Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815210537
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8815210537.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
T. U., S. XXXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., Ulica 1.
mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, proti žalovanému: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXX, právne zastúpenému: JUDr. Ján Slovinský, advokát, Štefánikovo nám. 13, Spišská Nová Ves, o
zaplatenie 6.000,- € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranou nad Topľou,
č.k. 10C/101/2015-260 z 24.09.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,-Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 03.10.2015
do zaplatenia a II. súvisiacim výrokom po trovách konania rozhodol tak, že ich plnou náhradou zaviazal
žalovaného.

2. Pri svojom rozhodnutí v podstate vychádzal zo zistenia, že dňa 08.12.2011 došlo v rodinnom dome
žalobcu k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke poskytnutej v prospech žalovaného, ktorú v hotovosti
(6.000,-Eur) od žalobcu prevzali teraz už nebohý W. Y. (syn žalobcu a nevlastný otec žalovaného) a N.
Y. (dnes H.) - matka žalovaného, ktorá túto sumu vložila do kabelky. Títo dvaja následne uvedenú sumu
odovzdali žalovanému, ktorý ju použil buď na výstavbu vlastného rodinného domu, alebo na vykrytie
dlhov zo svojho podnikania v stavebníctve. Pôžička bola bezúročná s dobou vrátenia do jedného roka.
O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke

posúdil podľa ust. § 628 ods. 1, ods. 2 (darovacia zmluva) a § 50 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., výrok o trovách
konania podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

3.Tentorozsudokvčaspodanýmodvolanímnapadolžalovanýpoukazujúcnaodvolaciedôvodyuvedené
v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, iná vada
konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne
právne posúdenie veci). Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že žalobca v spore

neuniesol dôkazné bremeno v otázke odovzdania peňazí, tu poukazujúc na to, že zmluva o pôžičke
je reálny kontrakt s tým, že v spore nebolo ani preukázané, že by bol dal žalovaný súhlas na takýto
právny úkon. Žalobca podľa odvolateľa ani hodnoverne nepreukázal, že disponoval takou hotovosťou.
Súčasne spochybňoval pravosť potvrdenia, ktoré malo preukazovať, že peniaze od žalobcu prevzalotec žalovaného, a to práve v prospech žalovaného. V tejto súvislosti namietal aj svoju vecnú pasívnu
legitimáciu. Ďalej mal za to, že postupom súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, ak
mu súd odoprel záverečný prednes. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Súčasne

uplatnil náhradu trov konania.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť a súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že dostatočným
spôsobom preukázal reálne odovzdanie peňazí, a ak by k reálnemu odovzdaniu peňazí nedošlo,

žalovaný by nemal dôvod potom spochybňovať svoju vecnú pasívnu legitimáciu. K porušeniu práva
žalovaného na spravodlivý proces taktiež nedošlo.

5. Žalovaný následne zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Ďalšie podania strán dané neboli.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363
CSP), a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie,
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu a právnemu zástupcovi žalobcu

aj elektronickými prostriedkami minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne nesprávne, čím boli splnené podmienky pre jeho
zmenu podľa § 388 CSP.

7. Odvolací súd postupujúc podľa § 382 CSP vyzval sporové strany na vyjadrenie sa k možnej aplikácii

ust. § 657, § 658 Obč. zák. a § 60 CSP na prejednávanú vec, kde obe sporové strany s uvedeným
súhlasili.

8. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je

len právne posúdenie otázky vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, ktorú posudzoval už súd prvej
inštancie a obidve sporové strany sa k tejto otázke vyjadrili, odvolací súd nepovažoval za potrebné a
účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

9. Podľa § 60 CSP Stranami sú žalobca a žalovaný.

10. Podľa § 657 Obč. zák. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa § 658 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej
pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej
akosti, spravidla toho istého druhu.

12. Podľa § 50 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby. Ak

nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená
okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu
uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má
sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.

13. Ustálená rozhodovacia prax sa zhodla na tom, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania,
netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu
(v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa
stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho
z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane
subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem

vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho
sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho
vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je
nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide - rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004.

14. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Pripúšťa sa aj odovzdanie predmetu pôžičky prostredníctvom
tretej osoby. Reálna povaha zmluvy o pôžičke má zásadný význam aj pre súdenú vec, kde sa od žalobcu

- veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu
veriteľa a žalovaného - dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo
určených vecí veriteľom dlžníkovi. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 33 Cdo 472/2007, v zmysle ktorého v spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má
žalobcabremenotvrdenia,žesožalovanýmdlžníkomuzavrelzmluvuopôžičke,žemuposkytolfinančné

prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol
dôkazné bremeno (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 98/2000, ZSR ČR C
946/13). Dôkazné bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu,
zaťažuje dlžníka. V prípade, ak účastník poprie pravosť, resp. správnosť súkromnej listiny, platí, že
účastníka, ktorý tuto listinu predložil ako dôkaz, zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Tento

účastník teda nesie procesne nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí preukázať pravosť
či správnosť súkromnej listiny.

15. Najmä pri pôžičke vecí a peňazí odovzdávaných v hotovosti je písomné potvrdenie dlžníka
najčastejším a najjednoduchším dôkazom, ktorý si starostlivé zmluvné strany môžu zadovážiť (rovnaký

názor zaujal Najvyšší súd ČR v rozhodnutí pod, sp. zn. 33Cdo 2547/2011, podobne nález Ústavného
súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 2061/08).

16. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 403/2014 sa musí preukázať skutočné
odovzdaniepredmetupôžičkyveriteľomdlžníkovi,niepreukázaťmožnosťveriteľadisponovaťpríslušnou

peňažnou sumou.

17. Hoc ide predovšetkým o rozhodnutia Českých súdov, tie sú plne aplikovateľné aj na súdenú vec
vzhľadom na skutočnosť, že reflektujú na v tom čase rovnakú právnu úpravu zmluvy o pôžičke, ako
slovenské právo (Občiansky zákonník - zák. č. 40/1964Zb.)

18. Pre zmluvu v prospech tretieho je charakteristické, že na základe právneho úkonu medzi veriteľom a
dlžníkom vzniká právny pomer medzi dlžníkom a treťou osobou, ktorá sa stala tiež dlžníkovým veriteľom.
Obsahprávnehovzťahumedzidlžníkomatreťouosobouzodpovedáobsahuzáväzkovéhovzťahumedzi
veriteľom a dlžníkom. Vzhľadom na to, že pri tejto zmluve vystupujú tri osoby, je ich mechanizmus vzniku

zmluvy a jej záväznosti osobitný. Zmluva v prospech tretieho je uzavretá v momente, keď sa dlžník
dohodne s veriteľom. Zo zmluvy v prospech tretieho vzniká trojaký právny pomer, a to právny pomer
medzi veriteľom a dlžníkom, medzi veriteľom a treťou osobou a medzi dlžníkom a treťou osobou. Pokiaľ
ide o vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, veriteľovi už pred uzavretím zmluvy v prospech tretieho vznikol
záväzok na plnenie tretej osobe, ktorej po uzavretí zmluvy v prospech tretieho vznikne samostatné právo

na plnenie od dlžníka. Na to, aby tretia osoba nadobudla voči dlžníkovi jednostranný a neodvolateľný
nárok zo zmluvy, je potrebné, aby k zmluve v prospech tretieho pristúpila ešte ďalšia právna skutočnosť,
a to jednostranný právny úkon tretej osoby adresovaný dlžníkovi, ktorým tretia osoba prejavuje svoj
úmysel prijať plnenie zo zmluvy.

19. Nesprávny je tak záver súdu prvej inštancie o tom, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zo
zmluvy o pôžičke z predmetu tohto sporu bol žalovaný, a teda, že tomu v tomto spore svedčí vecná
pasívna legitimácia, ak z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že peňažné prostriedky
boli žalobcom odovzdané nevlastnému otcovi žalovaného a jeho matke, a teda nie samotnémužalovanému, pričom vznik z tohto plynúceho záväzku žalovaného voči žalobcovi, spočívajúceho vo
vrátení peňažných prostriedkov, diskvalifikuje nepreukázanie pravosti potvrdenia nevlastného otca
žalovaného (predloženého v spore žalobcom a popretého žalovaným), majúceho svedčiť prevzatiu

týchto peňažných prostriedkov, a to zo strany nevlastného otca žalovaného, práve v prospech
žalovaného.Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostíaprávnychargumentovdospelodvolací
súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v I. vyhovujúcom výroku na plnenie je vecne
nesprávny a je ho potrebné postupom podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu zamietnuť.

20. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strany (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného

súdu SR, sp. zn. II. ÚS 251/04, sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

21. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.

2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu
trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).