Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Martina Valentová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoE/7/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215209400
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2215209400.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej spoločnosťou: Advocate, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: F. K., nar. XX.XX.XXXX, adresa E. N., M. XXX/XX,
pre vymoženie 443,44 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora: JUDr.
Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62, pod č.k. EX 22851/15, o udelenie poverenia,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17.4.2018 č.k.
5Er/580/2015-47 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25.9.2019
č.k. 5Er/580/2015-75, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie odôvodnil s
použitím ust. § 36 ods. 1, 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej tiež „EP“). Vecne
prvoinštančný súd argumentoval tým, v súdnom spise sa na čl. 11 nachádza potvrdenie o lustrácii,
ktorej predmetom je skúmanie podmienok konania. Z obsahu potvrdenia ako aj z obsahu pripojeného
súdneho spisu sp. zn. 12Er/1122/2009 súd zistil, že v rovnakej veci, vo vzťahu k tým istým účastníkom
konania, na podklade rovnakého exekučného titulu a vo vzťahu k pohľadávke v rovnakej výške už bolo
skôr právoplatne rozhodnuté v exekučnej veci 12Er/1122/2009. Súd vzhľadom na to exekučné konanie
zastavil z dôvodu existencie procesnej prekážky v zmysle ust. § 230 Civilného sporového poriadku.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. V odvolaní uviedol, že v
tomto prípade nemalo byť aplikované ust. § 161 v spojení s ust. § 230 CSP, nakoľko v exekučnom konaní
nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 2 EP v spojení s ust. §45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní
súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t. j.
nerozhoduje záväzne o existencii práva. Súčasne nie je možné v danom prípade opätovne použiť § 57
ods. 2 EP v spojení s § 45ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, keďže súd nevydal poverenie
na vykonanie exekúcie. V zmysle exekučného poriadku je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať
zákonnosť exekučného titulu najmä v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr.
aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.
Akpodľa§44ods.2EPdospejesúdkzáveru,žeexekučnýtituljevrozporesozákonom,najprvzamietne
uznesením žiadosť exekútora o vydanie poverenia a po právoplatnosti tohto uznesenia, voči ktorému
je prípustné odvolanie, potom vydá uznesenie o zastavení exekučného konania. Exekučný súd má takzákonom zverenú právomoc preskúmavať ex offo súlad vykonateľného exekučného titulu so zákonom, a
to aj napriek výslovnému zneniu § 230 CSP, podľa ktorého je „Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednať znova.“ Možno teda vyvodiť záver, že Exekučný poriadok obsahuje práve normy, ktoré sú
špeciálne voči normám CSP a prednosť bude mať ust. § 44 ods. 2 EP pred ust. § 230 CSP. Podľa názoru
oprávneného exekučný súd môže preskúmavať právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré síce nemôže
zmeniť ani zrušiť, ale až zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
rozporu exekučného titulu so zákonom, spôsobí jeho materiálnu nevykonateľnosť. Následne v odvolaní
oprávnený poukázal na čl. 46 Ústavy SR, ktorý zaručuje právo na súdnu a inú právnu ochranu tak, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Každé konanie
súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom je porušením ústavou zaručeného práva na
súdnu alebo inú právnu ochranu. Vzhľadom na to, že povinný si neplnil dobrovoľne svoje práva, ktoré
mu prináležia na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku,
aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov a teda aj k vážnemu narušeniu právnej istoty a záruk, že
jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený, keďže tento exekučný titul je prostriedok najúčinnejšieho a
najrýchlejšieho zaistenia nárokov veriteľa. Povinný si nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere
riadne a včas, nesplatil ani celkovú výšku úveru, ktorý mu bol poskytnutý.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z.
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou -účastníkom (§ 37 ods. 1 EP), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
44 ods. 2 EP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa
pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii,
návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
7. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné:
8. Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
9. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).10. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.
11. Podľa § 230 CSP ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
12. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd trvá na ustálenom názore, že pre exekučné konanie
platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to
nadväzujúajdôsledkyexistencienedostatkupodmienokkonania.Akpôjdeoneodstrániteľnúpodmienku
exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenie
§ 161 CSP. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenia, ktoré by upravovali
prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na toto aplikovať ustanovenie § 230 CSP, ktoré výslovne
zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
13. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ak teda Exekučný poriadok neupravuje
prekážku veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu
tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach CSP, pretože takýto záver nie je v rozpore s výslovným znením
ust. § 9a <. EP,
ktorý predpokladá subsidiárne použitie CSP, teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný poriadok určité
aspekty konania neupravuje.
14. Oprávnená v odvolaní nenamieta voči záverom súdu prvej inštancie, že v konaní vedenom pod
sp. zn. 12Er/1122/2009 (t. j. v právoplatne skončenej veci) medzi tými istými účastníkmi konania a
týkajúceho sa toho istého exekučného titulu exekučný súd už právoplatne rozhodol, že exekučný titul
je neúčinný pre rozpor so zákonom a exekúciu zastavil. Táto skutočnosť je jasne preukázaná a z
uvedeného vyplýva, že i v prejednávanej veci je totožný exekučný titul neúčinný a v rozpore so zákonom,
čo rovnako odôvodňuje zastavenie exekúcie.
15. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/1122/2008
medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 13914/09 zo dňa 25. 8. 2009, exekučný súd dňa
18.08.2011 vydal uznesenie č. k. 12Er/1122/2009-39, ktorým exekúciu zastavil. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.8.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
3CoE/33/2012-55 zo dňa 28.06.2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní dňa
12.12.2013 vydal uznesenie sp. zn. 4 Cdo 71/2013, ktorým návrh na prerušenie dovolacieho konania
zamietol, dovolanie odmietol a povinnému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania. Predmetné
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2014.
16. V totožnej veci bolo teda právoplatne rozhodnuté, nemôže sa preto prejednávať a rozhodovať znova,
bráni tomu prekážka res iudicatae (cit. § 230 CSP). Odhliadnuc od toho, ak exekučný súd exekúciu
zastavilzdôvodunedostatkumateriálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu,skúmalpritomhmotnoprávnu
prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne,
aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz
právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska
formy o procesné rozhodnutie, ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania
exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku, ktorú v zmysle cit. § 230 CSP nie je možné prejednávať znova.
17. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie, ktorým exekučné konanie zastavil, ako vo výroku vecne správne, s použitím ust. § 387 ods.
2 CSP potvrdil.
18. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP,
použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím
sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.19. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny,
nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu
mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
20. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac
podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
alebo iuris).
21. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania
oprávneného - povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,
ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
22. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
23. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.