Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010164
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3517010164.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom v trestnej veci
obvineného S. N.O., R.. XX.XX.XXXX C. J., T. D. D. N. D., R.. X. O. XXX/XX, N. D. Č. W.J., D., A. XX,
trestne stíhaného na slobode pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon")
na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 7. júla 2020 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný : S. N. E. T. W. Á. Š., R.. XX.XX.XXXX C. J.,
T. D. D. N. D., R.. X. O.Q. XXX/XX, O. R. A. D. - A. XX, na slobode, zamestnaný,
j e v i n n ý , ž e
ako otec mal. A. N., R.. XX.XX.XXXX, O. K.. R. N., R.. X.XX.XXXX, C. D. N. D. a inde od 01.06.2016
doposiaľ si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na mal. A. O. K.. R. vyplývajúcu mu z § 62
Zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 8P/21/2016-25 zo dňa
25.05.2016, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť v sume 150,- Eur mesačne na každé dieťa

k rukám matky Z. N., D. D. N. D., R.. X. O. Č.. XXX/XX, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, túto
riadne neplnil, pričom nebol poberateľom sociálnych dávok a príspevkov, v období od 26.04.2016 do
05.10.2016 pracoval a od 01.12.2016 do 30.11.2017 pracoval v spoločnosti ManpowerGroup s.r.o.
Mladá Boleslav, so spoločnosťou VUES Brno, s.r.o. uzatvoril pracovnú zmluvu s nástupom do práce
02.01.2017 na dobu určitú do 30.06.2017, so spoločnosťou IMPACT INDUSTRY Brno, a.s. uzatvoril
pracovnú zmluvu s nástupom do práce od 17.03.2016 so skúšobnou dobou 3 mesiace na dobu neurčitú,

so spoločnosťou Lasspektrum s.r.o. Brno uzatvoril pracovnú zmluvu zo dňa 24.06.2019 s nástupom do
práce dňa 24.06.2019 na dobu určitú do 23.12.2019, pričom v období od 15.01.2018 do 26.04.2019 bol
dočasne práceneschopný, pričom v tomto období bol povinný pri dočasne zníženom príjme uhrádzať
na maloleté deti 30% zo životného minima na nezaopatrené dieťa, t. j. za obdobie od 01.01.2018 do
30.06.2018 v sume 27,32 Eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa /spolu 54,64 Eur mesačne/ a od
01.07.2018 do 30.06.2019 v sume 28,08 Eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa /spolu 56,16 Eur
mesačne/, čím spôsobil dlh na výživnom vo výške 10 001,76 Eur,

t e d a
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyslene neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l ´
- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu
odňatia slobody.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 36 /
dvadsaťštyri/ mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á povinnosť v skúšobnej dobe zaplatil
zameškané výživné vyčíslené v skutkovej vete tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd vedie trestné konanie proti obžalovanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 745/16/3304 - 17 zo dňa 24.03.2017.
Vo veci vydal súd vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného v zmysle podanej
obžaloby pre úmyselný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a uložil

mu trest. Proti citovanému trestnému rozkazu podal obžalovaný ako aj jeho obhajca odpor v zákonnej
lehote.
Na podklade podaného odporu súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie na 05.06.2018, 24.09.2018,
08.04.2019, 28.05.2019, 08.10.2019, 13.01.2020, 12.05.2020 a 07.07.2020, kedy súd vyhlásil
predmetný rozsudok. Na hlavné pojednávanie bol predvolaný obžalovaný, poškodená a bol o

jednotlivých termínoch bol upovedomený prokurátor. Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie
výsluchom obžalovaného, poškodenej a prečítaním listinných dôkazov vzťahujúcich sa ne prejednávanú
vec a osobu obžalovaného, najmä oboznámil rodný list A. N. O. R. N., rozsudok Okresného súdu v
Novom Meste nad Váhom č.k. 8P/21/2016-25 zo dňa 25.05.2016, potvrdenie o návšteve školy, správu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, správy Sociálnej poisťovne, správa

spoločnosti Manpower Group, s.r.o., potvrdenie o mzde obžalovaného od spoločnosti Manpower Group,
s.r.o., potvrdenie o príjme obžalovaného od spoločnosti Manpower Group, s.r.o., pracovná zmluva
medzi Manpower Group s.r.o. a S. N., pracovno-právne podmienky Vues Brno, s.r.o., pracovná zmluva
medzi Impact Industry Brno, a.s.. a S. N., zápisnica s návrhom na vykonanie exekúcie, správa o
povesti obžalovaného z mesta D. N. D., register priestupkov, Centrálna evidencia správnych deliktov a

priestupkov, odpisy z registra trestov obžalovaného, rozhodnutie o dočasnej pracovnej neschopnosti v
Českej republike vystavenej obžalovanému, správa o ambulantnom vyšetrení, správa o ambulantnom
vyšetrení obžalovaného vo Fakultnej nemocnici Brno, pracovná zmluva medzi Lasspektrum s.r.o. a
S. N..
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní má súd vinu za preukázanú riadne

a náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania na
hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný si zákonnú vyživovacou povinnosť vyplývajúcu mu zo
zákona o rodine voči synovi A. N. O. R. N. v období od 01.06.2016 až doposiaľ, t.j. do 07.07.2020,
kedy bol vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa (§ 122 ods. 13 Trestného zákona), riadne, t. j. v
súdom určenej výške, a včas, t. j. mesačne do 25-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám oprávnenej

matky Z. N., neplní napriek tomu, že táto povinnosť mu ako rodičovi ukladá v § 62 a nasl. priamo
Zákon o rodine a táto mu bola deklarovaná Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.
k. 8P/21/2016 - 25 zo dňa 25.05.2016 a určená vo výške 150,- Eur na každé dieťa. Ako vyplynulo
z výpovede obžalovaného, obžalovaný si je svojej vyživovacej povinnosti veľmi dobre vedomý, na
hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu za stíhaný skutok i dlhu na výživnom. Jeho vedomosť tiež vyplýva

z citovaného civilného rozhodnutia o určení výšky výživného. V prvom rade poukazuje, že dôvodom
neplatenia výživného je nedostatok finančných prostriedkov, ktoré nemá, napriek tomu, že pracuje,
lebo ich použije na zaplatenie nájomného a svoje živobytie, a v druhom rade poukázal na svoje
onkologické ochorenie, na ktoré sa liečil v Č. W. a bol kvôli nemu i práceneschopný. Ďalej vo výpovedi
pred súdom uviedol, že sa podieľa na chode domácnosti svojej priateľky v Č.E. W.. Trestná činnosť

obžalovaného je preukázaná výpoveďou poškodenej Z. N., z ktorej vyplynulo, že obžalovaný si vôbec
neplní vyživovaciu povinnosť od 01.06.2016. V dôsledku riadneho neplnenia vyživovacej povinnosti
poberala náhradné výživné na obe deti od úradu práce sociálnych vecí a rodiny, čo je potvrdené tiež
správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom. Výšku vyživovacej povinnosti,
ktorá bola určená vyššie citovaným civilným súdnym rozhodnutím považuje súd za primeranú s

prihliadnutím na vek detí (dospievajúce deti so zvýšenými potrebami na stravu a ošatenie), ich osobnými školským potrebám. V súvislosti s ochorením obžalovaného, ktorý mal z dôvodu onkologického
ochorenia vystavenú pracovnú neschopnosť od 15.01.2018 do 26.04.2019, došlo k zníženiu jeho
príjmov, súd riešil ako predbežnú otázku výšku výživného za uvedené obdobie. Súd určil obžalovanému

výživné vo výške 30% zo životného minima na nezaopatrené dieťa a to za obdobie od 01.01.2018
do 30.06.2018 v sume 27,32 Eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa (spolu 54,64 Eur mesačne)
a od 01.07.2018 do 30.06.2019 v sume 28,08 Eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa (spolu
56,16 Eur mesačne). Súd nezistil žiadne iné okolnosti na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali
riešenie predbežnej otázky o výške vyživovacej povinnosti pre potreby tohto trestného konania. Ako

vyplýva z pracovných zmlúv a správ od zamestnávateľov obžalovaný je schopný pracovať. Pracovnými
zmluvamiasprávamiodzamestnávateľovjepreukázané,žepracovalvspoločnostiachManpowerGroup
s.r.o. Mladá Boleslav, VUES Brno, s.r.o., IMPACT INDUSTRY Brno, a.s. a Lasspektrum s.r.o. Brno.
Správami Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny je preukázané, že obžalovaný nebol poberateľom
sociálnych dávok a príspevkov. Nedostatok finančných prostriedkov, ktoré deklaruje obžalovaný, ho
nezbavuje vyživovacej povinnosti ani trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Súd podotýka,

že obžalovaný nemá inú vyživovaciu povinnosť. Narodením dieťaťa berie rodič na seba povinnosť a
zodpovednosť za jeho výživu, ktorá ho sprevádza po celý jeho život a niekedy až do jeho smrti. Preto
je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností
splniť. Častá argumentácia obžalovaných, ktorú používa i obžalovaný, že výživné neplatia, lebo sú v
zlej finančnej situácii, resp., že matky im nedávajú deti, neobstojí pretože matiek detí sa nikto nepýta

odkiaľ majú vziať peniaze na výživu detí, o deti sa starajú, vychovávajú ich, varia im, perú veci, pripravujú
ich do školy a na budúce povolanie, pričom úloha otcov sa často obmedzuje len na jednu jedinú
rodičovskú povinnosť, prispievať na ich výživu peniazmi. Vyživovaciu povinnosť k obom deťom majú
obaja rodičia, ktorá im nezanikla, pričom poškodená si plní svoju vyživovaciu povinnosť, nielen peniazmi,
ale aj zabezpečuje prostriedky na výživu svoju i svojich detí a plní si ju aj výkonom osobnej starostlivosti

o deti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný neposkytuje deťom osobnú starostlivosť,
nepodieľa,resp.nepodieľal,sanaichvýchove,neplnívyživovaciupovinnosťnáhradnýmspôsobomatak
sa jeho vyživovacia povinnosť obmedzila len na plnenie vyživovacej povinnosti v peniazoch, ktorú vôbec
neplní. Vyživovacia povinnosť na maloleté deti má prednosť pred inými vedľajšími výdavkami. Povinnosť
vyživovať iného nespočíva len v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj v povinnosti zaopatrovať a

vyživovať oprávnenú osobu v naturálnej forme - teda poskytovať dieťaťu stravu, oblečenie, bývanie,
starostlivosť o zdravie a čistotu a pod., avšak z výpovede obžalovaného ako aj výpovede poškodenej
nevyplýva, že by tak obžalovaný robil. Je zrejmé, že obžalovaný nevyužíva všetky možnosti ako sa
zamestnať a získať tak zdroje na plnenie si svojej vyživovacej povinností. Od začiatku neplnenia
vyživovacej povinnosti (01.06.2016) do vyhlásenia tohto rozsudku tak obžalovaný spôsobil dlh na

výživnom vo výške 10 001,76 Eur.
S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti, a s poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení, je
skutkový stav veci preukázaný tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by jeho trestnoprávnu zodpovednosť vylučovali alebo zmierňovali. Vykonané

dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané
dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o
vine obžalovaného. Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej tri
mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného. Kvalifikačný znak -

po dlhšiu dobu je preukázaný výpoveďou poškodenej. Obžalovaný bol upozornený na zmenu právnej
kvalifikácie na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.04.2019.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm. a)
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle. U vedený právny záver
vyplýva z postoja obžalovaného, ktorý napriek tomu, že bol zamestnaný vôbec neplatil na deti výživné a

z výpovede poškodenej. Závažnosť konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil
záujem spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti rodiča voči svojim maloletým deťom.
Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel
trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd zistil na strane obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. j) Trestného zákona -vedenie riadneho života, nakoľko doposiaľ nebol súdne trestaný
a nemá relevantné záznamy ani v registri priestupkov. Poľahčujúcu okolnosť súd podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona súd obžalovanému nepriznal, nakoľko nebola naplnená v celom rozsahu. Obžalovaný
síce priznal vinu za žalovaný skutok, avšak nie je prítomná účinná ľútosť. Inú poľahčujúcu okolnosť súdnezistilaanipriťažujúcuokolnosť.Súduložilobžalovanémupodmienečnýtrestodňatiaslobodynadolnej
hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky s
povinnosťami v skúšobnej dobe uhradiť zameškané výživné vyčíslené v skutkovej vete tohto rozsudku.

Súd je presvedčený, že podmienečným trestom odňatia slobody bude naplnený účel trestu, nakoľko na
slobode má obžalovaný podstatne lepšie možnosti na zamestnanie sa vytvorenie predpokladov splnenie
vyživovacej povinnosti ako v prípade nepodmienečného trestu. Hrozba trestom odňatia slobody vo
výmere 12 mesiacov je podľa názoru súdu dostatočná na to, aby obžalovaný zodpovedne pristupovať
k plneniu svojej základnej povinnosti rodiča vyživovať svoje deti.

Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych
noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest
odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v
priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom.
To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné
normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v

neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia.
Skúšobná doba začne plynúť obvinenému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade,
že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obvinený akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú bude
právoplatneodsúdený,aleboivprípadespáchaniaakýchkoľvekpriestupkov(t.j.ajdopravných),prípade
porušenie uložených povinností alebo obmedzení, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na

premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude
obvinený viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým
podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej
doby, že si trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obvineného poučiť, že v prípade, ak spácha
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v

zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže
hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných
činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote
viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím

na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a
primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona,
ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj
vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny
život.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.

b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.

d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.