Rozsudok – Zmenky ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoZm/9/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118202689
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118202689.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov
senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavola Laczu v sporovej veci žalobcu: Československá
obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovanej: Q.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, W., o zaplatenie zmenkovej sumy 129.272,48 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14. februára 2019
č.k. 28CbZm/3/2018-64, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 129.272,48 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne
zo sumy 129.272,48 eur od 17.06.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 430,91 eur, a to
do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom
rozsahu a tým, že o výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. článku I. § 11 ods. 1, článku
I. § 17 ods. 1 vety prvej, článku I. § 32 ods. 1, článku I. § 32 ods. 2, článku I § 43 ods. 1, článku I. § 48
ods. 1,článku I. § 75, článku I. § 70 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len
„zmenkový a šekový zákon“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p.

3. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 03.10.2007
uzatvoril žalobca s obchodnou spoločnosťou AMKOR Slovakia s.r.o. Zmluvu o kontokorentnom úvere č.
002541077S, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý kontokorentný úver do výšky úverového limitu
v sume 33.193,92 eur, ktorý bol Dodatkom č. 2 k úverovej zmluve zo dňa 16.05.2011 navýšený na
sumu 100.000 eur. Na účely zabezpečenia nárokov z úverovej zmluvy vystavil dlžník dňa 08.11.2010
na rad žalobcu blankozmenku. Predmetnú zmenku podpísala aj žalovaná v postavení avala. Žalobca
na základe Dohody o vyplňovacom práve vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke v zmenkovej sume
129.272,48 eur a v dátume splatnosti 17.07.2015. Predmetom sporu je tak nárok žalobcu voči žalovanej
vyplývajúci z vlastnej zabezpečovacej blankozmenky vystavenej dlžníkom AMKOR Slovakia s.r.o. dňa
08.11.2010 a avalovanej žalovanou, splatnou dňa 17.07.2015. Žalobcom predložený prvopis zmenky
obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zmenkového a šekového zákona pre
vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti

z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si
žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska
platnou zmenkou.

4. Súd vo vzťahu k námietke žalovanej, že nárok žalobcu zo zmenky voči nej vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, a preto žalovaná má mať postavenie spotrebiteľky, uviedol, že z textu žalovanej
zmenky vyplýva, že žalovaná podpísala zmenku v postavení konateľky dlžníka - spoločnosti AMKOR
Slovakia, s.r.o. (vystaviteľ zmenky) a súčasne aj ako aval (zmenkový ručiteľ). Kauzálny vzťah medzi
vystaviteľom zmenky a majiteľom zmenky (žalobca), založený zmluvou o kontokorentnom úvere má
nepochybne povahu obchodnoprávneho vzťahu v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka
(tzv. absolútny obchod). S poukazom na ustanovenie § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka má aj
vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ktorá sa ako zmenkový ručiteľ zaviazala uhradiť záväzok dlžníka
AMKOR Slovakia, s.r.o., obchodnoprávny charakter. Fyzická osoba, ktorá ako konateľka a spoločníčka
má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom vzťahu (vrátane
zmenkového ručenia), v ktorom zabezpečuje obchodný záväzok tejto obchodnej spoločnosti vyplývajúci
zo zmluvy medzi podnikateľmi (porovnaj napr. R 18/2017). Názor žalovanej, že sa na ňu má hľadieť ako
na spotrebiteľku, preto nie je správny.

5. Záväzok zmenkového ručiteľa je akcesorický k zmenke ako listinnému cennému papieru a je rovnako
ako celá zmenka nesporný a abstraktný. Je akcesorický tiež k záväzku zmenkového dlžníka, za ktorého
ručenie vykonal. K platnosti záväzku zmenkového ručiteľa stačí, aby podpis dlžníka bol platný len
formálne a nie je potrebné, aby tento dlžník bol zaviazaný zo zmenky tiež materiálne. Ručiteľ je zaviazaný
rovnako ako dlžník z hľadiska povahy a výšky jeho zmenkového záväzku a nevstupuje, a to ani
nepriamo do mimozmenkových vzťahov tohto dlžníka, aj keď so zmenkou súviseli. V dôsledku toho sa
nezakladá týmto právo ručiteľa namietať okolnosti z kauzálnych vzťahov dlžníka k iným osobám, keďže
právo kauzálnych námietok môže založiť len zmluva medzi majiteľom zmenky a ručiteľom. Avalista tak
môže uplatniť len tie námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastnom vzťahu k
remitentovi zmenky. V zmysle ustálenej judikatúry samotná skutočnosť, že ak bola zmenka - pôvodne
vystavená ako blankozmenka - vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, nemá to za
následok jej neplatnosť, ale dáva v súlade s ustanovením čl. I § 10 zákona zmenkového a šekového
osobám zaviazaným zo zmenky možnosť uplatniť námietku nesprávneho vyplnenia zmenky. Dôkazné
bremeno na preukázanie uvedenej skutočnosti je na dlžníkovi alebo osobe zaviazanej zo zmenky,
ktorá námietku o vyplnení zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve vzniesla. Na úspešné
uplatnenie námietky o nesprávnom vyplnení blankozmenky je nevyhnutné preukázať, že zmenka bola
vystavená ako neúplná, že dohoda o vyplňovacom práve existovala, a že z jej obsahu vyplýva, že
chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a v rozpore s touto dohodou vyplnené. Dôkazné bremeno
nesie dlžník. Majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k plateniu ani pri prípadnom vymáhaní plnenia
z nej okrem skutočnosti, že je majiteľom platnej zmenky, nič preukazovať. Avalisti vystaviteľa vlastnej
zmenky nemajú právo namietať skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na ich vlastných vzťahoch k majiteľovi
zmenky, teda žalobcovi. Na to, aby mohol aval vzniesť námietku z vlastného vzťahu k majiteľovi zmenky,
musí mať s majiteľom uzavretú zmenkovú dohodu, v ktorej sú špecifikované podmienky, za ktorých
prevzal ručiteľský záväzok. Ak mal aval uzatvorenú zmenkovú dohodu s osobou odlišnou od majiteľa
zmenky, nemôže voči majiteľovi zmenky uplatňovať námietky vyplývajúce z tejto dohody. Ak nie je žiadna
zmluva medzi veriteľom zo zmenky zabezpečenej kauzálnej pohľadávky a avalistom, potom chýba
akýkoľvek podklad pre kauzálne námietky avalistu voči majiteľovi zmenky, proti remitentovi. Z Dohody
o vyplňovacom práve zo dňa 08.11.2010 vyplýva, že žalovaná ako aval mala uzavretú osobitnú dohodu
s majiteľom zmenky (žalobcom), z ktorej je možné vyvodiť podmienky pre vyplnenie blankozmenky.
Žalovaná v konaní namietla nesprávnosť vyplnenia zmenkovej sumy z dôvodu, že zo strany dlžníka už
došlo k čiastkovým úhradám. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovanou namietané úhrady boli zohľadnené pri
vypĺňaní zmenkovej sumy. Dôkazné bremeno o excese pri vyplňovaní zmenkovej sumy („nadvyplnenie“)
je na strane žalovanej, ktorá však v tomto smere žiadny dôkaz nepredložila a tak dôkazné bremeno
neuniesla. Hoci žalovaná uviedla, že žalobca ju písomne vyzval na zaplatenie dlhu vo výške 105.144,83
eur, ale v zmenke a v žalobe si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 129.272,48 eur, možno vnímať
ako splnenie povinnosti uviesť podstatné skutkové tvrdenia (bremeno tvrdenia), no nepostačuje to na
unesenie dôkazného bremena o „nadvyplnení“ zmenkovej sumy v rozpore s Dohodou o vyplňovacom
práve zo dňa 08.11.2010.

6. Súd vo vzťahu k námietke premlčania zmenkovej pohľadávky uviedol, že splatnosť zmenky nastala
dňa 17.07.2015 a žaloba bola súdu doručená dňa 22.03.2018, to znamená pred uplynutím trojročnej
premlčacej doby v zmysle článku I. § 70 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona (súdom správne
citový omylom nesprávne označený ako § 73 ods. 1), a preto žalovanou vznesenú námietku premlčania
zmenkovej pohľadávky považoval za nedôvodná. K námietke premlčania kauzálneho záväzku uviedol,
že napriek vznesenej námietke premlčania kauzálnej pohľadávky, aj keby táto bola dôvodná, prípadné
premlčanie nemá vplyv na povinnosť žalovanej plniť zmenkový záväzok, a preto námietka žalovanej
o premlčaní dlhu z úveru nie je opodstatnená. S poukazom na to sa súd nezaoberal skúmaním, či k
premlčaniu kauzálneho záväzku skutočne došlo.

7. Súd vyhovel žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu, pretože predložená zmenka spĺňa
všetky zákonné náležitosti vyžadované pre vlastnú zabezpečovaciu fixnú zmenku, pričom žalovaná
nepreukázala uhradenie dlžnej zmenkovej sumy ani čiastočne.

8. Súd predĺžil lehotu na zaplatenie žalovanej sumy na 60 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 232
ods. 3 veta druhá C.s.p., čím žalovanej poskytol dostatočný časový priestor, aby si mohla zabezpečiť
finančné zdroje na úhradu dlžnej sumy.

9. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako procesne
úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

10. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil. Odvolateľka svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd nesprávne právne vyhodnotil
skutkový právny stav, pretože predmetný nárok žalobcu voči jej osobe je potrebné posudzovať ako
spotrebiteľský vzťah a to v zmysle ust. § 17 zák. č. 129/2010 Z. z., s účinnosťou od 1.1.2011, kedy
zákonodarca zakázal veriteľom zabezpečiť spotrebiteľské úvery zmenkou, pričom abstraktný charakter
tejto zmenky bol spochybnený už v predchádzajúcej úprave spotrebiteľských úverov, v zák. č. 258/2011
Z. z., keď stanovil, že veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov, len ak
zmenková suma v čase vyplnenia zmenky bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. 1 doterajšia rozhodovacia prax vychádza v obdobných veciach z jednoznačného stanoviska,
ktoré v tejto súvislosti zaujal Najvyšší súd SR dňa 20.10.2015 (Spoločné stanovisko Občianskoprávneho
kolégia a Obchodnoprávneho kolégia NS SR č. 93, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov v
SR č. 8/2015), z ktorého vyplýva, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží
zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že súd je povinný ex
offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ, pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase,
kedy bola zmenka vystavená. Je teda zrejmé, že súd by mal hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a
rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, a to
s poukazom na právnu ochranu prináležiacu spotrebiteľovi, ako i zásadu efektivity, preto nesúhlasí s
odôvodnením v ods. 20. napadnutého rozsudku, keď súd vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil
ako tzv. absolútny obchod v zmysle ust. § 261 ods. 6d. Žalovaná namietala, že z predmetného dlhu
z jej strany boli realizované úhrady, ktoré sa nepremietli do výšky vymáhaného nároku, ale naopak,
žalobca ku dňu 1.11.2014, kedy ju vyzval na zaplatenie dlhu, žiadal uhradiť sumu 105.144,83 Eur,
vrátane príslušenstva, avšak podanou žalobou dňa 22.3.2018 sa už domáha sumy 129.272,48 Eur, teda
o 25.000 eur viac, ako ju vyzval, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia, napriek realizovaným úhradám.
Žalovaná nesúhlasí so záverom súdu v zmysle ods. 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že napriek
vznesenej námietke premlčania, sa touto súd nezaoberal z dôvodu, že prípadné premlčanie nemá vplyv
na jej povinnosť, ako žalovanej, plniť zmenkový záväzok, pretože má za to, že sám žalobca v žalobe
uvádzal, že k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu prišlo dňa 31.10.2014 s tým, že od tejto doby začala
plynúť 3 ročná premlčacia lehota, v ktorej žalobca mohol voči nej uplatniť svoj nárok. Žalobca však
žalobu podal až po uplynutí 3. ročnej premlčacej lehoty. Nebol teda absolútne žiadny dôvod pre to, aby
žalobca ako dátum splatnosti úveru vyplnil do zmenky dátum 17.7.2015. Vzhľadom na splatnosť úveru
k dátumu 31.10.2014, považuje nárok žalobcu voči jej osobe za premlčaný.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s ods. 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Zmenka č. 002541077SB2 (ďalej len „Zmenka"), ktorú žalovaná avalovala, zabezpečovala v zmysle
Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 002541077SD2 (ďalej len „Dohoda") nároky žalobcu
(„ďalej aj „banka") vzniknuté zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 002541077S ako aj v súvislosti
s ňou (ďalej len „úverová zmluva"). Úverová zmluva bola uzatváraná výlučne medzi žalobcom a
spoločnosťou AMKOR Slovakia, s.r.o. so sídlom: Námestie Slobody 32, Skalica 909 01, IČO: 36 260 321,
zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 14819/T (ďalej len
„dlžník"). Žalovaná nebola účastníkom záväzkového vzťahu z úverovej zmluvy. Je preto zrejmé, že ide
v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka o obchodnoprávny vzťah, nakoľko bol uzatváraný medzi
podnikateľmi a pri jeho vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej
činnosti. Úverová zmluva preto nemôže byt' posudzovaná podľa právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa.
Taktiež ani právne vzťahy zo Zmenky, príp. Dohody nemožno posudzovať ako spotrebiteľské. Podľa
§ 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka:„ Táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa
týkajú ich podnikateľskej činnosti." Podľa § 52 ods. 4 zákona č . 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka :
„ Spotrebiteľ / je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti." Rovnako podľa čl. 2 písm. b)
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 0 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách:
„spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za
účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii. Nič nesvedčí tomu, že žalovaná
avalovala zmenku za účelom uspokojenia vlastných potrieb ako fyzickej osoby spotrebiteľa, naopak je
zrejmé, že avalovala zmenku za účelom zabezpečenia zmluvy poskytnutej dlžníkovi - podnikateľovi pre
účely podnikania, pričom zároveň poukazujeme na skutočnosť, že žalovaná bola v priamom vzťahu k
dlžníkovi - podnikateľovi, nakoľko v čase vystavenia blankozmenky bola jeho spoločníkom a zároveň
konateľom. Napriek tomu, že žalovaná je fyzickou osobou, nemôže byť táto skutočnosť univerzálnym
dôvodom na to, aby bola v prípade akéhokoľvek konania v postavení spotrebiteľa, čím by samozrejme
požívala oveľa vyššiu právnu ochranu z pozície ekonomicky slabšej zmluvnej strany, menej skúsenej v
právnych záležitostiach. V prípade, že fyzická osoba poskytne zmenkové ručenie a zmenka je súčasťou
dohôd uzatvorených medzi podnikateľskými subjektmi, je nutné takéto ručenie chápať ako ručenie
poskytnuté pre podnikateľské účely (viď stanovisko generálnej advokátky vo veci vedenej pred Súdnym
dvorom Európskej únie pod sp. zn. CF- 419/11 a obdobne aj Uznesenie Súdneho dvora vo veci C-74/15,
v konaní Dumitru Tarcau, Ileana Tarcau proti Banca Comerciala Intesa Sanpaolo Romania SA a ďalší,
zo dňa 19.11.2015). V tejto súvislosti žalobca taktiež poukazuje na to, že podľa Spoločného stanoviska
Občianskoprávneho kolégia a Obchodnoprávneho kolégia NS SR č. 93, zverejneného Zbierke stanovísk
NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, na ktorý odkazuje žalovaná vo svojom
odvolaní, sa na prejednávaný spor aplikuje iba nasledovná časť uvedeného stanoviska: „Napokon
pre prípad, že v konaní nebudú žalovaným vznesené kauzálne námietky, nepôjde o zmenku tzv.
„spotrebiteľskú", ani nebude inak zo skutkového stavu zjavné, že zo strany žalobcu ide o zneužitie
práva, je možné samotnou aktivitou súdu prieskumom ex officio podľa okolností prípadu posúdiť nárok
na zmluvný úrok (z predložených rozhodnutí vyplýva úrok vo výške 0,25 % denne t.j. cca 91,25
% ročne) ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (ex lege podľa § 39 ObčZ). Súd má
právo a povinnosť vyhodnotiť, v akej miere je dohodnutý úrok primeraný, a nad rámec primeranosti
návrh v časti úroku zamietnuť. Odo dňa splatnosti zmenky je v zmysle zákona možné priznať len
zákonný zmenkový úrok vo výške 6, 00 % p . a." (NS SR týmto stanoviskom reagoval na situáciu,
kedy si žalobca, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., uplatňovala okrem zákonného úroku 6% ročne zo
zmenkovej sumy aj tzv. zmluvný úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy). Vzhľadom na to, že žalobca si
v prejednávanej veci uplatňuje iba zákonný zmenkový úrok 6% p.a. zo zmenkovej sumy, je nepochybné,
že nárok uplatnený v žalobe nemôže byt' v rozpore s dobrými mravmi. Strany sporu zhodne uviedli,
že platby na úver uvádzané žalovanou boli realizované 31.1.2014, 15.1.2014 a 11.3.2014, čo je dávno
pred jeho zosplatením - 31.10.2014. Boli teda zohľadnené už v sume 105.144,83 eur. V súvislosti s
navýšením nároku z Úverovej zmluvy žalobca na pojednávaní konanom 14.02.2019 poukázal na to,
akým spôsobom bola dlžná suma 105.144,83 eur navýšená na sumu 129.272,48 eur - poskytnuté
peňažné prostriedky sú úročené v zmysle ČI. 3 ods. 2 Úverovej zmluvy a dlžník sa taktiež v zmysle
ČI. 3 ods. 3 Úverovej zmluvy zaviazal banke platiť úroky z omeškania vo výške 20% ročne z čiastok,
so splatením ktorých je v omeškaní a taktiež aj poplatky v zmysle ČI. IV Úverovej zmluvy. Je teda
nepochybné, že suma sa musela navyšovať a to podstatne, pretože po zosplatnení úveru sa dlžník
dostal do omeškania so splatením celej úverovej pohľadávky. Zmenková suma 129.272,48 eur preto

zodpovedá pohľadávke žalobcu z Úverovej zmluvy ku dňu splatnosti zmenky - t.j. ku dňu 17.07.2015.
Súd podľa názoru žalobcu v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne uviedol, že dôkazné
bremeno o excese pri vyplňovaní zmenkovej sumy je na strane žalovanej, ktorá ho neuniesla. Záväzok
zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť preukazovať
svoj nárok iným spôsobom, než predložením zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje
svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. Rozsudok NS SR z 31. júla 2012, sp. zn. 4 Obo 21/2012
a obdobne aj bod 33 a 37 Nálezu ÚS SR zo dňa 27.03.2018, sp. zn. 111. ÚS 603/2017). Žalobca
sa stotožňuje aj s ods. 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že námietka prípadného premlčania
kauzálneho záväzku nemá vplyv na povinnosť žalovanej zaplatiť pohľadávku zo zmenky, preto súd ani
nebol povinný posudzovať, či k jej premlčaniu došlo alebo nie. Pre úplnosť však poukázal na to, čo
uviedol už na pojednávaní konanom dňa 14.02.2019 (ods. 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a
teda, že z Dohody vyplýva, že dátum splatnosti Zmenky nie je totožný s dátumom splatnosti pohľadávky
žalobcu z Úverovej zmluvy. Žalovaná sa mylne domnieva, že zosplatnením úveru začala plynúť
premlčacia lehota na podanie žaloby voči nej. Tá začala plynúť až dátumom splatnosti zmenky. V čase
podania žaloby taktiež nebola premlčaná ani pohľadávka z Úverovej zmluvy, keďže ide o pohľadávku z
obchodnoprávneho vzťahu a premlčacia lehota je teda štvorročná.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný
záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa
článku I. § 10 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“), ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.
Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená
na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa článku I. § 17 ods. 1 vety prvej Zmenkového a šekového zákona, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa článku I. § 32 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten,
za koho sa zaručil.
Podľa článku I. § 32 ods. 2 Zmenkového a šekového zákona záväzok zmenečného ručiteľa je platný i
vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy.
Podľa článku I § 43 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, ak nebola zmenka zaplatená, môže
majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne
zaviazaným.
Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú
sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové
úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške
jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I. § 75 Zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide
o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2.
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis
vystaviteľa.

Podľa článku I. § 70 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, zmenečné nároky proti prijímateľovi sa
premlčujú v troch rokoch odo dňa zročnosti zmenky.

14. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

15. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude
zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

16. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalovaná v odvolaní neuviedla
žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky
ňou produkované tvrdenia, ktorými argumentovala v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred
súdom prvej inštancie a ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátila právne názory súdu prvej inštancie, a
preto považoval odvolanie za nedôvodné.

17. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie uvádza, že žalovaná ani v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila záver súdu
prvej inštancie, že nejde o spotrebiteľskú zmenku, keď neuviedla žiadne konkrétne vecné argumenty,
ktorými by spochybnila závery súdu o tom, že daná zmenka nevznikla na zabezpečenie splnenia
dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, keď súd vychádzal najmä z toho, že žalovaná mala v čase vykonania
ručiteľského vyhlásenia úzke podnikateľské väzby so spoločnosťou s ručením obmedzeným - AMKOR
Slovakia, s.r.o. ako dlžníkom žalobcu, pretože bola jedným zo spoločníkov tejto obchodnej spoločnosti
a zároveň bola aj jej konateľom, čo nebolo v konaní sporné, keď žalovaná ručiteľským vyhlásením
poskytla dlžníkovi zabezpečenie nie pre účel svojej súkromnej spotreby, ale s cieľom umožniť spoločnosti
AMKOR Slovakia, s.r.o. vykonávať jeho podnikateľskú činnosť a to s poukazom na rozsudky Európskeho
dvora C-269/95 alebo C-440/97). Vzhľadom na uvedené, nakoľko nejde o spotrebiteľskú zmenku, nebolo
prípustné, aby súd skúmal kauzu zmenky, ako správne uzavrel aj súd prvej inštancie.

18. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú námietku žalovanej, že nakoľko k zosplatneniu úveru zo
strany žalobcu prišlo dňa 31.10.2014, od tohto dátumu mala začať plynúť 3 ročná premlčacia lehota,
v ktorej žalobca mohol voči nej uplatniť svoj nárok a nakoľko žaloba bola podaná až 22.03.2018,
potom nárok žalobcu voči jej osobe je premlčaný, pretože v zmysle cit. čl. I § 70 ods. 1 zmenkového a
šekového zákona priame nároky zo zmenky, t.j. voči akceptantovi cudzej zmenky, avalistovi akceptanta
cudzej zmenky, vystaviteľovi vlastnej zmenky alebo avalistovi vlastnej zmenky, sa premlčujú v trojročnej
premlčacej lehote, ktorá začína plynúť dňom splatnosti zmenky t.j. v danej veci dňom 17.07.2015 a
žaloba bola podaná dňa 22.03.2018, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Tvrdenia žalovanej,

že trojročná premlčacia doba začala plynúť od zosplatnenia úveru nemajú oporu v zákone a naviac
žalovaná ani neuviedla, na základe čoho dospela k takémuto záveru.

19. Pokiaľ ide o všeobecnú ničím nepodloženú odvolaciu námietku, že z predmetného dlhu zo strany
žalovanej boli realizované úhrady, ktoré sa podľa odvolateľky nepremietli do výšky vymáhaného
nároku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na ods. 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
ktoré žalovaná žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila, a preto nemohla ovplyvniť rozhodnutie
odvolacie súdu.

20. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
Ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi
rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení
skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody, na ktoré poukazovala žalovaná sú v celom
rozsahu neopodstatnené, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho
zmenu, na základe čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, keď žalovaná v odvolaní neuviedla
žiadne odvolacie námietky, ktorými by spochybnila správnosť záverov súdu prvej inštancie o nároku
žalobcu na náhradu trov konania, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok aj v tejto časti vecne správny.

22. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovanej nárok
na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v celom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Nov 2, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.