Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712208715
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Radačovský

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8712208715.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci žalobcu 1/

R. M., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX O. G., O. G. XX, X/ U. M., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX O. G., O.
G. XX, X/ F. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX O. G., O. G. XXX, všetci zastúpení Mgr. Maroš Ježík,
advokát, so sídlom 064 01 Stará Ľubovňa, Okružná 871/65 proti žalovanému: D. O. G., XXX XX O. G.,
L. F. XX, C.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Budzíková & JUDr. Dachová, s. r. o., so sídlom Poprad,
Námestie sv. Egídia 95, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosť - pozemok parc. č. M. N. XX/X, druh pozemku: ostatná plocha o
výmere 171 m2 a pozemok parc. č. M. N. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere

23 m2, kde oba tieto pozemky boli vytvorené Geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 5. 12. 2013,
ktorý vyhotovil C.. X. M., autorizačne overil C.. X. M. dňa 5. 12. 2013 a úradne overil Ľ.. G. dňa 9. 12.
2013 pod č. T.-XXXX/XX na Okresnom úrade Poprad, katastrálnom odbore z pozemku parc. č. M. N.
XX/X, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1 622 m2 a M. N. XXX, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria o výmere 4 815 m2, oba zapísané na LV č. X pre k. ú. O. G. v evidencii Okresného úradu
Poprad, katastrálneho odboru vo vlastníctve D. O. G. v podiele 1/1 k celku, p a t r í do dedičstva po
poručiteľovi U. M., nar.

XX. XX. XXXX, zomr. X. X. XXXX v celosti.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou zo dňa 24.5.2012, ktorá bola súdu doručená 20.6.2012 domáhajú sa voči
žalovanému vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že vlastnícke právo k parcele č. XX o výmere 208
m2 - druh záhrada, k. ú. O. G., ktoré predmetom konania sa na základe dedičskej dohody stáva jeden
zo zákonných dedičov, a to U. M. - gen. ako žalobca Ad. 2.
2. Domáhajú sa, aby súd uložil Správe katastra vykonať výmaz duplicitného zápisu vlastníctva k parcele

č. XX o výmere 208 m2 - druh záhrada, v k. ú. O. G. v prospech D. O. G. a vykonať zápis vlastníckeho
práva k parcele č. XX v k. ú. O. G. v podiele 1/1 k pomeru k celku v prospech žalobcu Ad. 2 na meno
U. M. - gen ako vyššie.
3. Ďalej sa domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku na vlastné náklady vykonal všetky úkony potrebné na vyčlenenie predmetnej parcely pôvodne
č. XX zo súčasného zlúčeného pozemku zapísaného na LV č. X na D. O. G. ako súčasť parcely M. XX/
X o výmere 1 622 m2, a to na základe naturálnej reštitúcie - uvedenie do pôvodného stavu z hľadiska

prípadnej potreby geometrického plánu ako podkladu pre zápis do katastra nehnuteľností Poprad, ako
aj podania návrhu na zápis do katastra nehnuteľností na vlastníka určeného týmto rozsudkom.
4. Neskôr návrhom zo dňa 12.12.2013, ktorý bol doručený súdu 13.12.2013 navrhli zmeniť žalobu
poukazujúc na ustanovenie § 95 ods. 1 Obč. súdneho poriadku.5. Okresný súd Poprad uznesením č. k. 7C/118/2012-40 zo dňa 18.3.2014 pripustil zmenu návrhu tak,
že navrhovaný petit má znieť - Súd určuje, že nehnuteľnosť pozemok parc. č. M. XX/X, druh pozemku:
ostatná plocha o výmere 171 m2 a pozemok parc. č. M. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a

nádvoria o výmere 23 m2, kde oba tieto pozemky boli vytvorené geometrickým plánom č. XXX/XXXX
zo dňa 5.12.2013, ktorý vyhotovil C.. X. M., autorizačne overil C.. X.Í. M. dňa 5.12.2013 a úradne overil
Ľ.. G. dňa 9.12.2013 pod č. T.-XXXX/XX na Okresnom úrade Poprad, katastrálnom odbore z pozemku
parc. č. M. XX/X, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1 622 m2 a M. XXX, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria o výmere 4 815 m2, obe zapísané na LV č. X pre k. ú. O. G. v evidencii Okresného

úradu Poprad, katastrálneho odboru vo vlastníctve D. O. G. v podiele 1/1 k celku, patrí do dedičstva po
poručiteľovi U. M., O.. XX.XX.XXXX, K.. X.X.XXXX v celosti.
6. Žalobcovia žalobu zdôvodnili tým, že sú právnymi nástupcami po nebohom U. M., nar. X.XX.XXXX,
zomr. X.XX.XXXX, ktorý nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na základe prídelovej listiny
zo dňa 25. júna 1954. Tvrdili, že sporné parcely, ktoré nadobudol žalovaný na základe osvedčenia o
vydržaní nemohol nadobudnúť vydržaním z titulu administratívneho prídelu realizovaného v roku 1983,

pretože nebol dobromyseľný a muselo mu byť známe, že tieto nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva
ich právny predchodca U. M. na základe prídelovej listiny z 25. júna 1954. Na pojednávaniach zotrvali
na podanej žalobe, pričom právne nástupníctvo žalobkyňa 1/ odvodzovala od svojho manžela U. M.,
ktorý nadobudol vlastníctvo k spornej parcele po svojom otcovi U. M.. Žalobca 2/ uviedol, že pôvodný
vlastník U. M.Ž., ktorý nadobudol vlastníctvo na základe prídelovej listiny bol jeho dedo a U. M. bol jeho

otec. Žalobkyňa 3/ uviedla, že je vnučkou pôvodného vlastníka U. M. a dcérou U. M.. Žalobcovia zhodne
uviedli, že boli presvedčení a vedeli o tom, že parcela im patrí a že túto užívali ich právni predchodcovia.
7. Poukázali na listinné dôkazy s tvrdením, že ich právny predchodca U. M. parcelu č. XX záhrada o
výmere 208 m2 nadobudol do vlastníctva prídelovou listinou z 25.6.1954 s tým, že zápis tejto prídelovej
listiny do pozemkovej knihy bol vykonaný až v roku 1962. Pokiaľ sa týka prídelovej listiny, ktorú ako

dôkaz predložila žalovaná, a to prídelovej listiny z 22.10.1957, ktorá svedčí v prospech L. P. poukázali
na nariadenie SNR č. 104/1945, ktoré hovorí o tom, že keby aj nebola zaplatená prídelová cena
takáto situácia sa riešila tým, že príslušný Okresný národný výbor (ďalej len „ONV“) by musel vydať
rozhodnutie o odňatí prídelu, pretože v tom čase sa vlastnícke právo nadobúdalo nie okamihom zápisu
dopozemkovejknihy,aleokamihomodovzdaniadanýchnehnuteľností.Súžalobcoviapretotohonázoru,

že prídelová listina svedčiaca L. P. z 22.10.1957 nemohla s poukazom na vtedy platnú právnu úpravu
založiť vlastnícke právo pre L. P. a následne pre žalovaného titulom administratívneho prídelu tak, ako
je to konštatované v notárskej zápisnici L.. Č., ktorá slúžila ako podklad pre zápis vlastníckeho práva
žalovaného v katastri nehnuteľností. Žalobcovia tvrdia, že prídelová listina z roku 1957 aj napriek tomu,
že bol vykonaný jej skorší zápis do pozemkovej knihy je právne neplatnou listinou z dôvodu, že vtedajší

Československý štát zastúpený príslušným ONV nemohol prideľovať to, čo už v danom čase nevlastnil
okrem prípadu, ak by predchádzalo odňatie prídelu, čo žiadnym dôkazom preukázané nebolo.
8.Žalovanážiadalažalobuzamietnuťspočiatkustýmtvrdením,žepredmetomsporujepôvodnáparcela
č. XX o výmere 208 m2 nachádzajúca sa v k. ú. O. G., pričom sporná parcela v roku 1983 nebola
zapísaná v pozemkovej knihe, ani na úrade geodézie nebol vedený vlastník, a preto sa jej žalovaný ujal

ako veci nepatriacej nikomu. Uviedla, že je síce pravdou, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia
preukazujú vlastníctvo z prídelovej listiny zo dňa 25.6.1954. Z obsahu tejto listiny však vyplýva, že síce
malo dôjsť k prídelu parcely č. XX, avšak rozsahu majetku v prídelovej listine uvedenom zodpovedá
prídelová cena 4 915 Kčs. V priebehu konania bolo následne preukázané, a to potvrdením ONV v
Poprade odbor finančný zo dňa 10.9.1962 to, že právni predchodcovia žalobcov zaplatili protihodnotu

prídelu v sume len 4 565,50 Kčs. Následne na základe žiadosti právnych predchodcov žalobcov bol
Okresnému súdu v Poprade doručený dňa 29.9.1962 návrh a žiadosť U. M. a jeho manželky o zápis
nehnuteľnosti, pričom predmetom zápisu boli parcely uvedené v prídelovej listine, avšak sporná parcela
č. XX sa v tomto návrhu nenachádza. Následne došlo k zápisu vlastníckeho práva do PKV č. XXX k.
ú. O. G., avšak predmetom zápisu nebola parcela č. XX o výmere 208 m2 a rovnako tak parcela č.

XXX a XXX. Dotknutá parcela č. XX, ktorá bola pôvodne zapísaná v PKV XXX bola pôvodne vlastnícky
zapísaná v prospech L. P. v 1/2, pričom ide o L. P. ženatého s C. M. a následne ešte vlastníctvo svedčalo
v 1 v prospech L. P. ženatého B. K. a následne ešte vlastníctvo svedčalo v prospech P. P., pričom je
tam odkaz, že je to syn L. P. v 1. V predmetnej pozemnoknižnej vložke (PKV) je následne zapísané
a je tam odkaz na prídelovú listinu z 22.10.1957. Z obsahu pozemnoknižnej vložky XXX k. ú. O. G.

potom následne vyplýva, že zmeny na základe prídelovej listiny zo dňa 22.10.1957, a to vrátane zmeny
k parcele č. XX boli zapísané do PKV XXX. Žalovaná ďalej tvrdí, že dôvodom, prečo nebolo zapísané
vlastníctvo k spornej parcele v prospech právnych predchodcov žalobcov je tá skutočnosť, že zaplatili
len časť prídelovej ceny, o čom žalobcovia vedeli. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že predmetná parcela jezapísaná vlastnícky na D. O. G., a to titulom vydržania vlastníckeho práva žalovaná je toho názoru,
že riešenie otázky vydržania nie je v konkrétnom prípade dôležité, pretože sporný pozemok vlastnícky
nepatrí žalobcom, a teda nie sú aktívne legitimovaní na podanie takejto žaloby.

9. Súd po vyhodnotení dôkazov predloženými stranami v konaní, a to predovšetkým listinných dôkazov
zistil nasledujúci skutkový stav.
10. Spornú parcelu pôvodne pod č. XX o výmere 208 m2 na základe prídelovej listiny ONV v Poprade
zo dňa 25.6.1954 nadobudol právny predchodca žalobcov U. M., nar. X.XX.XXXX za prídelovú cenu
4 915 Kčs. Z uznesenia Okresného súdu Poprad č. d. 647/62 vyplýva, že U. M. a manželka R. rod.

L. požiadali okresný súd, aby na základe prídelovej listiny vydanej ONV v Poprade dňa 25. júna 1954
ako aj potvrdenia odboru finančného ONV v Poprade č. 2332-180816-115/1464 z 10.9.1962 o zaplatení
prídelovej ceny vydal uznesenie, ktorým by povolil v pozemkovej knihe zápisy podľa prídelovej listiny
zo dňa 25. júna 1954 a potvrdení o zaplatení prídelovej ceny z 10.9.1962. Z pozemnoknižnej vložky č.
XXX však vyplýva, že na základe tejto prídelovej listiny bolo zapísané vlastnícke právo k prideleným
nehnuteľnostiam MPČ XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, nie však k parcele MPČ XX a MPČ XXX a XXX.

V pozemnoknižnej vložke je uvedená prídelová cena 4 565,50 Kčs, ktorá mala byť zaplatená 10.9.1962,
a teda nie vo výške 4 915 Kčs ako je uvedené v prídelovej listine.
11. Z osvedčenia o dedičstve č. D1301/94, D not 512/94 zo dňa 15.12.1996 vydané L.. R. P., notárkou,
ako poverenou súdnou komisárkou je zrejmé, že U. M., nar. X.XX.XXXX, K.. X.XX.XXXX spornú parcelu
záhradu zapísanú v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX ako MPČ XX v katastri nehnuteľností vedená

ako parc. č. XX - záhrada o výmere 208 m2 na meno poručiteľa podľa prídelovej listiny vydanej ONV v
Poprade zo dňa 25.6.1954 nadobudol U. M., nar. XX.XX.XXXX, V. O. G., O. G. XX, syn poručiteľa.
12. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 6D/23/2010, Dnot 14/2010 zo dňa 28.5.2010 je zrejmé, že U. M.,
O.. XX.XX.XXXX, K. Y. X.X.XXXX a dedičmi po ňom sú žalobcovia 1/, 2/, 3/, pričom z tohto osvedčenia
o dedičstve je zrejmé, že predmetom dedičstva nie je sporná nehnuteľnosť.

13. Dôvodom, prečo predmetom dedičstva v roku 2010 po nebohom U. M. nie je sporná nehnuteľnosť je
tá skutočnosť, že spornú nehnuteľnosť nadobudol do svojho vlastníctva žalovaný na základe osvedčenia
o vydržaní podľa zákona č. 323/1992 Zb. dňa 30.5.1994 vyhotoveného formou notárskej zápisnice
Notárskym úradom JUDr. Igora Čabru v Poprade. Z tejto zápisnice vyplýva, že vtedajší starosta obce L.
U. vyhlásil, že D. O. G. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. O. G., parcela M. č. XX - záhrada

o výmere 208 m2. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti sa odvodzuje z titulu administratívneho
prídelu realizovaného v roku 1983. Uvedená nehnuteľnosť slúžila ako obecný park po dobu dlhšiu ako
10 rokov. Z titulu prídelu, dobromyseľnosti, dlhodobosti a nerušenosti užívania odvodzuje obec svoje
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v celosti. Na základe tohto osvedčenia o vydržaní bol
vykonaný vklad do katastra nehnuteľností a z listu vlastníctva č. X k. ú. O. G. Správy katastra Poprad je

zrejmé, že sporná parcela je vo vlastníctve žalovaného, čím je daná jeho pasívna legitimácia v spore.
14. V súčasnosti je táto parcela uvedená na LV č. X k. ú. O. G. ako súčasť parciel XX/X R. XX/X.
15. Z vypracovaného geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 5.12.2013, ktorý vyhotovil C.. X. M.,
autorizačne overil dňa 5.12.2013 C.. X. M. a overil Ľ. G. dňa 9.12.2013 pod č. T.-XXXX-XX na Okresnom
úrade Poprad katastrálnom odbore bola zadefinovaná pôvodná parcela č. XX na súčasný stav. Z tohto

plánu vyplýva, že pôvodná parcela č. XX o výmere 208 m2, ktorá je dnes súčasťou pozemku M. XX/X
pozostáva z novovytvorených parciel, a to M. XX/X druh pozemku: ostatná plocha o výmere 171 m2, M.
XXX/X druh pozemku: zastavané plochy a o výmere 23 m2 a M. XXXX/X druh pozemku vodná plocha o
výmere 14 m2. Vzhľadom na túto skutočnosť predmetom konania nie je pozemok M. XXXX/X, pretože
je vodným tokom a je vo vlastníctve Slovenskej republiky.

16. Z listinných dôkazov tiež vyplýva, že na základe prídelovej listiny zo dňa 22.10.1957 bola parcela č.
XX v pomere 2/4 pridelená do vlastníctva L. P.X., bytom O. G., Č.. XX.
17. Z uznesenia ľudového súdu č. d. 363/57 zo dňa 11.11.1957 vyplýva, že súd povoľuje v pozemkovej
knihe katastrálneho územia O. G. vo vložke č. XXX na parcele okrem iných aj č. XX na podiel pod B1
v prospech L. P. zápisy podľa prídelovej listiny odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo

dňa 22.10.1957 aj záhradu parc. č. XX o výmere 208 m2 a súčasne sa zapisuje do pozemnoknižnej
vložky č. XXX.
18. Takéto nové pridelenie parcely MPČ XX vyplýva z vložky č. XXX, kde na základe prídelovej listiny z
22.10.1957bolatátoparcelapridelenárodineP..Ztaktozistenéhoskutkovéhostavujetedanesporné,že
sporná parcela č. XX bola na základe prídelovej listiny z 25. júna 1954 pridelená právnym predchodcom

žalobcov a na základe prídelovej listiny zo dňa 22.10.1957 rodine P..
19.Podstatousúdnehosporujepotompreukázanietejrozhodujúcejskutočnosti,činazákladeprídelovej
listiny v prospech žalobcov zo dňa 25.6.1954 títo nadobudli vlastníctvo k spornej parcele a čo bolo
dôvodom prečo vlastníctvo k tej istej parcele neskôr na základe prídelovej listiny zo dňa 22.10.1957nadobudla rodina P.. Tvrdenie žalovanej v tomto smere spočíva v tom, že nedošlo k zaplateniu prídelovej
ceny čo malo za dôsledok odňatie prídelu v časti nezaplatenej prídelovej ceny a z toho dôvodu
následne potom bolo rozhodnuté, že sporná parcela sa prideľuje rodine P.. Podľa tvrdenia žalovanej táto

skutočnosť je nepochybná aj z toho, že v roku 1962 v návrhu na zápis vlastníckeho práva je uvedená
ako prídelová cena len suma 4 565,50 Kčs a nie 4 915 Kčs.
20. Hodnotiac vyššie citované dôkazy súd potom dospel k nasledujúcemu právnemu názoru. V období
rokov 1954 a 1957, kedy boli vydané prídelové listiny platil tzv. stredný občiansky zákonník č. 141/1950,
ktorým došlo k prelomeniu intabulačného princípu, v dôsledku čoho k zmene vlastníckeho práva

dochádzalo už samotnou listinou, t. j. nebolo potrebné túto listinu, na základe ktorej došlo k zmene
vlastníckehoprávaajzapísaťdopríslušnejevidenciekatastranehnuteľností,alezápismallenevidenčný
charakter.
21. Je potom nesporné, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastníctvo k spornej parcele na
základe prídelu z 25. júna 1954, čo je zrejmé aj z výmeru z 28. marca 1950.
22.Tedavlastníkmisaprávnipredchodcoviažalobcovskutočnestali.Jepotompotrebnéskúmaťzakého

dôvodu a prečo bola sporná parcela č. XX aj predmetom prídelovej listiny zo dňa 22.10.1957 v prospech
rodiny P.. Podľa tvrdenia žalovanej to bola tá skutočnosť, že zaplatili len časť prídelovej ceny, a to vo
výške 4 565,50 Kčs namiesto 4 915 Kčs z čoho sa dá potom dedukovať, že nezaplatenie prídelovej ceny
v plnej výške malo za dôsledok odňatie časti prídelu, kedy sa opätovne vlastníkom stal štát a následne
mohol rozhodnúť o pridelení toho istého subjektu inému subjektu. Súd dospieva k záveru, že nebolo

preukázané, že v roku 1957 táto skutočnosť nastala. Z vykonaného dokazovania a z listinných dôkazov
je totiž zrejmé, že žalobcovia zaplatili prídelovú cenu o 349,50 Kčs menšiu ako bola prídelová cena v
prídelovej listine zo dňa 25.6.1954, a to až v roku 1962, konkrétne dňa 10.9., čo je zrejmé z potvrdenia
z odboru finančného ONV v Poprade č. 2332-180816-115/1464.
23. Pri logickom hodnotení tejto skutočnosti by bolo možné odňať prídelcovi časť prídelu, a to konkrétne

parcelu MPČ XX až v roku 1962, pretože až vtedy bolo zrejmé, že nezaplatil časť prídelovej ceny. Je
tiež zrejmé, že v roku 1957 nebola zaplatená prídelová cena vôbec, a pokiaľ by malo dôjsť k odňatiu,
prípadne zrušeniu prídelu podľa § 25 Nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR v roku 1957, tak by v dôsledku
nezaplatenia prídelu bol odňatý, prípadne zrušený celý prídel a nielen jeho časť. V roku 1957 totiž
nemohlo byť známe, že v roku 1962 právny predchodca žalobcov zaplatí namiesto prídelovej ceny

4 915 Kčs len cenu 4 656,50 Kčs a že potom je potrebné pre čiastočné nezaplatenie prídelovej ceny
previesť parcelu č. XX na štát a prideliť ju rodine P.. Vzhľadom na vyššie citované súd dospel k záveru,
že vlastníkmi spornej parcely sa stali právni predchodcovia žalobcov na základe prídelu z roku 1954, a
teda nemohli sa stať jej vlastníkmi rodina P. v roku 1957, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

24. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovaného, čo je zrejmé z notárskej zápisnice o osvedčení o vydržaní,
že túto spornú nehnuteľnosť nadobudol z titulu administratívneho prídelu v roku 1983 a ďalej tvrdil, že
bol dobromyseľný, že šlo o dlhodobé a nerušené užívanie tejto spornej nehnuteľnosti súd tento názor
neakceptoval.
25. Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
26. Vydržanie patrí k originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej
oprávnenej držby oprávnenou osobu. K zákonným predpokladom vydržania patrí oprávnená držba,
ktorou sa rozumie faktické ovládanie veci spojené s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v dobrej

viere, že vec držiteľovi patrí. Skutočnosť, či je držiteľ veci dobromyseľný je potrebné hodnotiť objektívne
nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba chápať ako presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí musí
byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že držiteľ v tomto presvedčení vstúpil
do držby a toto presvedčenie si uchoval počas celej vydržacej doby. Pre začiatok držby, t.j. začiatok

faktického ovládania veci je rozhodujúci titul, na základe ktorého začal držiteľ vec užívať, a to v domnení,
že mu právom patrí.
27. Pri oprávnenej držbe musia byť teda splnené nasledovné skutočnosti:
a) faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva,
b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi,

c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patrí, pričom skutočnosť, či držiteľ veci je
dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, teda z hľadiska
osobného presvedčenia samotného držiteľa.28. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec.
Rozhodujúce pri tom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú môže so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal resp. mohol mať alebo nemal,

prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

29. Aplikujúc vyššie citované na konkrétnu vec, súd dospel k záveru, že je neakceptovateľné tvrdenie
žalovaného, že v roku 1983 vstúpil do držby a ujal sa ovládania veci z dôvodu, že bol presvedčený, že
vec nepatrí odporcom, a z toho dôvodu aspoň podľa tvrdenia osvedčenia o vydržaní administratívne si

spornú parcelu pridelil.

30. Je bez pochybností zrejmé, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti v tom čase bol právny predchodca
žalobcov na základe prídelovej listiny vydanej ONV v Poprade zo dňa 25.6.1954. Je tiež zrejmé
z vykonaného ďalšieho dokazovania, že aj keby žalovaný neuznával vlastnícke právo právnych
predchodcov žalobcov, muselo by mu byť zrejmé, že potom vlastnícke právo tak ako to v konečnom

dôsledku aj tvrdí, patrilo rodine P.X.. Pokiaľ súd berie v úvahu, že žalovaný je obecný úrad, teda subjekt,
ktorý by mal vedieť pri vynaložení starostlivosti o pozemky v katastri obce, že vec mu vlastnícky nepatrí,
že nie je možné, aby vec nepatrila nikomu a mal a mohol vedieť, že vec patrí fyzickým osobám. Súd preto
konštatuje, že nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva tak ako je uvedené v notárskej zápisnici
o osvedčení vydržania.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.
32. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní v plnom
rozsahu úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.