Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119205952
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2119205952.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.
Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v právnej veci manželky-matky: Y. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. X, XXX XX L., zastúpená AK JUDr. Gelatka, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 17, 015 01 Rajec,
IČO: 46 633 154, proti manželovi-otcovi: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX L., zastúpený
advokátom Mgr. Miroslavom Tokarčíkom, so sídlom Študentská 17, 917 01 Trnava, o rozvod manželstva

a úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, maloleté deti: 1. N. T., nar.
XX.XX.XXXX, 2. H. T., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, na odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 40P/41/2019-184, zo dňa 19. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom (výrok III.) r u š í a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo Y. T. a H. T.
uzavreté dňa XX.XX.XXXX, výrokom II. zveril maloleté deti manželov - N. T., nar. XX.XX.XXXX a H.
T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú oprávnení a povinní
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletej N. sumou 300 eur mesačne a na výživu maloletého H. sumou 350 eur

mesačne, vždy do 15. dňa vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Výrokom IV. rozhodol, že styk otca s maloletými deťmi neupravuje a výrokom V. rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1. 1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 18, § 22, § 23
ods. 1 až 3, § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005

Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte “Zákon o rodine“), § 44, § 96
ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“).

1. 2. Výrok I. súd prvej inštancie vecne odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia, keď
obaja odmietajú zotrvať v manželskom zväzku. Za príčinu rozvratu manželstva súd ustálil narušenú

povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie.

1. 3. Vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode súd prvej inštancie
uviedol, že rodičia sa od počiatku zhodli na tom, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti
matky, a obaja budú oprávnení a povinní zastupovať svoje deti a spravovať ich majetok v bežných
veciach. Taktiež sa zhodli na to, že stretávanie sa otca s maloletými deťmi nie je potrebné upravovať,

rodičia sa vedia na tom dohodnúť, práca otca v zahraničí neumožňuje rigidné súdne určenie dní a hodín
styku otca s deťmi.1. 4. V časti vyživovacej povinnosti k maloletým deťom súd prvej inštancie z dokazovania zistených
skutočných pomerov oboch rodičov mal za preukázané, že matka v čase rozhodovania súdu dosahuje

príjem zo zamestnania vo výške cca 852 eur v čistom, poberá prídavky na dieťa 48,68 eura a uplatňuje
si od 01/2020 daňový bonus. Otec podľa výpisov z účtu č. 2931140828 vedeného v M. banka, a. s.
mal vklady hotovosti na tomto účte, ktorého je majiteľom, v sume v priemere 2.564 eur mesačne. Súd
prvej inštancie poukázal, že výdavky na deti predstavujú pri zabezpečovaní nielen osobnej starostlivosti
matkou, ale aj úhrad vecných nákladov (bývanie) a stravy maloletých detí u maloletej N.: výdavky 199

eur + 100 eur strava + náklady na školské potreby, hračky, balet cca 50 eur + 87 eur na bývanie (1/3
z 261,62 eura, ktoré hradí matka v zmysle doplnenia vyjadrenia zo dňa 13.02.2020) spolu 436 eur a u
maloletého H.: výdavky 228 eur + 100 eur strava + náklady na školské potreby, hračky, takewondo + 87
eur na bývanie (1/3 z 261,62 eura, ktoré hradí matka v zmysle doplnenia vyjadrenia zo dňa 13.02.2020)
+ náklady na kúpeľnú liečbu v pomernej sume (450 : 12) 37,50 eura, spolu 452,50 eura. Na úhrade
týchto odôvodnených potrieb maloletých detí sa majú podieľať obaja rodičia v závislosti od svojich

možností, schopností a zárobkových pomerov, čo predstavuje pri pomere príjmov u matky a u otca
určeniepovinnostiotcaprispievaťnavýživumaloletejN.sumou300euranavýživumaloletéhoH.sumou
350 eur mesačne. Pri skúmaní životnej úrovne rodičov a maloletých detí súd prvej inštancie vychádzal
aj z vyjadrení maloletej N., ktorá súdu uviedla, aké hračky si želala na vianoce (3D pero, bicykel), a
tie aj dostala, pretože je dobrá. Hodnota darov, ktorými obaja rodičia zahŕňajú svoje deti, nezodpovedá

nízkej životnej úrovni rodičov, a už vôbec nie príjmu rodiča s minimálnou mzdou. Maloletá N. sa tešila
na návštevu 3D laser arény s otcom po vyjadrení názoru na súde, a páčia sa jej tiež návštevy detských
kútikov s otcom, ktoré by si otec, podľa súdu prvej inštancie, nemohol dovoliť z minimálnej mzdy. N. vie,
že potrebuje nový mobil, najskôr zn. Samsung, lebo má mobil zn. Huawei s popraskaným displejom,
ktorý súdu ukázala aj pri fotení si vlastnej tvorby z inteligentnej plastelíny počas rozhovoru. Maloletá

uviedla, že vie o tom, že aj tatino chce predať audinu (pozn. súdu auto patrí spoločnosti MADOP, s. r. o.,
v ktorej pôsobí brat otca Y. T. ako jediný konateľ a spoločník, reálne ho užíval otec, teraz je nepojazdné,
v minulosti ho používala i matka, pričom poistenie nehradil majiteľ, ale rodičia) a chce si kúpiť džíp,
pretože jazdí na aute od iného kamaráta zn. BMW, a mamina uvažovala o odsťahovaní sa zo L. do bytu
v bytovke blízko krstnej mamy.

1. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 52 a § 57 C. m. p. a žiadnemu z účastníkov
konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o výživnom (výrok III.) podal v zákonnej lehote

odvolanie otec maloletých z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), g), h) C. s. p. pretože súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec považuje napadnutý rozsudok
za arbitrárny, nerešpektujúci objektívnu realitu a skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania,
tieto súd prvej inštancie prispôsobil napadnutému výroku tak, aby jeho rozhodnutie odôvodňovali.

2. 1. K oprávneným výdavkom a nákladom maloletých detí otec uviedol, že ich výška predstavuje
sumu 199 eur/mesačne na maloletú N. a sumu 228 eur/mesačne na maloletého H., toto vyčíslenie
matka nerozporovala. Otec nerozumie prečo súd prvej inštancie pripočítal ešte aj náklady na stravu,
školské potreby, hračky, bývanie a záujmovú činnosť pre maloleté deti, keď tieto náklady sú zahrnuté

už vo vyššie uvedenom vyčíslení. K výdavkom na stavu, ktoré pripočítal súd k pravidelným mesačným
výdavkom maloletých, uviedol, že súd prvej inštancie tento výdavok a ani jeho výšku žiadnym spôsobom
nezdôvodnil. Otec nesúhlasí s výdavkami na balet alebo kúpeľnú liečbu, pretože tieto výdavky považuje
za účelové, ktoré vznikli až v čase keď matka podala návrh na rozvod. Otec považuje priaznivý vplyv
kúpeľnej liečby na synovo zdravie za pozitívnu vec, avšak nevidí dôvod, prečo predmetný výdavok

bol zahrnutý v pravidelných mesačných výdavkoch na maloletého syna. Otec ďalej namietal aj výšku
výdavkov na bývanie, ktoré súd prvej inštancie započítal do výživného, pretože tieto považuje za
nedôvodné, keďže ide o spoločnú nehnuteľnosť v zmysle BSM a všetky náklady na bývanie sú spoločné.
Matka neuhrádza tieto výdavky zo svojho výlučného príjmu, ale z prostriedkov patriacich do BSM. Otec
poukázal, že matka sa žiadnym spôsobom nepodieľa na výžive alebo oprávnených nákladoch detí,

keďže všetko platí otec. Otec uviedol, že osobná starostlivosť znamená, že deti môžu bývať s rodičom,
ktorému sú zverené bez toho, aby mu za bývanie platili, alebo inak poskytnutie bývania zdarma, je
súčasťou poskytovanej osobnej starostlivosti. Otec namieta aj postup súdu prvej inštancie, ktorým súd
ustálil výšku príjmov otca, pretože zo všetkých dokladov otca vyplýva, že celý jeho príjem je iba zozávislej činnosti ako zamestnanca spoločnosti T., s. r. o.. Čo sa týka príjmov rodičov maloletých detí
je potrebné zohľadniť, že podľa jeho názoru sú príjmy oboch zhruba rovnaké. Otec uviedol, že nemá
žiadny iný príjem okrem predmetného pracovného pomeru. Poukázal, že matka má k dispozícii mesačne

sumu vo výške 1.522 eur v čistom, čo je o 582 eur viac ako má otec k dispozícii. Otec nechápe postup
súdu prvej inštancie v tom, že z akého dôvodu súd spojil ekonomické hospodárenie právnickej osoby s
príjmami otca. Namietal skutočnosť, že právnická osoba je odlišná od osoby fyzickej a z ekonomického a
účtovného hľadiska nemajú nič spoločné. Hospodárenie spoločnosti, ktorá zamestnáva otca, sú vecou
tejto spoločnosti a nie príjmov otca. V rozsiahlych dôvodoch podaného odvolania, okrem iného otec

uviedol, že súd prvej inštancie nemôže zaviazať otca na platenie neúmerne vysokého výživného bez
toho, aby riadne preukázal alebo aspoň odôvodnil, že otec má adekvátne príjmy na pokrytie takého
výživného, a to aj do budúcna a na dlhší čas. Ponechanie výživného v danej výške finančne likviduje otca
a dostáva ho na pokraj istého bankrotu a tiež ho vystavuje hrozbe spáchania trestného činu zanedbania
povinnej výživy. Ďalej poukázal, že všetky vklady na jeho osobný účet si súd prvej inštancie vysvetlil
ako jeho zárobky, avšak v danom prípade sa jednalo iba o príležitostné práce. Otec ďalej uviedol, že

spoločnosť ktorá ho zamestnáva pracuje na zahraničnom trhu najmä v Nemecku a Taliansku, avšak
súčasná situácia v Európe ohľadom pandémie COVID 19 nedovoľuje podnikať spoločnosti v plnej miere,
a je ohrozené hospodárenie danej spoločnosti. Z uvedených dôvodov stratí v najbližších mesiacoch otec
akýkoľvek príjem a bude odkázaný zrejme len na podporu od štátu, alebo si bude musieť hľadať iný
zdroj príjmu.

2. 2. Otec žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v časti výživného zrušil a vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Kolízny opatrovník maloletých vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že určená výška vyživovacej

povinnosti k maloletým deťom je plne v ich záujme, a preto navrhol napadnutú časť rozsudku potvrdiť.

4. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že považuje rozsudok v napadnutej časti
za správny a zákonný, otec v odvolaní uviedol rovnaké výmysly a klamstvá ako v konaní pred súdom
prvej inštancie. Otec najprv tvrdil, že jeho príjem je vo výške minimálnej mzdy, pričom vraj každý

mesiac uhrádzal všetky náklady na deti a domácnosť vo výške 1.000 eur, čo následne zmenil a
priniesol potvrdenie o zárobku okolo 1.200 eur. Matka poukázala, že skutočný príjem otca je vyšší než
deklarovaný a v jeho možnostiach je platiť výživné, inak by sám nenavrhol, že bude hradiť aj náklady na
bývanie a domácnosť. Ďalej uviedla, že nie je pravda, že má rovnaké náklady na bývanie, či býva sama
alebo s deťmi, pretože sama by mohla bývať v garsónke, avšak deti potrebujú vlastnú izbu a priestor na

hranie. Považuje preto za samozrejmé, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj
náklady na bývanie detí. Odmietla tvrdenia otca o nadhodnotení výdavkov na maloleté deti. Súd prvej
inštancie počas rozsiahleho dokazovania skúmal príjem otca, z čoho vyplýva, že príjem otca musí byť
vyšší ako deklarovaný samotným otcom. V konaní bolo preukázané, že výdavky otca prevyšujú jeho
oficiálny príjem a preto súd správne skúmal, či nemá iný príjem od firmy T., s. r. o.. Drahé darčeky pre ich

dcéru by si otec nemohol dovoliť z minimálnej mzdy o ktorej tvrdil, že je jeho jediným príjmom. Taktiež
sa vyjadrila k pandémii a uviedla, že krátkodobý a dočasný výpadok príjmov nie je dôvodom na zníženie
výšky výživného.

4. 1. Matka navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Otec v odvolacej replike k tvrdeniam matky, prečo sa bráni voči výške výživného, keď sám bol ochotný
platiť výživné vo výške 400 eur a všetky náklady na bývanie a domácnosť, uviedol, že tak ako matka
chcel rozvod ukončiť čím skôr v záujme detí. S výškou výživného v sume 400 eur súhlasil len preto, že
je to maximálna možná výška, akú bol schopný za daných okolnosti plniť, a to len za predpokladu, že

by sa spoločnosti darilo. Nikdy však neuviedol, že bude zároveň plniť všetky výdavky na domácnosť a
bývanie. Vždy hovoril len o výživnom na maloleté deti. Ostatné výdavky platí len preto, že matka ich
neplatí a ani inak na ne neprispieva a spolieha sa na to, že otec to nejako zaplatí. Ak by ich neplatil, tak
by sa dávno dostali do exekúcie. Nebráni sa platiť výživné, ktoré by zodpovedalo oprávneným potrebám
detí. Výška, ktorú určil súd, nezodpovedá oprávneným požiadavkám ani potrebám detí, nevyplynula zo

žiadnych relevantných dôkazov a súd si ju svojvoľne dopočítal a navýšil o položky a sumy, ktoré nevie
riadne odôvodniť ani len matka. Otec uviedol, že nerozumie, prečo matka vo svojom vyjadrení uvádza,
žesúdjehopríjemurčovalpodľazákonnejfikcievzmysle§63ods.1Zákonaorodine-súdtakétozávery
neurobil, nikde to v rozsudku neuvádza a z takejto fikcie ani nemohol vychádzať, pretože na to nebolisplnené podmienky. Súd tak môže urobiť iba v prípade, ak by mal príjmy z inej ako závislej činnosti, čo
nemá. Z rozsudku ani jednoznačne nevyplýva v akej konkrétnej výške ustálil súd jeho príjem. Popísal
síce rôzne príjmy, uviedol nejaké stavy na účte v M. banke, ale nikde v rozsudku neuviedol, že túto

sumu považuje súd za mesačný príjem otca, z ktorého vychádzal pri určovaní výšky výživného. Otec
poukázal na skutočnosť, že samotná matka v návrhu na rozvod uviedla, že sa dostali do straty a takmer
zbankrotovali. V období od 19.06.2017 do 11.07.2019 bola sama konateľkou spoločnosti T., s.r.o. takže
hospodársku situáciu sama dobré poznala. Vie, že spoločnosť bola v strate a že takmer zbankrotovali
na nevydarenom podnikateľskom projekte pri prevádzkovaní butiku BALANCE. Do dnešného dňa sa

spoločnosť T. s.r.o. snaží z tejto straty dostať. Celá argumentácia ohľadom spoločnosti T., s.r.o., je teda
absurdná, zbytočná a zo strany matky účelovo zavádzajúca. Ohľadom automobilov otec uviedol, že
nevlastní žiadne. K svojmu príjmu ďalej uviedol, že nevidí dôvod, aby súd nerešpektoval jeho riadne
preukázaný príjem zo závislej činnosti, pričom zdokladoval, že žiaden iný príjem nemá. K vyjadreniam
odporkyne, že pandémia ochorenia COVID-19 nemá vplyv na hospodárske výsledky spoločnosti T.,
s.r.o., nakoľko je vraj na ústupe a ide o krátkodobý a dočasný výpadok príjmov uviedol, že tieto tvrdenia

sú úplne odtrhnuté od reality. Každodenne sa nielen v médiách uvádza, ako sú jednotlivé ekonomiky
zdevastované. Presadiť sa na trhu j bez nejakej krízy je náročné a nie ešte na trhu zasiahnutom krízou.
Celé odvetvie stavebníctva je značne zasiahnuté a v útlme. Na trhu sú oveľa väčšie firmy, ktoré T., s.r.o.
prevalcujú pri získavaní zákaziek, a to najmä na nemeckom trhu. Spoločnosť T., s.r.o. bola a je výrazne
zasiahnutá ,,koronakrízou“, ktorá spôsobila výrazný pokles jej príjmov.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 2 C. m. p. a § 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - otec maloletých (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p. a § 7 ods. 1 C. m. p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C. s. p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj

konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 65, § 66, § 23 ods. 2 C. m. p.) a dospel k
záveru, že odvolanie otca je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie bolo preto potrebné v napadnutej
časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol rozvod manželstva rodičov maloletých detí a
úprava pomerov manželov k maloletým deťom N. a H. na čas po rozvode, keď súd prvej inštancie
manželstvo rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť
mesačne prispievať na výživu maloletej N. sumou 300 eur a na výživu maloletého H. sumou 350 eur.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo
výroku, ktorým rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom.

9. Otec odôvodnil svoje odvolanie poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), g), h) C. s. p.
teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

(písm.f),zistenýskutočnýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyalebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (písm. g) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h).

9.1.Knesprávnymskutkovýmzisteniamzvykonanýchdôkazovsúddospejenesprávnymvyhodnotením

dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Odvolací dôvod podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) C. s. p. je daný (v mimosporovom konaní) vtedy, ak je skutočný stav
doteraz zistený nedostatočne z dôvodu možnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami. Odvolací dôvod
podľa ustanovenia paragrafu 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. je daný vtedy, keď na zistený skutočný stav
súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo obsah správnej

právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu
nesprávne aplikoval.

10. Podľa § 35 C. m. p. súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

11. Podľa § 36 C. m. p. súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.12. Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14.Podľa§62Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Podstatou preskúmavaného konania je zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí a zistenie
skutočností dôležitých pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca - zistenie jeho schopností,
možností a majetkových pomerov. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že súd je povinný zisťovať
skutočný stav, pričom je povinný dôsledne vyhodnotiť zistené skutočnosti.

18. Preskúmaním obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd
prvej inštancie sa vyššie uvedeným dôsledne neriadil. Súd prvej inštancie predovšetkým riadne
neidentifikoval skutočné oprávnené potreby maloletej N. a maloletého H. a nevyhodnotil, ktoré z
výdavkov, vynaložených v súvislosti so starostlivosťou o maloletých matkou sú opodstatnené a sú teda
vynaloženénaichodôvodnenépotreby.Skúmaniepotriebdieťaťaneznamenázisťovaťaritmetickýsúčet

výdavkov, ktoré rodič v súvislosti s maloletým vynaložil, ale tieto výdavky preskúmať a vyhodnotiť z
pohľadu ich opodstatnenosti, pričom treba mať na pamäti, že výživné má spotrebný charakter. Z obsahu
spisu ani odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva dôvodnosť sumy 300 eur na maloletú N. (9 ročnú) a 350
eur na maloletého H. (7 ročného) ako určenej vyživovacej povinnosti otca.

19. Odvolací súd dáva za pravdu otcovi, že súd prvej inštancie nedôvodne započítal do oprávnených
potrieb maloletých platenie hypotéky matkou v sume 100 eur mesačne; z obsahu spisu vyplýva, že sa
jedná o záväzok oboch rodičov, ktorý bude zohľadnený v rámci širšieho vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

19. 1. V dôvodoch svojho rozhodnutia o výške výživného súd prvej inštancie uviedol, že mal za
preukázané minimálne pravidelné mesačné výdavky (bez nákladov na stravu detí v domácnosti a
pomernej časti nákladov na bývanie) na maloletú N. v sume 199 eur a maloletého H. v sume 228 eur. V
uvedených sumách (ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia) sú zahrnuté aj školské pomôcky v sume
23 eur mesačne, školské obedy 25 eur mesačne, desiata 30 eur mesačne, školské výlety a aktivity v

sume 9 eur mesačne, hračky a športové potreby 10 eur mesačne pre maloletú N.; tiež školské pomôcky
v sume 23 eur mesačne, školské obedy 25 eur mesačne, desiata 30 eur mesačne, školské výlety a
aktivity v sume 9 eur mesačne, hračky a športové potreby 10 eur mesačne a špeciálna strava 30 eur
mesačne pre maloletého H.. Nie je preto zrejmé, na základe akej logickej úvahy súd prvej inštancie
pripočítal k uvedeným sumám ďalších 100 eur na stravu pre každé dieťa, náklady na školské potreby,

hračky, balet cca 50 eur (pre N.) a náklady na kúpeľnú liečbu pre H. v pomernej sume 37,50 eur mesačne
(450 eur ročne), keď vyšlo najavo, že suma 450 eur nie je úhradou na kúpeľnú liečbu pre H. ale platbou
za sprevádzajúcu osobu.19. 2. Maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky - je
preto potrebné podrobným výsluchom matky zistiť, ktoré jednotlivé ňou uvádzané potreby maloletých
sú skutočne odôvodnené a či je primerané aj ich finančné vyjadrenie.

20. Povinnosťou súdu v konaní o určenie výživného je zisťovať aktuálne schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného otca v nadväznosti na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti,
pracovné skúsenosti, ale aj aktuálnu situáciu na trhu práce. Majetkové pomery pritom treba posúdiť
komplexne, jednak príjem a majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard,

ktorým sa prezentuje navonok. Dokazovanie v konaní musí byť vedené tak, aby boli spoľahlivo zistené
okolnosti rozhodujúce pre stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti v aktuálnom čase.

21. Súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú relevantnú pozornosť ustáleniu príjmu otca. Nebral do
úvahy skutočnosť, že otec je zamestnancom, vykonávajúcim pracovnú činnosť na základe pracovnej
zmluvy, nie je podnikateľom, nerozlíšil medzi činnosťou a príjmami (a záväzkami) právnickej osoby T.,

s.r.o. a príjmami otca. Pri skúmaní príjmov otca, keď samotný otec uviedol, že si okrem pravidelnej mzdy
privyrábal brigádami a „fuškami“, bolo potrebné sa sústreďovať na možnosti otca súvisiace s týmito
vedľajšími činnosťami - o aké brigády sa jednalo, ako často ich vykonával, aký príjem tým dosiahol.
Tieto zistenia je potom potrebné porovnať s jeho životným štandardom - preukázateľnými výdavkami
a životnými nákladmi a zistenia vyhodnotiť. Tiež nie je možné mechanicky a aritmeticky vychádzať z

pohybov na bankovom účte, najmä, ak v popise transakcie je uvedené, že sa jedná o prevod z kreditnej
karty.Súdprvejinštanciesavovzťahukpríjmomotcanevyrovnalanisosvedeckouvýpoveďousvedkyne
N. A., účtovníčky, ktorá popísala možnosti finančných transakcií medzi právnickou osobou a konateľom
(otcom) aj faktickú nemožnosť otca uplatniť si pohľadávku voči spoločnosti T., s. r. o..

22. Na základe vyššie uvedenej argumentácie odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky otca sú
dôvodné, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď
nesprávne aplikoval správne zvolené právne normy.

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

24. Podľa ustálenej a obsiahlej judikatúry obsah práva na spravodlivý proces okrem iného zahŕňa právo
byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie
sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však

hodnotené v kontexte celého konania pričom nesprávny procesný postup súdu musí dosiahnuť takú
intenzitu ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Vychádzajúc z vyššie
uvedenej argumentácie odvolací súd dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť použitím citovaného ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p., pretože súd
svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces pričom uvedený nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie vyhlásil napadnuté rozhodnutie
- v časti výšky výživného, bez toho, aby vo veci riadne zistil a ustálil skutočný stav, čo sa premietlo
do odôvodnenia rozhodnutia, z ktorého nie je možné vyvodiť jednoznačné závery, ktoré by so súdom
zisteným skutočným stavom korešpondovali.

25. Podľa § 391 ods. 1 C. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

26. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.27. V zmysle citovaných ustanovení odvolací súd po zrušení rozsudku vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec znova prejedná, doplní dokazovanie vyššie naznačeným
smerom - výsluchom otca a aj matky k vyššie uvedeným skutočnostiam, pričom zistené skutočnosti
naznačeným smerom vyhodnotí. Doplní tiež dokazovanie na preskúmanie nových skutočností tvrdených
otcom v súvislosti s krízou trhu spôsobenou novým koronavírusom a s tým spojeným poklesom jeho
príjmov. Vzhľadom k plynutiu času a situácii spôsobenej krízou trhu sa súd vyrovná s tým, že rozsah

vyživovacej povinnosti môže byť rozdielny podľa aktuálnych pomerov, ktoré boli dané v jednotlivých
časových obdobiach (ohraničených skutočnosťami, okolnosťami významnými pre určenie výživného).
Po doplnení dokazovania potom prvoinštančný súd vo veci opätovne rozhodne, nové rozhodnutie
náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 C. s. p. tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali
oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé
a zrozumiteľné. Odvolací súd pripomína, že rozhodnutie a odôvodnenie rozhodnutia musí vychádzať

z konkrétnych skutkových okolností a byť založené na hodnotiacich úvahách súdu vyplývajúcich z
konkrétnych zistených schopností, možností a majetkových pomerov rodičov (§ 62 ods. 2, § 75 ods. 1
Zákona o rodine) ako aj odôvodnených potrieb maloletých N. a H. (§ 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

29. O náhrade trov konania rozhodne v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 3 C. s. p. a § 58 C. m. p. súd

prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci, pričom ak nebude podaný návrh na náhradu trov konania, súd
v zmysle ustanovenia § 52 C. m. p. uvedie, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania..

30. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).