Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. máj 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/208/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113225205
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8113225205.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalovanej: L.. T. L., L.., B..

XX.X.XXXX, X. G. B. P. XXX, XXX XX, právne zastúpenej Mgr. Petrom Troščákom advokátom so sídlom
Hlavná 50, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Y. H., U. T. L. L., W. C. XXXXX/XA, N.Č.: XX XXX XXX,
právne zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 60,- € do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 94 %.

IV. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 97 %

V. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 3 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaná sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 30.8.2013 po jej úprave v podaní zo dňa 27.8.2013

voči žalobcovi domáhal náhrady škody vo výške 2.000,- €, ktorá pozostávala zo sumy za opravu krbu vo
výške 1.600,- € a za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 400,- €. Zároveň sa domáhala vrátenia
sumy 50,- €.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe ústnej dohody o dielo žalovaný staval v dňoch 22.9.2011 -
10.11.2011 v jej rodinnom dome krb. Žalovaný dňa 6.10.2011 prevzal zálohu vo výške 2.500,- € a po
dokončení doplatok vo výške 1.450,- €. Vložku JOTUL ako kvalitnú jej odporučil žalovaný, ktorý ju sám

distribuuje. Po ukončení prác žalovaný zakúril v krbe.

3. Dňa 26.11.2011 žalobkyňa zbadala nad krbovou vložkou zadymený pás. Chyby reklamovala
telefonicky a aj e-mailom. Žalovaný mal chybu odstrániť dňa 6.12.2011, ale 16.12.2011 bol zadymený
pás markantný, aj keď svetlejší, pretože ho žalovaný len pretrel bielou farbou. Tmavý pás po
opakovanom kúrení intenzívnel až do tmavohneda, a objavila sa aj prasklina nad krbovou vložkou.
Bližšie si pozrela aj vnútro krbu a aj tak malé prieduchy boli ešte zúžené zastavaním vstupného priestoru

tvárnicami.

4. Žalobkyňa žalovaného opakovane žiadala, aby odstránil zadymovanie nad krbovou vložkou, vrátil jej
50,- €, ktoré jej ostal dlžný, lebo jej nemal vydať pri platbe z 500-eurovej bankovky. Žalovanému poslala4.5.2012 doporučený list na adresu, ktorú mal uvedenú v živnostenskom liste, Č.C. XX, L.. Zásielka
sa jej vrátila s tým, že žalovaný na uvedenej adrese nebýva. Podľa jej zistení na uvedenej adrese
už v tom čase nebýval minimálne 4 roky. Zásielku preto poslala 12.5.2012 na adresu P. X P. L., kde

sídlila jeho firma. Podľa vyjadrení pracovníkov susednej firmy aj tam už dlhší čas nesídlil. Obrátila sa
preto na Obvodný úrad v Prešove, kde jej na živnostenskom úrade potvrdili, že stále na jeho živnosti
figuruje adresa Č. XX. Dňa 13.5.2012 neboli chyby opravené. Žalovaný naniesol na inkriminované
miesto lepidlo bez zahladenia, čím poškodil ešte aj estetickú hodnotu krbu. Na tretej zistenej adrese T.
X P. L. už žalovaný zásielku 29.5.2011 prevzal. Po prevzatí zásielky sa do zákonom stanovenej lehoty

žalovaný neozval, tobôž neopravil avizovanú chybu, preto sa žalobkyňa obrátila na Slovenskú obchodnú
inšpekciu, ktorá ho vyzvala na prešetrenie podnetu. Kontrolovaná osoba list prevzala, no nedostavila
sa. Žalovaná sa následne obrátila na kanceláriu Cechu kachliarov Slovenska, ktorého bol v tom čase
žalovaný členom. Výkonný tajomník, N.. T. W. jej dal kontakt na jediného znalca v tejto problematike, aj
keď so špecializáciou na komíny, keďže vyslovene na problematiku krbov na Slovensku nebol žiaden
znalec. J. V., znalec v odbore energetika, odvetvie vykurovanie a vykurovacie zariadenia, vypracoval

28.1.2013 znalecký posudok. Krbiar, ktorý krb opravoval, po jeho demontáži videl chyby, ktoré neboli
sprístupnené znalcovi z odboru.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.10.2014 uviedol, že celý krb s prácou a materiálom stál asi
3.000 €, z toho len materiál stál viac ako 2.000 €. Samotný krb nemohol vykazovať také vady, ako si ich

uplatňovala žalobkyňa, pretože opravy vád nemohli predstavovať sumu 1.600 €.

6. Súd vykonal dokazovanie fotodokumentáciou, listinami, znaleckým posudkom, ako aj výsluchom a
vyjadreniami strán konania, pričom zistil nasledovné:

7. Zo stavebného denníka súd zistil, že v dňoch 22.9.2011 až 10.11.2011 bola prevedená stavba
teplovzdušného kozuba s kozubovou vložkou zn. Jotul I 400 s napojením do komínového telesa
s priemerom 200 cez dilatačnú šnúru v zmysle STN. Stavbu realizoval žalovaný, ktorý disponoval
certifikátom pre stavbu kozubových vložiek zn. Jotul.

8. Zo záručného listu vystaveného žalovaným vyplýva, že bola poskytnutá záručná doba v dĺžke 24
mesiacov (pri výrobkoch Jotul 10 rokov na liatinový plášť) odo dňa predaja na chyby materiálu alebo
chyby prevedení. Z uvedenej záručnej doby boli vyňaté prípady mechanického poškodenia, poškodenia
spôsobeného neodbornou montážou a nesprávnym spôsobom použitia.

9. Z príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že žalovaný prevzal od žalobkyne dňa 6.10.2011
zálohu na stavbu kozuba vo výške 2.500,- € a neskôr sumu vo výške 1.450,- €.

10. Žalobkyňa v liste zo dňa 4.5.2012 adresovanom žalovanému uplatnila reklamáciu kozuba, v ktorom
uviedla, že hneď po skúšobnom zakúrení sa nad kozubovou vložkou vytvoril na omietke zadymením

hnedý pás, ktorý bol žalovaným iba pretretý bielou farbou, v dôsledku čoho bol iba svetlejší. Po ďalších
zakúreniachsachybaintenzívnejšiezopakovalaahnedéokoliesaobjaviloajokolovšetkýchprieduchov.
Okrem toho začala pukať omietka nad kozubovou vložkou. Žalobkyňa zároveň upozornila žalovaného,
že ak v zákonnej lehote neodstráni nedostatky, dá ho opraviť na jeho náklady. Žalovaný si list prevzal
29.5.2015.

11. Žalobkyňa okrem skutočností uvedených v žalobe uviedla, že po vypracovaní znaleckého posudku
J. V. oslovila O. H., ktorý jej povedal, že pôvodný krb musí byť celý rozobratý. Uvedenú skutočnosť
si preverila aj u znalca, ktorý to potvrdil. Po zbúraní krbu došlo následne k postaveniu nového krbu
p. H., ktorý jej oznámil, že časom mohlo dôjsť aj k zrúteniu pôvodného krbu, nakoľko bola oslabená

základová časť. K prestavbe komína a ani k jeho navyšovaniu nedošlo. Z výsluchu žalobkyne súd tiež
zistil, že výstavbu komína realizovala iný subjekt ako žalovaný. Revízia komína bola vykonaná, keď bol
postavený nový krb, niekedy v marci 2013. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný ako krbiar mal vedieť, že
dierované tehly za komínovými dvierkami nesmú byť, teda mal ich buď odstrániť, alebo zamurovať.

12. Z výpovedí žalovaného súd zistil, že pokiaľ ide o výstavbu krbu, dohodli sa na pevnej cene 3.950
€. Okolo 3.000 € bola suma nákladov na materiál, pričom cena za prácu bola ešte nižšia ako 950 €,
nakoľko vznikli ešte náklady na dopravu a na ďalšie režijné materiály. Stavbu kozuba realizoval podľa
zadania objednávateľky. Následne bol kozub odskúšaný v prítomnosti žalovanej, ktorá bola spokojná adošlo aj k doplateniu zostávajúcej sumy. Chyby sa pri preskúšaní krbu neprejavili. Po nejakom čase ho
kontaktovala žalobkyňa s tým, že krb dymí. O niekoľko dní nato sa prišiel sa pozrieť, pričom zistil, že v
miestnosti kde krb stál, boli stolárski pracovníci. V samotnej miestnosti bola hrubá vrstva pilín a prachu,

nebola ešte ani hotová podlaha a bola tam sutina. Všimol si, že pri mriežke na nasávanie studeného
vzduchu bola hrubá vrstva prachu a tiež aj na krbovej vložke. K zadymovaniu dochádzalo práve pre
množstvo prachu, ktoré sa vtedy nachádzalo v tejto novostavbe, keďže po zapálení v krbe sa nasáva
studený vzduch z miestnosti. Z fotodokumentácie tiež vyplýva, že komín bol zaprášený, čo preukazuje
jeho tvrdenia, že dochádzalo k nasávaniu zaprášeného vzduchu. Žalovaný časť nad krbovou vložkou po

drevenú rímsu vyčistil a naniesol lepidlo. Následne ešte chcel zastierkovať miesto, kde bolo nanesené
lepidlo, teda v časti nad krbovou vložkou a pod drevenou obrubou, avšak pri vstupe do domu sa nemohol
dostať ďalej, nakoľko sa hneď spustilo poplašné zariadenie. Telefonoval preto žalobkyni aby ho vypla,
s čím však nesúhlasila, a teda sa už k ďalšej oprave ani nemohol dostať. Uviedol, že neakceptoval
vytýkané vady, urobil len ústretový krok odstránením týchto znakov zadymenia, avšak nepovažoval to za
vady diela. Komín a ani drevený obklad po obvode komína nerealizoval on. Dierované tehly v priestore

medzikomínovýmdierkamiašamotovoutvárnicouboliumiestnenéstaviteľomkomína.Nachybykomína
upozornil žalobkyňu. Navyše ide o vec revízneho technika, ktorý na toto vydal revíznu správu. Žalovaný
taktiež tvrdil, že nespravil výrezy do superizolu. Pokiaľ ide o výdavok v sume 50 €, tento nárok neuznáva,
nakoľko v žiadnom prípade by si ho neponechal.

13. Zo žalobkyňou predloženého znaleckého posudku č. 1/2013 vypracovaného dňa 28.1.2013 J. V.,
znalcom v odbore energetika, odvetvie vykurovanie a vykurovacie zariadenia, súd zistil, že znalec
vykonal zakurovaciu skúšku, pri ktorej nedošlo k zadymovaniu. Reklamované zadymenie obstavby nad
krbovou vložkou mohlo byť spôsobené nesprávnym používaním krbu alebo nedostatočnou účinnou
výškou komína, a tým pádom slabého komínového ťahu pri vysokej exteriérovej teplote. Zadymovanie

rozhodne nebolo spôsobené chybou krbovej vložky. Znalec na otázku, či môže krbová vložka trčať z
obstavby uviedol, že obstavba je nevyhovujúca. Obstavba bola nadmerne prehrievaná krbovou vložkou,
preto aj došlo k jej prasknutiu nad krbovou vložkou. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že krbová
vložka s obostavbou bola schopná bezpečnej a spoľahlivej prevádzky po nasledujúcich úpravách:
a/ oddelenie dreveného obkladu komína od komínového plášťa, b/ vyhotovenie ďalších vnútorných

komínových dvierok alebo zamurovanie dierovaných tehiel, c/ odstránenie drevenej rímsy, d/ posunutie
čela obstavby na kraj krbovej vložky. Znalec ďalej odporučil zväčšiť otvor v obstavbe pre lepší prístup
k čistiacemu otvoru na dymovode a tiež zväčšiť plochu na nasávanie vzduchu pre horenie v zmysle
montážneho návodu.

14. Za vypracovanie vyššie uvedeného znaleckého posudku vyúčtoval znalec, J. V., znalečné vo výške
400,- €.

15. Z výsluchu J. V. v rámci výsluchu uviedol, že obstavba nelícovala s prednou hranou krbovej vložky,
ale bola posunutá pár centimetrov dozadu na miesto, kde zvyčajne dochádza k ochladzovaniu krbovej

vložky, avšak keďže bola obostavaná murivom, tak toto teplo zohrievalo túto samotnú obstavbu. Pri
obhliadke zistil, že murivo bolo osadené priamo na krbovú vložku, t.j. nezistil žiadnu medzeru medzi
krbovou vložkou a murivom, a prasklina už bola opravená. K prehrievaniu krbovej vložky a k prasknutiu
muriva môže dôjsť buď nedostatočným nasávaním, či nedostatočným odovzdávaním tepla z krbovej
vložky do priestoru, čo môže byť spôsobené menšími otvormi na mriežkach, a taktiež k prehrievaniu

môže dochádzať aj v prípade, ak by sa do krbovej vložky vkladalo príliš veľa dreva, resp. by sa príliš
vykurovalo, avšak toto by sa dalo zistiť z toho, že krbová vložka by javila znaky prekúrenia (hoc aj len
jedného), čo by sa prejavovalo sfialovením rohov, alebo skrútením roštov. Znaky prekúrenia nenašiel.
Spálenina a prasklina v tomto prípade môže skôr súvisieť s nedostatočným nasávaním vzduchu než s
výskytom prachu v miestnosti. Ďalej dodal, že od žalobkyne dostal zadanie zistiť príčinu nefunkčnosti

diela a teda jeho úlohou nebolo zistiť príčinu zadymovania krbovej vložky a obstavby muriva. Zbúranie
obostavby nebolo jediným riešením opravy krbu. Krb bol funkčný, avšak s nedostatkami, ktoré uviedol
vo svojom posudku a ktoré bolo potrebné odstrániť. Za odstránenie vád uvedených v bode b/ záveru
znaleckého posudku je zodpovedný ten kto vyhotovoval komín. Za napojenie dymovodu do komína,
teda za sopúch, je zodpovedný zhotoviteľ obstavby krbovej vložky.

16. Z príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že žalobkyňa zaplatila dňa 19.3.2013 spoločnosti
ANTOL s.r.o. za prácu na oprave krbu sumu vo výške 1.000,- € a za materiál sumu vo výške 600,- €.17. Z odborného vyjadrenia O. H. súd zistil, že menovaný realizoval opravu krbu od polovice marca
do 19.3.2013. V rámci opravy demontoval obstavbu krbovej vložky, pri ktorej zistil príčinu praskliny
spomínanej v znaleckom posudku J. V., a to príliš veľký výrez v nosnej časti nad krbovou vložkou,

ktorá bola vyhotovená zo superizolu a nebola vystužená vhodným materiálom. Po demontáži realizoval
novú obstavbu [zaizolovanie zadných stien 30 mm superizolom a vyhotovenie nového napojenia na
komínový prieduch; vyhotovenie nosného prekladu nad krbovou vložkou (50 mm izol, oceľ, 100 mm izol);
vystavanie sopúcha z akumulačného 40 mm materiálu (akt žarobet); osadenie nových uzatvárateľných
výduchových mriežok a odnímateľného sopúcha s výrezom 100 x 100 mm; vyplnenie muriva v komíne

pri čistiacich dvierkach]. Uvedený člen Slovenského cechu kachliarov a krbiarov ďalej uviedol, že
obstavba krbu nad vložkou mohla obhorieť v dôsledku nadmerného prehrievania vložkou, pretože
obstavba z technického hľadiska nevyhovovala, lebo trčiaca časť vložky prekračovala povolenú teplotu.
Pri montáži novej obstavby už krbová vložka nevyčnieva a po 4 rokoch používania nevykazuje žiadne
obhorenie. Prehrievanie krbu mohlo spôsobiť nedostatočné ochladzovanie obstavby z dôvodu, že
priestor otvoru pre nasávanie bol prehradený stavebným materiálom, ktorý odstránil, aby prísun vzduchu

bol dostatočný. Pôvodné mriežky husto mriežkované neboli vhodné na použitie obstavby krbu, a preto
boli osadené na novej obstavbe nové regulovateľné výduchové mriežky s väčšou výduchovou plochou a
minimálnym mriežkovaním. Podľa vyššie uvedeného znaleckého posudku zväčšil tiež prierezy prívodu
vzduchu a vymenil mriežku prívodu externého vzduchu na fasáde domu za uzatvárateľnú.

18. Z výsluchu svedka, O. H., súd zistil, dôvod prečo praskla obstavba bol ten, že na krbovej vložke
nebola žiadna dilatácia a z toho dôvodu sa ten materiál nahrial a následne došlo k prasknutiu obstavby.
Kov má inú roztiažnosť ako superizol. Styčný bod medzi krbovou vložkou a materiálom nad ňou je
potrebné oddilatovať. Necháva sa polcentimetrová vzduchová medzera medzi vložkou a materiálom nad
ňou, aby sa mohla krbová vložka kam roztiahnuť. Pred opravou mu bol predložený posudok pána V.N..

Pri oprave krbu vychádzal jednak zo záverov a zistení p. V., ako aj z vlastných zistení. Pri nasávacej
mriežke boli tehly, ktoré bránili riadnemu prúdeniu vzduchu do krbu a podľa jeho názoru to bol aj
hlavný dôvod, prečo krb nekúril. Na to, aby krb správne fungoval potrebuje prívod chladného vzduchu a
odvádzanie teplého vzduchu, a ak takáto cirkulácia nie je zabezpečená tak môže dôjsť k prehriatiu krbu
a tým pádom k preneseniu tepla na obostavbu v dôsledku čoho môže dôjsť k jej statickému porušeniu.

Zväčšili preto prierez na nasávanie vzduchu. Teda jednak teplo nebolo odvedené tak ako malo byť a
jednak príčinou poruchy, resp. poškodenia, bol nedostatok medzery medzi vložkou a obstavbou.

19. Zo znaleckého posudku č. 01/2018 vypracovaného znalcom z odboru energetika, odvetvie
vykurovanieavykurovaciezariadenia,súdzistil,žepodľafotografiíprinapojeníkrbovejvložkykukomínu

závažné pochybenia, ktoré by ohrozovali bezpečnosť prevádzky krbu som nespozoroval. Montážne
pokyny pre správne vyhotovenie nasávania vzduchu pre horenie do krbovej vložky neboli dodržané,
nakoľko plocha dvoch spodných nasávacích otvorov činí 338 cm2, pričom je predpísaná min. 500
cm2. Vo vykurovacej prestávke sa prach usadzuje na povrchu krbovej vložky. V prípade, že krbe
sa zakúri, organické prachové častice sa zapália a začnú horieť. Z uvedených dôvodov s vysokou

pravdepodobnosťou je možné predpokladať, že k zmene farby omietky nad krbovou vložkou (obhorenie,
zadymenie) došlo práve z tohto dôvodu. Znalec ďalej uviedol, že únik perlitu z komína je nedostatkom
zhotoviteľa komína nie zhotoviteľa krbu. Komínové dvierka sú súčasťou komína a nie krbu, preto ich
osadenie má zabezpečiť zhotoviteľ komína, resp. stavby, keď sa nedohodne inak. Na základe výsledkov
orientačného výpočtu statického ťahu komína znalec konštatoval, že komín pre danú kozubovú vložku

je vyhovujúci. Na otázku, či mohlo dôjsť k prehriatiu kozuba znalec odpovedal tak, že za prehriatie
vykurovacieho zariadenia sa považuje také nedovolené zvýšenie teploty celého zariadenia, alebo jeho
jednotlivých častí, ktoré spôsobí trvalé poškodenia zariadenia a vzhľadom na to, že na krbovej vložke
neboli spozorované znaky poškodenia a aj v súčasnosti sa používa k plnej spokojnosti užívateľa,
prehriatie krbovej vložky je možné vylúčiť. Taktiež predošlé vyhotovenie obostavby nemohlo spôsobiť

obhorenie krbovej obostavby, keďže bola vyhotovená z nehorľavého materiálu „superizol“ a prasklina na
omietke obostavby mohla byť zapríčinená zmraštovaním omietky s následným tepelným pnutím. Krbová
obostavba bola vyhotovená z dosiek „superizol“ hrúbky 50 a 40 mm a pri ich správnom ukladaní sa
použitie prekladu nevyžadovalo. Vady, ktoré by bolo nutné odstrániť na diele v záujme jeho bezpečnej
a spoľahlivej prevádzky boli tieto: 1/ vyčistenie vonkajšej plochy krbovej vložky, 2/ výmena spodných

nasávacích a horných prívodných mriežok tak, aby ich celková voľná plocha bola v súlade s montážnymi
predpismi,t.j.celkom500cm2prespodnémriežkya750cm2prevrchné,prívodnémriežkyakmriežkam
prispôsobiť jednotlivé otvory, 3/ odstrániť miestne odpory z nasávacieho kanála vykurovacieho vzduchu
tak, aby nedošlo k jeho nedovolenému zúženiu.20. Na základe zistených skutočností súd vec takto právne posúdil:

21. Podľa § 644 Občianskeho zákonníka, Ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi
právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu
za zhotovenie veci.

22. Podľa § 645 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec

zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci
v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke
vymienil. Zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu
dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu
alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil.

23. Podľa § 646 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, Záručná doba je 24 mesiacov. Pri zhotovení stavby
je záručná doba tri roky. Vykonávací predpis môže ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb môže
byť záručná doba kratšia, najmenej však osemnásť mesiacov.

24. Podľa § 647 Občianskeho zákonníka, Záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak

objednávateľ prevzal vec až po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo
dňa, keď mal túto povinnosť.

25.Podľa§648ods.1a2Občianskehozákonníka,Akideovadu,ktorúmožnoodstrániť,jeobjednávateľ
oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného

odkladu. Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky
riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha
pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád
nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci
podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.

26. Podľa § 649 Občianskeho zákonníka, Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u
zhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania
opravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom,
kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.

27. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

28. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

29. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

30. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný vykonal na základe ústnej zmluvy dielo
pre žalobkyňu, t.j. stavbu teplovzdušného kozuba v rodinnom dome žalobkyne, za ktoré prevzal sumu
3.950,- €. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa si u žalovaného uplatnila včas vady v podobe
zadymenia omietky ako aj praskliny nad krbovou vložkou. Zadymenie žalovaný odstránil premaľovaním,

no po ďalšom zakúrení sa znovu objavil. Puklina bola prekrytá lepidlom. Taktiež nebolo sporné, že
žalovaný nebol zhotoviteľom komína.32. Zo znaleckých posudkov tak J. V., ako aj doc. Ing. Y. W., vyplynulo, že na opravu krbu nebolo nutné
zbúraťcelúobstavbuapostaviťjunanovo.Sámznalec,ktorývypracovalposudoknazákladeobjednávky
žalobkyne, na pojednávaní uviedol, že zbúranie obstavby nebolo jediným riešením pre správne a

bezpečné fungovanie krbu. Okrem iných opatrení navrhol aj zväčšiť plochu na nasávanie vzduchu pre
horenie a to v zmysle montážneho návodu, keďže k prehrievaniu krbovej vložky a k prasknutiu muriva
mohlo dôjsť nedostatočným nasávaním vzduchu, resp. nedostatočným odovzdávaním tepla z krbovej
vložkydopriestoru,čomohlobyťspôsobenémenšímiotvorminamriežkach.To,žemontážnepokynypre
správne vyhotovenie nasávania vzduchu pre horenie do krbovej vložky neboli dodržané skonštatoval aj

súdom ustanovený znalec. Pre spoľahlivé fungovanie krbu bolo potrebné odstrániť aj stavebný materiál
medzi komínovými dvierkami a šamotovou tvárnicou, ktorý bránil nasávaniu vykurovacieho vzduchu,
pričom za odstránenie dierovaných tehál zodpovedá zhotoviteľ komína, keďže tieto sú súčasťou komína
a nie krbu. Zo zistení doc. Ing. Y. W. ďalej vyplynulo, že k prehriatiu kozuba, čoho následkom by mohol
byť aj vznik praskliny na omietke obstavby, nedošlo, keďže na krbovej vložke neboli spozorované znaky
trvalého poškodenia. J. V. tiež skonštatoval, že v čase obhliadky už bola spomínaná prasklina opravená

a zadymovanie nebolo spôsobné chybou krbovej vložky.

33.Spoločnosť,ktorúžalobkyňaobjednalanaodstráneniezávadkrbu,aktorúzastupujeO.Á.H.,napriek
tomu, že existoval znalecký posudok J. V., ktorý určil potrebné úpravy kozuba, pristúpila k celkovému
rozobratiu krbu, bez toho, aby najprv realizovala odporúčania J. V. (okrem písm. d/), a odskúšala ich

účinnosť v praxi. Zo strany tohto subjektu taktiež nebolo zdôvodnené, prečo hneď pristúpil k deštrukcii
celej obstavby. V súlade zo závermi znaleckých posudkov svedok, O. H., uviedol, že hlavnou príčinou,
prečo krb nekúril, bola skutočnosť, že pri nasávacej mriežke boli tehly, ktoré bránili riadnemu prúdeniu
vzduchu do krbu. Zároveň je tiež potrebné poukázať na rozpory v jeho tvrdeniach o tom, čo bolo príčinou
praskliny, keďže vo svojom odbornom posudku uviedol, že jej príčinou bol príliš veľký výrez v nosnej

časti nad krbovou vložkou, avšak v rámci svojej výpovede už tvrdil, že dôvod praskliny bol ten, že nad
krbovou vložkou nebola žiadna dilatácia, ktorá by jej dávala priestor na roztiahnutie. Svedok tiež potvrdil,
že pôvodné poškodenie (obhorenie a prasknutie obstavby) už bolo zatreté omietkou.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že nebolo nutné deštruovať celú obstavbu krbu, ale

len vykonať úpravy v zmysle záverov znaleckého posudku. Žalovaný mal tak za účelom opravy diela a
jeho správne fungovanie vymeniť spodné nasávacie a horné prívodné mriežky. Na krbe teda existovali
odstrániteľné vady, ktorých opravu mala žalobkyňa právo požadovať. Nakoľko zo strany žalovaného
nedošlo k odstráneniu vád v zákonom stanovenej lehote (§ 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z.) a žalobkyňa
z tohto dôvodu ani neodstúpila od zmluvy, má právo na poskytnutie zľavy z ceny diela. Súd teda

neposudzoval nárok žalobkyne podľa ustanovení o škode ale podľa ustanovení zákona o zodpovednosti
zavadydiela,keďžežalobkyňanepreukázalavznikškodynaživote,zdraví,čiinejveci.Keďževpriebehu
konanianebolopredloženénacenenieprácuvedenýchčinností,súdpriznalžalobkynizľavuibavpodobe
ceny materiálu použitého spoločnosťou ANTOL, s.r.o. na opravu krbu, t.j. 60,- € za mriežky.

35. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Súd zamietol žalobu aj v časti zaplatenia sumy 50,- €, ktorá
mala predstavovať nevrátený výdavok zo zaplatenej ceny diela, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno a nepreukázala uvedenú skutočnosť, ktorú žalovaný poprel.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Žalobkyňa mala úspech v pomere k žalovanej sume v rozsahu cca 3 %. Súd preto že v prevažnej miere
úspešnému žalovanému (cca 97 %) priznal náhradu trov v rozsahu 94 %. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

37. Súd zároveň rozhodol o trovách štátu, ktoré vznikli uhradením sumy vo výške 73,52 súdom

ustanovenému znalcovi z rozpočtových prostriedkov štátu. Vzhľadom na pomer úspechu jednotlivých
strán konania súd zaviazal žalobkyňu na náhradu trov štátu v rozsahu 97 % a žalovaného v rozsahu 3
%. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.