na to, že
žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, v súlade so zmluvou a
podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.11.2016 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k

úhrade dlžných splátok, pričom ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko
k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.01.2017 úver
zosplatnil. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné
úroky z omeškania, ako aj náhradu trov konania.
2. Súdny poplatok žalobca zaplatil na výzvu súdu dňa 07.10.2019 v sume 153,50 eur (čl. 47).
3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanej do vlastných rúk
15.11.2019 (čl. 62) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe písomne

nevyjadrila, v konaní nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre
rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.
4. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, svoju neprítomnosť ospravedlnil žalobca a súhlasil, aby
súd konal v jeho neprítomnosti. Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s
odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v ich neprítomnosti.
5. Pričom súd rešpektujúc aj ustanovenie § 295 CSP vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah
súdneho spisu, najmä konštatovaním žalobného návrhu, prehľadom splátok a úhrad, Oznámením o

vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, predžalobnou upomienkou,
výzvou súdu, stanoviskom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 24.06.2014 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorená Zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Zmluvu tvorí len vopred pripravené formulárové tlačivo, v ktorom sú uvedenéosobné údaje žalovanej. V bode II. zmluvy sú uvedené údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii,
teda, že sa jedná o zamestnanca s priemerným čistým mesačným príjmom 551 eur, s mesačnými
finančnými výdavkami 100 eur (splátky úverov, hypoték, lízingov) a inými mesačnými výdavkami 100

eur (sipo, náklady na bývanie, telefón). Zároveň je uvedené, že klient predložil kópiu výplatnej pásky. V
časti III. zmluvy sú uvedené údaje k úveru, a to bezúčelový spotrebiteľský úver 5000 eur, celková čiastka
8977,20 eur, celkové náklady spotrebiteľa 3977,20 eur, sadzba poistenia 0%, splátka s poistením -,
priemerná hodnota RPMN 18,9%, splátka 149,62 eur, počet splátok 60, prvá splátka splatná 20.07.2014,
ďalšie splátky splatné vždy 20.dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti 06/2019, mesačná výška

poistenia -, RPMN 29,30 %; ročná úroková sadzba 29,30 %. Poistenie schopnosti splácať splátky
pôžičky žalovaná nežiadala, ani v čl. IV. zmluvy žiadnu z kolóniek nezačiarkla. Splatnosť jednotlivých
splátokvzmluveuvedenánieje.Podľačl.IXzmluvnýchpodmienok,bodu9.2Spoločnosťjeoprávnenáv
prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky
spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky
alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok

ustanovených § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
7. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že za obdobie od 18.07.2014 do 23.07.2019 žalovaná zaplatila
na splátkach 5.410,70 eur.
8. Listom zo dňa 26.11.2016 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. žalovanej poslala predžalobnú
upomienku, v ktorom uviedla, že k tomuto dňu evidujú nedoplatok na splátkach vo výške 583,52 eur,

ktorý žiadala uhradiť bezodkladne na účet vedený vo VÚB, a.s., s tým, že ak do 05.01.2017 nedôjde k
úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2016, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Doručenku žalobca
nepredložil.
9. Listom zo dňa 24.01.2017 bola vyhlásená okamžitá splatnosť dlžných splátok jednorázovo, a to vo
výške 3778,80 eur. Potvrdenie o doručení žalobca súdu nepredložil.

10. Súd sa predovšetkým zaoberal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže uvedenú
zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy.
11. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
(od 1.apríla 2015 do 31.decembra 2018, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(2)Ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3)
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov odomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom
v čase uzavretia zmluvy (od 10.júna 2013 do 31.mája 2015, ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.
17. Ustanovenie § 2 písm. g), h) zákona č. 129/2010 Z. z. vypočítava, čo predstavujú celkové náklady

spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou
o spotrebiteľskom úver a ktoré sú veriteľovi známe a ktoré spolu so spotrebiteľským úverom predstavujú
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

19. V súlade s ustanovením § 9 odsek 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, je podstatnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, vypočítanej
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danej veci však
zmluva síce obsahovala údaj o RPMN, avšak v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

20. Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov,
ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s
rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší

úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však nesprávne uvedený údaj o RPMN v úverovej zmluve,
spotrebiteľovi neumožňuje porovnať túto výšku RPMN s obdobnými úvermi, poskytovanými inými, či už
bankovými alebo nebankovými subjektmi.
21. Zmluva neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) za bodkočiarkou z. č. 129/2010
Z.z.., všetky predpoklady, použité na výpočet tejto RPMN. Spôsob výpočtu RPMN je uvedený v prílohe

č. 2 citovaného zákona, pričom podkladom pre výpočet RPMN je číslo posledného čerpania, výška
čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom
každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, výška splátky alebo
platby poplatkov a interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a
dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Súd má za to, že ide o jeden z najdôležitejších údajov

pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto
je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia
uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca
jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky
predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve

tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a aj preto je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o
úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery“.
22. Neuvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov,
spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. spočívajúci v tom, žespotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo
na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru,
prípadne iné sankcie.

23. Súd už len pripomína, žalobca tiež nepreukázal riadne splnenie povinnosti posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom mal vziať do
úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem
spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
24. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení zákona platnom v

čase uzavretia zmluvy; 10.06.2013 - 29.09.2015; ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), ak veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na

účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
25. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
26. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté
právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených
osobitným zákonom.

27. Súd ho dňa 22.10.2019 (čl. 51) v tomto zmysle vyzval a pripomenul mu túto povinnosť zisťovať
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Na to žalobca reagoval svojím podaním zo dňa
28.11.2019 (čl. 63), avšak neuviedol akým spôsobom túto schopnosť spotrebiteľa zisťoval, ani či zistené
a zhromaždené informácie by bol odbornou starostlivosťou aj vyhodnocoval ešte pred poskytnutým
úveru.

28. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu aj
v prejednávanej veci, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a
podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, teda
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby
nepochybne preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal a že si splnil povinnosti plynúce pre neho

z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
29. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa (alebo u poberateľa starobného dôchodku potvrdenie
sociálnej poisťovne o priznaní, resp. zvýšení, alebo aj znížení starobného dôchodku). Nepochybne
kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované

údaje o životnom a existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými,
a to nie iba tvrdenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 33Cdo/2178/2018).
30. Pri uzatváraní zmluvy bol vyplnený údaj o žalovanej, že je zamestnaná s čistým príjmom 551
eur, pričom výdavky mala uvedené vo výške 100 eur (na splátky úverov) a 100 eur (na bežné režijné

náklady).Avšakžalobcanepreukázalakýmspôsobomoverovaltútoskutočnosť,resp.akopostupovalpri
posudzovaníbonityžalovanej.Žalobcanemalpreukázanúžiadnukonkrétnuvýškujejmesačnéhopríjmu
za primerané obdobie pred poskytnutím úveru, a nijakým spôsobom nezisťoval jej výdavky. V zmluve
je spomenutá len kópia výplatnej pásky, ani to z akého obdobia. Žalobca nepreukázal, že by využil
zákonom predpokladanú možnosť žiadať od svojho klienta (žalovanej) ako spotrebiteľa údaje potrebné

na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca si tak nemohol utvoriť reálny
obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej platobnej schopnosti.
31. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal akým spôsobom posudzoval schopnosť splácať úver
žalovaným, nezisťoval jeho výdavky, prípadne záväzky aj voči iným úverovým veriteľom, ani rodinný
stav žalovanej, a uvedené nevyhodnotil v pomere k jej príjmom prihladiac na úverové zaťaženie, má

sa za to, že hrubo porušil svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj z
uvedeného sa úver tiež považuje za bezúročný a bez poplatkov.
32. Súd zistil, že žalovaná čerpala pôžičku v sume 5000 eur, pričom na splátkach uhradila za obdobie
od 18.07.2014 do 23.07.2019 celkom sumu vo výške 5.410,70 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako ajna vyššie uvedené žaloba nie je dôvodná ani v časti neuhradenej úverovej istiny, nakoľko tú žalovaná
preplatila. Preto súd žalobu v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 písm. b) a § 11 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zamietol. Ak

nebolopriznanéprávovžalovanejvýške,nevznikolžalobcovianinároknazaplatenieúrokuzomeškania
z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania.
33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Žalovaná mala v konaní úspech, pretože súd žalobu zamietol v celosti. Mala by tak nárok na náhradu
trovkonania.Vkonanísivšakžiadnetrovyneuplatnilaaanizpredmetnéhospisujejžiadnetrovykonania

nevyplývajú. Preto jej náhrada trov konania priznaná nebola.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.