Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sa/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200493
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8018200493.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu H. K.,

r.č. XX XX XX/XXXX, trvale bytom U. O. XX, XX XXX Y., K. republika, proti žalovanej Sociálnej poisťovni,
ústredie so sídlom Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: O. M. H. O., so sídlom U. XXX/
X, XXX XX N., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej Číslo: XXXXX-X/XXXX-Ba
zo dňa 06. júna 2018 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Závery správnych orgánov

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.: XXXX-X/
XXXX- SK zo dňa 13.04.2015 rozhodla tak, že pánovi H. nevzniklo povinné nemocenské poistenie,
povinnédôchodkovépoistenieapovinnépoistenievnezamestnanostiakozamestnancoviO.M.H.O.od
01.02.2014 podľa slovenskej legislatívy. Rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení).

V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že od 01. mája 2010 sa uplatňuje Nariadenie
EP a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia EP a
Rady č. 988/2009 a vykonávacie nariadenie EP a Rady č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009,
ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004. Poukázal na článok 11 ods. 3 písm. a) základného
nariadenia, ako aj na článok 13 ods. 1 základného nariadenia. Sociálnej poisťovni bolo dňa 07.11.2014
doručené oznámenie zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, Zaktad Ubezpieczen
Spotecznych, Oddziat w Wroclawiu (ďalej len ZUS), z ktorého vyplýva, že H. K. od 01.02.2014 podlieha

právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tejto
osobe nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti ako zamestnancovi O. M. H. O. od 01.02.2014 podľa slovenskej legislatívy.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-
BA zo dňa 06. júna 2018 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s
právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom a to konkrétne poukázal na nariadenie

č. 883/2004 a vykonávacie nariadenie 987/2009. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť
uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov
a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce
uplatniteľnú legislatívu ustanovenú v hlave II. základného nariadenia v znení neskorších zmien adoplnkov majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo
viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať
legislatíva žiadneho členského štátu. Poukázal najmä na článok 16 ods. 2 a článok 16 ods. 3

vykonávacieho nariadenia, podľa ktorých určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí
uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú so zreteľom na článok 13 základného
nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia
informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určenej inštitúcie každého členského
štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Následne predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov

stanovené v ods. 2 sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené
príslušnýmiorgánmidotknutýchčlenskýchštátovoňominformovanévsúladesods.2,akužuplatniteľné
právne predpisy, neboli definitívne určené na základe ods. 4. Skonštatoval, že Sociálnej poisťovni
bolo v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia zo strany poľskej inštitúcie sociálneho
zabezpečenia (ZUS) oznámenie, ktorým ZUS určila, že H.f K. podlieha v období od 01.02.2014 právnym
predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie
nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. To
znamená, že ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska účastníka v spolupráci so Sociálnou poisťovňou
rešpektujúc postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia, určila, že menovaný zamestnanec
bude v období od 01.02.2014 podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

Z koordinačných nariadení nevyplýva pre Sociálnu poisťovňu povinnosť pred prijatím definitívneho
určenia uplatniteľnej legislatívy opätovne preskúmať a preverovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
ZUS na toto určenie.

3. Ďalej vo všeobecnosti žalovaný sa zaoberal termínom zanedbateľnej činnosti podľa praktickej

príručky o uplatniteľných právnych predpisov v Európskej únii, európskom hospodárskom priestore a
vo Švajčiarsku. To znamená, že ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska pána H. K. v spolupráci
so Sociálnou poisťovňou, rešpektujúc postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia v znení
neskorších zmien a doplnkov a postupy stanovené Rozhodnutím č. A1, zo dňa 12.06.2019, spoločne
dospeli k dohode, výsledkom ktorej bolo definitívne určené, že menovaný bude v období od 01.02.2014

podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.
Pokiaľ zamestnanec podal odvolanie voči určeniu uplatniteľnej legislatívy v Poľskej republike, Sociálna
poisťovňa nie je viazaná názorom súdu Poľskej republiky. Na určovanie uplatniteľnej legislatívy nie sú
príslušné súdy členských štátov ale inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých členských štátov
v zmysle koordinačných nariadení. Námietky zamestnanca a zamestnávateľa uvedené v odvolaní

nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

4. Na základe skutočností, že zamestnancovi bola určená poľská uplatniteľná legislatíva, prvostupňový
správny orgán dospel k záveru, že zamestnávateľ prihlásil od 01.02.2014 zamestnanca do systému
slovenského sociálneho poistenia nesprávne. Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy nebolo

spochybnené Sociálnou poisťovňou ani ZUS a bolo určené v súlade s článkom 15 a 16 a vykonávacieho
nariadenia. Je záväzné a nemôže do neho zasahovať ani súd. Z uvedeného dôvodu prvostupňový
správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým deklaroval, že zamestnancovi zamestnávateľa
povinné poistenia od 01.02.2014 podľa slovenskej legislatívy nevznikli. Citoval príslušné ustanovenia §
209 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a poukázal na judikatúru NS SR.

II.
Žalobné dôvody

5. V zákonnej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Ako základné žalobné body

uviedol. Postup žalovaného, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia o neexistencii
povinného poistenia zamestnanca žalobcu v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení
je z právneho hľadiska nesprávny.
Poukázal na oznámenie ZUS, že sa na zamestnanca žalobcu v období od 01.02.2014 vzťahujú právne
predpisy Poľskej republiky v oblasti sociálneho zabezpečenia. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, podľa ktorej pokiaľ bolo rozhodnuté poľskou inštitúciou o určení uplatniteľnej
legislatívy a pokiaľ žalovaná nenamietala toto určenie, existencia takého rozhodnutia mala mať zásadné
dôsledky aj na postup žalovanej. Po takomto určení aplikovateľnej legislatívy, ak sa stala definitívnym,
totižSociálnapoisťovňanemávôbecprávomockonaťarozhodovať,čojeskutočnosťvyplývajúcajednakz účelu nariadení ako aj zo slovenského právneho poriadku (rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžso/90/2015).
Žalobca teda konštatoval, že žalovaný nie je oprávnený vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného
poistenia zamestnanca žalobcu v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení.

Ďalej namietal, skutočnosť, že osoba vykonávala činnosť marginálneho charakteru treba posudzovať
z pohľadu niekoľkých ukazovateľov, a teda individuálne. Žalovaný sa len formálne vysporiadal so
zistením skutočného stavu veci a v tomto ohľadne rozhodnutie prakticky neodôvodnil. Paušálne
poukázanienaustanoveniaprávnychpredpisovanedôslednévysporiadaniesasindividuálnousituáciou
posudzovanej osoby je nedostatočné a nezákonné. Samotná definícia marginálnej práce uvedená v

príručke je nezrozumiteľná. Nejednoznačnosť spočíva v použití spojok a/alebo ako kritérií pri určení
ukazovateľov zanedbateľných činností. Určenie výšky príjmu ale v zmysle všeobecných zásad je
nemožné, nepoužiteľné a v rozpore so zásadou rovnosti, ktorá je spolu so zásadou právnej istoty
odvodená z ústavných tradícií členských štátov a medzinárodných nástrojov, zaručuje predvídateľnosť
právnych situácií a vzťahov v oblasti úniového práva. Žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovanej

6. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 05.10.2018 a zotrvala na právnom posúdení veci ako

ho uviedla v napadnutom rozhodnutí.
Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal. Ďalší účastník vyjadrenie k žalobe nepodal.

IV.
Závery správneho súdu

7. Správny súd na nariadenom pojednávaní dňa 30.01.2020 za splnenia procesných podmienok bez
prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a ďalšieho účastníka konania a vo veci samej rozhodol.

8. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov

(§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP), pričom zistil, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú podľa
§ 190 SSP z nasledovných dôvodov.

9. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

10. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

11. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

12. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať
v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

13. Podľa článku 13 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 (základné nariadenie), osoba, ktorá
zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v
odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť
ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch,
právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

14. Podľa článku 5 bod 1 nariadenia EP a Rady č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie), dokumenty
vydané inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného
nariadenia a vykonávacieho nariadenia, ako aj podporné doklady, na základe ktorých boli dokumenty
vydané, uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil

ani nevyhlásil za neplatné.

15. Podľa článku 14 ods. 5 písm. b) vykonávacieho nariadenia, na účely uplatňovania článku 13 ods. 1
základného nariadenia osobou, ktorá "zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo voviacerých členských štátoch", je predovšetkým osoba, ktorá nepretržite striedavo vykonáva činnosti s
výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na
početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.

16. Podľa článku 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo
vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom
členského štátu bydliska.

17. Podľa článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, určená inštitúcia členského štátu bydliska
bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na
článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za
predbežné.Inštitúciainformujeopredbežnomurčeníuplatniteľnýchprávnychpredpisovurčenéinštitúcie
každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

18. Podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, predbežné určenie uplatniteľných právnych
predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď
boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s
odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo
najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu

bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k
tejto veci odlišné stanovisko.

19. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie
o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných

prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále,
povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a
penále, Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

20. Zo správneho spisu správny súd zistil, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zaklad
Ubezpieczen Spotecznych (ďalej ZUS) podaním zo dňa 07.11.2014 č. XXXXXX/XX/XXXX-UBS-
XXXXXXXXXXX dala žalovanému na vedomie, že určila uplatniteľnú legislatívu v intenciách článku 16
ods. 2 vykonávacieho nariadenia s tým, že žalobca podlieha poľskej legislatíve od 01.02.2014 vzhľadom
na vedenie podnikateľskej činnosti na území Poľskej republiky a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca

nepredložil podklady potvrdzujúce skutočné vykonávanie práce na základe priloženej zmluvy, najmä
dokumentov potvrdzujúcich výmeru pracovnej doby, ktorá skutočnosť je relevantná pre stanovenie, či
má práca vykonávaná na území Slovenskej republiky marginálny charakter.

21. Zo správneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne

registračným listom fyzickej osoby prihláškou ako zamestnanec zamestnávateľa O. M. H. O. za obdobie
od 01.02.2014.

22. Správny súd v prvom rade vyhodnotil námietku žalobcu, že Sociálna poisťovňa nemala oprávnenie
vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia zamestnanca žalobcu v súlade s § 178 ods. 1

písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru správneho súdu bolo v kompetencii Sociálnej
poisťovne, pobočky Svidník rozhodnúť v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení
o nevzniku jednotlivých povinných poistení žalobcovi, ako zamestnancovi O. M. H. O. od 01.02.2014.
Bolo totiž preukázané, že zamestnávateľ túto fyzickú osobu prihlásil do registra Sociálnej poisťovne
dňom 01.02.2014 a zároveň Sociálna poisťovňa má preukázané, že od 01.02.2014 sa na túto istú fyzickú

osobu vzťahuje v oblasti sociálneho poistenia poľská legislatíva, a preto nemôže byť poistencom na
území Slovenskej republiky.

23. Uvedené mala Sociálna poisťovňa preukázané v súlade s citovaným ustanovením článok 16 ods.
2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na citované ustanovenie článok 5 ods. 1 vykonávacieho

nariadenia (podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského
štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia,
pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné) pričom v
administratívnom (ani v tomto súdnom konaní) neboli zo strany žalobcu ani ďalšieho účastníkaprodukované konkrétne skutkové tvrdenia ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce opak (napr.
podanie správnej žaloby v Poľskej republike, ktorou by žalobca namietal závery ZUS obsiahnuté v
oznámení - opatrení). Márnym uplynutím lehoty 2 mesiacov v zmysle cit. článku 16 ods. 3 vykonávacieho

nariadenia predbežné určenie uplatniteľných predpisov ZUS Wroclaw stalo sa definitívnym. Žalovaný
bol informovaný o predbežnom určení uplatniteľnej legislatívy podaním zo dňa 07.11.2014 (č.l. 5
administratívneho spisu) uplynutím dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia tak nastal právny následok
predvídaný citovaným ustanovením článok 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia keďže žalovaná
neinformovala (uvedené ani v konaní netvrdila) ZUS Wroclaw o tom, že nemôže prijať toto určenie

alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko, rovnako neboli pred uplynutím tejto lehoty uplatniteľné
právne predpisy určené na základe odseku 4 článku 16. V preskúmavanej veci teda nastala v
zmysle listín administratívneho spisu sporná situácia, keď na jednej strane bolo definitívne rozhodnuté
o určení poľskej legislatívy v súlade s článkom 16 ods. 3 v nadväznosti na článok 16 ods. 2
vykonávacieho nariadenia a na druhej strane prihláška do registra poistencov Sociálnej poisťovne bola
zo strany zamestnávateľa žalobcu podaná k tomu istému obdobiu, na ktoré sa vzťahovala pre žalobcu

poľská legislatíva. Preto prvostupňovým rozhodnutím bol tento sporný stav odstránený, pričom práve
ustanovenie§178ods.1písm.a)bod1zákonaosociálnompoisteníjezákonodarcomprijatýnariešenie
aj takýchto situácií.

24. Správny súd zdôrazňuje, že prvostupňovým správnym rozhodnutím nebolo rozhodnuté o

uplatniteľnej legislatíve vo vzťahu k žalobcovi, to znamená, že v tomto rozhodnutí prvostupňový správny
orgán sa vôbec nezaoberal konkrétnymi skutkovými okolnosťami, za ktorých malo dôjsť k určeniu
poľskej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia. Prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom
nevykonával dokazovanie vo vzťahu k vykonávanej práci žalobcu na území Slovenskej republiky, taktiež
neposudzoval jej prípadný marginálny charakter. Neuviedol, že by sa na žalobcu nevzťahoval článok

13 ods. 3 základného nariadenia, ani nekonštatoval aplikáciu článku 14 ods. 5 písm. b) vykonávacieho
nariadenia týkajúceho sa marginálneho charakteru práce. Naopak všetky tieto skutkové okolnosti
vyhodnocoval už ZUS v Tarnove, o čom bola žalovaná aj žalobca informovaní podaním ZUS zo dňa
07.11.2014. Ak potom správny orgán rozhodol na základe definitívneho určenia uplatniteľných právnych
predpisovpoľskýmorgánomsociálnehozabezpečenia(oktoromboloboznámenýoznámením,zktorého

obsahu vychádzal, a ktorý je v intenciách citovaného článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia viazaný),
takženažalobcusajednotlivépovinnépoistenianaSlovenskunevzťahujúatokonkrétneod01.02.2014,
kedy bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne, len odstránil rozpor, ktorý vzhľadom na podanie
tejto prihlášky bol daný.

25. V tejto súvislosti správny súd musí s prihliadnutím jednak na zásadu výlučnosti uplatniteľných
právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a jednak na zásadu lojálnej spolupráce v zmysle
článku 4 ods. 3 Zmluvy Európskej únií (napr. rozsudok Súdneho dvora C-202/97 alebo rozsudok C-2/05)
uviesť, že definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov už ďalej nemôžu spochybniť inštitúcie
sociálneho zabezpečenia, ale ani súdy členského štátu, ktorého právne predpisy sa neuplatňujú v

zmysle definitívneho určenia. Sociálna poisťovňa teda bola povinná akceptovať definitívne určenie
uplatniteľných právnych predpisov. Potom s poukazom na vnútroštátnu úpravu v otázke sporných
nedávkových konaní bola žalovaná oprávnená rozhodnúť aj o zániku povinného nemocenského
dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu ako zamestnanca po tom,
čo bola táto osoba prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaná v registri poistencov žalovanej

(a to podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Neprekročila teda svoju právomoc rozhodovať
v zmysle zákona o sociálnom poistení, keďže len využila oprávnenie dané jej podľa tohto zákona, keď
nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy, ktorej podlieha žalobca (obdobne rozsudok Najvyššieho
súdu SR č. k. 10Sžsk/13/2017 zo dňa 27. apríla 2018).

26. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade nie je možné postupovať ani v zmysle citovaného
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžo/90/2015, keďže tento riešil odlišnú situáciu keď v
prejednávanej veci nebolo možné ustáliť, či došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľnej legislatívy za
skutkovej situácie kedy žalovaná tvrdila, že akceptovala návrh ZUS na uzatvorenie spoločnej dohody
podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, ktorá skutočnosť v intenciách citovaného ustanovenia

článok 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia je podstatná z hľadiska definitívneho určenia. Z tohto
rozhodnutia taktiež nevyplýva zásadný právny záver, ako ho interpretoval žalobca, že pokiaľ takéto
rozhodnutie bolo vydané, nie je možné rozhodovať o nevzniknutí povinných poistení v zmysle § 178
ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení. Rovnako nie je možné v danom prípade aplikovaťani podporne rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 9Sžso/90/2015 zo dňa 14.12.2016, ktorý sa týkal
iného skutkového prípadu a to dohody v zmysle článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia a Najvyšší
súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu, pretože zmienka o tejto dohode v rozhodnutí

správnych orgánov absentovala a nebola ani súčasťou administratívneho spisu. Vzhľadom na uvedené
rozsudky, na ktoré poukazoval žalobca, nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec.

27. Čo sa týka ďalšej námietky nedostatku dôvodov ohľadne vyhodnotenia činnosti žalobcu na území
Slovenskej republiky ako činnosti marginálneho charakteru súd uvádza, že táto námietka je v plnom

rozsahu nedôvodná. Ako bolo uvedené vyššie v odôvodnení, správny orgán prvého stupňa sám
nevykonal dokazovanie v tejto otázke (vykonať dokazovanie v tejto otázke ani nemohol pre nedostatok
právomocírozhodnúťourčeníuplatniteľnejlegislatívy).Rovnakoajžalovanývodôvodnenínapadnutého
rozhodnutialenvovšeobecnostiuviedoltermíny,akozanedbateľnáčinnosť,ukazovatelejejvykonávania
v zmysle praktickej príručky o uplatniteľných právnych predpisov EÚ, EHP len vo všeobecnosti. Správny
súd poukazuje na to, že táto časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nadbytočná. Dôvodom

pre určenie, že žalobcovi nevznikli povinné poistenia, nebola tá skutočnosť, že by slovenské správne
orgány sociálneho zabezpečenia posudzovali túto skutkovú okolnosť t. j. či žalobca na území Slovenskej
republiky vykonával alebo nevykonával zanedbateľné činnosti, ale tá skutočnosť, že poľská legislatíva
bola pre žalobcu definitívne určená v zmysle článku 16 ods. 2 a 3 vykonávacieho nariadenia na
základe oznámenia ZUS zo dňa 07.11.2014, ktoré sa stalo definitívnym v zmysle článku 16 ods. 3

vykonávacieho nariadenia uplynutím lehoty dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia. Táto skutočnosť
bola tou rozhodnou skutočnosťou, ktorú musel akceptovať slovenský orgán sociálneho zabezpečenia, to
znamená Sociálna poisťovňa a vzhľadom na súčasnú registráciu žalobcu v registri Sociálnej poisťovne
od 01.02.2014, potom musel tento sporný prípad vyriešiť tak, že vydal rozhodnutie o nevzniku týchto
poistení práve odo dňa registrácie žalobcu v jeho registri. Teda všetky námietky týkajúce sa nedostatku

dôvodov, pre ktoré by mala byť činnosť žalobcu vyhodnotená ako zanedbateľná činnosť nemôžu
byť v tomto súdnom konaní už dôvodné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že námietky týkajúce
sa nedostatočne zisteného skutkového stavu v súvislosti so zanedbateľnou činnosťou žalobcu na
území Slovenskej republiky bolo potrebné vzniesť v konaní pred ZUS, resp. inštančnom postupe a
prípadnom správnom súdnom konaní a to na území Poľskej republiky. Pokiaľ by aj o tejto otázke bolo

rozhodnuté poľskými inštitúciami nesprávne (t.j. v rozpore so základným a vykonávacím nariadením),
súdy Slovenskej republiky, ani správne orgány Slovenskej republiky si túto otázku po jej definitívnom
určení už nemôžu posúdiť inak (obdobne rozsudok NS SR č.k. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27.04.2016).

28. Vzhľadom na to, že správny súd všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu ako

nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

29. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd
nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario. Nepriznal náhradu trov ani

ďalšiemuúčastníkovikonaniavzmysle§169SSPacontrario,pretoženebolisplnenépodmienkynajeho
aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny
súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ďalšiemu účastníkovi
mohol náhradu priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie §
443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§
449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom.