Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10C/304/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511215478
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2511215478.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPiešťanysudkyňouJUDr.DominikouHorváthovouvsporežalobcuC.Y.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom M. Č.. XXX, XXX XX U. I., právny zástupca: JUDr. Jozef Urban, advokát so sídlom Komenského
5247/24, 921 01 Piešťany, proti žalovanej: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom bytom M. Č.. XXX, XXX XX U.
I., splnomocnená zástupkyňa E. T., Y. Č. XX/XX, Z. o zaplatenie vnesenej investície vo výške 7.468,43
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.468,43 eur, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 7.468,43 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalobkyňa sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: parcela
registra „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavby - rodinný dom súp.
č. XXX postavená na parc. č. XXXX/XX, vedené na liste vlastníctva č. XXX v kat. úz. U. I., každý v
podiele 1-ica (ďalej len „Nehnuteľnosti“). Z titulu stavebného povolenia vydaného Obecným úradom
U. I.Š. zo dňa 22.06.2004, č.k. X/XXXX-Y. (ďalej len „Stavebné povolenie“) realizoval žalobca spolu

s jeho manželkou Y. Y., rod. C. v rokoch 2004 a 2005 prestavbu a nadstavbu rodičovského domu
súp. č. XXX, stavba bola skolaudovaná kolaudačným rozhodnutím zo dňa 02.11.2005 pod č.k. XX/
XXXX - Y. (ďalej len „Kolaudačné rozhodnutie“). Hodnota vnesenej investície predstavovala čiastku
450.000,- Sk, voči žalovanej si žalobca uplatňuje jej polovicu - t.j. 225.000,- Sk (7.468,63 eur). Výška
vnesenej investície bola stanovená pri dedičskom konaní po otcovi žalobcu a manžela žalovanej -
X. Y., zomr. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „Poručiteľ“), sp. zn.: 6D/559/2008, Dnot 123/2008 spísané na
notárskom úrade Evy Karellovej (ďalej len „Osvedčenie o dedičstve“). Osvedčenie dedičstve nadobudlo

právoplatnosť dňa 27.11.2008. V dedičskom konaní bola polovica vnesenej investície započítaná do
pasív dedičstva. Žalobca predložil nasledovné listiny, ktoré žiadal vykonať ako dôkaz: list vlastníctva č.
XXX, Stavebné povolenie, Kolaudačné rozhodnutie, Osvedčenie o dedičstve.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 06.09.2012 a uviedla,
že žalovaná už nie je podielovou spoluvlastníčkou Nehnuteľností. Spoluvlastnícky podiel previedla
na svoje dcéry Adrianu Hápovú - Pomajbovú a Renátu Mockovú, každú v podiele 1 darovaním.
Poukázala na to, že na Stavebnom povolení ako stavebníci figuruje žalovaná a jej nebohý manžel.

Žalobcom uvádzaná výška vnesenej investície nebola žiadnym spôsobom preukázaná, ani neboli
doložené doklady preukazujúce jednotlivé investície. Žalobca si výšku vnesenej investície vyčíslil sám,
pričom tak urobil v čase pri dedičskom konaní po svojom otcovi, keď smútiaci dedičia takto stanovenú
výšku investície nerozporovali. V Osvedčení o dedičstve nebola predmetná čiastka obsahom dedičskejdohody a tak žalovanej nevyplýva žiadna povinnosť čiastku zaplatiť. Žalovaná vzniesla aj námietku
premlčania, nakoľko investície boli realizované v rokoch 2004 - 2005. Namietla aj nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalovanej, ktorá bola len jednou zo štyroch oprávnených dedičoch po poručiteľovi.

Spolu s písomným podaním zo dňa 08.07.2013 žalovaná predložila list vlastníctva č. XXX (stav ku dňu
08.07.2013).
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.04.2017 žalovaná uviedla, že žalobcovi prenechala svoj
polovičný spoluvlastnícky podiel na dedičstve s tým, že ju doopatruje a dožije tam. Po nasťahovaní do
domu jej však žalobca (syn) začal robiť zo života peklo a ich vzájomné spolužitie sa stalo neznesiteľným.

Keďže žalobca je spoluvlastníkom Nehnuteľností, akékoľvek finančné prostriedky, ktoré tam vložil, boli
použité na uspokojenie potrieb jeho vlastnej rodiny. Opätovne zdôraznila, že žalovaná pohľadávka nie
je predmetom dedičskej dohody a námietku premlčania.
5. Na pojednávaní dňa 11.10.2017 žalobca žiadal vypočuť svedka - manželku žalobcu. Žalovaná
prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne uviedla, že žalobca už v dome nebýva od júla roku
2011, dom užíva žalovaná, ktorá do domu vložila investície v hodnote 9.924,- eur. Ďalej podotkla, že

žalobca si z domu odmontoval veci ako napr. dvere, zárubne, parkety, vypínače atď., celkom v hodnote
2.920,- eur. Čo sa týka dedičského konania, neprotestovali, aby tam boli investície uvedené, aj v takej
výške, nikto to žalobcovi nechce uprieť, že investície vynaložil, ani náklady nikdy nespochybňovali.
Peniaze na prestavbu boli nielen zo žalobcových prostriedkov, ale aj z prostriedkov žalovanej. Problémy
nastali až po smrti otca žalobcu, v roku 2009. Žalovaná navrhla vypočuť svedka - U. U., ktorý má

vypovedať ku skutočnostiam, keď zomrel Poručiteľ. Do spisu založila tabuľku - prehľad investícií
žalovanej a prehľad vecí, ktorý si žalobca z domu odniesol a odmotnoval, vyjadrenie k morálnemu
hľadisku konania žalobcu, daňový doklad č. XXXXXXX, fotografie v počte ks 15.
6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2017 sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu a uviedol, že dňa 08.04.2011 bola medzi stranami uzavretá Dohoda o užívaní

nehnuteľností, pričom dňa 30.06.2011 prestal žalobca s rodinou užívať Nehnuteľnosti a odsťahovali
sa. Investície, ktoré žalovaná v tabuľke označila ako tie, ktoré realizovala, boli investované do časti
Nehnuteľností, ktoré podľa Dohody o užívaní sama užívala, žalobca sa preto na nich nemal prečo
podieľať. K daňovému dokladu č. XXXXXXX, za plastové okná uviedol, že táto položka pri dedičskom
konaní bola zohľadnená a v skutočnosti ju uhradil žalobca a jeho manželkou, aj keď faktúra znela

na meno žalovanej. Žalobca demotnoval len tie časti, ktoré nie sú spojené pevne so stavbou a
nenarušil tým charakter a účel stavby. Neznížil tým ani hodnotu vnesenej investície, lebo táto spočívala
v realizácii nadstavby podľa Stavebného povolenia, t.j. demontáž strešnej krytiny, montáž novej
strešnej konštrukcie, vytvorenie obytného podkrovia. Predložil Dohodu o užívaní nehnuteľností zo dňa
08.04.2011, list - Oznámenie a ponuka zo dňa 07.07.2011, list - Odpoveď na uplatnenie predkupného

práva zo dňa 29.09.2011.
7. Písomným vyjadrením zo dňa 20.12.2017 žalobca uviedol, že s ohľadom na vypäté emócie bol nútený
spolu so svojou manželkou a tromi maloletými deťmi opustiť Nehnuteľnosti a vziať si úver, aby si mohli
zabezpečiť bývanie. Žiaden z návrhov mimosúdnej dohody nebol nikdy akceptovaný. Výška investícií
bola stanovená dohodou, aj keď výška investícií bola značne vyššia, než sa uviedlo v dedičskom konaní.

Nie je pravdou, že by svoju polovicu na Nehnuteľnostiach získal zadarmo, alebo neoprávnene, lebo
došlo k výplate ustupujúcich dedičiek - sestier.
8. Písomným vyjadrením zo dňa 29.01.2018 žalovaná uviedla, že nikto nenamietal výšku vnesenej
investície, lebo nikomu ani nenapadlo, že by si nemali dôverovať. Túto výšku určil žalobca sám, je to
presne tá suma, ktorá je v stavebnom povolení. Všetci to, čo a ako je napísané v dedičskom konaní

ohľadom vnesenej investície vnímali tak, že polovica investície mala byť odčítaná z aktív pri dedičstve
po jej manželovi a druhá mala byť odčítaná pri dedičstve po nej (žalovanej). Dcéry žalovanej (sestry
žalobcu) pri dedičstve vyplatil len z polovice ich podielov, teda získal zadarmo od každej po 1/8-ine.
Súhlasila, že nadstavbu žalobca zrealizoval vo vlastnej réžii, ale s ich štedrou finančnou pomocou.
Priložila vyhlásenie Y. Y. zo dňa 28.01.2018, Vyhlásenie U. U. zo dňa 23.01.2018, Oznámenie V. a R.

W. (nedatované).
9. Súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 23.05.2018 tak, že výrokom I. žalobu zamietol,
výrokom II. rozhodol, že žalovaná má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %. Rozsudok súd odôvodnil tým, že žalobca svoj nárok odvodzuje z osvedčenia o dedičstve,
kde žalovaná (spolu s ostatnými dedičmi) mali jeho záväzok uznať čo do dôvodu a výšky a na

podklade ktorého žalovaná zodpovedá za pohľadávku vo výške 225.000,-Sk (7.468,63 eur) z titulu
vyporiadanej pohľadávky v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pohľadávka žalobcu
vyplýva z uznávacieho prejavu dedičov a následne vyporiadania pohľadávky v rámci bezpodielového
spoluvlastníctva manželov tak, že práve žalovaná zodpovedá za pohľadávku žalobcu v rozsahu225.000,-Sk. Z osvedčenia o dedičstve vyplynulo, že žalobca a jeho manželka realizovali investície
do majetku patriaceho poručiteľovi a žalovanej v konkrétnej výške a túto investíciu dedičia uviedli
ako záväzok, ktorý zaťažoval poručiteľa a žalovanú voči žalobcovi a jeho manželke a ako záväzok

bol aj uznaný žalovanou a dedičmi po poručiteľovi, čo do dôvodu a výšky v rámci vyporiadania ich
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovvdedičskomkonaní,pričomtátopohľadávkabolanazáklade
dohody dedičov vyporiadaná tak, že jej polovica bola zahrnutá do pasív dedičstva a druhá polovica
bola v rámci vyporiadania BSM prikázaná žalovanej, ktorá za ňu zodpovedá. Z hľadiska platnosti
uznávacieho prejavu dlžníka je potrebné, aby dlžník: a) uznávací prejav urobil v písomnej forme, b) v

uznávacom prejave vyjadril prísľub zaplatiť dlh, c) v uznávacom prejave uviedol dôvod a výšku dlhu.
Písomná forma a uvedenie dôvodu a výšky dlhu, boli splnené, absentovalo však úplne uvedenie prísľubu
zaplatiť dlh. Prísľub zaplatiť dlh si nemožno zamieňať s neuvedením lehoty na jeho zaplatenie (ktorá
absentovala taktiež). Vyjadrenie prísľubu dlh zaplatiť je špecifickou esenciálnou náležitosťou iba uznania
dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Pre nedostatok formy právneho úkonu, v danom prípade
absencie esenciálnej náležitosti právneho úkonu, a to prísľubu dlh zaplatiť, je potrebné uznávací prejav

hodnotiť ako neplatný. Nemohla preto byť platne táto pohľadávka zahrnutá ani do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov poručiteľa a žalovanej a tam vyporiadaná tak, že za polovicu dlhu zodpovedá
výlučne žalovaná. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že výška celej vnesenej investície 450.000,-
Sk bola ustálená a stanovená dohodou dedičov pri dedičskom konaní po otcovi žalobcu a manžela
žalovanej, X. Y.. V rámci tohoto dedičského konania dedičia poručiteľa (a teda aj žalovaná) pohľadávku
žalobcu uznali čo do základu a výšky a tiež že zodpovedajú za pohľadávku dediča - žalobcu vo výške
celej vnesenej investície (450.000,-Sk). Účastníci dedičského konania vyhlásili, že pri vyporiadaní BSM

poručiteľa a jeho pozostalej manželky (žalovanej) uzatvorili dohodu o tom, že do pasív dedičstva patrí
pohľadávkanavrhovateľavovýške1/2-inyvnesenejinvestície,t.j.vovýške225.000,-Sk.Jednapolovica
vnesenej investície bola započítaná a preto z tejto polovice žalobca vyplácal ustupujúce dedičky E. T. a
C. Y. len v čiastke 160.000,-Sk pre každú z nich. Žalobcovi prislúcha ešte vnesená investícia do domu s.
č. XXX v k. ú. U.ľ. v doteraz nevysporiadanej výške 225.000,-Sk, t. j. 7.468,63 €, ktorú si uplatnil súdnou

cestouzdôvodu,ževysporiadanietejtodruhejčasti(l/2-iny)nímvnesenejinvestíciesožalovanounebolo
možné realizovať dohodou. Na druhú polovicu vnesenej investície má žalobca nárok voči žalovanej,
ktorá vnesenú investíciu čo do výšky a základu uznala tiež, započítanie l/2-iny vnesenej investície pri
dedičskom konaní akceptovala a v rámci dedičského konania prevzala zodpovednosť za pohľadávku
C. Y. a jeho manželky Y. Y. rodenej C. vo výške 225.000,-Sk. Neobstojí preto tvrdenie žalovanej, že

absentuje okruh osôb, ktoré by mali pohľadávku splatiť. Zodpovednosť za pohľadávku navrhovateľa
v dedičskom konaní prevzala žalovaná a z tohoto dôvodu žalobca požaduje uspokojenie - zaplatenie
svojej pohľadávky od žalovanej, ktorá je za pohľadávku navrhovateľa zodpovedná. Súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu - neplatnosti právneho
úkonu - uznávacieho prejavu, a to aj napriek tomu, že bol vykonaný pred notárom a súdnym komisárom

a tiež na základe toho, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho posúdenia veci. Navrhuje, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vo veci rozhodol tak, že žalobe žalobcu
vyhovie, prípadne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že výška vnesenej investície bola
vnesenádodedičskéhokonanianapodnetžalobcu,výškutejtoinvestíciesiurčilžalobcasámnazáklade

sumy uvedenej v stavebnom povolení. Všetci sa domnievali, že tak, ako po smrti poručiteľa bola táto
investíciav1/2započítanádopasívpridedičskomkonaní,budetakajposmrtižalovanejJ.Y.,žežalobca
zostane bývať v predmetnej nehnuteľnosti, riadne sa o mamu postará a dochová ju. Nikoho z dedičov
ani nenapadlo, že by to mal niekto niekedy fyzicky zaplatiť. Ani takýto záväzok rozhodne v dedičskom
konaní nie je, nikde tam nie je uvedené, kto, kedy, koľko, komu a za čo má zaplatiť. Preto považuje

takéto uznanie dlhu za neplatné. Plne súhlasí s rozsudkom, ktorý zamietol žalobu na základe absencie
náležitosti právneho úkonu - prísľubu dlh zaplatiť, čím sa tento uznávací prejav stal neplatný.
12. Odvolací súd rozhodol vo veci uznesením sp. zn.: 24Co/244/2018 zo dňa 05.03.2019 tak, že
napadnutýrozsudokprvostupňovéhosúduzrušilavecvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že Základnou spornou otázkou bolo, či uznávací prejav uskutočnený dedičmi

poručiteľa v dedičskom konaní bolo platným právnym úkonom a mal právny následok založenia behu
novej 10-ročnej premlčacej doby odo dňa, keď k uznaniu došlo v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veta
druhá Občianskeho zákonníka. Paradoxne súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku
uvedené ustanovenie § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka citoval, avšak na posúdenie vecitoto pre vec podstatné zákonné ustanovenie vôbec neaplikoval. Splnením predpokladov uvedených v
citovanom ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka dochádza jednak k založeniu vyvrátiteľnej právnej
domnienky trvania dlhu a jednak sú s ním spojené i právne účinky pretrhnutia premlčacej doby v

zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh
je esenciálnou náležitosťou iba uznania dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka.
Ak písomný prejav vôle dlžníka obsahuje uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky, avšak absentuje v
ňom výslovný prísľub na zaplatenie dlhu, dôsledkom tohto úkonu je iba pretrhnutie premlčacej doby
podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka a vyvrátiteľná právna domnienka

trvania dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka nenastane. Na kvalifikované uznanie
práva podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka s dosahom na plynutie a
dĺžku premlčacej doby sa na rozdiel od uznania dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka
nevyžaduje prísľub dlžníka zaplatiť dlh. Súd prvej inštancie pochybil, ak na posúdenie danej spornej
otázky platnosti uznávacieho prejavu aplikoval výlučne ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka
bez toho, aby aplikoval i relevantné ustanovenie § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, v

dôsledku čoho s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, vec nesprávne právne posúdil a dospel
k nesprávnemu právnemu záveru, že uznávací prejav dedičov je neplatný, na základe ktorého žalobu
i zamietol. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok,
výsledkyvykonanéhodokazovaniajenevyhnutnépotomvyhodnotiťvychádzajúczozákladnéhoprincípu

voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku
a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné
otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich
sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade
s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd

prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 Civilného sporového poriadku).
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
14. Na pojednávaní dňa 29.01.2018 bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že bývali asi 10 rokov v dome
v W. F.. Dom predali za približne 800.000,- Sk, požičali si a nazhromaždili ďalších 200.000,- Sk, pričom

tieto peniaze po dohode s rodičmi investovali do nadstavby ich domu. Stavebné povolenie bolo na meno
rodičov, lebo oni boli vlastníci domu. V predvečer prejednania dedičstva po otcovi si sadli celá rodina
a dohodli sa, že investície budú ohodnotené na sumu 450.000,- Sk, napriek tomu, že do domu bolo
investované viac. Súhlasil s tým, že každú sestru vyplatí po 160.000,- Sk a 1 Nehnuteľností bude jeho.
Svedkyňa - Y. Y. uviedla, že je manželkou žalobcu. Do domu chceli ísť bývať po dohode so svokrovcami,

že treba vymeniť strechu a oni už nevládzu. Keď bola situácia neúnosná a museli sa odsťahovať,
finančne na tom boli veľmi zle pre úver, ktorí si museli zobrať.
15. Na pojednávaní dňa 23.05.2018 žalovaná uviedla, že uznávacie prehlásenie v dedičskom konaní
považuje za neplatné, lebo dedičia nevedeli, že uznávajú premlčaný dlh. Zdôraznila, že v dedičskom
rozhodnutí úplne absentuje okruh osôb, ktorí by mali pohľadávku splatiť, v akom pomere a v akej lehote.

Namietla aj to, že k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo dňa 14.05.2008 a žaloba
bola podaná na súd dňa 24.11.2011, teda po 3 rokoch. Opätovne namietla, že konanie žalobcu je v
rozpore s dobrými mravmi, keď pohľadávku nechal dedičom uznať v emočnom a nervovom vypätí po
smrti ich otca a manžela.
16. Z listu vlastníctva č. XXX ku dňu 23.11.2011 vyplynulo, že žalobca a žalovaná sú vlastníkmi

Nehnuteľností každý v podiele 1. Zo Stavebného povolenia je zrejmé, že bolo vydané stavebníkom:
žalovanej a jej manželovi (Poručiteľ) a povoľuje sa ním stavba: zmena dokončenej stavby rodinného
domu - výmena strešnej konštrukcie a zobytnenie podkrovia na pozemku parc. č. XXXX/XX, kat. úz. U.
I.. Ako celkový náklad stavby je uvedená suma 0,45 mil. Sk. Z Kolaudačného rozhodnutia vyplynulo,
že stavebníkom: žalovanej a jej manželovi (Poručiteľ) sa povoľuje užívanie stavby: zmena dokončenej

stavby rodinného domu - výmena strešnej konštrukcie a zobytnenie podkrovia.
17. Z Osvedčenia o dedičstve vyplynulo, že dedičmi po poručiteľovi boli E. T. a C. Y. (pozn. sestry
žalobcu), žalobca a žalovaná (manželka Poručiteľa). Z čl. II časť A. vyplynulo, že dedičia boli poučení
o ustanoveniach Občianskeho zákonníka týkajúcich sa nadobúdania a vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), pričom zhodne uviedli že Poručiteľ a jeho manželka

si postavili počas manželstva rodinný dom. Ďalej sa uvádza, že na základe Staveného povolenia
bola uskutočnená nadstavba na predmetný rodinný dom, podľa údaja všetkých prítomných pôdorys
rodinného domu sa stavbou nezmenil a náklady spojené s jej realizáciou financovali žalobca a jeho
manželka. Ich pohľadávku z tohto titulu dedičia poručiteľa uznávajú čo do základu i čo do výšky.Poručiteľ a jeho manželka mali teda v BSM rôzne aktíva, medzi ktorými sú uvedené aj Nehnuteľnosti
a „zodpovedali za pohľadávku dediča C. Y. a jeho manželky vo výške 450.000,- Sk“. Z čl. II časť
B. vyplynulo, že dedičia o vysporiadaní BSM uzavreli dohodu tak, že z majetku v BSM patrí do

pasív dedičstva pohľadávka žalobcu a jeho manželky vo výške 225.000,- Sk a pozostalá manželka
poručiteľa (žalovaná) „zodpovedá za pohľadávku“ žalobcu a jeho manželky vo výške 225.000,- Sk. Z
uvedenej vetnej konštrukcie Osvedčenia o dedičstve týkajúcej sa uznania dlhu dedičmi alebo týkajúcej
sa vyporiadania pohľadávky žalobcu v rámci BSM Poručiteľa a žalovanej, nevyplýva lehota na plnenie
žalovanej. V časti III. Osvedčenia o dedičstve - Pasíva je uvedená pohľadávka žalobcu a jeho manželky

vo výške 225.000,- Sk. V časti V. Osvedčenia o dedičstve je uvedená dohoda dedičov, v rámci ktorej
Nehnuteľnosti v časti 1-ica k celku nadobudol žalobca bez povinnosti výplaty žalovanej a s povinnosťou
výplaty sestier: E. T. a C. Y., každej vo výške 160.000,- Sk do 31.12.2010. O pohľadávke žalobcu a jeho
manželky zahrnutej do pasív dedičstva nie je v rámci dohody dedičov ani zmienka.
18. Z LV č. 962 ku dňu 08.07.2013 vyplynulo, že Nehnuteľnosti nadobudli titulom Darovacej zmluvy
zapísanej pod V-539/12 dňa 16.04.2012 E. Q.-T. a C. Y., každá v 1-ine.

19. K morálnemu hľadisku uplatnenej pohľadávky predložila žalovaná Vyhlásenie Y. Y. zo dňa
28.01.2018, z ktorého vyplynulo v októbri 2010 mal p. N. Š. (bližšie nešpecifikovaná osoba) vybaviť
objednávku na montáž pripojenia internetu, pričom žalobca mal na neho útočiť nevyberanými slovami
a vyhrážkami. Z písomného prehlásenia U. U. (bližšie nešpecifikovaná osoba) zo dňa 23.01.2018
vyplynulo, žalovaná je jeho sestra a raz - dátum si presne nepamätá, robil žalobca „randál“ a žalovaná sa

bála fyzického násilia, prišla tam aj policajná hliadka. Z Oznámenia (nedatované) R. W. a jeho manželky
V. (bližšie nešpecifikovaná osoba) vyplynulo, že žalobca sa viac krát prišiel do ich domu a správal sa
nedôstojne.
20. Na pojednávaní dňa 20.11.2019 žalobca predložil výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa
22.11.2011, ktorá bola realizovaná v čase po právoplatnosti dedičského konania. K výzve na zaplatenie

sa vyjadrila žalovaná, že jej to doručené nebolo a žiadala, aby žalobca preukázal doručenie tejto listiny.
Ohľadomstavuinvestícii,ktorémalibyťpodľatvrdenížalobcudokladovanéfotografiami,trvánatom,aby
bolzohľadnenýajstavvsúčasnosti.Opätovnezdôraznilamorálneaľudskéhľadiskoveci.Natoreagoval
právny zástupca žalobcu, že v dedičskom konaní vyplácal žalobca dve sestry, ktoré boli ustupujúcimi
dedičkami,čižemorálnykreditjehoklientajenapádanýneprávom.Splnomocnenázástupkyňažalovanej

(pozn. sestra žalobcu - ustupujúca dedička) namietla, že by im žalobca vyplatil zodpovedajúcu čiastku
ako ustupujúcim dedičkám, lebo z hodnoty nehnuteľnosti sa ako pasívum odpočítala vnesená investícia
a až zo zvyšku ich vyplatil, nie teda v plnej hodnote.
21. Strany konania žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovanie nemali, a to ani na nariadenom
pojednávaní dňa 22.04.2020.

22. Na pojednávaní dňa 22.04.2020 žalovaná prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne
predložila písomné vyjadrenie datované dňa 19.11.2011, v ktorom uviedla, že investíciu žalobcu
považuje za bezdôvodné obohatenie, lebo všetky stavebné práce „výmena strešnej konštrukcie a
zobytnenie podkrovia“ boli vykonané na stavebné povolenie vydané na meno rodičov, teda žalobca
zhodnotil majetok rodičov a nie svoj. Práce vykonával v období od 22.06.2004 do 02.11.2005, v čase

vydania osvedčenia o dedičstve teda bola jeho pohľadávka premlčaná. Dlh možno uznať platne len
vtedy, ak ten kto prejav urobil o premlčaní vedel. Žalovaná nie je pasívne legitimovaná v spore, lebo po
zmene bezpodielového spoluvlastníctva boli dedičia štyria. Uznávací prejav je neplatný aj preto, lebo
bol urobený v rozpore s dobrými mravmi - dedičia ho urobili v emočne vypätej situácii. Žalovaná si
rozhodnutie odvolacieho súdu vysvetľuje tak, že potvrdil, že uznanie práva musí mať písomnú formu,

určitosť prejavu vôle uznať právo čo do dôvodu a výšky, pričom prvostupňový súd mal preskúmať
nové, z pohľadu doterajších záverov súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných skutočnosti a doplniť
dokazovanie, čo bolo povinnosťou žalobcu. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno.
23. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), občianskoprávne vzťahy
vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

24. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
25. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.28. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
29. Podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa

za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie
premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
30. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

31. Pokiaľ ide právnu kvalifikáciu žalobného nároku: pri právnom posúdení veci je potrebné v prvom
rade ustáliť titul, na základe ktorého sa žalobca domáhal zaplatenia čiastky 7.468,63 eur. Z obsahu
spisu je zrejmé, že žalobca nárok označuje ako vnesené investície do Nehnuteľností, zo žaloby ako
aj predložených dôkazov však bolo nepochybné, že svoj nárok žalobca odvodzuje z Osvedčenia o
dedičstve, kde žalovaná (spolu s ostatnými dedičmi) jeho záväzok uznala čo do dôvodu a výšky a na
podklade ktorého žalovaná zodpovedá za pohľadávku vo výške 225.000,- Sk (7.468,63 eur) z titulu

vyporiadanej pohľadávky v rámci BSM. Nakoľko z Osvedčenia o dedičstve jednoznačne vyplynulo, že
pohľadávka svedčí žalobcovi a jeho manželke, pričom na strane žalobcu v súdnom konaní vystupuje
žalobca sám, súd mal za ustálené, že na strane žalobcu môže vystupovať aj len jeden z manželov -
spoločne a nerozdielne oprávnených veriteľov, aktívna legitimácia žalobcu v spore je teda daná.
32. Súd sa zaoberal aj námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej, keď žalovaná tvrdila, že

dedičovboloviacazOsvedčeniaodedičstvenevyplynuloktoavakejmierezodpovedázadlhžalobcovi.
V danom smere súd nemohol dať za pravdu žalovanej. Žalobca sa domáhal zaplatenia tej časti (1/2)
pohľadávky, ktorá bola v rámci BSM vyporiadaná tak, že za ňu zodpovedá žalovaná (časť II., písm.
B. str. 4 Osvedčenia o dedičstve). Aj pasívna legitimácia žalovanej v danom smere bola preto daná.
Bezpredmetné je aj to, že žalovaná neskôr svoj spoluvlastnícky podiel darovala svojim dcéram, každej

v 1-ine, nakoľko vlastnícke vzťahy k Nehnuteľnostiam po spísaní Osvedčenia o dedičstve nemajú s
uplatnenou pohľadávkou žiaden súvis.
33. Súd mal za preukázané, že žalobca a jeho manželka investovali finančné prostriedky na realizáciu
nadstavby rodinného domu, čím Nehnuteľnosti nepochybne zhodnotili. Strany a svedkovia v konaní
sa zhodli na tom, že pri dedičskom konaní po X. Y. nikto z zúčastnených dedičov nenamietal, že

by investícia bola realizovaná, nebolo namietané ani to, že bola vo výške 450.000,- Sk. Námietku
žalovanej, že žalobca sa nemôže domáhať žalobou uplatnenej čiastky, lebo nepreukázal existenciu a
výšku pohľadávky, súd nepovažoval za dôvodnú. Keďže pohľadávka žalobcu vyplýva z uznávacieho
prejavu dedičov a následne vyporiadania pohľadávky v rámci BSM tak, že práve žalovaná zodpovedá za
pohľadávku žalobcu v rozsahu 225.000,- Sk, súd neskúma či reálne investície boli vynaložené a v akej

výške, keď dedičia zhodne prehlásili (a toto prehlásenie bolo osvedčené notárom, str. 2 Osvedčenia o
dedičstve),ženákladysrealizáciounadstavbyvynaložiližalobcaajehomanželkazvlastnýchfinančných
prostriedkov, a to v hodnote 450.000,- Sk.
34. Žalovaná v konaní namietla, že uznanie dlhu bolo urobené neplatne. Primárne námietky žalovanej
smerovali k tomu, že právny úkon je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa názoru žalovanej,

žalobca zneužil emočne vypätú situáciu počas dedičského konania, aby ostatní dedičia uznali jeho
pohľadávku, správal sa voči svojej matke - žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, nestaral sa o ňu,
slovnejuurážal,vyhrážalsajej.Čosatýkaemočnevypätejsituáciepridedičskomkonanísúdsanemôže
stotožniť s názorom žalovanej, že by žalobca zneužil situáciu, keď dedičia smútili za svojím otcom a
manželom. Poručiteľ zomrel dňa 14.05.2008 a Osvedčenie o dedičstve bolo spísané dňa 27.11.2008,

nešlo teda o situáciu, že by krátko po smrti Poručiteľa došlo k podpisu listiny o právnom úkone, kedy
by sa dalo uvažovať o tom, že dedičia by mohli konať v afekte, šokovaní úmrtím blízkej osoby. Konania
o dedičstve sú obvykle vždy emočne vypätými, nakoľko sa v nich prejednáva dedičstvo po zosnulej
osobe, ku ktorej dedičia takmer vždy majú úzke rodinné a citové väzby. Notár ako súdny komisár je z
hľadiska dodržania zákonnosti garantom toho, že zúčastnené osoby nepristupujú k právnym úkonom

pred notárom urobeným v tiesni, v omyle a dostatočne svojim prejavom vôle rozumejú. V opačnom
prípade by nemohlo dôjsť k uzavretiu dedičskej dohody, či uznávaciemu prejavu. Čo sa týka správania
žalobcu k žalovanej, žalovaná nepreukázala, že by žalobca voči nej správal v rozpore dobrými mravmi.
Nezhody medzi stranami konania nemožno automaticky vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi, o.i. muselo by ísť o konanie, ktoré priamo súvisí s napádaným právnym úkonom a bolo priamo

smerované voči žalovanej.
35. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia právneho predpisu pre právne posúdenie veci, súd je viazaným
názorom odvolacieho súdu.36. Uznanie práva v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka je
jednostranný, adresovaný a hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý k svojej platnosti okrem všeobecných
náležitostí predpísaných pre právne úkony ustanovením § 34 Občianskeho zákonníka (rovnako ako

uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka), musí spĺňať náležitosti uvedené v ustanovení § 110
ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Pod uznaním práva má zákon nepochybne na mysli uznanie
obligačného práva, t. j. záväzku. Písomné uznanie práva je právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou
neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle uznať právo čo do dôvodu a výšky
daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Na kvalifikované uznanie práva podľa ustanovenia §

110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka s dosahom na plynutie a dĺžku premlčacej doby sa na
rozdiel od uznania dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka nevyžaduje prísľub dlžníka
zaplatiť dlh.
37. Pre záver, že uznanie práva podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka
nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, svedčia i
odlišné právne dôsledky spojené s uznaním premlčaného práva. Zatiaľ čo uznanie premlčaného práva

z hľadiska účinkov spojených s ustanovením § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nie je
viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané, úprava v ustanovení § 558 Občianskeho
zákonníka pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh o premlčaní
vedel. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok v podobe tejto domnienky nemá,
ale i tak dôjde k založeniu plynutia novej premlčacej doby podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Vyššie uvedeným spôsobom vyriešila vzťah citovaných ustanovení § 110 ods. 1 veta druhá
a § 558 Občianskeho zákonníka už predčasom konštantná súdna judikatúra, od ktorej nebol dôvod
odkloniť sa ani v danom prípade (pozri napr. R 51/1968 alebo v novšie rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33Cdo
155/2007, 33Cdo 133/2005, 33Odo 1039/2004, kde platila v danej oblasti rovnaká právna úprava).
38. Z § 110 ods. 1 OZ nijak nevyplýva, že by nebolo možné uznať dlh už premlčaný. Uznanie

premlčaného dlhu nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že dlh je premlčaný. (R51/1968)
39. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou, podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý je pre
súd prvého stupňa záväzný, uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spojených s ustanovením
§ 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal
právo premlčané. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca a jeho manželka a žalovaná

a jej zosnulý manžel v čase pred jeho smrťou dohodli tak, že by žalovaná a jej zosnulý manžel mali
vnesenú investíciu žalobcovi a jeho manželke akokoľvek refundovať. Stalo sa tak až v dedičskom
konaní, kde všetci dedičia vrátane žalovanej prehlásili, že investíciu žalobca sa manželkou realizovali
a že ich pohľadávku uznávajú čo do dôvodu a výšky. Z pohľadu súdu pohľadávka žalobcu mala
vzniknúť až v čase dedičského konania, a to bez ohľadu na to, v ako časovom období boli investície

reálne vykonávané. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2008, pokiaľ si žalobca
uplatnil pohľadávku žalobou dňa 24.11.2011, pohľadávka premlčaná nebola, čo súd uviedol počas
konania aj v rámci predbežného právneho posúdenia veci. To isté platí aj s poukazom na námietku
žalovanej, že v uznávacom prejave dedičov chýbala formulácia o tom, že uznávajú premlčaný dlh, s
poukazom na už vyššie cit. judikatúru vzťahujúcu sa k uznaniu práva podľa § 110 ods. 1 OZ.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca riadne preukázal vznik pohľadávky
voči žalovanej právoplatným Osvedčením o dedičstve, do ktorého bol pojatý záväzok žalovanej voči
žalobcovi vo výške 7.468,43 eur titulom vyporiadania BSM.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Náhrada trov konania sa týka tak

prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania, ktoré prebehlo pod sp. zn.: 24Co/244/2018.
44.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).

Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie

práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti
zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, t.j. od 27.
marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynú. Uvedené platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo
určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami

v konaní.