Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. september 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114012398
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2114012398.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. ml. H. R., nar.

XX.XX.XXXX a F. Z., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a iné,
na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 03. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: ml. H. R., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom Y. č. XXXX/XXE, Trnava,

sa uznáva vinným, že

v bode 1/

v čase od 23.30 hod. dňa 21.07.2012 do 00.15 hod. dňa 22.07.2012 v Trnave na Nám. J. Herdu č. 2,
prešiel k spoločenským priestorom budovy Univerzity sv. Cyrila a Metoda, kde sa bez zjavného použitia
násilia pokúsil vniknúť do budovy cez okno na prízemí, ktoré bolo otvorené na tzv. vetračku, čo sa mu

nepodarilo, následne vošiel cez otvorené dvere do hlavnej miestnosti, kde sa konala svadba, ďalej
prešiel do vedľajšej spoločenskej miestnosti, odkiaľ zo stola pri okne odcudzil notebook zn. HP spolu
s nabíjačkou, USB káblom a myšou, ktoré veci si položil na otvorené okno, následne z budovy vyšiel
von otvorenými dverami a tu z okna zobral pripravené odcudzené veci, čím uvedeným konaním spôsobil
PhDr. E. E. PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Trnava, H. č. X škodu krádežou vo výške 450,- Eur,

v bode 2/

dňa 18.06.2013 o cca 02.15 hod v obci Malženice z ulice vošiel cez otvorené okno na prízemí do
spálne rodinného domu s popisným číslom 209, z ktorého odcudzil na nočnom stolíku voľne položenú
dámsku čiernu koženú kabelu a zo skrine zavesenú dámsku látkovú kabelku krémovej farby, v ktorej
sa nachádzal čierny pulóver, čierna kožená peňaženka s obsahom občiansky preukaz č. XXXXXX EB,
kartička poistenca VŠZP, kartička Dráčik a finančná hotovosť vo výške 85,- Eur všetky doklady na meno
E. V., pričom bol vyrušený majiteľkou rodinného domu, ktorá sa zobudila a začala kričať, načo z miesta

činu utiekol na neznáme miesto, čím poškodenej E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX spôsobil
celkom škodu vo výške 240,- Eur,

pričom obvinený ml. H. R. bol dňa 05.12.2012 rozhodnutím Obvodného oddelenia v Trnave postihnutý
za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov a bola mu uložená bloková pokuta vo výške 15,- Eur, č. bloku A0324863,v bode 3/

spolusdoposiaľneustálenouosoboupovzájomnejdohodevčaseo24.00hod.dňa17.07.2013vTrnave

na Hornopotočnej ulici číslo 5 vnikli pootvoreným oknom do hotelovej izby číslo 241 hotela Holiday
Inn, ktorého dolný okraj je vo výške minimálne 3,5 metra tak, že si pod okno dali kovový smetný kôš a
na tento si ešte položili kovový popolník, načo doposiaľ neustálená osoba vyskočila na smetný kôš s
popolníkom a odistila kovovú poistku na pootvorenom okne hotelovej izby, ktoré otvorila, zliezla dole a
potom sa cez otvorené okno dostal do izby H. R., ktorá následne z nej odcudzil 1 kus pánske náramkové

hodinky značka Certina, neznámeho výrobného čísla, striebornej farby, 1 kus pánsku koženú peňaženku
hnedej farby, vrátane jej obsahu predstavujúcim občiansky preukaz XXXXXXXX, vodičský preukaz číslo
XXXXXXXX, štátna karta poistenca (E card) číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, karta poistenca Uniqa,
platobná karta Mastercard číslo XXXXXXXXXXXXXXXX, platobná karta Maestro XXXX-XXXXXX/X,
všetky doklady na meno E. L., narodený XX.XX.XXXX a finančná hotovosť v celkovej výške 300,- Eur,
pričom spolu s odcudzenými vecami odišli na Invalidskú ulicu v Trnave, kde si peniaze rozdelili na

polovicu, hodinky si ponechal H. R. a ostatné doklady s peňaženkou zahodili do kríkov, čím spôsobili
majiteľovi odcudzených vecí E.ovi L.ovi, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., S. D. XX, A-XXXX, Austria,
štátnemu občanovi Rakúska, škodu krádežou v celkovej výške 840,- Eur,

pričom obvinený ml. H. R. bol dňa 05.12.2012 rozhodnutím Obvodného oddelenia v Trnave postihnutý

za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov a bola mu uložená bloková pokuta vo výške 15,- Eur, č. bloku A0324863,

teda

v bode 1/

- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

v bodoch 2/ a 3/

- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním a bol za obdobný čin v
predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, z toho v bode 3/ spoločným konaním
- neoprávnene vnikol do obydlia iného, z toho v bode 3/ spoločným konaním

čím spáchal

v bode 1/

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného do 31.07.2019

v bodoch 2/ a 3/

- pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.
účinného do 31.07.2019, z toho v bode 3/ spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005
Z. z. účinného do 31.07.2019
- pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona č.

300/2005 Z. z. účinného do 31.07.2019, v bode 3/ spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
č. 300/2005 Z. z. účinného do 31.07.2019,Za to sa odsudzuje:

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, § 117 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h), 38 ods. 2 a § 41 ods.
1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň obvinenému určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obvinenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému PhDr.
E. E., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom Trnava, H. č. 5 škodu vo výške 450,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného PhDr. E. E., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale
bytom Trnava, H. č. 5 so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obvinenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej E. V.,

nar. XX.XX.XXXX v Hlohovci, trvale bytom H. č. 209 škodu vo výške 190,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú E. V., nar. XX.XX.XXXX v Hlohovci, trvale bytom
H. č. 209 so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvinenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému E.ovi
L.ovi, nar. XX.XX.XXXX v Tullne, Rakúska republika, trvale bytom W., S. D. 22, Rakúska republika škodu
vo výške 840,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného E.a L.a, nar. 12.11.1946 v Tullne, Rakúska

republika, trvale bytom W., S. D. 22, Rakúska republika so zvyškom jeho nároku na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

Obžalovaní: ml. H. R., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom Y. č. XXXX/XXE, Trnava,

a

F. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX Trnava, prechodne bytom M. XX, Trnava,

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodzujú spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Trnava sp.zn. 2 Pv 1128/13/2207-42 zo dňa 24.11.2014 pre zločin lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom
skutkovom základe, že

v čase medzi 15.00 hod. až 16.00 hod. dňa 20.12.2013 na presne neustálenom mieste ulíc Nevädzova
a Orgovánová v Trnave, spolu s ďalšími najmenej dvoma doposiaľ nestotožnenými páchateľmi pod
zámienkou privolania taxislužby vylákali Y. P. z pohostinstva herňa pri OD Lidl na Zelenečskej ulici na

bližšie neustálené miesto medzi ulicami Nevädzova a Orgovánová v Trnave, kde Y. P. napadli a to tak,
že ho udierali do oblasti hlavy, rúk, chrbta, dvaja z páchateľov mu vykrútili ruky za chrbát a ako ho
držali, ďalší dvaja mu prehľadali vrecká, zo zadného vrecka nohavíc mu odcudzili približne 100,- Eur, čím
spôsobili Y. Hamymu, nar. XX.XX.XXXX, bytom O. J. XX, prechodne bytom Biely F., J. 23/2 odcudzenímpeňazí škodu vo výške 100,- Eur, a bližšie nešpecifikované zranenia a to narazenie hlavy, chrbta, hornej
a dolnej sánky vpravo, vyžadujúce si lekárske ošetrenie a hospitalizáciu a pozorovanie vo FN Trnava s
dobou liečenia od 20.12.2013 do 22.12.2013, pretože

nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Podľa§288ods.3TrestnéhoporiadkusúdpoškodenýchVšeobecnázdravotnápoisťovňa,a.s.sosídlom
851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874 a Y. v Sobranciach,
trvale bytom B., okr. Trebišov s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 27.11.2014 na Okresný súd Trnava na
obžalovaných obžalobu č. 2 Pv 1128/13/2207-42 zo dňa 24.11.2014 na skutkovom a právnom základe

uvedenom v predmetnej obžalobe.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obž. F. Z. (čl. 432-434), čítaním zápisnice o výsluchu obž. F. Z. zo
dňa 28.12.2013 (čl. 65-67), výsluchom obž. ml. H. R. (čl. 434-435), výsluchom poškodeného Y. P. (čl.
469-471), výsluchom svedkov E. P. (čl. 471-472), čítaním zápisnice o výsluchu svedkyne E. P. zo dňa

20.03.2014 (čl. 218-219), čítaním zápisnice o výsluchu svedkyne H. R. (čl. 217), výsluchom svedka U.
M. (čl. 472-473), výsluchom svedka C. M. (čl. 473-474), výsluchom svedkyne X. H. (čl. 506-507), čítaním
zápisníc o výsluchoch poškodených PhDr. E. E. (čl. 71-73), E. V. (čl. 100-101), E. L. (čl. 140-145), Y. P.
(čl. 206-211), oboznámením odborných vyjadrení k výške škody (čl. 95, 135, 170), prečítaním zápisníc
o rekognícii osoby (čl. 220-227, čl. 228-234, čl. 235-241 a čl. 242-248), oboznámením lekárskej správy

(čl. 249), prepúšťacej správy (čl. 250), rozpisu zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenému Y. P.
(čl. 251-252), potvrdenia spoločnosti Rasken Consulting (čl. 254), záznamu OR PZ Trnava (čl. 256),
záznamu KR PZ Trnava (čl. 257), zápisu o dychovej skúške (čl. 257), správy o pomeroch v rodine obž.
ml. M. R. (čl. 265-266), pripojeného spisu OS Galanta sp.zn. 2T/83/2013, OS Trnava sp.zn. 2T/25/2014,
OSTrnavasp.zn.0T/228/2014,odpisovregistratrestovobžalovaných,oboznámenímzápisniceovydaní

veci (čl. 136), uznesenia o vrátení veci (čl. 137), potvrdenia o vrátení veci (čl. 138), trestného rozkazu
OS Trnava sp.zn. 15T/98/2016 (čl. 520-521), výpisov z Centrálnej evidencie správnych deliktov a
priestupkov a výpisov z Ústrednej evidencie priestupkov (čl. 262-263).

Odôvodnenie výroku o vine obž. ml. H. R.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.10.2016 prokurátorka predniesla obžalobu, pričom skutky
pod bodmi 2/ a 3/ obžaloby navrhla kvalifikovať ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f),
ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, v bode 3/

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Obžalovaní po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že zo spáchania skutku
uvedeného v bode 4/ obžaloby sa cítia byť nevinní a obžalovaný ml. H. R. urobil vyhlásenie, že zo
spáchania skutkov v bodoch 1/ až 3/ obžaloby sa cíti byť vinný. Súd vyhlásenie obž. ml. H. R. prijal,

pričom ho prijal v právnej kvalifikácii podľa obžaloby, t.j. bez modifikácie právnej kvalifikácie skutkov v
bodoch 2/ a 3/, ako to navrhovala prokurátorka pri prednesení obžaloby. (pozn. prokurátorka navrhovala
vyhlásenie obž. ml. M. R. o jeho vine k bodom 2/ a 3/ obžaloby neprijať)

Dôvodom na takýto postup súdu bola skutočnosť, že sa nestotožnil so stanoviskom trestnoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zjednotenie výkladu zákona v otázkach právnej
kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu krádeže vlámaním podľa
§ 212 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona
spáchaného závažnejším spôsobom - vlámaním v zmysle § 138 písm. e) Trestného zákona, pomeru
špeciality a zásady ne bis in idem sp.zn.: Tpj 78/2011 prijatého dňa 12.12.2011 a uverejneného v Zbierke

stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2012 pod číslom 116, ktoré uvádza, že:I. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu
určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou

podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou
skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom
uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata
pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej
časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát

trestného činu.

II. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin
vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona,
pri použití § 138 písm. e) Trestného zákona. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú
skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného

zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125
ods. 1 Trestného zákona).

III. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov ich základných
skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne,

bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje vyššej
trestnejsadzbylenpriaplikáciitohoustanoveniaosobitnejčastiTrestnéhozákona,ktoréhokvalifikovanej
skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu.
Keďže ide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim
kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu.

Súd na tomto mieste neuvádza podrobné odôvodnenie svojho iného právneho názoru, a to z dôvodu, že
po podaní obžaloby došlo k zmene právnej úpravy ustanovenia § 212 Trestného zákona (pozn. zákon
č. 214/2019 Z. z.), a preto by bolo takéto odôvodňovanie nadbytočné.

Súd tak skutky pod bodmi 1/ až 3/ obžaloby právne kvalifikoval podľa podanej obžaloby, a to podľa
právnej úpravy platnej do 31.07.2019 (teda zhodne s podanou obžalobou), pretože ju považoval za
správnu.

V bode 1/ obžaloby tak obž. ml. M. R. naplnil skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa § 212 ods.

1 Trestného zákona, ktorého sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí
tak malú škodu.

V bodoch 2/ a 3/ obžaloby tak obž. ml. M. R. naplnil skutkovú podstatu pokračovacieho prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f) Trestného zákona (pozn. z toho v bode 3/ spolupáchateľstvom

podľa § 20 Trestného zákona), ktorého sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní
a čin spácha vlámaním a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a
súčasne pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona
(pozn. z toho v bode 3/ spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona), ktorého sa dopustí ten, kto
neoprávnene vnikne do obydlia iného.

Skutky v bodoch 1/ až 3/ obžaloby pritom obž. ml. M. R. spáchal v priamom úmysle podľa § 15 písm.
a) Trestného zákona, podľa ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pretože v jeho konaní
bola prítomná tak vedomostná ak aj vôľová zložka konania.

Skutky v bode 2/ a 3/ obžaloby boli pritom obžalobou správne posúdené ako pokračovací prečin, a to s
poukazom na ustanovenie § 122 ods. 10 Trestného zákona, podľa ktorého Za pokračovací trestný čin sa
považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových
útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája

objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť,
najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchaťuvedenýtrestnýčin;toneplatívovzťahukčiastkovýmútokom
spáchaným mimo územia Slovenskej republiky (pozn. znenie účinné do 31.07.2019), pretože ich spája
objektívna súvislosť v čase (18.06.2013 a 17.07.2013), spôsobe ich páchania (v oboch prípadoch išlo okrádež vlámaním) a v predmete útoku (v oboch prípadoch bol predmetom útoku majetok tretej osoby),
ako aj subjektívna súvislosť (obž. ml. M. R. chcel takéto krádeže spáchať)

Vo vzťahu k možnej aplikácii ustanovenia § 95 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Prečin, ktorého
znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť
malá súd poznamenáva, že toto ustanovenie v prípade obž. ml. M. R. aplikovať nebolo možné, a to s
ohľadomnapočetskutkov,spôsobichspáchaniaakoajvýškuškody,ktorúskutkamispôsobil.Závažnosť
prečinov spáchaných obž. ml. M. R. je vyššia ako malá.

Odôvodnenie výroku o treste obž. ml. H. R.

Zo správy z prešetrených pomerov ÚPSVaR Trnava zo dňa 19.09.2014 vyplynulo, že obž. ml. M. R. mal

problémové správanie už na základnej škole, jeho matka nezvládala jeho výchovu a obž. sa túlal po
nociach, narúšal vyučovací proces, nepripravoval sa na vyučovanie a vymáhal peniaze od spolužiakov
pod hrozbou bitky. Obž. ml. M. R. bol na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Trnava zo
dňa 06.05.2009 umiestnený do Diagnostického centra v Bratislave a následne mu bolo rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 14.12.2009 nariadené výchovné opatrenie po dobu troch mesiacov od

právoplatnosti rozsudku (pozn. od 21.01.2010), pričom jeho správanie sa počas výchovného opatrenia
zlepšilo. Správanie obž. ml. M. R. sa na Odbornom učilišti internátnom v Trnave v školskom roku
2011/2012 výrazne zhoršilo, pričom po ukončení povinnej školskej dochádzky 30.06.2012 obž. ml. M.
R. v ďalšom štúdiu nepokračoval, pretože bol z dôvodu pravidelného a hrubého porušovania školského
poriadku zo štúdia vylúčený a neskôr obvinený zo spáchania viacerých priestupkov a trestných činov.

Pokiaľ ide priestupky, obž. ml. M. R. bol pred spáchaním čiastkových útokov v bodoch 2/ a 3/ obžaloby
priestupkovo prejednávaný za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch, ktorý spáchal dňa 05.12.2012 drobnou krádežou, za čo bol postihnutý v blokovom konaní
pokutou 15,- Eur s číslom pokutového bloku A0324863 a za priestupok na úseku cestnej premávky, ktorý

spáchal dňa 06.05.2013 nepoužitím bezpečnostných pásov, za čo bol postihnutý blokovou pokutou 30,-
Eur s číslom pokutového bloku 12007353.

Z odpisu registra trestov obž. ml. M. R. vyplynulo, že tento bol doposiaľ 7x súdne trestaný najmä za
majetkovú trestnú činnosť, pričom pred spáchaním skutkov v bodoch 1/ až 3/ nebol súdne trestaný.

Ukladať súhrnný trest vo vzťahu k jeho odsúdeniu Okresným súdom Břeclav (Česká republika) nebolo
možnésohľadomnaustanovenie§42ods.3Trestnéhozákona,podľaktoréhoUstanovenieosúhrnnom
treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol
odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. 2T/83/2013 vyplynulo, že obž. ml. M. R. bol
rozsudkom tohto súdu sp.zn. 2T/83/2013 zo dňa 10.12.2013, právoplatným dňa 10.12.2013 uznaný
vinným zo spáchania prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 2
písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace
s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 1 (jeden) rok.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 2T/25/2014 vyplynulo, že obž. ml. M. R. bol
rozsudkom tohto súdu sp.zn. 2T/25/2014 zo dňa 03.04.2014, právoplatným dňa 07.04.2014 uznaný
vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, za čo mu bol
uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s podmienečným odkladom jeho

výkonu a určením skúšobnej doby 18 (osemnásť) mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.zn. 2T/83/2013 zo dňa 10.12.2013,
právoplatným dňa 10.12.2013 ako i ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Okresný súd Trnava následne uznesením
sp.zn. 2T/25/2014 zo dňa 03.06.2014 obž. ml. M. R.vi do novourčenej skúšobnej doby započítal dobu

od 11.12.2013 do 07.04.2014 v zrušenej veci Okresného súdu Galanta sp.zn. 2T/83/2013. Skúšobná
doba tak plynula od 11.12.2013 a uplynula dňa 11.06.2015.Spojenie „ustanovenie o súhrnnom treste“ je potrebné vykladať tak, že nielenže súd nemôže ukladať
súhrnný trest vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Břeclav, ale toto nemá ani následky časového
rozhrania medzi viacčinným súbehom trestných činov a trestnoprávnou recidívou v zmysle ustanovenia

§ 42 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu
súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Za daných okolností preto prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku

Okresného súdu Trnava sp.zn. 2T/25/2014 zo dňa 03.04.2014, právoplatnému dňa 07.04.2014.

Podľa § 121 ods. 3 Trestného zákona Ak súd vyslovil, že sa mladistvý podmienečne odsúdený na
trest odňatia slobody, podmienečne odsúdený na trest odňatia slobody s probačným dohľadom alebo
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody osvedčil, hľadí sa na neho, akoby nebol
odsúdený.

Podľa § 94 ods. 2 Trestného zákona Ak táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na
mladistvého ostatné ustanovenia tohto zákona.

Podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie

podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil..

Podľa § 50 ods. 6 Trestného zákona Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch
rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal
na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin

spáchaný v skúšobnej dobe.

Podľa § 50 ods. 7 Trestného zákona Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo
ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že proti obž. ml. M. R.vi sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia viedlo trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe, pre ktorý bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 1T/53/2014 zo dňa 09.06.2014, právoplatným
dňa 09.06.2014, z čoho potom vyplýva, že Okresný súd Trnava mohol o neosvedčení obž. ml. M. R. v
trestnej veci vedenej pod sp.zn. 2T/25/2014 rozhodnúť do 12.06.2017. (pozn.: skúšobná doba uplynula

dňa 11.06.2015 a doba ďalších dvoch rokov plynula od 12.06.2015 a uplynula dňa 12.06.2017). Obž.
ml. M. R. sa tak v trestnej veci vedenej pod sp.zn. 2T/25/2014 osvedčil zo zákona dňa 13.06.2017.
Na tomto mieste súd poznamenáva, že úprava na čl. 182 v pripojenom spise Okresného súdu Trnava
sp.zn. 2T/25/2014, podľa ktorej sa obž. ml. M. R. mal osvedčiť zo zákona dňa 08.10.2017 nie je správna,
čo však nemá vplyv na skutočnosť, že súd obž. ml. M. R.vi s poukazom na § 42 ods. 3 Trestného

zákona nemohol ukladať súhrnný trest vo vzťahu k jeho odsúdeniu rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn.
2T/25/2014 zo dňa 03.04.2014, právoplatným dňa 07.04.2014, ale musel mu uložiť samostatný trest.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestnýchčinov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 97 ods. 1 Trestného zákona Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na
riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane
chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k
začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Podľa § 97 ods. 3 Trestného zákona Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného
opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný
stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti
spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby
predchádzali protiprávnym činom.

Podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona Trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa
u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem
rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Podľa § 117 ods. 2 Trestného zákona Nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému

uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na
predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto
zákona.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (1) Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia

slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona Ak súd mladistvému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odloží na skúšobnú dobu alebo mu trest odňatia slobody podmienečne odloží na skúšobnú dobu s
probačnýmdohľadom,zároveňurčískúšobnúdobunajedenrokažtriroky.Mladistvýjepovinnýpodrobiť
sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými
prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

Obž. ml. M. R. sa k spáchaniu trestných činov podľa bodov 1/ až 3/ obžaloby priznal a ich spáchanie
úprimne oľutoval, čo je poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Priťažujúcou
okolnosťou podľa § 37 písm. h) Trestného zákona v jeho prípade je spáchanie viacerých trestných činov.

V prípade obžalovaného sa trestné sadzby odňatia slobody znižujú na polovicu, teda súd obž. ml. M.
R.vi ukladal trest odňatia slobody vo výmere do 1 (jedného roka).

S prihliadnutím na zavinenie, spôsob spáchania trestných činov, výšku spôsobenej škody ako i s
prihliadnutím na osobu obžalovaného, je súd toho názoru, že trestom spôsobilým plniť tak individuálnu

ako i generálnu prevenciu je úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorý súd
obžalovanému uložil.

Vychádzajúc z ustanovenia § 117 ods. 2 Trestného zákona, ale i z uznania viny a oľutovania
spáchania trestných činov obž. ml. M. R.m je súd toho názoru, že k účelu trestu môže viesť

aj uloženie podmienečného trestu odňatia slobody a zároveň dodáva, že primeranosť trestu je
nevyhnutnýmpredpokladomdosiahnutiavýchovnýchúčinkovtrestu,keďženevyhnutnýmpredpokladom
prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku protiprávneho konania,
pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii zo strany páchateľa nemôže dôjsť.
Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu

do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská
individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch.
Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byťsúdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného
prípadu.

Zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti možno nielen priamo, teda tým, že mu fyzicky
znemožníme dopustiť sa určitého konania, a to uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody,
ale aj nepriamo, už samotnou existenciou podmienečného trestu a obavou z jeho premenenia a
nariadenia jeho výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie (napr. trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu). Práve toto nepriame pôsobenie má

v mnohých prípadoch výrazne hlbší a trvalejší prevýchovný charakter a účel trestu naplní skôr,
než samotný nepodmienečný trest odňatia slobody. (uznesenie NS SR zo dňa 25.09.2014, sp. zn.
6To/8/2013).

Z uvedených dôvodov preto súd výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a obž. ml. M. R.vi určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka, ktorú považuje za primeranú jednak vo

vzťahu k výmere uloženého trestu, ale i k závažnosti spáchaných trestných činov.

Odôvodnenie výrokov o náhrade škody

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo

výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku Na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným

orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu
prizná len sčasti.

Poškodený PhDr. E. E. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 500,- Eur odvolávajúc sa na
svoju výpoveď v prípravnom konaní. Ako však vyplynulo z odborného vyjadrenia na čl. 95, hodnota

odcudzených vecí bola vyčíslená na sumu 450,- Eur. Súd preto obž. ml. H.ovi R.vi uložil povinnosť
nahradiť poškodenému PhDr. E.ovi E.ovi škodu vo výške 450,- Eur.

Poškodená E. V. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 240,- Eur, a to
za každú odcudzenú kabelku (pozn. boli jej odcudzené 2 kabelky) sumu 50,- Eur, za čierny pulóver

sumu 35,- Eur, za čiernu peňaženku sumu 20,- Eur a odcudzenú hotovosť vo výške 85,- Eur, pričom
poškodenou určená hodnota odcudzených vecí korešpondovala s odborným vyjadrením na čl. 135. Ako
však vyplynulo zo Zápisnice o vydaní veci na čl. 136, uznesenia OO PZ v Jaslovských Bohuniciach
č. ČVS: ORP-1747/JB-TT-2013 zo dňa 17.07.2013 na čl. 137 a potvrdenia o vrátení veci na čl. 138,
jedna z odcudzených kabeliek jej bola vrátená. Súd preto obž. ml. H.ovi R.vi uložil povinnosť nahradiť

poškodenej E. V. škodu vo výške 190,- Eur.

Poškodený E. L. si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody za odcudzené veci a hotovosť
spolu vo výške 1.020,- Eur, a to za hodinky 500,- Eur, za peňaženku 60,- Eur, odcudzenú hotovosť
300,- Eur, za odcudzený vodičský preukaz 80,- Eur a odcudzený občiansky preukaz 80,- Eur. Ako však

vyplynulo z odborného vyjadrenia na čl. 170, hodnota peňaženky bola vyčíslená na 40,- Eur. Poškodený
E. L. súdu nedoložil žiadne podklady, ktoré by preukazovali hodnotu jeho vodičského a občianskeho
preukazu resp. náklady za ich nové vybavenie, preto súd obž. ml. H.ovi R.vi uložil povinnosť nahradiť
poškodenému E.ovi L.ovi škodu vo výške 840,- Eur.

Keďže súd poškodeným nepriznal nárok na náhradu škody v plnej výške, v akej si ho v prípravnom
konaní uplatnili, poškodených so zvyškami ich nárokov na náhradu škody odkázal na civilný proces.Odôvodnenie výroku o oslobodení obžalovaných spod obžaloby v jej bode 4/

Spáchanie skutku v bode 4/ obžaloby obžalovanými vykonaným dokazovaním preukázané nebolo.
Je pravdou, že obž. F. Z. sa v prípravnom konaní k spáchaniu skutku v bode 4/ obžaloby priznal a
usvedčoval z jeho spáchania aj obž. ml. H. R.. Súd však výpoveď obž. F. Z. z prípravného konania
považuje za absolútne nepoužiteľnú a nadôvažok aj za nevierohodnú.

Súd nepovažuje výpoveď obž. K. Z. za vierohodnú z dôvodu, že štylizácia výpovede obž., použité slovné
spojenia a celkové opísanie spáchaného skutku v zápisnici o jeho výsluchu z prípravného konania sú
v rozpore so slovným prejavom obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorý sa v prítomnosti sudcu
vyjadroval úplne inak. Obžalovaný používal iné vetné konštrukcie, inak štylizoval vety (vyjadroval sa
ťažkopádne) a pod., teda jeho slovný prejav ako taký na hlavnom pojednávaní nekorešpondoval s tým,
ako mal vypovedať v prípravnom konaní. Ďalším dôvodom prečo súd považuje výpoveď obž. F. Z.

z prípravného konania za nevierohodnú je samotný prístup polície k vyšetrovaniu tohto skutku, kedy
policajti de facto vykonali ešte v zdravotníckom zariadení nezákonnú rekogníciu, kedy osobou, ktorá
mala podozrivých opoznať bol poškodený Y. P., ktorý túto skutočnosť súdu potvrdil, keď uviedol, že za
ním boli policajti aj s fotografiami. Súdu nie je zrejmé, aké fotografie boli poškodenému Y. P. ukázané
a ako sa vlastne policajti dozvedeli, že jedným z podozrivých má byť práve obž. F. Z.. Pre súd je

preto celkom uveriteľné vysvetlenie obžalovaného K. Z., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v
prípravnom konaní tak vypovedal preto, že sa policajtov bál a výpoveď si vymyslel tak, aby táto dávala
zmysel, pričom o skutku a o okolnostiach jeho spáchania mu mali povedať práve policajti a on len
prikyvoval hlavou. Výpoveď obž. K. Z. z prípravného konania sa tak súdu skutočne javí ako výpoveď,
ktorú štylizoval vyslúchajúci vyšetrovateľ a obžalovaným je len podpísaná.

Pokiaľ ide o absolútnu nepoužiteľnosť výpovede obž. K. Z. z prípravného konania súd v zhode s
obhajcom obž. ml. M. R. poznamenáva, že o výsluchu obž. K. Z. dňa 28.12.2013 nebol upovedomený
ani obž, ml. M. R. a ani jeho obhajca (pozn. obhajca ani upovedomený byť nemohol, pretože obž. ml.
M. R.vi bol obhajca v trestnej veci vedenej pre skutok v bode 4/ obžaloby ustanovený až 10.01.2014 -

Mgr. Matej Csenky, čl. 54, pričom dňa 21.03.2014 bolo ustanovenie obhajcu Mgr. M. Csenkyho zrušené
s odôvodnením, že obž. ml. M. R.vi bol obhajca už skôr ustanovený - čl. 55). Takýto postup orgánov
činných v trestnom konaní je neprípustný, pretože trestná vec obž. ml. M. R. a obž. K. Z. pre skutok
v bode 4/ obžaloby bola s trestnou vecou obž. ml. M. R. pre skutok v bode 2/ obžaloby (teda vo veci,
kde obž. ml. M. R. obhajcu mal ustanoveného) spojená až uznesením zo dňa 17.03.2014. (čl. 20).

Výsluch obž. K. Z. dňa 28.12.2013 tak nebol vykonaný kontradiktórne, čo síce je vada, ktorú je v zásade
možné odstrániť v konaní pred súdom (čo sa aj následne na hlavnom pojednávaní stalo), avšak s
ohľadom na absolútnu nepoužiteľnosť zápisnice o výsluchu obž. K. Z. z prípravného konania pre potreby
rozhodovania je možné vychádzať len z výsluchu obž. K. Z. urobeného na hlavnom pojednávaní.

Uvedené samozrejme nie je jediným dôvodom pre oslobodenie obžalovaných spod obžaloby v jej bode
4/. Predovšetkým obž. ml. M. R. spáchanie skutku poprel, pričom so skutkom ho okrem výpovede obž.
K. Z. nič nespája. Neexistuje žiadny iný svedok a ani žiadna stopa, ktorá by nasvedčovala tomu, že obž.
ml. M. R. vôbec v čase spáchania skutku na jeho mieste bol. Súd na tomto mieste poukazuje na výpoveď
poškodeného Y. P., ktorý opísal, ako mal byť napadnutý a okradnutý, avšak zároveň potvrdil, že mal v

čase spáchania skutku dosť vypité, čo vyplynulo tak zo zápisu o jeho dychovej skúške (1,20 mg/l) ako
aj zo zápisnice o výsluchu svedkyne E. P. z prípravného konania, ktorá tiež uviedla, že poškodený sa
na terase herne aj pomočil, čo tiež napovedá o tom, v akom stave asi poškodený v danom čase bol.
Vierohodnosť výpovede svedkyne E. P. o stave poškodeného Y. P. potvrdzuje záznam OR PZ Trnava
zo dňa 20.12.2013, v ktorom príslušník PZ opisuje poškodeného a rovnako potvrdzuje, že bol zjavne

pod vplyvom alkoholu ako i záznam KR PZ Trnava zo dňa 20.12.2013, v ktorom sa uvádzajú okolnosti
vykonania dychovej skúšky s poškodeným.

Poškodený si preto nemohol pamätať, kto ho vlastne napadol a okradol. Navyše z výsluchu svedkyne
E. P. z prípravného konania nevyplynulo, že by návštevníci herne poškodenému mali volať taxík resp.

že by ich poškodený mal o to žiadať. Svedkyňa Janka P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že oboch
obžalovaných pozná, avšak títo sa podľa jej výpovede v herni pred spáchaním skutku nenachádzaliZ výpovedi svedkyne H. R. a ani z potvrdenia spoločnosti Rasken Consulting, spol. s r.o. nevyplynuli
žiadne skutočnosti, ktoré by mali vzťah ku skutku v bode 4/ obžaloby a svedkovia U. a C. M. (pozn. obž.
K. Z. ich v prípravnom konaní tiež usvedčoval zo spáchania skutku v bode 4/ obžaloby) popreli, že by

boli oni tými ďalšími osobami, ktoré mali poškodeného spoločne s obžalovanými napadnúť a okradnúť,
potvrdili však to, že im obž. K. Z. mal povedať, že sa pri výsluchu v prípravnom konaní bál a preto
policajtom klamal a aj ich označil za páchateľov. Na tomto mieste tiež možno položiť otázku, prečo aj
bratia M. neboli obvinení zo spáchania skutku v bode 4/ obžaloby, keď orgánom činným v trestnom
konanípostačovalanavznesenieobvineniaobž.ml.M.R.viusvedčujúcavýpoveďobž.K.Z.arekognícia

vykonaná v rozpore so zákonom.

Pokiaľ ide o svedkyňu X. H., jej výpoveď súd hodnotí ako nevierohodnú. Táto svedkyňa totiž
potvrdzovala, že v deň, keď malo dôjsť ku spáchaniu skutku v bode 4/ obžaloby bola s obž. K. Z.om,
avšak nevedela označiť ani konkrétny deň a ani čas, kedy s obž. K. Z.om bola a neuviedla nič, čo by
jej výpoveď potvrdzovalo, napr. prečo si pamätá práve na deň, keď malo dôjsť k spáchaniu skutku a na

to, že práve v tento deň bola s obž. K. Z.om.

Vo vzťahu k rekognícii súd uvádza, že poškodený na hlavnom pojednávaní potvrdil, že za ním boli
policajti v nemocnici a ukazovali mu fotografie všelijakých chlapcov a pýtali sa ho, či niekoho na
fotografiách pozná, pričom dvoch páchateľov mal spoznať a jedným si nebol 100%-tne istý. Následne

policajti s poškodeným vykonali rekognície, pričom zo zápisníc o ich vykonaní vyplýva, že poškodený
opoznal obž. F. Z., obž. ml. M. R. opoznal na 70-80%, pričom pri rekognícii k osobám C. M. a U. M.
uviedol, že v predložených fotoalbumoch sa nenachádza osoba, ktorá ho mala olúpiť. Takýto postup
polície má podľa názoru súdu za následok, že na výsledky rekognícií nie je možné prihliadať, pretože
nie je možné preveriť, akým spôsobom poškodený v nemocnici opoznal osobu obž. K. Z.. Rekognícia je

pritom úkonom neopakovateľným, preto akákoľvek následná rekognícia, pri ktorej má dôjsť k opoznaniu
tej istej osoby nemôže byť považovaná za rekogníciu.

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo
dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo len toľko, že poškodený Y. P. bol napadnutý a olúpený
neznámymi osobami, čo potvrdzuje nielen jeho výpoveď, ale aj jeho zranenia dokumentované lekárskou
správou, prepúšťacou správou a rozpis jemu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, avšak vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že tohto skutku sa dopustili obžalovaní. Súd preto obžalovaných

oslobodil spod obžaloby vo vzťahu ku skutku v jej bode 4/.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Keďže obžalovaní boli oslobodení spod obžaloby v jej bode 4/, súd poškodených Y. P. a Všeobecnú
zdravotnú poisťovňu, a.s. podľa cit. ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného poriadku s ich nárokmi na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.