Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201318
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu:

Z. U., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu,
aktuálne s pobytom v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum
právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, P.O.BOX 18, 810 05 Bratislava 15, IČO: 30798841,
protižalovanému:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,PrezídiumPolicajnéhozboru,Úradhraničnej
a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka PZ
Bratislava, so sídlom Regrútska 4, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe žalobcu z 14.09.2020
vovecizaisteniaprotirozhodnutiužalovanéhoPPZ-HCP-BA5-77-009/2020-AVzodňa18.08.2020,takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave:

1/ zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA5-77-009/2020-AV zo dňa 18.08.2020,
ktorým bol žalobca Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bez dokladu totožnosti, zaistený dňom 18.08.2020 najviac
do 18.02.2021.

2/ nariaďuje žalovanému, aby bol žalobca Z. U., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Afgánskej islamskej

republiky, bez dokladu totožnosti, prepustený zo zaistenia, realizovaného v Útvare policajného zaistenia
pre cudzincov Medveďov.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.09.2020 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“)
prostredníctvom žalovaného doručená správna žaloba žalobcu vo veci jeho zaistenia (ďalej len „žaloba“)
voči rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA5-77-009/2020-AV zo dňa 18.08.2020 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“).

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 14.09.2020,
ktorou sa domáhal jeho zrušenia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Namietal v nej
nedostatočné odôvodnenie stanovenej dĺžky zaistenia (šesť mesiacov).

3. Predvolanie na pojednávanie vo veci, určené na deň 30.09.2020, bolo doručené zástupcovi žalobcu
a žalovanému, z dôvodu časovej tiesne mailom. Zástupca žalobcu na pojednávanie sa nedostavil a

súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie dostavil, predvolanie
prevzal dňa 23.09.2020. Súd vec prejednal a rozhodol vo veci.4. Z obsahu pripojeného spisu žalovaného súd zistil, že žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie doručené
18.08.2020. Dňa 25.08.2020 doručil žalobca Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej
pomoci, o ktorej bolo Centrom právnej pomoci rozhodnuté rozhodnutím z 09.09.2020 tak, že mu bol na

jeho zastupovanie určený právnik Centra právnej pomoci. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
14.09.2020. Centrum právnej pomoci ako zástupca žalobcu podalo žalobu 14.09.2020. S poukazom na
§ 71 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podľa ktorého: „Ak žalobca
pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného
predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na

podanie žaloby na správny súd.“ Súd skonštatoval, že žaloba bola podaná v zákonnej 7-dňovej lehote.

5. Súd prejednal podanú žalobu v prítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť
ospravedlnil písomným podaním zo dňa 24.09.2020, súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti a
trval na svojom stanovisku proti správnej žalobe v celom rozsahu.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá zák. č. 404/2011 Z.z o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte
cudzincov“): Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): V odôvodnení

rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny, na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa
§ 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o

predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné
prepustenie žalobcu zo zaistenia.

6. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu žalobného bodu, v ktorom žalobca
namietal nedostatočné odôvodnenie stanovenej doby jeho zaistenia - 6 mesiacov. Súd dospel k záveru,

že táto námietka je dôvodná.

7. Ako to vyplýva z obsahu vyššie citovaného ust. § 120 ods. 1 veta prvá zákona o pobyte cudzincov,
na konanie o zaistení sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda správny poriadok. Je
preto zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutia o zaistení musí obsahovať aj o. i. správnu úvahu, ktorou bol

žalovaný vedený pri určení dĺžky zaistenia. Z odôvodnenia tejto časti výroku napadnutého rozhodnutia
by teda malo byť zjavné, prečo došlo k určeniu konkrétnej, práve 6-mesačnej lehoty zaistenia. Žalovaný
odôvodnil túto lehotu iba citáciou časti stanoviska Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov
č. PPZ-HCP-BA5-77-009/2020-AV z 18.08.2020, podľa ktorého predpokladaná doba zaistenia potrebná
na vykonanie všetkých úkonov spojených s výkonom a realizáciou vyhostenia cudzinca je asi šesť

mesiacov a navyše žalobca nemá cestovný doklad, a absencie zastupiteľského úradu Afganistanu
na území SR. Žalovaný sa nezaoberal ani týmito skutočnosťami, aj keď v rozhodnutí uvádza, že
v prípade žalobcu nie je možné vyhostiť spôsobom odovzdania na hranici. Uvedené odôvodnenie
stanovenia dĺžky zaistenia žalobcu nie je dostatočné a je v rozpore s cit. ust. § 47 ods. 3 správneho
poriadku. Nie je z neho zrejmé, aké konkrétne úkony je v prípade žalobcu potrebné vykonať k tomu,

aby došlo k faktickej realizácii jeho vyhostenia a ani to, ako tieto jednotlivé úkony vplývajú, resp. môžu
vplývať na celkovú dobu zaistenia. A to bez ohľadu na skutočnosť, že je zrejmé, že dobu realizácie
potrebných úkonov (napr. vybavenia dokladov a pod.), potrebných na realizáciu vyhostenia žalobcu, nie
je možné vopred explicitne stanoviť, nakoľko ich vybavenie nezáleží iba na konaní slovenských štátnych
orgánov. Avšak bez konkretizácie nevyhnutných administratívnych úkonov potrebných pre prípravu a

realizáciu administratívneho vyhostenia žalobcu a predpokladanej doby ich vybavenia, je odôvodnenie
doby zaistenia žalobcu v tomto konkrétnom prípade nedostatočné, a preto napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné.8. V zmysle judikatúry súdov je vždy potrebné stanovenú dĺžku doby zaistenia náležite odôvodniť
existujúcimi skutočnosťami konkrétneho prípadu. Žalovaný je povinný odôvodniť dĺžku doby zaistenia
žalobcu práve do 18.02.2021, najmä tiež pokiaľ využije maximálnu dobu zaistenia. Žalovaný neuviedol,

aké konkrétne úkony budú musieť byť vo veci žalobcu vykonané za účelom vystavenia mu cestovných
dokladov, ktorý zastupiteľský orgán ho bude kontaktovať, ako dlho by mohlo trvať vydanie nového
cestovného dokladu pre žalobcu. Takéto pochybenie je podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť
rozhodnutia ako celku, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. Pretože
odôvodnenie dĺžky stanovenej doby zaistenia nie je dostatočné, súd dospel k záveru, že je potrebné

napadnuté rozhodnutie zrušiť.

9. S poukazom na vyššie citované ust. § 230 ods. 1 písm. a) SSP súd súčasne nariadil žalovanému,
aby bezodkladne žalobcu prepustil zo zaistenia.

10. O trovách v konaní úspešného žalobcu, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko žalobca v žalobe ich náhradu nežiada.

Poučenie:

Rozsudok krajského súdu vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní
od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145
ods. 3 SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439
ods. 3SSP).
Podľa § 440 SSP:
(1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti
alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie
kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§
444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).