Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614010285
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614010285.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Majkutovej

Lesňákovej a prísediacich Gabriely Samekovej a Daniela Šimovčeka na hlavnom pojednávaní dňa 25.
marca 2015 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
W. J. R. P. M. B. K. Ý. , nar. XX. X. XXXX v R. V., trvale bytom K. R. XXX, okres R. V.,

Q. J. R. P. M. B. K. Ý. , nar. X. X. XXXX v R. V., trvale bytom N. W. XXX, M., okres R. V.,

V. B. C. P. N. Í. K. , nar. XX. X. XXXX v R. V., trvale bytom L. XXXX/XX, W.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , že

po vzájomnej dohode, že okradnú poškodenú K. Š., dňa 6. 1. 2014 po tom, ako poškodená zaplatila

W. J., vodičovi v Banskej Bystrici, ktorý ju odviezol z miesta trvalého bydliska do Banskej Bystrice,
W. J. následne pri návrate z Banskej Bystrice zo svojho telefónu prostredníctvom SMS správy v čase
asi o 20.30 hod. upozornil svojho brata Q. J., že sa už vracajú s poškodenou do Galovian, následne
Q. J. spoločne s V. B. vyrazili z Važca na vozidle Q. J. zn. BMW 525 TDS, ev. č. LM 634 CH,
striebornej metalízy, do Galovian, kde po príchode vozidlo odparkovali do tmavej uličky vedľa budovy
predajne COOP Jednota Galovany, ktorá je vzdialená od domu poškodenej cca 150 m, potom prešli
ku domu poškodenej č. X, otvorenou bránou vošli na pozemok domu a ukryli sa v drevenom humne
nachádzajúcom sa za rodinným domom, kde čakali na príchod W. J., ktorý mal doviezť poškodenú K.

Š.B. pred dom, následne v čase asi o 21.20 hod., keď W. J. vysadil pred domom poškodenú, pristúpili
z dvora rodinného domu č. X k poškodenej K. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S. XXX, M., W. A. X.
X, ktorá práve prichádzala k svojmu domu cez bráničku na oplotení, V. B. a Q. J., ktorí boli oblečení v
tmavom oblečení s kuklami a kapucňami na hlave, ktoré si sami priniesli so sebou, prvý pristúpil pred
poškodenú V. B. a do tváre jej nastriekal slzný plyn, ktorý si priniesol so sebou, keď po zásahu slzným
plynom poškodená spadla na zem, V. B. jej vytrhol z ruky kabelku následkom čoho z nej odtrhli rúčku,
a zakričal na poškodenú „toto máš za C., C. si ťa nájde“, pričom uvedené mu nakázal zakričať W. J.,

tomuto všetkému sa prizeral Q. J., ktorý mal v ruke sprej so slzným plynom, ktorý nepoužil, následne z
miesta ušli k vyššie zaparkovanému vozidlu, na ktorom z Galovian odišli do Važca, kde v mieste trvalého
bydliska V. B. v rodinnom dome č. XXX v kotolni domu spálili oblečenie, ktoré mal na sebe Q. J. a
kabelku s peňaženkou a celým obsahom, okrem peňazí, ktoré si v sume 3.500,- eur rozdelili na tri časti
a išli domov, kde za Q. J. prišiel v čase asi o 23.00 hod. aj W. J., ktorý si vtedy prebral svoj podiel z
lúpeže, pričom v kabelke, ktorú odcudzili, sa nachádzala finančná hotovosť 3.500,- eur v 50-eurových
bankovkách, občiansky preukaz, preukaz VZP a bankomatová karta B. B. na meno K. Š., občiansky

preukaz, preukaz VZP a bankomatová karta B. B. na meno C. X.J., nar. XX. XX. XXXX a preukaz VZP
na meno T. K., nar. X. X. XXXX, čím uvedeným konaním spôsobili škodu K. Š., nar. XX. X. XXXX, trvalebytom S. XXX, M., okres R. V., prechodne bytom X. X, okres R. V., vo výške najmenej 3.570,- eur, pričom
pri útoku utrpela zranenia spôsobené slzotvorným plynom, ktorý jej bol nastriekaný do tváre a očí, na čo
bola ošetrená rýchlou zdravotnou službou na mieste, iné zranenia poškodená pri lúpeži neutrpela,

t e d a

obžalovaní W. J., Q. J., V. B.

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali
závažnejším spôsobom konania (so zbraňou) a spôsobili inému väčšiu škodu,

obžalovaní Q. J., V. B.

-spoločnýmkonanímneoprávnenevniklidoobydliainéhoačinspáchalizávažnejšímspôsobomkonania

(so zbraňou),

č í m s p á c h a l i

obžalovaní W. J., Q. J., V. B.

spolupáchateľstvo k zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188 ods.1, ods. 2 písm. b/, c/ (§ 138 písm. a/)
Trestného zákona,

obžalovaní Q. J., V. B.

spolupáchateľstvo k prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú :

Obžalovaný W. J.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, k/, l/, n/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods.
1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad

nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri)
roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze
nepriblížiť sa k poškodenej K. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S. XXX, M., okres R. V., prechodne
bytom X. X, okres R. V., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia
poškodenej.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze
písomne sa ospravedlniť poškodenej K. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S. XXX, M., okres R. V.,
prechodne bytom X. X, okres R. V..

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s

probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný p o v i n n ý strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, hlásiť sa u neho počas prvého
roku po právoplatnosti rozsudku jedenkrát za mesiac, v druhom, treťom a štvrtom roku skúšobnej doby

jedenkrát za dva mesiace, prvýkrát je povinný hlásiť sa do 10 kalendárnych dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Obžalovaný Q. J.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, k/, l/, n/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2,
ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad

nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky
a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze
nepriblížiť sa k poškodenej K. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S. XXX, M., okres R. V., prechodne
bytom X. X, okres R. V., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia
poškodenej.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze
písomne sa ospravedlniť poškodenej K. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S. XXX, M., okres R. V.,
prechodne bytom X. X, okres R. V..

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s

probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný p o v i n n ý strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, hlásiť sa u neho počas prvého

rokupoprávoplatnostirozsudkujedenkrátzamesiac,vdruhom,treťom,štvrtomapiatomrokuskúšobnej
doby jedenkrát za dva mesiace, prvýkrát je povinný hlásiť sa do 10 kalendárnych dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Obžalovaný V. B.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, k/, l/, n/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2,
ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad
nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky

a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze
nepriblížiť sa k poškodenej K. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S. XXX, M., okres R. V., prechodne
bytom X. X, okres R. V., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia

poškodenej.Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze
písomne sa ospravedlniť poškodenej K. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S. XXX, M., okres R. V.,
prechodne bytom X. X, okres R. V..

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný p o v i n n ý strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, hlásiť sa u neho počas prvého
rokupoprávoplatnostirozsudkujedenkrátzamesiac,vdruhom,treťom,štvrtomapiatomrokuskúšobnej
doby jedenkrát za dva mesiace, prvýkrát je povinný hlásiť sa do 10 kalendárnych dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 16. 9. 2014 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na W. J., Q. J. a V. B. obžalobu pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm.
c/ Trestného zákona (§ 138 písm. a/ Trestného zákona) formou spolupáchateľstva podľa § 20 ods. 1
Trestného zákona a Q. J. a V. B. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 ods. 1 Trestného zákona pre skutok,

ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný W. J. na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a odpovedal kladne
na otázky podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku,

či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm.

c/ Trestného zákona (§ 138 písm. a/ Trestného zákona) formou spolupáchateľstva podľa § 20 ods. 1
Trestného zákona
či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za zločin jemu kladený za vinu,
čisaobžalovanýpriznaldobrovoľne,uznalvinuzaspáchanýskutok,ktorýsakvalifikujeakozločinlúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona (§ 138 písm. a/ Trestného zákona) formou

spolupáchateľstva podľa § 20 ods. 1 Trestného zákona .

Prokurátor a poškodená navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, preto súd na hlavnom
pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného W. J., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku a uznal obžalovaného vinným zo

spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona (§ 138 písm.
a/ Trestného zákona) formou spolupáchateľstva podľa § 20 ods. 1 Trestného zákona. Dokazovanie o
vine v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, súd preto už nevykonával a vykonal len
dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Obžalovaný Q. J. na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a odpovedal kladne
na otázky podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku,

či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm.
c/ Trestného zákona (§ 138 písm. a/ Trestného zákona) formou spolupáchateľstva podľa § 20 ods. 1
Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Trestného zákona,či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za zločin jemu kladený za vinu,
čisaobžalovanýpriznaldobrovoľne,uznalvinuzaspáchanýskutok,ktorýsakvalifikujeakozločinlúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona (§ 138 písm. a/ Trestného zákona) formou

spolupáchateľstva podľa § 20 ods. 1 Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa
20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,

Prokurátor a poškodená navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, preto súd na hlavnom
pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného Q. J., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v

obžalobe, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku a uznal obžalovaného vinným zo
spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona (§ 138 písm.
a/ Trestného zákona) formou spolupáchateľstva podľa § 20 ods. 1 Trestného zákona. Dokazovanie o
vine v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, súd preto už nevykonával a vykonal len
dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Obžalovaný V. B. na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a odpovedal kladne
na otázky podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku,

či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm.
c/ Trestného zákona (§ 138 písm. a/ Trestného zákona) formou spolupáchateľstva podľa § 20 ods. 1
Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Trestného zákona,
či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za zločin jemu kladený za vinu,
čisaobžalovanýpriznaldobrovoľne,uznalvinuzaspáchanýskutok,ktorýsakvalifikujeakozločinlúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona (§ 138 písm. a/ Trestného zákona) formou
spolupáchateľstva podľa § 20 ods. 1 Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa

20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,

Prokurátor a poškodená navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, preto súd na hlavnom
pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného V. B., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku a uznal obžalovaného vinným zo

spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona (§ 138 písm.
a/ Trestného zákona) formou spolupáchateľstva podľa § 20 ods. 1 Trestného zákona. Dokazovanie o
vine v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, súd preto už nevykonával a vykonal len
dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Obžalovaný W. J. je v mieste svojho bydliska v obci Kráľova Lehota hodnotený kladne, je ženatý,
býva v spoločnej domácnosti s manželkou, synom a dcérou v rodinnom dome, ktorý si spolu s
manželkou kúpili v januári 2014. Podľa informácií obce je zamestnaný u firmy Rettenmeier Tatra
Timber, s.r.o. Liptovský Hrádok ako robotník údržbár. Jeho osobné, rodinné a majetkové pomery
hodnotí obec ako dobré. Jeho vystupovanie a správanie na verejnosti taktiež hodnotí kladne,

pričom jeho konanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Zo správ predložených
jeho predchádzajúcim a súčasným zamestnávateľom vyplýva pozitívne hodnotenie jeho osoby vo
vzťahu k plneniu si pracovných povinností, ako aj obľúbenosť v kolektíve. Ako zamestnanec pracuje
zodpovedne, samostatne, úlohy vykonáva podľa pokynov nadriadeného, je iniciatívny, pracovitý a k
pracovnej morálke nemajú výhrady. Predchádzajúci zamestnávateľ poukázal na jeho vlastnosti ako

zodpovednosť, priateľskosť, spoľahlivosť, neprejavili sa u neho sklony k agresivite a v kolektíve bol
obľúbený. Zo správy Telovýchovnej jednoty Družstevník Liptovská Kokava vyplýva, že obžalovaný W.
J. je v uvedenej organizácii činný ako člen výboru futbalového oddielu. Z aktuálneho odpisu registra
trestov obžalovaného W. J. vyplýva jeden záznam, pričom sa v tomto prípade na páchateľa hľadí, akoby
nebol odsúdený. Lustrácia v registri priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky preukazuje,

že obžalovaný W. J. bol dvakrát postihnutý blokovou pokutou pre porušenie pravidiel cestnej premávky,
v inom prípade bolo u neho priestupkové konanie zastavené.Obžalovaný Q. J. je v mieste svojho bydliska v obci Važec hodnotený neutrálne, zo správy vyplýva,
že menovaný je slobodný, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a jeho majetkové a rodinné
pomery nie sú známe. O požívaní alkoholických nápojov alebo iných návykových látok nemajú žiadnu

vedomosť. Na obecnom úrade nie je evidovaný žiadny priestupok. Zo správy Folklórneho združenia
Stráne Važec vyplýva, že Q. J. je členom tohto folklórneho združenia od roku 2008, pričom sa aktívne
zúčastňuje vystúpení, speváckych súťaží ako člen speváckej zložky a hrá na heligónke. V kolektíve je
veľmi obľúbený pre jeho veselú povahu. V súčasnosti má založenú hudobnú skupinu, v ktorej pôsobí ako
spevák a zúčastnil sa na viacerých akciách v obci aj mimo obce. Zo správy Obecného športového klubu

KriváňVažecvyplýva,žeQ.J.ječlenomfutbalovéhozväzuObecnéhošportovéhoklubuKriváňVažecod
roku 2014, pričom sa aktívne zúčastňuje futbalových turnajov a v kolektíve je veľmi obľúbený. Taktiež sa
zúčastňoval brigád na úpravách nového futbalového ihriska vo voľnom čase a teda jeho osobu považujú
za prínos do futbalového oddielu ŠK Kriváň Važec. Podľa odpisu registra trestov obžalovaný Q. J. nemá
záznam v registri trestov. Z lustrácie v registri priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je
preukázané, že boli proti nemu vedené dve priestupkové konania na úseku porušenia pravidiel cestnej

premávky vyriešené blokovou pokutou.

Obžalovaný V. B. je v mieste svojho trvalého bydliska v meste Poprad hodnotený neutrálne. Zo správy
vyplýva, že je ženatý, má 1 maloleté dieťa a to R. B., nar. XX. X. XXXX. V evidencii mestskej polície
nemá záznam, iné údaje o menovanom úradu nie sú známe. Zo správy obce Važec, kde bol prihlásený

na trvalý pobyt do februára 2015 vyplýva, že menovaný nemá evidovaný žiadny priestupok, o požívaní
alkoholických nápojov alebo iných návykových látok nemá obec vedomosť. Zo správ predložených
zamestnávateľmi obžalovaného V. B. vyplýva, že je zamestnaný v spoločnosti Brantner Poprad, s.r.o., a
to od 21. 8. 2014 na dobu určitú s predpokladom predĺženia tejto doby na neurčito, kde pracuje ako vodič
pri zbere zdravotníckeho, kuchynského odpadu. Zamestnávateľ je s jeho pracovnou morálkou spokojný,

neporušil pracovnú disciplínu, jeho dochádzku a plnenie pracovných povinností hodnotí na vysokej
úrovni. S jeho prácou sú spokojní aj klienti, s ktorými prichádza do styku. Z pracovného hodnotenia
spoločnosti Pinot Property, s.r.o., Poprad vyplýva, že obžalovaný V. B. je zamestnaný v ich obchodnej
spoločnostiod8.11.2014nazákladedohodyopracovnejčinnosti,kdepracujenapozíciistrážnik,vrátnik
počas víkendov, kde vykonáva nočné smeny. S jeho pracovnou disciplínou a morálkou je zamestnávateľ

spokojný, neporušil pracovnú disciplínu. Svojim plnením pracovných povinností a prístupom k práci
motivoval svojho zamestnávateľa k uzavretiu novej dohody o pracovnej činnosti na dobu od 1. 1. 2015
do 31. 12. 2015. Z odpisu registra trestov obžalovaného V. B. vyplýva, že tento nemá záznam v
registri trestov. Lustrácia v registri priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky preukazuje, že
obžalovaný V. B. bol trikrát postihnutý blokovou pokutou pre porušenie pravidiel cestnej premávky.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení § 34
ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaných vyhodnotil povahu spáchaných trestných činov, osoby páchateľov a možnosti ich

prevýchovy. Trestná sadzba pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/ Trestného zákona
je stanovená trestom odňatia slobody na 7 až 12 rokov, pri prečine porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, je stanovená trestom odňatia slobody až na dva roky.
Obžalovaní W. J., Q. J. a V. B. sa dopustili zločinu lúpeže spoločným konaním, zároveň obžalovaní Q.
J. a V. B. sa spoločným konaním dopustili aj prečinu porušovania domovej slobody.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom u všetkých troch obžalovaných súd
vzhliadol štyri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, a to poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j/ Trestného zákona, teda vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu, ďalej

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k/ Trestného zákona, keďže obžalovaní dobrovoľne nahradili
poškodenej všetku spôsobenú škodu, taktiež boli splnené podmienky na zohľadnenie poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, že sa k spáchaniu trestných činov priznali a tieto úprimne
oľutovali, ako aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona, že všetci traja obžalovaníuž od začiatku prípravného konania napomáhali orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní
trestnej činnosti, ktorej sa dopustili. U obžalovaných Q. J. a V. B., keďže títo sa svojím konaním dopustili
dvoch trestných činov, súd musel u nich prihliadať na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/

Trestného zákona a teda, že spáchali viac trestných činov. Súd potom v súlade s ustanovením § 41 ods.
1 Trestného zákona u týchto obžalovaných ukladal trest úhrnný podľa toho zákonného ustanovenia,
ktorésavzťahujenatrestnýčinznichnajprísnejšietrestný.Vzhľadomnataktovyhodnotenépoľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, takto upravená trestná sadzba pri zločine lúpeže

predstavuje 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace.

Súd po vykonanom dokazovaní o treste dospel k záveru, že v danom prípade pri zistení a kumulácií
týchtoviacerýchvšeobecnýchpoľahčujúcichokolností,malzato,žejemožnéichposúdiťakovýnimočné
okolnosti, ktoré s prihliadnutím na osobné pomery všetkých troch obžalovaných, súd vyhodnotil ako
odôvodňujúce použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného

zákona a jeho aplikáciu pri ukladaní druhu a výmery trestov u obžalovaných. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na ustálenú judikatúru, podľa ktorej nemožno vylúčiť, že viaceré okolnosti, ktoré inak
samy o sebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami v konkrétnom prípade súhrnne nadobudnú
taký význam, že ich bude možno posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ustanovenia § 40
ods. 1 Trestného zákona (teraz § 39 ods. 1 Trestného zákona). Úplné zistenie všetkých poľahčujúcich,

priťažujúcich okolností, ako aj zhodnotenie stupňa ich intenzity vo vzťahu k ostatným k okolnostiam,
ktoré sa týkajú činu a osoby páchateľa a súhrnne tvoria stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, je
nevyhnutnou podmienkou na určenie druhu a výmeru trestu.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade sú u všetkých

troch obžalovaných splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona o
mimoriadnom znížení trestu, a tým k jeho uloženiu pod zákonom stanovenú hranicu. Pokiaľ by súd
ukladal trest hoci na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, t. j. vo výmere 7 rokov, musel by
uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý možno vzhľadom na pomery obžalovaných považovať
skutočne za neprimerane prísny trest. Skutočnosti, že všetci obžalovaní sú pracujúci, hodnotenie ich

osôb, či už v rámci života obcí, v ktorých žijú, angažovanie sa v kultúrnych a športových organizáciách,
snahy o vedenie riadneho občianskeho života, ale aj rodinné pomery u obžalovaných W. J. a V. B., na
ktorých sú výživou odkázané maloleté deti, ako aj manželky na rodičovskej dovolenke, ale aj postoj
samotných obžalovaných k spáchanej trestnej činnosti, nad ktorou vyjadrili úprimnú ľútosť, k priebehu
dokazovania v prípravnom konaní, ale aj v konaní pred súdom, viedli súd k záveru, že použitie zákonom

ustanovenej trestnej sadzby by bolo pre všetkých páchateľov neprimerane prísne a účel trestu možno
u nich dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

Pri stanovení výmery trestu sa súd zároveň riadil aj obligatórnym ustanovením § 39 ods. 3 písm. d/
Trestného zákona a to, že trest odňatia slobody kratší ako dva roky súd nesmie ani pri ukladaní trestu

pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu uložiť, ak dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
je aspoň 5 rokov, pričom v tomto prípade dolná hranica predstavovala 7 rokov.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd uložil obžalovaným W. J., Q. J. a V. B. trest odňatia slobody vo
výmere 3 roky, ktorého výkon podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním

sa obžalovaných v skúšobnej dobe. Skúšobnú dobu stanovil v dlhšom trvaní u obžalovaného W. J. na
4 roky a u obžalovaných Q. J. a V. B. na 4 roky a 6 mesiacov, ktorej dĺžku považuje za primeranú na to,
aby v priebehu jej plynutia obžalovaní preukázali, že sa účel im uloženého trestu dosiahol aj bez jeho
výkonu a boli schopní v tomto čase viesť riadny život, zároveň počas jej trvania sú povinní sa podrobiť
dohľadu a kontrole probačného a mediačného úradníka v pravidelných časových intervaloch tak, ako im

bolo určené. Ako súčasť probačného dohľadu súd uložil obžalovaným viaceré obmedzenia a povinnosti,
ktoré majú prispieť nielen k prevýchove obžalovaných, a to podrobiť sa programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu, ale aj poskytnúť osobe poškodenej určitú morálnu satisfakciu v
podobe písomného ospravedlnenia sa poškodenej zo strany obžalovaných a zároveň zákazu priblíženia
sa k jej osobe a obydliu.

Súd je presvedčený, že takto uložený trest je primeraný a spravodlivý a dostatočne splní svoj účel
najmä, že obžalovaným zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na ich prevýchovu
k tomu, aby v budúcnosti viedli riadny život, taktiež povinnosti a obmedzenia, ktoré popri výkoneprobačného dohľadu boli obžalovaným uložené, zabezpečia a zavŕšia ich nápravu a účel individuálnej,
ako aj generálnej prevencie dostatočne splní u všetkých troch obžalovaných podmienečný trest odňatia
slobody, pretože nepodmienečný výkon trestu by bol pre obžalovaných neprimerane prísny a mal

nepriaznivý dopad na ich rodiny a im blízke osoby.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na
Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný
účinok.

Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, a to aj proti
vôli obžalovaného; obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka; príbuzní obžalovaného
v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného; ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho

spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho
vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného; poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu; zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o

zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.