Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. september 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719200198
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5719200198.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v spore žalobcu: A. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. D. Z. XX, XXX XX C., zastúpeného:

JUDr. Peter Kövesi, advokát, so sídlom Medená 12, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: A. E., H..
XX.XX.XXXX, C. Z.Ž. XXXX/X, XXX XX Z., zastúpená TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o. so sídlom
Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832 o splnenie povinnosti vyplývajúcej z Exkluzívnej zmluvy
o umeleckej spolupráci, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške

náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.1.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanej, aby ju súd zaviazal
povinnosťou platiť žalobcovi 10 % zo všetkých výnosov z činnosti umelca, ktoré žalovaná získala a
získa z činností vyplývajúcich z Exkluzívnej zmluvy o umeleckej spolupráci uzavretej medzi žalobcom a
žalovanou dňa 18.3.1997 a to v pravidelných a opakujúcich sa plneniach, vždy do 14 dní odo dňa prijatia
peňažnej úhrady z výnosu žalovanej, ktorý získala a získa a to odo dňa 15.1.2016 do 18.3.2027 na účet
žalobcu. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel ako manager

so žalovanou ako umelcom dňa 18.3.1997 Exkluzívnu zmluvu o umeleckej spolupráci. V čl. II. zmluvy sa
zmluvné strany dohodli, v čom bude spočívať ich spolupráca s tým, že predmetom zmluvy podľa čl. III
zmluvy bola dlhodobá exkluzívna spolupráca medzi manažérom a umelcom pri tvorbe a realizácii diel,
výkonov, záznamov, titulov a verejných vystúpení umelca, ďalej spolupráca s reklamnými partnermi a
so sponzormi, spolupráca v oblasti merchandisingu a s tým súvisiacich všetkých sprievodných činností
umelca. Žalovaná v čl. V. bod 2 zmluvy vyhlásila, že jej nie sú známe skutočnosti, ktoré by jej bránili
uzavrieť a riadne plniť túto zmluvu vo všetkých je bodoch a počas celej doby jej platnosti. Žalobca ako

manažér sa v súlade s čl. VI. zmluvy zaviazal, že v oblastiach vymedzených v čl. II. zmluvy vyvinie pri
spolupráci s umelcom maximálne možné úsilie na dosiahnutie a udržanie úspechu umelca ako interpreta
populárnej hudby v Slovenskej republike i v zahraničí. Zmluva bola uzavretá v zmysle čl. X na dobu 10
rokov, t. j. doba platnosti zmluvy skončila dňa 18.3.2007. Žalobca si neuplatnil opciu v súlade s čl. X ods.
2 zmluvy a nakoľko vzťahy medzi ním a žalovanou boli dobré, ďalej spolupracovali bez písomnej zmluvy,
na základe ústnej zmluvy a to ďalších 8 rokov, až do januára 2015, kedy sa ich spolupráca ukončila.
Podľa čl. VIII ods. 1 písm. b) zmluvy po skončení doby platnosti zmluvy má manažér nárok na 10 %

zo všetkých výnosov z činnosti umelca, ktoré sú popísané v zmluve, a ktorú bude umelec realizovať po
skončení doby platnosti zmluvy, a to na dobu 20 rokov odo dňa skončenia platnosti zmluvy. V ďalšom
žalobcapoukázalnato,žežalovanávykonávalačinnostiuvedenévčl.III.zmluvyvoblastiachuvedených
v čl. II. zmluvy ako umelec, samostatne zárobkovo činná osoba, neskôr ako živnostníčka. Na základeživnostenského listu č. XXXXXXXX a to do 09.08.2016 a následne prostredníctvom dvoch obchodných
spoločností a to Z.-T.-E. K.. Q.. X.. P.: XX XXX XXX založenej dňa 26.08.2016 a spoločnosti XXXX s.r.o.
P.: XX XXX XXX založenej dňa 9.6.2017. V oboch spoločnostiach jedinou spoločníčkou a konateľkou

je žalovaná.
V pokusoch o zmier zo dňa 8.11.2018 žalobca vyzval žalovanú, aby na jeho účet uhradila jeho podiel
vo výške 10 % z výnosov umelca, v súlade s čl. VIII ods. 1 písm. b) zmluvy, čo žalovaná odmietla
s odôvodnením, že uvedené ustanovenie je proti dobrým mravom, ako aj proti zásadám poctivého
obchodného styku. Žalobca má za to, že žalovaná nakoľko s týmto ustanovením zmluvy súhlasila a

počas celej doby trvania zmluvy, či už písomnej alebo ústnej, t. j. 18 rokov až do januára 2015 nenapadla
čl. VIII ods. 1 písm. b) zmluvy, nechcela ho zmeniť, ani nevyhlásila že je proti dobrým mravom, alebo
proti zásadám poctivého obchodného styku. Keďže nie je v moci žalobcu získať účtovné doklady a
vykonávacie zmluvy žalovanej, ktoré sú potrebné na žalovanie konkrétnej sumy a žalovaná namieta
platnosť čl. 8 ods. 1 písm. b) zmluvy, napriek tomu, že 18 rokov túto skutočnosť nenamietala, žalobca
nevie si žalobou uplatniť zaplatenie konkrétnej sumy. V rámci prostriedkov procesného útoku do konania

doložil žalobca Exkluzívnu zmluvu o umeleckej spolupráci (č. l. 6 spisu), pokus o zmier zo dňa 8.11.2018
(č. l. 16 spisu).

2. Súd uznesením č. k. 15C/4/2019-28 zo dňa 26.3.2019 vyzval žalobcu, aby doplnil petit o riadny
žalobný návrh a tento mal presne a zrozumiteľne sformulovať tak, aby bol petit žaloby vykonateľný.

3. Podaním doručeným súdu 16.4.2019 podal proti tomuto uzneseniu žalobca sťažnosť (č. l. 35 spisu)
a zároveň podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( č. l. 32), ktorým žiadal, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie v tom znení, že žalovaná je povinná predložiť súdu do spisu účtovné doklady
- daňové priznania fyzickej osoby za roky 2016, 2017 a 2018, z ktorých vyplývajú jej výnosy a príjmy

podliehajúce Exkluzívnej zmluve o umeleckej spolupráci zo dňa 18.3.1997 uzavretej a podpísanej medzi
žalovanou a žalobcom, za obdobie rokov 2016, 2017 a 2018. Súd uznesením č. k. 15C/4/2018-45 zo
dňa 10.05.2019 tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Proti tomuto uzneseniu
podala žalovaná odvolanie.

4. O odvolaní rozhodoval odvolací súd, ktorý uznesením č. k. 5Co/138/2019-91 zo dňa 26.07.2019
uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd dáva
za pravdu žalobcovi, pokiaľ tvrdí, že mu nemajú byť ako inak známe výnosy a príjmy žalovanej za roky
2016, 2017 a 2018, a preto nie je možné presne formulovať petit žaloby tak, ako ho vyzval okresný súd.
Príjmy a výnosy sa dajú zistiť z daňových priznaní za príslušné roky. Žalobca tak nemohol v podanej

žalobe presne vyčísliť sumu, ktorej vyplatenie žiada na základe Exkluzívnej zmluvy uzavretej medzi
žalobcom a žalovanou, nakoľko daňové priznania, kde sú uvedené príjmy, z ktorých žiada 10 %, nie sú
verejne dostupné. V ďalšom poukázal na to, že iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok
jeho rozhodnutia, prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pri tom nie je viazaný.
Odvolací sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej v podanom odvolaní, ktorá tvrdí, že vyčíslenie

žalovanej sumy malo byť predmetom dokazovania, prípadne mohol žalobca využiť inštitút zabezpečenia
dôkazu. Z uvedeného vyplýva, že dokázanie príjmov môže byť predmetom dokazovania v konaní na
prvom stupni, t. j. existuje možnosť túto skutočnosť dokázať v rámci riadneho konania a nie je dôvod
to riešiť formou neodkladného opatrenia.

5. Podaním doručeným súdu dňa 17.9.2019 (č. l. 106 spisu) sa žalovaná vyjadrila k podanej žalobe.
V rámci vyjadrenia poukázala na to, že žalobca po celý čas trvania zmluvy o spolupráci nepostupoval
voči nej poctivo a prvotne pri uzatváraní zmluvy využil neskúsenosť a tieseň žalovanej. Žalovaná bola
nútená prijať jeho jednostranné podmienky uvedené v zmluve o spolupráci, ktorú nemala možnosť
pripomienkovať, ani meniť. Žalobca počas platnosti zmluvy inkasoval nemalú odmenu, teda 50 % z

jej výnosov, pričom ide o neobvykle vysokú odmenu. Žalovaná nikdy nemala prístup k vyúčtovaniu
odmeny, t. j. nemala možnosť kontroly vyplácania odmeny určenej pre ňu zo strany žalobcu. V roku 2016
žalovaná definitívne ukončila spoluprácu so žalobcom a zhruba po pol roku od tohto ukončenia začal
žalobca posielať správy žalovanej, že kde sú jeho peniaze. Namiesto korektného pokusu o vzájomnú
dohodu, žalobca opätovne psychicky tlačil na žalovanú. Žalobca celý čas nerešpektoval znenie zmluvy

ohľadom vyúčtovania výnosov a teraz sa odvoláva na zmluvu a požaduje od žalovanej podiel z výnosov
z jej činnosti. K okolnostiam uzatvárania zmluvy a následnej spolupráce medzi stranami navrhla jej
výsluch. V ďalšom žalovaná poukázala, že pri posudzovaní konkrétnych okolností uzatvárania ako
aj výkonu zmluvy o spolupráci a vzťahov medzi stranami je nepochybné, že žalovaná pri uzatváranízmluvy ako aj pri jej následnom plnení bola jednoznačne v nevýhodnejšom postavení, ako žalobca
a preto sa domnieva, že nárok žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaná má za to, že
žalobca v priebehu spolupráce so žalovanou sa obohatil a významné finančné prostriedky a kto mohol

finančne tratiť na tejto spolupráci, bola práve žalovaná. Preto podanie tejto žaloby zo strany žalobcu
považuje za šikanózny výkon práva s cieľom ďalšieho obohatenia sa na úkor žalovanej bez poskytnutia
adekvátnej protihodnoty. Žalovaná má za to, že predmetné ustanovenie zmluvy o spolupráci čl. VIII.
ods. 1 písm. b) je absolútne neplatný z dôvodov podľa ustanovenia § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 a § 39
Občianskeho zákonníka. Ide o zmluvné ustanovenie, s ktorého znením žalovaná pri uzatváraním zmluvy

vyjadrila svojim podpisom súhlas, to však automaticky neznamená, že tento súhlas bol dobrovoľný a bol
výsledkom jej slobodnej vôle a nie ako následok jednostranných požiadaviek zo strany žalobcu. Taktiež
taktovyjadrenýsúhlasneznamená,žedanéustanoveniesanepriečidobrýmmravom.Danéustanovenie
zmluvy je jednoznačne výhodné len pre jednu zo zmluvných strán - žalobcu a to na neprimerane dlhý
čas. Zároveň žalovaná poukázala na to, že návrh v zmysle § 217 ods. 2 Civilného sporového poriadku
na plnenie opakujúcich sa dávok splatných v budúcnosti by mal byť vyjadrený konkrétnou peňažnou

sumou, inak je tento návrh nevykonateľný. To znamená, že žalobca by mal vyčísliť sumu požadovaného
plnenia nielen do minulosti, ale aj do budúcnosti. Navyše zmluva o spolupráci nedefinuje čo znamená
pojemvýnoszčinnostižalovanejažalobcataktiežnekonkretizovaljednotlivoumeleckéčinnostizktorých
výnosy podliehajú zmluve o spolupráci. Preto pokiaľ nebude žalobcom určené, podiel z akých výnosov a
z akých presne určených by mal byť vyplácaný žalobcovi zo strany žalovanej, nebude petit vykonateľný

ani z týchto dôvodov. Žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. V rámci repliky sa vyjadroval žalobca a to podaním doručeným súdu 30.9.2019 (č. l. 117 spisu),
v ktorom uviedol, že upraví petit žaloby tak, aby bol vykonateľný v prebiehajúcom súdnom spore po
doručení daňových priznaní tak, ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Žiline. Nie je pravdou

tvrdenie žalovanej, že žalobca k nej vystupoval nepoctivo, a že využil jej tieseň a neznalosť. Žalovaná
nepoznala žiadneho právnika, ktorému by dala na pripomienkovanie a dobrovoľne bez nátlaku túto
zmluvu podpísala. Zmluvu pripravoval A. E., ktorý je všeobecne uznávaná autorita a je odborník v
hudobnej sfére. Žalovaná v hudobnom svete nič neznamenala a to, čo je z nej teraz, je práca jej
manažéra - žalobcu. To je dôvod, prečo je v zmluve dohodnutá odmena 10 % z výnosov žalovanej po

ukončení zmluvy. Nie je pravdou tvrdenie žalovanej, že nevedela, za akú sumu vystupuje, vždy vedela
a vedela aj to, ako sa tento výnos delí. Všetky tvrdenia žalovanej považuje žalobca za nepravdivé
a bližšie sa k nim vyjadrí v jeho výpovedi. O korektnej spolupráci svedčí aj skutočnosť, že aj po
skončení zmluvy v roku 2007 ešte spolupráca medzi žalobcom a žalovanou trvala až do konca roka
2015. Žalobca sa nestotožňuje s vyjadrením žalovanej, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a že

odporuje zákonu a že žalovaná bola v nej v nevýhodnejšom postavení. Zmluva je platná a je v súlade
s právnym poriadkom. Prvé peniaze sa začali zarábať až v polovici trvania zmluvy, po jej ukončení
počas spolupráce bola odmena žalobcu 20 % z výnosov žalovanej. Počas vzájomnej spolupráce pojem
výnos z praxe znamenal, že finančné prostriedky, ktoré sa získali za vystúpenie, alebo z inej činnosti
sa po odpočítaní nákladov na toto vystúpenie (doprava, hudobníci, aparatúra, ubytovanie atď.) rozdelili

rovným dielom medzi žalobcu a žalovanú.

7. Podaním doručeným súdu 12.11.2019 zaslala žalovaná dupliku k replike podanej žalobcom (č. l. 129
spisu). V predmetnej duplike navrhla vypočuť ako svedka pána A. E., ktorý mal vypracovať pre žalobcu
predmetnú zmluvu o spolupráci. Nové skutočnosti neuviedla, trvala na tom, že žalobca musí definovať,

čo znamená pojem výnos z činnosti žalovanej, konkretizovať jednotlivo a presne umelecké činnosti, z
ktorých podľa jeho názoru výnosy majú typovo a časovo podliehať zmluve o spolupráci, definovať a
preukázať, že konkrétne umelecké činnosti podliehajúce zmluve o spolupráci žalovaná naozaj realizuje
po skončení platnosti zmluvy o spolupráci.

8. Podaním doručeným súdu 30.1.2020 sa žalovaná ešte vyjadrila pred prvým pojednávaním vo veci
(č. l. 154 spisu) v ktorom zhrnula všetky skutkové tvrdenia. V predmetnom vyjadrení žalovaná uviedla,
že domnelý nárok žalobcu nikdy neuznala a preto mu nič neuhrádzala. Má za to, že žalobcom tvrdený
nárok sa prieči dobrým mravom a ustanovenie ods. VIII. 1 písm. b) zmluvy je z tohto dôvodu absolútne
neplatné. Zároveň poukázala na to, že čl. VIII. ods. VIII.1. písm. b) zmluvy obsahuje neurčité a mnoho

významné pojmy, ktorý význam nie je možné jednoznačne a spoľahlivo ustáliť. Podľa zmluvy mala byť
aspoň časť týchto pojmov špecifikovaná v tzv. vykonávacích zmluvách a to podľa čl. VIII. ods. VIII. 2. ,
v spojení s ods. III. 3. 4. Vykonávacie zmluvy mali predstavovať zmluvy, ktoré počas existencie hlavnej
zmluvy žalobca uzatváral v mene žalovanej s tretími osobami a ktoré mali nadväzovať na túto hlavnúzmluvu. Tieto vykonávacie zmluvy mali bližšie vyjasniť, čo sa rozumie pod pojmom výnosy a ako sa tieto
výnosy majú medzi stranami zúčtovať. Už v čase uzatvorenia zmluvy muselo byť žalobcovi ako osobe
koncipujúcej zmluvu jasné, že vykonávacie zmluvy mohli objektívne vznikať výlučne počas existencie

zmluvy, na ktorú mali nadväzovať a že po zániku tejto hlavnej zmluvy k vzniku žiadnych vykonávacích
zmlúv nemohlo dôjsť. V žiadnom prípade tak nemohli vykonávacie zmluvy vznikať v období, za ktoré
žiada žalobca úhradu spornej 10 % odmeny dohodnutej v čl. VIII. ods. VIII.1. písm. b). Obsah sporného
ustanovenia, na základe ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok, teda nemožno interpretovať podľa
tzv. vykonávacích zmlúv, ktoré z podstaty veci nemohli ani vzniknúť, zmluva neobsahovala iný spôsob

určenia majetkového substrátu, z ktorého sa má uhrádzať 10 %-ná odmena žalobcu podľa sporného
ods. VIII.1. písm. b) a iný spôsob vyúčtovania tejto odmeny. Preto ustanovenie ods. VIII.1. písm. b) v
spojení s ods. VIII.2. je potrebné považovať za inherentne rozporuplné a zmätočné, a preto od počiatku
za absolútne neplatné. Sporné ustanovenie čl. VIII. ods. VIII.1. písm. b) zmluvy môže zaväzovať výlučne
umelca ako zmluvnú stranu zmluvy, t. j. výlučne žalovanú ako fyzickú osobu. Žalobca nemôže mať
nárok na akýkoľvek podiel z príjmov, ktoré žalovaná dosahovala ako konateľka a spoločníčka svojich

spoločností. Žalobca si svoj nárok uplatňuje od 15.1.2016, živnostenské oprávnenie žalovanej zaniklo
a spoločnosť Z.-T.-E. s.r.o. vznikla v auguste 2016 a preto aj v prípade, ak by súd považoval príslušné
ustanovenia zmluvy za platné (čo žalovaná popiera), uplatnený nárok žalobcu by mohol byť priznaný
hypoteticky len za obdobie od 15.1.2016 do 31.8.2016. Žalobca okrem týchto skutočností nepredložil
súdu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, sporné ustanovenie zmluvy, ako

aj žalobný petit sú nepresné, neurčité a nezrozumiteľné a žalovaná od augusta 2016 nemá peňažné
príjmy, ktoré by mohli, čo i len potencionálne spadať pod režim zmluvy.

9. Súd v intenciách rozhodnutiach alebo uzneseniach krajského súdu vyzval žalovanú, nech doručí súdu
daňové priznania žalovanej za roky 2016, 2017 a 2018. Túto povinnosť si žalovaná splnila v podaní

doručenou súdu 27.5.2020, následne tieto listiny teda daňové priznania za rok 2016, 2017 a 2018 boli
zasielané žalobcovi.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 7.9.2020, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu,
žalovanej, oboznámil sa s listinami, ktoré boli doložené do súdneho spisu a dospel k týmto skutkovým

zisteniam.

11. Z listinného dôkazu - Exkluzívnej zmluve o umeleckej spolupráci uzavretej dňa 18.3.1997 /ďalej len
„zmluva o umeleckej spolupráci“/ (č. l. 6 spisu) má súd preukázané, že medzi žalobcom ako manažérom
a žalovanou ako umelcom na druhej strane bola uzavretá predmetná zmluva.

V čl. I ods. I.1. zmluvy o umeleckej spolupráci pod pojmom umelec sa pre účely tejto zmluvy rozumie
fyzická osoba, ktorá svojou tvorivou duševnou činnosťou vytvára diela a výkony umeleckej povahy a
ktorá je priamo alebo prostredníctvom svojho zákonného, resp. zmluvného zástupcu účastníckom a
signatárom tejto zmluvy.
V čl. II. Zmluvy o umeleckej spolupráci bolo špecifikované, čo je predmetom zmluvy, to znamená

vzájomná spolupráca a v akých oblastiach a v čl. III. bolo v odseku III.1. špecifikované, že predmetom
zmluvy je dlhodobá exkluzívna spolupráca medzi manažérom a umelcom pri tvorbe a realizácii diel,
výkonov, záznamov, titulov a verejných vystúpení umelca, ďalej spolupráca s reklamnými partnermi a
so sponzormi spolupráca v oblasti merchandisingu a s tým súvisiacich všetkých sprievodných činností
umelca.

V čl. III. ods.III.2. zmluvy o umeleckej spolupráci bolo uvedené, že pojem dlhodobá exkluzívna
spolupráca v sebe zahrňuje tvorbu a realizáciu diel, výkonov, záznamov, titulov a verejných vystúpení
umelca, ďalej spolupráca s reklamnými partnermi a so sponzormi, merchandising, ako aj prevod s tým
súvisiacich vzniknutých práv umelca výhradne za manažéra.
V čl. III. ods.III.4. zmluvy o umeleckej spolupráci bolo uvedené, že v súvislosti s tvorbou a realizáciou

činnosti umelca vymedzených v tejto zmluve uzavrie manažér s umelcom a v mene umelca s ďalšími
partnermi vykonávacie zmluvy, ktoré budú nadväzovať na túto exkluzívnu zmluvu, a ktoré budú bližšie
upravovať podmienky nešpecifikované v tejto zmluve. Vykonávacie zmluvy nesmú byť v rozpore s
jednotlivými ustanoveniami tejto exkluzívnej zmluvy.
Podľa čl. VIII. ods. VIII.1. zmluvy o umeleckej spolupráci zmluvné strany sa dohodli na nasledovnom

rozdelení výnosov súvisiacich s realizáciou činností, ktoré sú predmetom tejto zmluvy: a) počas doby
platnosti tejto zmluvy sa výnosy delia rovným dielom medzi obidve strany, b) po skončení doby platnosti
tejto zmluvy má manažér nárok na 10 % zo všetkých výnosov z činností umelca, ktoré sú popísané vtejto zmluve a ktoré bude umelec realizovať po skončení doby platnosti tejto zmluvy, a to na dobu 20
rokov odo dňa skončenia platnosti tejto zmluvy.
Podľa čl. VIII. ods. VIII.2. zmluvy o umeleckej spolupráci, spôsob zúčtovania jednotlivých výnosov,

stanovy a vykonávacie zmluvy uzavreté podľa čl. III.4. tejto exkluzívnej zmluvy.
Podľa čl. X. ods. X.1. táto exkluzívna zmluva sa uzatvára na dobu 10 rokov. Podľa čl. X. ods. X.2. po
uplynutí tejto doby má manažér prvej opcie na predĺženie doby platnosti tejto exkluzívnej zmluvy, ktorá
musí uplatniť písomnou formou najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím doby platnosti tejto zmluvy. Pri
uplatnení tohto práva si zmluvné strany dohodnú novú dobu platnosti a prípadnú zmenu podmienok tejto

exkluzívnej zmluvy.

12. K otázke procesu prípravy a uzatvorenia predmetnej zmluvy súd vypočul žalobkyňu, ako aj
žalovaného. Z výsluchu žalovanej mal preukázané, že v čase, keď podpisovala predmetnú zmluvu v
roku 1997 mala 18 rokov s tým, že túto zmluvu dostala uprostred nahrávania svojho prvého albumu
v Bratislave. Prišiel za ňou pán žalobca, položil jej na stôl zmluvu a povedal jej, že by si prial, aby ju

podpísala. Žalovaná poukázala na to, že počas dňa nebol priestor, ale pamätá si, že večer, keď sa
vracala zo štúdia, tak jej v aute žalobca povedal, že by si prial, aby túto zmluvu podpísala okamžite. Ona
mu povedala, že by bola rada napriek tomu, že nepoznala žiadneho právnika v tej dobe, keby sa niekto
na to pozrel a keby jej niekto poradil. Absolútne nerozumela významu slov, ani významu viet, ktoré boli
v tej zmluve, nebola oboznámená s akýmikoľvek dôsledkami, následkami podpísania tejto zmluvy, a

preto poprosila žalobcu o viac času. Tento čas jej bol veľmi agresívnym spôsobom odmietnutý s tým,
že ak nepodpíše, môže sa zbaliť a môže odísť na druhý deň odkiaľ prišla, teda do Z.. V tejto situácii
predmetnú zmluvu podpísala s tým, že nemala možnosť sa s niekým poradiť. Bola síce právne dospelá
a teda mohla túto zmluvu podpísať, ale je tu ešte ďalšia zrelosť a to mentálna zrelosť, že či bola skutočne
schopná v tom čase prevziať zodpovednosť za podpísanie tejto zmluvy.

13. Žalobca proces uzatvárania zmluvy v roku 1997 tak, ako ho popísala žalovaná, nespochybnil a v
rámci výsluchu uviedol, že v čase, keď začali točiť dosku, išiel za pánom E., ktorý je odborník, urobil mu
zmluvu, doniesol ju žalovanej, aby ju podpísala. Nepamätá si, či hovorila, že nepodpíše, alebo právne,
citujem: „Poviem Vám, že keby som jej vtedy dal podpísať zmluvu na 80%, tak by ju bola podpísala.

Lebo viete, keď niekto nemá ani korunu, tak podpíše. Dal som to na 50 % čo je 20 % agentúrne a 30
% môj honorár. Robili sme, A. nikdy nenamietala“.

14. Čo sa týkalo spolupráce, ktorá prebiehala po podpísaní zmluvy, tak súd mal preukázané, že táto
trvala až do ukončenia predmetnej zmluvy podľa čl. X. ods. X.1., nakoľko zmluva o spolupráci bola

uzavretá na desať rokov. Nedošlo k predĺženiu doby tejto platnosti podľa čl. X. ods. X.2. Uvedené nebolo
rozporované ani žalobcom, ani žalovanou. Naopak bolo potvrdené, že došlo k ukončeniu predmetnej
zmluvy, t. z. že doba jej platnosti skončila 18.3.2007 a následne spolupracovali žalobca a žalovaná už
bez písomnej zmluvy, ale na základe ústnej zmluvy a to ďalších osem rokov až do januára 2016, kedy
sa mala ich spolupráca definitívne ukončiť.

15. V konaní mal ďalej súd preukázané, že žalobca počas platnosti zmluvy inkasoval odmenu 50 % z
výnosov žalovanej. Po jej ukončení prebiehala spolupráca už len na základe ústnej zmluvy a odmena
mala predstavovať 20 %.

16. Žalobca v rámci podanej žaloby požaduje, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou platiť mu 10 %
zo všetkých výnosov z činnosti umelca, ktoré teda žalovaná získala a získa z činností vyplývajúcich z
exkluzívnej zmluvy a to od 15.1.2016 do 18.3.2027. Predmetný nárok si uplatňuje žalobca odkazom na
čl. VIII. ods. VIII.1. písm. b) zmluvy o spolupráci, na základe ktorého by mal mať žalobca nárok na časť
z výnosov žalovanej vo výške 10 % a to po dobu 20 rokov od skončenia platnosti zmluvy. Zo strany

žalovanej bolo poukázané na to, že predmetné ustanovenie zmluvy čl. VIII. ods. VIII.1. písm. b) sa prieči
dobrým mravom a je absolútne neplatné. Zároveň bolo poukázané na to, že predmetné ustanovenie je
aj neurčité a nezrozumiteľné a z tohto dôvodu neplatné.

17. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) v občiansko-právnych vzťahoch majú

účastníci rovnaké postavenie.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním, alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že chcel účastník prejaviť.
Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia,alenajmätiežpodľavôletoho,ktoprávnyúkonurobilaktátovôľaniejevrozporesjazykovým
prejavom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo

ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

18. K predmetnému ustanoveniu čl. VIII. ods. VIII.1. písm. b) súd vypočul žalovanú, ktorá uviedla, že
nebola oboznámená s obsahom zmluvy, pretože keď ju podpisovala, mala 18 rokov a túto zmluvu
naposledy videla v roku 1997. Vedela, že niečo v tej zmluve je, pretože žalobca sa vyjadril, že bude ona
jeho „dôchodkom“. Plne si uvedomila znenie tejto zmluvy až keď sa zmluva objavila v jej e-maile a to

bolo asi až v roku 2018 po vyžiadaní zo strany jej právnej zástupkyne B. R. od pána žalobcu. Poukázala
na to, že predmetnú zmluvu roky nemala z dôvodu nespočetných sťahovaní sa. Zmluvu jednoducho
niekam zapatrošila a nevedela sa k nej dostať. Keď sa k predmetnej zmluve dostala, bolo to pre ňu veľmi
emotívne, nakoľko si uvedomila, že tam bola tá zmluva na 30 rokov a nielen že to bolo neštandardné,
ale bol to aj absolútne prejavom neférovosti a absolútnej arogancie v rámci hudobného biznisu, pretože

väčšina štandardných zmlúv nielen v svetovom, ale aj v Československom show biznise nefunguje
na takejto báze. Žalobca sa niekoľko krát vyjadril pred mnohými ľuďmi, že zmluvu, ktorú podpísal, je
najslávnejšia zmluva v Československom show biznise, že je to zmluva, ktorá absolútne nemá páru a
je to zmluva, ktorá sa stane jeho dôchodkom. Celý ten čas počas 10 rokov fungovania na základe tejto
zmluvy, túto zmluvu nikdy nespomenuli. Dodržala všetky tie veci, ktoré boli uvedené v zmluve a tak isto

žalobca plnil veci, ktoré boli uvedené v zmluve. Rovnako po skončení zmluvy o tom nediskutovali. Nikdy
medzi nimi neprebehla žiadna dohoda o tom, aké bude vlastne finančné rozdelenie po skončení zmluvy,
alebo že zmluva skončila.

19. Z výpovede žalobkyne mal súd preukázané zo strany žalobkyne, že došlo k ukončeniu spolupráce na

konciroka2015,následnesožalobcomkomunikovali,alestým,žeonužzačalarobiťsinoumanažérkou
a mala záujem nejakým spôsobom sa so žalobcom dohodnúť, aby mali čistý stôl a išlo sa ďalej. Vedela,
že v tej zmluve bolo niečo ako 10 % po skončení, nevedela však na akú dobu. Mala som predstavu,
že buď si povie každý z nich, čo si z toho pracovného i priateľského vzťahu zobrať, to čo bolo a budú
sa navzájom podporovať a idú od seba. Nemala pocit, že niekomu niečo dlží, alebo že niekomu má

niečo platiť. Ale ako zistila, nebolo to možné, nedalo sa dohodnúť. Bolo to zložité v rámci komunikácie.
K dohode už potom nedošlo a už komunikovala cestou právnej zástupkyne.

20. Žalobca na otázku súdu, či mu pripadalo normálne 20 rokov 10% po skončení platnosti zmluvy
uviedol: „Keď niekto postaví budovu tak do konca života berie nájom, nie?“ Trval na tom, že žalovaná

v hudobnom svete nič neznamenala, to, čo je z nej teraz, je práca jej manažéra - žalobcu. To je dôvod,
prečo je v zmluve dohodnutá odmena 10 % z výnosov žalovanej po ukončení zmluvy. Žalovaná nikdy
nebola hotová speváčka, ktorú žalobca manažoval, on z nej túto speváčku urobil svojou prácou.

21. Súd z vykonaného dokazovania právne uzatvára, že z celého znenia zmluvy o spolupráci je

zrejmé, že je nevyvážená a koncipovaná jednoznačne v prospech žalobcu. Bolo preukázané, že v čase
uzatvárania tejto zmluvy bola žalovaná 18 - ročným dievčaťom bez akýchkoľvek skúseností, znalostí v
hudobnom priemysle a o obvyklých obchodných podmienkach v tomto odvetví. Je zrejmé, že žalobca
v tom čase, keď uzatváral predmetnú zmluvu, už známym hudobným manažérom, ako uvádzal už v
tom čase bol riaditeľom veľkej firmy, zarábal veľa peňazí a napriek tomu teda sa rozhodol, že spraví

zo žalovanej veľkú speváčku. Žalovaná mu prirodzene dôverovala, bolo preukázané, že sa poznali aj
matka žalovanej so žalobcovou matkou, rodičia žalovanej mali voči žalobcovi absolútnu dôveru.
Zo zmluvy vyplynulo, že zmluvná pokuta zaväzovala len žalovanú, nezaväzovala žalobcu. Odstúpenie
od zmluvy bolo formulované v prospech žalobcu, ale nebolo upravené žiadnym spôsobom v prospech
žalovanej. Čiže sú viaceré ustanovenia zmluvy, ktoré potvrdzujú jednostrannosť a nevýhodnosť zmluvy.

V tomto prípade je potrebné žalovanú považovať za slabšiu stranu, ktorá bola v nevýhodnejšom
postavení, nemala žiadnu možnosť ovplyvniť znenie zmluvy, čo vyplynulo z výsluchu nielen žalovanej,
ale aj žalobcu, ktorý jednoznačne skonštatoval, že v čase, keď dával podpisovať predmetnú zmluvu
bola by podpísala žalovaná všetko, akúkoľvek províziu a akékoľvek podmienky. Predmetná zmluva bolapodpísaná žalovanou, t. z., že svojim podpisom podľa žalobcu mala vyjadriť súhlas s tým, že po dobu
20 rokov od ukončenia platnosti zmluvy bude žalovanému odvádzať časť príjmov zo svojej činnosti.

22. Súd ma za to, že posúdeniu toho, či právny úkon je v súlade s dobrými mravmi, nebráni skutočnosť,
že úkon bol výsledkom slobodného dojednania účastníkov, ako je tomu aj v tomto prípade. Rovnako nie
je rozhodujúce, kto prípadný rozpor s dobrými mravmi zavinil (spôsobil), alebo či niektorá zo strán bola
pri uzatváraní zmluvy v dobrej viere. Zásada zmluvnej voľnosti sa prejavuje okrem iného aj v možnosti
slobodne určiť obsah zmluvy. Zmluvná voľnosť a s ňou spojená zmluvná vyváženosť nespochybniteľne

podlieha posúdeniu podľa § 39 OZ. Podľa názoru súdu dané ustanovenie zmluvy je zjavne nevyvážené.
Je výhodné len pre jednu stranu a to žalobcu, čiže žalovaná má žalobcovi po ukončení vzájomnej
spolupráce poskytovať určité peňažné prostriedky zo svojej vlastnej umeleckej činnosti bez akéhokoľvek
protiplnenia, alebo aktivity žalobcu a to po dobu ďalších 20 rokov. V takomto prípade, tak ako to
konštatovalažalovaná,vyváženosťvplnenístránúplneabsentuje.Predmetnéustanovenie,ktoréukladá
povinnosť na 20 rokov po ukončení zmluvy len jednej strane - žalovanej, je podľa názoru súdu situáciou,

kedy sú práva a povinnosti strán zjavne v nerovnováhe. Ustanovenie, ktoré bolo napadnuté zo strany
žalovanej, je výsledkom nie rovnakého postavenia účastníkov pri uzatváraní zmluvy a mimoriadne
zaťažuje len žalovanú. Tvrdená povinnosť žalovanej odvádzať žalobcovi 10 % zo svojich výnosov po
dobu 20 rokov od skončenia zmluvy je absolútne nevyvážená, nakoľko tak, ako bolo uvedené, žalobcu
nezaťažuje po ukončení žiadna povinnosť, to znamená, že je teda možné vnímať ako snahu žalobcu

zneužiť neskúsenosť a dôveru žalovanej pri uzatváraní zmluvy a zabezpečiť si zdroj príjmov na ďalších
20 rokov od ukončenia vzájomnej spolupráce. Súd preto právne uzatvára, že odmena vo výške 10 %
z výnosu žalovanej po ukončení zmluvy je z dôvodu nerovnovážneho postavenia a hrubého nepomeru
vzájomného plnenia v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj so zásadami poctivého obchodného styku
a obchodnými zvyklosťami, pretože je potrebné konštatovať, že i keď zmluva bola uzavretá v roku 1997

de facto žalobca tu vystupuje ako manažér a v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonával na základe
tejto zmluvy činnosti pre žalovanú ako umelca. V neposlednej rade súd poukazuje aj na odmenu, ktorá
bola dohodnutá vo výške 50 % z celkových výnosov umelca a počas platnosti zmluvy v čl. VIII. ods.
VIII.1. a) zmluvy, pri ktorej vyplynulo aj z výpovede žalobcu, že išlo o odmenu, ktorá nebola obvyklá,
bežná v hudobnom priemysle, ale na ktorú, ako tvrdil žalobca, keďže žalovaná v hudobnom svete v

tom čase nič neznamenala a to, čo je z nej teraz, je práca manažéra, mal nárok. Týmito skutočnosťami
žalobca odôvodnil aj požadovanú odmenu 10 % z výnosov po ukončení zmluvy, a aj toto nasvedčuje
tomu, že takéto dojednanie nie je v hudobnom priemysle vôbec obvyklé.

23. Súd má za to, že predmetné sporné zmluvné ustanovenie je absolútne neplatné z dôvodu rozporu

s dobrými mravmi, ale zároveň je potrebné uviesť, že predmetné ustanovenie je potrebné posúdiť
aj z hľadiska náležitostí právneho úkonu, t. z. treba posúdiť jeho určitosť a zrozumiteľnosť, nakoľko
podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Právny
úkon je neurčitý a teda nezrozumiteľný, pokiaľ je prejav vôle síce z jazykovej stránky zrozumiteľný, ale
nejednoznačný je jeho vecný obsah - a tým je neurčitý s tým, že neurčitosť nie je možné odstrániť ani

použitím výkladových pravidiel (§ 35 ods. 2), alebo dispozitívnych ustanovení zákona. Aj preskúmavanie
účinnosti prejavu vôle je treba posudzovať v súlade s princípom prednosti platnosti právneho úkonu pred
jeho neplatnosťou len v prípade, ak zmysel prejavu vôle nebol určiteľný ani jeho výkladom a nevyplýva
ani z dispozitívnych ustanovení zákona. Právny úkon je neplatný a tým aj nezrozumiteľný v prípade, ak
ani na základe jeho výkladu v súlade s § 35 ods. 2 a 3 OZ nie je možné objektívne zistiť, čo ním malo

byť zo slovnej alebo inej stránky vyjadrené, takže druhej strane nie je umožnené sa s týmto prejavom
vyjadrujúcim vôľu konajúceho oboznámiť a pochopiť ho. Vyjadrenie právneho úkonu je nezrozumiteľné
ak ani z jazykovej stránky nie je možné zistiť jeho obsah a to ani jeho výkladom.

24. V zmysle čl. VIII ods. VIII.1. písm. b) zmluvy by sa nárok žalobcu mal určovať zo všetkých výnosov

z činnosti umelca, ktoré sú popísané v tejto zmluve a ktoré bude umelec realizovať po skončení doby
platnosti tejto zmluvy. Je potrebné dať za pravdu právnej argumentácii žalovanej, ktorá uvádza, že
zmluva vôbec nevymedzuje pojem výnos, t. z. že nie je jasné, či sa pod zmluvne použitým pojmom
výnos má považovať tržba žalovanej, ktorú žalovaná získala zo svojej umeleckej činnosti, alebo sa pod
pojmom výnos má rozumieť až zisk z tržieb žalovanej z umeleckej činnosti. Použitá terminológia taktiež

nevylučuje, že pojem výnos môže indikovať aj iný obsah a možno ho definovať aj inak (napr. ako čistý
zisk žalovanej zo svojej činnosti, alebo má ísť už o zisk žalovanej pred jeho zdanením). Táto nejasná
terminológia kľúčového pojmu ustanovenia zakladá jeho zrejmú neurčitosť a nezrozumiteľnosť.Podľa žalobcu pojem výnos z praxe znamenal, že finančné prostriedky, ktoré sa získali za vystúpenie,
alebo z inej činnosti, sa po odpočítaní nákladov na vystúpenie (doprava, hudobníci, aparatúra,
ubytovanie atď.) rozdelili rovným dielom medzi žalobcu a žalovanú. Odmena žalobcu z výnosov

žalovanej je z činností, ktoré sú uvedené v exkluzívnej zmluve o spolupráci v čl. II., III. a IV.. Čo sa týka
definovania činnosti umelca, ktoré sú popísané v tejto zmluve, tak súd dáva za pravdu žalobcovi, že v
čl. III. je jasne napísané, čo je predmetom zmluvy, ako aj v čl. 2 sú definované oblasti spolupráce. Je
treba však uviesť, že pojem výnos sa v celej zmluve nenachádza a výnos ako ho chápe žalobca, čo
bolo vyššie uvedené v praxi, je možné použiť, ale nie na všetky činnosti, ktoré sú uvedené v exkluzívnej

zmluve o spolupráci v čl. II., III. a IV.. Uvedený pojem výnos je možné použiť len v prípade, že ide o
nejaké vystúpenie, kde sa odrátava doprava, hudobníci, aparatúra, ubytovanie atď. ale medzi žalobcom
a žalovanou v rámci predmetu zmluvy bola dohodnutá aj iná spolupráca, napr. pri tvorbe a realizácii
diel, výkonov, záznamov, titulov, t. z. že tu nie je zrejmé, ani z obsahu celej zmluvy, akým spôsobom je
možné určiť výnos z týchto činností. To znamená, že nie je zrejmé, čo treba rozumieť pod pojmom výnos
z činnosti žalovanej ako speváčky a hudobníčky, t. j. výkonnej umelkyne, ako autorky textov, hudby,

alebo aký je výnos v súvislosti so spoluprácou žalovanej z reklamnými partnermi. T. z. že táto nepresná
terminológia zakladá zrejmú neurčitosť a nezrozumiteľnosť tohto ustanovenia. Súd má za to, že ani
zmluvným stranám nie je jasné, ako sa použité pojmy majú vykladať a obsah týchto pojmov nie je zrejmý
ani žalobcovi, ktorý sa ani len nepokúsil predmetnú neurčitosť pojmov odstrániť, on len konštatoval,
aký považoval v praxi výnos v prípade vystúpení. Pri ostatných iných činnostiach súdu neozrejmil, čo

pojem výnos z činnosti umelca znamená, aké veličiny majú predstavovať základ pre výpočet žalobcovho
uplatneného nároku. V konaní je nesporené, že žalobca túto zmluvu predkladal, tvoril ju a to znamená,
že on musí preukázať, aký je nesporný a jednoznačný význam použitého zmluvného ustanovenia.
Súd preto považuje predmetné zmluvné ustanovenie aj za absolútne neplatné z dôvodu vnútornej
nejednoznačnosti resp. mnohoznačnosti pojmov, ktoré sú pre výklad a pre plnenie dispozície sporného

zmluvného ustanovenia kľúčové.

25. Podľa čl. VIII. ods. VIII.2. zmluvy o spolupráci spôsob zúčtovania jednotlivých výnosov stanovia
vykonávacie zmluvy uzavreté podľa čl. III.4. tejto exkluzívnej zmluvy. Podľa predmetného ustanovenia
čl. VIII. ods. VIII.2. je zrejmé, že mala byť špecifikácia, resp. spôsob zúčtovania jednotlivých výnosov

ustanovená vykonávacími zmluvami podľa čl. III. ods. III.4. a tieto vykonávacie zmluvy mali predstavovať
zmluvy uzatvárané žalobcom ako manažérom žalovanej s tretími osobami, obchodnými partnermi,
pričom tieto vykonávacie zmluvy mali priamo nadväzovať na dotknutú zmluvu a teda mali bližšie
špecifikovať odmenu žalobcu za poskytovanie jeho služieb len počas trvania zmluvného vzťahu a to z
toho dôvodu, že len počas trvania zmluvného vzťahu mohol žalobca konať v mene žalovanej tak, aby

vykonávacie zmluvy nadväzovali na zmluvu o exkluzívnej spolupráci tak, ako je to upravené a ako to
predpokladá čl. III. ods. III.4. zmluvy. Vykonávacie zmluvy mali špecifikovať aj nárok na 10 % odmenu
žalobcu, avšak po skončení platnosti zmluvy nemohlo dôjsť k uzatvoreniu akýchkoľvek vykonávacích
zmlúv podľa čl. III. ods. III.4. zmluvy. To znamená, že spojenie čl. VIII. ods. VIII.1. písm. b) s ods. VIII.2.
a čl. III. ods. III.4. zmluvy zakladá ďalšiu zmätočnosť, vnútornú nezrozumiteľnosť a neurčitosť celého

nároku, ktorú si v konaní žalobca uplatňuje.

26. Zároveň je treba uviesť, že sporné ustanovenie čl. VIII. ods. VIII.1 písm. b) zmluvy môže zaväzovať
výlučne umelca ako zmluvnú stranu, t. j. keď zoberieme pojem „umelec“ ako pojem, ktorý je definovaný
v čl. I. predmetnej zmluvy, tak môže zaväzovať len umelca, t. z. žalovanú ako fyzickú osobu. Žalobca

nemôže mať nárok na akýkoľvek podiel z príjmov, ktoré žalovaná dosahovala ako konateľka a
spoločníčka v jej spoločnostiach, ktoré uvádzal žalobca v podanej žalobe.

27. To znamená, že základe zistených skutočností súd právne uzatvára, že nárok žalobcu vychádza z
absolútne neplatného ustanovenia a to najmä z dôvodu rozporu tohto ustanovenia s dobrými mravmi a

z dôvodu, že toto ustanovenie alebo sporné ustanovenie je neurčité, nezrozumiteľné, nepresné. Z tohto
dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

28. Čo sa týka návrhu na doplnenie dokazovania, ktoré boli vznesené jednak zo strany žalovanej a to
výsluch S. A. E., súd nepovažoval tento návrh na dokazovanie za dôvodný z hľadiska skutočností, ktoré

boli preukázané jednak výsluchom žalobkyne a žalovaného a jednak samotným listinným dôkazom a to
zmluvou o exkluzívnej spolupráci uzavretej medzi žalobcom a žalobkyňou. Čo sa týka výsluchu pána
Q. na pojednávaní, konanom dňa 7.9.2020, zástupca žalovanej na jeho výsluchu netrval, vzhľadom na
priebeh konania.29. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaná mala plný úspech vo veci, preto jej súd priznal

plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.