Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117239367
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117239367.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci
starostlivosti o maloletú: O. W., nar. XX. apríla XXXX, trvale bytom Y. Y., C. 3, zastúpenú procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y. Y., dieťa matky: D.. O. W., nar. 3. júna XXXX,
trvale bytom Y. Y., C. 3, zastúpená Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., IČO:
47 253 011, so sídlom AK Horná Strieborná 4, Banská Bystrica a otca: D.. G. W., nar. 5. októbra
XXXX, trvale bytom Přemyslova 94/7, Praha 2, Česká republika, zastúpený JUDr. Pavlom Torňošom,
advokátom, so sídlom AK Tomášikova 50/D, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletej, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.
37P/291/2019-728 zo dňa 10. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudokokresnéhosúduvčastivýrokuI.,ktorýmokresnýsúdzverilmaloletúdoosobnejstarostlivosti
matky, p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu v časti výroku I., ktorým okresný súd rozhodol, že matka maloletej je
oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, m e n í tak, že maloletú

budú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach obaja rodičia.

III. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. - X. p o t v r d z u j e.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom
č.k. 37P/291/2019-728 zo dňa 10. októbra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) rozhodol nasledovne:

I. Maloletá O. W., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej O. W., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 200,-Eur
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.10.2019.
III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou O. W., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v mesiaci
v sobotu od 14.00 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 15.30 hod.
IV. Otec je oprávnený maloletú v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred vchodom do obytného

domu matky v mieste bydliska maloletej a je povinný maloletú matke v stanovené dni a hodiny odovzdať
pred vchodom do obytného domu matky v mieste bydliska maloletej.
V. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými potrebnými vecami a otcovi
styk s maloletou umožniť.VI. Súd ukladá rodičom maloletej O. W., nar. XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
VIII. Súd priznáva znalcovi Mgr. Františkovi Nociarovi, zapísanému v zozname znalcov, tlmočníkov a
prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pod por. č. XXXXXX znalečné vo výške
768,58 Eur.
IX. Súd upravuje učtáreň tunajšieho súdu, aby znalcovi Mgr. Františkovi Nociarovi vyplatila celkovo z

priznanej sumy 768,58 Eur za znalecký úkon zapísaný v znaleckom denníku znalca pod poradovým
číslom 24/19 za prípravu na pojednávanie dňa 05.09.2019, za prípravu a účasť na pojednávaní
dňa 19.09.2019 sumu 19.09.2019 sumu 150,- Eur z položky D14 3015/2018 na účet vedený v
Československej obchodnej banke, a.s., IBAN: SK60 7500 0000 0040 0381 3355.
X. Otec maloletého dieťaťa je povinný nahradiť znalcovi Mgr. Františkovi Nociarovi zvyšok znalečného
v sume 318,58 Eur na účet vedený v Československej obchodnej banke, a.s., IBAN: SK60 7500 0000

0040 0381 3355, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej O. W. (ďalej aj „maloletá“ alebo „maloleté dieťa“) sa domáhala návrhom matka, ktorá žiadala
maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti a zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej

mesačným výživným v sume 200,- Eur mesačne; pôvodne styk otca s maloletou nežiadala upraviť.
Otec v písomnom vyjadrení k návrhu pôvodne nesúhlasil s návrhom matky na zverenie maloletej do jej
výlučnej osobnej starostlivosti a žiadal, aby maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov bez určenia vyživovacej povinnosti; v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
žiadal aj o zverenie maloletej do svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ by bola maloletá zverená

do výlučnej osobnej starostlivosti matky, žiadal aj o úpravu styku, a to tak, aby tento prebiehal v
neprítomnosti matky maloletej.

1.2 Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými
vyjadreniami účastníkov konania, opakovane vyslúchol účastníkov konania, oboznámil sa so

stanoviskom kolízneho opatrovníka, správami z poradensko-psychologického procesu, s lekárskou
správou PhDr. G., PhD., lekárskym posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica,
nariadil znalecké dokazovanie a pribral znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí
aj dospelých, znalec vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 07.06.2019, súd prvej inštancie
vyslúchol znalca, oboznámil sa s písomným vyjadrením MUDr. J., vyslúchol MUDr. J. ako svedkyňu,

oboznámil sa s charakteristikou maloletej z Materskej školy na Starej tehelni 7, Y. Y., oboznámil sa
s listinami predloženými účastníkmi konania vo vzťahu k absolvovaniu kurzov otcom, týkajúcich sa
výchovy maloletých detí s poruchou autistického spektra, resp. s Aspergerovým syndrómom, zmluvou
o nájme bytu, s oznámením zamestnávateľa matky, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Y. Y. o výške rodičovského príspevku, ako aj listinami nachádzajúcimi sa v opatrovníckom spise. Súd

prvej inštancie v rámci svojho rozhodovania aplikoval ustanovenia článku 10 Nariadenia Rady (ES) č.
2201/2003 (ďalej len „Nariadenie č.2201/2003“), § 3 písm. d) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 (ďalej
len „Nariadenie č.4/2009“), ako aj ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z.z.“), najmä pokiaľ ide o ustanovenie § 36 ods. 1, §
24 ods. 1, 3, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, §75 ods. 1 a § 25 ods. 2 zákona č.36/2005 Z.z.. Pri rozhodovaní

o trovách konania aplikoval ustanovenie § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „C.m.p.“).

1.3 Súd prvej inštancie vzhľadom ku skutočnosti, že matka maloletého dieťaťa a maloletá žijú na
území Slovenskej republiky a otec je český štátny občan žijúci v Českej republike, zisťoval, či je daná

právomoc slovenských súdov vo veci konať a rozhodnúť; aplikoval v časti zverenia a úpravy styku
Nariadenie č.2201/2003 a v časti výživného Nariadenie č.4/2009. Konštatoval, že maloletá od júna
2016 prežila prevažnú časť roka na území Slovenskej republiky spolu s matkou; súhlas otca s pobytom
matky a maloletej vyplýva z jeho vyjadrení. Sociálne i rodinné väzby má maloletá vytvorené v Českej
i Slovenskej republike, matka oboznámila otca s vôľou žiť na Slovensku v júni 2017. Okresný súd

uzavrel, že právomoc súdov Slovenskej republiky v časti zverenia a úpravy styku je daná v zmysle
článku 10 písm. bi) Nariadenia č.2201/2003 a uzavrel, že u maloletej nedošlo k jej neoprávnenému
premiestneniu, otec maloletej súhlasil s pobytom matky i maloletej na území Slovenskej republiky. V
prípade, že otec nesúhlasil so zadržiavaním maloletej na území Slovenskej republiky, mohol počnúcjúnom 2017 podať návrh na návrat maloletej do Českej republiky, čo neurobil. Splnená bola podmienka
pobytu maloletej najmenej 1 rok na území Slovenskej republiky. K uvedenému okresný súd dodal, že
pokiaľsamatkazdržiavalasmaloletouužodjúna2016vprevažnejmierenaúzemíSlovenskejrepubliky,

javí sa, že otec sa s ich pobytom zmieril, nevyvíjal úsilie, či snahu o pravidelný kontakt s maloletou,
na Slovensko nechodil alebo len veľmi málo. Otec pritom počas pobytu matky s maloletou na území
Slovenskej republiky neprejavoval o maloletú až do začatia konania opravdivý záujem a nevykonával
reálne starostlivosť o maloletú. Pokiaľ ide otázku určenia vyživovacej povinnosti, táto vyplýva z článku
3 písm. d) Nariadenia č.4/2009; konanie vo veci vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa je spojené s

konaním o určenie výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.

1.4 Pokiaľ ide o zverenie maloletej do starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej
starostlivosti, okresný súd mal za preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, v
prevažnej miere osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovala matka; otec sám potvrdil, že už počas
spolužitia v spoločnej domácnosti sa nepodieľal na starostlivosti o maloletú v takej miere ako matka.

Z nariadeného znaleckého dokazovania a znaleckého posudku vyplývala väčšia naviazanosť maloletej
na matku, ktorá je pre maloletú primárnou vzťahovou osobou, poskytuje jej pocit bezpečia, istoty s
prihliadnutím aj na nízky vek maloletej. Podstatnou vzťahovou osobou pre maloletú je aj otec, zo
znaleckého posudku však vyplýva, že maloletá v súčasnosti nemá vytvorený tak intenzívny vzťah k
otcovi, a to z dôvodu, že otec sám neprejavoval záujem vo väčšej miere o maloletú od narodenia.

Vo vzťahu k zvereniu maloletej do starostlivosti jedného z rodičov, okresný súd prihliadal na výchovné
metódy oboch rodičov k maloletej vzhľadom na jej zdravotné špecifiká, vykonaným dokazovaním zistil,
že maloletá trpí poruchou autistického spektra - Aspergerov syndróm. Táto diagnóza bola potvrdená
psychologičkou PhDr. G., pedopsychiatrom MUDr. J. a prítomnosť syndrómu potvrdil aj znalec v
znaleckom posudku. Otec opakovane popieral diagnózu maloletej, na druhej strane však tvrdil, že

sa zúčastňoval školení ohľadom Aspergerovho syndrómu, aby vedel zabezpečovať starostlivosť o
maloletú. Aj keď otec pôvodne prejavoval záujem o výkon striedavej osobnej starostlivosti, neskôr
žiadal maloletú zveriť do výlučnej osobnej starostlivosti, predovšetkým sa však domáhal úpravy styku
s maloletou vo väčšej miere. Takéto vyjadrenia otca súd prvej inštancie považoval za rozporuplné,
otec maloletej, popierajúci zdravotný stav dieťaťa napriek opakovane potvrdenej diagnóze, nerešpektuje

špecifiká výchovy takéhoto dieťaťa a vystavuje tým dieťa riziku zhoršenia jeho stavu, nie je tak podľa
názoru okresného súdu najvhodnejšou osobou pre zabezpečovanie výkonu osobnej starostlivosti o
maloletú. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že takouto osobou pre maloletú je v danom
prípade matka, ktorá je pre maloletú najbližšou vzťahovou osobou a ktorá zabezpečuje starostlivosť
o maloletú od jej narodenia až do dňa rozhodovania súdu, v starostlivosti matky neboli ani sociálnym

šetrením zistené žiadne nedostatky. Ak aj otec poukazoval na nedostatky starostlivosti matky o maloletú,
tieto neboli preukázané, resp. nevylučujú výkon osobnej starostlivosti o maloletú.

1.5 Pri zverení maloletej do starostlivosti matky súd upravil rozsah zastupovania a správy majetku tak,
že matka je oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach týkajúcich sa

bežného života maloletej, stravovania, plnenia školských a mimoškolských aktivít, pričom zdôraznil, že
obaja rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a povinností a ohľadom podstatných vecí maloletej obidvaja
rodičia sú povinní vždy dohodnúť sa. Medzi podstatné veci maloletej patrí poskytovanie zdravotnej
starostlivosti, výber školy, zmena bydliska, dlhodobejšie vycestovanie do cudziny. Upriamil pozornosť
rodičov, že ak by v týchto oblastiach nedošlo medzi rodičmi k dohode, rozhodne na návrh niektorého z

rodičov o týchto podstatných veciach maloletého dieťaťa súd.

1.6 Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi súd prvej inštancie zdôraznil, že vychádzal z
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov otca.
V tomto smere poukázal na vek maloletej, návštevu predškolského zariadenia s bežnými poplatkami;

zároveň poukázal na zdravotný stav maloletej. Prihliadol na skutočnosť, že otec prispieva na výživu
maloletej v súčasnosti sumou 200,-Eur mesačne od začiatku konania, ako aj na skutočnosť, že otec
za maloletou pravidelne dochádza. Zohľadnil tiež príjem matky (670,18 Eur) ako aj skutočnosť, že
matka poberá rodičovský príspevok, prídavky na maloletú a uplatňuje si daňový bonus. Príjem otca ako
SZČO zistil vo výške v priemere 1.000,-Eur mesačne. Okresný súd vzhľadom k uvedeným okolnostiam

určil rozsah vyživovacej povinnosti otcovi ako povinnému rodičovi v rozsahu 120,-Eur mesačne (ide o
zrejmú nesprávnosť pre rozpor s výrokom, kde súd určil 200,-Eur mesačne - pozn. odvolacieho súdu)
a mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca vzhľadom na svoje celkové majetkové a osobné
pomery prispievať na maloletú určenou sumou výživného. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súdprvej inštancie určil od 01.10.2019, a teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom vo veci rozhodol, mal za
preukázané, že otec maloletej na jej výživu prispieval odo dňa podania návrhu minimálne vo výške 200,-
Eur mesačne.

1.7 Súd prvej inštancie poukázal na účel úpravy styku oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom, v
tomto smere vychádzal zo zdravotného stavu maloletej, znaleckého posudku a vyjadrenia ošetrujúceho
pedopsychiatra a zároveň zo stanovísk rodičov maloletej. Otec sa v priebehu konania o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, od septembra 2018, stretával s maloletou každý

párny víkend po 3 hodiny v sobotu aj v nedeľu za prítomnosti matky. Za dobu viac ako jedného roka
nedošlo k dobrovoľnej úprave zo strany rodičov, matka neumožnila otcovi v širšom rozsahu sa stretávať
s maloletou. Súd zdôraznil, že matka z vlastnej vôle iniciatívne neumožnila toto rozšírenie styku otca
s maloletou, takúto príležitosť za obdobie jedného roka mala, či už dlhším časovým trvaním, prípadne
pridaním ďalšieho dňa. Znalec poukazoval pritom na to, že je potrebné kontakt s otcom dodržiavať a
tento postupne rozširovať za asistencie a ochoty obidvoch rodičov; maloletá je schopná stráviť s otcom

určitý čas aj bez prítomnosti matky. Aj keď ošetrujúci pedopsychiater maloletej odporúčal prítomnosť
matky pri stretávaní sa otca s maloletou, okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletá trávi čas v
materskej škole v rozsahu minimálne 4 hodiny bez prítomnosti matky, maloletá tento pobyt v materskej
škole bez matky zvláda. Okresný súd uzavrel, že maloletá aj vzhľadom k tomu, že rastie, vekom sa
vyvíja, je schopná zvládnuť pobyt s otcom v rozsahu 4,5 hodiny v sobotu a 4,5 hodiny v nedeľu, a to bez

prítomnosti matky, bez ohrozenia jej priaznivého psychického, či fyzického vývoja.

1.8 Súd prvej inštancie zároveň uložil rodičom maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu
na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Y. Y.; mal
preukázanú absentujúcu konštruktívnu a nedostatočnú komunikáciu rodičov, pretrvávajúce názorové

rozdielny na výchovu maloletého dieťaťa. Výchovné opatrenie rodičov maloletej tak nariadil v zmysle §
37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z.z., jeho nariadením sledoval potrebu uvedomenia si rodičov, že
napriek tomu, že prestali byť partnermi, naďalej sú rodičmi maloletej a ako rodičia si majú prejavovať
úctu a rešpekt, navzájom si dôverovať pri plnení rodičovských povinností. Poradenský proces by tak mal
rodičom pomôcť nastoliť pravidlá vzájomnej slušnej komunikácie ohľadom vecí týkajúcich sa maloletej

a uviesť ich do praxe. Okresný súd mal za to, že rodičia maloletej v súčasnosti nie sú schopní dosiahnuť
úpravu svojich vzájomných vzťahov bez odbornej pomoci.

1.9 Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p., podľa
ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a dôvody pre iné rozhodnutie o trovách

konania v prejednávanej veci nezistil.

1.10 Pokiaľ súd prvej inštancie priznal ustanovenému znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku
sumu 632,48 Eur, vychádzal z vyúčtovania znalca, ktoré krátil z dôvodu, že vyhotovenie fotokópie
uznesenia o pribratí znalca a jeho pripojenie k znaleckému posudku ako prílohy nepovažoval za

nevyhnutné a účelne vynaložené náklady. Zároveň pri priznaní znalečného súd vychádzal tiež z
jednotlivých účastí na pojednávaní, priznal mu odmenu, paušálnu náhradu a náhrady za stratu času.
Pokiaľ súd prvej inštancie zaviazal otca maloletého dieťaťa povinnosťou nahradiť znalcovi zvyšok
znalečného v sume 318,58 Eur, vychádzal zo skutočnosti, že znalecké dokazovanie navrhol otec
maloletej za účelom posúdenia diagnózy Aspergerovho syndrómu a posúdenia spôsobilosti výkonu

v starostlivosti o maloletú s tým, že je ochotný znášať trovy znaleckého dokazovania. Okresný
súd prihliadol na preddavok na trovy znaleckého dokazovania, sumu, ktorá bola znalcovi vyplatená
ako preddavok, celkovú sumu znalečného. Z uvedeného dôvodu upravil učtáreň vyplatiť znalcovi
zostávajúcu sumu z preddavku zaplateného otcom a na zaplatenie zvyšku sumy 318,58 Eur zaviazal
otca najmä z dôvodu, že tento pri návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania uviedol, že je ochotný

znášať trovy znaleckého dokazovania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka čo do výroku o
úprave styku a o nariadení výchovného opatrenia; v napadnutej časti žiadala rozsudok okresného súdu
zrušiť. Výslovne uviedla, že voči ostatným výrokom napadnutého rozsudku odvolanie nepodáva.

2.1 Vo vzťahu k úprave styku zotrvala na tvrdeniach prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie,
zdôraznila skutočnosť, že maloletá trpí Aspergerovým syndrómom, je zvyknutá na rutinné a opakujúce
sa situácie, akékoľvek vybočenie z nich sa prejavuje u maloletej tak, že kričí, je neutíšiteľná, plače amožno na nej badať prejavy agresie a absolútnej nezvládnuteľnosti. Styk otca s maloletou doposiaľ
prebiehal výlučne za jej prítomnosti, maloletá sa na ňu na stretnutiach fixuje, v dôsledku čoho tieto
stretnutia zvláda. Maloletá otca nevníma ako súčasť rodiny, resp. niekoho, kto by k nej patril, otec sa

maloletej v podstate od narodenia nevenoval; s maloletou nebol osamote od narodenia vôbec. Výkon
rodičovských práv a povinností pritom nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom, je potrebné
brať predovšetkým do úvahy záujem maloletého dieťaťa. Tento záujem môže podľa svojej povahy a
závažnosti prevážiť nad záujem rodiča. Poukázala pritom na článok Charty základných práv Európskej
únie;akbysaneprihliadalonazdravotnýstavdieťaťaajehoprvoradýzáujem,dochádzalobykporušeniu

jeho základných práv upravených v Ústave Slovenskej republiky.

2.2 Vo vzťahu k úprave styku matka zároveň zdôraznila, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
otec neuznáva a nesúhlasí s diagnózou maloletej, nepristupuje k nej s ohľadom na danosti a potreby
Aspergerovho syndrómu. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie nezobral na dostatočný zreteľ pri
rozhodovaní o tom, či sa stretnutia otca môžu uskutočňovať bez prítomnosti matky. Ak mal súd prvej

inštancie na mysli, že stretávanie sa maloletej s otcom treba skúsiť bez matky, príde jej to ako experiment
vo forme pokus a omyl, je opomenutý možný dopad, jeho rozsah a závažnosť na zdravotný stav
maloletej. Matka poukázala na niektoré tvrdenia otca vyplývajúce zo znaleckého posudku, ako aj závery
znalca, podľa ktorého je racionálna kontrola afektivity otca na nižšej úrovni; znalec zdôraznil, že toto
môže byť nebezpečné pre každého, kto sa v takejto situácii s otcom ocitne, nevynímajúc maloleté dieťa.

2.3 Ani skutočnosť, že maloletá v súčasnosti zvláda predškolské zariadenie, nie je na prospech styku
otca s maloletou bez prítomnosti matky. Maloletá je nafixovaná na deti, ktoré s ňou predškolskú
dochádzku navštevujú; pre jej pocit bezpečnosti a istoty stačí len to, že namieste fixuje osoby (deti),
ktoré dlhodobo pozná. Maloletá si pritom prítomnosť matky na stretnutiach s otcom vždy vynucovala,

vždy bolo náročné na takéto stretnutie pripraviť. Skutočnosť, že maloletá navštevuje škôlku v rozsahu v
akom ju navštevuje, je prácou matky a starej matky minimálne po dobu viac ako jedného roka a taktiež
pedagógov, ktorí diagnózu maloletej rešpektujú a úplne sa jej prispôsobujú. Vo vzťahu k stretávaniu sa
otca s maloletou, matka poukázala na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku a výpovede znalca,
otec nedostatočne reflektuje na potreby prežívania a city maloletej, dieťa pri kontakte s otcom nemá

dostatočný pocit istoty a bezpečia. Maloletá má k otcovi vytvorený vzťah v obmedzenej miere, rodičia
majú rozdielne pohľady na vývoj, výchovu dieťaťa a vytváranie režimu pre maloletú. Znalec odporučil
stretnutia otca po 3 hodiny cez víkendové dni, pričom súd prvej inštancie v rozpore s uvedeným záverom
umožnil otcovi stretávanie v rozsahu 4,5 hodiny. Takéto stretávanie sa s otcom maloletá nezvládne;
MUDr. J., pedopsychiater neodporúčala stretávanie sa otca s maloletou bez prítomnosti matky.

2.4 Pokiaľ matka napadla výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola uložená povinnosť podrobiť
sa poradensko-psychologickému procesu, zdôraznila, že uloženie takejto povinnosti neplní žiaden účel;
otecjeimpulzívnytypsprejavmiagresie,niekoľkokrátnímbolainzultovaná,nemienisastýmtočlovekom
stretávať viac ako je nutné. Poradenský proces v konaní pred súdom prvej inštancie bol ukončený so

záverom, že rodičovská komunikácia ohľadom maloletej je primeraná a rodičia si dokážu odovzdávať
základnú informáciu o maloletej.

2.5 Matka zdôraznila, že vo vzťahu k úprave styku sa domáha toho, aby stretnutia otca s maloletou sa
uskutočňovali každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 11.00

hod. do 14.00 hod. za jej prítomnosti.

3. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie voči rozsudku okresného súdu aj otec, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č.160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v zmysle § 62 ods. 1 C.m.p.. Tvrdil tak, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal tiež, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne
zistil skutkový stav veci.

3.1 V konkrétnostiach namietal, že súd prvej inštancie v dva roky trvajúcom súdnom konaní otcovi bez
vážnych dôvodov odňal jeho rodičovské práva a maloleté dieťa pripravil o otca; rodina pred zavlečením
maloletej matkou do Slovenskej republiky viedla riadny život a súd prvej inštancie túto skutočnosťopomenul. Nešlo o rodinný život matky s maloletou v Slovenskej republike, nakoľko táto sa pripravovala
na skúšky na dvoch vysokých školách v Českej republike u svojej matky v Slovenskej republike; súd
neprihliadol ku skutočnosti, že matka nikdy otca nijako neoboznámila s jej úmyslom a zmenou pobytu

maloletého dieťaťa. Zmenou bydliska maloletej došlo zo strany matky k porušeniu práva otca na výchovu
a starostlivosť o maloletú a došlo aj k zásahu do práva dieťaťa na rodičovskú starostlivosť a výchovu.
Okresný súd sa tiež nezaoberal otázkou psychického stavu matky, resp. starej matky maloletej a
skutočnosťou, či nie sú matkou tvrdené psychické problémy na strane maloletej iba dôsledkom náhleho
premiestnenia maloletej z miesta jej pôvodného pobytu a rodinného prostredia do iného neadekvátneho

prostredia. Diagnóza Asperger by sa na duševnom stave maloletej zásadným spôsobom pri takejto
zmene prejavila. Ak sa neprejavila, nemožno hovoriť o dieťati ako Aspergerikovi. Vážne dôvody na
strane maloletej sa matka údajnou diagnózou maloletej snažila preukázať iba za pomoci „spriatelených
odborníkov.“ Údajnú diagnózu matka použila až v priebehu súdneho konania, a to po zmene právneho
zástupcu a po začatí súdneho konania. Ako rozporné sa zdá, že súd prvej inštancie na ťarchu otca
konštatoval, že tento opakovane popieral diagnózu maloletej, pričom na druhej strane otec tvrdil, že sa

zúčastňovalškoleníohľadomAspergerovhosyndrómu,abyvedelzabezpečovaťstarostlivosťomaloletú.
Nesprávne skutkové zistenia spočívajú v tom, že súd konštatoval, že otec popiera zdravotný stav
dieťaťa, nerešpektuje špecifiká výchovy takéhoto dieťaťa a vystavuje dieťa riziku zhoršenia jeho stavu,
z čoho vyplynul záver o tom, že otec nie je najvhodnejšou osobou pre zabezpečovanie výkonu osobnej
starostlivosti o maloletú.

3.2 V podanom odvolaní otec maloletej poukázal aj na to, že ani z jedného dôkazu nevyplýva, že
otec nerešpektuje pri výchove potreby a špecifiká maloletej; na druhej strane absolvoval školenia
ohľadom Aspergerovho syndrómu. Otec tieto školenia absolvoval z dôvodu, lebo mu bolo vyčítané, že
sa nevie o maloletú postarať. Otec pritom len popiera spôsob, akým bola preukázaná a diagnostikovaná

diagnóza Aspergerovho syndrómu u maloletej, znalec ani pediatrička neboli schopní uviesť jediný
konkrétny symptóm Aspergerovho syndrómu, ktorý u maloletej spozorovali. Diagnóza bola stanovená
bez dlhodobého pozorovania, na základe krátkych sedení a jednostranných vyjadrení matky bez
prítomnostiotca,ktorýotermínochvyšetrenínevedel.Akajmaloletejbolpriznanýstatuszdravotneťažko
postihnutej osoby, je potrebné, aby toto rozhodnutie správneho orgánu bolo posudzované v kontexte

s povolaním matky, ktorá je lekárom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Skutkové tvrdenie
o tom, že otec nerešpektuje diagnózu maloletej a špecifiká výchovy a vystavuje tým maloleté dieťa
zhoršeniu jeho stavu, je len hypotetickým tvrdením súdu. Vo vzťahu k neakceptácii diagnózy Aspergerov
syndróm otec v podanom odvolaní rozporoval jednotlivé závery znalca, lekársku správu Úradu práce,
sociálnychvecíarodinyY.Y.,akoajzáveryvyplývajúcezvýpovedíznalcaapediatričkyMUDr.J..Vyslovil

názor, že okresný súd diagnózu maloletej po dvoch rokoch ochotne prijal iba preto, lebo by inak bolo
súdu ťažko možné ospravedlniť svoju nečinnosť, počas ktorej bolo otcovi znemožnené sa s maloletou
stretávať v širšom rozsahu, čo vyústilo k tvrdeniu znalca o tom, že otec nemá k maloletej vybudovaný
vzťah a je iba teoretikom pri výchove. Výsledkom doterajšieho konania bola len akceptácia trvajúceho
nedostatočného rozsahu styku, neakceptujúceho zásady Cochemského modelu zo strany súdu.

3.3 Otec maloletej namietal, že súd prvej inštancie bez odôvodnenia neakceptoval návrh otca na
rozšírenie styku čo do času i frekvencie, pričom z vyjadrenia materskej školy nevyplýva, že by maloletá
bolahendikepovanáinak,nežspočiatkuvsociálnejoblasti,ženiejezvyknutánainédeti.Idelenologické
vyústenie niekoľkoročnej izolácie maloletej v spoločnosti dvoch samostatne vychovávajúcich žien.

3.4 Namietol tiež zaujatosť znalca, ktorý už pred vyšetrením bol oboznámený s tým, že jeho obchodný
partner je spolužiakom matky. Následne v znaleckom posudku iracionálne navrhol nedostatočný rozsah
styku maloletej a otca; na jednej strane sa znalec cíti kvalifikovaný, aby určil rozsah styku otca s
maloletou 2-krát 3 hodiny každý druhý týždeň a na druhej strane sa necíti byť kvalifikovaný na to, aby

odpovedal ako nastaviť rozširovanie styku. Záver znalca 3 hodiny v sobotu a 3 hodiny v nedeľu si
protirečí s pozorovaním, z ktorého vyplynulo, že za prítomnosti otca sa maloletá pokojne hrá, manipuluje
s hračkami, neskôr sa na neho vešia a komunikujú spolu bez napätia. V rozsahu 18 hodín styku, ako určil
súd prvej inštancie, za kalendárny mesiac, môže dieťa a otec len obtiažne budovať akýkoľvek vzťah,
naviac ak prebieha len v kine a na detskom ihrisku. V takomto rozsahu nemožno hovoriť o výchovnom

pôsobení otca na maloletú, neboli uvedené žiadne dôvody, prečo by styk otca s maloletou nemohol byť
dlhší, častejší, ak dlhší rozsah styku a frekvencie maloletá realizuje bez prítomnosti matky v materskej
škole. V tomto smere otec navrhol, aby odvolací súd vyžiadal správu z Materskej školy na H. tehelni 7, Y.
Y. za účelom preverenia aktuálneho stavu správania sa maloletej v materskej škôlke a jej charakteristikyzdôvodu,žeodvyhlásenianapadnutéhorozsudkudorozhodovaniaodvolaciehosúduuplynulpodstatný
čas.

3.5 Otec maloletej v podanom odvolaní opakovane namietol záver znalca, ktorý podľa jeho názoru
nesprávne uviedol, že lži skóre sa vzťahuje len na nepravdivé skutkové tvrdenia matky vo vzťahu k jej
osobe za účelom lepšej prezentácie, nakoľko ide aj o uvádzanie nepravdivých tvrdení voči iným osobám;
znalec vopred vedel, že osoba, ktorú bude posudzovať je cudzím štátnym príslušníkom a pri vypracovaní
znaleckého posudku nepoužil rovnaké metódy a testy vo vzťahu k otcovi a matke a zároveň znalec

úmyselne v znaleckom posudku prehliadal, že maloleté dieťa verbalizuje obavy a strachy, ktoré nie sú
adekvátne vzhľadom na vek i obsah. Nedostatky v znaleckom posudku videl otec aj v tom, že u maloletej
znalec neuviedol aké manipulačné hry použil a aké kresby u maloletej vykonal a ako ich vyhodnotil.
Závery z ďalších použitých metód považuje otec za neurčité a nevie posúdiť, na základe čoho znalec
dospel k uvádzaným záverom a znalec taktiež opomenul vyhodnotiť v znaleckom posudku deklarovanú
použitú metódu manipulačnej hry.

3.6 Vadu v napadnutom rozsudku videl otec aj v tom, že súd prvej inštancie neuviedol žiadne vážne
dôvody, prečo k rozhodovacej praxi Českej republiky neprihliadal.

3.7 Za zmätočný, nezrozumiteľný a arbitrárny považoval otec maloletej aj napadnutý rozsudok v časti,

kto bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok po rozvode; nie je zrejmé prečo a na základe
akých dôkazov súd vytesnil otca z toho, aby po rozvode nemohol zastupovať maloletú a spravovať jej
majetok. V tejto časti došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a aplikovaniu právnej normy. Zdôraznil,
že nositeľmi práva zatupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia, zasiahnuť do výkonu
rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ustanovení §

38 zákona č. 36/2005 Z.z.. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností možno rozhodnúť
výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom aj na čas
po rozvode; realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia; o
podstatnýchveciachmusiarozhodovaťspoločne.Skutočnosť,žerodičianevediaspolukomunikovať,nie
je dôvodom pre obmedzenie rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie zároveň v napadnutom

rozsudku neuviedol dôvody, prečo sa na práve zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných
veciach má podieľať len matka a nie aj otec. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu je tak v tejto časti
aj nepreskúmateľné.

3.8 Neurčitosť, nezrozumiteľnosť a arbitrárnosť namietol otec aj vo vzťahu k výroku o výživnom, keď

súd prvej inštancie určil vo výroku výživné 200,-Eur a v odôvodnení uviedol, že stanovuje vyživovaciu
povinnosť v rozsahu 120,-Eur mesačne. Z uvedeného otec maloletej vyvodil, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne zistil skutkový
stav veci. Výdavky na maloletú vyčíslené matkou na sumu 414,-Eur mesačne otec rozporoval, súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol, ktoré náklady na maloletú považuje za odôvodnené

a ktoré výdavky otca považuje za odôvodnené a ktoré nie. Aj odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju
konkrétnu hranicu danú jeho spotrebným charakterom, je potrebné dbať na to, aby výživné na túto
hranicu neuspokojovalo sčasti aj potreby iných osôb. Matka maloletej predčasne uplatňovala aj výdavky
spojené s návštevou predškolského zariadenia, aj keď maloletá bola do materskej školy umiestnená od
01.09.2019. Ostatné výdavky na kultúrne, spoločenské aktivity, knihy, časopisy, drogériu, ošatné a obuv

sú nadhodnotené a nepreukázané. Matka maloletej pritom v konaní o rozvod žiada priznať výživné na
maloletú dcéru vo výške 600,-Eur mesačne. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výživnému a jeho výške
neprihliadol na skutočnosť, že k odôvodneným výdavkom na strane otca je aj nájomné, ktoré platí za 1-
izbový byt v Y. Y., ako aj cestovné náhrady, ktoré má otec v súvislosti s cestou a pobytom v Y. Y. a ktoré
sú účelovo spojené s realizáciou styku s maloletou.

3.9 Otec maloletej napokon napadol aj výrok rozsudku okresného súdu, ktorým mu tento určil povinnosť
nahradiť znalcovi zvyšok znalečného v sume 318,58 Eur; znalecké dokazovanie navrhol otec len vo
vzťahu k posúdeniu a skúmaniu psychického stavu matky a starej matky, súd prvej inštancie nariadil
znalecké dokazovanie, kde vykonanie dôkazov v tomto smere nenariadil a nechal návrh otca v tomto

smere bez povšimnutia. Súd prvej inštancie tak nesprávne uviedol, že otec s návrhom na znalecký
posudok v tom kontexte ako ho nariadil súd súhlasil, navrhol ho a uviedol, že aj v prípade, ak sa znalecký
posudok vypracuje, je ochotný znášať trovy znaleckého dokazovania.4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na závery znaleckého dokazovania a výsluch
znalca na pojednávaní v nadväznosti na tieto závery odporučil rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. K podaným odvolaniam sa rodičia maloletej písomne vyjadrili, vzájomne polemizovali o odvolacích
dôvodoch, pričom uvádzali predovšetkým skutočnosti, ktoré prednášali aj v konaní pred súdom prvej
inštancie. Matka priložila lekársku správu MUDr. M. J. ohľadne maloletej zo dňa 12.12.2019, z ktorej
vyplýva záver o tom, že psychiatrička považuje stretávanie sa dieťaťa s otcom bez prítomnosti matky za
rizikové pre dieťa. Rodičia maloletej podali aj ďalšie vyjadrenia k vyjadreniu protistrany.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 C.s.p., z dôvodov
uvedených v odvolaniach a v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p., v prevažnej časti potvrdil ako vecne správny; iba v časti prvého výroku
postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok zmenil.

6.1 Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.2 Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Po preskúmaní obsahu spisu, obsahu napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s prihliadnutím na

odvolacie dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v podstatnej
časti správne, odvolanie matky nie je dôvodné a odvolanie otca je dôvodné len v časti. Odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie v rámci rozsiahleho dokazovania dostatočne zistil skutkový stav, a
to ako vo vzťahu o otázke zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
(prípadne do striedavej starostlivosti), v otázke úpravy styku, určenia vyživovacej povinnosti a jej výšky.

Súd prvej inštancie správne zvážil vhodnosť uloženia výchovného opatrenia a zaoberal sa aj otázkami,
ktoré vyvolal spor rodičov o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej najmä vo vzťahu
k trovám konania.

8. Okresný súd konal o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu. Okrem rozhodovania o zverení maloletej do starostlivosti jedného z rodičov súd prvej inštancie
rozhodoval aj o určení výživného, jeho výške a úprave styku. V tomto smere postupoval správne,
keď po zistení, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a spoločne nezabezpečujú starostlivosť o
maloletú, túto zveril do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matky); súd prvej inštancie sa v konaní
(a odôvodnení napadnutého rozhodnutia) zaoberal aj návrhom otca o zverenie maloletej do striedavej

starostlivosti oboch rodičov. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí precízne vysvetlil, prečo v čase
rozhodovania považoval zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky za najvhodnejšie, uviedol,
na ktoré skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním v tomto smere prihliadal a aj ako jednotlivé
vykonanédôkazyvyhodnotil.Sjehozávermivtomtosmeresaodvolacísúdstotožňujeavcelomrozsahu
na nich poukazuje.

8.1 Je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti k maloletej prihliadal
predovšetkým na skutočnosť, že starostlivosť o maloletú dlhodobo zabezpečuje matka; aj pre odvolací
súd z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že otec sa o maloletú začal vážnejšie zaujímať až potom, ako
matka s maloletou opustila spoločnú domácnosť a otcovi maloletej oznámila, že mieni aj s maloletou žiť

v Slovenskej republike, kde si postupom času našla aj zamestnanie. Okresný súd správne konštatoval
(v konečnom dôsledku uvedený záver otec maloletej ani nepopieral), že aj v čase vedenia spoločnej
domácnosti v Prahe starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovala predovšetkým matka maloletej; otec
maloletej akoby sa sústredil na zabezpečenie pomoci pri výchove maloletej prostredníctvom tretích
osôb (túto skutočnosť matka čiastočne poprela) namiesto toho, aby v obvyklej, alebo zvýšenej miere so

starostlivosťou o maloletú matke pomáhal. Takto zistený skutočný stav potom korešponduje so závermi
v konaní pred súdom podaného znaleckého posudku konštatujúceho väčšiu naviazanosť maloletej na
matku, ktorá je pre maloletú primárnou vzťahovou osobou.8.2 Nemožno opomenúť, že vzájomný vzťah otca s maloletou sa s prihliadnutím na vyššie uvedené
skutočnosti nevyvíjal tak ako sa mohol už v čase, kedy rodičia žili v spoločnej domácnosti v Prahe,
na určitý čas bol kontakt otca s maloletou prerušený a až postupne sa začal opätovne nadväzovať

a prehlbovať prostredníctvom stretávania sa otca s maloletou, aj to za prítomnosti matky maloletej.
Prerušený, postupne obnovovaný kontakt otca s maloletou, naproti tomu nepretržitá starostlivosť
matky o maloletú, v súvislosti so zvýšenou naviazanosťou maloletej na matku, sú skutočnosťami
odôvodňujúcimi správny záver súdu prvej inštancie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky.

8.3 Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletej a skutočnosť, že maloletá má trpieť poruchou autistického
spektra - Aspergerovým syndrómom, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že takúto diagnózu
neurčuje súd, pri zvažovaní vychádza z odborných posúdení osobami na to oprávnenými, prípadne
vychádza zo znaleckých posudkov. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade si obaja
rodičia akoby uzurpujú správnosť svojich tvrdení vo vzťahu k uvedenej diagnóze; matka maloletej však
vychádza (okrem vlastných skúseností) aj z vyjadrení psychológa, pedopsychiatra. Súd pri rozhodovaní

vychádza z vykonaného dokazovania a dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Okresný súd pri posudzovaní zistených skutočností takto
postupoval aj vo vzťahu k preukazovanej poruche autistického spektra; iný (opačný) dôkaz poskytnutý
nebol. Odvolací súd postoj otca k takejto diagnostike však nehodnotí ako úplne odmietavý (resp.
popierajúci); tento postoj otca skôr vyplýva z toho, že s uvedenými závermi odborných osôb sa doposiaľ

nestotožnil. Pozitívne však odvolací súd hodnotí postoj otca, ktorý (zrejme aj napriek svojmu nesúhlasu
s vykonanou diagnostikou) sa zúčastnil školení vo vzťahu k starostlivosti o osoby trpiace Aspergerovým
syndrómom.

8.4Tietoskutočnostivšakneodôvodňujútakýzáver,žebyvnajlepšomzáujmemaloletejbolojejzverenie

do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Takémuto rozhodnutiu v súčasnej dobe bráni prakticky
výlučnástarostlivosťomaloletúzostranymatkyodjejnarodenia,stýmspojenánaviazanosťmaloletejna
matkuakoprimárnuvzťahovúosobu,ibapostupnéobnovovanieaprehlbovanievzťahuotcasmaloletou,
pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi maloletej. Odvolací súd z obsahu spisu v zhode so závermi
súdu prvej inštancie konštatuje rozpornosť vyjadrení otca v otázke zverenia maloletej do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej starostlivosti. Otec maloletej sa aj v podanom
odvolaní predovšetkým sústredil na namietanie vyslovených záverov súdu prvej inštancie, avšak bez
toho, aby sa argumentačne venoval potrebe, vhodnosti a dôvodnosti striedavej osobnej starostlivosti o
maloleté dieťa.

8.5 Otec maloletej v podanom odvolaní namietal dĺžku konania pred súdom prvej inštancie majúce za
následok odňatie jeho rodičovských práv k maloletej, namietal tiež zavlečenie maloletej na územie
Slovenskej republiky matkou maloletej. Táto argumentácia nie je na mieste. Odvolací súd predovšetkým
zdôrazňuje, že nie je orgánom, ktorý by mal posudzovať prípadné prieťahy v konaní pred súdom prvej
inštancie. Trvanie tohto konania bolo ovplyvnené okrem iného aj viacerými návrhmi na nariadenie

neodkladných opatrení rodičmi maloletej, potrebou znaleckého dokazovania a rozsiahlosťou skutkových
a právnych otázok, ktoré bolo potrebné v konaní pred súdom prvej inštancie vyriešiť. K otázke
prípadného únosu maloletej matkou na územie Slovenskej republiky sa okresný súd podrobne vyjadril,
keď odôvodňoval právomoc konať a rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej a konať a rozhodnúť o určení výživného. Podstatným vo vzťahu k argumentácii otca v tomto

smere je záver, že otec maloletej konanie o návrat maloletej do cudziny (tu do Českej republiky) pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní v zmysle ustanovení § 123 a nasl. C.s.p. neinicioval.

8.6 V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie
o dôvodnosti zverenia maloletej do výlučnej osobnej starostlivosti matky za v plnom rozsahu správny.

Okresný súd však prvým výrokom pri zverení maloletej do starostlivosti matky rozhodol aj o tom, že
matka maloletej je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

8.7 Z ustanovenia § 24 zákona č. 36/2005 Z.z. vyplýva, že súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza
manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Uvedené ustanovenie sa primerane aplikuje aj v prípade potreby
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú (§ 36 ods.
1 zákona č. 36/2005 Z.z.). Z citovaného ustanovenia § 24 zákona č. 36/2005 Z.z. ale nemožno nijakovyvodiť,žezvereniemaloletéhodieťaťajedôvodomprerozhodnutieotom,žeprávozastupovaťmaloleté
dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach patrí iba rodičovi, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené. Uvedené práva sú súčasťou rodičovských práv oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania

nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah do rodičovských práv a povinností, v
konečnom dôsledku takéto skutočnosti nevyplývajú ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V
bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne, v iných než bežných veciach (v
podstatných veciach) sú rodičia povinní sa dohodnúť; pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh z rodičov
súd. Ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. nie je prekážkou takého rozhodnutia, ktorým by súd

ponechal právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom. Výkon rodičovských
práv a povinností nezávisí od skutočnosti, či sú rodičia maloletého dieťaťa manželmi, prípadne či spolu
žijú, prípadne či je maloleté dieťa zverené do starostlivosti len jedného z rodičov. Zverením maloletého
dieťaťa vo výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, ak nepristúpia ďalšie skutočnosti,
nestráca druhý rodič svoje rodičovské práva, vrátane práva maloletého dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok.

8.8 Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v časti prvého výroku, ktorým okresný súd maloleté dieťa
zveril do osobnej starostlivosti matky ako vecne správny potvrdil a v časti, v ktorou rozhodol, že matka
je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, zmenil tak, že maloletú
budú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach obaja rodičia.

9. Okresný súd určil otcovi maloletej povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200,-
Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 01.10.2019.

9.1 Matka maloletej proti výroku o určení a výške výživného odvolanie nepodala.

9.2 Výrok napadnutého rozsudku o vyživovacej povinnosti považoval otec maloletej za neurčitý,
nepreskúmateľný a arbitrárny. Podľa názoru odvolacieho súdu takouto vadou napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie netrpí. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť súd prvej inštancie správne aplikoval
ustanovenia § 62 a § 75 zákona č. 36/2005 Z.z. a vysporiadal sa s kritériami pre určenie vyživovacej

povinnosti, ktorými sú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a možnosti, schopnosti a majetkové
pomery povinného rodiča. Niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu trvá.
Aj keď otec maloletej správne poukázal na rozpor medzi výrokom (200,- Eur mesačne) a odôvodnením
(120,- Eur mesačne) napadnutého rozhodnutia, ktorý by inak mal za následok nepreskúmateľnosť
rozsudku v časti vyživovacej povinnosti, odvolací súd je toho názoru, že z odôvodnenia rozsudku

nemožno izolovane vytrhnúť jedno slovo, jednu číslovku, najmä ak z celého kontextu odôvodnenia
rozsudku vo vzťahu k vyživovacej povinnosti (ods.49, ods.50 napadnutého rozsudku) vyplýva, že súd
prvej inštancie sa pri výške výživného zaoberal výživným vo výške 200,- Eur, ktorú sumu v priebehu
konania pred okresným súdom na výživu maloletej prispieval. Uvedenie sumy 120,- Eur v odôvodnení
napadnutého rozsudku potom odvolací súd posúdil ako chybu v písaní v zmysle ustanovenia § 224

C.s.p..

9.3 Súd prvej inštancie zisťujúc majetkové pomery ustálil príjem matky a príjem otca; vychádzal správne
z pomerov rodičov maloletej, ktoré boli dané v čase vyhlásenia rozhodnutia. Aj keď súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí explicitne nevyčíslil výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa,

je zrejmé, že prihliadal na vek maloletej, zvýšené výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou
o maloletú (maloletá je vedená v gastroenterologickej, neurologickej, psychologickej, psychiatrickej
a zubnej ambulancii), bežné výdavky súvisiace so zabezpečením bývania, ošatenia a stravovania
maloletejakoajskutočnosť,ževčaserozhodovaniaokresnéhosúdumaloletánavštevovalapredškolské
zariadenie. Rozsah dokazovania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k odôvodneným potrebám

maloletej a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom bol zároveň správne limitovaný aj
skutočnosťou, že výška vyživovacej povinnosti v porovnaní s otázkou zverenia maloletej do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej starostlivosti a otázkou opravy, sa javila
nesporná. Matka maloletej vyššie výživné v konaní nepožadovala a otec maloletej náklady súvisiace
so starostlivosťou o maloletú zásadne nespochybňoval. V tomto smere je potrebné poukázať aj na

skutočnosť, že z obsahu spisu má aj odvolací súd preukázané, že otec maloletej na jej výživu v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie sumou minimálne 200,-Eur mesačne prispieval a týmito
plneniami preukázal, že je v jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch prispievať navýživu maloletej súdom určeným výživným bez toho, aby pre neho takéto mesačné plnenia predstavovali
neprimerané finančné riziko.

9.4 Nemožno dôvodne tvrdiť, že súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že otec maloletej za
maloletou pravidelne za účelom stretávania sa s maloletou dochádza, s čím má spojené zvýšené
výdavky. Uvedená skutočnosť vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku (ods.49); je zrejmé, že
súd prvej inštancie uvedenú skutočnosť zvažoval a pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti na túto
skutočnosť prihliadal. Zrejme nad rámec požadovaného odôvodnenia súdu, pri faktickom správaní

sa rodičov maloletej, pravidelnom plnení vyživovacej povinnosti zo strany otca v požadovanej a
súdom určenej výške, by bolo striktné matematické vyčíslenie odôvodnených potrieb maloletej. Niet
pochybností o tom, že aj maloletá potrebuje niekde bývať (v danom prípade v domácnosti matky),
matka jej potrebuje zabezpečiť riadnu stravu, zároveň má matka výdavky na stravu maloletej, návštevu
predškolskéhozariadeniaanesporneajnákladysúvisiacesozdravotnoustarostlivosťou.Nebolozistené
apreukázané,žebyfinančnéprostriedky,poskytnutéotcomplniacimsvojuvyživovaciupovinnosť,neboli

využité výlučne v súvislosti s potrebami maloletej. Takáto argumentácia v odvolaní otca, v čase konania
pred súdom prvej inštancie dobrovoľne plniacim svoju vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu, je
nenáležitá.

9.5 Tvrdenie otca o tom, že matka maloletej predčasne uplatňovala aj výdavky spojené s návštevou

predškolského zariadenia sa na jednej strane javí ako dôvodné. Na strane druhej pri návšteve
predškolského zariadenia niektoré výdavky, ktoré bolo potrebné vynaložiť pred začatím dochádzky to
takéhoto zariadenia, logicky zanikajú. Podstatné naďalej ostáva, že za obdobie od začatia dochádzky
do predškolského zariadenia nebolo požadované a ani priznané zvýšené výživné. Výživné poskytnuté
za obdobie trvania konania pred súdom prvej inštancie bolo spotrebované (spotrebované výživné sa

nevracia). Súd prvej inštancie v konečnom dôsledku rozhodoval o vyživovacej povinnosti od prvého dňa
mesiaca, v ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku, rozhodol tak o vyživovacej povinnosti do
budúcnosti, nie spätne. Otec maloletej plnením vyživovacej povinnosti v určenej výške po dobu dvoch
rokov preukázal, že je v jeho schopnostiach na výživu maloletej v súdom určenej výške prispievať.

9.6 Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok okresného súdu o určení a o výške
vyživovacej povinnosti postupom podľa § 387 ods. 1, ods. 2 ako vecne správny potvrdil.

10. Súd prvej inštancie po zverení maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matky),
upravil styk maloletej s rodičom, do ktorého starostlivosti maloletá zverené nebola (otca). Súd

prvej inštancie vychádzal zo záverov vykonaného dokazovania, posudku vypracovaného súdom
ustanoveným znalcom. Vychádzal aj zo skutočnosti, že otec sa s maloletou stretával počas konania pred
súdom prvej inštancie v rozsahu troch hodín v sobotu a troch hodín v nedeľu, počas párneho týždňa
v mesiaci.

10.1 Súd prvej inštancie sa čiastočne odklonil od stanoviska znalca ako aj ošetrujúceho pedopsychiatra
a styk otca s maloletou upravil tak, že tento bude prebiehať v neprítomnosti matky; mierne tiež rozšíril
čas, po ktorý je otec maloletej oprávnený sa s ňou stretávať. Okresný súd odklon od týchto stanovísk
dostatočne a precízne odôvodnil.

10.2 Proti výroku o úprave styku podali odvolanie obaja rodičia maloletej. Matka maloletej požadovala,
aby doterajšia úprava styku otca ostala zachovaná (tri hodiny v sobotu, tri hodiny v nedeľu, každý
párny týždeň v mesiaci). Otec maloletej nebol s rozsahom určeného styku s maloletou spokojný, tento
považoval za nedostatočný pre pozitívne výchovné pôsobenie otca. Zároveň namietal, že súd prvej
inštancie bez odôvodnenia neakceptoval jeho návrh na rozšírenie styku čo do času a frekvencie.

10.3 Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne aj pokiaľ ide o úpravu styku a
odvolacie námietky rodičov za nedôvodné.

10.4 Odvolanie matky proti výroku o úprave styku nepovažuje odvolací súd za dôvodné. Matka

namietala, že stretávanie sa otca s maloletou nemôže byť brané ako pokus - omyl. K uvedenému
odvolací súd uvádza, že v živote každého človeka, dieťaťa a aj dieťaťa, ktorému je diagnostikovaná
porucha autistického spektra sú okamihy, kedy dochádza k vývoju dieťaťa vo vzťahu k jeho socializácii,
nadväzovaniu a prehlbovaniu vzťahov, v danom prípade aj vo vzťahu k obnoveniu, prehlbovaniu arozvíjaniu vzťahu s otcom, javiacim záujem o maloleté dieťa. Stanovisko, ktoré prijala matka, by potom
mohlo byť aplikovateľné na každú zmenu v živote maloletého dieťaťa, vrátane rozhodnutia o začatí
návštevy predškolského zariadenia, prípadnej budúcej voľby školy, rozhodnutia matky o zapojení sa do

pracovného procesu ako aj iných okamihov, ktoré vývoj dieťaťa sprevádzajú. Otec dieťaťa je rovnocenne
s matkou rovnako rodičom maloletej. Z vykonaného dokazovania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by
mohli mať za následok konštatovanie o tom, že maloletá otca výslovne odmieta, za ďalšie rozvíjanie
vzťahu otca s maloletou sa v znaleckom posudku vyslovil aj súdom ustanovený znalec. Vzťah otca
s maloletou je potrebné udržiavať a ďalej rozvíjať, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie.

Nemožno opomenúť, že stretávanie sa otca s maloletou prebieha rovnako už dva roky, bez pozitívneho
posunu vo vzťahu k rozvíjaniu a intenzite tohto kontaktu. Bolo na rodičoch maloletej a nepochybne aj
na matke maloletej, aby na túto pôsobili pozitívne tým spôsobom, aby si maloletá na otca zvykla, aby
akceptovala jeho prítomnosť vo svojom živote tak, aby stretnutia otca s maloletou mohli prebiehať aj
bez prítomnosti matky. Maloleté dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany rodičov, rovnako
má právo na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvoma rodičmi. Súd

prvej inštancie v tomto smere prijal správny záver o absencii snahy matky po dobu viac ako dvoch
rokov umožniť otcovi stretávanie sa s maloletou v jeho neprítomnosti. Maloletá naproti tomu pomerne
dobre akceptovala aj inú zmenu v jej socializácii, návštevu predškolského zariadenia, ktoré prostredie
pre ňu mohlo byť rovnako cudzie, ako stretávanie sa s otcom bez prítomnosti matky. Z dokazovania
zároveň vyplýva, že maloletá je schopná určitý čas stráviť s otcom aj bez prítomnosti matky. Nie je

ničím neobvyklým, že súdy v prípade rozhodovania o úprave styku tento určujú do budúcnosti odlišne,
vyžadujúc a určujúc určité prechodné obdobia, aby sa vzťah dieťaťa s rodičom obnovil, prípadne prehĺbil
resp. čo najviac rozvinul, tieto prechodné obdobia zvyčajne predstavujú obdobia od troch do šiestich
mesiacov. V prejednávanej veci toto obdobie, počas ktorého sa maloletá stretávala s otcom len za
prítomnosti matky, trvalo viac ako dva roky. Odvolací súd je toho názoru, že toto obdobie bolo dostatočné

na to, aby záver súdu prvej inštancie o schopnosti maloletej zvládnuť stretnutia s otcom v rozsahu 4 a
pol hodiny v sobotu a v nedeľu, každý druhý týždeň, bez prítomnosti matky, bol v celom rozsahu správny.

10.5 Pokiaľ matka v odvolacom konaní predložila potvrdenie ošetrujúceho psychiatra, na toto odvolací
súdneprihliadal,nejdeonovúskutočnosťoprotidovtedajšímodporúčaniampedopsychiatra.Vovzťahuk

takémuto odporúčaniu nemožno opomenúť skutočnosť, že pedopsychiatrička vychádzala predovšetkým
z tvrdení matky a správanie maloletej pri stretávaní sa s otcom bez prítomnosti matky nemohlo byť
zohľadňované, nakoľko žiadne takéto stretnutie maloletej s otcom, aj z dôvodov na strane matky,
realizované nebolo. Ak matka maloletej poukazuje na diagnostikovanú poruchu autistického spektra
maloletej a popieranie tejto diagnózy zo strany otca, je potrebné zdôrazniť už vyššie uvedený argument

a to skutočnosť, že otec preukázal absolvovanie školení vo vzťahu k starostlivosti o osobu trpiacu
Aspergerovým syndrómom.

10.6 Vo vzťahu k úprave styku nie je dôvodné ani odvolanie otca. Súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí odôvodnil, prečo ním rozsah styku otca s maloletým dieťaťom považoval pre maloleté dieťa a

jeho rozvoj vzťahu s otcom za najprijateľnejší s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Nebolo
tak povinnosťou súdu odôvodňovať každú jednu alternatívu predostretú rodičmi maloletej; podstatné je,
že súd prvej inštancie oprel svoje závery o vykonané dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania
a čiastočný odklon od záverov znaleckého posudku, prípadne odporúčania pedopsychiatra, riadne
odôvodnil. Vo vzťahu k otcovi maloletej ide o rozšírenie doposiaľ neodkladným opatrením upraveného

styku s maloletým dieťaťom. Je na otcovi maloletej, aby predovšetkým aj v spolupráci s matkou
maloletej a jej pozitívnym výchovným pôsobením súdom určený čas využil na prehlbovanie a rozvíjanie
vzťahu s maloletou, aby bolo možné v budúcnosti prípadne uvažovať aj o ďalšom rozšírení styku, v
obvyklom rozsahu s prihliadnutím na špecifiká prípadu. Úprava styku v prejednávanej veci podlieha
určitej postupnosti. Úprava styku tak ako bola prevedená okresným súdom tomuto zodpovedá. Aj v kine,

prípadne na detskom ihrisku môže za vhodných postupov akceptujúcich prejavované záujmy dieťaťa
otec na maloletú výchovne pôsobiť ale najmä vzájomný vzťah s maloletou prehĺbiť.

10.7 Pokiaľ ide o úpravu styku otec maloletej navrhol, aby odvolací súd vyžiadal stanovisko
predškolského zariadenia s poukazom na dobu, ktorá uplynula od rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Odvolací súd tomuto návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovel, v súdnom spise obsiahnutú správu
považoval za dostatočne aktuálnu. Ani zmena a rozvoj socializácie maloletej v predškolskom zariadení
by nebol spôsobilý vyvolať zmenu napadnutého rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k úprave styku
najmä z dôvodu, že už súd prvej inštancie sa na prospech širšieho rozsahu styku otca s maloletoučiastočneodklonilod záverovznalca.Nemožnovšakopomenúť,žeznalecpripustilrozširovanierozsahu
úpravy styku, tento postup by mal byť vzhľadom na špecifiká prejednávanej veci postupný a pozvoľný.

10.8 Otec maloletej v podanom odvolaní namietol nielen závery znalca, ale aj jeho možnú zaujatosť.
K uvedenému dôvodu odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie,
vykonal dôkaz oboznámením so znaleckým posudkom, na pojednávaní znalca vyslúchol a umožnil
účastníkom klásť znalcovi otázky. Znalec na položené otázky zodpovedal a jeho závery nie sú v zrejmom
rozpore s ostatnými skutkovými okolnosťami, ktoré vyplynuli aj z ostatného dokazovania. Súd ustanoví

znalca, ak pre rozhodnutie vo veci závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky. Aj
v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku patrí dôkazná iniciatíva účastníkom konania; súd je
povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného
stavu veci. Je nesporné, že súd prvej inštancie považoval závery znaleckého posudku a odpovede
znalca za dostačujúce pre rozhodnutie vo veci, iného znalca ex offo neustanovil a dôkaz iným znaleckým
posudkom nevykonal. Otec maloletej nenavrhol vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania za účelom

preverenia správnosti už podaného znaleckého posudku. Nemožno tak dôvodne namietať nesprávnosť
jednotlivých záverov znalca, z ktorých súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal. Aj závery
uvedené v znaleckom posudku nemožno vnímať izolovane ale v ich komplexnom význame, nesprávnosť
záverov znaleckého posudku nemôže vyplývať len z toho, že s ním otec maloletej nesúhlasil.

10.9 Pokiaľ otec maloletej namietal v podanom odvolaní zaujatosť znalca, odvolací súd túto
argumentáciu nepovažoval za námietku zaujatosti vznesenú stranou sporu, nakoľko absentuje uvedenie
náležitostí uvedených v § 52, resp. dodržanie lehoty uvedenej v § 53 C.s.p.; na vylúčenie znalca sa
primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov (§ 59 C.s.p.). Na takúto argumentáciu odvolací súd tak
prihliadal iba ako na odvolacie námietky, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. Náhodné stretnutie matky po

rokoch so spolužiakom, ktorý má byť obchodným partnerom znalca, pred vykonaním znaleckého úkonu
nesprávnosť záverov znaleckého dokazovania nespôsobuje.

10.10 V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd napadnutý rozsudok
vo výrokoch o úprave styku, ktorými súd prvej inštancie určil rozsah styku, určil miesto prevzatia a

odovzdania maloletej a matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť (výroky III., IV.,
V.) za vecne správne, a preto rozsudok okresného súdu v tejto časti podľa § 387 ods. 1, ods. 2 potvrdil.

11. Súd prvej inštancie vo výroku VI. napadnutého rozsudku uložil rodičom maloletej výchovné opatrenie
podľa ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z.z., a to povinnosť podrobiť sa odbornému

poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y.
Y.. Uloženie tohto výchovného opatrenia je v plnom rozsahu dôvodné. Takýto postup je plne v právomoci
súdu a jeho predpokladom je, že to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V danom prípade sa rodičia
maloletejporadenskejčinnostipodrobiliužvpriebehukonaniapredsúdomprvejinštancie;zvykonaného
dokazovania, napadnutého rozhodnutia a v konečnom dôsledku aj z podaných odvolaní a vyjadrení k

nim naďalej vyplýva konfliktný vzťah rodičov maloletej, ich nedostatočná komunikácia, názorové rozdiely
pokiaľ ide o zdravotný stav maloletej, ako aj vo vzťahu k výchove maloletej. Počas viac ako dvojročného
stretávania sa otca s maloletou nedošlo k žiadnemu posunu vo vzťahu k rozsahu styku otca s maloletou,
matka maloletej naďalej spochybňuje spôsobilosť otca riadne sa o maloleté dieťa postarať čo aj v
rozsahu 3 hodín v sobotu a troch hodín v nedeľu každý párny týždeň (resp. 4 a pol hodiny ako to

bolo určené súdom prvej inštancie. Otec maloletej zároveň naďalej spochybňuje starostlivosť matky
o maloletú namietaním akejsi hyperprotektivity vo vzťahu k stanovovaniu medicínskych diagnóz. Za
takýchto skutkových zistení je uloženie v plnom rozsahu dôvodné. Nemožno dôvodne argumentovať,
že uložené výchovné opatrenie neplní žiaden účel, účelom je čo aj čiastočné zlepšenie komunikácie a
vzájomných vzťahov rodičov maloletej, čím je sledovaný najlepší záujem maloletého dieťaťa.

11.1 V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku VI. potvrdil. V
odvolaní tento výrok rozsudku okresného súdu argumentačne napadla len matka; otec maloletej voči
nemu podal odvolanie ako časti celého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý navrhoval zrušiť v celosti a
vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie okresnému súdu.

12. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj výrok o nároku na náhradu trov konania; súd prvej
inštancie o trovách konania rozhodol správne, keď aplikoval ustanovenie § 52 C.s.p. keď dôvody preaplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p. nezistil. Účastníci konania ani netvrdili existenciu dôvodov, pre ktoré
by priznanie náhrady trov konania jednému z účastníkov bolo spravodlivé.

13.Odvolací súd napokon ako vecne správne výroky potvrdil aj výroky vo vzťahu k znalečnému,
keď otec maloletého odvolaním argumentačne napadol predovšetkým výrok, ktorým ho súd prvej
inštancie zaviazal povinnosťou nahradiť ustanovenému znalcovi zvyšok znalečného v sume 318,58
Eur na účet znalca. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že na zaplatenie zvyšku
znalečného (ktoré nepokrýva poskytnutý preddavok zo strany otca) zaviazal otca maloletej, ktorý sám

pri návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania uviedol, že je ochotný znášať trovy znaleckého
dokazovania. Neobstojí odvolacie tvrdenie otca o tom, že znalecké dokazovanie navrhol vo vzťahu k
posúdeniu a skúmaniu psychického stavu matky a starej matky; toto tvrdenie je v rozpore s obsahom
súdneho spisu, najmä v rozpore s tvrdeniami otca (jeho právneho zástupcu) na pojednávaní dňa
30.05.2018; zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že znalecké dokazovanie otec maloletej navrhol „za
účelom posúdenia spôsobilosti výkonu starostlivosti o maloletú, či bude vhodnejšia striedavá osobná

starostlivosť alebo výlučná starostlivosť niektorého z rodičov a zároveň ohľadne posúdenia, či závery
lekárskych správ diagnostikujúce u maloletej Aspergerov syndróm, sú správne“. A súd prvej inštancie
takéto znalecké dokazovanie nariadil. Aj keď okresný súd neakceptoval v celosti návrh otca vo vzťahu k
otázkam,naktorémalznalecodpovedať,bolovkompetenciiokresnéhosúduurčiť,akéotázkymáznalec
v znaleckom posudku zodpovedať. Uvedená skutočnosť nespochybňuje záver okresného súdu o tom,

že vykonať znalecké dokazovanie navrhol otec maloletej a že prejavil ochotu znášať trovy znaleckého
dokazovania.

14. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v prevažnej časti ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správny

potvrdil; v časti prvého výroku vo vzťahu k zastupovaniu maloletej a správe jej majetku rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil; tak ako je to uvedené vo výrokoch tohto
rozsudku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že zo súdneho spisu vyplýva, že rodičia maloletej boli v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie účastníkmi konania o rozvod manželstva, okresným súdom
prerušeného. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam úprava výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletej javí dočasný charakter; na čas do rozvodu manželstva. Súd konajúci o rozvode manželstva
upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva (§ 24 ods. 1
zákona č. 36/2005 Z.z.).

15. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p., podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje
inak. Nezistil žiadne také skutočnosti, pre ktoré by bol spravodlivé priznať náhradu trov konania
niektorému z jeho účastníkov.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm.
a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo

ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátormôže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).