Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816207223
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3816207223.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.,
D. XXX/XX, právne zastúpeného Y. O. S. & Q., X.., so sídlom XXX XX A. N., F. XX, proti žalovanej: O.
F., Y. Q. G. L., G.: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX W., Q. X, právne zastúpenej U.. W. P., advokátom,
so sídlom XXX XX W., Q. XX, o zaplatenie 15.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. januára 2020, č.k. 14C/105/2016-230, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - vyhovujúcej (výrok I.) a v závislom výroku o
trovách konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil povinnosť
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 14.250,- eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. o trovách konania medzi stranami
sporu rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 90%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 15.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 15.07.2012 do
zaplatenia dôvodiac, že bol majiteľom osobného motorového vozidla značky W. XXXd, Q.: K ev. č.

F rok registrácie XXXX a so žalovanou uzatvoril poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo havarijné poistenie uvedeného motorového vozidla pre prípad poškodenia,
zničenia, odcudzenia alebo straty. Dňa 29.05.2012, v skorých ranných hodinách v obci F. D., pri
športovom areáli X. H. v Okrese T. X., došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej bolo poistené vozidlo
zničené. Škodová/poistná udalosť bola riadne nahlásená a likvidácia tejto udalosti mala byť vedená pod
číslom XXXXXXXXXX. Žalovaná do dňa podania žaloby likvidáciu škodovej poistnej udalosti neukončila,
resp. neoznámila výsledok likvidácie poistnej udalosti a teda ani neposkytla žalobcovi poistné plnenie.

Listom zo dňa 11.07.2012 žalovaná oznámila žalobcovi ako poškodenému z poistnej udalosti, že podľa
posudku technika - spoločnosti X., X. vypočítané náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu pre
posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla a poisťovňa vyhlásila škodu na motorovom vozidle za
totálnu škodu - neekonomickú opravu. Dňa 23.07.2012 oznámila žalobcovi, že pre výpočet plnenia bola
ku dňu vzniku škody na motorovom vozidle vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 18.360,-
eur s DPH a v prípade, ak by mal žalobca záujem, môže využiť možnosť poškodené motorové vozidlo

odpredať za hodnotu predajných zvyškov vozidla vo výške 3.060,- eur, z čoho vyplýva, že mu mala byť
vyplatená suma minimálne 15.000,- eur, ktorú si zároveň žalobou uplatňuje. Žalobca si ďalej uplatnil
nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75% zo žalovanej sumy od 15.07.2012 do zaplatenia. Začiatokomeškania stanovil v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaná požadovala žalobu ako
v celom rozsahu nedôvodnú zamietnuť, tvrdiac, že je predčasná, keďže nedošlo k ukončeniu z jeho
strany poistnej udalosti, a to pre nespoluprácu žalobcu, pretože tento doposiaľ nepredložil napriek jeho

výzvam doklady, ktoré by umožňovali žalovanej šetrenie poistnej udalosti ukončiť. Súd prvej inštancie
v poradí prvým rozsudkom vo veci zo dňa 22.06.2018 žalobu zamietol, následnej po jeho zrušení
odvolacím súdom, postupujúc v zmysle intencií daných mu odvolacím súdom, posúdiac právny vzťah,
ktorý vznikol uzatvorením poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, ako spotrebiteľský, dospel k
záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 29.05.2012 v obci F. D. došlo k dopravnej
nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo značky W. XXXd, Q.: K ev. č. F rok registrácie
XXXX, ktorého vlastníkom bol žalobca, ktorý mal v tom čase so žalovanou uzatvorenú poistnú zmluvu
číslo XXXXXXXXXX, typ B, predmetom ktorej je havarijné poistenie uvedeného motorového vozidla pre
prípad poškodenia, zničenia, odcudzenia alebo straty. Spoluúčasť žalobcu bola dohodnutá vo výške
5%, minimálne 165,97 eur. Začiatok poistenia bol 24.09.2010. Žalobca oznámil žalovanej vznik poistnej

udalosti, žalovaná škodu na vozidle žalobcu vyhlásila za totálnu škodu - neekonomickú opravu a
oznámila žalobcovi, že pre výpočet poistného plnenia bola ku dňu vzniku škody na vozidle vypočítaná
všeobecná hodnota vozidla sume 18.360,63 eur s DPH, zároveň poskytla žalobcovi možnosť odpredaja
zvyškov havarovaného vozidla, pričom prieskumom trhu bola stanovená hodnota predajných zvyškov
vozidla na sumu 3.060,- eur s DPH. Nehoda bola šetrená Okresným riaditeľstvom Policajného zboru

SR v T. X., na žalobcu bola podaná obžaloba pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky, trestné konanie sa viedlo na Okresnom súde Dunajská Streda, pod sp.
zn. 1T/148/2015. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 1T/148/2015-182 zo
dňa 07.11.2016, právoplatným dňa 06.03.2017 bol žalobca spod obžaloby oslobodený, keďže nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Žalovaná ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie

neukončila vyšetrovanie nehody ako poistnej udalosti a neposkytla žalobcovi z poistenia zatiaľ žiadne
poistné plnenie tvrdiac, že žalobca doposiaľ neposkytol potrebnú súčinnosť na ukončenie vyšetrovania,
čo však nekonkretizovala. Žalobca sa opakovane domáhal ukončenia vyšetrovania poistnej udalosti
telefonickými a e-mailovými urgenciami. Z poistného spisu, ktorý o nehode vedie žalovaná vyplýva, že
naposledy bol žalobca vyzývaný žalovanou na predloženie protokolu o STK (ešte 11.07.2012), ktorej

žalobca vyhovel a protokol žalovanej predložil. Odvtedy nebola vyvinutá žiadna aktivita žalovanej
smerom k žalobcovi.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval článok 2 písm. b/, c/ smernice Rady 93/13
EHS z 05.04.1993, § 52 ods. 3, 4, § 797 ods. 1, 2, 3, § 799 ods. 1, 2, § 809 ods. 1, 2 Obč. zákonníka

a vychádzajúc tiež zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie B. (článok III. písm. b/, článok IX.
ods. 1, článok IX. ods. 5 veta prvá, článok IX. ods. 9, článok XV. ods. 1), predovšetkým právny vzťah
vzniknutý uzatvorením poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou posúdil ako spotrebiteľský, vo
svetle čoho, s ingerenciou na ochranu spotrebiteľa, doplnil potrebné dokazovanie a dospel k záveru o
čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby. Posúdiac preukázanie kumulatívneho naplnenia predpokladov

pre vznik práva na poistené plnenie na strane žalobcu žalobe ponížiac nárok o spoluúčasť vyhovel.
Konštatoval nespornosť toho, že dňa 29.05.2012 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené
motorové vozidlo, ktorého vlastníkom bol žalobca, ktorý mal so žalovanou uzatvorenú poistnú zmluvu,
predmetom ktorej je havarijné poistenie uvedeného motorového vozidla pre prípad jeho poškodenia,
zničenia, odcudzenia alebo straty, tiež, že žalobca oznámil žalovanej vznik poistnej udalosti, na čo

žalovaná vyhlásila poškodenie vozidla za totálnu škodu - neekonomickú opravu a oznámila žalobcovi,
že pre výpočet poistného plnenia bola ku dňu vzniku škody na vozidle vypočítaná všeobecná hodnota
vozidla sume 18.360,63 eur s DPH. Podľa názoru súdu, zničenie motorového vozidla žalobcu v
dôsledku nehody zo dňa 29.5.2012 je v zmysle ustanovenia Čl. III. písm. B Zmluvných dojednaní pre
havarijné poistenie B. poistnou udalosťou, žalobca má teda nárok na poistné plnenie, ktoré mu žalovaná

neposkytla dôvodiac, že ešte neukončila vyšetrovanie poistnej udalosti pre tvrdené neposkytnutie
súčinnosti zo strany žalobcu, čo sa však nepreukázalo. Trestné konanie, ktoré sa proti žalobcovi viedlo
a na výsledok ktorého žalovaná vyčkávala, čím argumentovala napríklad v odpore proti platobnému
rozkazu, sa právoplatne skončilo ešte dňa 06.03.2017. Z poistného spisu a ani z iných dôkazov
však nevyplýva, že by bola žalovaná pred či po tomto dátume vykonala nejaký úkon v rámci vyšetrovania

poistnej udalosti, čím porušila povinnosť z ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j.
bez zbytočného odkladu skončiť vyšetrenie poistnej udalosti, potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poistiteľaplniť.Takátopasivitažalovanejniejeničímodôvodnenáažalobcasataktostávarukojemníkom
žalovanej. Žalovaná nevysvetlila racionálne dôvody, pre ktoré vyšetrovanie doposiaľ neukončila, obranaspočívala v podstate len vo výhovorkách. Z dokazovania, ktoré bolo v spore vykonané považoval súd
za preukázanú existenciu poistnej udalosti a z nej vyplývajúcu povinnosť žalovanej vyplatiť žalobcovi
poistné plnenie. Súd sa preto ďalej zaoberal výškou tohto poistného plnenia. Žalobca sa žalobou

domáhal zaplatenia sumy (istiny) 15.000,- eur. Vychádzal pritom z toho, že dňa 23.07.2012 žalovaná
oznámila žalobcovi, že pre výpočet poistného plnenia bola ku dňu vzniku škody na motorovom vozidle
vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 18.360,- eur s DPH a v prípade, ak by mal žalobca
záujem, môže využiť možnosť poškodené motorové vozidlo odpredať za hodnotu predajných zvyškov
vozidla,ktorábola3.060,-eur.Zároveňžalobcavychádzalztoho,žetrhovácenaobdobnýchvozidielako

bolo vozidlo žalobcu, sa v čase škodovej udalosti pohybovala nad 15.000,- eur, čo žalobca preukázal
inzerciou. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd súhlasil s tým, že adekvátna výška poistného plnenia
je najmenej 15.000,- eur. Keďže v zmysle ustanovenia Čl. IX. ods. 5 prvá veta Zmluvných dojednaní
pre havarijné poistenie B. je výškou plnenia všeobecná cena motorového vozidla znížená o hodnotu
použiteľných zvyškov z motorového vozidla, možno konštatovať, že takáto žalobcom požadovaná výška
poistného plnenia vychádza predovšetkým z výpočtov žalovanej. Medzi stranami nebolo sporné ani to,

že v škodová udalosť na vozidle žalobcu bola totálnou škodou. Podľa názoru súdu sa však uvedené
poistné plnenie 15.000,- eur musí v zmysle Čl. XV. ods. 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie
B. znížiť o povinnú spoluúčasť žalobcu. Táto spoluúčasť bola dohodnutá vo výške 5%, minimálne 165,97
eur. V prípade poistného plnenia vo výške 15.000,- eur sa toto plnenie znižuje o 5%, t.j. o sumu 750,-
eur na výslednú sumu 14.250,-eur. Súd ďalej skúmal, či do úvahy prichádza aj ďalšie zníženie poistného

plnenia, a to najmä s ohľadom na výhrady vznesené žalovanou, ktoré spočívali predovšetkým v tom,
že nebolo preukázané, že žalobca pred nehodou nepožil alkohol, a že táto okolnosť nebola spoľahlivo
preukázaná ani v trestnom konaní. Súd konštatoval, že v prípade, že by bolo preukázané,
že žalobca pred dopravnou nehodou, t.j. predtým ako viedol motorové vozidlo požil alkohol, bolo by
to v zmysle Čl. IX. ods. 9 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie B. dôvodom na

primerané zníženie poistného plnenia. Dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti v
tomto prípade zaťažovalo žalovanú ako poisťovňu. Žalovaná navrhla na preukázanie tejto skutočnosti
oboznámiť trestný spis Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 1T/148/2015 ako listinný dôkaz a tiež
navrhla k tejto skutočnosti vypočuť žalobcu. Súd si uvedený trestný spis pripojil. V uvedenom trestnom
konaní bol žalobca obžalovaný zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §

289 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 29.05.2012 viedol svoje motorové vozidlo
zn. W., evidenčného čísla F.-XXXT. po tom, čo mal požiť nezistené množstvo alkoholu, v dôsledku čoho
spôsobil dopravnú nehodu. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 1T/148/2015-182 zo
dňa 07.11.2016, právoplatným dňa 06.03.2017 bol žalobca spod obžaloby oslobodený, keďže nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Okresný súd Dunajská Streda v

odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že sa nepreukázala objektívna stránka trestného činu a to, či
páchateľ vykonával činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť v dôsledku vplyvu návykovej látky, keďže
nebol produkovaný taký dôkaz, ktorý by poukazoval na to, že motorové vozidlo riadil obžalovaný. Súd
preto uzavrel, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Žalobca v tomto
súdnom konaní, t.j. v konaní o jeho žalobe o poistné plnenie uviedol, že vozidlo v čase nehody riadil

on, avšak zároveň tvrdil, že v tom čase nebol pod vplyvom alkoholu. V trestnom konaní bolo vykonané
dokazovanie aj k tejto skutočnosti. Žalobca v postavení obvineného, resp. obžalovaného vo svojej
výpovedi v trestnom konaní uviedol, že si nepamätá, čo sa dňa 29.05.2012 v zariadení X. stalo.
Informácie má len sprostredkovane od svojich kolegov. Pamätá si len to, čo sa stalo do 21:30 hod. Od
kolegov tiež vie, že mu po nehode dali vypiť alkohol. Keď potom videl auto a hovoril s kolegami, tak

už vedel, že mal dopravnú nehodu. Viacerí svedkovia v trestnom konaní uviedli, že nevideli žalovaného
v čase pred nehodou požívať alkohol a ani ho nevideli pred nehodou opitého. Svedok G.. P. L. v trestnom
konaní zároveň uviedol, že po nehode, keď sa žalobca vrátil zranený do hotela a bol v šoku, tak mu tento
svedok podal fľašu whisky, z ktorej sa žalobca viackrát napil. V trestnom konaní bol ustanovený aj znalec
z odvetvia súdne lekárstvo, ktorý sa mal vyjadriť ku skutočnosti, či bolo možné dosiahnuť nameranú

hodnotu alkoholu v krvi žalobcu s poukazom na použité množstvo alkoholu a čas, ktorý uplynul od jeho
údajného požitia po nehode do vykonania dychovej skúšky a zároveň mal znalec zistiť, či žalobca požil
alkoholické nápoje pred alebo po dopravnej nehode. Znalec vo svojich odpovediach na znalecké úlohy
uviedol, že nie je jasné, kedy mohol začať žalobca požívať alkohol, nie je jasné, aké presnejšie množstvo
alkoholu požil, zo spisu nevyplýva, aká bola hmotnosť žalobcu dňa 29.05.2012, nie je jasné, prečo mu

nebola odobratá vzorka krvi na vyšetrenie alkoholu, čo by viedlo k ustáleniu, či sa nachádzal v stave
eliminácie alkoholu z organizmu a napokon nie je jasné a ustálené, či dychová skúška bola
reálne vykonaná po uplynutí 15 minút od posledného požitia alkoholických nápojov. Za daných okolností
nie je možné zistiť a porovnať výsledok jedinej dychovej skúšky s bilančným prepočtom koncentráciealkoholu v krvi u žalobcu. Nie je teda možné bližšie vôbec objasniť, či žalobca požil alkoholické nápoje
pred dopravnou nehodou alebo po nej. Súd nevyhovel dôkaznému návrhu žalovanej, ktorým žiadala
k okolnostiam možného požitia alkoholu pred nehodou vypočuť žalobcu. Žalobca sa k tejto okolnosti

vyjadril už v trestnom konaní a v spore zotrval na tom, že alkohol pred nehodou nepožil. Súd preto
výsluch žalobcu nepovažoval za súladný so zásadou hospodárnosti konania. Dokazovanie vykonané
v trestnom konaní k okolnostiam požitia alkoholu žalobcom považoval súd za dostatočné. Žalovaná
zároveň nenavrhovala nový, resp. iný dôkaz ako tie, ktoré už boli v trestnom konaní vykonané. Žalovaná
poukazovala aj na to, že súd v trestnom konaní oslobodil žalobcu len preto, že prihliadol na zásadu:

„In dubio pro reo“, ktorá však v civilnom spore neplatí. S uvedeným tvrdením nemožno polemizovať,
súd však konštatoval, že žalovaná, pokiaľ chcela preukázať, že žalobca spôsobil nehodu pod vplyvom
alkoholu, musela uniesť dôkazné bremeno. Dôkazy vykonané v trestnom konaní svedčia v prospech
žalobcu. Ako už bolo vyššie niekoľkokrát spomenuté, žalovaná bola v zmysle zákona povinná viesť
vlastnévyšetrovaniepoistnejudalosti.Jemožné,žeakbysibolatútopovinnosťriadnesplnila,atonajmä
v dobe, ktorá nasledovala bezprostredne po nehode, mohla získať dôkazy, ktoré by boli mohli preukázať

existenciu dôvodov na zníženie poistného plnenia. Žiadne takéto dôkazy však do vyhlásenia uznesenia
o skončení dokazovania neboli súdu žalovanou predložené a ani navrhnuté. Vzhľadom na uvedené,
súd nemal preukázané, že existuje dôvod na primerané zníženie poistného plnenia v dôsledku požitia
alkoholu žalobcom pred dopravnou nehodou a preto zaviazal žalovanú aby žalobcovi zaplatila poistné
plnenie v sume 14.250,-eur. Žalobca sa v spore domáhal aj úroku z omeškania zo žalovanej sumy

vo výške 8,75% ročne od 15.7.2012 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že začiatok omeškania stanovil
podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vyšetrenie poistnej udalosti treba považovať za skončené
dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu (rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS
596/2017). Žalovaná sa tak nemohla dostať do omeškania, keďže rozsah poistného plnenia je určený
až týmto rozsudkom a prípadné omeškanie nastane až vtedy, ak neuhradí poistné plnenie, kým tento

rozsudok nadobudne vykonateľnosť. Preto nebolo možné žalobcovi priznať aj úrok z omeškania. V tejto
časti preto súd žalobu zamietol. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 15.000,- eur. Úspešný bol v časti
o zaplatenie sumy 14.250,- eur, ktorú mu súd priznal. Úspech žalobcu je teda 95% a úspech žalovanej
je 5%. Čistý úspech žalobcu v spore je preto 90% (95% - 5%). Žalovaná je preto povinná nahradiť
žalobcovi 90% vynaložených trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku (§ 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1, 2 CSP).

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalovaná
prostredníctvom právneho zástupcu, smerujúc svoje odvolanie voči vyhovujúcej časti rozhodnutia

(výrok I.) a závislej časti o trovách konania medzi stranami sporu (výrok III.). Uplatňujúc dôvody na
odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP (existencia inej vady spôsobilej mať za
následok nesprávnosť rozhodnutia, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie) navrhovala odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozhodnutia v odvolaním
dotknutých častiach tak, že žaloba bude v plnom rozsahu zamietnutá a žalovanej bude priznaný nárok

voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov
vzhliadala v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď sa podľa jej názoru súd prvej
inštancie sa dostatočne nevysporiadal s jej argumentáciou. Poukazujúc na ust. § 797 ods. 2 Obč.
zákonníka odkazovala na povinnosti oprávneného z poistného plnenia podať pravdivé vysvetlenie o
vzniku poistnej udalosti a rozsahu jej následkov. Podľa jej názoru tiež nemožno celkom jednoznačne z

vykonaného dokazovania považovať okolnosť, ktorou vznikol škodlivý následok, za náhodnú, vzhľadom
na rozpory v tvrdeniach žalobcu. Tomuto bola pri dychovej skúške po dopravnej nehode zistená hladina
alkoholu vo výške 0,85 mg/l, pričom žalobca napriek tomu, že v konaní tvrdil, že vozidlo v čase škodovej
udalosti riadil, zároveň tvrdil, že nebol pod vplyvom alkoholu. V trestnom konaní vypovedal, že si
nepamätá, čo sa dňa 29.05.2012 stalo. O tom, že mal dopravnú nehodu sa mal dozvedieť, až keď uvidel

auto a hovoril s kolegami, ktorí mu po nehode dali vypiť alkohol. Tento na jednej strane tvrdí, že si
nič nepamätá, na druhej vie, že vozidlo šoféroval triezvy a alkohol požil až na ubytovni na naliehanie
kolegov. K oslobodzujúcemu rozhodnutiu v trestnom konaní došlo s odôvodnením, že v prípravnom
konaní ani na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný taký dôkaz, ktorý by poukazoval na to, že
uvedené motorové vozidlo riadil žalobca. V občianskoprávnom konaní však tvrdí, že vozidlo skutočne

viedol on, ale alkohol požil až neskôr po nehode. Je teda zrejmé, že tento účelovo menil svoje tvrdenia
z trestného konania, čo malo byť sankcionované v jeho neprospech vydaným rozhodnutím. Súd nevzal
do úvahy, že medzi výpoveďou žalobcu v trestnom konaní a v občianskoprávnom konaní je rozpor.Nestotožňuje sa s konštatovaním súdu, že neuniesla dôkazné bremeno, že k škodovej udalosti malo
dôjsť inak, ako tvrdí žalobca. Poistné plnenie mu preto nebolo možné priznať.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v odvolaním dotknutých častiach
potvrdiť a priznať mu plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej. Predovšetkým
poukazoval na to, že súd v danom prípade musel suplovať nečinnosť žalovanej, ktorá neukončila
riadne šetrenie poistnej udalosti a ktorej obrana v konaní nespočívala v tom, že by žalobca nemal

nárok na poistné plnenie, ale v tom, že neboli splnené podmienky na ukončenie šetrenia poistnej
udalosti a tým priznanie výšky poistného plnenia. Žalovaná tvrdila, že k ukončeniu šetrenia poistnej
udalosti nemohlo dôjsť z dôvodu nespolupráce žalobcu so žalovanou, z ktorého dôvodu považoval
žalobu za predčasne podanú, čo sa však v konaní nepreukázalo, ale naopak bolo zistené, že žalobca
so žalovanou komunikoval, sám sa dožadoval ukončenia šetrenia poistnej udalosti, na strane druhej
bolo však jednoznačne zo spisu žalovanej zistené, že táto posledný úkon v rámci šetrenia poistnej

udalosti urobila v roku 2012 a ďalej bola nečinná. Poukazoval na výpoveď žalovanej na pojednávaní
dňa 08.11.2019, kedy rovnako tvrdila, že nemohla ukončiť šetrenie poistnej udalosti pre neposkytnutie
všetkých podkladov od žalobcu. V odvolaní už žalovaná na rozdiel od toho poukazuje na dôvody, prečo
nárok na poistné plnenie nemal vzniknúť, opomínajúc zrejme, že dovtedy len tvrdila, že nemá dostatok
dokladov pre vyhodnotenie výšky plnenia, vo svetle čoho sú jej námietky účelové a je potrebné tiež

zdôrazniť, že neprodukovala skutočnosti ani dôkazy takého charakteru, ktoré by mohli mať za následok
použitie niektorej z výluk poistenia. Pokiaľ namieta, že motorové vozidlo v čase nehody nemal viesť
žalobca, táto námietka je bez právneho významu, keďže poistné plnenie žalobca uplatňuje z havarijného
poistenia a pokiaľ by aj bolo preukázané, že vozidlo v čase nehody viedla iná osoba ako žalobca,
nemalo by to vplyv na poistné plnenie ako také. Táto skutočnosť však preukázaná nebola, nakoľko sa

nezistila žiadna ďalšia osoba, ktorá by sa nachádzala na mieste nehody. Nie je pravdou, že žalobca
by menil svoje stanoviská, ale tak ako to vyplýva z lekárskych správ, nehodu samotnú si nepamätá,
vzhľadom k tomu, že žiadna iná osoba na mieste nehody zistená nebola a jednalo sa o jeho vozidlo,
domnievasa,žetotovozidloviedolvčasenehodyon.Tiežpoukazujenato,žezpoistnéhospisuvyplýva,
že žalovaná sa domáhala od neho len informácie, či bol zistený vinník nehody, pričom z trestného

spisu jednoznačne vyplynulo, že žalobca vinníkom dopravnej nehody nebol. V čase šetrenia poistnej
udalosti žalovaná nepovažovala za podstatnú skutočnosť, kto vozidlo viedol, ale to, či žalobca bol alebo
nebol vinníkom dopravnej nehody. Skutočnosť, kto bol vodičom, zjavne účelovo začala rozporovať až
v priebehu konania, čo však na poistné plnenie nemá vplyv. Žalovaná spochybňuje výsledky trestného
konania, v súvislosti s čím žalobca poukazuje na ust. § 193 CSP. Nestotožňuje sa tiež s tým, že by

rozhodnutienebolodostatočneodôvodnené,keďžekuvšetkýmpodstatnýmskutočnostiamsasúdvňom
vyjadril. Žalovaná nepreukázala, ale ani netvrdila žiaden konkrétny dôvod výluky z poistného plnenia,
ktorý by mohol mať vplyv na povinnosť plniť. Po celú dobu konania bola pasívna a s poukazom na
čas, ktorý uplynul od vzniku poistnej udalosti doposiaľ, pri neukončení šetrenia zo strany žalovanej tejto
udalosti je zrejmé, že je to žalovaná, ktorý od počiatku bola subjektom, ktorý porušoval povinnosti z

poistného vzťahu a od počiatku účelovo hľadal argumenty, ktorými chcela svoju nečinnosť ospravedlniť
a zdôvodniť doposiaľ neposkytnuté poistné plnenie, ktorý postup podľa názoru žalobcu však nemôže
požívať právnu ochranu.

7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení
neskorších predpisov.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

10. V posudzovanej veci bolo konanie začaté za účinnosti predchádzajúceho procesného kódexu (OSP)
a vo veci bolo rozhodnuté a odvolanie bolo podané už za účinnosti terajšieho procesného kódexu (CSP).11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa

popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením
dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods.

1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach
(vyhovujúcej - výrok I. a závislej o trovách konania - výrok III.) ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
zostávajúcej-zamietajúcejčasti(výrokII.)nepreskúmaval,keďžetátosuspenzívnymúčinkomodvolania

dotknutá nebola.

13. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozhodnutím vo veci (rozsudkom zo dňa 22. júna 2018 pod č. k.
14C105/2016-13)žalobuakovcelomrozsahunedôvodnúzamietolažalobcoviuložilpovinnosťnahradiť
trovy konania žalovanej. Po odvolacej intervencii žalobcu a jeho následnom zrušení odvolacím súdom, a

to uznesením KS Trenčín zo dňa 30.08.2019 pod č. k. 27Co 244/2018-167, súd prvej inštancie v poradí
druhým rozhodnutím zo dňa 17.01.2020 (ktoré je predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní)
žalobe ako čiastočne dôvodnej vyhovel (v rozsahu výroku I.) s odôvodnením o preukázaní existencii
poistnej udalosti a z nej vyplývajúcej povinnosti žalovanej vyplatiť žalobcovi poistné plnenie v súdom
ustálenej výške vo svetle ust. § 797 OZ, pri nepreukázaní takých skutočností (vo svetle

ust. § 799 a nasl. OZ), ktoré by indikovali k záveru o opodstatnenosti zníženia (nad rámec odpočítanej
spoluúčasti), či odopretia poistného plnenia žalobcovi. Vo zvyšnej časti a nárokovanej časti o úrok z
omeškania žalobu za použ. § 797 ods. 3 OZ zamietol (výrok II.) ako nedôvodnú dospejúc k záveru, že
doposiaľ k omeškaniu na strane žalovanej s poistným plnením nedošlo. Súčasne priznal 90%-ný nárok
žalobcovi ako pomerne úspešnému v konaní voči žalovanej na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP).

14. Odvolateľka (žalovaná) namieta naplnenie dôvodov na odvolanie uvedených v ust. §
365 ods. 1, písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery) a tiež uvedenú v ust. § 365 ods.
1 písm. d/ CSP (existencia inej vady, spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia).

15. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP), existenciu ktorej vady nezistil a
samotná odvolateľka v konkrétnostiach jej naplnenie ani netvrdila.

16. Následne odvolací súd skúmal, či vo svetle žalovanou v odvolaní tvrdených skutočností, (ne)došlo
k naplneniu ňou uplatneného odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. d/
CSP (existencia inej vady, spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia).

17.Naplnenievyššieuvedenéhoodvolaciehodôvodužalovanávzhliadala vnedostatočnomodôvodnení

(nepreskúmateľnosti) napadnutého rozhodnutia, o. i. tiež uvádzajúc, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal dostatočne jej obrannou argumentáciou produkovanou v konaní.

18. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR, avšak

len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené
uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie, nemožno
vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými
úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné.

19. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia (nedostatok dôvodov) bola už dávnejšou judikatúrou považovaná
nie za procesnú vadu konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ale za tzv. inú vadu konania, (viď R
111/1998), čím sa zaoberalo tiež Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na
zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísknajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“, vychádzajúc z ktorého
teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci
v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom)

uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), v
súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí
účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať
otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú
vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom,
resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

20. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol
dôvodnosťjednakpreuplatneniedruhejvetycitovaného stanoviskaR2/2016,ktorápripúšťa,že„celkom
výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude
obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu“, čím z hľadiska

tvrdenej vady odôvodnenia rozsudku nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by
znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces za súčasného záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rovnako
netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania,
následkom ktorej by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365

ods. 1 písm. d/ CSP).

21. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal v
princípe odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia tvorí dostatočný podklad pre

uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, v parametroch daných ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom
odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli zjavne neodôvodnené, či neakceptovateľné, nevyplýva z
nich ani jednostrannosť, alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Obsah spisového materiálu v
predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa interpretáciu faktov a posúdenie relevantných právnych

otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom prvej inštancie. Skutočnosť, že odvolateľka
sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

22. Bez dopadu na vyššie uvedené závery, je tiež tvrdenie žalovanej, že súd prvej inštancie sa v

odôvodnení nezaoberal všetkými ňou produkovanými argumentami. Všeobecný súd totiž nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn.
III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku
zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29.

mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny
proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní,
rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť
analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí teda, aby reagoval súd na ten argument
(argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr.

rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire,
séria A č. 303 A a č. 303 B) k naplneniu čoho v posudzovanej veci došlo. V konkrétnostiach naviac ide o
zjavnú účelovosť tejto argumentácie žalovanej, produkovanej po niekoľkých rokoch nečinnosti pokiaľ ide
takošetreniepoistnejudalosti,akoajprodukovanieprostriedkovprocesnejobranyvspore,sdôsledkami
ktorej sa odvolací súd bude osobitne zaoberať (nad rámec námietky o nedostatočnom odôvodnení) v

nasledujúcej časti svojho rozhodnutia.23. V ďalšom žalovaná namietala nesprávnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil svoje
rozhodnutie v jeho vyhovujúcej časti súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP.

24. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia

dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie
dôkazovbybolomožnévytknúť súduprvejinštancielenvprípade,akbyvzaldoúvahyskutočnosti,ktoré
z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je

logický rozpor.

25. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený

právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

26. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovanej, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez

opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 CSP, a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver (primárne posúdiac právny vzťah založený uzatvorenou identifikovanou poistnou zmluvou medzi

stranami sporu ako spotrebiteľský vo svetle § 52 a nasl. OZ), o vzniku práva na strane žalobcu
ako poisteného na poistné plnenie zo strany žalovanej ako poisťovateľa, v dôsledku poistnej udalosti
predpokladanej poistnou zmluvou (dopravnej nehody) zo dňa 29.05.2012 pre naplnenie zákonných
predpokladovuvedenýchvust.§797OZvspojitostisvrozhodnutícitovanýmiustanoveniamiZmluvných
dojednaní pre havarijné poistenie B., a posúdiac jeho výšku v kolízii s tvrdeniami žalovanej o možných

dôvodoch pre jeho zníženie (§ 799 a 809 OZ) správne po odpočítaní spoluúčasti žalobcu (5% zo
sumy 15.000,- eur) zaviazal žalovanú k plneniu žalobcovi v rozsahu 14.250,- eur, dôvodne súčasne
konštatujúc, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k jej tvrdeniam o dôvodnosti ďalšieho
zníženia, či absolútneho nepriznania poistného plnenia žalobcovi. Vzhľadom na pomerný úspech
žalobcu v spore, správne tiež konštatoval vznik 90% nároku na jeho strane voči žalovanej na náhradu

trov konania (§ 255 ods. 1 CSP) s tým, že o ich výške po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným
uznesením (§262 ods. 2 CSP). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (ako už bolo konštatované aj
v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia) tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami
uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku k v odvolaním dotknutých častiach sa vzťahujúceho, konštatuje správnosť

jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval
všetkyprestranyznámefaktyspolusosprávnoucitáciouprávnychpredpisov,ktorévytvárajúdostatočné
východiská pre jeho potvrdenie.

27. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd dodáva

nasledovné:

28. Žalovaná sa prostredníctvom vecných odvolacích námietok dovoláva odlišného posúdenia vzniku
práva žalobcu na poistné plnenie dôvodiac, že okolnosť, v príčinnej súvislosti s ktorou nastal škodlivý
následok na poistenom vozidle žalobcu, i keď nepochybne nastala v priebehu poistenia, nemožno

vzhľadom na podľa nej rozporné tvrdenia žalobcu týkajúce sa okolností, za ktorých k nej došlo, bez
pochybností považovať za náhodnú.29.Vyhodnotenímrozhodujúcichskutočnostíodvolacísúddospelkzáveru,ževyššieuvedenéodvolacie
námietky žalovanej, sú bez dopadu na vecnú správnosť vyhovujúcej časti rozhodnutia.

30. Právna úprava poistenia je obsiahnutá v ust. § 788 a nasl. OZ.

31. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,
alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

32. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

33. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného

odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

34. Podľa § 799 ods. 1 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré
sú v tomto zákone, alebo v poistných podmienkach ustanovené.

35. Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

36. Podľa § 799 ods. 2 ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1a 2 podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ
oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho
povinnosti plniť.

37. Podľa § 809 ods. 1 OZ poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie
porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi
predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.

38. Podľa § 809 ods. 1 OZ ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových
látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej
udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy
primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo
návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.

39. Podľa Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie B. (ktoré v zmysle Čl. I. okrem tam uvedených
ďalších zmluvných dokumentov upravujú havarijné poistenie motorových vozidiel, ktoré uzatvára
žalovaný):

- Čl. III. písm. B: Základné poistenie motorových vozidiel je možné dojednať ako typ B poistenie sa
vzťahuje na krádež a lúpež motorového vozidla v rozsahu OPP č.XXX, ďalej na poškodenie alebo
zničeniemotorovéhovozidlaalebojehoobvyklejvýbavynáhodnoupoistnouudalosťou,svýnimkouvýluk
vyslovene uvedených v príslušných VPP, OPP alebo v týchto zmluvných dojednaniach.

- Čl. IX. ods. 1: Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B, poisťovňa
poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste na uvedenie poškodeného alebo
zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu
nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného motorového vozidla, so zohľadnením
dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe

bezprostredne pred poistnou udalosťou.

- Čl. IX. ods. 5 prvá veta: Pokiaľ bolo motorové vozidlo zničené alebo poškodené v takom
rozsahu, že náklady na opravu presiahnu 90% všeobecnej ceny motorového vozidla, poisťovňa budepovažovať takúto škodu za totálnu škodu a výškou plnenia bude všeobecná cena motorového vozidla
znížená o hodnotu použiteľných zvyškov z motorového vozidla.

- Čl. IX. ods. 9: Ak bolo preukázané, že poistené motorové vozidlo v okamihu dopravnej nehody viedla
osoba, ktorá bola pod vplyvom alkoholu resp. návykovej látky, resp. osoba, ktorá sa odmietla podrobiť
skúške na alkohol v krvi, alebo nahlásila dopravnú nehodu policajným orgánom dodatočne, poisťovňa
uplatní svoje právo na primerané zníženie plnenia z poistnej zmluvy podľa § 809 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

- Čl. XV. ods. 1: Poisťovňa odpočíta z poistného plnenia dojednanú spoluúčasť vo výške dohodnutej v
poistnej zmluve.
40. Ust. § 788 ods. 1 Obč. zákonníka definuje poistnú zmluvu ako zmluvný vzťah, na základe ktorého
sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba (poistník), ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela,

je povinná platiť poistné. Ust. § 797 Obč. zákonníka určuje osobu, ktorá má právo na poistné plnenie
a vychádza v zásade z toho, že právo na poistné plnenie má ten, kto poistnú zmluvu uzavrel.
Ustanovenie ods. 2 § 797 OZ spája vznik práva na poistné plnenie so vznikom poistnej udalosti. Čo sa v
konkrétnej situácii považuje za poistnú udalosť, majúcu za následok povinnosť poistiteľa plniť, vyplýva
z poistnej zmluvy a poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, čo je aj dôvodom toho,

že všeobecné vymedzenie poistnej udalosti v zákone nie je možné. Za „náhodnú udalosť“ aplikačná
prax považuje udalosť určenú poistnými podmienkami pre ten-ktorý druh poistenia, o ktorej účastníci
poistenia odôvodnene predpokladajú, že môže nastať, nevedia však v čase vzniku poistenia, či sa tak
vôbec niekedy stane. Znak náhodnosti chýba, ak ide o udalosť, o ktorej sa v čase vzniku poistenia vie,
že už nastala a tak isto aj udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na ktorého majetok, či život sa poistenie

vzťahuje. Rozhodujúce teda pre posúdenie, či nastala náhodná udalosť, je otázka, či a kedy nastal
škodný následok, t.j. či počas dohodnutého poistenia alebo mimo neho, a ďalej okolnosť, ktorou bol
tento následok vyvolaný, prípadne spôsob, ako k nemu došlo. Existencia týchto dvoch skutočností má
za následok vznik povinnosti poisťovne plniť a robí tak z náhodnej udalosti udalosť poistnú.

41. V konkrétnostiach posudzovanej veci z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo a medzi
stranami spornými nebolo, že v čase dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 29.05.2012 a pri ktorej
bolo poškodené vozidlo žalobcu, mal tento so žalovanou uzatvorenú platnú poistnú zmluvu, predmetom
ktorej bolo havarijné poistenie dotknutého motorového vozidla s tým, že vychádzajúc z článku III. písm.
b/ zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie B. sa toto poistenie vzťahovalo na krádež a lúpež

motorového vozidla, tiež na poškodenie alebo zničenie motorového vozidla, alebo jeho obvyklej výbavy
náhodnou poistnou udalosťou s výnimkou výluk, výslovne uvedených v príslušných VPP, OPP, alebo v
uvedených zmluvných dojednaniach. Samotná žalovaná nespochybňuje, že škodová udalosť nastala
v priebehu poistenia, tiež že v zmysle citovaného článku poistných podmienok toto pokrývalo tiež
prípady poškodenia, či zničenia poisteného motorového vozidla a tiež nespochybňovala, že žalobca

vznik škodovej udalosti, ktorú on považoval za poistnú, oznámil žalovanej listom zo
dňa 28.06.2012, ktorý bol doručený žalovanej dňa 10.07.2012. Vychádzajúc z listu žalovanej, ktorý v
reakcii na uvedené oznámenie zaslala žalobcovi (zo dňa 11.07.2012), nevyplýva, že by spochybňovala
skutočnosť, že ide o poistnú udalosť, keďže škodu na vozidle žalobcu vyhlásila za totálnu škodu a listom
zo dňa 23.07.2012 oznámila žalobcovi, že pre výpočet poistného plnenia bola ku dňu vzniku škody

na vozidle vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 18.360,63 eur s DPH a súčasne poskytla
žalobcovi možnosť odpredaja zvyškov havarovaného vozidla s tým, že ponuka na odkúpenie vozidla
bola platná do 08.08.2012.

42. Sporným medzi stranami v priebehu tohto sporu napriek predchádzajúcemu postoju žalovanej

zostalo,čiškodováudalosť(dopravnánehoda),kuktorejdošlodňa29.05.2012vobciF.D.,priktorejbolo
poškodené motorové vozidlo značky W. XXXD, vin: K evidenčné číslo F. XXX T., rok registrácie
XXXX, ktorého vlastníkom bol žalobca, ku ktorej došlo v priebehu platne dojednaného poistenia medzi
žalobcom a žalovanou, možno súčasne považovať za náhodnú poistnú udalosť, s ktorou, vychádzajúc
zo zmluvných podmienok, ako aj z citovanej právnej úpravy Občianskeho zákonníka, sa spája vznik

práva na poistné plnenie žalobcu ako poisteného, voči žalovanej ako poistiteľovi.

43. Ako už bolo vyššie uvedené, škodný následok (tiež podľa žalovanej) nastal jednoznačne počas
dohodnutéhopoistenia.Dopravnánehodaasňouspojenýmožnýnásledokvpodobe zničeniapoistenímkrytého motorového vozidla je nepochybne udalosťou v zmysle konkrétneho medzi nimi dojednaného
druhu poistenia (havarijného), o ktorej obe strany zmluvy v čase jej uzatvorenia odôvodnene mohli
predpokladať, že môže nastať, nevedeli však v čase vzniku poistenia, či sa tak vôbec stane, čím

udalosť takéhoto charakteru nepochybne možno kvalifikovať ako náhodnú, pričom obe tieto skutočnosti
(vznik škodnej okolnosti v priebehu poistenia a nepredvídateľnosť tejto udalosti) má v princípe
nepochybne za následok vznik povinnosti poisťovne plniť a robí tak z náhodnej udalosti
udalosť poistnú. Diskvalifikáciou pre tento záver by mohlo byť jedine zistenie, že túto udalosť úmyselne
privodil ten, na ktorého majetok sa toto poistenie vzťahuje, či pri existencii takých skutočností, ktoré je

možné považovať za výluky výslovne uvedené v príslušných VPP, OPP, alebo zmluvných dojednaniach.
Z vykonaného dokazovania však existencia takýchto skutočností nevyplynula a k takémuto záveru
neindikujú opodstatnene ani tvrdenia žalovanej o existujúcich rozporoch vo výpovedi žalobcu, týkajúcich
sa okolností, za ktorých k dopravnej nehode došlo. Pravdou síce je, že žalobca v
postavení obvineného a následne obžalovaného v rámci trestného konania vedeného pred Okresným
súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 1T/148/2015 (keďže nehoda bola šetrená OR PZ SR v T. X., s

výsledkom podania obžaloby na žalobcu pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že mal viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu
a tak spôsobiť dopravnú nehodu) tvrdil, že si nepamätá, ako k identifikovanej dopravnej nehode došlo
(spomínal si len na to, čo sa stalo do 21:30 hod., teda do nehody a len sprostredkovane od svojich
kolegov vedel, že po nehode mu dali vypiť alkohol, čo potvrdil aj svedok G.. L. v trestnom konaní keď

uviedol, že keď sa žalobca vrátil po nehode zranený do hotela, bol v šoku, čo bolo aj dôvodom, že mu
podal fľašu whisky, z ktorej sa žalobca viackrát napil), avšak ani v tomto konaní netvrdil skutočnosti,
ktoré by s jeho výpoveďou v tomto smere produkovanou v trestnom konaní kolidovali. Uvádzal len, že
vzhľadom na to, že tak v priebehu sporu o poistné plnenie, teda v posudzovanej
veci uvádzal, že vzhľadom na to, že auto bolo jeho, pričom dokazovaním vykonaným v trestnom

konaní nebola zistená prítomnosť inej osoby na mieste nehody, nasvedčuje to v prospech toho, že
osobné motorové vozidlo v čase nehody riadil on sám, teda že za týchto okolností nemá dôvod túto
skutočnosť spochybňovať. Netvrdil však, že by si bol spomenul na okolnosti či mechanizmus, ako k
dopravnej nehode došlo. Jeho vyjadrenia týkajúce sa pravdepodobnosti subjektu, ktorý mohol, či aj
viedol motorové vozidlo v čase nehody, však rozhodne nie sú spôsobilé k záveru o úmysle žalobcu ako

poistenéhoprivodiťpopísanúudalosť(dopravnúnehodu),vpríčinnej súvislostisktoroužalobcovivznikla
škoda na majetku zničením motorového vozidla. Existenciu takéhoto úmyslu nemožno vzhliadnuť ani
v skutočnostiach plynúcich z vykonaného dokazovania v trestnom konaní. Nemožno tiež nevziať
do úvahy, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07.11.2016, právoplatným dňa
06.03.2017 pod č. k. 1T/148/201-182 bol žalobca spod žaloby oslobodený, keďže nebolo dokázané,

že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný, čo má vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku pôvod v závere,
že sa nepreukázala objektívna stránka trestného činu, a to, že páchateľ vykonával činnosť (vedenie
motorového vozidla) v stave vylučujúcom jeho spôsobilosť v dôsledku vplyvu návykovej látky, naviac
pre absenciu jednoznačného dôkazu o tom, že by motorové vozidlo riadil práve obžalovaný. Zo záverov
znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané v priebehu trestného konania tiež vyplýva, že nebolo

možné bližšie objasniť, či žalobca požil alkoholické nápoje pred dopravnou nehodou, alebo po nej.
Pokiaľ vychádzajúc z vyššie uvedeného žalovaná ako poistiteľ mala od počiatku, či aj naďalej po
ukončení trestného konania pochybnosti (bez ohľadu na to, v ktorých skutočnostiach mali pôvod), bolo
nielen vecou jej zákonnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 797 ods. 3 Obč. zákonníka
(ale tiež elementárnej zodpovednosti a odbornej starostlivosti), vykonať, či doplniť všetko potrebné

šetrenie (a to bez zbytočného odkladu), výsledkom ktorého mal byť žalobcom legitímne a to opakovanie
niekoľko rokov od nehody vyžadovaný, avšak žalovanou nevydaný rezultát o výsledku jej vyšetrenia
ako predpokladu či už poskytnutia, odmietnutia, alebo zníženia poistného plnenia, k čomu však doposiaľ
napriek neudržateľnej dobe, ktorá uplynula od nehody ku dňu tiež v poradí druhého rozhodnutia súdu
prvej inštancie z jej strany neprišlo. Žalovaná teda na jednej strane vyslovuje pochybnosti, avšak len

vo všeobecnej a vágnej rovine, o nenaplnení zákonných predpokladov pre vznik práva žalobcu na
poistné plnenie, avšak reálne vlastným šetrením, ani prostredníctvom produkovania procesnej aktivity
v tomto spore neprodukuje a už vôbec nepreukazuje také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé indikovať
k odlišnému záveru, na ktorom založil súd prvej inštancie svoje v prospech žalobcu vyznievajúce
rozhodnutie o vzniku práva na poistné plnenie na strane žalobcu a s ktorým sa za tejto situácie plne

identifikuje tiež odvolací súd, keďže absentujú dôkazy diskvalifikujúce k posúdeniu udalosti dopravnej
nehody, s ktorou sa spája vznik škody na vozidle žalobcu inak ako udalosti náhodnej, ktorú nepochybne
je potrebné považovať súčasne za poistnú udalosť, tak ako to predpokladali medzi stranami dojednané
zmluvné poistné podmienky.44. K diskvalifikácii povinnosti žalovanej poskytnúť žalobcovi poistné plnenie nie je spôsobilá z
identických vyššie uvedených dôvodov ani jej námietka spočívajúca v tom, že u žalobcu bola pri

dychovej skúške po dopravnej nehode zistená zvýšená hladina alkoholu v krvi s tým, že jeho tvrdenie o
požití alkoholu až po nehode považuje za účelové. Faktom síce je, že v zmysle poistných podmienok by
preukázanie okolnosti vedenia motorového vozidla žalobcom pod vplyvom alkoholu v čase dopravnej
nehody bolo dojednanou výlukou z povinnosti žalovanej poskytnúť poistné plnenie, avšak takáto
skutočnosť preukázaná nebola. Je síce pravdou, že vykonanou dychovou skúškou u žalobcu po nehode

bola zistená prítomnosť alkoholu, faktom však tiež je, že ani v trestnom konaní prizvaný znalec nebol
schopný pre objektívne príčiny (neodobratie vzorky krvi na vyšetrenie alkoholu, nejasnosť v tom, kedy
bola dychová skúška časovo po dopravnej nehode vykonaná) určiť, či žalobca požil alkohol pred, alebo
po dopravnej nehode. Vezmúc súčasne do úvahy, že svedkovia vypočutí v trestnom konaní (a to viacerí),
vypovedali, že žalobcu v čase pred nehodou alkohol požívať nevideli, ani ho nevideli pred nehodou
opitého, naviac svedok G.. L. uviedol, že tento mu podal fľašu s alkoholom potom, ako po nehode videl

žalobcu, a to z dôvodu, že tento bol v šoku, pri absencii produkovania žalovanou takých dôkazov, ktoré
by hodnoverne mohli indikovať k inému záveru, ako k tomu, že žalobca mal alkohol požiť až po nehode,
sú námietky žalovanej v tomto smere len v rovine ničím nepodložených tvrdení, nespôsobilých k dopadu
na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a súd prvej inštancie nepochybil, keď na tieto neprihliadol,
resp. ich neposúdil ako dôvod pre diskvalifikáciu vzniku práva žalobcu na poistné plnenie.

45. Naviac, ako na to poukázal odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí,
vo svetle poskytnutia ochrany práv žalobcovi ako poistenému a tiež vzhľadom na čas, ktorý uplynul
od doby, kedy k poistnej udalosti došlo (29.05.2012), čo je ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie
8 rokov, je vo svetle imperatívu dobrých mravov absolútne neudržateľné, že žalovaná ponechávala

a ponecháva naďalej žalobcu v neistote už len v otázke právneho základu uplatneného nároku bez
toho, aby vydala, i keď by prípadne v neprospech žalobcu vyznievajúci konečný rezultát o výsledku
šetrenia poistnej udalosti, ktorá nečinnosť sa premietla aj do jej postoja v tomto spore. Napriek tomu, že
odvolací súd už v predchádzajúcom rozhodnutí na túto nečinnosť žalovanú upozornil, a túto jej vytkol,
jej nečinný postoj sa nezmenil, k vydaniu či už pozitívneho alebo negatívneho rezultátu ako výsledku

šetrenia poistnej udalosti nedošlo, nehovoriac o tom, že z príslušného spisu žalovanej, ktorý si súd
prvej inštancie vyžiadal, nebolo zistené, že by táto nielen posledné mesiace, ale dokonca roky bola
vykonala akýkoľvek úkon smerujúci v rámci interného vyšetrenia tejto udalosti k odlišným záverom, aké
vyplynuli z trestného konania, resp. nevykonala absolútne žiaden vyšetrovací úkon, a tak jej odvolacie
námietky sú len reťazením účelových tvrdení, ničím v konaní nepreukázaných, zjavne s cieľom oddialiť

poskytnutie plnenia žalobcovi ako výsledku právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým
by rozsudok nepochybne bol. Pokiaľ žalovaná disponovala indíciami či dôkazmi, ktoré boli spôsobilé
spochybniť záver o neexistencii takých skutočností, ktoré by diskvalifikovali existujúcu škodovú udalosť
z jej posúdenia ako náhodnú poistnú udalosť, bolo na nej, aby tieto do doby vyhlásenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie o skončení dokazovania aj reálne produkovala, k čomu však nedošlo.

46. Žalovaná totiž opomenula zjavne základný princíp, ktorým je ovládané dokazovanie v
sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci, a to princíp prejednací, ktorý spočíva v tom,
že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy
pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za

zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, teda iniciatíva v tomto
smere jednoznačne zaťažuje ich. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva, teda z
príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného
práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Ak tak strany nevykonajú, potom postihne tú stranu,
ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd

rozhodne v jej neprospech. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konaniaatovžalobe,vovyjadreníknej,mimotýchtoprocesnýchúkonov,vrámciprípravypojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a

dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svojudôkaznú povinnosť. Keďže teda súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva
len tie dôkazy, ktoré tieto navrhli, bolo tak na žalobcoch, akým spôsobom svoj nárok formulovali a
na akých skutočnostiach jeho dôvodnosť zakladali, ako aj na strane druhej bolo na žalovanej, akú

obranu a na akých skutočnostiach založenú zvolila a tiež bolo vecou jej racionálneho posúdenia, či
ňou tvrdené skutočnosti je spôsobilá aj preukázať vo vedomí, že pasivita, či nesprávne zvolená
argumentácia, jej môže priniesť negatívne dôsledky v spore, teda nesplnenie si povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti sa nutne muselo prejaviť v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre ňu ako stranu,
ktorá bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesla, k naplneniu ktorých skutočností aj došlo v

posudzovanej veci, keď žalovaná neprodukovala také tvrdenia, ani dôkazy, ktoré by boli spôsobilé k
spochybneniu opodstatnenosti podanej žaloby, čo nemohlo mať za následok iné, ako v jej neprospech
vydané rozhodnutie.

47. Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené dáva do pozornosti žalovanej tiež starú zásadu,
ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len

bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou. Predovšetkým je totiž vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o
ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné
a pod., čo platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných oprávnení, k naplneniu čoho došlo

tiež v posudzovanej veci. Nebol to v danom prípade súd, ktorý by prostredníctvom nesprávneho
hodnotenia dôkazov, či nesprávneho právneho posúdenia veci bol privodil v neprospech žalovanej
vydané rozhodnutie, ale bola to ona samotná, ktorá svojou nečinnosťou, či už v rámci svojho vlastného
interného vyšetrovania, ktorá sa reťazila aj v tomto spore, nebola schopná argumentačne a dôkazne
svoju obranu pretaviť do v prospech nej vyznievajúceho rozhodnutia súdu.

48. Vychádzajúc aj teda aj podľa názoru odvolacieho súdu zo správneho záveru o vzniku práva na
strane žalobcu na poistné plnenie, súd prvej inštancie postupoval správne, keď vychádzajúc z článku XV.
ods. 1 zmluvných dojednaní ponížil žalobcom nárokované poistné plnenie (ktoré už samotný žalobca pri
formulovaní žaloby ponížil o hodnotu predajných zvyškov vozidla, ktorá bola 3.060,- eur) tiež o povinnú

spoluúčasť žalobcu dohodnutú vo výške 5%, t.j. v konkrétnostiach posudzovanej veci o 750,- eur a
dôvodne zaviazal žalovanú na poistné plnenie žalobcovi vo výške 14.250,- eur.

49. Žalovanou uplatnené odvolacie námietky tak v ich súhrne argumentačne neboli spôsobilé k
odlišnému, v prospech nej spôsobilému rozhodnutiu odvolacieho súdu v dotknutej vyhovujúcej časti.

50.Pokiaľtedasúdprvejinštancienazákladevyššieuvedenýchzáverovžalobevrozsahuvyhovujúceho
výroku rozhodnutia (výrok I.) vyhovel, posúdiac ju ako vecne opodstatnenú, odvolací súd vyhodnotil
jeho rozhodnutie vo veci samej ako správne, za súčasného záveru o správnosti rozhodnutia tiež
v závislej časti o trovách konania (výrok III.), z ktorého dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa

§ 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdil.

51. Odvolací súd v konečnom dôsledku rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania a to podľa § 396
ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanej vzhľadom na jeho plný
úspech v odvolacom konaní, nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

52. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).