Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/324/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216758
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5714216758.7

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866
proti žalovaným 1/: BRIEŽDENIE, občianske združenie so sídlom Hodžova 12, 036 01 Martin, IČO:
37802763 zastúpené Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o. so sídlom Námestie SNP
3, I917 01 Trnava, 2/ U. X., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. Z. XXX, XXX XX C. - V., Č. R., zastúpený JÁNSKÝ &

PARTNERS s. r. o., so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650 v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 1184 v obci Kláštor pod
Znievom, okres Martin, katastrálne územie Kláštor pod Znievom, ako parciel registra „C“ pod parcelným
číslom 481 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parcelné číslo 482 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 217 m2, parcelné číslo 483/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 208

m2, parcelné číslo 483/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, ako aj nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obci Kláštor pod Znievom, okres Martin, katastrálne územie Kláštor pod Znievom,
zapísané na LV č. 1095 ako drevený sklad, maštaľ s pivnicou na pozemku parcelné číslo 481.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 17.12.2014 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
súlade s ust. § 80 písm. b) a c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Žalobu odôvodnil
tým, že Slovenská republika zastúpená Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline v zmysle §
11 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov platných a účinných
v rozhodnom čase, t.j. k 30.11.2014 ( ďalej len „zákon č. 278/1993 Z. z.“) uzatvorila so žalovaným 1/
Kúpnu zmluvu č. KRPZ-ZA-EO2-153-005/2011 8.4.2011, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva

nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 1095 špecifikovaných v čl. II zmluvy. Predmetnom prevodu bolo
aj príslušenstvo hlavnej veci - nehnuteľnosti, ktoré sa kupujúci zaviazal v čl. III. zmluvy po vykonaní
rekonštrukcie využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb ( konkrétne na poskytovanie
ubytovania a sociálnych služieb týraným matkám s deťmi, osamelým matkám a tehotným ženám )
prevádzkovaním Domova na pol ceste podľa § 27 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.
Všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená znalcom z odboru stavebníctvo E.. Q. Z. Znaleckým

posudkom č. 20-45/2009 zo dňa 31.3.2009 v sume 23 300 eur. Kúpna cena nehnuteľnosti však bola v
súlade s § 11 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z. z. dohodou zmluvných strán stanovená na sumu 10 000 eur.
Správa Katastra Martin rozhodnutím č. W. XXXX/XX C. XX.X.XXXX povolila klad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 1/. V ďalšom žalobca poukázal
na čl. III. bod 3 kúpnej zmluvy, na čl. V. bod 5.4 predmetnej zmluvy a uviedol, že sa žalovaný 1/
ako kupujúci zaviazal pod sankciou neplatnosti zmluvy dodržať účel zmluvy ( poskytovanie

všeobecne prospešných služieb ), najmenej po dobu 5 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam t.j. využívať predmet zmluvy na poskytovanie všeobecne prospešných služiebnajmenej do 10.1.2017. Napriek tomu žalovaný 1/ uzatvoril dňa 16.5.2013 kúpnu zmluvu o prevode
vlastníctva k nehnuteľnostiam s fyzickou osobou - žalovaným 2/, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa ale v zmysle zmluvy žalovaný 1/ zaviazal využívať po

dobu 5 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva na poskytovanie všeobecne prospešných služieb.
Správa Katastra Martin rozhodnutím č. V XXXX/XX zo dňa 10.7.2013 povolila vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, a to v prospech žalovaného 2/. Podľa žalobcu žalovaný
1/ konal v rozpore so zákonom č. 278/1993 Z. z., ako aj v rozpore so zmyslom a účelom zmluvy,
nakoľkožalovaný1/predalnehnuteľnosti,ktorémalnajmenejpodobru5rokovvyužívaťnaposkytovanie

všeobecne prospešných služieb a z tohto dôvodu právnym následkom je zrušenie kúpnej zmluvy od
počiatku v súlade s § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z.z. a čl. V. bod 5.4 zmluvy. To znamená, že nastal
stav, akoby ani nikdy nebola uzatvorená predmetná kúpna zmluva a teda neexistuje. Táto skutočnosť
má za následok, že aj kúpna zmluva o prevode k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi žalovaným 1/
a žalovaným 2/ dňa 16.5.2013 je týmto absolútne neplatná, a to z dôvodu, že právnym následkom
nedodržania zákona č. 278/1993 Z. z. a zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, čo znamená, že

aj prevod vlastníckych práv na žalovaného 1/ v dôsledku zrušenia tejto zmluvy je neplatným právnym
úkonom, keďže žalovaný 1/ nebol v dôsledku zrušenej zmluvy vlastníkom predmetných nehnuteľností,
nemohol ani previesť vlastnícke právo na tretiu osobu, teda žalovaného 2/. Z toto dôvodu je aj
zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/
neplatná, keďže žiaden účastník zmluvného vzťahu nemôže previesť na iného viac práv, než má sám.

V ďalšom žalobca poukázal na to, že dňa 19.8.2013 získal informáciu o tom, že žalovaný 1/ predal
nehnuteľnosti, vrátane objektu bývalej žandárskej stanice, ktorý mal byť zrekonštruovaný a využívaný na
poskytovanie všeobecne prospešných služieb po dobu najmenej 5 rokov žalovanému 2/, pričom objekt
bývalej žandárskej stanice bol zdemolovaný a dňa 20.8.2013 sa v obci Kláštor pod Znievom malo začať
stavebné konanie na stavbu dvoch rodinných domov, o ktoré požiadal žalovaný 2/. S poukazom na

uvedené žalobca podal podľa ust. zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
návrh na zastavenie konania alternatívne návrh na prerušenie konania. Stavebné konanie bolo potom
z podnetu žalobcu prerušené rozhodnutím zo dňa 19.8.2013. Dňa 27.8.2013 bolo žalobcovi zo strany
žalovaného 1/ doručené stanovisko k návrhu na zastavenie alebo prerušenie stavebného konania, v
ktorom žalovaný 1/ tvrdí, že neporušil ust. zmluvy. Všetky svoje aktivity a postupy smeruje a smeroval

k tomu, aby vybudoval, zriadil a rozšíril kapacity jestvujúceho domova pre osamelé ženy a matky ako
je uvedené v zmluve. Žalovaný 1/ uviedol, že účel zmluvy zostane zachovaný a to tým spôsobom, že
potom, ako žalovaný 2/ skolauduje rodinné domy, dá tieto na základe nájomnej zmluvy žalovanému 1/ do
nájmu, ktorý ich bude využívať na zmluvne dohodnutý účel. Zároveň žalovaný 1/ zaslal aj výpis z registra
poskytovateľov sociálnych služieb a tvrdil, že má pripravenú registráciu na poskytovanie sociálnych

služieb klientkam na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia,
nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku.
Ďalej žalobca uviedol, že samotná zmluva zaväzuje občianske združenie poskytovať sociálne služby
v zmysle § 27 zákona č. 448/2008 Z .z., a to prevádzkovaním Domova na pol ceste týraným matkám
s deťmi, osamelým matkám a tehotným ženám, avšak z výpisu z registra poskytovateľom sociálnych

služieb vyplýva, že žalovaný 1/ má poskytovať sociálne služby od 1.2.2013 v zariadení pre seniorov,
pričomcieľovouskupinoumajúbyťfyzickéosoby,ktorédovŕšilidôchodkovývekasúodkázanénapomoc
fyzickejosobyaichstupeňodkázanostijenajmenejIVpodľaprílohyč.3,aleboktorédovŕšilidôchodkový
vek a poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení potrebujú z iných vážnych dôvodov. Poskytovanie
tohto druhu sociálnej služby však spadá pod ust. § 34 až 51 a piatej hlavy zákona č. 448/2008 Z. z.

Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaný 1/ tiež v rozpore so zmluvou bez vedomia a bez súhlasu
žalobcu zdemoloval objekt bývalej žandárskej stanice i napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III bod 3
zmluvy mal tento zrekonštruovať a následne ho minimálne po dobu 5 rokov využívať na poskytovanie
všeobecne prospešných služieb ( čo sa však nestalo). S poukazom na skutočnosť, že došlo k demolácii
budovy namiesto jej zmluvne dohodnutej rekonštrukcie a následne došlo k prevodu vlastníckeho práva

nehnuteľností, ktoré mali byť využívané na zmluvne dohodnutý účel na fyzickú osobu, ktorá nie je
poskytovateľom sociálnych služieb a táto následne požiadala príslušnú obec o povolenie stavby na dva
rodinné domy, pričom z architektonickej štúdie doručenej žalobcovi vyplýva, že ide o dva rodinné domy
určené výlučne na bývanie, avšak nie na poskytovanie sociálnych služieb s kapacitou 18 osôb, ako aj
s poukazom na údaje uvedené vo výpise z registra poskytovateľov sociálnych služieb žalovanému 1/ ,

účel zmluvy tak, ako bol dohodnutý medzi správcom žalobcu štátu a žalovaným 1/ nebude dodržaný.
Žalobca teda mal za to, že žalovaný 1/ nedodržal podmienky zmluvy tým, že stavbu, ktorú sa zmluvne
zaviazal zrekonštruovať a užívať, zbúral bez vedomia žalobcu cca po dvoch rokoch od uzavretia zmluvy,
predal pozemky napriek skutočnosti, že sa zaviazal ich spolu so zrekonštruovanou stavbou využívať nazmluvne dohodnutý účel po dobu 5 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva k nim, pričom dodržanie
zmluvnedohodnutéhopredmetuzmluvyjeexlegeviazanýnavlastníctvokdanejnehnuteľnosti.Takýmto
konaním žalovaného 1/ alebo z dôvodu takéhoto konania žalovaného 1/ bol žalobca nútený podať

predmetnú určovaciu žalobu. Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti v
rámci určovacej žaloby, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Žalobca má za
to, že žalovaný 1/ nedodržal podmienky zmluvy, konal v rozpore so zákonom č. 278/1993 Z. z. a tiež v
rozporesozmluvouč.KRPZ-ZA-EO2-153-005/2011zodňa8.4.2011uzatvorenoumedziSRzastúpenou
Krajským riaditeľskom Policajným zborom v Žiline a žalovaným 1/, čo malo za následok zrušenie tejto

kúpnej zmluvy ex lege. Tým, že došlo zo zákona k zrušeniu uvedenej kúpnej zmluvy, všetky následne
kroky žalovaného 1/ vo vzťahu k prevode vlastníckeho práva boli neplatnými právnymi úkonmi, vrátane
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Preto žalobca žiada, aby súd v rámci
predbežných otázok sa vysporiadal s otázkou zrušenia kúpnej zmluvy č. KRPZ-ZA-EO2-153-005/2011
zo dňa 8.4.2011 uzatvorenej medzi SR zastúpenou Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline a
žalovaným 1/ priamo zo zákona, a to s poukazom na § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z., ako aj s

otázkou absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzavretej medzi
žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 6.5.2013. Potom žalobca navrhuje, aby súd určil, že je vlastníkom
nehnuteľností vedených na LV č. XXXX v obci Kláštor pod Znievom, okres Martin, k.ú. Kláštor pod
Znievom a nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Kláštor pod Znievom, okres Martin, k.ú. Kláštor pod
Znievom zapísanej na LV č. XXXX.

2. Podaním doručeným súdu 17.12.2014 ( č. l. 45) podal žalobca návrh na nariadenie predbežného
opatrenia s tým, že žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakáže akokoľvek nakladať
žalovanému 1/ so stavbou evidovanou na LV č. 1095 a žalovanému 2/ s nehnuteľnosťami uvedenými
na LV č. XXXX. Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia uznesením č. k. 15C/324/2014 zo dňa

18.12.2014 zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodoval Krajský
súd v Žiline a uznesením č. k. 6Co/89/2015 zo dňa 27.2.2015 uznesenie okresného súdu zmenil tak, že
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Proti tomuto uzneseniu
Krajského súdu v Žiline podal žalovaný 2/ dovolanie. O dovolaní rozhodoval NS SR, ktorý uznesením č.
k. 3Cdo/1382/2015-182 dovolanie odmietol. V ďalšom súd potom pokračoval v konaní.

3. Podaním doručeným súdu 14.5.2015 zaslal do konania vyjadrenie žalovaný 1/ ( č. l. 136 ), v ktorom
uviedol, že žaloba nie je v celom rozsahu dôvodná. Poukazuje na to, že je daná prekážka litispendencie
( § 83 OSP ) z dôvodu prebiehajúceho konania sp. zn. 15C/201/2013, žalobca nemá naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Žalobca nepreukázal žiadne porušenie vo vzťahu k ust. § 11 ods. 4

zákona č. 278/1993 Z. z. Žalobca v žalobe preukázal, že žalovaný 1/ dodržal účel uvedený v § 8 a) ods.
6 písm. e) a c) zákona č. 278/1993 Z. z.. K otázke naliehavého právneho záujmu žalovaný 1/ uviedol, že
žalobca na strane 12 žaloby uvádza, že stavba, ktorá by mala byť zbúraná, v právnom zmysle existuje
a je evidovaná ako vlastníctvo žalovaného 1/ a teda žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na
určení vlastníctva dnes zbúranej stavby, t.j. k neexistujúcej veci a to ani v prípade, ak táto zmena nebola

zapísaná v katastri nehnuteľnosti. Žalobca nemá naliehavý právny záujme na požadovanom určení,
nakoľko môže v prípade poručenia podľa § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z .z. podať návrh na záznam
vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľnosti, o ktorom môže konať len príslušný katastrálny odbor
Okresného úradu Martin, nie všeobecný súd, a teda žalobca sa zo zákona môže domáhať ochrany
iným spôsobom. Žalobca nepreukázal porušenie účelu, resp. preukázal, že žalovaný 1/ zákonný účel

dodržal. Žalovaný 1/ uvádzal, že nebolo možné vykonať rekonštrukciu stavby, ktorú je podľa statického
posudku potrebné zbúrať, s čím je nepochybne spojený fakt, že žalobca ako predávajúci z kúpnej
zmluvy mal na takéto vady stavby upozorniť žalovaného 1/ ako kupujúceho, čo však neurobil, hoci takéto
vady existovali. Žalovaný 1/, nakoľko vady stavby nebolo možné rekonštrukciou odstrániť, požiadal o
povolenie nadobudnutú stavbu odstrániť, preto sa žalobca nemôže domáhať toho, aby žalovaný striktne

dodržiaval účel spôsobom v rozpore s právnymi predpismi. K týmto tvrdeniam žalovaný 1/ do konania
doložil statický posudok Ing. Zemanoviča z júla 2012. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že zmenou verejno-
prospešného účelu podľa kúpnej zmluvy na verejno-prospešný účel podľa registra nie je možné porušiť
podmienky ust. § 8a) ods. 6 písm. e) zákona č. 278/1993 Z. z. , pričom žalobca na strane žaloby
uvádza ako skutkový základ svojich tvrdení o údajnom porušení účelu práve takúto zmenu. Žalovaný

1/ v žiadnom prípade nepreviedol účel na tretiu osobu, previedol iba vlastnícke právo k pozemkom na
žalovaného 2/, čo mu žiadny právny predpis nezakazuje, pričom sám žalobca v žalobe v časti 6. žaloby
preukázal, že žalovaný 1/ dodržiava dohodnutý účel tak, že jeho konanie spolu so žalovaným 2/ smeruje
k prevádzkovaniu penziónu pre seniorov ( verejno-prospešný účel podľa registra ), pričom žalovaný 1/musel zvoliť iný postup, nakoľko mu žalobca odovzdal vadnú nehnuteľnosť, ktorú pre tieto vady nebolo
možné zrekonštruovať. Žalovaný 1/ vzhľadom na vadné plnenie žalobcu z kúpnej zmluvy mal na výber,
či si uplatní zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpi od zmluvy. Žalovaný 1/ si však vzhľadom na zákonnú

zľavu podľa § 11 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z. z. zľavu z kúpnej ceny neuplatnil ( s poukazom na dobré
mravy ), ale snaží sa vzniknutú situáciu riešiť spôsobom opísaným žalobcom v žalobe, hoci by mohol aj
v súčasnosti na základe § 597 OZ odstúpiť od zmluvy. Žalovaný 1/ v súvislosti s týmito skutočnosťami
poukazuje aj na šikanu žalobcu, keď tento obyčajnou, e-mailovou žiadosťou na stavebný úrad zo dňa
19.8.2013 dosiahol prerušenie konania už v tom istom dni 19.8.2013, pričom žalovaný 1/ poukazuje na

fakt, že žalobca vôbec nie je účastníkom stavebného konania, teda nemá oprávnenie podávať návrh
podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, čo znamená, že konanie žalobcu je šikanózne a preto
požadujú žalobu za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

4. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania. Čo sa týka pojednávanie konaného dňa 27.6.2016 ( č. l.
198) žalobca sa pridržiaval skutkových tvrdení uvedených v podanej žalobe. K skutkovým vyjadreniam

žalovaného 1 vo vyjadrení (ods. 6. odôvodnenia rozsudku) uviedol, že neobstoja tvrdenia žalovaného
1/ o zlom technickom stave budovy. Žalovaný 1/ bol pred uzavretím kúpnej zmluvy oboznámený s jej
stavom zo znaleckého posudku znalca Q. Z. a to priamo v zmluve čl. V bod. 1 výslovne vyhlásil, že
predmet kúpy mu je známy a v tomto stave ho odkupuje. Teda stav nehnuteľnosti žalovanému 1/ bol
známy a s vedomím tohto stavu prevzal na seba záväzok nehnuteľnosť zrekonštruovať a tento svoj

záväzokporušil.Zároveňžalobcapotvrdil,ženasúdeprebiehapodsp.zn.7C/68/2015konanie,vktorom
sa domáha náhrady škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi protiprávnym konaním žalovaného 1/, ktorý
asanoval budovu žandárskej stanice, ktorá bola ich vlastníctvom, a preto sa na zmluvu hľadí, ako keby
nebola nikdy uzavretá. Došlo k zničeniu ich majetku. Z toto dôvodu sa domáhajú peňažnej náhrady.

5. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 31.10.2016 ( č. l. 209) sa vo veci vyjadril žalovaný 2/, ktorý
sa stotožnil so skutkovými tvrdeniami žalovaného 1/. Zároveň doplnil, že bolo v konaní preukázané, že
sa nejednalo o svojvoľnú demoláciu objektu bývalej žandárskej stanice. Žalovaný 1/ konal výlučne v
zmysle odporúčania, ktoré v znaleckom posudku konštatoval aj E.. C., autorizovaný inžinier a znalec z
odboru statiky. Zároveň konštatoval, že prevod predmetných nehnuteľností nie je predmetnou kúpnou

zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným 1/ nijako zakázaný. Dispozícia žalovaného 1/
ako kupujúceho, resp. vlastníka prevedených nehnuteľností nebola nijakým spôsobom obmedzená
Prevodom nehnuteľnosti žalovaný 1/ nemohol porušiť nijakú zmluvnú povinnosť, keďže takáto mu ani
nevznikla, ani sa k takejto nezaviazal. K tvrdeniam, že nedošlo k naplneniu účelu zmluvy žalovaný 2/
uviedol, že žalovaný 1/, ako aj žalovaný 2/ vo vzájomnej kooperácii sledovali svojou činnosťou naplnenie

verejno-prospešného účelu, ktorý predpokladá kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
1/. Uvedený účel bude realizovať žalovaný 1/, ktorému predmetné nehnuteľnosti, vrátane stavieb, ktoré
mali byť na nich umiestnené, budú odovzdané do užívania. Táto skutočnosť bola deklarovaná od
počiatku, ako aj v priebehu celého súdneho konania. Prevodom predmetných nehnuteľností dochádza
síce k zmene vlastníctva týchto nehnuteľností, ale nedochádza k zmene subjektu, ktorý bude v

konečnom dôsledku realizovať verejno-prospešný účel v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným 1/. Žalovaný 1/ opakovane inicioval mimosúdne rokovanie so žalobcom za
účelom vyriešenia vzniknutej situácie, vysvetlenia jednotlivých postupov oboch žalovaných, ako aj
preukázanie skutočností, že žalovaný 1/ vyvíja činnosť smerujúcu k naplneniu účelu zmluvy, pričom
navrhoval aj obdobu akejsi kontrolnej pozície žalobcu, ktorý by mohol vykonávať dohľad nad činnosťami

oboch žalovaných. Podľa vedomostí však snahy žalovaného 1/ boli žalobcom odmietnuté a naďalej trvá
na jednotlivých podaniach v podaných žalobách. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadne špekulatívneho
konania žalovaného 2/, tak toto kategoricky odmietajú. K osobe žalovaného 2/ je potrebné uviesť, že
na požiadanie žalovaného 1/ sa rozhodol poskytnúť v rámci svojich možností súčinnosť žalovanému 1/
smerujúcuknaplneniuverejno-prospešnéhoúčeluvzmysleust. čl.III. ods.3kúpnejzmluvyuzatvorenej

medzi žalobcom a žalovaným 1/. Pre úplnosť žalovaný 2/ uviedol, že právnické osoby s majoritnou
majetkovou účasťou žalovaného 2/ v Českej republike ktorý je zároveň aj štatutárnym orgánom je
predovšetkým obchodná spoločnosť Ekonomické stavby s.r.o. ekonomické stavby a.s. sa podieľajú na
spolupráci s rôznymi organizáciami sledujúcimi verejno-prospešný účel. V tomto prípade žalovaný 2/
svojou činnosťou s Občianskym združením Brieždenie sledoval naplnenie verejno-prospešného účelu s

tým, že žalovaný 2/ má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal také konanie alebo
nekonanie zo strany žalovaných 1/, 2/, ktorého následkom bolo zrušenie kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným 1/.6. Na nariadených a vykonaných pojednávaniach strany sporu doplnili skutkové tvrdenia žalobca,
súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej 1/ zastúpenej riaditeľkou X. D., výsluchom svedkyne,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do konania zo strany žalobcu, ako aj žalovaných

1/ a 2/. Na návrh žalovaného 1/ bol pripojený spis sp. zn. 15C/201/2013.

7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožnou uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejedaní, vecí, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
S účinnosťou od 1.7.2016 platí nová civilná a právna úprava, a to Civilný sporový poriadok, ktorý sa
uplatňuje aj na konania, ktoré boli začaté pred účinnosťou CSP.

8. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Naliehavý právny záujem musí teda žalobca preukázať pokiaľ nevyplýva z osobitného predpisu, čiže je

povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie
týchto tvrdení je povinný aj navrhnúť dôkazy.
Osobitosti vykazujú určovacie žaloby, ktorými žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom
registri so skutočným právnym stavom a práve takýmto príkladom je aj žaloba o určenie vlastníckeho
práva. Ak žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je v katastra nehnuteľnosti zapísaná na

žalovaného, naliehavý právny záujem žalobcu na určenie práva je daný vždy, ako zo zápisu vo verejnom
registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Preukazovanie naliehavého právneho záujmu je
preto v týchto prípadoch bezproblémové. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ tým, že žaloba o určenie vlastníckeho práva v
danom prípade je jediným prostriedkom odstránenia neistého postavenia žalobcu a rozhodnutie súdu

o tejto žalobe s konečnou platnosťou vyrieši otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli
uvedené v podanej žalobe.

9. K otázke naliehavého právneho záujmu súd uvádza, že na návrh žalovaného 1/ do konania pripojil
aj spis sp. zn. 15C/201/2013. Predmetom konania sp. zn. 15C/201/2013 bola žaloba žalobcu o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z toho istého dôvodu ako v predmetnom konaní, avšak žaloba
smerovala len proti žalovanému 1/ - BRIEŽDENIE, občianske združenie. Predmetné konanie sp. zn.
15C/201/2013 bolo právoplatne skončené tým spôsobom, že súd žalobu o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zamietol a dôvodom na zamietnutie bolo, že žalovaný nebol v predmetnom konaní
vecne pasívne legitimovaným účastníkom konania, nakoľko vlastníkom pozemkov bol v tom čase

žalovaný 2/ . Rovnako súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že zo zákona o správe majetku
štátu z §11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. vyplýva, že správca je povinný podať návrh na záznam
vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľnosti, ak kupujúci nedodržal dohodnutý účel, alebo ak
zmenil dohodnutý účel a kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje , a teda že je vyslovene daná zákonná
možnosť,žepredmetnázmluvasaodzačiatkuzrušuje,t.j.,žepráva zaniklizozákonaasprávcamajetku

štátu je povinný dať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľnosti a kataster
je povinný postupovať v súlade s § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. Súd z listiny ( č. l. 91 ), ktorú
predložilžalobcazistil,žetentopodaldňa18.12.2014naOkresnýúradMartin,katastrálnyodborzáznam
vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľnosti v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z., ako
návrh na záznam vlastníckeho práva Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom vnútra SR a to

tak, že je vlastníkom nehnuteľnosti, a to stavby evidovanej na LV č. 1095 a pozemkov evidovaných
na LV č. XXXX. Až na vyžiadanie súdu Okresný úrad Martin, katastrálny odbor podaním doručeným
súdu 9.5.2016 ( č. l. 195) sa vyjadril v súvislosti s týmto návrhom na záznam vlastníckeho práva štátu
do katastra nehnuteľnosti a uviedol, že nakoľko zánik vlastníckeho práva zo zákona má i vecno-
právne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, to znamená, že zo zákona sa záznamom

obnovuje vlastnícke právo prevodcu v celom rozsahu. Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva
prevodcu je však skutočnosť, že vlastnícke právo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred zrušením zmluvy
dobromyseľne nadobudnuté treťou osobu. Pokiaľ ďalší nadobúdatelia nadobudli vlastnícke právo v
dobrej viere, toto požíva ochranu v súlade s čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a s ústavnýmiprincípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv a bez ďalšieho nezaniká. Pokiaľ teda vznikne
spor o platnosť/neplatnosť, z dôvodu naplnenia, či nenaplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu
pre takýto postup, jedná sa o občiansko-právny spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd. Z

tohto dôvodu Okresný úrad Martin, katastrálny odbor uviedol, že návrh žalobcu na záznam podľa
§ 34 ods. 1 a 36 katastrálneho zákona nie je spôsobilý na zápis do súboru popisných informácií s
tým, že Okresný úrad Martin vykoná zápis vlastníckeho práva záznamom na základe rozhodnutia o
určení práva k nehnuteľnosti v zmysle § 80 písm. c) OSP, resp. rozhodnutia súdu o určení neplatnosti
právneho úkonu. Na základe skutočností uvedených v odseku 8., 9. odôvodnenia tohto rozsudku, súd

konštatuje , že je daný naliehavý právny záujem žalobcu na predmetnom určení jeho vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam uvedeným v podanej žalobe.
K tvrdeniam žalovaného 1/, že je daná prekážka litispendencie vo vzťahu ku konaniu sp. zn.
15C/201/2013, súd uvádza, že z konania sp. zn. 15C/201/2013 ( pripojený spis) boli stranami sporu
žalobca a žalovaný 1/, toto konanie bolo právoplatne skončené zamietnutím určovacej žaloby dňa
22.7.2015.Súdjetohtonázoru,ženeboladanáprekážkaužzačatejveci,apretototokonanienezastavil.

10. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré boli preukázané aj kúpnou zmluvou doručenou zo
strany žalobcu, ide o Kúpnu zmluvu č. KRPZ-ZA-EO 2-153-005/2011 ( č. l. 15) súd považoval za
preukázané, že bola uzavretá táto zmluva medzi predávajúcim, ktorý bola v tom čase Slovenská
republika zast. Krajským riaditeľstvom PZ v Žiline a kupujúcim bolo Brieždenie, občianske združenie,

teda žalovaný 1/ v tomto konaní. Predmetom tejto kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 8.4.2011, bol
prevod vlastníctva nehnuteľností, v tom čase zapísaných v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu
Žilina, Správa katastra v Martine, obec Kláštor pod Znievom, k.ú. Kláštor pod Znievom na LV č. XXXX.
Išlo o parcely registra „C“, evidované pod par. číslom 481 - zastavené plochy a nádvoria o výmere
116 m2, parcelné číslo XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 381 m2, parcelné číslo XXX/X -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2, parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 66 m2, ďalej objekt bývalej žandárskej stanice súpisné číslo 14, ktorý bol postavený na pozemku
parcelné číslo 483/1. Predmetom prevodu bolo aj príslušenstvo týchto nehnuteľností, a to drevený sklad
so suchým WC, maštaľou a pivnicou pri budove súp. č. 14 na pozemku parcelné číslom 481, murované
oplotenie, spevnené plochy a vodomerná šachta.

Je zrejmé, že v zmysle čl. II. bod 2.5 kúpnej zmluvy bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená
znaleckým posudkom na sumu 23 300 eur s tým, že v čl. III. bod 3.3 predmetnej kúpnej zmluvy bolo
uvedené: „ kupujúci uvedenú nehnuteľnosť bude využívať po vykonaní rekonštrukcie na poskytovanie
všeobecne prospešných služieb: na účely prevádzkovania Domova na pol ceste podľa § 27 zákona č.
448/2008 Z. z. o sociálnych službách, poskytovanie ubytovania a sociálnych služieb týraným matkám

s deťmi, osamelým matkám a tehotným ženám. V rámci tejto zmluvy, ako aj zo skutkových tvrdení
žalobcu bolo preukázané, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam bolo na žalovaného 1/ ako
občianske združenie prevedené dňa 10.1.2012, a to na základe povolenia vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľnosti, kde vklad bol pod V XXXX/XX ( č. l. 20 ) s tým, že to bolo prevedené za nižšiu
cenu, než bola stanovená znalcom, čo vyplynulo z čl. IV. bod 4.1 predmetnej kúpnej zmluvy, kde bola

dohodnutá cena vo výške 10 000 eur. Zároveň v čl. V. bod 5.1. bolo uvedené, že kupujúcemu je známy
stav predmetu kúpy a v tomto stave ho odkupuje. Podľa čl. V bod. 5.4 kupujúci je povinný dodržať
účel dohodnutý v bode 3.3. tejto zmluvy, najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho
práva. Ak kupujúci nedodrží dohodnutý účel alebo ak zmení dohodnutý účel v rozpore s podmienkami,
kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje. V takomto prípade je správca povinný podať návrh na záznam

vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľnosti. Zároveň súd mal za preukázané, že k uzavretiu
predmetnej zmluvy bol udelený súhlas tak, ako to vyžadovalo ust. § 11 ods. 5 zákona č. 278/1993 Z.
z. o správe majetku štátu, a to súhlas Ministerstva financií SR, ktorý bol udelený 14.6.2011 ( č. l. 17).
Ďalej súd mal preukázané zo skutkových tvrdení, ako aj z listinného dôkazu, ktorý do konania doložil
žalobca, že bol uzavretý dodatok č. 1 k predmetnej kúpnej zmluve, ktorým bol doplnený čl. V. kúpnej

zmluvy o bod 5.9., ktorý znie trak, že v súlade s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe
majetku štátu sa vlastník pozemkov parc. číslo XXX, XXX, XXX/X, XXX/X a stavby - bývalá žandárska
stanica súpisné číslo 14 zaväzuje po dobu piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva dodržať
dohodnutý účel kúpy, resp. účel, ktorý je v súlade s § 8a) ods. 6 písm. e) zákona o správe majetku štátu.
Tento dodatok bol podpísaný 17.10.2011.

Uzavretie tejto kúpnej zmluvy, ako aj dodatku k nej nebolo rozporované zo strany žalovaných 1/, 2/.

11. Ďalej súd mal preukázané zo skutkových tvrdení, aj z doloženej Kúpnej zmluvy ( č. l. 21), že
žalovaný 1/ uzavrel so žalovaným 2/ túto kúpnu zmluvu dňa 16.5.2013, kde predmetom prevodu bolinehnuteľnosti, ktoré boli aj predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ ( ods.
10. Odôvodnenia rozsudku) s tým, že tieto nehnuteľnosti boli, čo sa týka parciel registra „C“ pod parc. č.
č. XXX, XXX, XXX/X L. XXX/X prerozdelené a vytvorený nový stav v súvislosti s geometrickým plánom

a to tak, že išlo o pozemok parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parcelné
číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2, parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 208 m 2 a parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2.
Takto prerozdelené parcely a vytvorené geometrickým plánom boli predmetom prevodu vlastníckeho
práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Predmetná zmluva bola

zavkladovaná rozhodnutím Správy katastra Martin zo dňa 10.7.2013 pod číslom vkladu XXXX/XX ( č.
l. 24).

12. Čo sa týka otázky aktívnej legitimácie žalobcu, tak súd má za to, že je daná aktívna legitimácia
žalobcu v konaní. Poukazuje na tú skutočnosť, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol správcom
majetku štátu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline ako rozpočtová organizácia. Rozhodnutím

zriaďovateľa č. Č.P.: SLV-PS-1120/2012 z 12.12.2012, ktorým je Ministerstvo vnútra SR, bolo ku dňu
31.12.2012 zrušené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline ako rozpočtová organizácia, čím
stratilo právnu subjektivitu ako právnická osoba a v zmysle ust. § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov práva a povinnosti
zrušenej rozpočtovej organizácie prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo

vnútraSR.Od1.1.2013vystupujenamiestoKrajskéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvŽilineakosprávca
majetku štátu Ministerstvo vnútra SR, na ktoré prešli vyššie uvedeným zákonom práva a povinnosti
zrušenej rozpočtovej organizácie. K tejto skutočnosti a na preukázanie aktívnej legitimácie do konania
doložil žalobca aj rozhodnutie Ministerstva vnútra SR o zrušení rozpočtových organizácii ( č .l. 25). Ide o
rozhodnutie zo dňa 12.12.2012. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ je daná z výpisu z

katastra nehnuteľností z LV č. XXXX , žalovaného 2/ z LV č. XXXX. Žalovaný 1/ previedol na žalovaného
2/ iba pozemky, nie však stavbu. Stavba aj naďalej zostala vo vlastníctve žalovaného 1/.

13. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným pri prevode nehnuteľného majetku štátu až do 1.12.2014 podľa

§ 8a) ods. 6 písm. c) alebo písm. e) je kupujúci povinný dodržať dohodnutý účel, najmenej počas
piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak kupujúci nedodrží dohodnutý účel alebo ak zmení
dohodnutý účel v rozpore s podmienkami podľa § 8a) ods. 6 písm. c) alebo písm. e) kúpna zmluva sa
od začiatku zrušuje. V tomto prípade je správca povinný podať návrh na záznam vlastníckeho práva
štátu do katastra nehnuteľností.

14. Žalobca tvrdil, že žalovaný 1/ konal v rozpore so zákonom č. 278/1993 Z. z., ako aj v rozpore
so zmyslom a účelom zmluvy, porušenie zmluvy spočívalo v nedodržaní dohodnutého účelu najmenej
počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva, nakoľko žalovaný 1/ predal nehnuteľnosti,
ktoré mal po dobu piatich rokov využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Žalovaný

1/ nadobudol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam dňa 10.1.2012. Je zrejmé, že nadobudol tieto
nehnuteľnosti v súlade s ust. zákona o správe majetku štátu, ako zákona č. 278/1993 Z. z. za nižšiu
cenu, ako bola stanovená znalcom práve s poukazom na § 11 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z. z. Rovnako
je aj preukázané, že ku rozhodovaniu súdu žalovaný 1/ nevyužíva nehnuteľnosti na zmluvne dohodnutý
účel. Bolo preukázané, že objekt bývalej žandárskej stanice, ktorý mal v zmysle zmluvy zrekonštruovať,

bol v rozpore so zmluvou a bez vedomia a súhlasu žalobcu zdemolovaný. Vlastnícke práva k pozemkom
boli prevedené na tretiu osobu, ktorá je fyzickou osobou a nie je poskytovateľom sociálnych služieb, teda
žalovaný 2/ tým, že tieto skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že došlo k prevodu na tretiu osobu, fyzickú
osobu, teda žalovaného 2/, čo sa týka pozemkov, ktoré dokonca boli prerozdelené na základe nového
geometrického právu na žalovaného 2/ bolo preukázané samotnou kúpnou zmluvou, rozhodnutím o

povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemkom pre žalovaného 2/. To, že nehnuteľnosť, ktorá bola
predmetom prevodu, a to objekt bývalej žandárskej stanice bol zdemolovaný, bol preukázaný listinnými
dôkazmi, ako aj skutkovými tvrdeniami, ktoré neboli popreté zo strany žalovaných 1/ a 2/. Títo však
uvádzali, resp. skutkovo tvrdili, že objekt bývalej žandárskej stanice bol zbúraný z toho dôvodu, že
nebolo možné vykonať rekonštrukciu tejto stavby, ktorú bolo potrebné podľa statického posudku zbúrať.

K týmto tvrdeniam žalovaný 1/ doložil do konania diagnostiku a statický posudok E.. C. z júla 2012 ( č. l.
141), kde bolo skonštatované v závere posudku, že podľa statických kritérií je jestvujúca neudržiavaná
stavba bývalej žandárskej stanice od základu nevyhovujúca. Bez rekonštrukcie a dôkladného zosílenia
( previazania ) ešte vyhovujúcich nosných prvkov, prípadne výmeny z väčšej časti alebo všetkýchpoškodených jestvujúcich nosných konštrukcií nedoporučujú zo statického a bezpečnostného hľadiska
bývalú stanicu žandárskej stanice používať na žiadne skladové alebo iné účely. Pri prehodnotení starej
stavby, ktorá je už v dezolátnom stave nám vychádza, že rekonštrukcia bude mať väčšie náklady ako

postavenie novej budovy pre požadované účely podľa požiadavky a potreby majiteľa. Samorozkladajúcu
sa, schátralú, neudržiavanú stavbu postavenú ešte v predminulom storočí ako žandársku stanicu, aj
keby mala spĺňať pamiatkovú hodnotu, možno zachovať už iba ako repliku s tým, že ju doporučujú iba
odstrániť. Uvedené teda vyplynulo z diagnostiky a posudku E.. C. z júla 2012. K tomuto súd poukazuje
na to, že v čl. III. bod 3.3. kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/

je deklarovaný záväzok kupujúceho k nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu využívať po vykonaní
rekonštrukcie na poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Je tu špecifikované na aké, a to na
účely prevádzkovania Domova na pol ceste podľa § 27 zákona č. 488/2008 Z. z. o sociálnych službách,
a to teda poskytovanie ubytovania a sociálne služby týraným matkám s deťmi, osamelým matkám a
tehotným ženám. Zároveň súd poukazuje aj na čl. V bod 5.4 tejto kúpnej zmluvy, kde opätovne je
zakotvená povinnosť žalovaného 1/ ako kupujúceho dodržať účel dohodnutý v bod 3.3. zmluvy, najmenej

počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva a v prípade, ak nedodrží tento účel alebo ak
zmení dohodnutý účel v rozpore s podmienkami, kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje. Uvedené je
deklarované aj v dodatku č. 1 predmetnej zmluvy, kde sa čl. V doplnil o bod 5.9., ktorý hovorí, že vlastník
pozemkov a stavby, t.j., že žalovaný 1/ ako kupujúci sa zaväzuje po dobu piatich rokov od nadobudnutia
vlastníckeho práva dodržať dohodnutý účel kúpy, resp. účel, ktorý je v súlade s § 8a) ods. 6 písm. e)

zákona o správe majetku štátu.
Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, že nebol naplnený účel predmetnej zmluvy už v
tom, že žalovaný 1/ previedol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam na žalovaného 2/ - čiže pozemky, hoci
sa zaviazal využívať tieto nehnuteľnosti, vrátane bývalej žandárskej stanice, na verejno-prospešný účel,
čo je prvým porušením predmetnej zmluvy. V konaní bolo ďalej preukázané a nebolo to ani rozporované

zo strany žalovaných 1/ a 2/, že ďalším porušením zmluvy je samotná asanácia budovy, teda bývalej
žandárskej stanice, pretože v čl. III bod. 3 kúpnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným 1/ je uvádzané, že kupujúci bude uvedenú nehnuteľnosť využívať po vykonaní rekonštrukcie
na poskytovanie všeobecne - prospešných služieb. Tým, že došlo k asanácii predmetnej budovy, teda
bývalej žandárskej stanice tento účel už nemôže byť nikdy naplnený. Skutkové tvrdenia žalovaného 1/,

kuktorýmsaprikláňalajžalovaný2/otom,žetenstavbývalejžandárskejstanicebolzlýaztohtodôvodu
muselodôjsťkjejasanácii,súvyvrátenésamotnou kúpnouzmluvou,ktorábolauzavretámedziprávnym
s predchodcom žalobcu a žalovaným 1/, kde žalovaný 1/ v čl. V. bod 5.1. kúpnej zmluvy vyhlásil, že mu
je stav predmetnej nehnuteľnosti známy, v takomto stave ho odkupuje. Žalovanému 1/ ako kupujúcemu
bol teda známy technický stav bývalej žandárskej stanice, teda stavby. Žalovaný 1/ bol oboznámený so

znaleckým posudkom vypracovaným pre kúpnu zmluvu E.. Q. Z. č. 20/2009 ( č. l. 253 a nasl. ). Napriek
tomu sa žalovaný 1/ zaviazal túto budovu zrekonštruovať a prevádzkovať ju na verejno-prospešné účely.
Pokiaľ sa žalovaný 1/ domnieval, že pre technický stav budovy, teda bývalej žandárskej stanice nie je
možné dodržať záväzky, ktoré mu vyplývajú z uzatvorenej kúpnej zmluvy, mal právo v súlade s ust. § 597
ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) od zmluvy odstúpiť. Zo žiadneho ustanovenia zákona č.

278/1993 Z. z. nevyplýva, že by technický stav budovy menil záväzky účastníkov zmluvy, t.j., že pokiaľ
žalovaný 1/ od zmluvy neodstúpil, bol povinný plniť všetky záväzky tak, ako sa na ich plnenie zaviazal,
t.j., že bol povinný budovu bývalej žandárskej stanice zrekonštruovať a využívať na dohodnutý účel. V
tomto smere súd zdôrazňuje, že účelom uzavretia kúpnej zmluvy bola rekonštrukcia budovy bývalej
žandárskej stanice a jej využitie na verejno-prospešné účely, nie poskytovanie akýchkoľvek verejno-

prospešných služieb v akýchkoľvek nehnuteľnostiach, ktoré budú postavené na pozemkoch takto
získaných od štátu za zníženú kúpnu cenu. V tomto smere neobstoja ani tvrdenia žalovaného 1/, že išlo
o vady skryté, čo sa týkalo predmetnej nehnuteľnosti bývalej žandárskej stanice, s tým, že poukazoval
žalovaný 1/, že nemal vedomosť o tom, že objekt je tak staticky narušený, že jeho rekonštrukcia
by nielenže nebola možná, ale by nebolo možné v takomto zrekonštruovanom objekte realizovať

dohodnutý verejno-prospešný účel, nakoľko by to bolo protiprávne konanie. Je nesporné a nebolo to ani
spochybnené, že rozhodnutie o odstránení stavby bolo zo dňa 19.8.2012, diagnostika a statický posudok
pred odstránením stavby je z júla 2012. Súd je toho názoru, že žalovaný 1/ neurobil však žiadne kroky,
ktorými by nejakým spôsobom oznámil žalobcovi, že predmetná nehnuteľnosť, teda bývalá budova
žandárskej stanice má skryté vady, že chce odstúpiť z týchto dôvodov od predmetnej kúpnej zmluvy. Z

tohto dôvodu bolo jeho povinnosťou si plniť povinnosti, na ktoré sa zaviazal v predmetnej kúpnej zmluve.
Tvrdenia žalovaného 1/, ako aj žalovaného 2/, že prevod predmetných nehnuteľnosti, nie je kúpnou
zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným nijako zakázaný dispozícia žalovaného 1/ ako
kupujúceho, resp. ako vlastníka predmetných nehnuteľností nebola takýmto smerom nijako obmedzená,že žalovaný 1/ predmetom prevodu nehnuteľností nemohol porušiť nijakú zmluvnú povinnosť, keďže
takáto mu ani nevznikla, ani sa k takejto nezaviazal, súd nespochybňuje.

15. Žalovaní 1/, 2/ tvrdili, že vo vzájomnej kooperácii sledujú svoju činnosť, čo je naplnenie verejno-
prospešného účelu, ktorý predpokladá kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/.
Uvedený účel by mal realizovať žalovaný 1/ s tým, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré na nich mali
byť teda umiestnené, mu mali byť dané do užívania. Táto skutočnosť bola deklarovaná od začiatku,
ako aj v priebehu celého tohto súdneho konania. K týmto skutkovým tvrdeniam žalobca uvádzal,

že dňa 19.8.2013 získal informáciu o tom, že žalovaný 1/ predal nehnuteľnosti, vrátane objektu
bývalej žandárskej stanice, ktorý mal byť zrekonštruovaný a využívaní na poskytovanie všeobecne
prospešných služieb po dobu najmenej piatich rokov fyzickej osobe, teda žalovanému 2/, pričom objekt
bol zdemolovaný a dňa 20.8.2013 sa v obci Kláštor pod Znievom malo začať stavebné konanie na
stavbu dvoch rodinných domov, o ktoré požiadal žalovaný 2/. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení
žalobca do konania doložil oznámenie o začatí stavebného konania zo dňa 6.8.2013 ( č. l. 29), kde bolo

uvedené, že začalo stavebné konanie dňa 20.8.2013 v súvislosti so žiadosťou o vydanie stavebného
povolenianarodinnýdomč.2napozemkuvedenejakoparcelaregistra„C“podparcelnýmčíslom483/1,
k. ú. Kláštor pod Znievom, ako aj z ďalšieho listinného dôkazu, a to z oznámenia o začatí stavebného
konania v súvislosti so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinný dom č. 1 ( č. l.30)
Žiadosti o vydanie stavebného povolenia na dva rodinné domy podával žalovaný 2/. Žalobca doložil

do konania aj architektonickú štúdiu týchto rodinných domov ( č. l. 34 až 40), s tým, stavbu týchto
rodinných domov mali realizovať Ekonomické stavby, s. r. o. so sídlom na Slovensku a tieto domy mali
byť situované na mieste odstránenej bývalej žandárskej stanice. Štúdiu vypracoval spoločnosť JOKA
SK, s. r. o. , ktorá v liste, ktorým žiadala žalovaného 1/ o odsúhlasenie tejto štúdie ( č. l. 33), uviedla,
že v ďalšej etape sa stane majiteľom stavby Q. X. U., teda žalovaný 2/, ktorý bude vybavovať stavebné

povolenie. V poslednej etape po uzavretí nájomnej zmluvy medzi investorom a žalovaným 1/ bude
občianske združenie vybavovať zmenu účelu využitia rodinných domov na zariadenie pre seniorov a
zariadenie opatrovateľskej služby. Z týchto skutkových tvrdení, ktoré boli prezentované v rámci konania
je teda zrejmé, že žalovaný 1/ odpredal predmetné pozemky žalovanému 2/, ktorý požiadal o vydanie
stavebného povolenia na dva rodinné domy, teda ako investor žalovaný 2/ a až v neskoršej etape malo

dôjsť k tomu, že žalovaný 1/ mal uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalovaným 2/ na predmetné domy a
vybavovať následnú zmenu účelu využitia rodinných domov na zariadenie pre seniorov a zariadenie
opatrovateľskej služby. Tieto skutkové tvrdenia uvádzali aj žalovaný 1/, žalovaný 2/ v rámci pojednávaní
a svojich vyjadrení. Aj z týchto skutkových tvrdení vyplýva pre súd, že nemohol byť naplnený účel kúpnej
zmluvy, na ktorý sa zaviazal žalovaný 1/. Žalovaný 2/, na ktorého boli prevedené nehnuteľnosti, nie je

poskytovateľom sociálnych služieb. Tento požiadal o povolenie stavby na dva rodinné domy na mieste
bývalej žandárskej stanice. Z architektonickej štúdie, ktorá bola doložená do konania ( č. l. 34 a nasl. )
vyplýva, že ide o dva rodinné domy určené výlučne na bývanie, nie na poskytovanie sociálnych služieb
s kapacitou 18 osôb s poukazom na údaje vo výpise z registra poskytovateľov sociálnych služieb
žalovaného 1/. Mala to byť len ďalšia budúcnosť, alebo ďalšie kroky, ktoré mali byť, ale je otázne, či

by boli realizované zo strany žalovaného 1/, ktorý mal uzavrieť následne so žalovaným 2/ nájomnú
zmluvu na tieto rodinné domy a robiť kroky smerujúce k zmene účelu rodinných domov alebo teda
k zmene účelu využitia rodinných domov na zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej
služby.. V tomto smere súd poukazuje aj na samotnú výpoveď žalovaného 1/ na pojednávaní, ktoré
sa konalo dňa 31.10.2016 ( č. l. 215), ktorý uviedol, že zmluvu podpisoval s tým, že bude vykonávať

rekonštrukciu na predmetnej budove bývalej žandárskej stanice, následne ju bude využívať, resp. bude
slúžiť pre matky s deťmi na sociálne účely. Žalovaný 1/ uviedol, že 9 mesiacov chodili na rokovanie s
pamiatkovým úradom, nakoľko bývalá žandárska stanica bola kultúrnou pamiatkou a dospeli k záveru,
keďže si dali urobiť diagnostický posudok, že je budova vo veľmi zlom stave. Žalovaný 1/ potvrdil, že
bolo chybou, že mali uvedené prerokovať s Ministerstvom vnútra, oboznámiť ho s tým, že žalovaný 1/

ide iným spôsobom riešiť svoje záväzky vyplývajúce z predmetnej kúpnej zmluvy ( č. l. 216). Žalovaný
1/ tvrdil, že všetky kroky boli robené k tomu, aby sa mohlo vybudovať nové zariadenie na sociálny účel
s tým, že Ekonomické stavby, s. r .o. mali byť investorom a malo to byť urobené tak, že prevedenie
budovy bolo ako akontácia na postupný lízing. Zmluvy boli uzatvorené tak, že bude žalovaný 1/ postupne
splácať lízingovo Ekonomickým stavbám, a.s. za tú stavbu. Žalovaný 1/ na predmetnom pojednávaní v

rámci svojej výpovede uviedol, že uzatvorili zmluvu medzi Ekonomickými stavbami a.s. a občianskym
združením, nakoľkochcelipostaviťnovýpenzión.Žalovaný 1/vrámcisvojejvýpovedeuvádzal,žedošlo
k prevodu týchto nehnuteľností na Ekonomické stavby, a.s. s tým, že žalovaný 2/ sú vlastne Ekonomické
stavby, a.s., je to generálny riaditeľ Ekonomických stavieb a.s. . Žalovaný 1/ uviedol, že generálnyriaditeľ Ekonomických stavieb, a.s. pán X. N.o zrejme potreboval urobiť takto, potreboval si zobrať
na svoje meno hypotéku, pretože veľký penzión nemohol vystavať bez prostriedkov. V tomto smere
súd poukazuje na neodbornosť, nespôsobilé konanie žalovaného 1/, ktorý v rámci svojej výpovede na

otázku žalobcu, prečo v kúpnej zmluve, ktorú uzatváral žalovaný 1/ so žalovaným 2/ neupravili povinnosť
žalovaného vystavať na týchto pozemkoch zariadenia pre osamelé ženy a následne tieto prenajať
žalovaný 1/ uviedol, že vôbec nerokoval s U. X., rokoval s jeho zástupcom pán Y. z Ekonomických
stavieb, a.s. Čiže rokovanie o kúpnej zmluve, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným
2/ bolo prostredníctvom pána Y. z Ekonomických stavieb, a.s. s tým, že v tom čase už žalovaný 1/

mal zmenený účel, čo mu schválilo aj valné zhromaždenie, že nebudú prevádzkovať rekonštrukciu
budovy a Dom na pol ceste, ale že postavia zariadenie pre seniorov. Už aj z tohto konania, ktoré
prezentovalžalovaný1/vsúvislostisuzavretímkúpnejzmluvysožalovaným2/jezrejmé,žeúčelzmluvy,
ktorý bol dohodnutý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ by nebol vôbec naplnený.
Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v rámci kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi
žalovaným1/ažalovaným2/nevyplývajúžiadnezáväzky,anižiadnepovinnostižalovaného2/vovzťahu

k žalovanému 1/ v súvislosti so záväzkami žalovaného 1/, ktorému vyplývajú z kúpnej zmluvy uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu. Súd ďalej uvádza, že je ťažké posúdiť konanie žalovaného
1/ buď ako špekulatívne alebo neodborné, keď žalovaný 1/ v rámci otázok, ktoré mu boli kladené na
pojednávaní ( č. l. 218 ) uviedol na otázku, prečo sa dávala vypracovať projektová dokumentácia na
rodinnédomyanienapenziónodpoveďžalovanéhobola,žeEkonomickéstavbya.s.savenujúvýstavbe

rodinných domov a dohoda bola taká, že v poslednej etape nájomnej zmluvy medzi investorom, teda
Ekonomickými stavbami a žalovaným 1/ bude žalovaný 1/ vybavovať zmenu účelu využitia rodinných
domov na zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby. Aj v tomto smere kroky, ktoré
realizoval žalovaný 1/ nenasvedčujú tomu, že by mal byť naplnený účel, na ktorý sa zaviazal žalovaný 1/,
a to účel využitia prevádzaných nehnuteľností. Žalovaný 1/v rámci výsluchu potvrdil, že žiadna kúpna

cena v súvislosti s uzavretou kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ vyplatená
nebola s tým, že ešte žalovaný 1/ doplácal 5000 eur do zaplatenia akontácie na stavbu, čo bolo 10 %
akontácie na celkovú hodnotu stavby.

16. Súd ďalej po právnej stránke uvádza, že ust. § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. bolo zmenené

až zákonom č. 324/2014 účinným od 1.12.2014. Je zrejmé a nebolo to rozporované stranami sporu, že
žalobca sa dozvedel o prevode nehnuteľností na žalovaného 2/, asanácií objektu bývalej žandárskej
v období august 2013 a preto dňa 19.8.2013 žalobca podal návrh na zastavenie stavebného konania,
resp. návrh alternatívne na prerušenie konania, ktoré bolo prerušené rozhodnutím zo dňa 19.8.2013.
To znamená, že v tomto období žalobca mal za to, že neboli splnené podmienky zmluvy, nebol naplnený

účelvyužitiaprevádzanýchnehnuteľnostízdôvoduasanáciebývalejžandárskejstanice,akoajzdôvodu
prevodu nehnuteľností na tretiu osobu - žalovaného 2/ a uvedené malo za následok zrušenie kúpnej
zmluvy ex lege zo zákona uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/, nakoľko
v tom čase účinné ust. § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. uvádzalo, že zmluva, ak sa nedodržali
podmienky zmluvy a konalo sa v rozpore so zákonom č. 278/1993 Z. z. , t. j. v rozpore s účelom

využitia prevádzaných nehnuteľností sa od začiatku zrušuje. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva zo štátu na občianske združenie a ani následne k prevodu vlastníckeho práva na
inú fyzickú osobu, nakoľko na základe zo zákona zrušenej zmluvy nemôže dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva v zmysle rímskeho práva - podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv,
ako on sám má, pričom dobromyseľnosť nadobúdateľa je v tomto prípade bez právneho významu. V

tomto smere súd poukazuje na časť ustálenej judikatúry. V prípade absolútnej neplatnosti právneho
úkonu nie je rozhodujúce, či účastníci zmluvy o dôvode neplatnosti vedeli, prípadne, či konali v dobrej
viere a kúpna zmluva, ktorá je v rozpore so zákonom nemá právne následky .... zmluvnej strane a na
jej základe nedochádza k prevodu nehnuteľností, a to bez ohľadu fa skutočnosť, ktorá zo zmluvných
strán neplatnosť spôsobila, či niektorá zo zmluvných strán uzatvorila zmluvu v dobrej viere. Neplatnosť

právneho úkonu podľa ust. § 39 OZ je neplatnosťou absolútnou pre jej nedovolenosť, ktorá nastáva v
prípadoch, keď právny úkon svojim obsahom alebo účelom je v rozpore so zákonom alebo obchádza ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky,
ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že kúpna zmluva uzatvorená medzi Slovenskou republikou,

zastúpená Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline a žalovaným 1/ dňa 8.4.2011 bola zrušená
zo zákona z vyššie uvedených dôvodov a kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/
je absolútne neplatná, nakoľko ju uzatváral na strane predávajúceho osoba, ktorá už v tom čase nebola
vlastníkom predávaných nehnuteľností. Súd teda ako predbežnú otázku právne uzatvára, že považujeprvú zmluvu, teda kúpnu zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ za
zrušenú zo zákona, čiže neexistujúcu a druhú zmluvu uzavretú medzi žalovaným 1/ a 2/ za absolútne
neplatnú. Zároveň súd uvádza, že tvrdenia žalovaného 2/, ktoré predniesol v rámci záverečnej reči, o

tom, že bol dobromyseľný v čase uzatvárania kúpnej zmluvy so žalovaným1/, a tento ho neinformoval
o účele prevádzaných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy so štátom, boli popreté už predtým
uvedeným skutkovými tvrdeniami žalovaného 1/, 2/, z ktorých jednoznačne vyplynulo, ako aj z výpovede
svedkyne, že žalovaný 2/ od začiatku vedel o tom, že ide o nehnuteľnosti, ktoré by mali slúžiť na
verejno- prospešné účely, vedel, že žalovaný 1/ je občianske združenie. Súd vo výroku rozsudku určil,

že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej
len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mal
plný úspech vo veci, a preto mu súd priznal voči žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v
celom rozsahu ( 100%). Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového konania o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.