Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113207626
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113207626.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: F. E. C. Y. I., T. Š.

XX, F., H. E.: K. X, M., proti žalovanej: K. A., W.. XX.XX.XXXX, F. T., Y.Á. XX, v konaní právne zástúpenej
R.. K. Š., E. L. L. U. T.Š., Q. XX, v konaní o vydanie rozkazu na plnenie na vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

odporkyňa je povinná vypratať a odovzdať navrhovateľovi byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome
súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX, na ulici Y. U. T., pozostávajúci zo X I. Y., V., T., V.Ľ., O. E. Ď.
T., a to so všetkými osobami, ktoré v tomto byte bývajú, alebo sa v ňou zdržiavajú,

odporkyňa je povinná navrhovateľovi nahradiť trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho

poplatku vo výške 99,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľsvojímnávrhompodanýmnatunajšomsúdedňaXX.XX.XXXXžiadalsúdovydanierozkazu
na plnenie, ktorým by bola odporkyňa povinná vypratať a odovzdať navrhovateľovi byt č. X nachádzajúci
sa v bytovom dome číslo súpisné XXXX, orientačné číslo XX, na ulici Y. U. T., pozostávajúci zo X I.Z.
Y., V., T., V., O. E. Ď. T., a to so všetkými osobami, ktoré v tomto byte bývajú, alebo sa v ňou zdržiavajú.
Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa v predmetnom byte býva bez právneho dôvodu, keďže ide o

služobný byt vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe navrhovateľa, pričom pôvodným nájomcom
bol nebohý manžel odporkyne. Navrhovateľ ďalej uviedol, že napriek tomu, že odporkyňa v predmetnom
byte býva, za jeho užívanie vôbec neplatí a k XX.XX.XXXX bol titulom bezdôvodného obohatenia dlh
odporkyne vo výške XX XXX,XX Eur, pričom odporkyňa bola vyzvaná k úhrade dlhu už upomienkou zo
dňa XX.XX.XXXX.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uvádzala, že je nájomníčkou bytu a toto právo získala z titulu, že

bývala s pôvodným nájomcom, teda s manželom, pred jeho smrťou v byte a čo sa týka dlhu, mala za
to, že je síce pravda, že jej na nájomnom vznikol dlh, avšak pokúsi sa ho uhradiť. Odvolávala sa na §
706 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len OZ) a článok 5 zmluvy, ktorý uvádza, že súdne
nebude zakročené, pokiaľ nebudú zvlášť závažné dôvody proti vojakom v zálohe, ktorí odišli do zálohy
v dôsledku dovŕšenia vekovej hranice rozhodnej pre odchod do dôchodku, prípadne v dôsledku svojho
zdravotného stavu alebo potrieb rezortu obrany. Žiadala rozšíriť okruh účastníkov na strane žalovaných
aj o plnoleté deti žalovanej, žiadala poskytnúť bytovú náhradu a tiež uviedla, že v súlade s § 710 OZ

nedostala výpoveď z nájmu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením so zriaďovacou listinou navrhovateľa, nájomnou zmluvou
uzatvorenou medzi navrhovateľom a manželom odporkyne zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou na vyprataniea odovzdanie bytu zo dňa XX.XX.XXXX, záznamom z osobného doručenia výzvy na vypratanie bytu
č. X zo dňa XX.XX.XXXX, sumarizáciou dlhov odporkyne zo dňa XX.XX.XXXX od roku XXXX do
roku XXXX, zálohovým predpisom na výpočet úhrady za používanie bytov a nebytových priestorov

od roku XXXX do roku XXXX, rozkazom náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl č. XXX zo dňa
XX.XX.XXXX, uznaním dlhu a dohodou o splátkach zo dňa XX.XX.XXXX, písomnými vyjadreniami
odporkyne, vyjadreniami navrhovateľa, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC XXX/XXXX, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento stav:

Na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a nebohým manželom
odporkyne K.. Y. A. mala rodina odporkyne prenajatý byt číslo X na X. poschodí na ulici Y. Č.. XX U.
T., pozostávajúci zo Š. K., V., V.T., O., T., V., N., F., L. E. T.. Podľa článku 3 zmluvy, nájomná zmluva sa
uzatvorila na dobu určitú a to počas trvania služobného, resp. pracovného pomeru nájomcu v rezorte
obrany s účinnosťou odo dňa podpisu zmluvnými stranami.

NazákladeRozkazunáčelníkagenerálnehoštábuozbrojenýchsílSlovenskejrepublikyčísloXXXzodňa
XX.XX.XXXX bol K.. Y. A. V. XX. L. XXXX prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.

Pôvodný nájomca spolu s rodinou v predmetnom byte naďalej býval, s navrhovateľom však nemal
uzatvorenú žiadnu zmluvu. Dňa XX.XX.XXXX K.. Y. A.U. zomrel.

Z predložených zálohových predpisov na výpočet úhrady za používanie bytov a nebytových priestorov
od roku XXXX súd zistil, aké mesačné úhrady mal nájomca, resp. užívateľ predmetného bytu uhrádzať.
Od XX.XX.XXXX to bolo XXX,XX Eur za mesiac, od XX.XX.XXXX to bolo XXX,XX Eur za mesiac, od
XX.XX.XXXX či to bolo XXX,XX Eur za mesiac a od XX.XX.XXXX to bolo XXX,XX Eur za mesiac.

Ku koncu roka XXXX bol dlh odporkyne na úhradách za užívanie bytu XX XXX,XX Eur, ku koncu roka
XXXX to už bolo XX XXX,XX Eur a ku koncu roka XXXX to bolo XX XXX,XX Eur. Dlh na úhradách za
užívaniebytukukoncurokaXXXXbolXXXXX,XXEur.Odporkyňabolanaúhradudlhupísomnevyzvaná
upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili navrhovateľ a odporkyňa dohodu o

splátkach a zo strany odporkyne došlo k uznaniu dlhu vo výške X XXX,XX Eur, z toho suma X XXX,XX
Eur bola už predmetom súdneho konania vedenom na tunajšom súde. Odporkyňa sa zaviazala uhradiť
svoj záväzok v pravidelných mesačných splátkach po XXX Eur. V dohode o splátkach bol uvedený aj
účet na ktorý mala odporkyňa dohodnuté splátky poukazovať.

Vzhľadomkuskutočnosti,žeodporkyňaneuhrádzalasvojdlh,anipravidelnémesačnéplatbyzaužívanie
bytu, vyzval navrhovateľ odporkyňu na odovzdanie (vrátenie) bytu v lehote 30 dní od doručenia výzvy.
Výzva bola odporkyni doručovaná jednak poštou, a následne aj navrhovateľom prostredníctvom jeho
zamestnankyne dňa XX.XX.XXXX. Dospelý syn odporkyne výzvu prevzal, avšak odmietol jej prevzatie
potvrdiť svojím podpisom. Odporkyňa na výzvu nereagovala a predmetný byt doposiaľ nevrátila.

Z písomných vyjadrení navrhovateľa súd zistil, že dlh na predmetnom byte ku dňu XX.XX.XXXX
bol XX XXX,XX Eur. Odporkyňa písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo adresované
navrhovateľovi, oznámila, že vyčíslený nedoplatok v sume XX XXX,XX Eur je ochotná uhradiť najneskôr
do XX.XX.XXXX.

Odporkyňa vo svojich vyjadreniach argumentovala aj článkom 5 nájomnej zmluvy, ktorý uvádza, že
nebude súdne zakročené voči pôvodnému nájomcovi u ktorého bol skončený služobný pomer, prípadne
voči rodinným príslušníkom pôvodného nájomcu v prípade jeho úmrtia, pokiaľ preto nebudú zvlášť
závažné dôvody. Ďalej argumentovala tým, že úhrady za užívanie bytu neplatila z dôvodu, že nemala

platnú nájomnú zmluvu a čakala, že s ňou navrhovateľ nájomnú zmluvu uzavrie. Keďže však nájomnú
zmluvu neobdŕžala, neuhradila ani platby za energie. Vo svojom písomnom vyjadrení tiež uviedla, že
dohodu o splátkach nerešpektovala z dôvodu, že číslo účtu navrhovateľa kde mala poukazovať platby
bolo nesprávne. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX odporkyňa uviedla, že vzniknutý dlh chce uhradiť v
lehote tridsiatich dní.

Podľa § 685 ods. 3 OZ, zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom
osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno uzavrieťnájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch
osobitného určenia.

Podľa § 706 ods. 1 OZ, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa
nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili
v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa
stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní
výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

Podľa § 709 OZ, ustanovenia § 703 až 708 neplatia pre byty trvale určené ako služobné byty, pre byty
osobitného určenia a pre byty v domoch osobitného určenia.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona 189/92 o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami,
služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Podľa § 1 ods. 3 písm. a) Zákona 189/92 o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými
náhradami, služobným bytom je aj byt vo vlastníctve štátu trvalo určený na bývanie profesionálnych
vojakov ozbrojených síl.

Podľa § 4 Zákona 189/92 o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, pri
zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu,
ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je
možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho
užívaním ukončil užívanie iného bytu.

Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa § 574 ods. 2 OZ, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,

je neplatná.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

V predmetnom konaní súd zistil, že pôvodný nájomca, K.. Y. A., ukončením služobného pomeru v
ozbrojených silách prestal byť nájomcom predmetného bytu. Rodina K.. Y. A. ostala v predmetnom
byte bývať. Ako je zrejmé z vyúčtovania, ktoré predložil navrhovateľ, už od roku XXXX začali vznikať
na službách a úhradách spojených s užívaním bytu nedoplatky. Tieto nedoplatky rodina uhrádzala
čiastočne. Od roku XXXX však dlhy uhrádzané nie sú a neustále rastú z dôvodu neplatenia úhrad

spojených s užívaním bytu. Rodina odporkyne v byte býva bez právneho dôvodu, keďže navrhovateľ s
nimi neuzatvoril žiadnu zmluvu. O tejto skutočnosti mal vedomosť bývalý nájomca, ako je odporkyňa.
Navrhovateľ ani nemal záujem s odporkyňou nájomnú zmluvu uzatvoriť. Argumenty odporkyne, že
neplatila úhrady za užívanie bytu z dôvodu, že čakala, že s ňou bude uzatvorená nájomná zmluva, súd
teda považuje za absolútne nedôvodné. Ako právne irelevantné súd posúdil aj vyjadrenia odporkyne, že

je nájomníčkou bytu a má sa na ňu vzťahovať § 706 ods. 1 OZ, a taktiež § 711 OZ. § 709 OZ výslovne
vylučujepoužitie§703až708prebytytrvalourčenéakoslužobnébyty.Nebohýmanželodporkynenebol
v čase svojej smrti nájomcom bytu, a teda nájom nemohol prejsť ani na jeho manželku, prípadne na jeho
deti. Dôvodom prečo odporkyňa s rodinou naďalej v byte bývali, bola len skutočnosť, že navrhovateľ
nepožiadal o vrátenie bytu.

Ďalšou skutočnosťou, na ktorú sa odvolávala odporkyňa, bol článok 5 nájomnej zmluvy, teda, že nebude
súdne zakročené, pokiaľ na to nebudú zvlášť vážne dôvody proti vojakom v zálohe a v prípade náhlej
smrti nájomcu voči jeho manželke aj deťom. V súlade s § 574 ods. 2 toto ustanovenie zmluvy je
treba považovať za neplatné pre rozpor so zákonom, nakoľko šlo o dohodu, ktorou sa navrhovateľ ako

účastník zmluvy vzdal vopred práv, ktoré mu mohli vzniknúť až v budúcnosti. Právo na vypratanie, ktoré
mohol požadovať navrhovateľ, mu totiž mohlo vzniknúť až po ukončení služobného pomeru pôvodného
nájomcu. Ak by aj súd prihliadol na tento článok nájomnej zmluvy, okrem slovného spojenia, že súdne
nebude zakročené veta pokračuje aj v tom, pokiaľ preto nebudú zvlášť závažné dôvody. Neplatenieúhrad spojených s užívaním bytu dlhodobo aj po tom, čo bola uzatvorená dohoda o úhrade dlhu v
splátkach a uznanie dlhu, je podľa súdu tak závažným dôvodom, pre ktorý aj v prípade, že táto časť
nájomnej zmluvy by bola platná, mohlo dôjsť k súdnemu zakročeniu.

Súd poukazuje na to, že tak vyjadrenia ako aj konanie odporkyne sú zavádzajúce, nesmerujúce k
odstráneniu dlhu, ale len k tomu, aby odporkyňa predlžovala obdobie, kedy v byte býva bez právneho
dôvodu bez toho, aby uhrádzala služby spojené s užívaním bytu. Súd poukazuje predovšetkým na
dohodu o splátkach a uznanie dlhu, ktorú odporkyňa absolútne nerešpektovala, ktorá bola uzavretá

už v roku XXXX s argumentom, že navrhovateľ uviedol zlé číslo účtu, pričom číslo účtu navrhovateľa
sa nezmenilo za dlhé obdobie a išlo o rovnaký účet, na aký mala uhrádzať odporkyňa aj pôvodné
úhrady spojené s užívaním bytu a na ktorý ich aj niekedy uhrádzala. Súd poukazuje na to, že hoci
odporkyňa zistila, že platba bola vrátená z dôvodu neexistencie účtu, nevyvinula žiadnu snahu o kontakt
s navrhovateľom o zistenie si správneho účtu, teda opravu len jednej chybnej číslice, a následné riadne
splácanie dlhu. Nie je možné poskytnúť žiadnu ochranu osobe, ktorá užíva nehnuteľnosť bez právneho

dôvodu,neuhrádzaslužbyspojenésbývaním,dlhodobozavádzaprenajímateľaklamlivýmivyjadreniami
a v takomto správaní pokračuje aj v konaní pred súdom .

S poukazom na tieto skutočnosti súd návrhu vyhovel a uložil odporkyni povinnosť vypratať a odovzdať
navrhovateľovi predmetný byt. Okruh účastníkov na strane žalovaných je vecou žalobcu. Ak teda bola

žalovaná len K. A., súd rozhodol vo vzťahu k nej.

Súd zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, keďže nesmerovali k veci samej, ale boli len
snahou o odďaľovanie rozhodnutia, s tým, že žalovaná uhradí vzniknutý dlh, čo sa však v minulosti
ukázalo ako účelové tvrdenie žalovanej.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal aj náhradu trov konania pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.