Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010476
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118010476.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Vorobela a členov senátu

Petra Troščáka a Bc Róberta Čížika na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. decembra 2019 v
Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

H. Ž., W.. XX.XX.XXXX U. T., M. F. T., J. L. XXX/XX

sa uznáva vinným

z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.3, písm. a) Trestného zákona, pretože:

po predchádzajúcom ústnom rozhovore s MartiW. T., W.. XX. XX. XXXX, F. N. Č.. XX, I.. T. v mesiaci
august 2013, na tému investičných možností, ktorému sa zmienil, že pôsobí vo finančnej sfére, v úmysle
získať neoprávnený finančný prospech, zaslal Y. T. rôzne listiny v anglickom jazyku, ktoré tento v
domnení,žesútopodkladykinvestovaniuazhodnoteniufinančnýchprostriedkov,listinyunotáradňa05.

09. 2013 podpísal a s overeným podpisom zaslal späť, obžalovaný postupne od Y. T. prijal na bankový
účet vedený U. M., E.. L.. Č.. L. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, patriaci jeho družke N. N. dňa 02. 09.
2013 sumu 3.000,- Eur, dňa 12. 09. 2013 sumu 9.000,- Eur, dňa 19. 09. 2013 sumu 3.300,- Eur, dňa
23. 09. 2013 sumu 7.700,- Eur, dňa 10. 10. 2013 sumu 1.500,- Eur, dňa 14. 10. 2013 sumu 1.500,- Eur,
dňa 16. 10. 2013 sumu 1.500,- Eur, dňa 18. 10. 2013 sumu 1.500,- Eur, dňa 21. 10. 2013 sumu 1.000,-
Eur, dňa 07. 12. 2013 sumu 3.400 Eur, dňa 10. 01. 2014 sumu 524,- Eur a dňa 18. 01. 2014 sumu
300,- Eur, teda celkovú sumu vo výške 34.549,- Eur, finančné prostriedky neinvestoval, poškodeného
ubezpečoval, že mu peniaze zarábajú o čom mu predkladal rôzne potvrdenia, e-mailové správy a zaslal

muajnapodobeninušekuL..U.F.,S.XX,A.XXXXsplnenímvprospechpoškodenéhonasumu67.000,-
Eur s dňom výplaty 04. 07. 2014, žiadne peniaze mu nevyplatil o zhodnotenie finančných prostriedkov
sa ani nepokúšal a rovnako nevrátil ani poskytnutú čiastku vo výške 34.549,- Eur, nakoľko už v čase
podpisu listín o investovaní a prevzatí finančných prostriedkov vedel, že tieto nepoužije za účelom ich
zhodnotenia ale na svoj osobný prospech, čím Y. T., W.. XX. XX. XXXX uviedol do omylu a spôsobil mu
škodu vo výške 34.549,- Eur,

teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a takým činom spôsobil
značnú škodu

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri neexistencii
poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37Trestného zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Martin dňa 5.11.2018, sp. zn. 13T/36/2018, podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona vo

výmere 3 (troch) rokov, ktorý mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 3 (troch) rokov
a výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Martin, zo dňa 29.6.2018 sp. zn. 3T/22/2018, ktorý
mu bol uložený podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 18 (osemnástich) mesiacov, ktorý mu
bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 30 (tridsiatich) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému Y. T., W..

XX.X.XXXX U. T., M. F. N.Č. Č.. XX, I.. T. škodu vo výške 34.549,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.3.2018 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov,
1Pv/171/17/7707 v trestnej veci obžalovaného H. Ž.. Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že spáchal
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3, písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako

je tento uvedený vyššie.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného DE. Ž., výsluchom svedka
poškodeného Y. T., svedkov N. N. ako aj prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný H. Ž. vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, to čo je v obžalobe, že tie finančné
prostriedky, ktoré sú tam konkrétne uvedené, od poškodeného prevzal. Tieto finančné prostriedky
prevzal od p. T. za účelom ich zhodnotenia na menovej burze. S poškodeným sa ústne dohodol, že tieto
finančné prostriedky mu stopercentne zhodnotí. Tieto finančné prostriedky p. T. preukazoval na účet
jeho priateľky N. N., pretože on v tom čase nemal bankový účet.

On ešte predtým, sám z vlastných firemných prostriedkov poukázal peniaze na účet Z. Y. L. ( ďalej CMS )
za účelom ich zhodnotenia. Toto spravil dvakrát z vlastných prostriedkov. Tieto finančné prostriedky
prevádzal prostredníctvom internetbankingu. Tieto peniaze boli na účte jeho firmy W. N. vedený v HS BC
v Q.. Dohoda s p. T. bola uzatvorená, ešte pred tým, ako on svoje peniaze zaslal zo svojho účtu a účet

spoločnosti CMS. Neskôr sa táto firma sa dostala do ťažkostí, pričom došlo k jej určitej transformácii až
likvidácii a on sa už aj napriek výzvam, ktoré adresoval tejto spoločnosti k svojim peniazom nedostal.

Peniaze od p. T. použil na osobné účely pretože mal za to, že v tej hodnote v akej mi boli zaslané
peňažné prostriedky od p. T., on už predtým poukázal svoje peniaze. On toto považoval za započítané.

Poškodený Y. T. vo svojej výpovedi uviedol, že s obžalovaným sa dohodol na tom, že mu v priebehu
jedného roka vie obžalovaný vyplatiť na 5 krát sumu 80 000,- Eur s tým, že vie toto zabezpečiť. Tento
výnos by bol z peňazí, ktoré by mu zasielal. On hovoril sumeu okolo 20.000,- Eur, že z tejto sumy sa
dá vyrobiť tento sľúbený výnos. On mu postupne tieto finančné prostriedky poukázal, tak ako to od

neho obžalovaný požadoval. Išlo celkovo o sumu suma vo výške 34.549,- Eur. Pán Ž., veľmi odborným
jazykom vysvetľoval akým spôsobom vie dosiahnuť takéto zhodnotenie. On mu priveľmi nerozumel, ale
skutočne mu dôveroval, že tie peniaze zhodnotí ako to sľúbil. Asi po roku a pol už mal nejaké podozrenie,
že niečo nie je v poriadku a požadoval zábezpeku. Najprv mu obžalovaný hovoril, že má rozbehnuté
nejaké investície v Y.. Neskôr mu predložil šek na sumu, ktorú si už nepamätá, kde mu hovoril, že v tom

dátume, ktorý je na tom šeku uvedený môže vybrať z tej banky U. tú sumu. On to overoval v banke,
pričom nič nebolo pravdou, čo mu sľúbil Ž.. Doposiaľ mi nevrátil ani euro.

Poškodený tiež uviedol, že on nič neviem o tom, že by obžalovaný mal investovať svoje peniaze, ešte
pred tým ako mu dal on svoje peniaze na zhodnotenie.Podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona spácha prečin podvodu ten, kto na škodu cudzieho
majetkusebaaleboinéhoobohatítým,žeuvedenieniekohodoomylualebovyužijeniečiomyl,aspôsobí
tak na cudzom majetku značnú škodu.

Podľa § 125 ods.1 Trestného zákona, značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej
stonásobok sumy 266,00,-Eur, t. j suma od 26.600,-Eur do 133.000,-Eur.

Z výpovede poškodeného jednoznačne vyplýva, že obžalovaný zneužil jeho dôverčivosť a
„ sofistikovaným“ jazykom ho presvedčil ma to, že vie zhodnotiť jeho finančné prostriedky. Poškodený

jednoznačne vyvrátil tvrdenie obžalovaného, že sa s ním dohodol, že najsamprv obžalovaný“
preinvestuje“ svoje peňažné prostriedky a potom, že z ich výnosu uhradí zhodnotenie, peňažných
prostriedkov, ktoré mu poukáže poškodený.

Súd nemá pochybnosti o hodnovernosti výpovede poškodeného a o výške poskytnutých peňažných
prostriedkov, pretože táto je v zhode s inými vykonanými dôkazmi.

Z jednotlivých potvrdení M. F. E..L.., mal súd za preukázané, že obžalovanému prostredníctvom účtu
jeho priateľky, N. N., poškodený poukázal dňa 02. 09. 2013 sumu 3.000,- Eur, dňa 12. 09. 2013 sumu
9.000,- Eur, dňa 19. 09. 2013 sumu 3.300,- Eur, dňa 23. 09. 2013 sumu 7.700,- Eur, dňa 10. 10. 2013
sumu 1.500,- Eur, dňa 14. 10. 2013 sumu 1.500,- Eur, dňa 16. 10. 2013 sumu 1.500,- Eur, dňa 18. 10.

2013 sumu 1.500,- Eur, dňa 21. 10. 2013 sumu 1.000,- Eur, dňa 07. 12. 2013 sumu 3.400 Eur, dňa 10.
01. 2014 sumu 524,- Eur a dňa 18. 01. 2014 sumu 300,- Eur,

Svedkyňa N. N. vo svojej výpovedi uviedla, že na požiadanie pána Ž. zriadila bankový účet č. L.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX , kde chodili nejaké peniaze o ktorých jej obžalovaný tvrdil, že sú to

nejaké provízie z jeho obchodoch na burze, resp. z iných obchodoch kde pôsobil ako sprostredkovateľ.

Nazákladeuvedenésúdkonštatuje,žejenemožnéabyobžalovanývykonávalnejakéfinančnéoperácie,
ktorých predmetom by bolo zhodnotenie finančných prostriedkov, ktoré mu poukázal obžalovaný, keď
nebol ani vlastníkom riadneho bankového účtu na svoje meno, ktorý sa bezpochybne vyžaduje na takéto

finančné operácie.

Listinné dôkazy, ktoré predložil obžalovaný orgánom činným v trestnom konaní, resp. súdu, ktoré mali
osvedčovať tieto jeho finančné operácie sú nedôveryhodné a nie sú vydané žiadnou autoritou, ktorá by
osvedčovala ich pravosť a hodnovernosť.

Z výpovede poškodeného mal súd za preukázané, že obžalovaný mu sľúbil vyplatenie nejakých
finančných prostriedkov z výnosov zo svojich investícii v Y.. V tomto smere súd poukazuje na trestný
rozkaz Okresného súdu Martin, sp. zn. 13T/36/2018, zo dňa 5.11.2018, ktorým bol obžalovaný
právoplatne uznaným vinným z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr. zákona,

práve pre vylákanie peňažných prostriedky od poškodených na predstierané podnikanie v oblasti ťažby
zlata na území Y., resp. inde.

Vine obžalovaného nasvedčuje aj skutočnosť, že okrem vyššie uvedeného odvodného konania bol
právoplatne uznaný vinným z prečinu podvodu aj v trestných veciach, ktoré boli vedené na Okresnom

súde Martin, pod sp. zn. 3T/129/2014 a sp. zn. 3T/22/2018 za skutky spáchané v období od roku 2009
do 2017. Takéto konanie obžalovaného sa súdu javí, ako pre neho bežný spôsob zabezpečovania si
finančných prostriedkov na svoje živobytie.

Z takto uvedených dôvodov preto súd uznal obžalovaného vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods.1,

ods.3 písm. a/ Tr. zákona, pretože uviedol poškodeného Y. T. do omylu tvrdiac mu, že vie zhodnotiť jeho
peniaze prostredníctvom finančných operácii, pričom v čase uzatvorenia ústnej dohody s poškodeným
vedel, že sa tak nestane a finančné prostriedky vo výške 34.549,- Eur, použil pre vlastnú potrebu, čím
na majetku poškodeného spôsobil značnú škodu.

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona sa páchateľ tohto prečinu potrestá odňatím slobody na tri roky
až desať rokov.Podľa § 34 ods.1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods.2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností

Podľa § 41 ods.1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 42 ods.1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin spáchaný skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona, resp.

§ 37 Tr. zákona.

Obžalovaný bol v minulosti odsúdený v troch prípadoch:

- trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/129/2014, dňa 22.4.2015 pre prečin podvodu

podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr. zákona za skutky spáchané v roku 2019. Bol mu uložený peňažný trest vo
výške 700,-Eur, pričom neskôr mu bol nariadený výkon náhradného trestu odňatia slobody vo výmere
4 mesiacov. Tento trest vykonal dňa 25.8.2017,

- trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/22/2018, dňa 29.6.2018 pre prečin podvodu

podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr. zákona za skutky spáchané od júna 2016 do januára 2017. Bol mu uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka a 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 21.1.2021,

- trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp. zn. 13T/36/2018, dňa 5.11.2018 pre prečin podvodu
podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr. zákona za skutky spáchané v roku 2016. Bol mu uložený súhrnný

podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov so skúšobnou dobou do 21.7.2021. Týmto
rozsudkom bol zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/229/2018,
dňa 29.6.2018.

Po preskúmaní všetkých uvedených trestných vecí, má súd zato, že na odsúdenie obžalovaného,

trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/129/2014 zo dňa 22.4.2015, nemôže prihliadať,
pretože toto odsúdenie je zahladené, dňom vykonania peňažného trestu, t.j. dňom vykonania
náhradného trestu odňatia slobody 25.8.2017.

Naopak, súd musel prihliadnuť v zmysle § 42 ods.1 Tr. zákona na zvyšné dve odsúdenia a vo vzťahu

k nim ukladať súhrnný trest. Z tohto dôvodu preto súd podľa § 42 ods.2 Tr. zákona, zrušil v nich výroky
o uložených trestoch.

Pri ukladaní súhrnného trestu súd prihliadol najmä k výške celkovej škody, ktorú obžalovaný spôsobil
svojim konaním. V trestnej veci Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/22/2018, spôsobil škodu vo výške

9.520,-Eur, v trestnej veci Okresného súdu Martin, sp. zn. 13T/36/2018 spôsobil škodu vo výške 17.636,-
Eur a v tejto trestnej veci škodu vo výške 34.549,-Eur, teda celkovo škodu vo výške 61.705,-Eur.Po vyhodnotení všetkých hore uvedených okolnosti, súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní troch rokoch, majúc za to, že takýto trest zabezpečí
ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale hlavne

vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov.

Podľa názoru súdu, iba nepodmienečný trest odňatia slobody bude mať na obžalovaného výchovný
účinok, pričom počas výkonu trestu odňatia slobody, bude mať dostatočný čas a priestor na uvedomenie

si toho, že spôsob akým si doposiaľ zabezpečoval prostriedky na živobytie, t.j. páchanie trestnej činnosti
je nielen z hľadiska spoločnosti ale najmä v jeho záujme, absolútne neprijateľný.

Pre výkon tohto trestu ho súd zaradil do Ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože sa na neho
hľadí, akoby v posledných desiatich rokoch, nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný
čin.

Zároveň súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody, ktorú spôsobil poškodenému Y. T..

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Rozsudok možno
napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne

Krajský súd v Prešove.