Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/229/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215067
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8116215067.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: M. O., rod. A.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. XXX/X, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou KAIFER, s. r. o.,
Fibichova 11, Košice, adresa na doručovanie: Timonova 15, Košice, proti žalovanému: U. L., L. XXX,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou PALŠA A PARTNERI, spol. s r. o., Masarykova 13, Prešov,
v konaní o zaplatenie 4 500 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 4 500 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne
z tejto sumy od 21.7.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

II. návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta,

III. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým bude presne špecifikovaná výška náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.07.2016 žiadala súd, aby vydal platobný
rozkaz, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4 500 Eur spolu s 5 %-ným ročným
úrokom z omeškania z tejto sumy od 21.7.2016 do zaplatenia. Zároveň žiadala priznať náhradu trov
konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v

katastrálnom území L.Š., zapísanej na LV XXXX, parcely registra C. R. XXX/X - ostatné plochy o
výmere 900 m2. Túto nehnuteľnosť užíva žalovaný ako športový areál - ihrisko, bez toho, aby poskytoval
žalobkyni protiplnenie za užívanie cudzej nehnuteľnosti. Poukázala na znalecký posudok č. XXX/XXXX
znalca Ing. T. M., z ktorého vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľností v sume 25 700 Eur. Výška
bezdôvodného obohatenia by podľa ustálenej rozhodovacej praxe mohla predstavovať 10 % z ceny
nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu žalobkyňa žiada predmetnú sumu, pričom táto suma predstavuje sumu
2,50 Eur ročne za m2 za obdobie od 26.7.2014 do 25.7.2016.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uvádzal, že na predmetný športový areál sa vzťahuje režim zákona č.
66/2009Z.z.,tedaexistujetuzákonnévecnébremenoaniejepravdou,žebyžalovanýužívalpredmetnú
nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Taktiež žalovaný namietal výšku samotnej náhrady uplatneného
nároku vo výške 2,50 Eur za m2 ročne. Poukázal na to, že žalobkyňa vzhľadom na aplikáciu zákona
č. 66/2009 Z. z. nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale len na prípadnú náhradu podľa
zákona č. 66/2009 Z. z., a to od 01.03.2009. Vzhľadom na dátum podania žaloby, ale vzniesli námietku

premlčania tohto nároku. Žalovaný pre prípad, ak by súd neakceptoval vyššie uvedenú obranu, navrhol
znalecké dokazovanie za účelom zistenia výšky náhrady za vecné bremeno.3. Žalobkyňa s vyjadrením žalovaného nesúhlasila. Uviedla, že stavia svoj procesný útok na tom
skutkovom a právnom základe, že žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne
bez toho, aby poskytoval žalobkyni akékoľvek protiplnenie za jej užívanie, pričom žalobkyňa vyvracia

tvrdenie žalovaného o oprávnenosti užívať predmetnú nehnuteľnosť titulom zákonného vecného
bremena podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
v znení neskorších predpisov /ďalej aj „zákon č. 66/2009 Z. z.“/. Svoje tvrdenia opiera žalobkyňa
predovšetkým o gramatický výklad ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., v zmysle ktorého viaže

zákonodarcavznikzákonnéhovecnéhobremenanadveprávneskutočnosti,atonadobudnutieúčinnosti
tohto zákona č. 66/2009 Z. z. a neexistenciu iného zmluvne dohodnutého práva medzi vlastníkom stavby
a vlastníkom pozemku, pričom pre vznik zákonného vecného bremena vyžaduje kumulatívne splnenie
oboch vyššie uvedených skutočností.
Žalobkyňa poukázala na uznesenie č. k. 6Co/11/2016-99 zo dňa 27.2.2017 aj na právoplatný rozsudok
Okresného súdu v Prešove č. k. 9C/195/2014-52 zo dňa 19.02.2015, ktorým bolo rozhodnuté, že právo

žalobcu na náhradu za neoprávnené užívanie nehnuteľností v tomto spore je dané. Vyššie uvedený
rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co/174/2015-96 zo dňa
29.10.2015. V danej veci ide o vedľajší pozemok a totožný skutkový stav.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, LV XXXX

v kat. úz. L., geometrickým plánom č. X/XXXX, žiadosťou o sprístupnenie informácií zo
dňa 06.06.2014, obsahom tunajšieho spisu č. k. 9C/195/2014, 25C/257/2014 a 12C/230/2011, výzvou
zo dňa 12.7.2016, znaleckým posudkom Ing. M. č. XXX/XXXX, a posudkom č. XXX/XXXX Ing. V. G.,
ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

5. Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti, parcely C. R. XXX/X o výmere 900 m2 - ostatné plochy,
zapísanej na LV XXXX v kat. úz. L.. Vlastnícke právo nadobudla na základe darovacej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený pod číslom Z. XXXX/XXXX. Išlo o darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX
uzatvorenú medzi Q. E., rod. B. ako darcom a žalobkyňou ako obdarovanou. Pôvodná parcela registra
N. C. XXX/X - orná pôda o výmere 3 546 m2, z ktorej odčlenením dielu č. X o výmere 900 m2 vznikla

novovytvorená parcela registra R. C. XXX/X - ostatné plochy o výmere 900 m2, bola predmetom
nájomnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
Q. E. a žalovaným - Obcou L.. Zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú, s výpovednou lehotou 6
mesiacov. Tieto skutočnosti boli medzi stranami nesporné.
Žalobkyňa uviedla, že režim zákona č. 66/2009 Z. z. sa na daný vzťah medzi účastníkmi nemôže

uplatňovať, s poukazom na § 4 ods. 1 tohto zákona, ktorý uvádza, že právo zodpovedajúce vecnému
bremenu zo zákona môže vzniknúť iba vo vzťahu k tým pozemkom pod stavbami, ktoré prešli z
vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, ak vlastník stavby nemal ku dňu účinnosti tohto
zákona, teda k 01.03.2009, k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, čo v tomto prípade
predstavovala vyššie uvedená nájomná zmluva č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Nájomná zmluva bola právnou predchodkyňou žalobkyne vypovedaná písomnou výpoveďou z
XX.XX.XXXX. Výpoveď bola podaná na pošte dňa XX.XX.XXXX. Výpovedná doba začala žalovanému
plynúť XX.XX.XXXX a uplynula XX.XX.XXXX. Vo výpovedi právna predchodkyňa žalobkyne uviedla, že
dáva výpoveď vo vzťahu k parcele číslo N. C. XXX/X - orná pôda o výmere 4 466 m2. Ani toto nebolo

medzi stranami sporné.

7. Parcela C. R. XXX/X vznikla odčlenením dielu č. X od parcely registra N. C. Č.. XXX/X - orná pôda o
výmere 3 546 m2, podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX geodetom
T.. K. O.. Týmto geometrickým plánom zároveň z pôvodnej parcely registra N. C. XXX/X

boli odčlenené aj ďalšie parcely, R. C. XXX/X, XXX/X a XXX/X. Pôvodná parcela N. C. XXX/X ostala
o výmere 12 m2.

8. Žalovaný - obec L. užíva vyššie uvedenú nehnuteľnosť ako športový areál - futbalové ihrisko, čo tiež
nebolo sporné.

9. Skutkový stav je rovnaký ako vo veci sp. zn. 25C/257/2014. V tomto konaní si žalobkyňa na rovnakom
základe, za rovnaký pozemok, uplatňuje náhradu za iné obdobie, a to od 26.4.2014 - 25.7.2016.Krajský súd v Prešove v uznesení č. k. 17Co/164/2015 zo dňa 12.11.2015 vo veci 25 C/257/2014
mimo iného uviedol, že žalobkyňa namietala vznik vecného bremena podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z.
z. Súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil, či v čase účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. (01.07.2009)

trval nájomný vzťah medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným k pozemku, ktorý
bol predmetom nájomnej zmluvy a nevyhodnotil, či zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zákona
č. 66/2009 Z. z. vzniklo aj napriek tomu, že tu k 01.07.2009 bolo zmluvne dohodnuté iné právo a aký
vplyv na existenciu nájomnej zmluvy má jej výpoveď. Súd prvej inštancie sa mal podrobne zaoberať
odvolacími námietkami žalobkyne, tieto preskúmať a vyhodnotiť s tým, že súd prvej inštancie náležitým

spôsobom vykoná dokazovanie, zákonným spôsobom ustáli skutkový stav a o uplatnenom nároku
žalobkyne rozhodne. Už v tomto štádiu konania však odvolací súd konštatoval, že odvolacie námietky
žalobkyne majú racionálny základ. Súd v danej veci opätovne rozhodol, žalobe čiastočne vyhovel, časť
žaloby zamietol z dôvodu premlčania.

10. V konaní č. k. 12C/230/2011, bolo rozhodované o vyprataní nehnuteľnosti, konkrétne parcely registra

R. C. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, taktiež vytvorenej z pôvodnej parcely N. C.
XXX/X geometrickým plánom č. XX/XXXX. V tomto konaní súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti
zamietol, s tým, že v konaní bolo preukázané, že s výstavbou športového areálu na
predmetnom a susedných pozemkoch sa začalo v roku XXXX, pričom dňa XX.XX.XXXX bolo vydané
Odborom výstavby aj rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov pre športové ihrisko v L. pod sp. zn. č. XXXX/

XXXX, pričom vyvlastnené pozemky mali byť totožné s parcelou vedenou v evidencii nehnuteľností pod
číslom XXX/X. Taktiež bolo v konaní preukázané, že MNV v L. malo v roku XXXX vo svojej správe 15
nehnuteľností, mimo iného aj šatne a sociálne zariadenie telovýchovnej jednoty. Súd konštatoval, že
dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., t. j. k 01.05.1991 prešlo na Obec L. vlastnícke
právo k futbalovému ihrisku, ako to vyplýva z delimitačného protokolu a jeho príloh.

Následne doplnením zákona č. 138/1991 Zb. s účinnosťou od XX.XX.XXXX prešli tieto šatne
a zariadenia do vlastníctva obce. Pokiaľ sa týka samotného areálu futbalového ihriska, súd konštatoval,
že toto nie je vedené v katastri nehnuteľností ako samostatná nehnuteľnosť, táto nepodlieha evidenčnej
povinnosti, ako to vyplýva z ustanovení zákona o katastri nehnuteľností a stavebného zákona.

11. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorý predložila žalobkyňa, bola stanovená
všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne z dôvodu objektívneho určenia
najpravdepodobnejšej ceny nehnuteľnosti, ktorú by táto nehnuteľnosť mala dosiahnuť na trhu v
podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

Ročné peňažné plnenie za užívanie cudzej nehnuteľnosti sa potom poskytuje vo výške zodpovedajúcej
1/10 z hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, čo by v tomto prípade mohlo byť 2,85 Eur/m2/rok, keďže
hodnota nehnuteľnosti (900 m2) bola podľa posudku 25 700 Eur.

12. Ing. V. G. v znaleckom posudku č. XXX/XXXX, ktorý bol vyhotovený ako súkromný znalecký posudok

vo veci č. k. 9C/195/2014, určoval znalec výšku nájomného za obdobie od 1.7.2011 do 30.6.2014, za
bezprostredne susediaci pozemok XXX/X o výmere 1 000 m2, ktorý sa taktiež nachádza na
futbalovom ihrisku, ktorý užíva žalovaný. Znalec stanovil výšku nájomného za m2/rok od 2,126 Eur do
2,338 Eur.

13. Žalovaný neskôr žiadal prerušiť konanie podľa § 164 CSP, keďže vo veci č. k. 28 C/257/2014 podal
dovolanie. Súd nevidel dôvod prerušovať konanie pre podanie dovolania v inej veci, ak v obdobnej veci,
týkajúcej sa rovnakých účastníkov a rovnakého pozemku, má vyjadrený právny názor krajského súdu. V
danom prípade v inom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, keďže
tu nejde o totožné pozemky, ale o susedné, čo v praxi môže znamenať, aj iné rozhodnutie,

vzhľadom na iný režim, ktorý sa na daný pozemok, alebo časť vzťahuje. Tento návrh teda zamietol.

14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona), tento zákon upravuje usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len
"pozemok pod stavbou").15. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve

cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do
vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod

stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

19. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

20. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. Podľa § 677 OZ ods. 1, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k

dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

24. Podľa § 677 OZ ods. 2, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať
pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

25. Podľa § 678 OZ, ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy, ak zmluva
alebo osobitné predpisy neustanovujú inak..

26. V predmetnom konaní nebolo sporné vlastníctvo stavby ani pozemku účastníkmi konania.

27. Súd skúmal, či sa na daný právny vzťah môžu aplikovať ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z., alebo
či je potrebné použiť iný právny predpis. Zároveň súd poukazuje na základnú zásadu, zásadu právnej
istoty, ktorá znamená, aj že v obdobných veciach budú súdy rozhodovať rovnako.

28. Pri rovnakom skutkovom základe ako v konaní č. k. 25C/257/2014, mal súd za to, že nárok žalobkyne

je preukázaný. Nepochybne bolo preukázané, že žalovaný naďalej užíva nehnuteľnosť žalobkyne bez
právneho dôvodu. Nehnuteľnosť žalobkyne je súčasťou športového areálu - futbalového ihriska. Celý
športový areál, vzhľadom na vzájomnú previazanosť funkcií jednotlivých objektov, z ktorých sa daný
areál skladá, je nutné chápať ako stavbu. Súd má za to, že argumenty žalovaného, že užíva danú
nehnuteľnosť na základe vzniku zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. neobstoja.

V čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona totiž medzi stranami sporu, resp. právnou predchodkyňou
žalobkyne a žalovaným existoval zmluvný vzťah z nájomnej zmluvy č. 1/2004. Súd si je vedomí, že
prakticky v identických veciach krajský súd rozhodol v rôznych senátoch rozdielne. Každý zo senátov
odvolacieho súdu, si odôvodnil svoje rozhodnutie, a týmto rozhodnutím je viazaný súd prvej inštancie vpríslušnej veci. Nie je ním však viazaný súd prvej inštancie v inej veci a taktiež ním nie je viazaný ani
iný senát krajského súdu, bez ohľadu na to, že ide o posledné rozhodnutie v týchto obdobných veciach,
o čom sa snažil súd presvedčiť právny zástupca žalovaného. Takáto viazanosť nevyplýva zo žiadneho

ustanovenia zákona.

29. V tomto konaní treba prisvedčiť argumentom žalobkyne, že z gramatického výkladu ustanovenia §
4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva, že zákonodarca viaže vznik zákonného vecného bremena
na dve právne skutočnosti, a to nadobudnutie účinnosti tohto zákona č. 66/2009 Z. z. a neexistenciu

iného zmluvne dohodnutého práva medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, pričom pre vznik
zákonného vecného bremena vyžaduje kumulatívne splnenie oboch vyššie uvedených skutočností, k
čomu v tomto prípade nedošlo. Režim zákona tu potom nenastúpil. Ak nájomný vzťah ku dňu účinnosti
zákona existoval, vecné bremeno nevzniklo a náhradu za užívanie veci rieši nájomné a po skončení
nájmu nároky z porušenia práva za užívanie veci bez právneho dôvodu (nároky z
bezdôvodného obohatenia).

30. Súd sa stotožnil s argumentáciou v medzitýmnom rozsudku Okresného súdu Prešov v obdobnej
právnej veci vedenej pod sp. zn. 9C/195/2014, ktorý medzitýmny rozsudok už je súčasťou súdneho spisu
ako listinný dôkaz predložený žalobkyňou. Podľa názoru súdu gramatický výklad slov zákona č. 66/2009
Z. z. v ustanovení § 4 ods. 1 „ku dňu účinnosti tohto zákona“ podporuje názor, podľa ktorého prekážka

v podobe „iného práva“ pre vznik zákonného vecného bremena musí existovať ku dňu účinnosti zákona
(k 01.07.2009).

31. Súd má pri rozhodovaní možnosť určité nedostatky zákona preklenúť výkladom, avšak nemôže
nahradzovať činnosť zákonodarcu, ak tento síce niektoré vzťahy chce upraviť, avšak samotné znenie

zákona spôsobí, že prvotný zámer nie je naplnený. Jasná formulácia § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009
Z. z. znamená, že súd nemôže žalovanému priznať práva, ktorých sa domáha, a to aj za situácie, ak
sa v obdobných veciach opätovne vyjadril aj Krajský súd tak, že zákonné vecné bremeno žalovanému
nevzniklo. Ak by zákonodarca mal v úmysle pripustiť možnosť vzniku zákonného vecného bremena v
prospech vlastníka stavby aj po dni účinnosti tohto zákona, musel by túto možnosť upraviť expressis

verbis priamo v zákone. Takúto možnosť zákon č. 66/2009 Z. z. nestanovuje, a preto je nevyhnutné
dospieť k záveru, že v predmetnej právnej veci nemožno na vzťah žalobkyne a
žalovaného aplikovať § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. S prihliadnutím na povinnosť súdov zachovávať
jednotnosť judikatúry má súd za to, že odchýlenie sa od právneho názoru vyplývajúceho z právoplatného
uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/11/2016-199 zo dňa 27.07.2017 by predstavovalo zásah

do základných práv a slobôd žalobkyne, nakoľko protichodné právne závery vyslovené v analogických
prípadochbyneprispievaliknaplneniuhlavnéhoúčeluprincípuprávnejistotyaanikdôverevspravodlivé
súdne konanie (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 49/06 a III.ÚS 300/06).

32. Právna predchodkyňa žalobkyne vypovedala nájomnú zmluvu výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX.

Tento právny úkon vo vzťahu k nájomnej zmluve, uzatvorenej so žalovaným, súd považoval za
platný. Výpoveď síce bola daná na pôvodne celú nehnuteľnosť, avšak z prejavu vôle vlastníčky bolo
nepochybné, že chcela dať výpoveď na nehnuteľnosť, ktorú v čase dania výpovede vlastnila, a tak
nepochybne dala najavo, že v právnom vzťahu so žalovaným už nechce zotrvať ani v časti. Takto
formulovaný prejav vôle bol žalovanému nepochybne jasný a tento akceptoval. Vyčlenenie parcely R. C.

XXX/X bolo uskutočnené geometrickým plánom, a teda žalovanému bolo zrejmé, že okrem tejto parcely
je uskutočnená výpoveď k zostávajúcej časti parcely N. C. XXX/X. Súd tak vychádzal z
toho, že žalovaný užíva nehnuteľnosť bez toho, aby mal k tomuto pozemku právo zákonného vecného
bremena, alebo že by ho užíval podľa platnej nájomnej zmluvy. Žalovaný tak užíva pozemok žalobkyne
bez právneho dôvodu.

33. Čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobkyňa žiadala, vzhľadom na námietku
premlčania žalovaného sa súd prvej inštancie musel zaoberať tým, či nárok je premlčaný.

34. Žalobkyňa sa domáhala nároku z bezdôvodného obohatenia. Tomu teda zodpovedá aj režim

prípadného premlčania. Poukazujúc na vyššie citovaný § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
premlčaciadoba2-ročná,pričomžalobabolanasúddoručenádňa25.07.2016ažalobkyňasadomáhala
nárokov za obdobie od 26.7.2014 do 25.7.2016. Z tohto teda vyplýva, že nárok žalobkyne je dôvodný
v celom rozsahu.35. Čo sa týka samotnej výšky za 1 m2, ktorú požadovala žalobkyňa, súd vychádzal zo znaleckého
posudku znalca Ing. T. M. č. XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota predmetnej

nehnuteľnosti predstavuje zaokrúhlene čiastku 25 700 Eur. Jedna desatina z hodnoty predmetnej
nehnuteľnosti predstavuje dokonca 2,85 Eur ročne za 1 m2. Súd mal preto za to, že nárok žalobkyne,
predstavujúci 4 500 Eur za výmeru pozemku 900 m2 je pri sume 2,50 Eur ročne za 1 m2 dôvodný.
Žalovaný síce spochybnil požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia, avšak nepredložil žiadny
dôkaz, ktorý by nárok žalobkyne aj relevantne spochybnil. Súd prihliadol aj na znalecký posudok T..

G., ktorý určil výšku nájomného za susedný pozemok 2,338 Eur/rok, čo je približná suma akú žiadala
žalobkyňa.

36. Z priznanej istiny súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania, a to s poukazom na § 517 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka.

37. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

38. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

40. V danom prípade žalobkyňa požadovala od žalovaného úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 4 500 Eur od 21.06.2016 do zaplatenia. Výzvou zo dňa 12.07.2016 žalobkyňa vyzvala žalovaného

na zaplatenie peňažného plnenia v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaný potvrdil, že výzvu
mali k dispozícii a reagovali na ňu. Je teda nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania 7 dní
po doručení výzvy, teda 21.07.2016, bol už žalovaný v omeškaní. Súd teda priznal úroky z omeškania
žalobkyni tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

41. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Žalobkyňa bola úspešná, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.