Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Alena Záhumenská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/195/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119201277
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3119201277.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: R., proti žalovanému: I., o zaplatenie
265,73 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. júna 2016, č.k.
15C/6/2019-39, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
265,73eurdotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Žalobcovipriznalprotižalovanémunároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3 a §
443Obč.zákonníka.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcasapodanoužaloboudomáhal
od žalovaného náhrady škody vo výške 265,73 eur. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím Okresného
úradu P., odbor všeobecnej vnútornej správy, odd. priestupkov č. M. zo dňa 07.03.2018 bol žalovaný
uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa voči žalobcovi dopustil tým, že mu
prerezaním motorovou pílou úmyselne poškodil drevené spodné priečne nosníky na piatich plotových
dieloch oplotenia rodinného domu žalobcu, čím žalobcovi podľa odborného vyjadrenia spôsobil škodu
vo výške 265,73 eur. Žalobca žalovaného vyzval na náhradu škody listom zo dňa 05.11.2018, ktorú
žalovaný neuhradil. Súd prvej inštancie mal za preukázané splnenie všetkých predpokladov pre vznik
zodpovednosti žalovaného za škodu. Otázna bola výška škody, ktorá vznikla na oplotení žalobcu
priestupkom žalovaného a ktorú žalovaný namietal s poukazom na to, že poškodených bolo len 5
dielcov a nie 10, že neboli správne zadokumentované rozmery poškodených častí a že on už poškodenie
opravil. Súd prvej inštancie ustálil výšku škody podľa odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX spracovaného
v pôvodne vedenom trestnom konaní spol. I.., kde výška škody bola vyčíslená na sumu 265,73 eur.
Žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by relevantne spochybnil takto určenú výšku škody,
nenavrhol vykonať žiadne iné dokazovanie za účelom prehodnotenia, resp. preskúmania takto určenej
výšky škody ním spôsobenej. Tiež súd prvej inštancie podotkol, že v priestupkovom konaní to bol
žalovaný, ktorý sa vyjadril, že škodu v tejto sume podľa odborného vyjadrenia je ochotný nahradiť. Jeho
tvrdenie, že sa dopytoval na výšku škody v spol. J. G., ktorý sa mali vyjadriť v tom zmysle, že škoda
je nadhodnotená, nie je relevantným dôkazom, keďže o tomto svojom tvrdení žalovaný ani predložil
žiaden dôkaz. Tiež treba dodať, že výšku škody nepredstavuje len nákupná cena nových drevených
dielcov, ale všetky náklady potrebné na uvedenie poškodenej veci do predošlého stavu (stavu pred
poškodením), a teda sa musia vziať do úvahy aj ostatné potrebné čiastkové úkony, ako vyplýva z
odborného vyjadrenia - hodnotu za demontáž -rozobratie poškodenej časti oplotenia, za dodávku a
znovuzriadenie oplotenia a náter opravenej časti oplotenia. Výšku škody žalovaný namietal s poukazomna to, že nepoškodil 10 ale len 5 plotových dielcov. V konaní ale ani nebolo sporné to, že žalovaný
svojím úmyselným konaním poškodil prerezaním celkovo 5 plotových dielcov, ako to je vyšpecifikované
v rozhodnutí o priestupku a aj keď žalovaný ako jeden z argumentov v konaní
uvádzal, že nesúhlasí s tým, že poškodil 10 dielcov, ale poškodil len 5 dielcov, súd prvej inštancie v
tejto súvislosti uviedol, že poškodenie 10 dielcov sa žalovanému ani nekladie za vinu. Aj sám žalobca
uvádza v žalobe, že poškodených bolo 5 dielcov, tak, ako to bolo ustálené aj v priestupkovom konaní a
ešte pred postúpením veci v trestnom konaní. Poškodenie 5 dielcov bolo zadokumentované v ohliadke
na mieste činu konanej dňa 11.10.2017, pri ktorej bol prítomný žalovaný a z počtu dielcov 5 vychádzalo
aj odborné vyjadrenie znaleckej organizácie č. XXX/XXXX, ktorá určovala výšku škody v sume 265,73
eur len na 5 poškodených dielcov oplotenia a nie na 10 dielcoch. Súd prvej inštancie preto ustálil, že
poškodenýchbolo5dielcovalenzatýchto5poškodenýchdielcovjeuplatnenánáhradaškody,ktorábola
ustálená odborným vyjadrením vyčísľujúcim škodu na 265,73 eur. Pokiaľ sa žalovaný ďalej bránil tým,
že rozmery poškodených 5 dielcoch boli policajtmi nesprávne zmerané a zadokumentované, keď podľa
neho rozmery boli menšie, než tie, ktoré boli zmerané vyšetrovateľom, pretože on si dielce premeriaval a
tiež namietal, že dielce neboli ohobľované, čím by mala byť škoda nižšia, súd prvej inštancie konštatoval,
že žalovaný nepreukázal, že by rozmery ním poškodených dielcov boli menšie, než tie, ktoré boli
zaznamenané vyšetrovateľom v trestnom konaní na ohliadke miesta činu dňa 11.10.2017 (pri ktorej
ohliadke naviac žalovaný bol sám prítomný a z obsahu zápisnice ani nevyplýva, že by proti jej obsahu
vzniesol akékoľvek námietky) a s ktorými pracovala organizácia spracúvajúca odborné vyjadrenie č.
XXX/XXXX. V zápisnici z ohliadky miesta činu sa uvádza, že poškodený 7. dielec má rozmery (dĺžky
nosníkov x hrúbky nosníkov) 247 x 12 cm, 8.dielec má rozmery 238 x 12 cm, 9. dielec 232 x 12
cm, 11.dielec 235 x 12 cm a 12.dielec 238,5 x 12 cm, pričom všetky plotové diely boli vysoké 185 cm.
Rovnako sa tieto rozmery premietli aj do zadania pre spracovanie odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX.
pre znaleckú organizáciu a podľa obsahu odborného vyjadrenia, bola škoda určovaná práve pre takto
špecifikované časti oplotenia zodpovedajúc zadokumentovaným rozmerom na mieste samom. Z takto
zameraných údajov potom ani nevyplýva, že by rozmery boli 250 x 185 cm či 25 x 12 cm, ako uvádza
žalovaný v odpore. Preto súd prvej inštancie vychádzal z údajov zistených vyšetrovateľom, týkajúcich sa
rozmerov poškodených častí oplotenia, ktoré boli aj predmetom ohodnocovania. Ak žalovaný uvádzal
rozmery 250 x 185 cm, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že tieto rozmery poškodených plotových
dielcov, ktoré sa uvádzali v skoršom odbornom vyjadrení č. XXX/XXXX (ktorý najskôr
ohodnotil škodu na 511,66 eur), boli práve následne upravené premeraním na mieste samom pri
ohliadke na mieste činu dňa 11.11.2017, čomu následne zodpovedalo aj ďalšie odborné vyjadrenie
č. XXX/XXXX, ktoré pracovalo len s rozmermi takto upravenými, poníženými. Na skoršie odborné
vyjadrenie č. XXX/XXXX súd prvej inštancie preto ani neprihliadal a ani žalobca si z neho svoj nárok
v tomto konaní uplatnený nevyvodzoval, a preto ani rozmery poškodených plotových dielcov v tomto
skoršom odbornom vyjadrení uvedené (250 x 185 cm) nie sú brané do úvahy. Ak žalovaný uvádzal,
že poškodené dielce neboli ohobľované, z obsahu pripojeného spisu (fotodokumentácia oplotenia)
vyplýva, že dielce boli zbavené kôry, čo konštatoval aj vyšetrovateľ v žiadosti o odborné vyjadrenie
z 12.10.2017, ktoré je súčasťou odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX. Ak žalovaný namietal, že plot
už opravil, pričom opravou mal na mysli to, že do poškodených plotových dielov nabil klince, aby sa
plot nezrútil, súd prvej inštancie uviedol, že toto nie je žiadna nová skutočnosť, ktorá by tu nebola
už v trestnom, resp. neskôr priestupkovom konaní, pretože k predmetnému nabitiu klincov žalovaný
podľa obsahu priestupkového spisu pristúpil hneď na druhý deň po tom, čo plot rozpílil. Uvedené
klince boli natlčené v oplotení aj v čase ohliadky na mieste samom dňa 11.10.2017, kde sa výskyt a
umiestnenie klincov podrobne opisuje, čo bolo aj fotodokumentované a toto bolo prítomné už v čase
vykonania znaleckého dokazovania spracovaním odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX, ktoré pracovalo
s vtedy dostupnými údajmi z ohliadky na mieste samom a fotodokumentáciou, a preto už vykonané
vyčíslenie škody vychádzalo aj zo stavu žalovaným nabitých klincov. Niet preto dôvodu nevychádzať
z takto ustálenej výšky škody odborným vyjadrením č. XXX/XXXX. Súd prvej inštancie uviedol, že
nabitie klincov do poškodených častí nepredstavuje odstránenie vzniknutej škody, pretože odstránením
škody sa má namysli len uvedenie do predošlého stavu (stavu pred poškodením), ktorému stavu zaiste
natlčenieklincovdopoškodenýchčastiplotunezodpovedá.Takáto"oprava"pretonezbavuježalovaného
povinnosti nahradiť vzniknutú škodu, ako bola vyčíslená odborným vyjadrením č. XXX/XXXX. Súd prvej
inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil
výšku odborným vyjadrením vyčíslenej náhrady škody či správnosť odborného vyjadrenia, vrátane
spochybnenia použitých metód. Žalovaný, nenavrhoval žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení,
pričom so všetkými argumentmi žalovaného, pre ktoré namietal výšku uplatnenej škody, sa súd prvej
inštancie vysporiadal v napadnutom rozsudku, keď ich vyhodnotil ako nedôvodné. Vychádzalpreto zo spracovaného odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX a žalobcovi priznal titulom náhrady škody na
oplotení sumu 265,73 eur, ktorá bola správne vyčíslená ku dňu vzniku poškodenia (06.07.2017). Mal za
to, že výška škody jednoznačne vyplynula z vykonaného dokazovania a žalobca preukázal vznik škody v
tomto rozsahu. Keďže nebolo preukázané, že by žalovaný čo i len čiastočne túto sumu uhradil, súd prvej
inštancie žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel v celom rozsahu. Záverom súd prvej inštancie
uviedol, že ak žalovaný žiadal, aby súd odobral vzorku z náteru oplotenia na zistenie údajnej zakázanej
látky, nakoľko žalovaný bude pre prípad, že sa zakázaná chemikália preukáže, iniciovať ďalšie konanie
o odstránenie náteru, alebo o výmenu plota za nezávadný, toto dokazovanie nevykonal, nakoľko pre
rozhodnutie súdu v tomto konaní je bezpredmetné, nepotrebné, predmetu tohto konania sa ani netýka, a
preto jeho vykonanie považoval za nehospodárne. Rovnako ak žalobca žiadal, aby súd ustanovil znalca,
ani toto dokazovanie nepovažoval pre rozhodnutie súdu za potrebné s odôvodnením, že výška škody
bola dostatočne preukázaná odborným vyjadrením spracovaným znaleckou organizáciou a navrhované
dokazovanie by bolo nadbytočné. Žalobca naviac ani presne neuviedol, čo konkrétne by znalec mal
preskúmať, keď ho navrhoval na preskúmanie „všetkého okolo plotu, aby to bolo naporiadku“. Súd
preto stranami navrhované dokazovanie ako nehospodárne a nadbytočné nevykonával. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal voči
žalovanému ako neúspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že
o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v
zmysle § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý naďalej nesúhlasil s
výškou uloženej povinnosti nahradiť škodu v sume 265,73 eur. Dôvodil, že výška sumy, ktorá bola
ohodnotená odhadcom I.n č. XXX/XXXX. zápisnica z ohliadky poškodenia oplotenia na sumu 511,66
eur bola na základe jeho sťažnosti znížená na sumu 265,73 eur, teda cca na polovicu sumy, nakoľko
bol nahlásený nesprávny počet rezaných oplotkov z 10 ks na 5 ks. Nebola odpočítaná z uvedenej
sumy hodnota hranola 25 x 12 cm, ktorá podľa predajcu W.. J. je značne vysoká a nemala byť vôbec
započítaná do celkovej sumy 511,66 eur, pretože nahlásený rozmer policajnými vyšetrovateľmi 25 x 12
cm je klamstvom. Uvádzal, že na oplotení sa nachádzajú len hranoly o rozmeroch 12 x 6 cm, čo predajca
vypočítal na dĺžku 12 m, a to činí 40 eur. Rozmer 25 x 12 cm na dĺžku 12 m bol započítaný sumou
162,- eur, čiže rozdiel medzi klamstvom a skutočnosťou činí 122,- eur. Nakoľko suma 265,73 eur bola
nesprávne navýšená o 120,- eur a vyplatená žalobcovi, žiada o jej vrátenie od žalobcu späť.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku.
Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne a uhradená suma 265,73 eur pokryla aspoň časť
jeho skutočnej škody. Uviedol, že výška škody bola ustálená rozhodnutím Okresného úradu P., odbor
všeobecnej vnútornej správy, odd. priestupkov č. M. zo dňa 07.03.2018, ktorým bol žalovaný uznaný
vinným zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa voči žalobcovi dopustil tým, že mu úmyselne
spôsobil škodu - poškodil prerezaním motorovou pílou drevené spodné priečne nosníky na piatich
plotových dieloch oplotenia rodinného domu č. XX v obci J., čím mu spôsobil škodu podľa odborného
vyjadrenia znalca vo výške 265,73 eur. V priestupkovom konaní, v ktorom žalovaný uznal svoju vinu,
proti rozhodnutiu o priestupku sa neodvolal, sám žalovaný uviedol, že škodu v sume 265,73 eur uhradí
tak, ako to vyčíslil znalec v odbornom posudku, ktorý sa nachádza v priestupkovom spise. Poukázal
zároveň na to, že trestné stíhanie za poškodenie cudzej veci bolo postúpené na priestupkové konanie s
ohľadom na zníženie škody, aby žalovaný nebol trestne stíhaný. Pôvodne si uplatnil škodu 511,66 eur.
Jedná sa o škodu na plote aj s prácou, plot má z guľatiny, prerezanú na poly a ošúpanú z kôry. Hodnota
ošúpanej guľatiny je vyššia ako hodnota hranolov, nakoľko guľatina sa opracováva ručne a nie strojom
ako hranoly. V skutočnosti bola škoda na plote vyššia ako ustálil znalec v odbornom vyjadrení.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu naďalej zotrvával na svojich predchádzajúcich
tvrdeniach. Naviac uviedol, že celá záležitosť je založená na klamstve a provokácii. Keby nebol žalobca
neoprávnene vstúpil na jeho pozemok a do záhrady, kde natieral plot so zakázanou chemikáliou, nebolo
by daného sporu. Trval na tom, že suma 265,73 eur bola nadhodnotená.
5.Žalobcavnáslednomvyjadreníuviedol,žesapridržiavasvojichvyjadreníaprednesov,trvalnatom,že
súd prvej inštancie rozhodol správne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §
379 a §380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolaciehopojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
7. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočnýmspôsobom,dostatočnesazaoberaltvrdeniamiadôkazmistránvspore,dôkazyvyhodnotilv
súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, že
v danom spore bolo preukázané splnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného
za škodu, ktorú žalovaný spôsobil na oplotení žalobcu a správne bola ustálená aj výška spôsobenej
škody.Svojerozhodnutiesúdprvejinštanciedostatočneodôvodnilvsúladespožiadavkamiuvedenýmiv
ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje zo skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie
a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP, aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu
so správnou citáciou právnych predpisov, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre jeho potvrdenie.
8. K odvolacím námietkam žalobcu, ktoré tento použil už v konaní pred súdom prvej inštancie a na
ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne a vecne správne odpovedal,
odvolací súd dodáva:
9. Žalovaný vo svojom odvolaní ako aj následnom vyjadrení len opakuje svoje tvrdenia, ktorými
spochybňoval už v konaní pred súdom prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok čo do jeho výšky.
Namietal počet poškodených dielcov na oplotení žalobcu, ich rozmery, spochybňoval výšku odborným
vyjadrením vyčíslenej náhrady škody, či správnosť odborného vyjadrenia vrátane spochybnenia
použitých metód, pričom však nenavrhoval žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení.
10. Uvedené žalovaným tvrdené skutočnosti posúdil v napadnutom rozhodnutí už súd prvej inštancie,
a to vecne správne. So všetkými námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie rozsiahlo a správne
vyporiadal v napadnutom rozsudku. Žiadne nové skutočnosti a okolnosti, s ktorými by sa súd prvej
inštancie nevyporiadal, žalovaný v podanom odvolaní neuviedol.
11. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné poukázať tiež na princípy,
ktorými je ovládané sporové konanie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany
sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté
o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci
samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o
veci nebola, alebo nemohla byť preukázaná. Zmeny procesných pravidiel sporového konania platné od
01.07.2016 sa vo výraznej miere dotkli aj inštitútu dokazovania. V porovnaní s pôvodným režimom OSP
dochádza v súvislosti s novou legislatívou k modernizácii procesu dokazovania, k prehĺbeniu princípu
kontradiktórnostiakzdôrazneniuprocesnejzodpovednostisporovejstranyzavlastnúaktivitu.Vzhľadom
na to, že ide o sporové konanie, dôraz je naďalej kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady,
pričom bez návrhu môže súd v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch. Z hľadiska dôkaznej
iniciatívy je zásadný § 185 ods. 2 a 3 CSP, v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy nevykonáva. V
ust. § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza
výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy
vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany
sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu,
čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany
sporu, ktorými princípmi je a tiež bude nepochybne ovládané konanie tiež v posudzovanej veci, preto je
na zodpovednosti strán sporu, ako sa z hľadiska produkovania tvrdení a dôkazov s nimi vysporiadajú,
keďže ich nečinnosť v tomto smere im legitímne nemôže priniesť iné, ako v neprospech tej strany, ktorá
nebude dostatočne aktívna, vydané rozhodnutie.
12. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
13. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, má preto nárok na plnú náhradu trov
odvolacieho konania proti žalovanému, keďže mu však trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací
súd mu ich náhradu nepriznal.14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.