Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 28CbZm/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118202689
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118202689.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovanej: Q. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, W., o zaplatenie zmenkovej sumy 129.272,48 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 129.272,48 eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 129.272,48 eur od 17.06.2015 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 430,91 eur, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.01.2018, doručenou súdu dňa 22.03.2018 domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 129.272,48 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania
z dôvodu nezaplatenia zmenky zo dňa 08.11.2010.

2. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 03.10.2007 uzatvoril s obchodnou spoločnosťou AMKOR
Slovakia s.r.o., IČO: 36 260 321, Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXS, na základe ktorej

boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky úverového
limitu vo výške 33.193,92 eur. Dodatkom č. 2 k úverovej zmluve zo dňa 16.05.2011 došlo k zvýšeniu
úverového limitu na 100.000 eur. Na účely zabezpečenia všetkých nárokov z úverovej zmluvy vystavil
dlžník dňa 08.11.2010 na rad banky blankozmenku, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená v
údaji zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Dlžník spoločne s avalom (žalovanou) udelili v čl. II ods.
2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXXXSDX zo dňa 08.11.2010 banke právo
doplniť blankozmeku v chýbajúcich údajoch, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. II

ods. 1 Dohody. Keďže pre neplnenie zmluvných podmienok došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti
predmetného úveru, a to dňa 31.10.2014, banka v súlade s Dohodu o vyplňovacom práve vyplnila
chýbajúce údaje v blankozmenke v zmenkovej sume 129.272,48 eur a v dátume splatnosti 17.07.2015.
Žiaden z povinných subjektov, aj napriek výzve žalobcu, neuhradil zmenkovú sumu ani čiastočne. Na
dlžníka bol pritom Okresným súdom Trnava dňa 05.08.2015 vyhlásený konkurz, ktorý je vedený pod
sp. zn. 23K/14/2015.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že je pravdou, že žalobca uzatvoril v roku 2007 so
spoločnosťou AMKOR Slovakia, s.r.o. úverovú zmluvu, na základe ktorej boli menovanej spoločnosti
poskytnuté žalobcom uvádzané peňažné prostriedky. Voči uvedenej spoločnosti bol vyhlásený konkurz
a žalovaná má vedomosť o tom, že žalobca si svoju pohľadávku uplatnil aj v konkurznom konaní.Nárok žalobcu zo zmenky voči žalovanej je potrebné posudzovať tak, že tento vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. zákonodarca zakázal
veriteľom zabezpečiť spotrebiteľské úvery zmenkou. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ je možné

túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú
v čase, kedy bola zmenka vystavená. Súd by mal teda hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a
rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, a to s
poukazom na právnu ochranu prináležiacu spotrebiteľovi. V danej veci k vzniku zmenkového záväzku
predchádzalo uzatvorenie dohody o vyplnení zmenky. Ide o uzatvorenie zmluvy medzi veriteľom a

dlžníkom o zabezpečení konkrétneho záväzku zmenkou. Neplatnosť zmenkovej zmluvy nie je dôvodom
neplatnosti zmenky, avšak dôsledkom neplatnosti zmenkovej zmluvy je stav, ako keby žiadna zmenková
zmluva neexistovala. Pri neexistencii zmenkovej zmluvy nie je podklad na to, aby sa konkrétna zmenka
považovala za zabezpečovaciu zmenku vo vzťahu ku konkrétnej pohľadávke, teda chýba tu vzťah
medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá by ju mala zabezpečovať. Na základe uvedeného
má žalovaná za to, že súd by mal pristúpiť k preskúmaniu kauzy zmenky, teda na základe akej

zmluvy a právnych skutočností zmenka vznikla, a či suma na zmenke vyplnená žalobcom zodpovedá
nároku žalobcu z predloženej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu možno vyvodiť i
z toho, že zmluva, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá žalobcom v rámci predmetu
jeho podnikateľskej činnosti a žalovanou, ktorá nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Napokon, dlžná suma nezodpovedá reálnemu stavu veci, pretože spoločnosť

AMKOR Slovakia s.r.o. na tento úver vykonávala splátky, a to dňa 31.01.2014 v sume 369,25 eur, dňa
15.01.2014 v sume 1.364,40 eur a dňa 11.03.2014 v sume 1.000 eur a v sume 173,32 eur.

4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného v 3. rade uviedol, že zmluva o kontokorentnom úvere
bola uzatváraná výlučne medzi žalobcom a spoločnosťou AMKOR Slovakia, s.r.o. Žalovaná nebola

účastníkom záväzkového vzťahu z úverovej zmluvy. Je preto zrejmé, že ide v zmysle § 261 ods. 1
Obchodného zákonníka o obchodnoprávny vzťah, nakoľko bol uzatváraný medzi podnikateľmi a pri jeho
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Úverová
zmluva preto nemôže byt' posudzovaná podľa právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Ako vyplýva z
Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXXXSDX, blankozmenka č. XXXXXXXXXSBX

bola vystavená za účelom zabezpečenia nárokov žalobcu z úverovej zmluvy, pričom žalovaná je
na predmetnej zmenke avalistom. Nič nesvedčí tomu, že žalovaná avalovala zmenku za účelom
uspokojenia vlastných potrieb ako fyzickej osoby spotrebiteľa, naopak je zrejmé, že avalovala zmenku
za účelom zabezpečenia zmluvy poskytnutej dlžníkovi - podnikateľovi pre účely podnikania, pričom
zároveň žalovaná bola v priamom vzťahu k dlžníkovi - podnikateľovi, nakoľko v čase vystavenia

blankozmenky bola jeho spoločníkom a zároveň konateľom. V prípade, že fyzická osoba poskytne
zmenkové ručenie a zmenka je súčasťou dohôd uzatvorených medzi podnikateľskými subjektami,
je nutné takéto ručenie chápať ako ručenie poskytnuté pre podnikateľské účely (viď stanovisko
generálnej advokátky vo veci vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie pod sp. zn. CF-419/11).
Závery žalovanej neplatnosti dohody o vyplňovacom zmenkovom práve nemajú žiadny právny základ.

Žalovaná navyše ani neuvádza v čom má údajná neplatnosť Dohody o vyplňovacom zmenkovom
práve č. XXXXXXXXXSDX spočívať. K námietke nesprávnosti zmenkovej sumy žalobca uvádza,
že platby vykonané na úver dňa 31.01.2014,15.01.2014 a 11.03.2014 boli pri dopĺňaní zmenkovej
sumy zohľadnené. Banka úver zosplatnila k 31.10.1014 z dôvodu dlhodobého omeškania s platením
úveru. Poskytnuté peňažné prostriedky boli v zmysle Čl. III úverovej zmluvy aj naďalej úročené, preto

je zmenková suma k dátumu splatnosti zmenky vyššia. Žalobca svoj nárok preukázal predložením
písomných dôkazov k predmetnému sporu, rovnako ako aj samotnou zmenkou a z uvedeného dôvodu
preukázal oprávnený nárok na zaplatenie konkrétnej zmenkovej sumy. V zmysle platnej judikatúry
žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadom
preukázania námietky nesprávnej výšky zmenkovej sumy je v plnej miere na žalovanom. Pri kauzálnych

námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovaných na žalobcu.

5. Žalovaná v duplike na vyjadrenie žalobcu uviedla, že žalobca nevysvetľuje a riadne nepreukazuje
tvrdenia, že z predmetného dlhu bolo čiastočne hradené, a že tieto úhrady boli zohľadnené v podanej
žalobe. Žalobca len konštatuje, že žalovanou uvádzané platby eviduje a tieto zohľadnil pri dopĺňaní

zmenkovej sumy. Žalobca sám uvádza, že banka úver zosplatnila k 31.10.2014, čím začala od tejto
doby, teda od splatnosti záväzku, plynúť 3-ročná premlčacia lehota, v ktorej žalobca mohol uplatniť
svoj nárok. Žalobca tak však urobil až po uplynutí tejto premlčacej lehoty a v rozpore so skutočným
stavom veci, kedy žalovanej i písomne oznámil, že zosplatnil úver k 31.10.2014, najneskôr ju vyzval nazaplatenie do 11.11.2014, a to sumu 105.144,83 eur. Nebol teda žiadny dôvod pre to, aby žalobca ako
dátum splatnosti úveru vyplnil do zmenky dátum 17.07.2015. Žalovaná považuje nárok žalobcu voči nej
za premlčaný. Tiež v písomnej výzve zo dňa 01.11.2014 žalobca požadoval uhradiť k vyššie uvedeným

dátumom sumu 105.144,83 eur, vrátane príslušenstva, avšak v žalobe požaduje sumu 129.272,48 eur
ako istinu a následne tiež žiada príslušenstvo, pričom žalobu podal dňa 22.03.2018, z čoho absolútne
nie je zrejmé navýšenie požadovanej istiny takmer o 25.000 eur.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so zmenkou

č. XXXXXXXXXSBX zo dňa 08.11.2010, zmluvou o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXS zo dňa
03.10.2007, Dodatkom č. 1 k Zmluve o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXS zo dňa 08.11.2010,
Dodatkom č. 2 k Zmluve o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXS zo dňa 16.05.2011, Dohodou o
vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXXXSDX zo dňa 08.11.2010, Oznámením o zosplatnení
úveru zo dňa 01.11.2014, Oznámením o vyplnení blankozmenky zo dňa 17.06.2015, výpismi z
bankového účtu, ako aj s celým obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny

stav veci:

7. Žalobca v konaní uviedol, že žalovaná vo svojich vyjadreniach nerozlišuje medzi pohľadávkou zo
zmenky a pohľadávkou o kontokorentnom úvere. Stotožňuje istinu pohľadávky z kontokorentného
úveru so zmenkovou sumou, ako aj ich splatnosť. V zmysle dohody o vyplňovacom zmenkovom

práve žalobca v údaji o zmenkovej sumy doplnil čiastku, ktorá zodpovedá nielen istine pohľadávky z
kontokorentného úveru, ale čiastku, ktorá zodpovedá pohľadávke banky zabezpečenej blankozmenkou,
vrátane jej príslušenstva a sankčných zodpovednostných nárokov. To znamená, že zmenková sumu
pozostáva z istiny, úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov. Rovnako splatnosť zmenky v zmysle dohody
o vyplňovacom zmenkovou práve, nie je totožná s dátumom predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná sa

mylne domnieva, že so zosplatnením kontokorentného úveru začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota
na podanie žaloby voči nej. Tá začala plynúť až dátumom splatnosti zmenky. Navyše ani pohľadávka z
kontokorentnéhoúverunebolavčasepodaniažalobypremlčaná,nakoľkoideopohľadávkuzobchodno-
právneho vzťahu a premlčacia lehota je teda 4-ročná. Čo sa týka námietky žalovanej o nesprávnosti
zmenkovej sumy, sama vo svojom vyjadrení zo dňa 10.08.2018 priznáva, že pohľadávka žalobcu bola

k 31.10.2014 vo výške 105.144,83 eur. Nakoľko sú poskytnuté peňažné prostriedky na základe zmluvy
o kontokorentnom úvere až do výšky úverového limitu úročené v zmysle čl. III ods. 2 zmluvy a dlžník
sa taktiež v zmysle čl. III ods. 3 zmluvy zaviazal platiť banke úroky z omeškania vo výške 20 % ročne z
čiastok, so splatením ktorých je v omeškaní a taktiež aj poplatky v zmysle čl. IV zmluvy, je preto zrejmé,
že celková dlžná suma zo zmluvy o kontokorentnom úvere a tým aj výška zmenkovej sumy musela

byť k dátumu splatnosti zmenky 129.272,48 eur. Žalovaná vzniesla v konaní kauzálne námietky, ktorých
dôvodnosť nepreukázala, hoci je to ona, kto znáša dôkazné bremeno. Vznesené kauzálne námietky sa
navyše nezakladajú na vlastných vzťahoch žalovanej a majiteľa zmenky, preto sú v zmysle čl. I § 17
zákona zmenkového šekového neprípustné.

8. Žalovaná v konaní uviedla, že všetky finančné prostriedky, ktoré vyplynuli z kontokorentného úveru
boli použité na podnikateľskú činnosť. Všetky osobné peňažné prostriedky použila žalovaná na to, aby
sa podarilo rozbehnúť podnikateľskú činnosť jej firmy, ktorá je v súčasnosti v likvidácií. Žalovaná má
niekoľko záväzkov voči bankovým spoločnostiam vo výške 10.000 - 15.000 eur a tie sa snaží splácať.
Momentálne pracuje za niečo viac ako je minimálna mzda, mám školopovinné deti. Jej príjmy z práce

sú okolo 450 - 500 eur mesačne, pričom mesačné výdavky pokryjú tieto príjmy.

9. Podľa článku I. § 10 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“), ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná,
vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly

dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil
hrubou nedbanlivosťou.

10. Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená
na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

11. Podľa článku I. § 17 ods. 1 vety prvej Zmenkového a šekového zákona, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.12. Podľa článku I. § 32 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako
ten, za koho sa zaručil.

13. Podľa článku I. § 32 ods. 2 Zmenkového a šekového zákona záväzok zmenečného ručiteľa je platný
i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy.

14. Podľa článku I § 43 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, ak nebola zmenka zaplatená, môže

majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne
zaviazaným.

15. Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

16. Podľa článku I. § 75 Zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

17. Podľa článku I. § 73 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona zmenečné nároky proti prijímateľovi
sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky.

18. Z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi stranami ani nie je sporné, že dňa 03.10.2007
uzatvoril žalobca s obchodnou spoločnosťou AMKOR Slovakia s.r.o. Zmluvu o kontokorentnom úvere
č. XXXXXXXXXS, na základe ktorej boli dlžníkovi poskytnutý kontokorentný úver do výšky úverového
limitu v sume 33.193,92 eur, ktorý bol Dodatkom č. 2 k úverovej zmluve zo dňa 16.05.2011 navýšený

na sumu 100.000 eur. Na účely zabezpečenia nárokov z úverovej zmluvy vystavil dlžník dňa 08.11.2010
na rad žalobcu blankozmenku. Predmetnú zmenku podpísala aj žalovaná v postavení avala. Žalobca
na základe Dohody o vyplňovacom práve vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke v zmenkovej sume
129.272,48 eur a v dátume splatnosti 17.07.2015. Predmetom sporu je tak nárok žalobcu voči žalovanej
vyplývajúci z vlastnej zabezpečovacej blankozmenky vystavenej dlžníkom AMKOR Slovakia s.r.o. dňa

08.11.2010 a avalovanej žalovanou, splatnou dňa 17.07.2015.

19. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. §
75 zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným
cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od

nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené
náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou.

20. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že nárok žalobcu zo zmenky voči nej vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, a teda žalovaná má mať postavenie spotrebiteľky, súd uvádza, že z textu

žalovanej zmenky vyplýva, že žalovaná podpísala zmenku v postavení konateľky dlžníka - spoločnosti
AMKOR Slovakia, s.r.o. (vystaviteľ zmenky) a súčasne aj ako aval (zmenkový ručiteľ). Kauzálny vzťah
medzi vystaviteľom zmenky a majiteľom zmenky (žalobca), založený zmluvou o kontokorentnom úvere
má nepochybne povahu obchodnoprávneho vzťahu v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka(tzv.absolútnyobchod).Spoukazomnaustanovenie§261ods.7Obchodnéhozákonníkamá

aj vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ktorá sa ako zmenkový ručiteľ zaviazala uhradiť záväzok dlžníka
AMKOR Slovakia, s.r.o., obchodnoprávny charakter. Fyzická osoba, ktorá ako konateľka a spoločníčka
má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom vzťahu (vrátane
zmenkového ručenia), v ktorom zabezpečuje obchodný záväzok tejto obchodnej spoločnosti vyplývajúcizo zmluvy medzi podnikateľmi (porovnaj napr. R 18/2017). Názor žalovanej, že sa na ňu má hľadieť ako
na spotrebiteľku, preto nie je správny.

21. Záväzok zmenkového ručiteľa je akcesorický k zmenke ako listinnému cennému papieru a je
rovnako ako celá zmenka nesporný a abstraktný. Je akcesorický tiež k záväzku zmenkového dlžníka, za
ktorého ručenie vykonal. K platnosti záväzku zmenkového ručiteľa stačí, aby podpis dlžníka bol platný
len formálne, a nie je potrebné, aby tento dlžník bol zaviazaný zo zmenky tiež materiálne. Ručiteľ je
zaviazanýrovnakoakodlžníkzhľadiskapovahyavýškyjehozmenkovéhozáväzkuanevstupuje,atoani

nepriamo do mimozmenkových vzťahov tohto dlžníka, aj keď so zmenkou súviseli. V dôsledku toho sa
nezakladá týmto právo ručiteľa namietať okolnosti z kauzálnych vzťahov dlžníka k iným osobám, keďže
právo kauzálnych námietok môže založiť len zmluva medzi majiteľom zmenky a ručiteľom. Avalista tak
môže uplatniť len tie námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastnom vzťahu k
remitentovi zmenky.

22. V zmysle ustálenej judikatúry samotná skutočnosť, že ak bola zmenka - pôvodne vystavená
ako blankozmenka - vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, nemá to za následok jej
neplatnosť, ale dáva v súlade s ustanovením čl. I § 10 zákona zmenkového a šekového osobám
zaviazaným zo zmenky možnosť uplatniť námietku nesprávneho vyplnenia zmenky. Dôkazné bremeno
na preukázanie uvedenej skutočnosti je na dlžníkovi alebo osobe zaviazanej zo zmenky, ktorá námietku

o vyplnení zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve vzniesla. Na úspešné uplatnenie
námietky o nesprávnom vyplnení blankozmenky je nevyhnutné preukázať, že zmenka bola vystavená
ako neúplná, že dohoda o vyplňovacom práve existovala a že z jej obsahu vyplýva, že chýbajúce údaje
na zmenke boli nesprávne a v rozpore s touto dohodou vyplnené. Dôkazné bremeno nesie dlžník. Majiteľ
zmenky nemusí pri jej predložení k plateniu ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej okrem skutočnosti,

že je majiteľom platnej zmenky, nič preukazovať.

23. Súčasne platí, že avalisti vystaviteľa vlastnej zmenky nemajú právo namietať skutočnosti, ktoré sa
nezakladajúnaichvlastnýchvzťahochkmajiteľovizmenky,tedažalobcovi.Nato,abymoholavalvzniesť
námietku z vlastného vzťahu k majiteľovi zmenky, musí mať s majiteľom uzavretú zmenkovú dohodu,

v ktorej sú špecifikované podmienky, za ktorých prevzal ručiteľský záväzok. Ak mal aval uzatvorenú
zmenkovú dohodu s osobou odlišnou od majiteľa zmenky, nemôže voči majiteľovi zmenky uplatňovať
námietky vyplývajúce z tejto dohody. Ak nie je žiadna zmluva medzi veriteľom zo zmenky zabezpečenej
kauzálnej pohľadávky a avalistom, potom chýba akýkoľvek podklad pre kauzálne námietky avalistu voči
majiteľovi zmenky, proti remitentovi.

24. Z Dohody o vyplňovacom práve zo dňa 08.11.2010 vyplýva, že žalovaná ako aval mala uzavretú
osobitnú dohodu s majiteľom zmenky (žalobcom), z ktorej je možné vyvodiť podmienky pre vyplnenie
blankozmenky.

25. Žalovaná v konaní namietla nesprávnosť vyplnenia zmenkovej sumy z dôvodu, že zo strany
dlžníka už došlo k čiastkovým úhradám. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovanou namietané úhrady boli
zohľadnené pri vypĺňaní zmenkovej sumy. Dôkazné bremeno o excese pri vyplňovaní zmenkovej sumy
(„nadvyplnenie“) je na strane žalovanej, ktorá však v tomto smere žiadny dôkaz nepredložila a tak
dôkazné bremeno neuniesla. Hoci žalovaná uviedla, že žalobca ju písomne vyzval na zaplatenie dlhu

vo výške 105.144,83 eur, ale v zmenke a v žalobe si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 129.272,48
eur, možno vnímať ako splnenie povinnosti uviesť podstatné skutkové tvrdenia (bremeno tvrdenia), no
nepostačuje to na unesenie dôkazného bremena o „nadvyplnení“ zmenkovej sumy v rozpore s Dohodou
o vyplňovacom práve zo dňa 08.11.2010.

26. Vo vzťahu k námietke premlčania zmenkovej pohľadávky súd uvádza, že splatnosť zmenky nastala
dňa 17.07.2015. Žaloba bola súdu doručená dňa 22.03.2018, to znamená pred uplynutím trojročnej
premlčacej doby v zmysle článku I. § 73 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona. Žalovanou vznesená
námietka premlčania zmenkovej pohľadávky je teda nedôvodná.

27. K námietke premlčania kauzálneho záväzku je potrebné uviesť, že napriek vznesenej námietke
premlčania kauzálnej pohľadávky, aj keby táto bola dôvodná, prípadné premlčanie nemá vplyv na
povinnosť žalovanej plniť zmenkový záväzok. Preto námietka žalovanej o premlčaní dlhu z úveru nie jeopodstatnená. S poukazom na to sa súd nezaoberal skúmaním, či k premlčaniu kauzálneho záväzku
skutočne došlo.

28. Vzhľadom na to, že predložená zmenka spĺňa všetky zákonné náležitosti vyžadované pre vlastnú
zabezpečovaciu fixnú zmenku, pričom žalovaná nepreukázala uhradenie dlžnej zmenkovej sumy ani
čiastočne, súd vyhovel žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu.

29. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na

plnenie, ak nie je ustanovené inak. Zákon (§ 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku) vychádza
zo zásady, že lehota na plnenie uloženej povinnosti je tri dni od právoplatnosti rozsudku. Lehota na
plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne
okolnostiprípadu,spravidlavprípadoch,keďjesplnenieuloženejpovinnostivlehotetrochdníobjektívne
nemožné. Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku (napr. s poukazom na
zlú finančnú situáciu strany sporu).

30. Žalovaná v konaní uviedla, že jej príjem sa pohybuje na hranici minimálnej mzdy. Žalobca skutkové
tvrdenia žalovanej o jej majetkových pomeroch nerozporoval, preto ich má súd za nesporné. Súd
zároveň zohľadnil skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o právnickú osobu s dostatočným majetkovým
krytím so splateným základným imaním vo výške 295.015.200 eur (stav podľa výpisu z obchodného

registra k 14.02.2019), ktorého podnikanie v oblasti bankovníctva nebude nijakým spôsobom ohrozené v
prípadepredĺženiaparičnejlehoty.Naprotitomumásúdzato,žeakbyuložilžalovanejpovinnosťzaplatiť
celúžalovanúsumuvzákladnejtrojdňovejparičnejlehote,mohlobytozásadnýmnegatívnymspôsobom
ovplyvniť jej majetkovú situáciu do tej miery, že by došlo k ohrozeniu sociálnych pomerov žalovanej a jej
rodiny,aspôsobiťtakjejexistenčnéproblémyvoblastizabezpečeniaobživy,bývania,apod.Okremtoho,

vzhľadom na finančné a majetkové pomery žalovanej (ktoré žalobca nerozporoval) evidentne objektívne
neumožňujú zaplatenie celej žalovanej sumy v základnej trojdňovej paričnej lehote. S poukazom na
vyššie uvedené predĺžil súd lehotu na zaplatenie žalovanej sumy na 60 dní od právoplatnosti rozsudku,
čím žalovanej poskytol dostatočný časový priestor, aby si mohla zabezpečiť finančné zdroje na úhradu
dlžnej sumy.

31. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

32. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne
úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).