Rozsudok – Náhrada škody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Zsiga

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoNáhrada škody

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/85/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116223536
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116223536.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: International Medicine
Studies, s.r.o., Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 35 954 477, zast. Mgr. Štefanom Jakabom,
advokátom, Nerudova 9, 040 01 Košice, proti žalovanému: Univerzita veterinárskeho lekárstva v
Košiciach, Komenského ul. č. 73, Košice, IČO: 00 397 474, zastúp. JUDr. Ladislavom Scholczom,
advokátom, Krmanova 16, 040 01 Košice v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.V konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/90/2009 žalobou doručenou súdu dňa 07.05.2009 žalobca
žiadal, aby súd určil, že odstúpenie žalovaného od Zmluvy o pristúpení k záväzku a zmluvy
o spolupráci zo dňa 09.01.2006 (v znení jej dodatkov) uskutočnené listom zo dňa 27.11.2007
(doručeným žalobcovi dňa 04.12.2008) je neplatné. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov
konania.

2.Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 26Cb/90/2009-327 zo dňa 05. apríla 2011 žalo-bu zamietol a
žalovanému priznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v
Košiciach rozsudkom č.k. 3Cob/196/2011-435 zo dňa 26. júla 2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
a účastníkom náhradu trov odvolacieho súdu nepriznal. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
podal žalobca dovolanie a Najvyšší súd Sloven-
26Cb/85/2016

- 2 -

skej republiky uznesením č.k. 4 Obdo 59/2012 - 479 zo dňa 30. apríla 2013 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach uznesením
č.k. 3Cob/164/2013-506 zo dňa 30. marca 2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k.
26Cb/90/2009-327 z 05.04.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd uviedol, že podľa názoru
najvyššieho súdu súd prvého stupňa ani odvolací súd sa nevysporiadali dôsledne s námietkami a
tvrdeniami žalobcu vo veci samej. V prvom rade sa to týka toho, ktorú faktúru a v akej lehote mal uhradiť.
Dovolací súd konštatoval, že neboli zodpovedané námietky žalobcu o tom, že súd na jednom mieste
považuje faktúru č. 3080000574 vystavenú na menu USD za výzvu na plnenie, následne za účtovný

doklad, na základe ktorého mal žalobca plniť v lehote splatnosti. Lehota splatnosti na predmetnej faktúre
je špecifikovaná dátumom 29.06.2008, avšak podľa tvrdenia žalobcu ide o nemožný dátum plnenia,
nakoľko predmetnú faktúru prevzal až 02.09.2008. Rovnako žalobcovi nie je známe, na základe čoho
bola súdom prvého stupňa určená údajná lehota splatnosti 11 dní, nakoľko táto lehota na faktúre č.
3080000574 vystavenej na menu USD uvedená nie je. Žalobca má za to, že z dôvodu, že žalovaný
svoju povinnosť (vystaviť a doručiť riadnu faktúru žalobcovi) nesplnil, nemohlo mu vzniknúť ani právo
na plnenie. Tieto námietky neboli zodpovedané v rozhodnutiach prvostupňového ani druhostupňového
súdu. Dovolací súd ďalej vytkol obom súdom, že rovnako vo vzťahu k námietke týkajúcej sa reklamácie
faktúry vystavenej žalovaným na menu SKK do dňa podania žaloby, z odôvodnenia súdu prvého
stupňa vyplýva konštatovanie, že žalobca výšku vyčíslených školských poplatkov po doručení faktúry
na slovenskú menu, ani po doručení faktúry na menu USD a ani do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
nereklamoval, resp. že nepreukázal súdu, že by predmetné faktúry reklamoval, alebo že by mal voči
nim nejaké námietky, ani to, že by žalobca žiadal alebo vyzýval žalovaného na vystavenie faktúry
na menu USD. Z odôvodnenia však nevyplýva, na základe akých úvah súd k uvedenému záveru
dospel a relevantné odôvodnenie nie je zrejmé ani z rozhodnutia súdu odvolacieho. Vo vzťahu k otázke
konania, resp. nekonania žalovaného v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, zostala
nevyhodnotenou námietka žalobcu týkajúca sa správania žalovaného k žalobcovi, resp. námietka ich
spolupráce v období od roku 2007, t.j. po nástupe nového vedenia žalovaného, až do dňa 04.12.2008.

3.Podľa ust. § 152 ods. 5 vyhl. č. 543/2005 Z.z. v platnom znení ak odvolací súd nerozhodne inak,
vec zrušená na základe odvolania sa zapisuje do súdneho registra tomu sudcovi alebo senátu, ktorý
vo veci rozhodoval pred jej zrušením; vec sa vedie pod pôvodnou spisovou značkou. Ak dovolací súd
nerozhodne inak, po zrušení veci na základe mimoriadneho opravného prostriedku sa vec zapíše do
súdneho registra tomu senátu alebo samosudcovi, ktorý vo veci rozhodoval pred jej zrušením; vec sa
vedie pod novou spisovou značkou a súvislosť s pôvodnou vecou sa vyznačí na spisovom obale a v
súdnom registri, kde sa vyznačí aj výsledok konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.

4.S poukazom na vyššie citované ustanovenie vyhlášky veci bola pridelená nová spisová značka
26Cb/85/2016.

26Cb/85/2016

- 3 -

5.Žalobca - International Medicine Studies, s.r.o. (IMS) uviedol, že dňa 09.01.2006 (pod pôvodným
obchodným menom INTRADE INVESTMENTS, s .r.o.) uzavrel so žalovaným Zmluvu o pristúpení k
záväzku a zmluvu o spolupráci, ktorá bola zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 04.10.2006 a dodatkom č.
2 zo dňa 19.10.2007. Predmetom zmluvy je činnosť žalobcu ako sprostredkovateľa, ktorý za odplatu
zabezpečuje pre žalovaného za-
hraničných študentov, ktorí majú záujem študovať na Univerzite veterinárskeho lekárstva (UVL). Dňa
04.12.2008 žalovaný doručil žalobcovi list zo dňa 27.11.2008, ktorým žalovaný odstúpil od zmluvy. Tento
list bol žalobcovi doručený dňa 04.12.2008 (na pošte bol podaný dňa 03.12.2008). Žalovaný v liste
uviedol, že dôvodom odstúpenia od zmluvy je omeškanie so zaplatením školských poplatkov za druhý
semester školského roku 2007/2008 v celkovej výške 325 300 USD v lehote do 29.06.2008, nakoľko
žalobca údajne nesplnil svoj záväzok ani v dodatočnej lehote 7 dní poskytnutej upomienkou zo dňa
18.08.2008. V zmysle čl. VIII ods. 2 Zmluvy (zmenený dodatkom č. 2) UVL zašle návrh kalkulácie
školských poplatkov za príslušný semester podľa počtu a stavu zapísaných študentov a v zmysle čl. VII
ods. 1 Zmluvy pre IMS na schválenie a to najneskoršie do 15. apríla za príslušný letný semester (t.j. druhý
semester školského roku uvedený v liste). IMS sa k návrhu kalkulácie vyjadrí písomne bez zbytočného
odkladu, pričom pokiaľ s kalkuláciou nebude súhlasiť, obe strany sa zaväzujú riešiť vzniknutý rozpor
vzájomným rokovaním. Ďalej podľa uvedeného ustanovenia, na podklade odsúhlasenej kalkulácie UVL
vyhotoví účtovný doklad - faktúru za letný semester akademického roka do 30. apríla (daného roku)
celkovú sumu vo výške 50% zo školských poplatkov za príslušný akademický rok. Splatnosť školských
poplatkov je stanovená na vystavených faktúrach. Žalovaný vystavil prvú faktúru na školské poplatky
za letný semester 2007/2008 dňa 15.06.2008 (s dátumom splatnosti 29.06.2008). Podľa žalobcu bola

táto faktúra vystavená v rozpore so zmluvou (čl. VIII. ods. 2) , nakoľko kalkulácia, ktorá bola podkladom
vystavenia faktúry nebola odsúhlasená a znela na slovenskú menu a nie na menu USD (ako to
vyžadovala zmluva). O týchto skutočnostiach mal svedčiť aj e-mail zamestnankyne žalobcu p. A. C.,
zo dňa 29.05.2008 zaslaný zodpovednej pracovníčke žalovaného p. C.. Kalkulácia poplatkov za letný
semester 2007/2008 bola odsúhlasená až dňa 26.08.2008, o čom svedčí e-mail p. C. (pracovníčky
žalovaného) zo dňa 26.08.2008, ku ktorej priložila novovystavenú faktúru č. 3080000574 na školské
poplatky za letný semester 2007/2008 (ktorá sa líši v sume od pôvodnej faktúry), ktorá nahradila pôvodnú
faktúru, avšak obsahovala pôvodný dátum vystavenia 15.06.2008 s dátumom splatnosti 29.06.2008.
Z uvedeného e-mailu je zrejmé, že táto nová faktúra nemohla byť vystavená 15.06.2008, ale že bola
vystavená až dňa 26.08.2008, kedy bola e-mailom doručená žalobcovi. Vo faktúre č. 3080000574
(„ novej faktúre “) je uvedené, že táto faktúra za školské poplatky za letný semester 2007/2008 je splatná
už dňa 29.06.2008, t.j. ešte pred dňom jej doručenia žalobcovi (ešte pred jej vystavením). Podľa žalobcu
je neprípustné, aby táto faktúra bola splatná skôr, než bola doručená žalobcovi. Nakoľko v zmysle zmluvy
bol povinný žalobca platiť žalovanému školské poplatky na základe faktúr
(ktoré vychádzali z odsúhlasených podkladov), nemohla byť táto faktúra splatná pred jej doručením
žalobcovi, t.j. pred 26.08.2008. Z uvedeného vyplýva, že upomienka žalovaného zo dňa 18.08.2008,
ktorú žalovaný uvádza v liste ako skutočnosť, ktorou poskytol žalobcovi dodatočnú lehotu 7 dní na
úhradu školských poplatkov za letný semester 2007/2008, je bezpredmetná, nakoľko pohľadávka na
úhradu školských poplatkov za letný semester
26Cb/85/2016

- 4 -

2007/2008 ešte ani nebola ani nemohla byť splatná. Podľa žalobcu nová faktúra ďalej obsahuje
nesprávny údaj o sume, ktorá má byť zaplatená, nakoľko žalobca dňa 12.5.2008 uhradil žalovanému
preddavok na školské poplatky za letný semester 2007/2008 vo výške 100 000 USD ako gesto dobrej
vôle pred tým, než došlo k odsúhlaseniu podkladov na určenie tejto sumy. Táto skutočnosť vyplýva i z
listu žalovaného zo dňa 31.12.2008. Žalobca uviedol,
že čl. VII ods. 1 zmluvy (v znení dodatku č. 1; úprava podľa dodatku č. 2 sa vzťahuje až na školské
poplatky od začatia šk. roku 2008/2009) určuje školské poplatky, ktoré majú byť
uhrádzané žalovanému a ktoré uhrádza za sprostredkovaných študentov žalobca. Čl. VII ods. 2 zmluvy
určuje maximálnu cenu, ktorú si žalovaný môže uplatniť od sprostredkovaných študentov (v spojení s
čl. VIII ods. 1 zmluvy). V zmysle čl. VII ods. 3 zmluvy rozdiel medzi poplatkami prijatými žalobcom od
sprostredkovaných študentov (čl. VII ods. 2 zmluvy) a poplatkami zaplatenými žalobcom žalovanému
(čl. VII ods. 1 zmluvy) predstavuje províziu za sprostredkovanie študentov. Osobitný spôsob provízie je
uvedený v čl. VII ods. 6 zmluvy (pri opakovaní ročníka študentom). Žalovaný však v rozpore so zmluvou
začal prijímať školské poplatky za rok 2008/2009 od študentov, ktorých sprostredkoval pre žalovaného
žalobca, čím žalobcovi bolo znemožnené uplatniť si právo na províziu za sprostredkovanie štúdia za
školský rok 2008/2009. Z uvedeného dôsledku žalobcovi vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške
84 700 USD a 50 000 EUR. Túto skutočnosť uznal i žalovaný v liste zo dňa 31.12.2008. Žalobca poukázal
na ust. § 346 ods. 1, § 345 ods. 2 a § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka v súvislosti s tým, že žalovaný
vo svojom liste, ktorým odstúpil od zmluvy uviedol, že odstupuje od zmluvy preto, lebo žalobca nezaplatil
školné poplatky za letný semester 2007/2008 do 29.06.2008. Mal za to, že nakoľko „nová faktúra“ bola
vystavená až dňa 26.08.2009, kedy došlo k odsúhlaseniu podkladov na výpočet školských poplatkov za
letný semester 2007/2008 v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy, žalobca nemohol splniť svoju
povinnosť v danom termíne. Hoci čl. VIII ods. 2 zmluvy uvádza, že splatnosť školských poplatkov bude
stanovená na vystavených faktúrach (t.j. splatnosť faktúr sa určuje podľa vôle žalovaného), táto splatnosť
však nemôže byť pred vystavením a doručením faktúry žalobcovi, nakoľko žalobca sa až doručením
faktúry dozvie, že má plniť záväzok v určitej výške žalovanému. V danom prípade išlo teda o nemožnú
povinnosť, a teda v zmysle § 37 ods. 2 zák. č. 40/1946 Zb. (Občiansky zákonník), v znení neskorších
predpisov išlo o neplatné určenie dátumu splatnosti. Taktiež upomienka žalovaného zo dňa 18.08.2008
je neplatný právny úkon, nakoľko žalovaný vyzýval žalobcu na zaplatenie školských poplatkov za letný
semester 2007/2008, ktoré ešte neboli a ani nemohli byť splatné. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že
žalobca nemohol porušiť svoju povinnosť zaplatiť školské poplatky do 29.06.2008, ba dokonca žalovaný
ani neposkytol žalobcovi dodatočnú primeranú lehotu na splnenie záväzku. Tvrdil, že z vyššie uvedených

dôvodov odstúpenie od zmluvy listom nie je platné a túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa
19.12.2008. Žalobca uviedol, že listom zo dňa 18.11.2008 ( ďalej len „ Započítací prejav “ ) započítal
svoje pohľadávky voči žalovanému ( pohľadávky vo výške 84 700 USD a 50 000 EUR ) voči pohľadávke
žalovaného voči žalobcovi vo výške 215 000 USD (t.j. pohľadávky na základe novej faktúry). Započítací
prejav bol doručený do sféry dispozície žalovaného 01.12.2008, kedy bol uložený na pošte (nakoľko ho
nikto za žalovaného neprevzal). Započítací prejav bol

26Cb/85/2016

- 5 -

prevzatý žalovaným dňa 02.12.2008, čím však nie je dotknuté doručenie započítacieho prejavu dňom
01.12.2008.

6.Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobcu, navrhol ho zamietnuť a žiadal, aby mu súd priznal náhradu
trov konania. Uviedol, že právny názor žalobcu je chybný. Žalovaný vystavoval faktúry pre žalobcu v
slovenských korunách aj v iných prípadoch. Tieto žalobca akceptoval a fakturované čiastky uhradil. Mal
za to, že vrátenie predmetnej faktúry je potrebné posudzovať ako obštrukciu zo strany žalobcu, ktorý
hľadal zámienky na neuhradenie
svojich záväzkov. S ohľadom na výhrady žalobcu a na jeho žiadosť bola mu doručená prepracovaná
faktúra, ktorá obsahovala údaje popísané žalobcom v žalobe. Žalovaný postupoval tak preto, lebo
pôvodná faktúra bola zaúčtovaná u neho do 30.06.2008, do obdobia účtovnej uzávierky a bola už
vykázaná daňovým orgánom a Ministerstvu školstva SR v prís-
lušných výkazoch. Z týchto dôvodov nebolo možné zrealizovať storno pôvodnej faktúry. Ide však len
o účtovnú operáciu, ktorá nemá právnu relevanciu na povinnosť žalobcu fakturovanú sumu zaplatiť.
V zmysle čl. VIII bod 2 zmluvy o pristúpení k záväzku a zmluvy o spolupráci zo dňa 09.01.2006 v
znení dodatkov, bola splatnosť poplatkov určená tak, ako bude stanovená na vystavených faktúrach. Z
uvedeného je zrejmé, že v zmluve nie je určená splatnosť záväzku. Je taktiež pravdou, že pri striktnom
posudzovaní prepracovanej faktúry je v nej uvedený zlý dátum splatnosti. Z uvedeného je zrejmé, že
čas plnenia školských poplatkov za druhý semester školského roka 2007/2008 nie je určený. To však
neznamená, že žalobca nebol povinný svoj záväzok plniť, ako sa mylne domnieva vo svojej žalobe.
Poukázal pritom na ust. § 340 Obchodného zákonníka. Z uvedených skutočností plynie, že čas kedy mal
žalobca zaplatiť školské poplatky za druhý semester školského roka 2007/2008 nebol určený a preto
mal žalobca zaplatiť bez zbytočného odkladu potom, čo ho na to žalovaný vyzval. Je nepochybné, že
žalovaný vyzval žalobcu na plnenie záväzkov listom zo dňa 18.08.2008 a za výzvu na plnenie možno
považovať aj tzv. novú faktúru, ktorú žalobca podľa vlastného tvrdenia prevzal 26.08.2008. Najneskôr
odo dňa 26.08.2008 mal teda žalobca splniť svoje záväzky bez zbytočného odkladu. O tom, že žalobca
si uvedomoval existenciu svojej povinnosti zaplatiť pohľadávku žalovanej svedčí aj jeho konanie, keď
časť pohľadávky započítal. Prečo vykonal tento úkon, keď tvrdí, že pohľadávka žalovaného nemohla byť
splatná? Napriek vykonanému započítaniu nebola pohľadávka žalovaného uhradená úplne a žalobca
doposiaľ dlhuje žalovanému titulom školských poplatkov za druhý semester školského roka 2007/2008
nemalú čiastku. Podľa čl. VIII bodu 7 zmluvy o pristúpení k záväzku a zmluvy o spolupráci zo dňa
09.01.2006 v znení dodatkov bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že v prípade omeškania platby
študijných poplatkov zo strany žalobcu o viac ako 45 dní má žalovaný právo jednostranne odstúpiť od
zmluvy. S ohľadom na toto zmluvné dojednanie nebolo zo strany žalovaného potrebné postupovať v
zmysle ust. §§ 345 a 346 Obchodného zákonníka. Nebol teda povinný žalobcu vyzývať na splnenie jeho
zmluvných záväzkov a ani určovať mu lehotu na dodatočné plnenie. Z tohto dôvodu je polemika žalobcu
o tom, kedy mu bola doručená písomnosť žalovanej zo dňa 18.08.2008 právne irelevantná. Žalovaný
mal za to, že v čase keď využil svoje zmluvne dohodnuté právo a od zmluvy o pristúpení k záväzku a
zmluvy o spolupráci zo dňa 09.01.2006 odstúpil,

26Cb/85/2016

- 6 -

žalobca nepochybne nemal uhradený svoj záväzok voči žalovanému a jeho omeškanie trvalo viac ako
45 dní. Vzhľadom na uvedené žaloba je vecne nesprávna a neopodstatnená.

7.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

8.Zmluvou o pristúpení k záväzku a zmluvou o spolupráci zo dňa 9.1.2006 uzavretou medzi žalobcom
a žalovaným bolo súdu preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako nový dlžník sa dohodli, že
žalobca splní za dlžníka , ktorým je spoločnosť Interantional Medicine Study, Inc., so sídlom na The Lake
Building , II. Floor, P.O.BOX 3161, Road Town, Tortola, Britské Panenské Ostrovy, identifikačné číslo
298695, zast. Yaacov Yeho- shua, v prospech žalovaného ako veriteľa finančný záväzok dlžníka
voči UVL vo výške
612 580 USD, pričom tento finančný záväzok vyplýva z nezaplatených študijných poplatkov a z úrokov
z omeškania z nezaplatených študijných poplatkov na základe Zmluvy o spolupráci č. 197/2000/UVL
zo dňa 27.07.2000 a jej dodatku č. 1 zo dňa 19.07.2004. Ako odplatu za pristúpenie k záväzku dlžníka
žalobcom, poskytla mu UVL exkluzivitu pre výber zahraničných študentov a pre sprostredkovanie štúdia
na UVL na základe tejto zmluvy takýmto študentom. Účastníci sa dohodli, že žalobca splní záväzok v
troch splátkach. Prvá vo
výške 100 000 USD mala byť zaplatená do 5 pracovných dní po uzavretí zmluvy. Druhá splátka vo
výške 92 580 USD mala byť zaplatená do 15.12.2007 a tretia splátka vo výške 420 000 USD mala byť
postupne splatená žalovaným spôsobom, podľa ktorého jednotlivé študijné poplatky všetkých súčasných
zahraničných študentov študujúcich na UVL v čase uzatvorenia tejto zmluvy, budú v plnej výške platené
na účet UVL a to až do doby ukončenia štúdia takýchto študentov bez nároku žalobcu na rozdiel v
cene podľa ods. 1 a 2 čl. VII tejto zmluvy. Predmetom zmluvy je povinnosť žalobcu poskytovať za
poplatok možnosť štúdia v anglickom jazyku pre zahraničných študentov na UVL v čase od 01.01.2006
v dohodnutých formách denného štúdia (čl. IV bod 1 zmluvy).
Podľa čl. VII predmetnej zmluvy poplatky za štúdium na školský rok za jedného študenta sú pevne
stanovené nasledovne: a) 1. ročník 6 700 USD, b) 2. - 5. ročník 7 200 USD, c) bakalárske št. 3.
ročník 6 700 USD, d) bakalárske št. 4. - 5. ročník 7 200 USD. Maximálna odporúčaná cena, ktorú môže
spoločnosť Intrade požadovať od študenta za štúdium na UVL je 8 200 USD za školský rok. Rozdiel
v cenách podľa ods. 1 a 2 tohto čl. je príjmom spoločnosti Indtrade. Pred zápisom na štúdium musí
študent preukázať zaplatenie školského poplatku potvrdením vydaným spoločnosťou Intrade. Každý
študent zaplatí doplatok v hodnote 100 USD za rok na nákup základnej študijnej literatúry a knižničné
služby. Poplatok za štúdium je pri opakovaní školského roka 3 500 USD. Provízia z tohto poplatku pre
spoločnosť Intrade predstavuje suma vo výške 500 USD.
Podľa čl. VIII predmetnej zmluvy študenti zaplatenia študijné poplatky v plnej výške odporúčanej ceny
na bankový účet spoločnosti Intrade. Spoločnosť Intrade zaplatí študijné poplatky na účet UVL vo výške
podľa čl. VII ods. 1 v splátkach nasledovne: a) za zimný semester do 15. októbra (50,0% sumy za zimný
semester), do 15. decembra (50,0% sumy za zimný semester) , b) za letný semester do 15. marca
(50,0% sumy za letný semester) do 15. júna ( 50,0% sumy za letný semester ). UVL má právo zvýšiť
študijné poplatky v súlade s nárastom nákladov štúdia iba u novoprijatých študentov. UVL je povinná
informovať
26Cb/85/2016

- 7 -

spoločnosť Intrade o zvýšení cien najneskôr 10 mesiacov pred začiatkom prijímacieho konania. V
takomto prípade bude odporučená cena podľa toho zvýšená. UVL má právo poskytnúť jednorazovú
zľavu zo študijných poplatkov pre novo nastupujúcich študentov iba vo výnimočných prípadoch (jubileá,
a pod.). Zvyšovanie študijných poplatkov sa nebude týkať študentov, ktorí už začali štúdium a títo študenti
budú aj naďalej až do ukončenia štúdia platiť školské poplatky v cene, ktorá bola v platnosti v čase
začiatku ich štúdia. V prípade, že študent preruší svoje štúdium počas semestra alebo úplne skončí
štúdium, študijné poplatky mu nebudú vrátené. Študijné poplatky budú vrátené iba za nezačatý semester.

V prípade meškania platby ktorejkoľvek časti študijných poplatkov zo strany Intrade bude mať UVL právo
na úroky z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania študentom. V prípade
meškania platby študijných poplatkov zo strany spoločnosti Intrade na
účet UVL o viac ako 45 dní odo dňa stanoveného podľa čl. VIII bod 2a), 2b) má UVL právo jednostranne
odstúpiť od tejto zmluvy. V prípade, že firma Intrade informuje UVL, že študent je v omeškaní s úhradou
poplatku, UVL na základe žiadosti od firmy Intrade okamžite preruší štúdium takéhoto študenta. UVL dá
k dispozícii firme Intrade kanceláriu v areáli UVL.
Podľa čl. XI bod 1 predmetnej zmluvy táto zmluva sa uzatvára na dobu desiatich rokov do 31. decembra
2015.

9.Dodatkom č. 1 k zmluve o pristúpení k záväzku a zmluve o spolupráci zo dňa 04.10.2006 bolo súdu
preukázané, že okrem iného došlo k zmene čl. VII bodu 1 zmluvy, ktorý znie takto: Poplatky za štúdium
na šk. rok za jedného študenta sú pevne stanovené na-
sledovne: a) za prvý šk. rok štúdia na UVL 6 700 USD, b) za každý ďalší šk. rok štúdia na UVL 7 200
USD. V čl. VII bod 2 sa suma 8 200 USD nahradila sumou 8 300 USD. Podľa predmetného dodatku čl.
VII bod 5 znie nasledovne: Doplatok v hodnote 100 USD za rok za nákup základnej študijnej literatúry
a knižničné služby zaplatí IMS na účet UVL do 15.12. príslušného kalendárneho roka.

10.Z dodatku č. 2 k zmluve o pristúpení k záväzku a zmluve o spolupráci zo dňa 19.10.2007 súd zistil,
že okrem iného došlo k zmene v čl. VII, podľa ktorej sa mení bod 1 tak, že sa pridáva nová veta na
koniec, a to nasledovne: Počnúc školským rokom 2008-2009 sa poplatky za štúdium na šk. rok za
jedného študenta upravujú nasledovne ( s výnimkou študentov, ktorí nastúpili do 1. ročníka štúdia na
Open University v Izraeli v šk. roku 2007-2008) : a) študent v 1. roku štúdia na UVL bez ohľadu na ročník
5 250 EUR, b) študent v každom ďalšom roku štúdia 5 600 EUR. Bod 2 čl. VII sa zmenil tak, že sa
pridala nová veta na koniec, ktorá znie: Počnúc šk. rokom 2008-2009 sa táto maximálna odporúčaná
cena mení na 6 500 EUR za školský rok za študenta.
Čl. VIII bod 2 v zmysle dodatku č. 2 k zmluve znie takto: UVL zašle návrh kalkulácie školských poplatkov
za príslušný semester podľa počtu a stavu (opakovanie, prerušenie a pod.) zapísaných študentov a
v zmysle článku VII bod 1 tejto zmluvy pre IMS na schválenie a to najneskoršie do 20. októbra za
príslušný zimný semester a najneskoršie do 15. apríla za príslušný letný semester. IMS sa k návrhu
kalkulácie vyjadrí písomne bez zbytočného odkladu, pričom pokiaľ s kalkuláciou nebude súhlasiť, obe
strany sa zaväzujú riešiť vzniknutý rozpor vzájomným rokovaním Na podklade odsúhlasenej kalkulácie
UVL vyhotoví účtovný
26Cb/85/2016

- 8 -

doklad - faktúru za príslušný semester akademického roka v nasledovných termínoch: a) za zimný
semester - do 10. novembra celkovú sumu vo výške 50% zo školských poplatkov za príslušný
akademický rok, b) za letný semester - do 30. apríla celkovú sumu vo výške 50% zo školských poplatkov
za príslušný akademický rok. Splatnosť školských poplatkov za zimný a letný semester je stanovená
na vystavených faktúrach.

11.Faktúrou č. 3080000574 zo dňa 18.06.2008, splatnou 29.06.2008 na sumu 6 573 012,-Sk, na ktorej
bol uvedený aj prepočet predmetnej sumy na 325 300 USD, bolo súdu preukázané, že žalovaný
vyúčtoval žalobcovi školné cudzincov za letný semester 2007/2008. Nebolo medzi stranami sporné, že
táto faktúra bola doručená žalobcovi dňa 20.06.2008.

12.Z e-mailu X. C. zo dňa 26.08.2008 adresovaného A. C. súd zistil, že z dôvodu odstránenia nejasností
s vystavením a úhradou faktúry za školné ZAŠ LS 2007/08 - sporná mena v prílohe bola zaslaná
prepracovaná faktúra v USD v súlade so zmluvou Dodatok č. 2 k zmluve o pristúpení k záväzku a zmluve
o spolupráci. Faktúra bola vystavená pod tým istým číslom ako bola pôvodná faktúra č. 3080000574
v SKK.

13.Faktúrou č. 3080000574 zo dňa 18.06.2008, splatnou 29.06.2008 na sumu 325 300 USD bolo súdu
preukázané, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi školné cudzincov za letný semester 2007/2008. Táto
faktúra bola doručená žalobcovi dňa 02.09.2008.
Súd zistil, že sa jednalo o faktúru vystavenú za rovnakú činnosť ako je uvedená v pôvodnej faktúre
s rovnakým dátumom vyhotovenia (18.06.2008) a rovnakou splatnosťou a na rovnakú sumu. Rozdiel
medzi faktúrami je, že neskôr doručená faktúra bola vystavená len v mene USD.

14.Listom zo dňa 27.11.2008, doručeným žalobcovi dňa 04.12.2008 bolo súdu preukázané, že žalovaný
ním odstúpil od zmluvy o pristúpení k záväzku a zmluvy o spolupráci zo dňa 09.01.2006 v znení dodatkov.
Žalovaný uviedol, že žalobca bol v zmysle čl. VIII bodu 2 zmluvy povinný zaplatiť školské poplatky za
druhý semester školského roku 2007/2008 v celkovej výške 325 300 USD v lehote do 29.06.2008.
Upomienkou zo dňa 18.08.2008 bola žalobcovi poskytnutá 7-dňová dodatočná lehota na splnenie
zostávajúcej časti pohľadávky. Keďže žalobca svoju povinnosť nesplnil ani v dodatočnej primeranej
lehote, žalovaný v súlade s ust. § 347 Obchodného zákonníka a čl. VIII bod 7 zmluvy odstúpil od zmluvy.
Zároveň uviedol, že žalobca má považovať list č. 262/2008 - práv. zo dňa 12.05.2008 vo veci ukončenia
predmetnej zmluvy za bezpredmetný.

15.Listom zo dňa 19.12.2008 bolo súdu preukázané, že žalobca nesúhlasil s odstúpením od zmluvy
o pristúpení k záväzku a zmluvy o spolupráci. Uviedol v ňom, že faktúra vystavená po odsúhlasení
kalkulácie v mene SKK bola vystavená v rozpore so zmluvou. V zmysle zmluvy riadne vystavená
faktúra je podkladom na zaplatenie školného a pred riadnym vystavením faktúry žalobca nemohol ani
splniť svoj záväzok. Žalovaný e-mailom z 26.08.2008 oznámil žalobcovi, že opravil faktúru. Upomienkou
z 18.08.2008 považoval preto za bezpredmetnú. Tvrdil tiež, že listom zo dňa 18.11.2008 si žalobca
započítal svoje
26Cb/85/2016

- 9 -

pohľadávky voči žalovanému. Na základe tohto započítania pohľadávka žalovaného voči žalobcovi za
školné za letný semester 2007/2008 zanikla v celom rozsahu. Tento list bol podľa žalobcu žalovanému
doručený dňa 01.12.2008 tak, že bol uložený na pošte a to aj napriek tomu, že žalovaný si ho prevzal až
dňa 02.12.2008. Žalobca mal za to, že žalovaný nemal právo od žaloby odstúpiť, lebo už 01.12.2008 bola
splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy a list žalovaného, ktorým
od zmluvy odstúpil bol podaný na pošte až dňa 02.12.2008 a žalobcovi bol doručený až 04.12.2008.

16.Z listu žalobcu zo dňa 18.11.2008 adresovaného žalovanému označeného ako „započítanie
vzájomných pohľadávok“ súd zistil, že žalobca v ňom uviedol, že má voči žalovanému pohľadávku v
celkovej výške 84 700 USD a 50 000 EUR titulom poplatkov za
sprostredkovanie štúdia za šk. rok 2008/2009 na základe toho, že žalovaný mu znemožnil uplatniť
právo na tento poplatok, keď dal pokyn študentom neuhrádzať školské poplatky za rok 2008/2009 na
účet žalobcu, ale priamo na účet univerzity. Na základe predmetného listu žalovaný mal voči žalobcovi
pohľadávku vo výške 223 200 USD za zvyšnú časť poplatkov za druhý semester školského roku
2007/2008 po odrátaní už zaplateného preddavku vo výške 100 000 USD. Žalobca mal za to, že
k zápočtu vzájomných pohľadávok a záväzkov došlo dňom 12.09.2008 t.j. posledným dňom zápisu
študentov na univerzitu. Ďalej v liste žalobca uviedol, že zvyšnú sumu školských poplatkov uhradí v
najbližších dňoch.

17.Z podacieho lístka súd zistil, že predmetný list bol podaný na pošte dňa 28.11.2008. Z doručenky súd
zistil, že list bol uložený na pošte dňa 01.12.2008 a dňa 02.12.2008 ho prevzal žalovaný.

18.Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 26.01.2009 súd zistil, že žalovaný v prílohe listu
zasielal žalobcovi oznámenie o započítaní pohľadávok a záväzkov medzi účastníkmi, ktoré sa malo
uskutočniť ku dňu 31.12.2008. Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval zápočet žalobcu z 18.11.2008
za bezpredmetný.

19.Zo „ Započítania pohľadávok “ z 31.12.2008 adresovaného žalovaným žalobcovi súd zistil, že
žalovaný ňou započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi z faktúry č. 3080000574 v sume 223 200 USD
voči pohľadávkam žalobcu v sumách 79 000 USD a 53 750 EUR k 31.12.2008 a rozdiel vo výške 68
480 USD žiadal uhradiť do 14 dní odo dňa doručenia započítania. Tento zápočet bol zaslaný žalobcovi
v prílohe listu žalovaného zo dňa 26.01.2009.

20.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca v máji 2008 uhradil ako preddavok na školné za
letný semester školského roku 2007/2008 vo výške 100 000 USD.

21.Zo zápočtu pohľadávok a záväzkov z 02.12.2009 súd zistil, že ho podpísali obe strany sporu a návrh
zasielal žalobca žalovanému. K zápočtu pohľadávok a záväzkov došlo na základe predmetného zápočtu
ku dňu 02.12.2009. Podľa predmetného zápočtu záväzok
26Cb/85/2016

- 10 -

žalobcu voči žalovanému predstavoval k 02.12.2009 sumu 223 200 USD za školské poplatky za letný
semester 2007/2008. Po zápočte vzájomných pohľadávok a záväzkov ostala neuhradená suma 244
EUR, ktorú mal žalobca zaplatiť žalovanému.

22.Z listov žalovaného adresovaných žalobcovi z dní 28.03.2008 a 02.05.2008 súd zistil, že na základe
nich sa upresňovali a odsúhlasovali poplatky za školné za druhý semester šk. roku 2007/2008.

23.Z e-mailovej komunikácie medzi A. C. E. T.. I. z dní 29.05.2008 a 24.04.2008 súd zistil, že účastníci
komunikovali vo veci odsúhlasenia kalkulácie školných poplatkov za druhý semester šk. roku 2007/2008.

24.Z e-mailu A. C. E. T.. C. zo dňa 29.05.2008 súd zistil, že v predmetný deň ešte nedošlo k ukončeniu
odsúhlasenia kalkulácie, nakoľko podľa p. C. existovali v nej ešte nepresnosti.

25.Listom žalovaného z 02.06.2008 adresovaným žalobcovi bolo súdu preukázané, že nepresnosti
v kalkulácii vytýkané e-mailom p. C. zo dňa 29.05.2008 boli žalovaným opravené a žalovaný zaslal
žalobcovi vyčíslenie ( kalkuláciu ) školských poplatkov v letnom semestri 2007/2008 na sumu 325 300
USD, ktoré bolo zhodné s prepočtom žalobcu.

26.Z e-mailu A. C. zo 06.06.2008 (1:24 PM) súd zistil, že ešte existoval rozdiel medzi kalkuláciou žalobcu
a žalovaného v súvislosti s vyúčtovaním školného pre zahraničných študentov. Žalobca chcel zo sumy
325 300 USD odpočítať preplatok za ZS 07/08 bol 2 100 USD a 8 200 USD za W. Y., ktorá mala zaplatiť
školné zrejme na účet univerzity. Zároveň uviedla, že bol zaplatený preddavok za letný semester 07/08
vo výške 100 000 USD.

27.Z e-mailu W. F. zo 06.06.2008 (1:42 PM) súd zistil, že odpovedala na mail A. C. s tým, že platbu W.
Y. preverili, ale školné nezaplatila, preto jej školné nebolo možné odpočítať od celkových poplatkov.

28.E-mailom A. C. zo dňa 20.06.2008 bolo súdu preukázané, že menovaná v ňom uviedla, že výšku
platby za letný semester 2007/2008 už odsúhlasili s p. F., avšak majú niekoľko sporných bodov.

29.Faktúrou č. 3070000922 zo dňa 31.12.2007, splatnou 14.01.2008 na sumu 7 172 889,-Sk bolo súdu
preukázané, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi školné cudzincov za zimný semester 2007/2008 v mene
SKK, teda v slovenských korunách.

30.Z výpisu z účtu žalovaného ku dňu 23.11.2007 súd zistil, že žalobca predmetnú faktúru uhradil.
26Cb/85/2016

- 11 -

31.Penalizačnými faktúrami č. 156/2008 a 1/2006 ako aj upomienkami z dní 14.11.2006 a 18.08.2008
mal súd preukázané, že žalobca v priebehu zmluvného vzťahu bol v omeškaní s plnením svojich
povinností z uzavretej zmluvy.

32.Žalobca na preukázanie skutočnosti, že zmluva uzavretá so žalovaným nebola pre žalovaného
nevýhodná, predložil súdu Zmluvu o pristúpení k záväzku a zmluvu o spolupráci s Lekárskou fakultou
UPJŠ ako aj zmluvu o spolupráci uzavretú s Waršavskou univerzitou.

33.Štatutárny zást. žalobcu H.. I. S. uviedol, že žalobca nebol v omeškaní s platbami. Tvrdil, že problémy
medzi účastníkmi konania nastali po zmene vedenia univerzity. Len 6 dní po zmene vedenia univerzity
dostal návrh novej zmluvy o spolupráci na podpis. Tento návrh neprijal. V máji roku 2008 mu žalovaný
oznámil, že zmluva je „ukončená“. Uviedol, že žalovaný mu oznámil, že na škole bola kontrola a je
problém s platením školného, nakoľko podľa zákona by študenti mali platiť školné priamo na účet školy
a škola mala uhradiť žalobcovi len províziu. Pripravili návrh zmeny zmluvy, ale tento nebol žalovaným
prijatý. Univerzita vyzvala študentov, aby školné platili priamo na jej účet. Na základe toho žalovanému
bola uhradená študentmi aj provízia, ktorú však mal obdržať žalobca. Nakoniec sa koncom roku 2008
vyhotovil zápočet vzájomných pohľadávok a záväzkov. Žalobcovi bol doručený aj list žalovaného, podľa
ktorého sa nemá prihliadať na list z mája 2008 o ukončení zmluvy. Poukázal aj na list vicerektorky, ktorá
mala na starosť zahraničných študentov, z ktorého vyplýva, že spolupráca medzi žalobcom a žalovaným
bola veľmi dobrá. Tvrdil, že nikdy nebola uhradená faktúra univerzity v korunách. Uviedol, že po určitej
dobe bola komunikácia s novým vedením univerzity nemožná.

34.T.. Y.. C. Z. T.., bývalý rektor univerzity ako svedok uviedol, že univerzita od roku 1991 iniciovala
zahraničnú spoluprácu. Po konzultáciách zmluva bola uzavretá so spoločnosťou International Medicine
Study Inc. . Keď v roku 2005 vznikli vážne problémy s úhradou záväzkov zo strany tejto spoločnosti,
došlo k uzavretiu zmluvy o pristúpení k záväzku a zmluvy o spolupráci so žalobcom. So žalobcom bola
uzavretá zmluva aj z dôvodu, že sa rozhodol prevziať záväzok spoločnosti International Medicine Study
Inc. .

35.R.. L. C., kvestorka univerzity ako svedkyňa uviedla, že k ukončeniu spolupráce so spoločnosťou
International Medicine Study Inc. došlo na základe odstúpenia od zmluvy a univerzita od 1.1.2006 ostala
bez zmluvy a prostriedkov. Rektor univerzity T.. Y.. Z. T.. riešil túto situáciu uzatvorením zmluvy so
žalobcom, o ktorej nemalo
vedomosť ekonomické oddelenie ani akademická obec univerzity. Tvrdila, že vedenie univerzity nebolo
stotožnené s touto zmluvou a chcelo dosiahnuť jej zmenu. Uviedla, že problémom zmluvy boli toky
finančných prostriedkov a exkluzivita žalobcu. Bol uzavretý dodatok k zmluve a keď žalobca porušil svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, žalovaný od zmluvy odstúpil.

26Cb/85/2016

- 12 -

36.Svedkyňa H.. K.. I. I. Z.. prorektorka univerzity uviedla, že je prorektorkou pre zahraničné štúdium a do
funkcie nastúpila v marci roku 2007. Po nástupe do funkcie bol urobený audit pre zahraničné štúdium, z
ktorého vyplynulo, že je potrebné urobiť niekoľko zmien v tejto oblasti. K listu zo dňa 18.05.2007, ktorý je
napísaný v anglickom jazyku najskôr uviedla, že ho nepodpísala, neskôr tvrdila, že ho určite nepísala ani
nekoncipovala. Na predmetný list, ani na jej obsah sa nepamätala. Uviedla, že po odstúpení od zmluvy

univerzita oznámila osobám spolupracujúcim so žalobcom, že študentov bude prijímať priamo, bez
spolupráce so žalobcom. Tvrdila, že pred vystavením faktúry kalkulácia bola odsúhlasená účastníkmi.

37.Svedkyňa X. C., ktorá je zamestnaná ako účtovníčka na univerzite uviedla, že faktúry boli vystavené
na základe odsúhlasenia kalkulácie žalobcom, ktoré uskutočňovala zo strany žalobcu p. K.. C.. K
prepočítaniu meny USD na SK dochádzalo na základe kurzu Národnej banky Slovenska. Uviedla, že k
prepracovaniu predmetnej faktúry na menu USD došlo zrejme na základe e-mailu K.. C. z 28.07.2008
doručeného K.. Y. - šéfke svedkyne. Tvrdila, že dátumy na faktúre sa nemohli meniť, nakoľko už bola
zúčtovaná. Uviedla, že faktúry boli vystavené na základe podkladov zo študijného oddelenia, pričom pri
každej faktúre bol zoznam študentov. Ďalej uviedla, že predmetnú faktúru nevystavovala.

38.Štatutárny zástupca žalovaného T.. Y.. X. T. T.., rektor univerzity uviedol, že podľa neho zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania bola od začiatku neplatná, pretože bola podpísaná v rozpore so
zákonom a predpismi univerzity. Výška provízie bola v porovnaní s výškou školného veľmi vysoká a
nevýhodná bola aj exkluzivita zmluvy. Tvrdil, že zmluvný vzťah rešpektoval až do doby, kým boli splnené
všetky zmluvné podmienky. Keď žalobca porušil zmluvu, žalovaný sa rozhodol ju ukončiť.

39.K.. A. C. vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že od 01.04.2006 do 28.02.2010 pôsobila vo
funkcii finančnej riaditeľky ekonomického oddelenia u žalobcu. Jej úlohou bolo zabezpečiť ekonomicko-
organizačné činnosti v rámci spoločnosti, komunikácia so zmluvnými partnermi a bola zodpovedná aj
za platby spoločnosti IMS, teda žalobcu. Tvrdila, že bola oboznámená so zmluvou uzavretou medzi
účastníkmi konania. Spolupráca medzi účastníkmi bola v rokoch 2006 a 2007 bezproblémová, pričom k
zhoršeniu vzťahov došlo po nástupe nového vedenia univerzity. Uviedla, že žalovaný sa snažil donútiť
žalobcu na uzavretie novej zmluvy a bola zrušená aj exkluzivita IMS v oblasti sprostredkovania štúdia
pre zahraničných študentov. Rokovania medzi účastníkmi boli neúspešné. Tvrdila, že všetky platby a
kalkulácie mali byť realizované najskôr v mene USD a neskôr v menách USD a EUR, preto už v januári
2008 žiadala, aby vo faktúre za zimný semester 2007/2008 ako aj v každej ďalšej faktúre sa uvádzala
len mena USD. Podľa K.. C. sa proces odsúhlasenia kalkulácie za letný semester 2007/2008 výrazne
predložil a nebol ukončený ani v zmluvne stanovených termínoch, teda k 15.04.2008. Ako prejav dobrej
vôle žalobca dňa 12.05.2008

26Cb/85/2016

- 13 -

zaslal žalovanému preddavkovú platbu 100 000 USD. Reakciou žalovaného bolo zaslanie listu s názvom
„ukončenie zmluvy“. Následne žalovaný zaslal žalobcovi faktúru vystavenú na menu SKK. Uviedla, že
rokovania o odsúhlasení kalkulácie prebiehali aj v období mesiacov jún až august 2008. Dňa 18.08.2008
bola žalobcovi doručená výzva žalovaného na úhradu faktúry do 7 dní. Tvrdila, že kalkulácia bola
odsúhlasená až dňa 26.08.2008 a následne žiadali o doručenie faktúry na menu USD. Žalovaný dňa
02.09.2008 doručil žalobcovi faktúru č. 3080000574 znejúcu na menu USD ale s pôvodným dátumom
vystavenia a splatnosti. K ďalšej oprave faktúry už žalovaný nepristúpil.

40.Štatutárny zástupca žalobcu E. Q. uviedol, že je jedným z majiteľov spoločnosti International Medicine
Studies, s.r.o.. Počas decembra 2005 boli oslovení rektorom veterinárnej univerzity prof. Z., aby pomohli
univerzite vo veľmi zvláštnej až extrémnej situácii, v ktorej sa univerzita v tom čase nachádzala. Situácia
bola taká, že predchádzajúca spoločnosť, ktorá spolupracovala s univerzitou zinkasovala sumu skoro
600 000 USD od študentov, ale tieto peniaze nepreviedla na univerzitu. Študenti zaplatili peniaze, ale
univerzita peniaze nedostala. Profesor Z. sa cítil plne zodpovedným za vzniknutú situáciu, pretože
bol rektorom a vynaložil všetko úsilie, aby danú situáciu vyriešil. V tom čase oslovil žalobcu, aby
pomohol túto situáciu vyriešiť. Dlh predstavoval 612 580 USD a riešenie spočívalo v tom, že žalobca
prevezmeme dlh a splatí univerzite jeho časť v hotovosti (suma 192 000 USD bola zaplatená na účet
univerzity) a ďalšia časť bude odčítaná z poplatku, ktorý mal dostať za študentov. Žalobca súhlasil s
podpísaním zmluvy, ktorá bola podobná zmluve podpísanej s predchádzajúcim sprostredkovateľom.

Išlo o exkluzívnu, výhradnú zmluvu na obdobie 10 rokov. Tvrdil, že sú medzinárodnou spoločnosťou
a spolupracujú s mnohými inými univerzitami. Jediným dôvodom prečo tento dlh prevzali bola snaha
pomôcť univerzite s vyriešením tejto situácie a vytvorenie podnikateľskej možnosti pre žalobcu. Cieľom
žalobcu bolo prinášať univerzite študentov z viacerých krajín. A to aj robili. Podpísali zmluvu, previedli
peniaze, na ktoré sa zaviazali a začali veľmi tvrdo pracovať. Za niekoľko mesiacov sa počet študentov
v medzinárodnom programe zvýšil na 62 ( kapacita bola plná). A preto 18.05.2007 po 18 mesiacoch
spolupráce prorektorka univerzity im zaslala list, v ktorom opisuje ako je rada, že táto spolupráca existuje
a funguje. Poukázal aj na dobrú spoluprácu s inými univerzitami, napr. aj s lekárskou fakultou UPJŠ v
Košiciach. So všetkými majú uzavreté exkluzívne a dlhodobé zmluvy na 10 rokov. Problém mali iba so
žalovaným. Začal sa potom čo na univerzite bolo zvolené nové vedenie vo februári 2007. Rektor pán
T.. T. aj pani T.. C. povedali vo svojich výpovediach, že táto zmluva pre žalovaného nebola, preto hľadali
nejaký spôsob ako ju zrušiť. Prvým pokusom bol list z 12.05.2008, v ktorom sa hovorí, že zmluva sa
ruší, pretože nie je legálna, nakoľko žalobca ako spoločnosť nesmie vyberať peniaze od študentov a
prevádzať ich univerzite. Univerzita musí inkasovať peniaze priamo od študentov. Férové by bolo, keby
túto skutočnosť oznámili žalobcovi a dodatkom k zmluve by sa problém vyriešil. Rovnaká situácia bola
riešená aj s UPJŠ bez vzniku problému. Vtedy začali mať pocit, že niekto na univerzite, teda rektor
hľadá dôvod na zrušenie zmluvy, ale nevedeli prečo. Problém bol aj v komunikácii so žalovaným a jeho
rektorom. Ponúkali dodatok k zmluve a aj začali o ňom rokovať. Právnici žalobcu navrhli zmluvu a zaslali
ju univerzite. Dostali nejaké
26Cb/85/2016

- 14 -

komentáre, zapracovali ich do nej a tak to išlo z jednej strany na druhú. Následne dňa 12.5.2008 dostali
list, že sa zmluva ruší. Žalobca bol presvedčený, že zmluva je platná. Paralelne pracovali aj na dodatku.
V istom okamihu už bol návrh dodatku hotový. Bolo dohodnuté stretnutie s právnikmi. Prišli so svojimi
právnikmi do Košíc, aby ju dokončili, teda
podpísali, ale nikdy k podpisu nedošlo. Vo svojich svedeckých výpovediach rektor a takisto aj kvestor
univerzity potvrdili, že sa snažili nájsť akýkoľvek dôvod, aby sa mohli zmluvu zrušiť. Druhý list o zrušení
zmluvy bol žalobcovi zaslaný v decembri 2008. Rokovania o dodatku teda nemohli byť zo strany
žalovaného vážne, nakoľko jeho úmyslom bolo ukončenie spolupráce. Žalobca mal za to, že zmluva
je platná. Univerzita však jednostranne začala kontaktovať študentov a žiadala, aby platili priamo jej
aj keď to bolo v rozpore so zmluvou. Poukázal aj na to, že už januári 2008 žiadali, aby faktúry boli
vystavované na menu USD, ale univerzita to nerešpektovala. Tvrdil, že bol problém aj s odsúhlasovaním
a výpočtom školného, nakoľko sa jednalo o medzinárodné prevody peňazí, ktoré za študentov mohli
platiť aj rodinný príslušníci a bolo potrebné platby spárovať, čo robil žalobca. Nezrovnalosti mohli byť
spôsobené aj v súvislosti s bankovými poplatkami, nenastúpením študenta na štúdium a pod.. Dňa 18.
júna 2008 dostali prvú faktúru za letný semester 2007/2008. Telefonicky aj mailom žiadali o jej zmenu,
aby sa vyhotovila v amerických dolá-roch. Tvrdil, že nesprávna bola aj suma, pretože v nej boli zahrnuté
aj sumy, ktoré oni od študentov nedostali (napr. I. W. Y. 8 200 USD). Základným princípom zmluvy bolo to,
že nemôžu univerzite previesť tie peniaze, ktoré od študentov nedostali. A takisto nemohli nútiť študenta,
aby zaplatil, ale univerzita mohla študentovi zastaviť štúdium v prípade, že nezaplatí. Dňa 12. mája 2008
previedli 100 000 USD na účet univerzity aj napriek tomu, že faktúru nedostali, aby nezadržiavali všetky
peniaze u seba. V júli opäť žiadali, aby bola faktú-ra vydaná v dolároch a až 02.09.2008 dostali takú
faktúru. Žiaľ suma nebola stále správna a rovnako neboli správne ani dátumy. V tejto faktúre dátum
splatnosti bol 29. jún 2008. Dos-tali ju však v septembri, ale zaplatiť ju mali v júni, teda 3 mesiace pred
doručením. Nebolo v nej uvedené ani to, že univerzita už dostala 102 100 USD. Univerzita uvádza vo
faktúre su-mu 325 300 USD, ale neuvádza v nej zaplatenú zálohu 102 100 USD. Vzhľadom na uvedené
oznámili univerzite, že faktúra nie je správna. V tom čase nastala situácia, keď začal rásť dlh univerzity
voči žalobcovi titulom provízie za študentov. Dňa 02.12.2008 zaslali univerzite list o započítaní časti
provízie so sumami, ktoré stále mali zaplatiť univerzite a bola to opäť vec dobrej vôle, lebo ani v tom
čase nemali platnú faktúru, pričom zdôraznil, že podľa zmluvy podmienkou pre platbu mala byť správna
a platná faktúra (podľa zmluvy dátum splatnosti mal byť uvedený vo faktúre). Dňa 04.12.2008 dostali
od univerzity list, že keď meškajú viac ako 45 dní s platbou, zmluva sa ruší s tým, že prvý list o zrušení
z mája je irelevantný.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného odkedy pôsobí ako konateľ žalobcu uviedol, že od roku 2012.
Zúčastnil sa rokovaní pri podpise zmluvy ako vlastník a boli mu poskyto-vané aktualizované údaje.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného nech odstráni rozpor vo vyjadreniach, na-koľko podľa výpisu
z obchodného registra nikdy nebol spoločníkom, teda vlastníkom žalobcu odpovedal, že je 55%-ným
vlastníkom spoločnosti Intrade, ktorá vlastní žalobcu.
K oneskoreným platbám v zmysle uzavretej zmluvy uviedol, že nepozná podrobnosti týkajúce sa úhrad.
K faktúre z 31.12.2007 vystavenej v slovenských korunách uviedol, že pri
26Cb/85/2016

- 15 -

prepočte z amerických dolárov vznikali problémy, preto 16.01.2008 účtovníčka žalobcu p. Roy zaslala e-
mail so žiadosťou o vystavenie ďalšej faktúry v mene USD. V zmluve sa nedefinovala, nevymedzovala
mena, v akej sa malo platiť, ale život je silnejší ako zmluva. Obe strany videli, že výpočet je komplikovaný,
pretože študenti platili svoje platby v rôznych termínoch a musel sa brať do úvahy výmenný kurz pri
prepočte. Vzhľadom na zmeny výmenných kurzov vznikal v účtovníctve niekedy zisk a inokedy strata.
Napokon všetky kalkulácie sa mali uskutočniť v USD, lebo študenti platili v dolároch. Žalobca aj faktúru
z decembra platil v dolároch. K zápočtu, ktorý bol podpísaný 02.12.2009 uviedol, že tento bol
podpísaný na základe vyššie uvedeného. Na presné sumy sa nepamätal. Univerzita povedala
študentom, že majú platiť priamo jej, čo bolo v rozpore so zmluvou a začínala vytvárať dlh voči
žalobcovi. Toto nebolo konaním v dobrej viere. Zdôraznil, že ani v tom čase nedostali správnu faktúru
za predchádzajúci semester. Tak ako previedli prvých 100 000 USD bez faktúry, zaplatili aj ďalšiu sumu
zápočtom.

41.Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie
je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva
nie je uzavretá.

42.Podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že
splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi0 a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

43.Podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

44.Podľa ust. § 345 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370)
znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,
ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Na
účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia
zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej
obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na
plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy
nie je podstatné. Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi,
že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku
1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej
povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto
lehoty.

45.Podľa ust. § 346 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné
porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v
omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote,
26Cb/85/2016

- 16 -

ktorá jej na to bola poskytnutá. Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní,
môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo
pred jej uplynutím.

46.Podľa ust. § 349 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto
zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe
nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany. Oprávnená
strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doru-
čená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.
Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe
určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ
neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

47.Podľa ust. § 350 Obchodného zákonníka ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná
a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy
bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí
primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností. Pri poskytnutí dodatočnej
lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní
svoju povinnosť v tejto lehote. V tomto prípade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto
lehoty, ak je primeraná, alebo uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná.

48.Podľa ust. § 351 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od
zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške
dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá
odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

49.Podľa ust. § 340 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí
zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie
požiadal.

50.Podľa ust. § 36 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať
na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa
neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.
Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Ak účastník,
ktorému je nesplnenie podmienky na
26Cb/85/2016

- 17 -

prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Na splnenie podmienky
sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej
splnenie na prospech. Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa,
že podmienka je odkladacia.

51.Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

52.Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplý-vajúcich v
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

53.Podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

54.Podľa ust. § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

55.Súd mal za to, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy je daný tým,
že žalobca neuznáva odstúpenie od zmluvy o pristúpení k záväzku a zmluvy o spolupráci zo strany
žalovaného, jeho právne postavenie by bolo bez takého určenia neisté a nemôže sa domáhať priamo
plnenia voči žalovanému.

56.Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cb 90/2009 - 57 zo dňa 07.06.2009 nariadil predbežné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o určenie neplatnosti
odstúpenia od zmluvy zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým bude porušovať exkluzivitu žalobcu
podľa čl. IX zmluvy o pristúpení k záväzku a zmluvy o spolupráci (v znení je dodatkov) uzavretej dňa
09.01.2006.

57.Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Cob 128/2009 - 90 zo dňa 07.10.2009 zmenil vyššie
uvedené uznesenie Okresného súdu Košice I tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
Konštatoval, že žalobca nepredložil dôkaz a ani to netvrdil, že faktúru č. 3080000574 zo dňa 18.06.2008
znejúcu na slovenskú menu riadne a včas reklamoval. Lehota splatnosti uvedená vo faktúre bola 11
dní a žalobca netvrdil, že fakturovanú sumu v lehote splatnosti uhradil i keby uvedenú lehotu počítal od
obdržania prepracovanej faktúry na menu USD.

58.Právny zástupca žalobcu mal za to, že v priebehu konania žalobca jednoznačne preukázal
účelovosť odstúpenia od zmluvy zo strany univerzity, ktoré nie je platné. V roku
26Cb/85/2016

- 18 -

2007 nastúpil do funkcie nový rektor univerzity pán T.. T. a následne bez akýchkoľvek konzultácií
zaslal návrh novej zmluvy s IMS s tým, že žiadal, aby návrh novej zmluvy bol podpísaný. IMS takýto
krok odmietol a v podstate bol to začiatok cieleného konca predmetnej zmluvy zo strany UVL. Potvrdil
to aj svojou svedeckou výpoveďou pán T.. T., ktorý výslovne a jednoznačne vyhlásil, že zmluva bola
pre UVL nevýhodná, a že on bol rozhodnutý ju ukončiť. Poukázal na list z 18.05.2007, v ktorom pani
T.. I. v rozpore s vyššie uvedeným vyjadruje nadmiernu spokojnosť so spoluprácou s IMS, tvrdí, že
počty študentov sa zvýšili, a že univerzita je veľmi spokojná. Oproti tomu nevedno z akých dôvodov
menovaná na pojednávaniach pred súdom spochybnila obsah listiny. V 16.01.2008 p. C. zasiela e-mail
UVL, aby faktúry sa vystavovali v mene USD. V mene, ktorá bola dohodnutá zmluvnými stranami ako
fakturačná mena pre tieto prípady. Ministerstvo zaslalo stanovisko univerzite o nedostatkoch
zmluvy a požiadalo ju o vykonanie nápravy. Táto náprava zo strany UVL spočívala v doručení listiny
„Odstúpenie od zmluvy“ a ukončení zmluvného vzťahu a to aj napriek tomu, že IMS ako prejav dobrej
vôle a na znak toho, že má trvalý eminentný záujem na
spolupráci na tejto zmluve, zaslala 12.05.2008 sumu 100 000 USD na účet univerzity. To všetko v čase,
keď neboli ukončené vzájomné prehľady, nebola odsúhlasená kalkulácia a nebola doručená faktúra,

teda hlboko pred termínom, kedy mala vzniknúť akákoľvek po-vinnosť IMS platiť. V júni 2008 UVL
vystavila faktúru na nikde nedohodnutú menu sloven-
ské koruny a doručila ju spoločnosti IMS. IMS vystavenie faktúry na nesprávnu menu namie-tala. Túto
skutočnosť potvrdila tiež pani C. e-mailom z 26.08.2008, v ktorom uviedla, že UVL odstránila vadu
faktúry a vystavila ju v mene USD, ponechala však na nej
staré dátumy splatnosti a plnenia. Mal za to, že je nemožné plniť niečo, čo v reálnom čase neexistuje.
IMS túto skutočnosť namietala a žiadala o vystavenie správnych dátumov, aby reálne mohol UVL
vzniknúť nárok na zaplatenie tejto pohľadávky a tiež na druhej strane IMS povinnosť túto pohľadávku
zaplatiť. UVL odmieta faktúru prerobiť. Ešte pred vystavením faktúry na menu USD univerzita
18.08.2008 zaslala žalobcovi upomienku. Teda 10 dní predtým, ako bola opravená faktúra doručená
žalovanému (02.09.2008). Nakoľko zo strany UVL nebola možná žiadna komunikácia, tak IMS listom
z 18.11.2008 započítala svoju pohľadávku voči UVL. Univerzita tento započítací prejav prevzala
02.12.2008 a podľa žalobcu ešte v ten istý deň opätovne odstupuje od zmluvy a antidatuje si toto
odstúpenie na 27.11.2008. Odstúpenie UVL bolo doručené IMS 04.12.2008. Mal za to, že takéto
účelové konanie smerujúce k zmareniu zmluvy je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
a nepoužíva právnu ochranu. Už len z tohto titulu nemôže byť takéto odstúpenie od zmluvy platné.
Poukázal tiež na kontradiktórnosť tvrdení žalovaného, keď UVL doručilo 12.05.2008 IMS dokument
nazvaný „Ukončenie zmluvy“ a následne adresovalo IMS list zo dňa 27.11.2008 s názvom „Odstúpenie
od zmluvy“. Ďalej UVL tvrdí, že dňa 18.08.2008 vyzvala IMS na plnenie a zároveň tvrdí, že za deň
doručenia výzvy na plnenie treba považovať deň doručenia novej faktúry. Keď dňa 18.08.2008 vyzvala
UVL IMS na plnenie faktúry nie je zrejmé ktorej, lebo len 26.08.2008 zasielali faktúru na menu USD e-
mailom a fyzicky faktúra došla až začiatkom septembra do rúk IMS. Žalobca započítal jednostranným
právnym úkonom svoju pohľadávku voči UVL oproti pohľadávke UVL voči IMS. Tento započítací prejav
UVL prevzala dňa 02.12.2008. Po tomto započítaní
26Cb/85/2016

- 19 -

UVL zasiela odstúpenie od zmluvy IMS. Opäť tu videl kontradiktórnosť, nakoľko raz už odstúpili, ale
pýtali si svoje peniaze. Akonáhle došlo k započítaniu zo strany žalobcu, čo bol legitímny spôsob zániku
záväzku, žalovaný odstupuje od záväzku, ktorý už neexistuje. Mal za to, že aj z tohto titulu je predmetné
odstúpenie od zmluvy absolútne neplatný právny úkon. Tvrdil, že nie je možné predsa odstupovať
od niečoho, čo už zaniklo. Tento záväzok IMS bol splnený. Uviedol, že ďalšia kontradiktórnosť
je v lehotách na plnenie. Vo výzve z 18.08.2008 IMS bola poskytnutá dodatočná lehota na plnenie
7 dní. Podľa neho s nemožnosťou plnenia, lebo IMS nevedela, čo má plniť. V priebehu konania
potom UVL tvrdila, že nejde o nepodstatné porušenie zmluvy, ale o podstatné porušenie zmluvy a
uplynutím 45-dňovej lehoty na plnenie má UVL právo na odstúpenie od zmluvy. Právny zástupca žalobcu
tvrdil, že takéto porušenie je nepodstatné porušenie zmluvy, lebo aj podľa ustanovení Obchodného
zákonníka v pochybnostiach sa porušenie zmluvy považuje za nepodstatné. UVL samotným listom zo
dňa 18.08.2008, keď vyzvala na údajné plnenie, tak sama uznala, že ide o nepodstatné porušenie
zmluvy. Táto skutočnosť má podstatný vplyv na vznik nároku UVL od zmluvy odstúpiť, pričom tvrdil, že
nikdy takýto nárok nevznikol. UVL v priebehu konania rozporovala čas plnenia t.j. moment, kedy vznikla
žalobcovi povinnosť plniť si záväzok zaplatiť UVL vystavenú neperfektnú novú faktúru. Podľa UVL z
dôvodu neurčenia času plnenia v zmluve, IMS mala v súlade s ust. § 340 Obchodného zákonníka
plniť svoj záväzok bez zbytočného odkladu potom, čo ho na to UVL vyzvala. Tvrdil, že dodnes
žalobcovi nie je známe, či UVL má na mysli dátum výzvy 18.08.2008, alebo dátum 26.08.2008,
nakoľko sama spochybňuje a zamieňa tieto dátumy. UVL ďalej argumentovala zľahčovaním, že zle
vystavený dátum splatnosti nemôže mať vplyv na povinnosť IMS fakturovanú sumu zaplatiť a je len
účtovnou operáciou v rámci interného ve-
vedenia UVL. IMS túto argumentáciu v plnom rozsahu považuje za právne irelevantnú, a to s poukazom
na ust. § 36 a § 37 Občianskeho zákonníka. V zmysle Dodatku č. 2 čl. VIII. ods. 2 ako aj dohody strán
na to, aby mohlo dôjsť k vzniku záväzku museli byť splnené nasledov-
né podmienky kumulatívne: musela byť oboma stranami bez akýchkoľvek pochybností odsúhlasená
kalkulácia, na základe takto odsúhlasenej kalkulácie UVL mala povinnosť vystaviť faktúru znejúcu na
menu USD v súlade s právnymi predpismi a vystavená faktúra sa má uhradiť v lehote splatnosti určenej

UVL. Z uvedeného teda vyplýva, že tvrdenie UVL, že v zmluve nebol určený čas plnenia neobstojí.
Zmluvné strany si v zmluve jasne dohodli čas plnenia, ktorý bol ponechaný na voľbu UVL s odkladacou
podmienkou rozhodnou pre začiatok plynutia času plnenia záväzku IMS voči UVL, ktorou bolo
doručenie riadne vystavenej faktúry spoločnosti IMS znejúcej na menu USD. Teda ak UVL vystavila
neperfektnú faktúru, s nereálnymi dátumami plnenia, tak samotný nárok na plnenie zo strany IMS
nemohol ani vzniknúť. UVL dôvodila, že mala právo odstúpiť od zmluvy bez poskytnu-tia primeranej
dodatočnej lehoty na plnenie, pričom poukazovala na čl. VIII bod 7 zmluvy. Právny zástupca žalobcu
uviedol, že zo skutočnosti, že zmluva v čl. VIII bod 7 zakladá právo UVL odstúpiť od zmluvy ak je IMS
v omeškaní viac ako 45 dní, nemožno vyvodiť, že takéto odstúpenie sa má uskutočniť bez poskytnutia
primeranej dodatočnej lehoty na plnenie. Článok VIII bod 7 zmluvy a lehota 45 dní predstavuje podľa
právneho zástupcu žalobcu odkladaciu podmienku po uplynutí, ktorej vznikne UVL právo na odstúpenie
od zmluvy, avšak v zmluve vôbec nie je výslovne upravené a zmluvnými stranami dohodnuté, či
predmetné omeškanie
26Cb/85/2016

- 20 -

IMS sa bude posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka o podstatnom porušení zmluvy,
alebo o nepodstatnom porušení zmluvy. Obchodný zákonník ustanovuje, že pri po-chybnostiach
sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Upomienkou z 18.08.2008, v ktorej poskytla
dodatočnú lehotu na plnenie, sa univerzita výslovne vyslovila, že je to nepodstatné porušenie. Oproti
tomu, keď zaslala odstúpenie druhé z 02.12.2008, nebola v ňom poskytnutá žiadna primeraná lehotu
na plnenie. Mal za to, že v danom prípade je potrebné použiť výkladové pravidlá uvedené v ust. §
266 ods. 1, 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorých prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej
osoby, ak ten úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Prejav
vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu
strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. V prípade ak UVL pripisuje v rozpore so svojím
predošlým prejavom vôle a výkladom iný výklad a význam odstúpeniu od zmluvy, mal žalobca za to,
že takéto konanie sa má posudzovať podľa ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Teda UVL
prejavila na základe výzvy z 18.08.2008, že takéto konanie, bude nepodstatným porušením zmluvy.
Univerzita zaslala odstúpenie od zmluvy začiatkom decembra bez poskytnutia akejkoľvek primeranej
lehoty. Ďalej mal za to, že UVL právo odstúpiť od zmluvy nikdy nevzniklo ani nemohlo vzniknúť, nakoľko
predpokladom pre vznik tohto práva je porušenie povinnosti zo strany IMS ( údajnej povinnosti
zaplatiť novú faktúru ), avšak táto povinnosť IMS v skutočnosti nikdy nevznikla, nakoľko UVL dodnes
nedoručila IMS riadne vystavenú novú faktúru, ktorá by mohla založiť vznik pohľadávky UVL voči
IMS na zaplatenie sumy v nej uvedenej, so splatnosťou uvedenej na novej faktúre. V prípade, že by
IMS povinnosť zaplatiť
novú faktúru vznikla, IMS ju splnila uspokojením pohľadávky UVL z titulu započítania ešte predtým,
ako UVL od zmluvy odstúpila a teda odstúpenie UVL aj v tomto prípade je neplatný právny úkon.
K výpovediam svedkov - zamestnancov žalovaného uviedol, že tieto sú neurči-té a plné vnútorných
rozporov. Tvrdil, že nevedeli odôvodniť nevýhodnosť zmluvy pre žalo-ného, ani vyjadriť sa k priebehu
odsúhlasovania platieb a vyhýbali sa odpovediam na zásadné
otázky, ktoré majú vplyv na posudzovanie veci samej. Namietal aj hodnovernosť tvrdení týchto
svedkov. Mal za to, že zmluva presne upravovala postup fakturácie, ktorý je bližšie opísaný v Dodatku
č. 2, ktorým sa menil čl. VIII zmluvy. Podkladom pre fakturáciu mal byť
vzájomne odsúhlasený zoznam študentov a odsúhlasená kalkulácia. V prípade ak by strany nedospeli
k dohode o kalkulácii, strany mali vzniknuté rozpory riešiť vzájomnou konzultáciou a rokovaniami, ktoré
však boli nemožné z dôvodov na strane žalovaného. Tvrdil, že zmluvné strany sa preukázateľne
dohodli, že platobnou menou v danom prípade bude USD, o čom svedčí e-mailová komunikácia medzi
účastníkmi. V plnom rozsahu sa stotožnil s výpoveďou svedka T.. Z. - bývalého rektora žalovaného a
písomným vyjadrením K.. C. - bývalej finančnej riaditeľky žalobcu. Právny zástupca žalobcu uviedol,
že žalobca v priebehu konania jednoznačne preukázal, že odstúpenie UVL od zmluvy je neplatné.
Konanie žalovaného od nástupu nového vedenia UVL je účelové a zamerané na dosiahnutie ukončenia
spolupráce so žalobcom, a to napriek skutočnosti, že tento si svoje zmluvné povinnosti riadne plnil a

plní naďalej, samozrejme v rozsahu mu umožnenom žalovaným. Žalobca však nemô-že takéto konanie
žalovaného akceptovať, pretože zmluvu uzatvoril s legitímnym vedením

26Cb/85/2016

- 21 -

UVL a s legitímnym obchodným zámerom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd
žalobe vyhovel.

59.Právny zástupca žalovaného mal za to, že aj po vykonaní rozsiahleho dokazovania zostala
skutková a právna situácia zhodná so situáciou, ktorá existovala v čase, keď Krajský súd v Košiciach
rozhodoval o odvolaní voči predbežnému opatreniu. Tvrdil, že žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že
by žalobca reklamoval vystavenú faktúru riadne a včas. Túto skutočnosť žalobca dokazuje e-mailom
žalovanej zo dňa 26.08.2009. Tento dôkaz posudzoval Krajský súd v Košiciach v konaní o vydanie
predbežného opatre-nia a konštatoval potom, čo sa oboznámil s vyššie uvedeným dôkazom, že
žalobca vysta-venú faktúru nereklamoval. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom tvrdenia,
že nevedel presnú výšku svojho záväzku. Túto skutočnosť pritom v žalobe neuviedol a začal ju uvádzať
až potom, keď Krajský súd rozhodol o predbežnom opatrení. Ak by bolo pravdivé, že nepoznal výšku
svojho záväzku, bol by reklamoval logicky výšku fakturovanej sumy. Žalovaný však výšku fakturovanej
sumy nikdy nereklamoval. Ani v predmetnom e-maily sa nespochybňuje výška fakturovanej čiastky. To,
že pohľadávka žalovaného bola splatná a právne vývody žalobcu o nemožnosti zaplatenia fakturovanej
sumy sú chybné potvrdzuje opäť právny názor Krajského súdu, ktorý vyslovil vo svojom uznesení zo
dňa 07.10.2009 č. k. 3Cob/128/2009-90, keď konštatoval, že lehota splatnosti uvedená vo faktúre bola
11 dní a žalobca v konaní netvrdil, že fakturovanú sumu v lehote uhradil i keby uvedenú lehotu počítal
od obdržania prepracovanej faktúry na menu USD. S poukazom na uvedené mal za to, že nárok
žalobcu uplatnený v konaní by mohol obstáť len v prípade, ak by preukázal, že zaplatil fakturovanú
sumu v lehote, ktorú by počítal od obdržania prepracovanej faktúry. To však žalobca nikdy netvrdil ani
nedokazoval, lebo fakturovanú pohľadávku v tejto lehote neuhradil. V konaní bola predložená listina zo
dňa 02.12.2009 označená ako zápočet pohľadávok a záväzkov. Z obsahu uvedenej listiny plynie, že
samotný žalobca uznal, že existoval jeho záväzok zaplatiť titulom školských poplatkov za letný semester
2007/2008. Tento záväzok zanikol až dňa 02.12.2009 v dôsledku započítania s pohľadávkami, ktoré
mal žalobca voči žalovanému. Pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktoré existovali v deň vykonania
zápočtu t.j. 02.12.2009 boli pohľadávkami z titulu provízie, ale za školské roky až 2008/2009 a
2009/2010. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že započítal voči nárokom žalovaného svoje
pohľadávky už dňa 02.12.2008. Z uvedeného je zrejmé, že tieto pohľadávky, pohľadávky žalobcu voči
žalovanému mohli vzniknúť najskôr v roku 2009, teda až potom, čo žalovaný využil svoje oprávnenie
a od zmluvy o spolupráci odstúpil. Je ne-pochybné, že v čase odstúpenia od zmluvy žalobca bol v
omeškaní s platením školských po-
platkov za letný semester 2007/2008, a že toto omeškanie sa skončilo až dňa 02.12.2009, keď jeho celý
záväzok zanikol započítaním. Podpísaním predmetnej listiny zápočtu, teda žalobca paradoxne sám
uznal a potvrdil, že dlhoval žalovanému titulom školských poplatkov za letný semester 2007/2008 do
dňa 01.12.2009, teda aj v čase odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného, sumu minimálne 223.200
USD. Podľa Obchodného zákonníka strana môže odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak takéto právo
jednej zo strán vyplýva zo zmluvy, alebo v prípade, keď to určuje zákon t.j. Obchodný zákonník, alebo
iný zákon. Na jednostranné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje zákonné, alebo zmluvné oprávnenie.
Zákon
26Cb/85/2016

- 22 -

alebo zmluva spravidla viaže takéto oprávnenie na splnenie určitých podmienok. Všetky ustanovenia
Obchodného zákonníka odstúpenia od zmluvy sú dispozitívne, preto si strany môžu dojednať, že
odstúpenie od zmluvy je v konkrétnom prípade vylúčené. Podľa čl. VIII bodu 7 zmluvy o pristúpení
k záväzku a zmluvy o spolupráci zo dňa 09.01.2006 v znení dodatkov bolo zmluvnými stranami
dohodnuté, že v prípade omeškania platby študijných poplatkov zo strany žalobcu o viac ako 45 dní
má žalovaný právo jednostranne odstúpiť od zmluvy. S ohľadom na toto zmluvné dojednanie, nebolo
zo strany žalovaného potrebné postupovať v zmysle §§ 345 a 346 Obchodného zákonníka, lebo mal
na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. VIII bodu 7 zmluvné oprávnenie. Nebol teda povinný žalobcu
vyzývať na splnenie jeho zmluvných záväzkov a ani určovať lehotu na dodatočné plnenie. Z tohto
dôvodu je polemika žalobcu o tom, kedy mu bola doručená písomnosť žalovaného zo dňa 18.08.2008
právne irelevantná. Je zrejmé, že v čase keď žalovaný využil svoje zmluvné oprávnenie a od zmluvy o
pristúpení záväzku a zmluvy o spolupráci odstúpil, žalobca nepochybne nemal uhradený svoj záväzok
voči žalovanému a jeho omeškanie trvalo viac ako 45 dní. Keďže žalobca porušoval svoje zmluvné
záväzky žalovaný využil svoje zmluvné oprávnenie od zmluvy odstúpiť a preto je ľahostajné, o aké
porušenie zmluvy sa jednalo. Takéto úvahy by mohli mať relevanciu len v prípade, ak by neexistovalo
zmluvné oprávnenie žalovanej odstúpiť od zmluvy a žalovaný by využíval svoje zákonné oprávnenie
na odstúpenie od zmluvy. Len v tom prípade by musel žalovaný postupovať v sú-lade s § 344 a nasl.
Obchodného zákonníka. Zdôraznil tú skutočnosť, že Krajský súd v Koši-ciach mal k dispozícii všetky
podstatné písomné podklady, z ktorých žalobca vyvodzuje svoj nárok a rozhodol tak, že jeho nároky
nie sú ani len osvedčené na vydanie predbežného opatre-nia. Ak teda nároky nie sú ani len osvedčené
na vydanie predbežného opatrenia, nie je možné,
aby existovali predpoklady pre priznanie súdnej ochrany v tomto konaní. Z uvedených dôvo-dov trval
na tom, aby žaloba bola zamietnutá.

60.Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o pristúpení k
záväzku a zmluvy o spolupráci zo dňa 09.01.2006 (vrátane dodatkov) uzavretej medzi stranami sporu.

61.Úlohou súdu prvej inštancie po zrušení jeho rozsudku krajským súdom bolo: a) vy-sporiadať sa s
otázkou, ktorú faktúru a v akej lehote mal žalobca uhradiť (na základe čoho súd dospel k záveru, že
lehota splatnosti faktúry na menu USD je 11 dní), b) vysporiadať sa s otázkou reklamácie faktúr, c)
posúdiť otázku konania žalovaného v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s poukazom na
správanie sa žalovaného po nástupe nového vedenia v roku 2007.

62.K vyššie uvedeným skutočnostiam (otázkam) právny zástupca žalobcu uviedol, že argumentáciu
žalovaného vo vzťahu k určeniu lehoty splatnosti faktúry a fakturačnej meny
považuje za irelevantnú. K vzniku záväzku IMS voči UVL zaplatiť školné poplatky museli byť splnené
nasledovné podmienky: a) oboma stranami bez akýchkoľvek pochybností odsúhlasená kalkulácia, b)
vystavenie faktúry UVL na základe odsúhlasenej kalkulácie na menu USD, c) určenie lehoty splatnosti
UVL vo faktúre. Mal teda za to, že tvrdenie
26Cb/85/2016

- 23 -

žalovaného o tom, že v zmluve nebol určený čas plnenia, neobstojí. Zmluvné strany si dohodli čas
plnenia, ktorý bol ponechaný na voľbu UVL s odkladacou podmienkou rozhodnou pre začiatok plynutia
času plnenia, ktorou bolo doručenie riadne vystavenej faktúry žalovaným žalobcovi znejúcej na menu
USD. Nesprávne určenie dátumu splatnosti na novej faktúre (na menu USD) zakladajúcej nemožnosť
plnenia vzhľadom na čas doručenia, nemožno stotožniť s neplatnosťou zmluvy v časti určenia lehoty
plnenia alebo s neurčením času plnenia v zmluve. Mal za to, že žalovaný nesplnil túto odkladaciu
podmienku. Tvrdil, že medzi zmluvnými stranami bola jednoznačne dohodnutá fakturačná mena USD
o čom svedčia e-mailové správy zo 16.01.2008 a 26.08.2008. Poukázal aj na to, že konanie
žalovaného po 01.02.2007 (po nástupe nového vedenia), ako to vyplýva aj z vykonaného dokazovania,
napĺňalo všetky definície šikany. Sústavné obštrukcie, odmietanie komunikácie so zmluvným partnerom
a zámerné vyvolávanie právnej neistoty smerovalo k tomu, aby žalovaný výkonom svojho práva
znevýhodnil žalobcu a spôsobil mu ujmu odstúpením od zmluvy. Nerealizovaním obchodného zámeru

žalobcu v dôsledku činnosti žalovaného sa mu zabránilo v dosiahnutí návratu investovaných finančných
prostriedkov. Mal za to, že vo vzťahu ku konaniu žalovaného v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku je potrebné preskúmať celú dobu spolupráce IMS a UVL. Žalobca dobrovoľne pristúpil
k záväzku vo výške 618 000 USD a zaviazal sa túto pohľadávku žalovaného uhradiť. Žalobca sa
týmto konaním dostal do stavu kedy poskytol vopred významnú časť svojho plnenia, pričom vzájomné
plnenie žalovaného malo spočívať vo využívaní služieb žalobcu počas dohodnutého obdobia tak, aby sa
žalobcovi investované finančné prostriedky vrátili, k čomu však už z dôvodu napadnutého odstúpenia od
zmluvy nedošlo. Tvrdil, že žalobca počas celej doby trvania zmluvy so žalovaným aktívne spolupracoval
a plnil si svoje záväzky. Uviedol, že žalobca reklamoval vystavenú faktúru č. 3080000574 vystavenú na
menu SKK, čoho dôsledkom bolo vystavenie novej faktúry na menu USD. Mal za to, že doručenie riadne
vystavenej faktúry znejúcej na menu USD s riadnymi, možnými dátumami splatnosti je v zmysle zmluvy
odkladacou podmienkou vzniku nároku žalovaného na zaplatenie školných poplatkov a nie je prípustné,
aby sa takéto zmluvné dojednanie kvalifikovalo ako výzva na plnenie. Ak žalovaný túto odkladaciu
podmienku nesplnil, nemôže sa na ňu odvolávať a odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie školného. Na
preukázanie skutočnosti, že zmluva uzavretá medzi IMS a UVL bola štandardnou zmluvou predložil súdu
zmluvu uzavretú s Lekárskou fakultou UPJŠ a zmluvu uzavretú s Varšavskou univerzitou. Z týchto je
zrejmé, že zmluva s UVL je pre univerzitu výhodná. K namietanej oneskorenej úhrade záväzkov zo strany
IMS uviedol, že žalobca svoje záväzky splnil. Skutočnosť, že žalovaný namieta týždňové a dvojtýždňové
omeškanie s platbami po 10 rokoch od ich uskutočnenia je právne bezvýznamná vo vzťahu k predmetu
konania. Do 19.04.2016 žalovaný nenamietal, že by sa takéto konanie považovalo za porušenie zmluvy.
Poukázal na to, že právo je možné uplatniť len v lehote 4 rokov, inak sa premlčí. Navyše z listu T.. K.. I.
T.. zo dňa 18.05.2007 vyplýva, že žalovaný bol spokojný so spoluprácou so žalobcom.

63.Právny zástupca žalovaného ku skutočnostiam, ktoré mal po zrušení rozsudku preveriť súd prvej
inštancie uviedol, že na faktúre č. 3080000574 je uvedený dátum vyhotovenia 18.06.2008 a splatnosť
29.06.2008. Rozdiel medzi oboma dátumami je 11 dní.
26Cb/85/2016

- 24 -

Pokiaľ žalobca tvrdil, že faktúru prevzal dňa 02.09.2008 bolo na ňom, aby ju v lehote 11 dní zaplatil
alebo jej obsah namietal. Mal teda za to, že žalobcovi bola doručená riadna faktúra. Žalobca netvrdil, že
fakturovanú sumu v lehote splatnosti uhradil, i keby uvedenú lehotu počítal od obdržania prepracovanej
faktúry na menu USD. Tvrdil, že nárok žalobcu uplatnený v konaní by mohol obstáť len v prípade,
ak by preukázal, že zaplatil fakturovanú sumu v lehote, ktorú by počítal od obdržania prepracovanej
faktúry. To však žalobca nikdy netvrdil ani nedokazoval, lebo fakturovanú pohľadávku neuhradil. Vo
svojom liste zo dňa 18.11.2008 pritom sám svoj dlh uznal a zaviazal sa ho zaplatiť v najbližších dňoch.
Podstatou a predmetom sporu je tá skutočnosť, že v čase, keď žalovaný využil svoje zmluvné oprávnenie
a svojím listom zo dňa 27.11.2008, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 04.12.2008, od zmluvy o pristúpení
k záväzku a zmluvy o spolupráci zo dňa 09.01.2006 odstúpil, žalobca nepochybne nemal uhradený
svoj záväzok voči žalovanému a jeho omeškanie trvalo oveľa viac ako 45 dní. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že nevedel presnú výšku svojho záväzku. Túto skutočnosť žalobca
v žalobe neuviedol a ak by toto tvrdenie malo byť pravdivé, žalobca by bol reklamoval výšku fakturovanej
sumy, čo však nikdy neurobil. Tvrdil tiež, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania
skutočnosti, že by faktúru vystavenú na menu SKK právne účinným spôsobom reklamoval. V konaní
nebol označený ani vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by túto skutočnosť preukázal. Mal tiež za to, že
výkon práva zo strany žalovaného - odstúpenie od zmluvy nie je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Žalobca bol totiž nepochybne v omeškaní s plnením svojich zmluvných záväzkov a
práve toto jeho konanie bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný v súlade so
zmluvou len reagoval na porušenie záväzkov zo strany žalobcu. K námietke správania sa žalovaného
po nástupe nového vedenia uviedol, že UVL bol Ministerstvom školstva SR zaviazaný upraviť zmluvu
o spolupráci, ktorá bola v rozpore s platnými právnym stavom. Z uvedeného žiadalo nové vedenie UVL
úpravu zmluvy. Táto skutočnosť nemá súvis s úkonom žalovaného, ktorým odstúpil od zmluvy. Žalovaný
postupoval v súlade s čl. VII. bodom 7 zmluvy v znení dodatkov. V čase keď žalovaný využil svoje
zmluvné oprávnenie a odstúpil od zmluvy žalobca nepochybne nemal uhradený svoj záväzok voči UVL.

Tvrdil tiež, že Krajský súd v Košiciach, ani Najvyšší súd SR nevytkli nedostatočne zistený skutkový stav
veci, ktorý je nezmenený. Mal za to, že zo zmluvy ani jej dodatkov nevyplýva, že vznik práva žalovaného
na plnenie od žalobcu je viazaný na splnenie podmienok tak ako ich uvádza žalobca. Z textu bodu 2
čl. VIII. dodatku č. 2 k zmluve je zrejmé, že na podklade odsúhlasenej kalkulácie vyhotoví UVL účtovný
doklad, faktúru. Čo aj žalovaný urobil. Žalobcovi vznikla povinnosť na plnenie a žalovanému právo na
úhradu od žalobcu dňom zápisu zahraničných študentov na jednotlivé formy štúdia a podpisom osobitnej
zmluvy podľa bodu 4 v spojení s bodom 5 (zaplatenie školského poplatku) článku VI. zmluvy v znení
dodatku č.2. Uviedol, že k zavŕšeniu odsúhlasenia kalkulácie za letný semester 2007/2008 došlo listom
žalovaného zo dňa 02.06.2008, obsahom ktorého bol prehľad študentov a poplatkov za štúdium v AJ
od zahraničných študentov, spolu so zapracovanými zmenami, ktoré navrhovala p. Roy, a to mailom
zo dňa 29.05.2008. Prílohu tvoril presný zoznam študentov a kalkulácia školských poplatkov v celkovej
výške 325 300 USD, ktorá bola zhodná s prepočtom vypracovaným zo strany žalobcu. K odsúhlaseniu
kalkulácie školských poplatkov za letný semester akademického roka 2007/2008 teda
26Cb/85/2016

- 25 -

nesporne medzi účastníkmi došlo. Dňa 18.06.2008 vyhotovil žalovaný faktúru č. 3080000574 s lehotou
splatnosti 29.06.2008, na ktorej okrem iného bola uvedená aj suma na plnenie v mene USD (325 300
USD). To znamená, že aj z pôvodnej faktúry nepochybne plynula výška úhrady, ktorú mal žalobca
realizovať, a to nielen v mene SKK, ale aj v mene USD.
Z uvedeného vyplýva, že konanie žalobcu v rozhodnom období, ako aj v súčasnosti bolo a je účelové
s cieľom vyhnúť sa plneniu svojej povinnosti. V zmluve uzavretej medzi IMS a UVL nie je zakotvená
povinnosť žalovaného vystavovať faktúry v mene USD. K šikanóznemu výkonu práva zo strany
žalovaného uviedol, že tieto tvrdenia žalobcu nemajú žiaden reálny základ. Univerzita využila svoje
právo odstúpiť od zmluvy, nakoľko žalobca si celkom jasne a preukázateľne neplnil svoje povinnosti
plynúce zo zmluvy. Poukázal aj na to, že žalobca sa v zmysle uzavretej zmluvy zo dňa 09.01.2006
zaviazal, že čiastku 100 000 USD zaplatí žalovanému do 5 pracovných dní po uzatvorení zmluvy. Podľa
účtovných dokladov zaplatil žalobca časť predmetnej sumy 75 400 USD dňa 25.01.2006, sumu 711
187,20 Sk dňa 01.02.2006 a celú sumu doplatil až dňa 14.12.2006, teda viac ako 11 mesiacov po lehote.
Na preukázanie týchto platieb žalovaný predložil súdu výpisy z účtov. Žalobca sa tiež zaviazal, že sumu
92 580 USD zaplatí do 15.12.2007, avšak podľa účtovných dokladov bola táto suma zaplatená až dňa
03.01.2008. Z uvedeného vyplýva, že žalobca porušoval svoje zmluvné povinnosti od počiatku existencie
zmluvného vzťahu. V zmysle zápočtu z 02.12.2009 žalobca uhradil žalovanému 223 200 USD, nakoľko
dňa 14.05.2008 bol už zaplatený preddavok vo výške 102 100 USD. Na preukázanie vyššie uvedeného
žalovaný predložil súdu výpis z účtu o úhrade 100 000 USD dňa 14.05.2008 a výpis z účtu z 23.11.2007,
podľa ktorého žalobca zaplatil žalovanému 319 850 USD, ktorá pozostáva z platby za školské poplatky
v sume 317 750 USD za zimný semester 2007/2008 a zo sumy 2 100 USD, ktorá bola preplatkom zo
strany IMS titulom platby za školské poplatky za zimný semester 2007/2008. Predmetná čiastka 102
100 USD bola odrátaná od záväzku žalobcu voči žalovanému. Čiastku 223 200 USD žalobca uhradil
žalovanému v zmysle zápočtu z 02.12.2009. Pohľadávky žalobcu, ktoré sa započítali predmetným
zápočtom, boli pohľadávkami z titulu provízie za školský rok 2008/2009 a 2009/2010. Nie je teda pravdivé
tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že už dňa 02.12.2008 započítal svoje pohľadávky voči žalovanému.
Pohľadávky žalobcu voči žalovanému mohli teda vzniknúť až v roku 2009. To znamená, že žalobca
dlhoval žalovanému titulom školských poplatkov za letný semester 2007/2008 do 01.12.2009, teda aj
v čase odstúpenia od zmluvy sumu 223 200 USD. Žalobca teda v rozhodnom období vedel o tom, že
dlhuje a koľko dlhuje žalovanému.

64.Uzavretou zmluvou vrátane dodatkov bolo súdu preukázané, že strany si v nich jasne a zrozumiteľne
upravili predmet zmluvy a teda aj práva a povinnosti, ktoré z nich pre zmluvné strany vyplývajú. Jednou
z povinností vyplývajúcich zo zmluvy pre žalobcu bolo uhrádzanie školských poplatkov žalovanému. V
článku VIII bod 2 zmluvy (v znení dodatkov)
účastníci zmluvy dohodli, že na základe odsúhlasenej kalkulácie školských poplatkov žalovaný vyhotoví
účtovný doklad - faktúru za príslušný semester. Splatnosť školských poplatkov mala byť stanovená na
vystavených faktúrach. Prípadné rozpory pri odsúhlasovaní kalkulácie školských poplatkov sa účastníci
zaviazali riešiť vzájomným rokovaním.

26Cb/85/2016

- 26 -

65.V zmluve síce boli uvedené jednotlivé poplatky zo strany študentov v menách USD a EUR, ale
účastníci v nej nedohodli, v akej mene sa má vystaviť účtovný doklad (faktúra). Mailovou komunikáciou
nebolo možné meniť zmluvu. O tejto skutočnosti svedčí aj to, že boli uzavreté dodatky č. 1 a 2 k zmluve,
pričom o treťom dodatku sa rokovalo, ale k jeho uzavretiu nedošlo. Podľa čl. IX. bodu 3 zmluvy zmluvu
bolo možné meniť iba v písomnej forme.

66.Žalobca nepreukázal súdu, že by reklamoval niektorú z predložených faktúr (č. 3080000574 z
18.06.2008 na menu SKK, resp. USD), alebo namietal skutočnosti a údaje
v nich uvedené do podania predmetnej žaloby na súd. Zo žiadneho predloženého e-mailu, ani
listu žalobcu nevyplýva reklamácia faktúr. Žiadosť o vystavenie faktúry na menu USD nezna-mená
reklamáciu faktúry, nakoľko v zmluve nebolo dohodnuté v akej mene sa má faktúra vy-staviť. Je
potrebné poznamenať, že aj predchádzajúca faktúra bola vystavená v Slovenských korunách. Čo sa
týka odpočítania preplatkov z predchádzajúceho obdobia (2 100 USD a prípadných ďalších), tieto bolo
možné si uplatniť aj následným zápočtom, čo by bolo vzhľadom na dohodnutý spôsob fakturácie ako
aj z účtovného hľadiska správnejšie. K takému zápočtu nakoniec aj dňa 02.12.2009 došlo. Preddavok
vo výške 100 000 USD aj keď nebol uvedený vo faktúre (ani v opravenej), zaplatený bol, pričom úhradu
žalovaný nepopieral, preto skutočnosť, či jeho zaplatenie bolo alebo nebolo vo faktúre uvedené nie je
rozhodujúce.

67.Z mailovej komunikácie zo 06.06.2008 a 20.06.2008 vyplýva, že výška platby za letný semester
2007/2008 musela byť medzi zmluvnými stranami odsúhlasená v období medzi 06.06.2008 a
20.06.2008. Faktúra za letný semester 2007/2008 teda mala a mohla byť vystavená v uvedenom období.
Faktúra č. 3080000574 na menu SKK, bola vystavená dňa 18.06.2008, to znamená že v rozhodnom
období. Keďže výška platby bola aj podľa A. C. odsúhlasená (e-mail p. C. z 20.06.2008), žalovaný bol
oprávnený vystaviť faktúru, a to aj napriek určitým „nezrovnalostiam“ uvádzaným menovanou. Tieto
mohli byť na základe dohody medzi účastníkmi zmluvy vyriešené v budúcnosti, tak ako to strany robili
aj v iných prípadoch, keď dochádzalo napr. k zmenám v štúdiu jednotlivých zahraničných študentov. O
tejto skutočnosti svedčí aj preplatok vo výške 2 100 USD a jeho vysporiadanie zápočtom z 02.12.2009.

68.Na základe e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu súd dospel k záveru, že najneskôr dňom
vyhotovenia faktúry č. 3080000574 ( dňom 18.06.2008 ) v mene SKK bol návrh kalkulácie školských
poplatkov medzi účastníkmi konania odsúhlasený. Tento stav potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca výšku
vyčíslených školských poplatkov nereklamoval ani po doručení faktúry na slovenskú menu, ani po
doručení faktúry na menu USD a ani doposiaľ. Reklamácia nebola preukázaná žiadnym dôkazom a
žiadosť o zmenu meny na faktúre nie je možné považovať za reklamáciu, nakoľko fakturačná mena
nebola v zmluve dohodnutá.

69.Z e-mailu K.. A. C. zo dňa 28.07.2008 adresovaného pani Y. súd zistil, že K.. C. v ňom nežiadala o
vystavenie faktúry na menu USD, len sa pýtala, či by nemala byť vystavená na menu USD, pretože ak
by klesol kurz, mohla byť suma v slovenských korunách nižšia.
26Cb/85/2016

- 27 -

70.Z uvedeného vyplýva, že faktúra č. 3080000574 s dátumom vyhotovenia 18.06.2008, splatná
29.06.2008 vystavená na slovenskú menu, v ktorej bola uvedená aj výška plnenia v mene USD po

prepočte zo slovenskej meny, bola vyhotovená v súlade so zmluvou uzavretou medzi účastníkmi ( v
znení dodatkov ) a po splnení dohodnutých podmienok.

71.Táto faktúra bola doručená žalobcovi dňa 20.06.2008, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné.
Žalobca teda vedel kedy a akú sumu má uhradiť na základe predmetnej faktúry žalovanému a to aj s
prihliadnutím na čiastočnú úhradu (na úhradu preddavku) vykonanú v máji 2008 žalobcom vo výške 100
000 USD. Vykonanie úhrady záväzku v predmetnej časti nebola sporná medzi účastníkmi konania.

72.To, že žalovaný prepracoval faktúru č. 3080000574 a vystavil ju opätovne na menu USD s tým istým
dátumom vyhotovenia a splatnosti nemá vplyv na povinnosť žalobcu splniť svoj záväzok. Faktúru č.
3080000574 vystavenú na menu USD je možné považovať za výzvu na splnenie záväzku zo strany
žalovaného žalobcovi, pričom žalobca bol povinný na základe
nej plniť bez zbytočného odkladu po jej doručení. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že táto
faktúra bola doručená žalobcovi dňa 02.09.2008.

73.V čl. VIII bod 7 zmluvy účastníci dohodli, že v prípade omeškania platby študijných poplatkov zo
strany žalobcu na účet žalovaného o viac ako 45 dní odo dňa stanoveného podľa čl. VIII bod 2a), 2b)
má žalovaný právo jednostranne odstúpiť od tejto zmluvy. V danom prípade ide o zmluvne dohodnuté
právo medzi účastníkmi na odstúpenie od zmluvy po splnení stanovených podmienok. Nie je teda
dôležité, či sa jedná o podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, ktoré zakladá právo
na odstúpenie od zmluvy. Je ale potrebné uviesť, že keď takéto právo na odstúpenie od zmluvy bolo
zakotvené v zmluve, malo by byť pre účastníkov zrejmé, že v prípade nesplnenia povinnosti, na ktoré
sa toto oprávnenie viaže, druhá strana nebude mať záujem na splnení povinnosti.

74.Žalobca faktúru č. 3080000574 vystavenú na slovenskú menu neuhradil v lehote splatnosti a je
nepochybné, že v čase odstúpenia od zmluvy bol v omeškaní s jej úhradou o viac ako 45 dní.

75.Žalobca neuhradil ani faktúru č. 3080000574 vystavenú na menu USD v lehote splatnosti, teda bez
zbytočného odkladu po jej doručení, ale ani v lehote splatnosti 11 dní uvedenej vo faktúre v zmysle
odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob 128/2009-90 zo dňa 07.10.2009. Na
faktúre č. 3080000574 je uvedený dátum vyhotovenia 18.06.2008 a splatnosť 29.06.2008. Rozdiel
medzi oboma dátumami je 11 dní. Zrejme z toho vychádzal krajský súd pri určení lehoty splatnosti faktúry.

76.Keďže žalobca bol v omeškaní s platbami študijných poplatkov o viac ako 45 dní, žalovaný od zmluvy
v súlade s ust. čl. VIII bod 7 zmluvy odstúpil a to listom zo dňa 27.11.2008 doručeným žalobcovi dňa
04.12.2008.

26Cb/85/2016

- 28 -

77.Žalobca tvrdil, že listom z 18.11.2008 doručeným žalovanému dňa 02.12.2008 započítal jednostranne
svoje pohľadávky voči žalovanému (84 700 USD + 50 000 EUR) so záväzkami voči žalovanému vo
výške 223 200 USD. Žalobca nepreukázal súdu existenciu svojich pohľadávok voči žalovanému v čase
predmetného zápočtu ani ich výšku a splatnosť. Nepreukázal súdu ani to, že predmetným zápočtom
došlo k zániku celého jeho dlhu voči žalo-vanému. Navyše žalovaný neuznal predmetný jednostranný
zápočet. Žalobca predložil súdu aj list žalovaného zo dňa 31.12.2008 označený ako „započítanie
pohľadávok“, na základe ktorého žalovaný ku dňu 31.12.2008 započítal svoju pohľadávku vo výške
223 200 USD voči pohľadávke žalobcu vo výške 79 000 USD a 53 750 EUR. Zo zápočtu záväzkov
z 02.12.2009 podpísaného oboma účastníkmi súd zistil, že na základe vzájomnej dohody si účastníci
započítali vzájomné záväzky a pohľadávky medzi ktorými bola aj pohľadávka žalovaného voči žalobcovi
vo výške 223 200 USD za školské poplatky za letný semester 2007/2008.

78.Keďže žalobca nepreukázal súdu, že by dňa 18.11.2008 mal pohľadávku voči žalovanému v plnom
rozsahu kryjúcu sa s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi ( vo výške

223 200 USD ) a keďže až dňa 02.12.2009 došlo na základe dohody účastníkov k započítaniu
pohľadávky žalovaného vo výške 223 200 USD voči pohľadávkam žalobcu, súd mal za to, že
doručením jednostranného zápočtu zo dňa 18.11.2008 žalovanému dňa 02.12.2008 ( ani 01.12.2008
ako to tvrdí žalobca ) nedošlo k zániku záväzku žalobcu voči žalovanému z titulu neuhradenia školských
poplatkov za letný semester 2007/2008.

79.S poukazom na vyššie uvedené v čase odstúpenia od predmetnej zmluvy žalovaným žalobca bol
v omeškaní s úhradou dlhu ( študijných poplatkov ) o viac ako 45 dní, a preto žalovaný mal právo od
zmluvy odstúpiť listom zo dňa 27.11.2008 doručeným žalobcovi dňa 04.12.2008.

80.Žalobca tiež tvrdil, že odstúpenie od zmluvy je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a zásadami
poctivého obchodného styku. K tomu je potrebné uviesť, že účastníci si právo na odstúpenie od zmluvy
dohodli v predmetnej zmluve, pričom táto dohoda samotná nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani so
zásadou poctivého obchodného styku. Ako to vyplýva aj zo zmluvy, žalovaný nemal dobrú skúsenosť s
dodržiavaním zmluvných povinností zo strany spoločnosti International Medicine Study, Inc., k záväzku
ktorej žalobca pristúpil. Na základe uvedeného žalobca musel byť s tým uzrozumený, že v prípade
splnenia podmienok uvedených v čl. VIII bod 7 zmluvy žalovaný využije svoje právo a od zmluvy odstúpi.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne zistené, že žalobca neuhradil riadne a včas študijné poplatky
žalovanému za letný semester 2007/2008. Už v máji 2008 žalovaný zaslal žalobcovi list o ukončení
zmluvy, ktorý neskôr považoval za bezpredmetný. Aj vzhľadom na túto skutočnosť žalobca musel
vedieť, že žalovaný bude trvať na dodržiavaní zmluvných povinností. Samotné odstúpenie od zmluvy
pri dodržaní účastníkmi dohodnutých podmienok nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi ani zásadami
poctivého obchodného styku. Žalovaným predloženými dôkazmi o omeškaní žalobcu s plnením svojich
povinností vyplývajúcich zo zmluvy (výpismi z účtu, upomienkami a pod.) bolo súdu preukázané, že
žalobca od začiatku zmluvného vzťahu si neplnil svoje záväzky zo zmluvy riadne a včas.
26Cb/85/2016

- 29 -

Nemôže sa teda dovolávať porušovania zásad poctivého obchodného styku, keď sám neplnil riadne a
včas svoje povinnosti. Žalovaný len využil svoje právo vyplývajúce zo zmluvy po tom, čo žalobca nesplnil
svoju povinnosť uhradiť školské poplatky riadne a včas.

81.Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

82.Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanove-niami súd dospel k
záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

83.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

84.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým
rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

85.Nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.