Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Sunday, October 4, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119454602
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119454602.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692,
zastúpeného JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanej: J. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX U. F., o zaplatenie 124,47 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 18Csp/14/2020 - 85
zo dňa 23. 06. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 18Csp/14/2020 - 85 zo dňa 23. 06. 2020 vo výroku II. m e
n í tak, že žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.). O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 256

ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Poukázal na to, že ak žalobca vezme žalobu späť, zásadne platí, že tým procesne
zaviní zastavenie konania a je povinný na náhradu trov žalovaného. Ak však žalobu berie späť ako
následok správania sa žalovaného po začatí konania, platí, že zastavenie procesne zavinil žalovaný. V
prejednávanej veci došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom pre správanie sa žalovanej, ktorá pohľadávku
žalobcu uhradila až po začatí konania, čiže návrh bol žalobcom podaný dôvodne. Preto povinnosť

nahradiť trovy konania vznikla žalovanej.

3. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie, a to konkrétne proti výroku II.,
ktorým rozhodol o trovách konania, podala odvolanie žalovaná. Poukázala na to, že zástupca žalobcu
podal žalobu na súd dňa 29. 11. 2019, ona po telefonickej komunikácii so žalobca začala dlh splácať dňa
12. 09. 2019, o čom doložila ako dôkaz výpis z účtu. Zástupca žalobcu ani nevedel, že sa prejednávaná

vec už spláca, až po upovedomení na prvom pojednávaní dňa 20. 05. 2020 si toto overil, že je to tak a
na tomto základe prišlo k späťvzatiu žaloby. Z vyššie uvedených skutočností nemuselo k pojednávaniu
vôbec prísť. Z nevedomosti právneho zástupcu vznikol tento proces. Navrhla rozhodnúť o povinnosti
žalobcu prikázať trovy konania vo výške 100 %, resp. právnemu zástupcovi žalobcu.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.5.Vdôsledkuodvolaniažalovanejkrajskýsúd,akosúdodvolací(§34Zákonač.160/2015Z.z.Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie

súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. postupom v zmysle § 388 CSP zmenil.

6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd preskúmaním uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o trovách konania - výrok
II. uznesenia súdu prvej inštancie a obsahom celého spisu dospel k názoru, že odvolanie žalovanej je
dôvodné. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca sa v rámci upomínacieho konania
domáhal istiny vo výšky 79,11 Eur spolu s príslušenstvom špecifikovaným v podanom návrhu na vydanie
platobnéhorozkazu,akoajzmluvnejpokutyvovýške45,36Eur.Hocižalovanáprotiplatobnémurozkazu
podala odpor, v ktorom namietala úhradu istiny a riadne splácanie na základe dohody so žalobcom po

10,- Eur mesačne, žalobca na podanom návrhu trval. Až následne po pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo
dňa 20. 05. 2020 a po overení si tvrdenia žalovanej vo vzťahu k vykonaným úhradám, písomne vzal
žalobu v plnom rozsahu späť. Z výpisu z účtu, ktorý doložila žalovaná k odvolaniu, je nepochybné, že
žalovaná splácala na účet žalobcu pravidelne, počnúc dňom 12. 09. 2019, každý mesiac splátky po 10,-
Eur, posledná splátka dňa 15. 05. 2020 vo výške 10,- Eur a následne dňa 15. 06. 2020 uhradila čiastku

31,77 Eur. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol upomínaciemu súdu, a to Okresnému súdu Banská
Bystrica, doručený dňa 03. 03. 2020. Za toto obdobie žalovaná celkovo uhradila žalobcovi sumu spolu
61,77 Eur, pričom však predmetom žaloby bola žalobcom uplatňovaná istina vo výške 79,11 Eur spolu
s príslušenstvom, ako aj zmluvná pokuta vo výške 45,36 Eur. S prihliadnutím práve na uvedené potom
nemožno právne posúdenie, ktoré vykonal súd prvej inštancie, považovať za správne, keď súd prvej

inštancie dospel k názoru, že procesne zastavenie konania zavinila žalovaná, ktorá pohľadávku žalobcu
uhradila až po začatí konania. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že čiastočne zastavenie konania
zavinil žalobca z dôvodu späťvzatia žaloby a čiastočne zavinila zastavenie konania žalovaná, ktorá zo
žalovanej istiny uhradila po začatí konania celkovo sumu 61,77 Eur. Odvolací súd tu však zdôrazňuje, že
predmetom žaloby nebolo len zaplatenie istiny 79,11 Eur, ale aj úrok z omeškania a zmluvná pokuta vo

výške 45,36 Eur. Zodpovedá preto podľa názoru odvolacieho súdu zásade spravodlivého rozhodnutia
o trovách konania aplikácia ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Keďže však zastavenie konania v
súdenej veci čiastočne zavinil žalobca a čiastočne žalovaná, odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
hoci žalovaná bola v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, odvolací súd mal z obsahu spisu
preukázané, že žalovanej v súvislosti s podaným odvolaním žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli,
preto o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

9. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).