Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 6, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/676/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115236174
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4115236174.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Ing. Q. U. CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, N. P., proti

žalovanému: Mesto Zlaté Moravce, IČO: 00 308 676, so sídlom 1. mája 2, Zlaté Moravce, o odstránenia
poškodenia a náhradného plnenia, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania, ani trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2015 a doplnením žaloby doručeným súdu
dňa 15.2.2016 domáhal, aby žalovaný na parc. reg. C v kat. úz. N. P. LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X o
výmere 100m2 zast. plochy a nádvoria, na ktorej je postavená nebytová budova súp. č. XXX odstránil

poškodenie uvedenej budovy a dal budovu do pôvodného stavu zo dňa 23.1.1990 - na zachovalej
časti - obchodná miestnosť a sklad na N. ul. X o výmere 66,7m2, rozmery 10,95 x 5,50, 3,80 x
0,82 + 4,90 x 4,75 vymeniť krov vybudovaný z drevených hrád pôvodnou technológiou a zachovaní
pôvodných rozmerov a dimenzí, vymeniť strešnú krytinu z pozinkovaného plochu, vymeniť rýny a
zvodné žľaby zo strany N. ulice, vrátiť demolované a neexistujúce rýny a zvodné žľaby zo strany
dvora, postaviť odstránený nosný múr krovu, ktorý bol nahradený drevenými podperami, múr postaviť z
tehlového muriva 40 cm a v múre osadiť okná, v chodbe o rozmeroch 1,40 x 18 čo sa rovná 25,20m2

vybudovať kameninovú podlahu technológiou uloženia kameninových dlaždíc na betónový podklad,
obnoviť vonkajšie aj vnútorné omietky. Ďalej žiadal, aby mu žalovaný nahradil čiastočne odstránenú časť
domu súp. č. XXX, na parc. č. XXXX/X o výmere 389m2 zastavané plochy na LV č. XXXX, kat. úz. N.
P. a vybudoval objekt súčasne používanými technológiami tehlovým murivom obvodových múrov 40 cm
a priečky 15 cm, obojstranne omietnuté so spoločným krovom a strechou napojenou na krov a strechu
v zachovanej časti, technológia a materiály krovu a strechy zachovať pôvodné teda drevené hrady a
pozinkovaný plech, v obývacej izbe 5,30 x 7,20 = 38,16m2, v detskej izbe 5,30 x 3,60 = 19,08 m2, v

spálni 5,30 x 3,30 + 3,20 x 3,30 = 28,05 m2, vybudovať podlahy, dubové parkety uložené na betónovom
podklade, v ostatných miestnostiach a to kuchyňa 4,50 x 4,30 = 20,25m2, kúpeľňa 3 x 2 = 6m2, WC 1
x 2 = 2m2, špajza 2,40x2 = 4,80 m2, umiestniť podlahy kameninové dlaždice na betónovom podklade.
V kuchyni, WC a kúpeľni vybudovať kanalizáciu, rozvod vody a obklady úžitkových stien. Ďalej žiadal
od žalovaného, aby mu na parc. reg. C, kat. úz. N. P. LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X o výmere 248m2
zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je dvor a evidovaný dom súp. č. XXX a na parc. reg. C, kat. úz.
N. P., LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X o výmere 261m2 zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je dvor a na

nej bol postavený dom súp. č. XXX, postavil jednopodlažný nepodpivničený dom zakomponovaný do už
vystavenej časti polyfunkčných domov na ul. U. O. stavebnými technológiami zodpovedajúcimi stavbe
polyfunkčných domov tak, aby zastavaná plocha domu zodpovedala domu súp. č. XXX a to 274,5m2 s
tým, že bude zachovaný rozmer polyfunkčného domu 12m, dĺžka objektu bude 22,80m, úžitková plocha195,7m2. Dom bude vybavený rozvodom vody, elektriny, kanalizáciou. Krov bude zodpovedať domu
súp. č. XXX, kde boli použité drevené hrady a pálená strešná krytina. Ďalej žiadal od žalovaného, aby na
parc. reg. C, kat. úz. N. P., LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X o výmere 261m2 zastavané plochy a nádvoria,

odstránil garáž o rozmere 6 x 6,25 m = 37,5m2 a časť ďalšej garáže o rozmere 6,25 x 1,93 = 12,1
m2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nehnuteľnosti v neznámom čase od roku 1990 do 24.2.2014
poškodil, znehodnotil, niektoré zlikvidoval, nechal postaviť garáže.

2.Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 25.1.2017 rozsudkom č.k. 12C/676/2015-43 tak, že žalobu

zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca
odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/186/2017-65 zo dňa 30.4.2018 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že žalobca je aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby a súd sa má zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku.

3.Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe, uviedol, že ak je zmluva neplatná strany si majú

navzájom vrátiť plnenia. Na nich troch podielových spoluvlastníkov bola podaná žaloba, jednalo sa
o vrátenie kúpnej ceny, tú boli zaviazaní vrátiť. Preto teraz žaluje Mesto Zlaté Moravce. Čo sa týka
neplatnosti kúpnej zmluvy, táto bola absolútne neplatná, to znamená, že nehnuteľnosti nikdy neboli vo
vlastníctve štátu, boli ich vlastníkmi od r. 1947 až doteraz. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že im
nebolo zrejmé čo sa kupuje a čo sa predáva. Zmluva nemala náležitosti, nebola kompletná. Domáha

sa, aby nehnuteľnosti boli opravené, Mesto zodpovedá za všetko čo sa dialo za Československého
štátu. Domáha sa aj odstránenia garáží, ktoré boli postavené na parc.č. XXXX/X napriek zákazu. Mesto
zákaz nerešpektovalo. Súd vydal predbežné opatrenie a zakázal stavať garáže. Mesto mu nehnuteľnosti
nepredalo. Budovy sú v dezolátnom stave, ohrozujú, ide mu o ich opravu a bezpečnosť. Následne vo
veci uviedol, že dal si vypracovať ZP č. 11/2015 znalec Ing. N. z dôvodu, že Mesto mu nechcelo majetok

navrátiť. Tým zdokladoval, čo sa tam nachádzalo, čo sa tam nenachádzalo a v akom stave to bolo.
Nachádza sa tu 45 fotografií, ktoré dokumentujú stav v r. 2014-2015.
Zmluva M 60/4 bola súdom vyhlásená za neplatnú a to pre nedostatok náležitostí a § 39 OZ,
nehnuteľnosti boli určené znaleckým posudkom rovnako aj ich cena, popísaný je prevádzaný majetok.
Cena bola stanovená na 480.215 Kčs. Znalecký posudok korešponduje s kúpnou zmluvou. Sú tu

podrobne popísané všetky stavby, aj ich rozmery, aj ich hodnota. Znalecký posudok bol súčasťou
konania 8C/18/2002. Vo februári 1990 prvýkrát napadol kúpnu zmluvu. Na nákrese je žltou farbou
označené, čo sa zachovalo a to časť domu č. XXX a časť múru, ostatné nehnuteľnosti alebo časti
zo stavby XXX boli odstránené, nevie kým, nevie kedy a odstránený bol aj dom XXX. Poukazoval na
výzvu na vysporiadanie majetku zo dňa 20.5.2014, ktorú doručil žalovanému, súčasťou tejto výzvy boli

aj fotografie, ktoré dokumentovali stav v r. 1990 a v r. 2014. Existuje kniha Zlaté Moravce kedysi a
dnes, jej spolutvorcom bol aj žalovaný. Na strane 34 a 35 je fotografia domu č. XXX s textom, že
dom sa nachádza na ul. U. O. a jednalo sa o dom rodiny U.. Je tam aj záber na parc. č. XXXX a na
kovanú ohradu rodiny U.. Týmto je zdokladované ako nehnuteľnosti vyzerali v r. 1990 a zdokumentovaný
je aj súčasný stav ako sú nehnuteľnosti zbúrané. Postavené sú tam garáže p. T. a p. H.. Žalovaný

začal využívať majetok, pridelil ho 12 fyzickým osobám, ktorého ho užívajú dodnes. Z Google Maps je
možné zistiť kto kedy začal stavať garáže. Teda je preukázané, čo bolo predmetom prevodu, čo zničil,
poškodil, zdemoloval žalovaný. V čase prevodu nehnuteľností znalec uviedol, že bola vymenená nová
strecha, realizovalo to JRD Hosťovce. Za 24 rokov nebola ani len natretá. Polovicu strechy žalovaný
zdemoloval pri odstraňovaní nehnuteľností, strechu podložil plechmi, odstránil presklenú stenu, strecha

zostala visieť vo vzduchu, žalovaný tam dal drevené stĺpy, ktoré strechu podpierali, odstránil kanalizáciu,
zničil podlahy, všetko je to popísané vo výzve zo dňa 20.5.2014. Odstránili komíny, zostala tam časť
múru. Žalovaný je právny nástupca Československého štátu s poukazom na § 2 ods. 5 a § 4 Zákona
č. 138/1991. Spor sa týka nehnuteľností parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, takto boli parcely evidované
do r. 1997 na LV XXX. Po tomto roku sa jednalo o parc. XXXX/X, ale bola to iná parcela ako bola

pôvodná XXXX/X, aj keď sa jedná o rovnaké označenie. To isté platí aj pre parc. č. XXXX/X, bola to
iná parcela, oproti pôvodnej, aj keď s rovnakým číslom XXXX/X. Jediná parc. XXXX zostala tak ako
pôvodná. Vznikli tri novovytvorené parcely XXXX/X, XXXX/X, to je z pôvodnej XXXX/X bez domu, a
XXXX/X časť s pôvodnej XXXX/X. Zapísané boli na LV č. XXXX, podľa geometrického plánu, ktorý dal
urobiť žalovaný. V súčasnosti evidované na LV XXXX. Čo sa týka parc. XXXX/X a XXXX/X obe boli jeho

vlastníctvo. Garáže sa stavali na oboch parcelách, mesto o tom vedelo. Čo sa týka nevrátenia kúpnej
ceny, bol vydaný medzitýmny rozsudok, zatiaľ nie je čo uhrádzať. Pokiaľ také rozhodnutie bude vydané
a bude známa výška, tak to uhradí. Mesto mu dalo zoznam nájomcov, ktorí majetok užívali, žalovaný
o tom vedel. Od r. 1992 asi 10 rokov tu bolo sklenárstvo, ukladali sa tu palety. Čo sa týka odstráneniastavby č. XXX, bolo vydané rozhodnutie, ktorým sa odstraňovali viaceré stavby, dôvod bol ten, že územie
bolo určené na výstavbu sídliska, čo je uvedené aj v kúpnej zmluve. Je tu síce uvádzané, že domy sú
v nevyhovujúcom technickom stave, ale k tomu nebol spravený žiadny znalecký posudok. Ich dom bol

najzachovalejší, vidno to aj z fotografií, aj z jeho ohodnotenia v znaleckom posudku. K vyjadreniu, že sa
domáha v dvoch konaniach toho istého uvádzal, že Mesto aj p. N. sa z toho vyzúvajú.

4.Zástupkyňa žalovaného predniesla svoje vyjadrenie v súlade s jeho písomným vyjadrením zo dňa
25.1.2017, pridržiavala sa vyjadrenia zo dňa 13.3.2017. K odstráneniu stavby č. XXX došlo na základe

rozhodnutia MNV zo dňa 15.1.1991, dôvodom bol zlý technický stav budovy. Mesto sa stalo vlastníkom
nehnuteľnosti až dňom 15.4.1991, to je deň účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. Mesto nezodpovedá za
zbúranie domu, v čase kedy sa stalo vlastníkom nehnuteľnosti, už stavba neexistovala, bola odstránená.
Žalobca uvádzal, že časť domu XXX a časť múru odstránil U. N.. Na Okresnom súde Nitra je vedené
konanie sp. zn. 10C/412/2015, kde si žalobca uplatňuje to isté voči U. N., čo v tomto konaní voči Mestu.

5.Svedkyňa P. U. - manželka žalobcu na pojednávaní uviedla, že po uzavretí manželstva prišla bývať
do sporných nehnuteľností. Domy boli na tú dobu nadpriemerne zariadené, vybavené, bol tam vodovod,
kanalizácia, akumulačné zariadenie. Svokor všetko udržiaval, menil strechu, kožoval, okná natieral. Asi
od r. 1988 sa začalo s hrozbami vyvlastnenia, že nehnuteľnosti budú odkúpené pre výstavbu sídliska
Stred I. Žalobca sa bránil, priečil sa do poslednej chvíle. Prišiel znalec, všetko hodnotil, meral. Je

pravda, že dostali peniaze asi 460.000 korún za dva domy a všetko čo tam bolo. Objekty, ktoré mali
byť vykúpené, sa prenajímali, žalobca chcel nehnuteľnosti dostať naspäť, aby mu ich mesto predalo
alebo prenajalo, mesto s tým nesúhlasilo, boli tam obchody, krčma, sklenárstvo, robili sa tam kľúče.
Nehnuteľnosti vykupovala Stavoinvesta, mesto malo dom chrániť, nie ho devastovať. V r. 2000-2002
sa v susedstve postavil objekt, sú tam obchody, garáže, ktoré zasahujú do nehnuteľností, ktoré patria

žalobcovi. Dom z ul. U. O. zbúrali, sú vypracované projekty pre výstavbu projektov pre p. P. a p. M.,
ktoré sa zrealizujú, keď bude mesto úspešné. 4-5 ľudia si privlastnili časť parcely na svoje podnikanie,
dohodli sa tak s mestom. X. N. zbúral chodbu, ukladal si tam palety so sklom.

6.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s obsahom spisu a to

žalobou, výpisom z LV č.XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa 18.1.1990, výpisom z evidencie nehnuteľností,
doplnením žaloby, vyjadrením žalovaného zo dňa 25.1.2017 spolu s prílohami, znaleckým posudkom
z 10.7.1989, námietkou premlčania zo spisu 19RO/367/14, 14C/74/15 a stanoviskom žalovaného,
výzvou na vysporiadanie majetku zo dňa 20.5.2014, nákresmi, vyjadrením mesta zo dňa 23.12.2005,
fotografiami, ZP č. 11/2015, vyjadrením žalovaného z 15.11.2018, písomným vyjadrením žalobcu s

dokladmi, uznesením 14C/74/2015, rozhodnutiami Okresného súdu Nitra 10C/412/2015, 9C/284/2015,
8C/18/2002 + rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, 14C/283/2016, písomnými vyjadreniami žalobcu a
žalovaného a zistil tento skutkový a právny stav:

7.Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že ako vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese N. P.,

obec N. P., kat.úz. N. P. parcely registra "C" parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 248
m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 21 m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 389 m2, parc.č.
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 261 m2, parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 256 m2, so stavbou súp.č. XXX nachádzajúcou sa na parc.č. XXXX/X sú žalobca v podiele 1/3,

U. D., rod. U., nar. XX.X.XXXX v podiele 1/3, Y. U., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1/6, G. T., rod.
U., nar. XX.X.XXXX v podiele 1/6.

Z kúpnej zmluvy M 60/4 zo dňa 18.1.1990 vyplýva, že žalobca, U. D. a Y. U. ako predávajúci uzatvorili
predmetnú kúpnu zmluvu s Československým štátom zastúpeným Stavoinvesta, IIO Bratislava ako

kupujúcim, predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti v kat. úz. N. P. zapísané v LV č. XXX - parc.č.
XXXX/X, XXXX/X, XXXX vo výmere 1275m2 vyznačené v geometrickom pláne číslo: 243-251-0297-81
zo dňa 5.2.1988. Dohodnutá bola kúpna cena 480.215.- Kčs, každému z predávajúcich bola vyplatená
1/3 kúpnej ceny, žalobcovi bola vyplatená kúpna cena vo výške 160.072.-Kčs. Vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam prešlo v prospech kupujúceho. Kúpna zmluva bola uzatvorená pre majetko - právne

usporiadanie staveniska stavby - OS Stred I. stavba Zlaté Moravce.Nehnuteľnosti boli ocenené znaleckým posudkom Y. M. zo dňa 10.7.1989, ich cena bola stanovená
na 480.215.- Kčs. Nehnuteľnosti boli v znaleckom posudku popísané, v čase ohliadky neobývané, vek
domov preukázaný nebol, podľa vlastníkov boli postavené v roku 1924.

Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp.zn.8C/18/2002 konanie o určenie vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam, v konaní bola ako prejudiciálna otázka riešená otázka platnosti kúpnej
zmluvy č. M60/4 , ktorá bola vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon pre jej nedostatočnú
určitosť, nebolo jednoznačne na základe kúpnej zmluvy M 60/4 určené, čo bolo premetom prevodu.

Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný nehnuteľnosti poškodil, znehodnotil, niektoré zlikvidoval, napriek
zákazu dal vybudovať garáže.

Žalobca vyzýval žalovaného výzvou zo dňa 20.5.204 na vysporiadanie majetku. K výzve predložil aj
náčrtdomusúp.č.XXXaXXX,stavvroku1989,stavdoroku1997,stavporoku2014.Predložilfotografie

domu súp.č. XXX a súp.č. XXX z roku 1989, z roku 2014, fotografie z knihy Zlaté Moravce kedysi a dnes,
na ktorých je dom súp.č. XXX na parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX s kovovou ohradou.

Žalobca si objednal vypracovanie znaleckého posudku u znalca Ing. B. N. na stanovenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľností - stavby súp.č. XXX na parc.č. XXXX/X v kat. úz. N. P. a pozemkov parc.č. XXXX/

X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX v kat. úz. N. P.. Vypracovaný bol znalecký posudok č.
11/2015 zo dňa 20.5.2015.

Žalobca opakovane písomnými výzvami zo dňa13.4.1990, 30.9.1990, 9.1.1991, 16.8.1991. 1.10.1997,
28.1.1998, 30.3.1998, 24.8.1998,21.9.2000 žiadal žalovaného o odkúpenie nehnuteľností.

Jeho žiadosť žalovaným schválená nebola, svedčia o tom výpisy z uznesenia mestského zastupiteľstva
žalovaného, písomné odpovede žalovaného.

Na Okresnom súde Nitra je pod sp.zn.10C/412/2015 vedené konanie žalobcu proti žalovanému: U. N.,

kde sa žalobca domáha od žalovaného U. N., aby dal časť domu súp.č. XXX na parc.č. XXXX/X do
pôvodného stavu, aby postavil z tehlového muriva 40 cm nosný múr krou a v múre osadil okná, v chodbe
o rozmeroch 1,40 x 18 = 25,20m2 vybudoval kameninovú podlahu technológiou uloženia kameninových
dlaždíc na betónový podklad, obnovil vonkajšie aj vnútorné omietky. Toho istého sa domáha aj v tomto
konaní od žalovaného Mesta Zlaté Moravce.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.12.2005 k veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod
sp.zn.8C/18/2002 vyplýva, že stavebníci P. H. a U. T. realizujú na parc.č. XXXX/X stavby garáží, ktoré
boli povolené príslušným stavebným úradom.

Likvidácia stavby - rodinného domu súp.č. XXX na parc.č. XXXX/X na ulici U. O. prebehla na základe
Rozhodnutia o povolení odstránenia stavieb zo dňa 29.12.1990 MNV v Zlatých Moravciach - odbor
výstavby, územného plánovania a dopravy za nasledovných podmienok: stavby budú odstránené do
1.7.1991. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že územie je určené na výstavbu „ Obytný súbor -
Stred. Prvá stavba Zlaté Moravce „. Domy sú v nevyhovujúcom technickom stave, 80 - 100 rokov staré,

Mnohé sú sčasti už rozpadnuté, ich oprava by bola nerentabilná. Domý sú majetkom Čsl. štátu v správe
ONV v Nitre.

8.Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné

a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
9.Povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v OZ § 415 a nasl. Podľa ustanovenia § 415 OZ je každý
povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku,
prírode a životnom prostredí. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vznikázodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle ustanovenia § 420 OZ každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za škodu však nie je zodpovedný ten, kto

ju spôsobil, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, ak sa za daných
okolností nedalo odvrátiť iným spôsobom. Spôsobený následok nesmie byť rovnako závažný alebo ešte
závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Takisto nezodpovedá za škodu ten, kto ju spôsobil v nutnej obrane
proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je
možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V zmysle judikatúry

sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby
sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že
navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Ušlým ziskom rozumieme majetkovú
ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt
poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí. Škoda sa

uhrádza v peniazoch. Ak o to poškodený požiada a súčasne ak je to účelné a možné, umožňuje zákon
uhradiť škodu navrátením do pôvodného stavu. Naturálna náhrada, ktorá je predmetom tohto konania
(náhrada navrátením do pôvodného stavu), teda neprichádza do úvahy bez žiadosti poškodeného.
Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti
medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou / nález pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. 3. 2010,

podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi
konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná.
Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť

bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje žalobcu ako poškodeného.
Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú
súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou /R21/1992/, časová súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie

je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri
posudzovaní vecnej súvislosti.
10.Žalobca sa v konaní domáha naturálnej reštitúcie, tá je prípustná len vtedy, ak sú súčasne splnené
obidve zákonom stanovené podmienky, t. j. že o to výslovne požiada poškodený v podanej žalobe, čo
je splnené ako aj za podmienky, že uvedenie do pôvodného stavu je fyzicky možné a je aj účelné, čo

podľa názoru súdu splnené nie je a to z nasledovných dôvodov : Účelnosť sa posudzuje z hľadiska
hospodárnosti a možnosť z hľadiska objektívnosti, ktorá vylučuje uvedenie do predošlého stavu tam,
kde tomu bráni prekážka objektívnej povahy. Náhrada škody nebude možná ani účelná, ak medzi
stranami sporu panujú veľmi konfliktné vzťahy, ktoré zabraňujú v súčinnosti, ktorá je nevyhnutná medzi
poškodeným a škodcom pri reparácii náhrady škody do pôvodného stavu (rozsudok Najvyššieho súdu

ČR zo dňa22.4.2008 sp. zn. 25 Cdo/1030/2006), k tomuto názoru sa súd prikláňa aj v predmetnom
konaní, pretože súd si nevie predstaviť súčinnosť medzi žalobcom a žalovaným a to s poukazom na
početné súdne spory prebiehajúce medzi žalobcom a žalovaným, na predloženú písomnú komunikáciu
medzi žalobcom a žalovaným, s poukazom na jeho početné písomné žiadosti a odpovede a stanoviská
žalovaného. Uvedením do predošlého stavu sa má vytvoriť stav, aký tu bol pred spôsobením škody.

Aj tu súd videl problém predovšetkým v tom, že kúpna zmluva M 60/4 zo dňa 23.1.1990 je absolútne
neplatným právnym úkonom práve pre jeho neurčitosť, nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej
zmluvy neboli dostatočne určite a jasne špecifikované, takže žalobca nemohol vedieť čo bolo v tom
čase predmetom prevodu, nehnuteľnosti boli v zmluve označené iba listom vlastníctva a parcelnými
číslami a súčtom ich celkovej výmery bez uvedenia stavieb, cena predmetu prevodu nekorešpondovala

s bodom I. zmluvy, stavby dom, garáž, drobné stavby neboli riadne špecifikované, predmetom ocenenia
aj vyplatenia kúpnej ceny boli i ďalšie nehnuteľnosti nezahrnuté do predmetu zmluvy - dom- obytná
časť, drobné stavby, studňa, oplotenie, trvalé porasty, garáž, vonkajšie úpravy, žalobcovia, ktorí v konaní
vypovedali nevedeli uviesť, či predmetom predaja boli aj stavby a ktoré, keď na pozemku stáli dva
domy, tvrdili, že oba domy a štyri parcely, a oba domy, dvor a kúsok záhrady, o predaji drobných

stavieb a garáže nehovoril nikto. Takto to bolo uvedení odôvodnení rozsudku Okresného súdu Nitra
sp.zn. 8C/18/2002 zo dňa 11.1.2012. Potom nie je možné, aby žalobca vedel, čo si na základe
predmetnej žaloby má uplatniť aké nehnuteľnosti a ako mali byť dané do pôvodného stavu. O naturálnu
reštitúciu ide predovšetkým vtedy, ak došlo k zničeniu alebo strate druhovo určenej veci, ktorá môže byťnahradená vecou rovnakého druhu a akosti. Typickým príkladom, kedy podľa súdnej praxe je uvedenie
do predošlého stavu účelné a možné, je prípad poškodenia, nie však zbúrania a odstránenia domu tak
ako to žalobca žiadal v prípade domu súp.č. XXX a súp.č.XXX. Zo znaleckého posudku Y. M. vyplýva,

že domy boli neobývané, postavené boli podľa vlastníkov v roku 1924, k zbúraniu stavby súp.č. XXX
došlo na základe Rozhodnutia o povolení odstránenia stavieb, pričom sa to netýkalo len stavby súp.č.
XXX, ale aj ostaných 20 stavieb a ako dôvod bol uvedený zlý technický stav stavieb, tvrdenia žalobu
o dobrom technickom stave v konaní preukázané neboli, fotografie nevypovedajú o technickom stave
budovy. Faktické úplné odstránenie stavby má za dôsledok, že stavba domu sa môže realizovať len

za splnenia podmienok uvedených v zák. č. 50/1976 Zb. na základe rozhodnutia stavebného úradu, aj
v prípade vydania stavebného povolenia k tomu kompetentným stavebným úradom, by nebolo možné
považovať za účelné nariadiť výstavbu starého rodinného domu v jeho pôvodnom stave existujúcom v
čase zbúrania a z rovnakého materiálu, ktorého zloženie nie je známe, ani zistiteľné a pravdepodobne
sa už v súčasnosti nepoužíva. Preto súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vyhovenie
žalobe na tzv. naturálnu reštitúciu. Poškodenému vlastníkovi, či spoluvlastníkovi odstránením stavby

vzniká právo na úhradu nákladov účelne vynaložených na vyváženie majetkových dôsledkov toho, že
uvedenie do pôvodného stavu nebolo uskutočniteľné, pretože to nebolo dobre možné alebo účelné,
pretože náklady na úpravu by prevýšili časovú hodnotu veci k momentu vzniku škody. V tejto súvislosti
Najvyšší súd v ČR v rozsudku zo dňa 19.9.2002 sp. zn. 25Cdo/2575/2000 zaujal názor, podľa ktorého
výška škody na dome, ktorý bol protiprávne čiastočne demolovaný, sa určí sumou zodpovedajúcou

nákladom na uvedenie domu do stavu pred vykonaním čiastočnej demolácie. Takúto náhradu škody
si však žalobca neuplatňoval. Podľa rozhodnutia R 21/1984 nie je možné nariadiť výstavbu starého
rodinného domu v jeho pôvodnom stave existujúcom v čase zbúrania a z rovnakého materiálu, ktorého
zloženie nie je známe, ani zistiteľné a pravdepodobne sa už nepoužíva, pokiaľ sú domy postavené v roku
1924, je málo pravdepodobné, že materiály, ktoré sa použili na ich výstavbu, sa používajú aj v roku 2019.

11.V konaní nebola jednoznačne a bez pochybností preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a vzniknutou škodou, tým má na mysli súd to, že k odstráneniu stavieb došlo na základe
Rozhodnutia o povolení stavieb- búracieho povolenia pre zlý technický stav stavieb, žalobca vo svojej
výpovedi na pojednávaní dňa 10.1.02018 uviedol, že nevie kto nehnuteľnosti poškodil a kedy, sčasti

si ten istý nárok uplatňuje v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 10C/421/2015 od
žalovaného U. N., tak potom je vôbec otázne, či má žalobca jasno v tom kto mu škodu spôsobil,
keď žaluje ohľadne toho istého nároku dva odlišné subjekty v dvoch konaniach, pričom sa nejedná o
prekážku litispendencie s poukazom na ustanovenie § 159 CSP, podľa ktorého začatie konania bráni
tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie, pretože konanie sa netýka tých istých

sporových strán, týka sa tej istej právnej veci, jedná sa len o totožnosť predmetu konania a skutkových
okolností, z ktorých sa nárok vyvodzuje, nárok žalobcu je uplatnený z rovnakého skutkového základu
od dvoch rôznych strán.

12.Ďalej sa žalobca domáhal od žalovaného odstránenia garáží, v konaní však zo strany žalobcu nebolo

preukázané, že by žalovaný bol vlastníkom týchto garáží. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany
sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v
konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so

záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011). Žalobca sa môže
domáhať odstránenia garáže od vlastníka garáže, nie od subjektu, ktorý nie je ich vlastníkom a preto
žalobu pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v tejto časti uplatneného nároku zamietol, pričom

poukazuje na vykonané dokazovanie v predmetnej veci - konkrétne na vyjadrenie žalovaného zo dňa
23.12.2005 vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.8C/18/2002 z ktorého vyplýva, že
stavebníci P. H. a U. T. realizujú na parc.č. XXXX/X stavby garáží.

13.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia,

súd žalobu zamietol.14.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, ani náhradu trov odvolacieho konania, aj keď mal v konaní plný úspech,
nakoľko vychádzal z toho, že žalovanému žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.